Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202910
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724202910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpenému: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom
Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o odstránenie striešky tmavej, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 23C/43/2024-147 zo dňa 22.01.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 16.07.2024 sa žalobkyňa na žalovanom domáhala odstránenia striešky tmavej. Žalobu
dôvodila tým, že strieška na balkóne žalovaného jej zacláňa z toho dôvodu jej neprechádza slnko z dvoru
až do jej chodbičky. Doteraz jej slnko prechádzalo až do chodbičky. Rodinný dom je kamenný, vlhký
a plesnivý. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že strieška bola pôvodne zhotovená inak a vtedy jej prechádzalo
slnko. Následne žalovaný obnovil tmavú striešku na balkóne. Slnko mala zhora z jeho striešky, kde je
teraz tmavá strieška. Slnko jej za 17 rokov svietilo v chodbe teraz musí elektrinou svietiť. V dome má
tmu, zimu, pleseň a vlhko.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 149, § 150 ods. 1, § 60, § 75 ods. 1,
§ 78 ods. 1, § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 143 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie je vec skutkovo odôvodnil tak, že súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi
označenými a predloženými sporovými stranami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, s vyjadreniami
žalobkyne a žalovaného, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
bytu č. X F. X. poschodí rodinného domu so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX, v kat. úz. C. D.

na LV č. XXX. Žalovaný a jeho manželka sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X F. X. poschodí
rodinného domu so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX, v kat. úz. C. D. zapísaného na na LV
č. XXX. Žalobkyňa v petite žaloby žiadala o odstránenie predĺženej tmavej strechy z balkóna len vočižalovanému. Vlastníkom spornej striešky je však nielen žalovaný, ale aj jeho manželka. Ako vlastníci
kritického bytu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že v prípade, ak z hľadiska hmotného práva je potrebné a
nevyhnutné,abyžalobuuplatniloviacerosubjektovspoločne,aleboakjenevyhnutnépreúspechvspore
žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Za nútené spoločenstvo zákon považuje
spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis (spravidla hmotnoprávny) vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu. Ak nie sú všetky subjekty daného hmotnoprávneho vzťahu

účastníkom sporu, súd žalobu zamietne. V nútenom spoločenstve ide o prepojenie hmotnoprávnej a
procesnej úpravy, pričom procesný výsledok zodpovedá riešeniu hmotnoprávnych vzťahov. V prípade
vyššie uvedeného spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej ak neboli účastníkmi
konania všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné
voči tým, ktorí neboli účastníkmi konania a z toho dôvodu žalobu treba bez ďalšieho zamietnuť. Pre
posúdenie,čiideosamostatnéalebonerozlučnéspoločenstvojerozhodujúcapovahapredmetukonania

vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné, resp. nútené spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo
neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi.
Stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu, teda v dôsledku podania žaloby, stanú
práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý
odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním

označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným
subjektívnym právom. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je nevyhnutnou
súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívnehopráva(aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je rovnako
ako podielové spoluvlastníctvo určitým spoločenstvom vlastníkov, avšak na rozdiel od podielového

spoluvlastníctva pri bezpodielovom spoluvlastníctve nie je kvantitatívne určený podiel na spoločnej veci.
To nachádza svoj odraz nielen vo výkone práv bezpodielových spoluvlastníkov k spoločnej veci, ale
aj vo vzťahu k tretím osobám. Strecha nad balkónom prislúcha k bytu č. X, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, t. j. žalovaného a jeho manželky. Nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti je
žalovaný a jeho manželka, a keďže žalobkyňa žalovala len žalovaného ako manžela, nebola splnená

podmienka pasívnej vecnej legitimácie v konaní, z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
s tým, že o trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného zákonného ustanovenia aplikujúc zásadu
úspechu v konaní, keďže došlo k zamietnutiu žaloby, v konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto mu

bol voči žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Následne citoval súd prvej
inštancie aj ustanovenie § 262 ods. 2 Civilného sporia sporového poriadku ohľadne priznaných trov
konania.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie voči obom jeho výrokom podala odvolanie žalobkyňa. Prvotne

svoje odvolanie formulovala tak, že sa odvoláva proti predmetnému rozsudku a trvá na odstránení
tmavej predĺženej strechy, kde samotný žalovaný ohrozil kvalitu jej bývania z dôvodu, že v obydlí má
pleseň, nesvieti jej slnko v oknách a na múroch sa tvorí pleseň. Vidí iba tmu a tým tento skutkový stav
poškodzuje aj jej zdravie. Následne ju súd prvej inštancie vyzval na doplnenie odvolania a upresnenie
odvolacích dôvodov, a to v zmysle ustanovenia § 373 ods. 1, § 363 a § 127 ods. 1 ako aj § 365 ods. 1

a § 366 Civilného sporového poriadku. Následne tak po predmetnej výzve súdu žalobkyňa doplnila
svoje odvolanie, a to tým spôsobom, že uviedla, že napáda rozhodnutie, a to konkrétne výrok I. a II..
Má za to, že napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo trpí týmito procesnými vadami,
a to v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces § 365 ods. 1 písm. f) teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP s tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že z dôvodu, že mala
vedomosť o tom, že striešku nad balkónom, ktorej odstránenia sa v tomto konaní domáha postavilvýlučne bez jej súhlasu E. D. bez akéhokoľvek pričinenia svojej manželky, preto podala výlučne
žalobu na pána E. D.. Ak by ju súd v zmysle v článku 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku poučil
o povinnosti označiť všetkých žalovaných, a teda aj manželku pána D., určite by tak učinila. Má

za to, že v záujme objektívneho a spravodlivého rozhodnutia súdu vo veci samej bolo povinnosťou
súdu z úradnej moci teda ex offo jej poskytnúť takéto primerané poučenie. Vzhľadom na absenciu
všeobecnej poučovacej povinnosti zo strany sudcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd
ňou podanú žalobu zamietol bez toho, aby zisťoval skutkový stav veci teda či postavením nepriehľadnej
strechy nad balkónom žalovaného nedošlo k neprimeranému tieneniu jej okien na prízemí rodinného

domu, čím sa zhoršila kvalita jej bývania pre nedostatok denného svetla. Súd namiesto toho, aby
strany sporu viedol k zmierlivému riešeniu vyššie uvedeným spôsobom jej podanú žalobu zamietol bez
vykonaného dokazovania. Má za to, že v záujme objektívneho a spravodlivého rozhodnutia vo veci
samej bolo povinnosťou súdu ju po zaplatení súdneho poplatku, prípadne na prvom pojednávaní poučiť
o povinnosti doplniť podanú žalobu o ďalšieho žalovaného, ktorým by bola manželka pána D.. Za takejto
situácie považuje rozhodnutie súdu za nezákonné, nespravodlivé a porušujúce základné zásady

Civilného sporového poriadku, porušujúce právo na riadny a spravodlivý súdny proces, a preto žiada,
aby Krajský súd v Prešove v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok pre jeho vážne nedostatky, ktoré
predchádzalijehorozhodnutiuanavrhuje,abybolavecvrátenásúduprvéhostupňananovéprejednanie
a rozhodnutie.

8. K podanému a doplnenému odvolaniu zo strany žalobkyne sa písomne vyjadril samotný žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to tým spôsobom, že k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrovať
nebude. Z uvedeného dôvodu ďalej neboli využité odvolacie repliky ani odvolacie dupliky strán sporu.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po zistení,

že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho

súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo

veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených
zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvejinštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods. 2
CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na zvýraznenie

presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd
uvádza nasledovné.

14.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,

odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia

súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne

uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na

riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a
zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto

argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.
Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sastrane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada
zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces

je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR
5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,4Cdo/120/2019,1Obdo/7/2018aÚSSR
III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže
po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie
žiadnehočiastkovéhoprocesnéhoprávaodvolateľa,ktorébyodôvodňovalozáverotom,žecelékonanie
sa javí ako nespravodlivé.

15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým

je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu

právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie

listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými
stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť
dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.17. Základnou odvolacou námietkou samotnej žalobkyne bola tá skutočnosť, že súd ju riadne v priebehu
konania, respektíve do prvého pojednávania, alebo aj na prvom pojednávaní riadne nepoučil o tom,
že je v danej veci povinná žalovať okrem samotného žalovaného aj jeho manželku, keďže mala za to,

že striešku nad balkónom, ktorej odstránenia sa v konaní domáhala postavil výlučne bez jej súhlasu
E. D. bez akéhokoľvek pričinenia svojej manželky, a preto podala žalobu výlučne na pána E. D..
Možno uzatvoriť, že žalobkyňa je z procesného postavenia v pozícii „dominus litis“ teda je pánom sporu
a jedine žalobca sa môže rozhodnúť koho bude žalovať, respektíve voči komu sa rozhodne uplatňovať
svoj hmotnoprávny nárok. Poučovanie súdu prvej inštancie v zmysle Civilného sporového poriadku

okrem iného aj v zmysle článku 6 CSP ako ho spomína samotná žalobkyňa, je povinný poučiť strany
sporu iba o základných procesných právach a povinnostiach. Tieto poučovacie povinnosti v zmysle
Civilného sporového poriadku si súd prvej inštancie riadne splnil, čo vyplýva aj zo samotného priebehu
konaniapredsúdomprvejinštancie.Otejtoskutočnostisvedčíajuznesenieč.k.23C/43/2024-12zodňa
25.07.2024 ako aj následne vypracované poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu,
ktoré zaslal súd sporovým stranám. Možno tak konštatovať, že sporové strany boli riadne a v dostatočnej

miere súdom prvej inštancie poučené. Súd prvej inštancie však nemôže, a to ani „ex offo“ poučovať
samotnú žalobkyňu o skutočnosti koho má samotná žalobkyňa žalovať, alebo koho žalovať nemá.
Rozhodnutie o tom koho sa rozhodne žalobkyňa zažalovať je výlučne jej právom a súd môže vykonať
poučovacie povinnosti iba v takom rozsahu ako ich aj v tomto konaní aj riadne vykonal. Z tohto dôvodu
má odvolací súd za to, že nedošlo k naplneniu žalobkyňou uvádzaného odvolacieho dôvodu.

18. Ďalším podstatným odvolacím dôvodom zo strany žalobkyne bola skutočnosť, že sudca neviedol
strany k zmierlivému riešeniu, ale podanú žalobu zamietol bez vykonaného dokazovania. Uvedený
postup súdu prvej inštancie bol riadne opísaný v odôvodnení, a to v právnom odôvodnení rozhodnutia,
a to medzi odstavcom č. 30 až odstavcom č. 37 rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je tak zrejmé, že pokiaľ
súdvyhodnotípodanúžalobustýmzáverom,žepreskúmavecnúlegitimáciučiužaktívnualebopasívnu,

ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania a dospeje k záveru, že zistí nedostatok
vecnej legitimácie uvedená skutočnosť má za následok zamietnutie žaloby bez vykonania ďalšieho
dokazovania, respektíve bez riešenia sporu tak, aby pristúpil súd k zmierlivému riešeniu. Uvedené
zodpovedá základnej zásade Civilného sporového poriadku, a to zásade rýchlosti a hospodárnosti
konania. Pokiaľ teda súd zistí nedostatok vecnej legitimácie či už na strane aktívnej alebo na strane

pasívnej, jeho následným správnym procesným postupom je žalobu z tohto dôvodu zamietnuť a spor
nepredlžovať a nevytvárať podmienky pre navyšovanie trov konania súvisiacich s vykonávaným
dokazovaním, respektíve pokusmi o zmierlivé riešenie sporu. Ak teda nie je naplnená jedna
zo základných procesných podmienok konania súd nevedie ďalej sporové konanie, ale po vyhodnotení
tejto základnej procesnej podmienky konania pristupuje k následku, a to k zamietnutiu samotnej žaloby.

Preto aj druhá, podstatná odvolacia námietka žalobkyne naplnená nebola.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné,
a preto napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil
postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

20. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní stranám sporu nárok na
trovy konania nepriznal, keď neúspešná odvolateľka na nich nárok nemá a žalovaný súdu uviedol, že
k odvolaniu žalobkyne sa odmieta vyjadriť. Odvolací súd na základe nižšie uvedeného zároveň nevidel

dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k trovám odvolacieho konania,
keď samotné sporové strany v priebehu odvolacieho konania neuvádzali žiadne bližšie skutkové
či právne okolnosti, ktoré by aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia Civilného sporového poriadku
odôvodňovali použiť.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).