Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/2177/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122380980
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122380980.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zast.: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020,
so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. G. H. XXXX/XX, XXX XX I., o vymoženie 9.000,- Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Pavol Šajánek, so sídlom exekútorského úradu: Ružová 63/5, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 166EX

677/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2177/2022
zo dňa 10. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2177/2022 zo dňa 10. 02. 2025 m e n
í tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2177/2022 zo dňa 10. 02. 2025 vyššia

súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jediným dôvodom, pre ktorý povinný žiadal predmetnú exekúciu
zastaviť, bolo uzavretie Dohody o urovnaní. K platnému zastaveniu exekúcie, kedy by so zastavením
exekúcie súhlasil oprávnený, resp. by jej zastavenie sám oprávnený navrhol, predstavuje ustanovenie
§ 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ktorý vyslovene uvádza, že exekútor vydá upovedomenie

o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Je nepochybné, že musí ísť o
právny úkon samotného oprávneného, ktorý by takýto návrh sám súdnemu exekútorovi podal, pre
súd ani súdneho exekútora nie sú dvojstranné dohody medzi účastníkmi právne záväzné. Takýto
návrh oprávneného súdnemu exekútorovi doručený nebol, vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie
exekúcie oprávnený práve naopak vyjadril nesúhlas so zastavením predmetnej exekúcie a na základe
uvedeného jednoznačného prejavu vôle smerujúceho od oprávneného priamo súdnemu exekútorovi,

nemožno zastaviť predmetnú exekúciu. Povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie
exekúcie podľa osobitného predpisu. Vyššia súdna úradníčka vychádzala pri rozhodovaní z dokumentov
a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospela k právnemu názoru, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Nemala zo strany

povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil opätovne tým, že s oprávneným dňa 13. 02. 2024 uzatvoril dohodu o urovnaní, v ktorej sa
dohodli na usporiadaní vzájomných práv a povinností, ktoré sú (boli) medzi nimi toho času sporné.
Oprávnený i povinný v dohode tiež vyhlásili, že nemajú záujem pokračovať v exekučnom konaní a chcú
si navzájom urovnať práva a povinnosti, a tieto nahradiť novými. Právna teória definuje dohodu o

urovnaní ako jednu z právnych skutočností spôsobujúcich zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa,
a to na zmluvnom základe. Takáto dohoda je samostatným právnym dôvodom vzniku záväzku a po
jej uzavretí sa veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, t.j. dohodou o urovnaní v
zásade zaniká pôvodný záväzok (solučná funkcia) a vzniká nový. ktorý ho v zodpovedajúcom rozsahu
nahrádza (obligačná funkcia). Dohodou o urovnaní si môžu účastníci upraviť akékoľvek sporné práva,
ktorými môžu disponovať. Účelom uzavretia dohody o urovnaní je predísť ďalším nezrovnalostiam

alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí novým
záväzkom. Dohodou o urovnaní je teda možné upraviť si vzájomné práva a povinnosti v pomerne
širokom rozsahu. Doterajší záväzok, ktorý zanikol je nahradený novým záväzkom, ktorý je obsiahnutý
v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom. Je teda
nesporné, že uzavretím Dohody o urovnaní, v ktorej sa povinný s oprávneným dohodol, že (i) nemajú

záujem pokračovať v Exekučnom konaní a (ii) navzájom si urovnali sporné práva a povinnosti uplatnené
vExekučnomkonanía(iii)tietonahradilinovými,zanikolpôvodnýzáväzokpovinnéhovočioprávnenému
vyplývajúci z Exekučného titulu, t.j. z Notárskei zápisnice č. N 521/2015, Nz 27925/2015, NCRis
28537/2015 zo dňa 12. 08. 2015 vydanej JUDr. Ľubicou Zaťkovou, notárom so sídlom v Trnave, ktorý je
predmetom tohto Exekučného konania, pričom Povinný sa nemôže domáhať plnenia tohto zaniknutého

záväzku, keďže tento bol nahradený novým záväzkom. Napadnuté uznesenie je v celom rozsahu
nesprávne, nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

4. Na výzvu súdu povinný dňa 30. 07. 2025 predložil kópiu Dohody o urovnaní zo dňa 13. 02. 2024.
Tiež uviedol, že dohodu priložil ako dôkaz k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 08. 2024, ktorý
bol doručený súdnemu exekútorovi.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

11. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

12. Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sanahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

13. Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu,
ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

14. Podľa § 585 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka

práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa
dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší
záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

15. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16.Vprejednávanejvecinebolosporné,ženávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmtunajšiemusúdu
dňa 21. 07. 2022 sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia sumy 9.000,-Eur s príslušenstvom, a
to na základe exekučného titulu – notárska zápisnica spísaná JUDr. Ľubicou Zaťkovou dňa 12. 08. 2015
pod sp. zn. N 521/2015, Nz 27925/2015, NCRls 28537/2015 (ďalej len „exekučný titul“).

17. V poradí druhým návrhom na zastavenie exekúcie sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z
dôvodu zániku vymáhanej pohľadávky, keď medzi ním a oprávneným došlo (v priebehu exekúcie)
dňa 13. 02. 2024 k uzavretiu Dohody o urovnaní, v ktorej sa s oprávneným dohodli sa usporiadaní
vzájomných sporných práv a povinností spočívajúcich konkrétne vo finančnom vysporiadaní týkajúcom

sa úhrady pohľadávok vyplývajúcich z exekučného titulu vymáhaného v predmetnom exekučnom
konaní. Zároveň povinný poukázal na to, že ku podpisu predmetnej dohody došlo až v roku 2024,
teda jedná sa o skutočnosť, ktorá nastala až po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie uviedol, že s úplným zastavením exekúcie
nesúhlasí. Povinnému chcel len umožniť pozastavenie exekúcie tak, aby mohol splatiť dlh v splátkach.

V roku 2024 mu však nič nezaplatil. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietla ako nedôvodný, keď konštatovala, že povinný neuviedol v návrhu
na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku,
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Voči uzneseniu podal povinný

sťažnosť, pričom opätovne namietal zánik vymáhanej pohľadávky v dôsledku uzatvorenej dohody
o urovnaní, ktorú zároveň sťažnostnému súdu opätovne predložil vo fotokópii.

18. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinného, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu
a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej

súdnej úradníčky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna
úradníčka nesprávne právne posúdila otázku zániku vymáhanej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním
totiž sťažnostný súd dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzatvoreniu písomnej
dohody, ktorou došlo k nahradeniu pôvodného záväzku z exekučného titulu novým záväzkom v zmysle
uzatvorenej dohody.

19. Možno uviesť, že Občiansky zákonník pripúšťa zánik záväzku aj na základe dohody jeho účastníkov,
pričom dohoda strán spôsobujúca zánik záväzku môže mať rôzny rozsah. Niektoré z týchto typov zmlúv
sú typické a sú výslovne upravené v zákone. V ustanoveniach § 570 až 574 Občianskeho zákonníka súupravené tri typy dohôd, ktoré vedú k zániku záväzku, a to dohoda o nahradení doterajšieho záväzku
novým záväzkom podľa § 570 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku bez jeho nahradenia
novým záväzkom podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dohoda o vzdaní sa práva alebo

odpustenie dlhu podľa § 574 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník okrem uvedených dohôd
upravuje podobné inštitúty, a to dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka a dohodu o
započítaní podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo všetkých prípadoch má dohoda za následok
zánik pôvodného záväzku, pričom zákon nevylučuje, aby predmetom dohody bol aj vzťah, o ktorom bolo
už súdom právoplatne rozhodnuté, teda judikované právo alebo povinnosť. Naopak, uzavretie takejto

dohody je plne v súlade so zásadou prejavu individuálnej autonómie vôle strán (porovnaj Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/86/2020 zo dňa 15. 12. 2021 – k dohode o urovnaní).

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi povinným a oprávneným došlo dňa 13. 02. 2024
kuzatvoreniuDohodyourovnanípodľa§585Občianskehozákonníka,akotodeklarujesamotnádohoda
predložená povinným ako listinný dôkaz. V tejto dohode jej účastníci vyhlásili, že urovnávajú vzájomné

sporné práva a povinnosti spočívajúce vo finančnom vysporiadaní účastníkov týkajúcom sa úhrady
existujúcich pohľadávok oprávneného voči povinnému uplatňovaných z titulu Notárskej zápisnice č. N
521/2015, Nz 27925/2015, NCRIs 28537/2015 zo dňa 12. 08. 2015, pričom z článku III. dohody vyplýva,
že „účastníci dohody sa rozhodli nahradiť všetky sporné okolnosti aktuálne vedeného exekučného
konaniavyplývajúceznotárskejzápisniceúplnenovýmzáväzkom,ktoréhoprávnymtitulomvznikujetáto

Dohoda a ktorý je špecifikovaným v nasledovnom odseku.“ „Povinný sa zaväzuje zaplatiť Oprávnenému
peňažnú čiastku vo výške 3.600,-Eur (slovom tritisícšesťsto eur) bezhotovostným prevodom na účet
Oprávneného č. SK ........................................ a to formou splátok mesačných splátok v celkovom
počte 24 mesačných splátok po 150.- Eur počínajúc dňom podpisu tejto Dohody vždy k 20-temu dňu
kalendárneho mesiaca, a to všetko pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej

splátky spôsobom uvedeným v tejto Dohode.“ Hoci dohoda a aj povinný deklarovali, že išlo o dohodu
o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, sťažnostný súd musí konštatovať, že povinným
predložená dohoda medzi ním a oprávneným napĺňa skôr pojmové znaky dohody o privatívnej novácii
podľa § 570 Občianskeho zákonníka, keď z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že pôvodný peňažný
záväzok z notárskej zápisnice (exekučného titulu) je nahradený novým peňažným záväzkom popísaným

v článku III. dohody. Za stavu, že dohoda spĺňa všetky obsahové i formálne náležitosti vyžadované
zákonom pre platnosť tohto právneho úkonu, jej nesprávne označenie nevyvoláva jej neplatnosť. Pre
úplnosť totiž súd prvej inštancie dopĺňa, že pre dohodu o urovnaní sa vyžaduje, aby na strane oboch
účastníkov existovali vzájomné práva i povinnosti, ktoré sa dohodou urovnávajú. Podstatou urovnania
je, že strany sa vzdávajú niektorých práv a môžu sa zaviazať k novým vzájomne podmieneným

povinnostiam. Predpokladmi urovnania sú: existencia záväzku, spornosť alebo pochybnosť o obsahu
záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán.
Pokiaľ ide o ústupky strán, tieto musia byť v každom prípade vzájomné. V opačnom prípade nejde
o urovnanie, ale o iný právny vzťah (napr. uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, dohodu
o privatívnej novácii podľa § 570 Občianskeho zákonníka, dohodu o odpustení dlhu podľa § 574

Občianskehozákonníka,atď.).Zuvedenéhopotomvyplýva,žepredohoduurovnaníbyajpovinnýmusel
voči oprávnenému disponovať právom, ktorému by zodpovedala povinnosť na strane oprávneného, čo
však z predloženej dohody nevyplývalo. Sťažnostný súd tak má za to, že hoci dohoda bola formálne
označená ako dohoda o urovnaní, jej obsahom bola v skutočnosti dohoda o privatívnej novácii, ktorá
však rovnako ako dohoda o urovnaní spôsobuje zánik pôvodného záväzku a vznik nového záväzku.

21. Na podklade zisteného skutkového stavu sťažnostný súd na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky
potom dospel k záveru, že právnym následkom predloženej dohody uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným dňa 13. 02. 2024 je zánik záväzku z predloženého exekučného titulu, čo je dôvodom
pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Tu treba ešte doplniť, že

oprávnený uzatvorenie dohody výslovne nepoprel, naopak, v rámci vyjadrenia k návrhu na zastavenie
exekúcie v podstate uznal, že k uzatvoreniu dohody došlo, avšak je zrejmé, že právne dôsledky tejto
dohody nedomyslel. To, že oprávnený mal zrejme inú predstavu a očakával od povinného splnenie
povinnosti, ku ktorej sa zaviazal v rámci dohody zo dňa 13. 02. 2024, však nie je dôvodom, aby
súd uzatvorenú dohodu (za stavu, že je platná) nerešpektoval. Pri výklade a právnom posudzovaní

zmlúv (dohôd) treba totiž vychádzať zo zásady rímskeho práva „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú
dodržiavať). Ako aj z obsahu dohody (bod. 5.1. dohody) vyplýva, oprávnený túto dohodu uzatvoril
slobodne a vážne, bez nátlaku, nie v tiesnia s tým, že si je vedomý jej právnych následkov, na znak čoho
ju vlastnoručne podpísal. Napokon, vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu nebol nútený k uzatvoreniudohody, z tejto dohody v podstate pre neho nevyplynuli pre neho žiadne výhody. Ak následne v rámci
exekúcie spochybnil právne dôsledky tejto dohody, nemožno bez náležitej právnej argumentácie priznať
jeho správaniu právnu ochranu. Čo sa týka záväzku povinného, ak tento nebol zo strany povinného

splnený, oprávnený má stále možnosť domáhať sa jeho splnenia napr. súdnou cestou (zadovážením si
nového exekučného titulu – súdneho rozhodnutia), a to práve na podklade dohody zo dňa 13. 02. 2024.

22. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, keď bolo preukázané, že vymáhaná pohľadávka zanikla v celom rozsahu

v dôsledku uzatvorenia dohody o privatívnej novácii podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená dňa 13. 02. 2024, a preto sťažnostný súd napadnuté
uznesenie postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku (výrok I. tohto uznesenia).

23. V dôsledku zmeny napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie súd prvej inštancie ďalej rozhodol

aj o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho exekútora.

24. Podľa § 197 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania,
ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na

peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného
nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z
pridanej hodnoty.

25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

26. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Pokiaľ teda ide o trovy účastníkov konania (oprávneného a povinného), súd rozhodoval s poukazom
na § 199d v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na vyhovenie sťažnosti a v konečnom dôsledku i
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, čo rezultovalo vo výroku o zastavení exekúcie, by nárok na
náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal
povinnému ako úspešnej strane. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trovami, ktorých náhradu možno

priznať v rámci exekučného konania, treba rozumieť najmä súdne poplatky uhradené v exekučnom
konaní či trovy právneho zastúpenia. Pretože však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne
takéto trovy v súvislosti s konaním o návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli (zo súdneho spisu
žiadne nevyplývajú) a povinný si žiadne trovy ani neuplatnil, súd prvej inštancie v súlade s princípom
uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, výrokom II. tohto uznesenia rozhodol

tak, že povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal. Keďže oprávnený bol z procesného hľadiska
neúspešným účastníkom (exekúcia bola zastavená), o jeho nároku na náhradu trov konania súd nemal
dôvod rozhodovať.30. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, súd prihliadol na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 11. 08.
2025,ktorýmsináhradutrovneuplatnil,apretomunáhradutrovaninepriznal.(výrokIII.tohtouznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).