Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoE/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823220767
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3823220767.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci výkonu rozhodnutia styku otca s
maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. D. XXX/XX, zastúpenej
právnym zástupcom JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom, so sídlom v Bojniciach, Prievidzská

254/26, otca E. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. H. I. XXX/X, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr.
et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, o návrhu
oprávneného otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č.k. 10Em/1/2023-241 zo dňa 20. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
povinnosť oprávnenému E. A. B., nar. XX.X.XXXX, povinnej A. A., nar. XX.X.XXXX, maloletému A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, podrobiť sa spoločnému sociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému
poradenstvu,ktorébudevykonávaťCentrumpredetiarodinuF.,J.XXtak,žekonzultáciebudúprebiehať
súčasne s oboma rodičmi a maloletým dieťaťom. Výrokom II. neodkladné opatrenie nariadil na dobu
6 mesiacov.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh oprávneného, otca maloletého dieťaťa (ďalej
aj ,,otec“), ktorým sa domáha nariadenia výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
13P/11/2021-65 zo dňa 17.9.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave jeho styku s
maloletým dieťaťom tak, že bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 15.00 hod.
do 17.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom týždni od 9.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky. V

prípade, ak sa nebude realizovať styk otca s dieťaťom v dohodnutých termínoch z pracovných dôvodov
alebovprípadechoroby,bolurčenýnáhradnýtermín,atonajbližšianepárnasobotavčaseod15.00hod.
do 17.00 hod., ak sa bude nahrádzať nerealizované stretnutie za utorok a štvrtok a najbližšia nepárna
sobota v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod., ak sa bude nahrádzať termín za nerealizovanú nedeľu, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.9.2021 a jeho odôvodnenie.

3. Okresný súd uviedol obsah vyjadrenia povinnej - matky (ďalej aj ,,matka“), ktorá návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia nepovažovala za dôvodný, pretože hlavným dôvodom odmietania styku maloletého
s otcom je negatívne správanie otca umocňované v poslednom období 6 mesiacov prítomnosťou tretej
osoby, pani K. L.. Tvrdila, že dieťa vždy na styk s otcom pripraví alebo sa o to pokúša, dieťa však nie
vždy spolupracuje a chce styk s otcom realizovať.

4. Okresný súd poukázal na to, že uznesením č.k. 10Em/1/2023-88 zo dňa 14.12.2023 nariadil
neodkladné opatrenie, a to povinnosť účastníkom a maloletému dieťaťu podrobiť sa spoločnémusociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu vykonanému v Centre pre deti a
rodinu v F. tak, že konzultácie budú prebiehať súčasne aj s oboma rodičmi a maloletým dieťaťom.
V záverečnej správe CDR F. konštatovalo, že cieľ ambulantného výchovného opatrenia sa nesplnil.

Účastníkom poskytlo odborné psychologické poradenstvo v rozsahu 36 hodín, nebola však uskutočnená
ani jedna naplánovaná rodinná forma poradenstva, buď pre prekážky na strane dieťaťa alebo rodičov.

5. Za aplikácie ust. § 376 ods. 1 a 2 CMP v spojení s § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, § 37 ods. 2 písm. d)

Zákona o rodine okresný súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

6. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že neodkladné opatrenie nariadené, či už pred začatím
konania vo veci samej alebo po jeho začatí, je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní

nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.

7. Okresný súd poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 20.5.2025 oprávnený uviedol, že nie
je ochotný podrobiť sa ďalšej odbornej spolupráci v Centre pre deti a rodiny za účelom odstránenia

dôvodov, pre ktoré sa maloleté dieťa odmieta s ním stretávať. Trval na nariadení výkonu rozhodnutia,
hoci tvrdil, že jeho vôľou nie je finančne sankcionovať povinnú, ale zabezpečiť svoj pravidelný styk
s dieťaťom. Povinná súhlasila s odbornou spoluprácou v Centre pre deti a rodiny a prehlásila, že
odborných konzultácii sa spolu s dieťaťom bude zúčastňovať pravidelne v dohodnutých termínoch, bez
ospravedlňovania neprítomností seba alebo dieťaťa práceneschopnosťou, chorobou dieťaťa, prípadne

pracovnými povinnosťami.

8. Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že najlepší záujem maloletého dieťaťa
vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, pričom ako najvhodnejší prostriedok nápravy sa javí
uložiť maloletému a jeho rodičom povinnosť opakovane sa podrobiť spoločnému sociálnemu,

psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu. V najlepšom záujme maloletého je budovanie
pozitívneho vzťahu k obom rodičom. V danom prípade je nevyhnutné, aby rodičia za pomoci odborného
poradenstva našli uspokojivý spôsob komunikácie a riešenia problémov, ktorý by viedol k stabilnému
výchovnému prostrediu maloletého a zároveň mu umožnil vytváranie rovnocenných väzieb s oboma
rodičmi. Práve odborné poradenstvo sa javí ako najvhodnejší prostriedok, ktorý rodičom poskytne

podporu pri spracovaní vzájomných konfliktov takým spôsobom, aby nimi ďalej nepôsobili negatívne
na maloletého. Zároveň odborné poradenstvo môže pomôcť maloletému spracovať doterajšie prípadné
nepriaznivé zážitky, ktorým bol v dôsledku konfliktu rodičov vystavený a zároveň mu pomôže v adaptácii
na zmeny v starostlivosti o neho.

9. Za daného stavu, kedy maloleté dieťa styk s otcom odmieta a má zrejme psychické dôvody na
nestretávanie sa s otcom, ktoré vychádzajú z minulosti a z toho, že bolo svedkom nezhôd medzi rodičmi
a s poukazom na to, že predchádzajúca spolupráca s Centrom pre deti a rodiny na základe nariadeného
neodkladného opatrenia zo dňa 14.12.2023 bola pre maloleté dieťa prínosná a dieťa s oprávneným
komunikovalo bez náznakov stresu, okresný súd považoval za potrebné, aby pred rozhodnutím o návrhu

oprávneného na nariadenie neodkladného opatrenia (zrejme správne malo byť o návrhu oprávneného
navýkonrozhodnutia,pozn.krajskéhosúdu),saúčastníciopakovanepodrobiliodbornémuporadenstvu,
ktoré je podľa názoru okresného súdu jediný nástroj na zabezpečenie obnovenia vzťahu medzi dieťaťom
a otcom, a tiež dokáže maloleté dieťa pozitívne motivovať vo vzťahu k otcovi, čo bolo preukázané
predchádzajúcim výkonom odbornej spolupráce. Záverom okresný súd uviedol, že obnovenie kontaktu

otca s maloletým sa nedosiahne cez nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ale hlavne cez
odborné poradenstvo.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený otec maloletého dieťaťa
prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Poukázal na to, že

na pojednávaní konanom dňa 9.1.2025 konajúca sudkyňa súhlasila s právnym zástupcom otca, že
dve už predtým nariadené CDR-ká nesplnili svoj účel. Matka nerešpektovala súdne rozhodnutia,
nerešpektovala dve kolízne opatrovníčky a dve psychologičky z CDR a dohody s nimi. Tak, ako matka
neodovzdávala syna otcovi v deň súdom určeného styku, tak opakovane odmietala syna priviesť doCDR, pokiaľ bol otec prítomný. Počas trvania obidvoch CDR, otec so synom nemal žiadnu interakciu,
rovnako matka maloletého neodovzdala pred vchodom trvalého bydliska otca. Matka sa vždy vyjadrila
spôsobom, že maloletý nechcel prísť kvôli otcovi. Podľa otca okresný súd nevzal do úvahy ani incident,

kedy pri jednom z týchto sedení matka obliala otca vodou, napriek čomu pokračoval v nariadení ďalšieho
CDRužsinoupsychologičkou,ktoréhosaotecznovuzúčastňovalakdematkaznovupokračovalavtých
istých intenciách a dieťa ani raz nepriviedla do CDR, keď mal mať otec so synom interakcie bez matky.
Aj táto psychologička sa vyjadrila, že predmetné CDR nesplnilo účel. Paradoxom je, že vždy keď otec
oznámil, že sa nebude môcť dostaviť do CDR zo zdravotných alebo pracovných dôvodov, tak v práve

vtedy matka maloletého priviedla, teda vždy, keď tam otec nebol, aby sa pred súdom, úradom práce a
psychologičkamiukázala,ženaplnilaplán,alevždylenbezprítomnostiotca.Psychologičkaniekoľkokrát
kontaktovala otca, že má prísť sám, pretože matka nepríde, lebo matka udala dôvod jej neprítomnosti
taký, že buď to bolo pre jej chorobu alebo synovu chorobu, alebo preto, že maloletý jednoducho odmietol
ísť s ňou. Napriek tomu otec absolvoval sedenia aj sám. Otec rešpektoval rady psychologičiek, že aj
napriek tomu, že mu matka dieťa nedáva, reálne ho nevidel ani pri vchode pri odovzdaní, napriek tomu

v čase preberania chodil do B. v podstate iba pre sms-ky. Otec nebol s maloletým v kontakte vyše 2 a
pol roka spôsobom, kedy by s ním mohol byť sám alebo kedy by ho mohol vziať niekde na výlet, mať s
ním spoločný zážitok. Otcovi chodili iba sms-ky typu: nechce ťa, už to pochop, načo vynakladáš energiu,
stále osočovanie, že maloletému ublížil, čoho si nie je vôbec vedomý, matka neustále zneucťovala otca
ako osobu a ako otca. Matka stále niekoho hľadá, kto je zodpovedný za psychické napätie maloletého,

keď to nie je otec, ktorý mal ublížiť synovi podľa matky, tak sú to jej vykonštruované nezmysly o otcovej
manželke, ktorá má mať na maloletého zlý vplyv. V tejto súvislosti poukázal na konštatovanie súdneho
znalca C., ktorý uviedol, že matka nie je vysporiadaná s rozchodom, a tak hľadá problém v ostatných
ľuďoch, najmä v otcovi a jeho manželke. Po sms-kách otec rezignoval, nakoľko je to pre neho psychicky
náročné, že sa neustále domáha svojich práv, nie je mu dopriate mať kontakt s vlastným synom, s ktorým

by chcel tráviť čas, vytvárať mu detstvo, mať s ním spoločné zážitky, naučiť ho niečo, jednoducho byť
mu skutočným otcom. Matka mu vyššie uvedené odopiera už 5 rokov, nepodporovala psychický vývin
maloletého, väzbu na otca a neprispievala k tomu, aby si maloletý budoval a upevňoval vzťah s otcom.
Do 3 rokov veku maloletého mali len pár stretnutí, a aj na týchto ho matka neustále osočovala. Otec
nemá priestor, kde by sa maloletého mohol opýtať ako sa má, čo zažil v škôlke, aké farby sa mu páčia,

aké je jeho obľúbené jedlo. Otec si nie je vedomý, prečo by maloletý mal mať psychické problémy kvôli
nemu, keďže s ním nie je v reálnom kontakte 2 a pol roka, 100% času s ním trávi matka, teda ona jediná
je a môže byť objektívne zodpovedná za psychický vývin, pohodu a za zdravotný stav maloletého. To,
ako sa syn vyjadruje, podľa matky, na osobu otca, je len zrkadlom matky a jej nastavenia voči otcovi,
ktoré podsúva maloletému, pretože on otca, ako osobu, vôbec nepozná. Dňa 9.1.2025 sa uzavrela

dohoda, že sa vyskúša ešte alternatíva, že otec sa má s matkou dohodnúť 2x v týždni, že sa spolu
niekde stretnú s maloletým, v exteriéri aj interiéri, raz v pracovné dni a raz cez víkend. Stretnutia mali byť
intenzívne, čo sa opäť nestalo, pretože matka túto dohodu nedodržiavala. Sudkyňa sa stále zameriava
na osobu otca, pritom je to práve on, ktorý nemá so synom žiadny kontakt, nemá sa ako dostať ku
synovi a nemá ho ani ako pozdraviť. Má zviazané ruky, trpí psychické nátlaky zo strany matky a súdu.

Otec je vymazaný rodič, ktorý robí stále ústupky a podriaďuje sa aj napriek tomu, že súdy nekonajú a
napriek tomu, že vedia, čo matka robí niekoľko rokov, matke v jej konaní nebránia. Očakávania boli, že
matka bude dodržiavať dohodu, ktorú na súdnom pojednávaní odsúhlasila, avšak otec informoval súd,
že dohoda neprebieha. Následne bolo pojednávanie 20.5.2025, kde sudkyňa poprela, že zrušila CDR,
ktoré neplní svoj účel, matke keby aj dala pokutu 12.000 Eur, aj tak syna nebude dávať otcovi, tak isto

ako sudkyňa sa vyjadril právny zástupca matky. Napriek týmto informáciám sa okresný súd nezaoberal
tým, že matka pokračuje vo svojich konaniach neustále. Sudkyňa tvrdí, že syn má psychické dôvody
otca odmietať, ktoré dôvody nie sú ničím a nikým podložené, sú tvrdené iba matkou, pretože dieťa nemá
na to objektíve žiadny dôvod. Dôvody, ktoré matka opisuje, sú vyfabulované, vymyslené. Namietal, že
na zvukovej nahrávke z pojednávania zo dňa 09.1.2025 chýba záznam, kde sa sudkyňa pýta otca, či

chce, aby maloletý išiel do ústavu, keď otec nebude súhlasiť s dohodou o náhodných stretnutiach, chýba
záznam, kde sudkyňa zrušila CDR-ko, pretože nespĺňalo účel a nariadila dohodu medzi otcom a matkou,
keďže CDR-ko nemá účinok. Na pojednávaní zo dňa 20.5.2025 sudkyňa uznesením znovu nariadila
CDR napriek tomu, že ho v januári 9.1.2025 zrušila, v predchádzajúcich správach z dvoch CDR sa dve
psychologičky vyjadrili, že CDR neplní účel a je neúspešné, keďže sa otec zúčastňoval CDR sám bez

interakciesosynom,protičomuotecpodalsťažnosť.Podľaotcaokresnýsúdnevzaldoúvahyrelevantné
a podstatné skutočnosti, keď predchádzajúce súdom nariadené stretnutia v CDR neplnili svoj účel, a to z
dôvodu, že matka nerešpektovala rozhodnutie súdu a úmyselne marila stretnutia, s úmyslom vyhnúť sa
stretu otca so synom. Matka systematicky koná spôsobom, aby maloletý otca vymazal zo svojho života,neumožňuje mu styk so synom, teda koná v priamom rozpore s rozhodnutiami súdov, ktorú podstatnú
skutočnosť okresný súd nevzal v úvahu. Napádané uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávne
zisteného skutkového stavu. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť v merite veci, t.j. nariadiť

výkon rozhodnutia, a to bezodkladne, nakoľko sa jedná o poručenskú vec, ktorej „naťahovanie“ môže
mať ďalekosiahle následky na vzťah medzi otcom a synom, ktorý je vážne ohrozený.

11. K doručenému odvolaniu oprávneného, otca maloletého dieťaťa, sa písomne vyjadril kolízny
opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich ústnych a písomných vyjadreniach v rámci

prebiehajúceho konania. Naďalej vníma, že opakované uloženie výchovného opatrenie je v záujme
maloletého, nakoľko rodičia v dostatočnej miere doposiaľ nevyužili už v minulosti sprostredkovanú
odbornú pomoc. Navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť.

12. K doručenému odvolaniu oprávneného, otca maloletého dieťaťa, sa písomne vyjadrila matka
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá napadnuté uznesenie za daného skutkového stavu

považovala za správne a odvolanie otca za nedôvodné. Uviedla, že vždy plnila pokyny súdu, v
maximálnej miere sa snažila o obnovenie citového vzťahu otca s maloletým, ktorý je narušený na
základe opakovaného negatívneho správania sa otca z minulosti, čo zanechalo na maloletom negatívne
spomienky. Ak boli v minulosti určité prekážky v psychologickom procese, tieto neboli vyvolané
matkou, ale vznikali zo strany otca. Nariadené sociálne, psychologické alebo iné odborné poradenstvo

považovala za vecne správne. Poukázala na to, že do tretieho roka maloletého prebiehali stretnutia
podľa súdneho rozhodnutia. Pokiaľ otec matku obviňuje, že nepodporovala vzťah maloletého s otcom,
tak zabudol, ako matka pri prvej kríze, keď otca nechcel a plakal, maloletého niekoľkokrát viedla k
otcovi domov do bytu, len aby boli spolu. Otec mal možnosť pýtať sa syna na akékoľvek osobné otázky,
získať jeho náklonnosť na stretnutiach, ktoré absolvovali, tieto príležitosti však nevyužil, na syna sa

mračil, nekomunikoval. Otcove tvrdenia sú vymyslené. Matka nemala ako vedieť, že otec na stretnutia
do CDR nepríde a už vôbec jej to neoznámila pracovníčka CDR. Otec splnomocnil jeho právneho
zástupcu, aby ho zastupoval v CDR, čo je nelogické a nesprávne, taktiež otcovu ignoráciu CDR,
neospravedlnené absencie na stretnutiach a nespolupracovanie. Sama matka bola svedkom otcovej
neochotyspolupracovať.MatkaspolupracovalasCDR,čodokazujeajspráva,prijalaponúknutériešenia

pre obnovenie vzťahu maloletého s otcom. Otec sám žiada súd o pomoc, no žiadne riešenie sa mu
nepáči, pokiaľ nie je podľa jeho predstáv, čo hlavne predstavuje, aby bola matka sankcionovaná. Pokiaľ
otec to vo vyjadrení nazýva vykonštruované nezmysly, tak maloletý len opisoval, ako sa s otcom cítil, čo
s ním zažil, dodnes spomína na volané policajné hliadky, vyhrážanie sa otca synovi políciou, ak nebude
poslúchať, hrubé správanie a krik voči matke. V neposlednom rade otec vystrašil maloletého, keď mu

povedal, že ho vezme a už matke nevráti. Otec celkovo vníma realitu inak, v sebe chybu nevidí, hľadá vo
všetkých naokolo, chýba mu sebareflexia a najmä obviňuje matku, ktorá sa snažila s otcom vychádzať
a neriešiť minulosť vo veci partnerského vzťahu. Navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť.

13. Ďalšie úkony s doručeným vyjadrením matky a kolízneho opatrovníka nenasledovali vzhľadom

na zmysel a účel inštitútu neodkladného opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie
vyjadrenia otcovi a kolíznemu opatrovníkovi.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej

lehote osobou oprávnenou (otcom maloletého) za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil a
uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na obsah spisu a dôvody otca predostreté
v odvolaní, bolo posúdiť, či zistené skutkové okolnosti daného prípadu podmieňovali naplnenie
zákonných dôvodov pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia podľa § 3 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len ,,vyhláška č. 207/2016 Z.z.“).

16. Na základe odvolacích dôvodov otca krajský súd predovšetkým konštatuje, že ako odvolací súd
nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním
zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebnéupraviť pomery nariadeným neodkladným opatrením. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy, ktoré aj správne
vyhodnotil a zároveň vec i správne právne posúdil. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie

argumenty uplatnené oprávneným - otcom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo
právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva nasledovné.

17. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

18. Podľa § 376 ods. 1, 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.

19. Podľa § 360 ods.1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2023 súd po podaní návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez

návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa
povinný podrobuje rozhodnutiu.

21. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno
dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom

poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné
opatrenie nariadi po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania
neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

22. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Podľa Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

24. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je
upravené v štvrtej časti CMP. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na
peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve sám predmet

personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený (otec maloletého) sa návrhom doručeným okresnému súdu
dňa 16.10.2023 domáha nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/11/2021-65
zo dňa 17.9.2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom

tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a
každú nedeľu v nepárnom týždni od 9.00 hod. do 15.00 hod. bez prítomnosti matky. V prípade, ak sa
nebude realizovať styk otca s dieťaťom v dohodnutých termínoch z pracovných dôvodov alebo v prípade
choroby, je určený náhradný termín, a to najbližšia nepárna sobota v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod.,ak sa bude nahrádzať nerealizované stretnutie za utorok a štvrtok a najbližšia nepárna sobota v čase
od 9.00 hod. do 15.00 hod., ak sa bude nahrádzať termín za nerealizovanú nedeľu.

26. Vo veci výkonu rozhodnutia, ktorým bol upravený styk s maloletým dieťaťom, pred vydaním
rozhodnutia je potrebné zisťovať nielen to, či povinný sa podrobuje rozhodnutiu, ale je potrebné
dôsledne skúmať i to, či nariadenie výkonu rozhodnutia bude v súlade s najlepším záujmom maloletého
dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah by mal byť
adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory,

ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené
a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (Čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa).

27. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým
hľadiskom, na ktoré treba prihliadať, je budovanie pozitívneho vzťahu maloletého dieťaťa k obom

rodičom. Práve tento záujem musí byť prioritou pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho opatrenia
pre usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Je preto potrebné, aby v rámci
vykonávaciehokonaniasúdnielenpreverildôvody(ne)podrobeniasarozhodnutiu,aleabyajprijalvšetky
dostupné a vhodné opatrenia za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s maloletým dieťaťom,
k čomu okresný súd správne využil inštitút neodkladného opatrenia v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky č.

206/2016 Z.z..

28. Odvolací súd ako nedôvodné hodnotí námietky oprávneného, že v danom prípade nebol dôvod
pre úpravu pomerov, keďže už predchádzajúce nariadené CDR-ká nenaplnili svoj účel, ako aj, že
pôvodne nariadené neodkladné opatrenie bolo zrušené dňa 9.1.2025. Tvrdenie oprávneného o zrušení

pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia vo veci konajúcou sudkyňou dňa 9.1.2025 neobstojí,
pretože pokiaľ výrokom I. uznesenia okresného súdu č.k. 10 Em/1/2023-88 zo dňa 14. decembra 2023
bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená povinnosť rodičom maloletého dieťaťa a
maloletému dieťaťu podrobiť sa spoločnému sociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému
poradenstvu, ktoré bude vykonávať Centrum pre deti a rodinu F. tak, že konzultácie budú prebiehať

súčasne s oboma rodičmi a maloletým dieťaťom, tak súčasne jeho výrokom II. bola určená doba
jeho trvania, a to 6 mesiacov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
30.12.2023 a k jeho zániku došlo uplynutím času, na ktorý bolo nariadené podľa § 333 CSP.

29. Pokiaľ otec tvrdil, že ani pôvodne nariadené neodkladné opatrenie nesplnilo svoj účel, teda, že

matka nerešpektuje súdne rozhodnutia, dohody a marila stretnutia aj v CDR s úmyslom vyhnúť
sa stretu otca so synom, tak odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť to, že okresný súd bol pri
rozhodovaní o návrhu otca na výkon rozhodnutia povinný postupovať tak, aby jeho postup bol v súlade
s právnou úpravou, a teda aj v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z.,
ktorá bola prijatá práve preto, aby sa pri výkone rozhodnutia predchádzalo patovým situáciám. Je totiž

potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa prijal všetky dostupné a vhodné opatrenia
( aj opakované) za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s dieťaťom. Nemožno sa stotožniť
s argumentáciou otca maloletého A. uvedenou v odvolaní, v rámci ktorej bagatelizuje význam a zmysel
opätovne nariadeného neodkladného opatrenia a odvolací súd to považuje za neakceptovateľné, ak
aj v dôsledku postoja odvolateľa sa cieľ pôvodne nariadeného výchovného opatrenia nesplnil. Podľa

Záverečnej správy CDR zo dňa 01.07.2024 odborné psychologické poradenstvo bolo poskytnuté za
obdobie od 30.12.2023 do 30.06.2024 v rozsahu 36 hodín priameho výkonu. V závere správy bola
kladne hodnotená komunikácia a spolupráca matky s tým, že otec približne do polovice mesiaca
apríl aktívne komunikoval, spolupracoval, od ktorého obdobia bola vnímaná sťažená komunikácia a
v mesiaci jún 2024 otec prestal komunikovať. Vnímaná bola vzájomná nedôvera rodičov, sťažená

komunikácia,obviňovanieanapätie.NapriekvytvoreniupodmienokCDRnazrealizovaniepäťintervencii
rodinou formou, tieto neboli uskutočnené z dôvodov na strane rodiny. Podstatným však bol podľa
správy prezentovaný odmietavý postoj maloletého voči otcovi, v ktorom práve na základe poskytnutého
poradenstva maloletému došlo k čiastočnému posunu.

30. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je rozhodné, že ostatné
výchovné opatrenie nesplnilo účel, ako to namieta odvolateľ. Samotná bezvýslednosť predchádzajúcich
poradensko-psychologických opatrení, na ktoré poukazuje, bez ďalšieho neznamená, že následné
opatrenie musí byť taktiež bezvýsledné. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, žeobnovenie kontaktu otca s maloletým sa nedosiahne cez nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia,
ale hlavne cez poradenstvo. Preto, ak sa povinná nepodrobuje rozhodnutiu o styku, z dôvodu
odmietavého postoja maloletého, ktorého psychické nastavenie je dôsledkom narušeného vzťahu

rodičov z minulosti, konfliktov medzi nimi, ktorých bol svedkom a existuje možnosť tento stav odstrániť,
resp. napomôcť zmierniť napäté prežívanie tohto stavu maloletým a plnenie rozhodnutia je možné
dosiahnuť prostredníctvom odborného poradenstva, bolo dôvodným, aby okresný súd opätovne nariadil
neodkladné opatrenie podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorá právna úprava výslovne upravuje
možnosť riešenia situácie účasťou na odbornom psychologickom poradenstve.

31. Okresným súdom uloženú povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
nariadením neodkladného opatrenia nemožno považovať za niečo svojvoľné, za niečo, čo by
prekračovalo právny rámec vyplývajúci z daného právneho predpisu a znevažovať to. Práve naopak,
takáto úprava má viesť k tomu, aby bolo možné výkon rozhodnutia realizovať bez akýchkoľvek, často
riadne nevyargumentovaných rušivých momentov (k čomu má slúžiť práve odborné psychologické

poradenstvo) tak na strane dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. Nemožno teda takúto úpravu vnímať
ako niečo kontraproduktívne, pretože práve psychologickým poradenstvom je možné zistiť, v čom
konkrétne viaznu problémy brániace normálnemu styku - stretávaniu sa otca s dieťaťom, ktorý je
naplnením tak práva dieťaťa byť so svojim rodičom, ako aj práva rodiča byť so svojim dieťaťom a
na týchto problémoch pracovať za účelom ich odstránenia, resp. možného eliminovania. Je práve na

povinnej, ako i oprávnenom, aby využili odbornú pomoc CDR a v spolupráci s ním oni osobne vynaložili
všetko úsilie na to, aby upravili svoj vzťah aspoň do takej miery, aby maloleté dieťa nevystavovali
vzájomným konfliktom, nesprávali sa voči sebe nevraživo a vzájomne sa neobviňovali, čo je základným
predpokladom toho, aby sa opäť mohla vybudovať dôvera maloletého dieťaťa voči otcovi ako druhému
rodičovi, aby matka nadobudla istotu v tom, že maloleté dieťa je v spoločnosti svojho otca v bezpečí a

šťastné a že stretávanie s ním je na prospech. V tomto smere je aj na matke, aby rešpektovala rolu otca
ako druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa.

32. Podľa odvolacieho súdu práve v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bolo nevyhnutné, ešte možno
poslednýkrát, pokúsiť sa o reparáciu podstatného a celoživotného vzťahu medzi otcom a maloletým,

a bolo by predčasné rezignovať. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nejde o uloženie výchovného
opatrenia rodičom v zmysle ustanovení Zákona o rodine, ale o aplikáciu osobitného inštitútu v zmysle
§ 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorý vzhľadom na prebiehajúci výkon rozhodnutia sa javí náležitý
a žiaduci. Je totiž potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa prijal všetky dostupné
a vhodné opatrenia za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s dieťaťom. Je dôvodné

predpokladať, že odborné poradenstvo pomôže ako maloletému dieťaťu, tak matke i otcovi zmeniť ich,
v istých otázkach nevhodný, prístup k sebe navzájom i k maloletému, a tak pomôže vytvoriť podmienky
pre plnohodnotný a efektívny styk otca so synom, a tým budovanie ich rodinného puta. Práve realizácia
neodkladného opatrenia môže reálne, aspoň sčasti viesť k reparácii narušených vzťahov, pričom týmto
postupom je možné odstrániť aj dôvody odmietania otca maloletým.

33. Na základe uvedených záverov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pretože nezistil žiadne dôvody, pre
ktoré by odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia malo
byť v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný.

34. Ďalšie odvolacie argumenty oprávneného krajský súd nepovažoval pre rozhodnutie za podstatné.
Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania. Rovnako odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní, t.j. v odvolacom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, k čomu zo strany krajského súdu došlo aj s poukazom na odôvodnenie jeho uznesenia.

35. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, a to s prihliadnutím na § 391 CMP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.