Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203895
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723203895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, 2/ A. A. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, obaja právne zastúpení ATTOR
advokátska kancelária s.r.o., IČO: 55 958 834, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Na
Vŕšku 8, proti žalovaným: 1/ TNR, a.s., IČO: 47 556 064, so sídlom Košťany nad Turcom 416, právne

zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom Banská
Bystrica, Skuteckého 6, 2/ müller.build s.r.o., IČO: 36 648 710, so sídlom Blatnica 363, v konaní o určenie
neplatnostizmluvyoprevzatídlhuainé,oodvolanížalobcov1/,2/protirozsudkuOkresnéhosúduMartin
č.k. 10Csp/2/2024-194 zo dňa 16.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/2/2024-194 zo dňa 16. júla 2024 p o t v r d z u
j e , čo do zamietnutia žaloby o určenie, že:

a)
Zmluva o prevzatí dlhu uzavretá dňa 12.09.2022 medzi obchodnou spoločnosťou TNR, a.s.
(predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom: Košťany nad Turcom 416, 038 41
Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel:
Sa, vložka č. 10822/L v právnom postavení pôvodného dlžníka a obchodnou spoločnosťou müller.build
s.r.o., so sídlom: Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648 710, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 54428/L v právnom postavení preberajúceho dlžníka je
neplatná.

b)
SúhlasveriteľovA.B.C.,F.C.,nar.:XX.XX.XXXX,r.č.:XXXXXX/XXXX,trvalébydlisko:D.X,XXXXXD.,
G. F., občana Slovenskej republiky a A. A. C. E., B., F. E., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé
bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občianky Slovenskej republiky s prevzatím dlhu zo dňa 12.09.2022,

ktorý tvorí prílohu č. 1 Zmluvy o prevzatí dlhu uzavretej dňa 12.09.2022 medzi obchodnou spoločnosťou
TNR, a.s. (predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom: Košťany nad Turcom 416,
038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu
Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/L v právnom postavení pôvodného dlžníka a obchodnou spoločnosťou
müller.build s.r.o., so sídlom: Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648 710, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 54428/L v právnom postavení preberajúceho

dlžníka je neplatný.

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/2/2024-194 zo dňa 16. júla 2024 z r u š u j e
a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v časti, že:

a)
spoločnosť TNR, a.s. (predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom: Košťany nad

Turcom 416, 038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom registri Okresnéhosúdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/L je povinná zaplatiť žalobcom A. B. C., F. C., nar.: XX.XX.XXXX,
r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občanovi Slovenskej republiky a A. A. C.
E., B., F. E., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občianke

Slovenskej republiky sumu 10.000,- EUR (slovom: desaťtisíc eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške
7% ročne z dlžnej istiny 10.000,- EUR počnúc od 12.11.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

b)

obchodná spoločnosť TNR, a.s. (predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom:
Košťany nad Turcom 416, 038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/L a obchodná spoločnosť müller.build s.r.o.,
so sídlom: Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648 710, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 54428/L sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom A. B.
C., F. C., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občanovi

Slovenskej republiky a A. A. C. E., B., F. E., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko:
D. X, XXX XX D., G. F., občianke Slovenskej republiky sumu 10.000,- EUR (slovom: desaťtisíc eur)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej istiny 10.000,- EUR počnúc od 12.11.2022 do
zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
c)

a vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd žalobu zamietol, žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu
trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní medzi stranami
boli nesporné skutočnosti, a to, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola dňa 05.03.2021 podpísaná
Rezervačná zmluva, medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola podpísaná Dohoda o vysporiadaní záväzkov
ako aj, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bola podpísaná Dohoda o prevzatí dlhu. Súd prvej

inštancie mal za nesporné, že žalobcovia vo vyššie uvedených zmluvných vzťahoch vystupovali v pozícii
spotrebiteľov. Poukázal na to, že ani ochrana spotrebiteľov nemôže byť bezhraničná a tiež má svoje
zákonné limity. Za danej situácie, keď prichádzajú do úvahy iné vhodnejšie druhy žalôb, kedy je podanie
žaloby o neplatnosť Zmluvy o prevzatí dlhu predčasné a nie je dodržaný princíp preferencie platnosti
právnych úkonov pred ich neplatnosťou, nemohol súd žalobcom priznať požadovanú súdnu ochranu.

Postavenie spotrebiteľov v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné nadužívať v
takej miere, že akékoľvek konanie spotrebiteľov, ktoré v čase vykonania právneho úkonu by spĺňalo
všetky zákonné požiadavky by bolo možné dodatočne vyhlásiť za neplatné, nakoľko sa to neskôr javí
pre spotrebiteľov ako priaznivejšie. Uvedené by podľa súdu prvej inštancie predstavovalo značný a
bezdôvodný zásah do princípu právnej istoty, ktorý však v právnom štáte nie je akceptovateľný. Sporný

medzi stranami bol deň, kedy bola medzi žalovaným 1/ a žalobcami podpísaná Dohoda o vysporiadaní
záväzkov, keď žalovaný 1/ tvrdil, že to bolo dňa 12.09.2022 a žalobcovia tvrdili, že sa tak stalo až dňa
11.10.2022 s tým, že Dohoda bola antidatovaná, čím Dohoda o prevzatí dlhu je absolútne neplatná pre
rozpor s dobrými mravmi a ďalej z dôvodu, že Dohodu o prevzatí dlhu podpisovala za žalovaného 1/
osoba, ktorá už nebola v čase podpisu konateľom žalovaného 1/, naviac pri podpise Dohody tak na

strane žalovaného 1/ ako i na strane žalovaného 2/ vystupovala tá istá fyzická osoba, a to B. B. a či
bol súhlas od žalobcov s prevzatím dlhu žalovaného 1/ so žalovaným 2/ od nich vylákaný žalovaným
1/ ľsťou.

1.2

Právne vec posúdil podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len
„CSP“), podľa § 3 ods. 1, § 20 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 3, § 40a Občianskeho zákonníka
(ďalej aj len „OZ“), podľa § 13 ods. 2 a § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka.
1.3
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ sa po pripustení zmeny žalobného návrhu

domáhali, aby súd určil že Zmluva o prevzatí dlhu uzavretá dňa 12.09.2022 medzi obchodnouspoločnosťou TNR, a.s. (predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom: Košťany nad
Turcom 416, 038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/L v právnom postavení pôvodného dlžníka a obchodnou

spoločnosťou müller.build s.r.o., so sídlom: Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648 710, zapísanou
v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 54428/L v právnom postavení
preberajúceho dlžníka je neplatná. Zároveň, aby určil, že spoločnosť TNR, a.s. (predchádzajúce
obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom: Košťany nad Turcom 416, 038 41 Košťany nad Turcom,
IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/

L je povinná zaplatiť žalobcom A. B. C., F. C., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko:
D. X, XXX XX D., G. F., občanovi Slovenskej republiky a A. A. C. E., B., F. E., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.:
XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občianke Slovenskej republiky sumu 10.000,-
EUR (slovom: desaťtisíc eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej istiny 10.000,-
EUR počnúc od 12.11.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

alebo alternatívne:

Súd určuje, že Súhlas veriteľov A. B. C., F. C., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko:
D. X, XXX XX D., G. F., občana Slovenskej republiky a A. A. C. E., B., F. E., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.:
XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občianky Slovenskej republiky s prevzatím

dlhu zo dňa 12.09.2022, ktorý tvorí prílohu č. 1 Zmluvy o prevzatí dlhu uzavretej dňa 12.09.2022 medzi
obchodnou spoločnosťou TNR, a.s. (predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.) so sídlom:
Košťany nad Turcom 416, 038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/L v právnom postavení pôvodného dlžníka
a obchodnou spoločnosťou müller.build s.r.o., so sídlom: Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648

710, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 54428/L v právnom
postavení preberajúceho dlžníka je neplatný.

Súd určuje, že obchodná spoločnosť TNR, a.s. (predchádzajúce obchodné meno: müller.holdings a.s.)
so sídlom: Košťany nad Turcom 416, 038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 47 556 064, zapísanou v

Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10822/L a obchodná spoločnosť
müller.build s.r.o., so sídlom: Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648 710, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 54428/L sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcom A. B. C., F. C., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko: D. X, XXX XX D., G.
F., občanovi Slovenskej republiky a A. A. C. E., B., F. E., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvalé

bydlisko: D. X, XXX XX D., G. F., občianke Slovenskej republiky sumu 10.000,- EUR (slovom: desaťtisíc
eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z dlžnej istiny 10.000,- EUR počnúc od 12.11.2022
do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom náhradu trov konania, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

1.4
Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že ak bola podaná určovacia žaloba a aj žaloba na
plnenie, znamená to, že došlo k porušeniu práva (inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie nevznikol).
Žalobcovia tým (v zásade) stratili naliehavý právny záujem na určení práva a v takýchto prípadoch
súd určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba nie je vhodne

účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcov. Vychádzajúc zo znenia
ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k
tomuto ustanoveniu je možné tak vyvodiť, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určení
právnych skutočností s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z
osobitného právneho predpisu (priamo zo zákona). Z právneho posúdenia žaloby ide teda v danom

prípade vo vzťahu k predmetu sporu o procesne neprípustnú žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Ak
žalobcovia tvrdia a poukazujú na obsah žaloby, že ide o tzv. klasickú určovaciu žalobu podľa § 137
písm. c) CSP, v tomto prípade je rozhodujúcim kritériom preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení. Tak ako už bolo vyššie konštatované, žaloba nie je vhodným účinným
a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcov. Žalobcovia totiž nie sú v situácii

právnej neistoty a ohrozenia, keďže podľa skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, k porušeniu ich
právazostranyžalovaného2/došlo.Žalobcoviapodľanázorusúdumajúkdispozíciiinývhodnýaúčinný
procesný nástroj ochrany ich práva, a to žalobu na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ktorou
mohli a môžu dosiahnuť súdnu ochranu už porušeného práva. Z preventívneho charakteru určovacejžaloby totiž vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje, v sebe zahŕňa aj určovací žalobný nárok.
Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má mať vo
všeobecnosti naliehavý právny záujem vtedy, ak k jeho porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho

právo je neisté alebo ohrozené. Poukazujúc na ustanovenie § 131 CSP je žaloba legálne definovaná
ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade
žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je). Ak však spor vznikol z porušenia subjektívneho práva,
uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na plnenie. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej

žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak žalobcovia majú možnosť žalovať na splnenie
povinnosti. Je to v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia ale keď
už k jeho porušeniu došlo ako v tomto prípade, keďže k porušeniu u žalobcov došlo. Inak povedané,
právne postavenie žalobcov 1/ a 2/ nie je ohrozené a k zodpovedajúcej náprave možno dospieť aj inak.
Žalobcovia 1/ a 2/ v pozícii veriteľ majú právny nárok na zaplatenie sumy vo výške 10.000,- Eur titulom
vrátenia rezervačného poplatku na základe Dohody o zániku záväzkov od žalovaného 2/. Tohto nároku

sa však môžu domáhať podaním žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP.

1.5
Podľa súdu prvej inštancie sa žalobcovia 1/ a 2/ podanou žalobou prvotne domáhali určenia, že Dohoda
o prevzatí dlhu uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a zároveň určenia, že žalovaný

1/ je povinný zaplatiť žalobcom sumu 10.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne
sa domáhali určenia, že súhlas žalobcov s prevzatím dlhu žalovaným 2/, ktorý tvorí prílohu Dohody
o prevzatí dlhu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatný a zároveň určenia, že žalovaný 1/ a
žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 10.000,- Eur ako aj náhradu trov konania.
Podaním na č. listu 144 rozšírili uvedenú žalobu o nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktoré

nazvali ako zmena žalobného návrhu, ktorú súd na pojednávaní pripustil. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobcovia 1/ a 2/ nezvolili vhodný procesný prostriedok na ochranu svojho práva. Žalobcovia
mali voči žalovanému 1/ podať žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP t.j. žiadať,
aby súd žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie resp. vrátenie sumy 10.000,- Eur titulom článku 5 bod
4 Rezervačnej zmluvy s tým, že by v žalobe v skutkových okolnostiach mohli namietať absolútnu

neplatnosť Dohody o prevzatí dlhu či už z dôvodu, že ju nepodpísala oprávnená osoba alebo pre rozpor
s dobrými mravmi. Súd sa i tak ex officio zaoberá absolútnou platnosťou/neplatnosťou zmluvy. Ak by
súd totiž vyslovil neplatnosť Dohody o prevzatí dlhu akú žalobu žalobcovia podali, nevyrieši sa tým
spornosť vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/ a 2/. Musela by nasledovať ďalšia žaloba o splnenie
povinnosti, aby im suma 10.000,- Eur bola vrátená. Podľa súdu, určovacia žaloba v tomto prípade

je nadbytočná a vyvoláva potrebu ďalšieho sporu. Ak žalobcovia tvrdili, že nemajú možnosť dospieť
k zodpovedajúcej náprave inak, toto uvedené tvrdenie žalobcov nemôže obstáť. Je nesporné, že k
porušeniu práva žalobcov už reálne došlo, a to tým, že žalovaný 2/ v lehote splatnosti pohľadávku voči
žalobcom neuhradil, čiže tak, ako už bolo uvedené, prichádza do úvahy iný druh vhodný druh žaloby, a
to s poukazom aj na princíp preferencie platnosti právneho úkonu. Súd z procesných dôvodov žalobu

zamietol.

1.6
V závere súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Právne postavenie žalobcov nie je neisté ani ohrozené a k zodpovedajúcej

náprave možno dospieť inak. Žalobcovia v pozícii veriteľov majú právny nárok na zaplatenie sumy vo
výške 10.000,- Eur titulom vrátenia rezervačného poplatku na základe Dohody o zániku záväzkov od
žalovaného 2/, ktorého sa môžu domáhať podaním žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm.
a) CSP. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že ak žalobcovia neosvedčia naliehavý
právny záujem a záujem na nimi požadovanom určení je samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie

žaloby. Čiže návrh, ktorý podali žalobcovia nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým ani prípustným prostriedkom ochrany práva, preto žalobu zamietol
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo 06.10.2017 sp.
zn. II. ÚS 590/2017 „ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej
žaloby bez toho, aby dospeli k záveru existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým

základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
považoval naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení za nepreukázaný, žalobu za
procesne neprípustnú. Žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola zamietnutá z procesných dôvodov, z toho dôvodusúd meritórne neprejednával žalobu ako aj navrhnuté dôkazy zo strany žalobcov 1/ a 2/. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal plne úspešným žalovaným 1/ a 2/.

2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj len „odvolatelia“),
ktorí sa domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h)
CSP. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1

Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie sa riadne nepokúsil o uzavretie súdneho zmieru medzi
sporovými stranami. Ďalej namietali, že prerušil prednes žalobcov, čím znemožnil realizáciu ich
procesných práv. Podľa žalobcov nedošlo k ukončeniu dokazovania, ani vyhláseniu uznesenia podľa §
154 CSP a absentovala aj možnosť záverečných rečí. Ďalej odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie
neuviedol v odôvodnení vadu zmätočnosti. Žalobcovia namietali porušenie ustanovenia § 296 CSP

zo strany súdu prvej inštancie. Namietali tiež, že súd prvej inštancie odmietol prijať dôkaz predložený
stranou, pričom mali za to, že tento prijať mal a prípadne mohol rozhodnúť o tom, že tento dôkaz
nevykoná. Poukázali na to, že s uvedenou procesnou situáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Odvolatelia namietali nevykonanie ďalších dôkazov v podobe navrhovaného výsluchu svedkov, ako aj
nevysporiadanie sa s podstatnými právnymi otázkami (platnosť, neplatnosť právneho úkonu).

2.2
Odvolatelia namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie v časti, v ktorej sa domáhali
určenia zaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom. Mali za to, že uvedená časť žaloby mala byť
posúdená ako žaloba na plnenie a nie ako žaloba o určenie právnej skutočnosti. Žalobcovia vyjadrili
presvedčenie, že z petitu je pri posúdení všetkých okolností zrejmé, že žalobcovia sa v prvom rade

domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na uhradenie sumy 10.000 EUR s príslušenstvom. Ak by
aj petit nebol dostatočne určitý (z dôvodu, že obsahuje aj výrok I.), žaloba môže byť odmietnutá, ak
v konaní nie je možné pre túto vadu pokračovať. Žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 4Co/32/2020 zo dňa 20.08.2020 a v ňom vyjadrené právne závery. Žalobcovia vyjadrili
presvedčenie, že postup súdu, kedy žalobu na jednej strane neodmietol, no na strane druhej pre

nesplnenieprocesnýchpodmienokžalobuzamietol(hocisanevysporiadalsII.výrokompetitužalobcov),
znamená porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae, teda súd bez zákonného dôvodu rozhodol, že
neposkytne právnu ochranu žalobcom ako subjektom domáhajúcim sa súdnej ochrany.
3.
Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Vyjadril právny názor, že k porušeniu § 179 ods. 2 CSP, § 180 CSP, § 181 ods. 1 CSP a §
296 CSP nedošlo. Podľa jeho názoru, nemožno k dospieť k tomu, že ak by sa súd o vyriešenie sporu
zmierom nepokúsil, bolo by možné takúto činnosť súdu považovať za vadu konania, ktorou by došlo k
porušeniu práva strany na spravodlivý proces, s čím sa plne stotožňuje aj odborná literatúra. Ďalej mal
za to, že prednesený má byť len podstatný obsah žaloby, pričom súd môže sporovú stranu usmerniť.

Súd sa môže odkloniť od predbežného právneho posúdenia. Ďalej poukázal na ustanovenie §291 ods.
3 CSP, ktorý vylučuje aplikáciu § 296 CSP, ak je spotrebiteľ právne zastúpený. Žalovaný 1/ mal za to,
že s ohľadom na koncentráciu konania mohol súd prvej inštancie odmietnuť prijať dôkaz predkladaný
žalobcami. Žalovaný 1/ mal za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil žalobu ako určovaciu.
4.

Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnej odvolacej replike zotrvali na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
Zdôraznili, že žalobou vo veci samej sa domáhali tak určenia právnej skutočnosti, ako aj zaplatenia
peňažnej pohľadávky. Žalobcovia vyjadrili právny názor, že boli povinní svoj nárok skutkovo vymedziť,
nemusia ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Ak ho predsa len v žalobe právne posúdili, súd daným
posúdením nie je viazaný. Žalobný návrh nie je tvorený len petitom, ale aj skutkovými tvrdeniami.

Žalobcovia ďalej uviedli, že nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že keď by už súd o predbežnej otázke
(neplatnosť Zmluvy o prevzatí dlhu) rozhodol, neexistuje jediný zákonný dôvod na to, aby ju nepoňal
do výroku, ak o to žalobcovia žiadajú, pretože len tak sa stane aj táto časť súdneho rozhodnutia
právoplatnou a vecou rozhodnutou. Ďalej poukázali na to, že procesné právo pozná aj medzitýmnyrozsudok, ktorý umožňuje existovať určovaciemu výroku popri žalobe na plnenie. Aj návrh na vydanie
takéhoto rozsudku je v podstate určovacím výrokom v konaní na plnenie.

5.
Žalovaný 1/ v písomnom odvolacej duplike k odvolacej replike žalobcov 1/ a 2/ zotrval na svojom
vyjadrení k odvolaniu. Zopakoval, že podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov
1/a2/.Skutočnosť,žesúdprvejinštanciepredotvorenímpojednávaniavyzvalstranysporukzmiernemu
vyriešeniu veci a následne pojednávanie otvoril postupom, ktorým bez ďalšieho strany sporu vyzval k

ich prednesom, nepredstavuje žiadne procesné pochybenie súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ naďalej
zotrval na prezentovanom právnom názore, že k čiastkovým porušeniam práv žalobcov, tak ako sú tieto
popísané v odvolaní a vo vyjadrení žalobcov, zo strany súdu prvej inštancie nedošlo a pokiaľ by aj
došlo,tietoporušeniabynedosiahliintenzitu,ktorábymohlaspôsobiťnaplnenieniektoréhonamietaného
odvolacieho dôvodu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov pod bodmi 13. až 15. podaného vyjadrenia
žalobcov ohľadom tzv. medzitýmneho rozsudku podotkol, že v danom prípade nebol zo strany žalobcov

učinený návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku v zmysle ustanovení CSP. Zo strany žalobcov došlo
podanou žalobou k uplatneniu práva na súdnu ochranu ohrozeného práva a súčasne porušeného práva,
čo zákon neumožňuje. Zmyslom aktuálnej právnej úpravy CSP totiž je zamedzenie množeniu žalôb
súvisiacich s tou istou vecou, čo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Ak spor vznikol z ohrozenia
subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie, či tu právo

je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu
(v zásade) žalobou na plnenie. V danom prípade podľa žalovaného 1/ nejedná o taký hmotnoprávny
a procesný stav konkrétnej veci, za ktorého by žalobcom neostávalo nič iné, len aktivovať určovaciu
žalobu(takakojuformulovali)vpozícii„ultimumrefugium“,tedaposlednévýchodiskoobranyanáslednej
ochrany svojich práv.

6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalobcami, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol,

včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods.1CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§379CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP čiastočne, čo do určovacieho výroku rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok (čo do žaloby na plnenie a výroku o trovách konania)
podľa § 389 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.
Žalobcovia svoje odvolanie založili na tvrdených procesných pochybeniach súdu prvej inštancie, ktoré

mali viesť k takému zásahu do ich práv, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Druhá časť
odvolania smerovala proti záveru súdu prvej inštancie, že v žalobe žalobcov išlo len o určovacie výroky.
Odvolací súd uvádza, že dôvody odvolania samotného primárne ani nesmerovali proti zamietavej časti
rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov.
8. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380

CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na
ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré
by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by
takéto pochybenia zistil.

9.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobcovia 1/ a 2/, konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej čo do výroku o určenie neplatnosti právnych úkonov (viď potvrdzujúci

výrok tohto rozsudku) v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a
po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom čo
do záverov o neprípustnosti takejto žaloby podľa § 137 CSP. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387ods. 1 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva

na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako
boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho
posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl
ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul
aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne
interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu vo vyššie uvedenej časti odchýliť a nemôže dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia v potvrdenej časti. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba
samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcov) s právnym názorom vysloveným

súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý
súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený
odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/ah/CSPvpotvrdenejčastiniejedaný.Knámietkenesprávne
zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. f/
CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)

je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový
základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená
nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul
žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho
skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický
rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací

súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne
rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiamávšetkyatribútyvyžadovanéust.§220ods.2CSPanemožno
súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcami 1/ a 2/ uplatnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto v potvrdenej časti nie je daný.

10.
Konkrétne k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ o procesných pochybeniach súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza nasledovné. Rozsah postupu, ktorým sa súd prvej inštancie pokúsil o zmier
medzi sporovými stranami nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd sa má síce
pokúsiť o zmier, avšak hoc aj absencia uvedenej skutočnosti nemôže viesť k zrušeniu napadnutého

rozsudku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 296 CSP, nepredstavuje
porušenie procesných práv žalobcov 1/ a 2/, nakoľko v súlade s § 291 ods. 1 CSP, takto súd prvej
inštancie ani postupovať nemal, s ohľadom na právne zastúpenie žalobcov. Nevykonanie navrhovaných
dôkazov je vždy na úvahe konajúceho súdu, pričom ich nevykonanie musí riadne zdôvodniť. Samotnénevykonanie, resp. niekedy aj nezdôvodnenie samo o sebe nemusí viesť k zrušeniu napadnutého
rozsudku, nakoľko potreba vykonať niektoré dôkazy nemusí byť vo veci daná. Uvedené okolnosti je
potrebné posúdiť vždy individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie však

nemôže neprijať prekladaný dôkaz, hoc sa ho rozhodne nevykonať. Uvedený postup, však v konkrétnej
veci nemusí predstavovať dôvod na zrušenie rozhodnutia vo veci samej, ak už takýto dôkaz v konaní
predložený bol v inej podobe. Ďalej skutočnosť, že súd prvej inštancie usmerní prednes sporovej strany
(jej zástupcu) rovnako nepredstavuje taký zásah do práv sporovej strany, ktorý by mal viesť k záveru
o závažnom porušení procesných práv sporovej strany. Skutočnosť, že súd prvej inštancie striktne

nedodržal procesnú formu niektorých uznesení, resp. že niektoré uznesenia na pojednávaní vyhlásil bez
prítomnosti sporových strán tiež nemusia predstavovať také porušenie práv strán sporu, ktoré by mali
viesť k zrušeniu inak vecne správneho rozhodnutia vo veci samej. Rovnako tak zmena predbežného
právneho posúdenia nepredstavuje v ustálenej súdnej praxi porušenie práv účastníkov konania, ktoré
by mali viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Odvolací súd k námietke žalobcov uvedenej v replike
ohľadne medzitýmneho rozsudku uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko žalobcovia sa nedomáhali

vydania medzitýmneho rozsudku, ale podali procesne neprípustnú žalobu, na ktorej požadovanom
určení nemali naliehavý právny záujem. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie, uviedol
predbežné právne posúdenie, ukončil dokazovanie, dal stranám možnosť záverečných rečí (uvedením,
čo na záver chcete uviesť). S ohľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na hospodárnosť
konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezrušoval v celom rozsahu, nakoľko

záver súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby v časti požadovaného určenia neplatnosti
bol vecne správny a aj riadne odôvodnený, a preto v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil (viď prvá časť výroku tohto rozsudku).
11.
Odvolací súd k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ v časti o určenie zaplatenia peňažnej sumy uvádza,

že v tejto časti bolo odvolanie dôvodné. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, že
ide o určovaciu žalobu. Žalobcovia správne namietali, že z obsahu skutkových tvrdení jednoznačne
plynie, že ide o žalobu na plnenie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nie je viazaný
petitom žaloby, ktorý obsahu zjavne čiastočnú nesprávnu formuláciu v podobe, že žiadajú „určiť aby
žalovaní bol/boli povinní zaplatiť“. Z takto uvedeného petitu je zrejmé, že ide o žalobu na plnenie

a jedno nesprávne uvedené slovíčko neznamená, že žaloba má byť zamietnutá z procesných dôvodov.
Obsah žalôb vrátane ich petitov je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na účel civilného
sporového poriadku vyjadrený v článku 2 CSP, pričom celé sporové konanie je potrebné viesť v súlade
s uvedeným článkom. Odvolací súd má na základe vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, čím nevykonal navrhnuté dôkazy (nezaoberal sa meritom veci),

pričom rozsah potrebné dokazovania a riešenia veci presahuje nateraz možnosti odvolacieho konania,
a preto v časti o zaplatenie peňažnej čiastky bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec mu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
žalobu žalobcov nanovo posúdiť, a to vrátane predbežných otázok o platnosti/neplatnosti namietaných
právnych úkonov v súlade aj s ustanoveniami OZ o ochrane spotrebiteľa (s prihliadnutím aj na

dôkazné bremeno dodávateľa v spotrebiteľskom spore), pričom s každou otázkou je potrebné sa riadne
vysporiadať. Súd prvej inštancie vypočuje navrhovaných svedkov, prípadne vykoná aj ďalšie dôkazy
navrhnuté sporovými stranami a potrebnými na riadne zistenie skutkového stavu. Odvolací súd tiež
konštatuje, že koncentrácia konania je v civilnom sporovom konaní prítomná za účelom toho, aby
nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu súdnych sporov (prípadne zneužívaniu procesných práv

– viď čl. 5 CSP), avšak jej aplikácia by nemala spôsobiť, že účastník sa nedomôže spravodlivého
rozsudku. Hoc oneskorene uplatnený návrh dôkazu, ktorý môže viesť k riadnemu zisteniu skutkového
stavu a spravodlivému rozsudku, je potrebné vykonať v záujme dosiahnutia spravodlivej ochrany práv
sporovejstrany.Odvolacísúdnaokrajpoznamenáva,žesúdprvejinštancieniejeviazanýaniprípadným
označením alternatívnosti petitu, ak ide o petit eventuálny.

12.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP čo do výroku o určovacej časti ako vecne správny potvrdil a čo do
výroku výrokov o zaplatenie a závislého výroku o trovách zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP

a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd ďalej uvádza, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 396 ods. 3 CSP.14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).