Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201415
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2520201415.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu 1/: C. L.V., M.. XX.XX.XXXX,
Q. V.. N.. P. XXXX/XX,
XXX XX U., žalobcu 2/: I.. L. B.I., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. Q. XXXX/XX, XXX XX U., obaja zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO:
50 473 522, proti žalovanému: Piešťanské stavebné bytové družstvo, Ružová 8, 921 01 Piešťany, IČO:
00 678 953, zastúpený: RS legal s. r. o., Frankovská 18, 831 01 Bratislava, IČO: 36 864 358, o určenie
neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov družstva, o odvolaní žalobcu 1/

a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa
15. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15. apríla
2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024 v napadnutej
časti II., III. a V. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobca 1/ a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu žalobcu 2/ zamietol. II. výrokom určil,
že uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD
na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 -
2025, sú neplatné. III. výrokom rozhodol, že v ostatnej časti sa žaloba žalobcu 1/ zamietol. IV. výrokom
žalovanému priznal voči žalobcovi 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a V. výrokom
rozhodol, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou žalobcovia žiadali, aby súd určil, že uznesenia o
voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe
Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o schválení riadnej individuálnej účtovnej
závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35
eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019, prijaté dňa 08.06.2020 zhromaždením
delegátov žalovaného Piešťanské stavebné bytové družstvo, so sídlom Ružová 8,
921 01 Piešťany, IČO: 00 678 953, sú v celom rozsahu neplatné. Zároveň žiadali priznať nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V žalobe uviedli, že dňa 13.05.2020 boli
vydané oznámenia o vyhlásení korešpondenčného hlasovania delegátov Zhromaždenia delegátov
Piešťanského stavebného bytového družstva (ďalej len „PSBD”) o schválení riadnej individuálnej
účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, ako aj rozdelenia zisku, pre voľbuštatutárneho orgánu družstva - predstavenstva PSBD a kontrolnej komisie PSBD, ktoré sa uskutočnia
procedúrou per rollam. Po odhlasovaní postupom na základe § 5 zákona č. 62/2020 Z. z., boli o
výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD dňa 08.06.2020 vyhotovené

nasledovné zápisnice: Zápisnica o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov
ZD PSBD pre voľbu štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD, Zápisnica o výsledku
vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD pre voľbu kontrolnej Komisie PSBD,
Zápisnica o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD o schválení
riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, ako aj rozdelenia

zisku. Žalobcovia uviedli, že v prvom rade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti zápisníc z
uznesení členskej schôdze zo dňa 08.06.2020 podľa § 241 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka,
keďže z nich jasne a zrozumiteľne nevplýva, aké uznesenia boli prijaté.
Z dôvodu, že nebola splnená táto zákonom stanovená podmienka obsahu zápisnice, nemôže sa
považovať žiadne rozhodnutie, ktoré by v nich mohlo byť eventuálne prijaté, za platné. Samotné
zápisnice o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania obsahujú vady, keďže sa nedá s

určitosťou stanoviť, aké rozhodnutia a závery boli prijaté, a ak by aj zápisnice obsahovali všetky
nevyhnutné náležitosti, uznesenia by boli prijaté v rozpore s platnými stanovami, rokovacím a volebným
poriadkom družstva, ako aj právnymi predpismi. Poukázali na dikciu článku 10 Rokovacieho poriadku
PSBD. Rokovací poriadok výslovne požaduje splnenie tejto náležitosti, pričom v zápisniciach zo dňa
08.06.2020 táto absentuje, a tým pádom nie je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, aké závery

boli urobené a prijaté. Žalobcovia samotný spôsob hlasovania nenamietali. Žalobca 1/ v čase konania
korešpondenčného hlasovania nehlasoval, a to z dôvodu, že márne uplynulo funkčné obdobie, a teda by
nemal byť oprávnený vykonávať mandát člena predstavenstva. Toto sa taktiež vzťahuje aj na ostatných
členov predstavenstva s poukazom na článok 5 ods. 1 Volebného poriadku PSBD. Výsledky volieb
do predstavenstva a kontrolnej komisie PSBD nie sú platné, a to z dôvodu, že už pri zostavovaní

kandidačnej listiny došlo k vážnemu porušeniu pri nominovaní osôb, pretože nebol dodržaný správny
postup a boli nominované osoby, ktoré získali omnoho menej hlasov. Žalobca zároveň odkázal na čl.
3 bod 3, druhá veta Volebného poriadku. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca 1/ ako kandidát do
predstavenstva mal väčší počet hlasov ako ostatní kandidáti, a aj napriek tomu nebol do predstavenstva
navrhnutý na kandidačnú listinu. Ďalej žalobca uviedol, že volebná komisia pozostávala z členov

predstavenstva, ktoré ich samo navrhlo a zvolilo, pritom na takúto voľbu je oprávnené iba združenie
delegátov.Taktiežpodstatnýmnedostatkomspôsobujúcimneplatnosťzápisnícakoidomnelýchprijatých
uznesení, je počet členov volebnej komisie predstavenstva PSBD. V zápisniciach sú uvedené iba 3
osoby, pričom ani nie je zrejmé, ktorá z nich bola zvolená za jej predsedu. Odkázal pritom na článok
4 ods. 1 Volebného poriadku PSBD. Vyhotovené rozhodnutia nemôžu byt' spôsobilé vyvolávať právne

skutočnosti, pretože sú v rozpore s volebným poriadkom z dôvodu, že členov volebnej komisie a jej
predsedu volí zhromaždenie delegátov a nie predstavenstvo PSBD, ako to bolo v tomto prípade, o
čom svedčí zápisnica zo dňa 04.05.2020. Žalobca si svoju povinnosť oznámiť námietku predstavenstvu
do jedného mesiaca, ktorá je predpokladom na podanie žaloby, splnil. Keďže táto hmotnoprávna
podmienka bola splnená, je oprávnený domáhať sa svojich práv podaním žaloby. Podľa žalobcu v rámci

vedenia PSBD dochádza k svojvôli, pričom sa porušujú schválené a platné postupy a ustanovenia
vyplývajúce zo stanov, rokovacieho a volebného poriadku, ktoré by mali byť záväzné a dodržiavané.
Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia je dôvodná obava a podozrenie, či nedochádza k manipulácii
zo strany vedenia PSBD a za týmto účelom je dôležité preskúmať celý priebeh prípravy volieb, počnúc
členskými schôdzami, vyhotovovaním oznámení, zápisníc až po prijatie rozhodnutí, či boli splnené

všetky vyžadované náležitosti a sú v súlade s právnymi predpismi, stanovami, rokovacím a volebným
poriadkom PSBD. Takéto konanie sa prieči a nie je v súlade najmä s článkom 67 ods. 1 (prvá veta)
Stanov PSBD.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že u žalovaného je vzhľadom na vysoký počet členov

družstva najvyšším orgánom družstva Zhromaždenie delegátov, a to s poukazom na § 239 ods. 7
Obchodného zákonníka v spojení s článkom 63 Stanov žalobcu v platnom znení. Zhromaždenie
delegátov ako najvyšší orgán družstva nemohol uskutočniť plánovanú voľbu do orgánov družstva -
do Predstavenstva a Kontrolnej komisie na volebné obdobie 2020 - 2025 v súlade s článkom 74 a
nasl. Stanov a v súlade s Rokovacím a volebným poriadkom v platnom znení, pre prvú vlnu epidémie

COVID-19. S poukazom na § 5 Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením COVID-19, rozhodlo Predstavenstvo žalovaného písomným hlasovaním, že
plánovaná voľba do orgánov žalovaného sa uskutoční formou korešpondenčného hlasovania. Touto
formou sa malo hlasovať aj o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskehovýsledku PSBD za rok 2019 a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019. Žalovaný považoval
vyhlásenie korešpondenčného hlasovania o voľbe do orgánov družstva na volebné obdobie 2020 - 2025
uskutočnené v súlade so znením § 5 zákona č. 62/2020 Z. z., podľa ktorého sa pri korešpondenčnom

hlasovaní použijú ustanovenia § 190a až 190d Obchodného zákonníka primerane. Korešpondenčné
hlasovanie bolo vyhlásené a uskutočnilo sa v súlade s Obchodným zákonníkom a v primeranom
rozsahu s platnými Stanovami a rokovacím a volebným poriadkom žalovaného. Uviedol, že žiadne
Zhromaždenie delegátov sa dňa 08.06.2020 nekonalo a tak nemôže existovať ani žiadne uznesenie
prijaté na Zhromaždení delegátov dňa 08.06.2020. Korešpondenčné hlasovanie bolo vyhlásené na

základe prijatého uznesenia Predstavenstva žalovaného dňa 13.05.2020 a jeho koniec bol stanovený
na deň 05.06.2020. Volebná komisia uskutočnila sčítanie hlasov na základe doručených hlasovacích
lístkov dňa 08.06.2020. Následne boli výsledky korešpondenčného hlasovania oznámené delegátom
zhromaždenia poštou. Ak mal žalobca 1/ ako člen družstva a delegát Zhromaždenia delegátov výhrady
voči vyhlásenému korešpondenčnému hlasovaniu o voľbe do orgánov družstva a schválení účtovnej
závierky a rozdeleniu zisku, mal námietky oznámiť predstavenstvu žalovaného (per analogiam) do 30

dní od ukončenia korešpondenčného hlasovania, t.j. do 05.07.2020. Žalobca 1/ však námietky proti
vyhlásenému korešpondenčnému hlasovaniu oznámil Predstavenstvu žalovaného až dňa 15.07.2020.
Žalobca 2/ námietky proti korešpondenčnému hlasovaniu ako člen družstva a delegát Zhromaždenia
delegátov nepodal vôbec. K námietke žalobcov o vadách zápisnice žalovaný uviedol, že zápisnice len
zachytávajú priebeh sčítania hlasov na základe doručených hlasovacích lístkov. Aké konkrétne vady

žalobcovia týmto zápisniciam vytýkajú, a s ktorými zákonnými ustanoveniami sú v rozpore, v žalobe nie
je uvedené. Zápisnice o korešpondenčnom hlasovaní boli pripojené k návrhu žalovaného na zápis zmien
v orgánoch družstva v Obchodnom registri, ktorý zápis zmien registrový súd Okresného súdu Trnava
aj bez odkladu na základe týchto zápisníc dňa 10.07.2020 vykonal. Vzhľadom na uvedené považoval
žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhol, aby ju súd zamietol.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 242 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), čl. 3 bod 3 druhá veta, čl. 4 bod 1 Volebného poriadku
Piešťanského stavebného bytového družstva (ďalej len „PSBD“), § 72 bod 4 stanov PSBD.

5. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu 2/ vo výroku I. rozsudku zamietol, nakoľko žalobcovi 2/ zaniklo
právo podať žalobu z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie námietok. Čo sa týka žalobcu
1/, súd prvej inštancie konštatoval, že na podanie žaloby splnil požadované podmienky ustanovené v §
242 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie následne pristúpil ku skúmaniu námietok žalobcu 1/,
ktoré boli žalovanému doručené dňa 15.07.2020 a k preskúmaniu podanej žaloby. Poukázal na to, že

žalobca v žalobe uvádza, že neboli splnené zákonom stanovené náležitosti zápisníc z uznesení členskej
schôdze, keďže z nich jasne a zrozumiteľne nevyplýva, aké uznesenia boli prijaté. Na druhej strane
však žalobca 1/ nezrozumiteľnosť uznesení nenapáda v námietkach adresovaných žalovanému. Súd
prvej inštancie v tomto smere poukázal na § 242 Obchodného zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 46/2002. V predmetnom rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil, že je potrebný súlad námietok s podanou žalobou, nakoľko zákonom vyžadované
uplatnenie námietok pred podaním žaloby by nemalo žiaden zmysel, ak by nemali byť obsahovo zhodné
s následnou žalobou, preto už samé takéto zistenie by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej
inštancie sa preto nezaoberal neplatnosťou uznesení zhromaždenia delegátov z dôvodu nesplnenia
zákonných náležitostí, nakoľko v tejto časti žalobcom 1/ podané námietky a podaná žaloba spolu

nekorešpondovali a neboli obsahovo zhodné.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou uznesení zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho
orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe Kontrolnej komisie
PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025. Žalobca 1/ v žalobe a aj v námietkach uviedol, že uznesenia

sú neplatné z dôvodu porušenia ustanovení Volebného poriadku a Stanov (čl. 3 bod 3 druhá veta a
čl. 4 bod 1 Volebného poriadku a čl. 67 ods. 1 Stanov PSBD). Žalobca 1/ tvrdil, že uznesenie bolo
prijaté v rozpore so stanovami družstva s Rokovacím a Volebným poriadkom družstva, pričom súdu
prvej inštancie z čl. 72 bod 4 stanov jednoznačne vyplýva, že pravidlá rokovania, rozhodovania, voľby
a ustanovenia jednotlivých orgánov družstva sú uvedené v rokovacom a volebnom poriadku, ktorý

schvaľuje zhromaždenie delegátov. Keďže žalobca uvádza rozpor so Stanovami a v druhom rade aj s
Volebnýmporiadkom,takajposlednápodmienkauvedenáv§242Obchodnéhozákonníkabolasplnená.
Úlohousúduostalopreskúmaťarozhodnúť,čiskutočneuznesenieprijatézhromaždenímdelegátovbolo
prijaté v rozpore so zákonom, eventuálne so stanovami družstva. Žalovaný tvrdenia žalobcu žiadnymspôsobom nerozporoval, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa malo jednať o uznesenia platné,
a ani v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie teda nesporované tvrdenia
žalobcu považoval za nesporné. Upriamil pozornosť na žalobcom citované články Volebného poriadku

a Stanov žalovaného. Zo stanov žalovaného (čl. 72 bod. 4) vyplýva, že podrobnosti a postup pri voľbách
a odvolaní, o rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný poriadok a rokovací
poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov; z Volebného poriadku (čl. 4 bod. 1) vyplýva, že
na organizačno-technické uskutočnenie volieb volených orgánov družstva zvolí ZD 5 člennú volebnú
komisiu a jej predsedu. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že členov volebnej komisie zvolilo nie

zhromaždenie delegátov, ale predstavenstvo (č.l. 93 - 95 spisu), čo je v rozpore s Volebným poriadkom
a stanovami. Takto prijaté uznesenia potom trpia vadou rozporu so stanovami žalovaného a je potrebné
ich považovať za neplatné. Žalovaný navyše tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval.

7.Ohľadomčl.3bod.3druhávetaVolebnéhoporiadkusúdprvejinštanciepoukázalnato,žežalobca1/v
podanýchnámietkachajžalobeuvádza,žemalbyťakokandidátnavrhnutýnakandidačnúlistinu,pričom

v námietkach adresovaných žalovanému namietal nesprávny výpočet pri voľbe jednotlivých kandidátov
do predstavenstva PSBD. S týmito námietkami sa žalovaný rovnako vo vyjadrení k žalobe nevysporiadal
ani ich žiadnym spôsobom nenamietal.

8. Ohľadom uznesení o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku

PSBDzarok2019,predstavujúcčistýziskpozdanení22.948,35euraaoschválenínávrhunarozdelenie
zisku za rok 2019 súd prvej inštancie uviedol, že týmito uzneseniami sa nezaoberal, nakoľko žalobca v
podanej žalobe neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré by súd mal vysloviť ich neplatnosť.
O týchto uzneseniach neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia. Ak mal súd prvej inštancie platnosť uznesení
posúdiť z hľadiska ich nezrozumiteľnosti, tak v tomto smere odkázal na bod č. 23 rozhodnutia, v ktorom

vysvetlil, prečo sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou uznesení zhromaždenia delegátov.

9. Na novo uvádzané skutkové tvrdenia žalovaného v záverečnej reči ohľadom mandátu člena
predstavenstva súd prvej inštancie neprihliadal z dôvodu, že žalovaný tieto tvrdenia neuvádzal včas,
ale až po možnosti podať dupliku (ktorú nepodal) a takisto priestor na vyjadrenie nevyužil ani v súdom

určenej „koncentračnej“ lehote 10 dní v predvolaní na pojednávanie.

10. Konštatoval, že ak zhromaždenie delegátov nezvolilo členov volebnej komisie a jej predsedu tak, ako
to ustanovuje čl. 4 bod. 1 Volebného poriadku, a tak teda zhromaždenie delegátov neprebehlo v súlade
so stanovami, potom nemohli byť platne zvolení noví členovia predstavenstva a členovia kontrolnej

komisie. Preto súd prvej inštancie určil, že uznesenia prijaté Zhromaždením delegátov PSBD, ktoré sa
konalo dňa 13.05.2020 do 05.06.2020 o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD
na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025
sú neplatné. Žalobu žalobcu 2/ vo výroku I. rozsudku zamietol. V ostatnej časti žalobu zamietol ako
nedôvodnú. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu voči žalobcovi 2/, preto žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ v celom rozsahu. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov
konania žalobcu 1/ a žalovaného rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, kedy nepriznal žalobcovi 1/ a
žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko obaja mali v konaní úspech pomerný, a to každý
50 %, keď súd vyhovel žalobe v časti neplatnosti dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia
delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 -

2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025) a zamietol žalobcu v časti
dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia delegátov o schválení riadnej individuálnej účtovnej
závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35
eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019).

11. Opravným uznesením č.k. PN-4Cb/34/2020-340 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15.04.2024 v časti označenia sídla právneho
zástupcu žalovaného tak, že správne znie: ,,Frankovská 18, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové
mesto“ s tým, že vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266
zo dňa 15.04.2024 nezmenený.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti II. a V. výroku.
Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.13. Uviedol, že žiadna schôdza zhromaždenia delegátov ako najvyššieho orgánu družstva nebola
predstavenstvom družstva zvolaná podľa článku 74 stanov PSBD na deň 08.06.2020, v tento deň sa

tedažiadnaschôdzadelegátovPSBDnekonala,apretoaninemohlibyťprijatétýmtonajvyššímorgánom
družstva dňa 08.06.2020 žiadne uznesenia. Ak sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia, že
uznesenia prijaté dňa 08.06.2020 zhromaždením delegátov PSBD sú neplatné, tak sa domáhali určenia
neplatnosti neexistujúcich uznesení zhromaždenia delegátov PSBD, ktoré sa dňa 08.06.2020 nekonalo.
Ďalej uviedol, že predstavenstvo PSBD nemohlo zvolať schôdzu zhromaždenia delegátov PSBD, aj

keď konanie tejto schôdze bolo už technicky pripravené, pretože tomu zabránila prebiehajúca epidémia
infekčného ochorenia Covid-19, keď z dôvodu ochrany života a zdravia bolo zhromažďovanie väčšieho
počtu ľudí zakázané všeobecne záväznými predpismi. Zákon č. 62/2020 Z. z. umožnil podľa ust. § 5,
aby kolektívne orgány právnických osôb založených podľa občianskeho práva alebo obchodného práva
mohli v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie, alebo
umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov,

aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Predstavenstvo PSBD ako kolektívny
štatutárny orgán rozhodlo na základe podnetu predsedu predstavenstva PSBD, že voľba nových
členov orgánov družstva, predstavenstva PSBD a kontrolnej komisie PSBD sa uskutočnia na základe
§ 5 citovaného zákona korešpondenčným hlasovaním, pretože zasadnutie zhromaždenia delegátov
prostredníctvom elektronických prostriedkov nebolo v technických a finančných možnostiach družstva.

O takejto voľbe nových orgánov družstva formou korešpondenčného hlasovania rozhodli členovia
predstavenstva PSBD v korešpondenčnom hlasovaní. Podľa § 5 citovaného zákona bolo možné
uskutočniť korešpondenčné hlasovanie aj vtedy, keď táto možnosť nevyplývala z vnútorných predpisov
družstva alebo stanov.

14. Ďalšie zásadné pochybenie videl žalovaný v tom, že činnosť volebnej komisie zriadenej
predstavenstvom PSBD na jediný účel, uskutočniť sčítanie hlasov z doručených hlasovacích lístkov v
korešpondenčnom hlasovaní, posudzoval súd prvej inštancie podľa Stanov PSBD a Volebného poriadku
PSBD, hoci z § 5 zákona č.62/2020 Z. z. explicitne vyplýva, že pri korešpondenčnom hlasovaní sa
primerane postupuje len podľa príslušných ustanovení § 190a až § 190d Obchodného zákonníka a nie

podľa vnútorných predpisov alebo stanov právnickej osoby. Súd prvej inštancie teda úplne obchádza
skutočnosť, že voľby sa uskutočnili v čase mimoriadnej situácie spôsobenej epidémiou a že podľa
zákona č. 62 /2020 Z. z. sa mohli voľby do orgánov družstva uskutočniť aj formou korešpondenčného
hlasovania, pri ktorom zákon nevyžadoval dodržiavanie vnútorných predpisov alebo stanov.

15. Za neprijateľné považoval konštatovanie súdu, že tvrdenia žalobcov žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval a že žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa malo jednať o uznesenia platné. Žalovaný
dal do pozornosti, že vo vyjadrení k žalobe žalobcov zo dňa 08.10.2020 spochybnil formálne nedostatky
žalobného petitu a podrobne uviedol právne dôvody, pre ktoré považoval výsledky korešpondenčného
hlasovania o voľbe nových orgánov družstva, Predstavenstva PSBD a Kontrolnej komisie PSBD, za

platné. Súd prvej inštancie sa však s touto argumentáciou nezaoberal a nevysporiadal. Žalovaný
zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe žalobcov, ako aj v záverečnom návrhu, poukázal na skutočnosť, že
zápisnice o korešpondenčnom hlasovaní boli pripojené k návrhu žalovaného na zápis zmien orgánov
družstva, ktorý zápis zmien registrový súd Okresný súd Trnava v obchodnom registri aj bez odkladu
dňa 10.07.2020 vykonal. Ak registrový súd Okresný súd Trnava zapísal zmeny v obchodnom registri

na podklade predložených zápisníc o výsledkoch korešpondenčného hlasovania o voľbe nových členov
orgánov družstva, potom žalovaný nemohol mať a nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti uskutočnenej
voľby nových členov orgánov družstva formou korešpondenčného hlasovania. Rovnako za nesprávnu
považoval argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu
1/, že mal byť ako kandidát navrhnutý na kandidačnú listinu kandidátov do predstavenstva PSBD.

Túto námietku žalobcu 1/ z hľadiska predmetu sporu nepovažoval za relevantnú. O kandidátke do
predstavenstva PSBD rozhodovalo hlasovaním predstavenstvo PSBD ako kolektívny štatutárny orgán
podľa kritérií uvedených vo Volebnom poriadku PSBD. Hlasovania sa zúčastnil aj žalobca 1/ ako člen
predstavenstva a pri hlasovaní bol prehlasovaný väčšinou hlasov ostatných členov predstavenstva. Z
Rokovacieho a Volebného poriadku PSBD, ani zo Stanov PSBD platných v rozhodnom čase nevyplýva,

že by prípadná chyba pri zostavovaní kandidátky pre voľby do orgánov družstva mala za následok
neplatnosť celých volieb. To isté platí o obsadení volebnej komisie. Podľa čl. č. 4 Volebného poriadku
PSBD sa volebná komisia volí na zabezpečenie organizačno-technického uskutočnenia volieb volených
orgánov družstva a má 5 členov. Z tohto článku však nevyplýva, že by nesprávne obsadená volebnákomisia mala za následok neplatnosť celých volieb. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
výroky zmenil, a to vo výroku II. tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietne a výrok V. tak, že žalobcu 1/ zaviaže
uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 29.05.2024. Stotožnil
sa s tvrdeniam súdu prvej inštancie uvedenými v bode 28. rozsudku a považoval za nesporné, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu právnych predpisov a štatutárny orgán, teda predstavenstvo, ako
aj Kontrolná komisia, sú zvolané nezákonne a v rozpore s ustanoveniami Stanov, Volebného poriadku a

v konečnom dôsledku aj v rozpore s § 241 Obchodného zákonníka. Podotkol, že zo strany žalovaného
dochádza úmyselne k zneužívaniu situácie ohľadom COVID-19, pričom v tom čase bola pandémia na
ústupe a bolo možné konať zhromaždenia v družstvách a spoločenstvách. Taktiež poukázal na to, že zo
strany žalovaného nebolo rešpektované ani volebné obdobie predstavenstva Kontrolnej komisie, kedy
funkčné obdobie členov predstavenstva je 5 rokov a po tom, čo už dávno uplynulo funkčné obdobie
predstavenstva, došlo k zvolaniu hlasovania per rollam. Mal za to, že takýmto spôsobom dochádzalo k

zneužitiu práva zo strany žalovaného a k zneužívaniu svojho postavenia členov štatutárneho orgánu a
taktiež zneužívaniu nevedomosti ostatných členov družstva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok čo do výroku II. v celom rozsahu potvrdil a čo do výroku V. zmenil tak, že prizná
žalobcovi 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/ v časti III. a V.
výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

18. Mal za to, že v rámci výroku o zamietnutí žaloby, keď súd skonštatoval, že v tomto smere žalobca

1/ neuviedol skutkové tvrdenia, súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s podanou žalobou a
rovnako v súlade s Oznámením predstavenstvu PSBD o vznesení námietky, doručené dňa 16.07.2020
žalovanému. Na jednej strane súd prvej inštancie zhodnotil, že preskúmal podané námietky a na strane
druhej skonštatoval, že v žalobe neboli uvedené skutkové tvrdenia. V tomto smere žalobca 1/ mal
za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré sa nachádzali v súdnom spise, pretože

ak by sa oboznámil s podanými námietkami, žalobe by vyhovel aj tomto rozsahu. Žalobca 1/ predsa
v podanej žalobe odkázal na podané námietky. Avšak v žalobe bolo uvedené, že „V ďalšom smere
zdôrazňujeme skutočnosť, že volebná komisia pozostáva z členov predstavenstva, ktoré ich samo
navrhlo a zvolilo, pričom na takúto voľbu je oprávnené iba združenie delegátov. Taktiež podstatným
nedostatkom spôsobujúcim neplatnosť zápisníc ako i domnelých prijatých uznesení, je počet členov

volebnej komisie predstavenstva PSBD. V zápisniciach sú uvedené iba tri osoby, pričom ani nie je
zrejmé, ktorá z nich bola zvolená za jej predsedu.“ V tomto smere mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávnym postupom postupoval, kedy neprihliadol na tieto žalobné body, pretože samotné zvolanie
a vedenie valného zhromaždenia bolo v rozpore so zákonom a prijatými stanovami. Namietal, že
výrokmi, ktorými súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol, súd neprihliadol na vykonané

dokazovanie. Dôkazom, ktorý bol súčasťou žaloby a ktorým súd vykonal dokazovanie malo byť
preukázanie toho, čo žalobca 1/ uvádzal v podaných námietkach. Žalobca zároveň namietal porušenie
zásad civilného sporového konania zo strany súdu prvej inštancie, najmä zásady rovného postavenia
sporových strán a zásady ochrany ohrozených, alebo porušených práv a právom chránených záujmov,
ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, pretože súd neprihliadol

na námietky žalobcu 1/, na ktoré v plnej miere odkazoval nielen vo svojej žalobe ale aj v písomných
vyjadreniach.

19. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že argumentácia ohľadom skončenia mandátu
predstavenstva bola novou argumentáciou, ktorá bola použitá až v záverečnej reči, a teda nebola

prezentovaná v žalobe. Poukázal na to, že v podanej žalobe argumentoval podanými námietkami a
argumentoval aj tým, že došlo k porušeniu platnej legislatívy a to Obchodného zákonníka, v ktorom došlo
aj k prekročeniu lehôt, teda aj skončeniu funkčného obdobia členov predstavenstva. V tomto smere je
teda nesporné, že argumentácia, ktorú vniesol súd prvej inštancie v bode 27. je neadekvátna, a tedasúd sa mal touto skutočnosťou zaoberať, pričom mal vychádzať prioritne z podnetu zo dňa 16.07.2020
a z tvrdení, ktoré boli prezentované na pojednávaní. Je len procesnou taktikou strany sporu, kedy
predmetnú skutočnosť uvedie. Poukázal aj na to, že zo strany žalovaného nedošlo žiadnym spôsobom

k rozporovaniu tvrdenej neplatnosti v časti individuálnej účtovnej závierky a schválenia hospodárskeho
výsledku, pričom aj z tohto dôvodu nedošlo k platnému popretiu nároku, a teda súd prvej inštancie
mu mal v tejto časti bez ďalšieho vyhovieť. Podotkol, že funkčné obdobie členov orgánov žalovaného
skončilo v mesiaci október 2019 a aj podľa platne prijatých stanov boli povinní pripraviť hlasovanie ešte
pred skončením svojho funkčného obdobia a nie až 8 mesiacov po skončení ich mandátov. Už táto

samotná skutočnosť zakladá neplatnosť prijatých všetkých uznesení členskej schôdze.

20. S tým spojený je aj pomer úspechu a neúspechu žalobcu 1/ a žalovaného. Žalobca 1/ mal za to, že
žalovaný v konaní nemal žiaden úspech. V tomto prípade je potrebné prihliadnuť na samotnú obranu
žalovaného, ktorá sa mala týkať tej časti žaloby, ktorá bola zo strany súdu prvej inštancie zamietnutá.
Obrana žalovaného voči týmto výrokom bola nulitná a žalobca 1/ mal za to, že žalovaný sa v tomto

smere nebránil. Je potrebné prihliadnuť na jeho podania, ktoré voči žalobou napadnutým rozhodnutiam
ani nesmerovali, ale smerovali len k formálnym podmienkam zhromaždenia delegátov. Mal za to, že zo
strany žalobcu bola produkovaná väčšia snaha o ochranu jeho porušených práv. V tomto smere mal
súd prvej inštancie skúmať aj účelnosť jednotlivých úkonov žalovaného, pretože žalovaný mal podľa
súdu 50 % úspech vo veci aj napriek tomu, že sa k napadnutým uzneseniam konkrétne nevyjadroval.

S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie a žalobcovi 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, in eventum, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vo zvyšnej
časti vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

21. K odvolaniu žalobcu 1/ sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.06.2024. Uviedol,
že zápisnica o výsledku korešpondenčného hlasovania členov predstavenstva PSBD o vyhlásení
korešpondenčného hlasovania o voľbe nových orgánov družstva a schválení účtovnej závierky a
rozdelení zisku zo dňa 04.05.2020 bola doručená všetkým členom predstavenstva PSBD a aj žalobcovi

1/. K opakovanej námietke žalobcu 1/, že v rozpore so Stanovami PSBD a Rokovacím poriadkom PSBD
bol vyradený zo zoznamu kandidátov do nového Predstavenstva PSBD, žalovaný uviedol, že návrh
kandidátky do predstavenstva aj Kontrolnej komisie PSBD bol prejednaný a odhlasovaný na zasadnutí
predstavenstva PSBD dňa 26.02.2020, na ktorom zasadnutí bol žalobca v 1/ prítomný. Žalobca
1/ bol vyradený z kandidátskej listiny kandidátov do Predstavenstva PSBD na základe hlasovania

predstavenstva, keď tento návrh bol schválený väčšinou hlasov predstavenstva. Toto hlasovanie bolo
platné, a preto nemôže žalobca 1/ spochybňovať platnosť celého korešpondenčného hlasovania o voľbe
nových orgánov družstva z dôvodu, že on nesúhlasil s jeho vyradením zo zoznamu kandidátov pre voľbu
do nového Predstavenstva PSBD.
K opakovaným námietkam žalobcu 1/, že funkčné obdobie členov predchádzajúcich orgánov PSBD

(predstavenstva a kontrolnej komisie) skončilo v októbri 2019, a voľby sa uskutočnili až osem mesiacov
po skončení ich mandátu, ktorá skutočnosť samotná zakladá neplatnosť všetkých prijatých uznesení
členskej schôdze, žalovaný uviedol, že ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcu 1/. Obchodný zákonník,
Stanovy PSBD ani Rokovací a Volebný poriadok PSBD nemajú žiadne ustanovenia o tom, že funkcia
zvolených členov orgánov družstva zaniká uplynutím funkčného obdobia. K zániku funkcie voleného

člena orgánu družstva môže dôjsť len odstúpením z funkcie alebo smrťou člena orgánu družstva.
Funkcia voleného člena orgánu družstva trvá až do ďalších volieb členov orgánov družstva a v prípade,
že ich družstvo neuskutoční do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa skončilo funkčné obdobie orgánov
družstva, súd môže rozhodnúť o zrušení družstva podľa § 257 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca
1/ opakovane namietal zánik funkcie členov volených orgánov PSBD po októbri 2019 ešte ako člen

predstavenstva. Preto bola vypracovaná právnou zástupkyňou PSBD Právna analýza o legitímnosti
fungovania orgánov PSBD po uplynutí funkčného obdobia, t.j. po 23.10.2019. Táto právna analýza bola
predložená žalobcovi 1/ ako členovi predstavenstva. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok, a to vo výroku II. tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietne a vo výroku V. tak, že
žalobcu 1/ zaviaže uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 06.06.2024. Zdôraznil,
že predstavenstvo rozhodovalo o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa družstva už v čase, kedy
nemalo na takéto rozhodovanie mandát, keďže im uplynulo 5 ročné funkčné obdobie. Ak žalovanýuvádza, že bola vypracovaná právna analýza právnou zástupkyňou žalovaného, žalobca 1/ uviedol, že
táto právna analýza je absolútne neakceptovateľná, v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, pretože jednak podľa Stanov ako aj podľa Obchodného zákonníka, funkčné obdobie členov

predstavenstva je 5 rokov, pričom právna analýza, ktorá obsahuje subjektívne názory žalovaného,
neobstojí. Taktiež poukázal na to, že samotný priebeh a celý proces zo strany žalovaného bol
absolútne nekorešpondujúci s Volebným poriadkom, Stanovami, zakladajúcimi listinami družstva ako
aj s Obchodnými zákonníkom. V tomto smere dal do pozornosti, že v samotnej žalobe uvádzal, že
volebná komisia pozostávala z členov predstavenstva, ktoré ich samo navrhlo a zvolilo, pričom na takúto

voľbu je oprávnené iba združenie delegátov. Taktiež podstatným nedostatkom spôsobujúcim neplatnosť
zápisníc, ako i domnelých prijatých uznesení, je počet členov volebnej komisie predstavenstva
žalovaného.
V zápisniciach sú uvedené iba 3 osoby, pričom ani nie je zrejmé, ktorá z nich bola zvolená za jej
predsedu.

23. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s

§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu 1/
a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutiaOkresnéhosúduTrnavač.k.PN-4Cb/34/2020-266zodňa15.apríla2024vzneníopravného
uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024, pretože vo výrokoch vykazuje známky

vecnej správnosti.
V odvolaniach žalobca 1/ ani žalovaný neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia.
Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právnyzávernevyplývaavodvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnotenie

stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

27. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sa žalobou podanou proti žalovanému domáhali, aby súd určil, že uznesenia
o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe
Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o schválení riadnej individuálnej účtovnej

závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35
eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019, prijaté zhromaždením delegátov žalovaného
Piešťanskéstavebnébytovédružstvo,sosídlomRužová8,92101Piešťany,IČO:00678953,súvcelom
rozsahu neplatné. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku žalobu žalobcu 2/ zamietol
z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie námietok. Zo strany žalobcu 1/ bola uvedená

lehota dodržaná a súd prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcu 1/, preto
II. výrokom napadnutého rozsudku určil, že uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho
orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie
PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, sú neplatné. V ostatnej časti žalobu žalobcu 1/ III. výrokom
napadnutéhorozsudkuakonedôvodnúzamietol.IV.výrokomžalovanémupriznalvočižalobcovi2/nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a V. výrokom rozhodol, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú
voči sebe nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca 1/ i žalovaný.
Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a V. výroku z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP a žalobca 1/ v časti výrokov III. a V. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f), g), h) CSP.

28. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že dňa 08.06.2020 sa žiadna schôdza zhromaždenia delegátov
PSBD nekonala, a preto ani nemohli byť prijaté týmto najvyšším orgánom družstva dňa 08.06.2020
žiadne uznesenia, žalobcovia sa tak žalobou domáhajú určenia neplatnosti neexistujúcich uznesenízhromaždenia delegátov PSBD. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku určil neplatnosť uznesení
zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné

obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025. Ako je zrejmé
zo znenia uvedeného výroku, súd prvej inštancie neuvádza, že schôdza delegátov sa mala konať dňa
08.06.2020, resp. že by v tento deň mali byť prijaté dotknuté uznesenia. Skutočnosť, že žalobca v petite
žaloby mylne uviedol, že ide o uznesenia prijaté dňa 08.06.2020 zhromaždením delegátov žalovaného,
nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia ani nedôvodnosť žaloby, keďže z obsahu žaloby žalobcu, ako

aj zo zápisníc o výsledku korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD, priložených k žalobe, je
jednoznačne zrejmé, že korešpondenčné hlasovanie bolo vykonané v dňoch 13.05.2020 - 05.06.2020,
pričom 08.06.2020 sú datované len dotknuté zápisnice.
K viazanosti súdu žalobným návrhom odvolací súd podotýka, že táto viazanosť neznamená úplnú a
bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a
jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne

viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak
enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd
posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu. (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 866-869)

29. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie obchádza skutočnosť, že voľby sa uskutočnili
v čase mimoriadnej situácie spôsobenej epidémiou, pričom poukazoval na to, že ustanovenie §
5 zákona č. 62/2020 Z. z. umožnilo, aby kolektívne orgány právnických osôb založených podľa
občianskeho práva alebo obchodného práva mohli v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového

stavu používať korešpondenčné hlasovanie, alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto
orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov
alebo stanov, pričom odkázal na použitie § 190a až § 190d Obchodného zákonníka primerane.
Odvolaciemu súdu je zrejmé, že v čase prijatia uznesení, ktorých neplatnosti sa žalobca podanou
žalobou domáha, bol účinný zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti

so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý v § 5 ustanovoval, že kolektívne orgány právnických osôb založených podľa
predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo
núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí
takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných

predpisov alebo stanov, s tým že ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú
primerane. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon č. 62/2020 Z. z. za danej situácie umožňoval
korešpondenčné hlasovanie, pričom ani žalobca v žalobe samotný spôsob hlasovania nenamietal.
Uvedené zákonné ustanovenie však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať spôsobom
prezentovaným v odvolaní žalovaným, a síce, že vnútorné predpisy alebo stanovy právnickej osoby

možno úplne opomenúť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo stanov žalovaného (čl. 72 bod. 4)
vyplýva, že podrobnosti a postup pri voľbách a odvolaní, o rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice
upravuje volebný poriadok a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov; z Volebného
poriadku (čl. 4 bod. 1) vyplýva, že na organizačno-technické uskutočnenie volieb volených orgánov
družstva, zvolí ZD 5 člennú volebnú komisiu a jej predsedu. Keďže zo žalobcom predložených listín

vyplýva, že členov volebnej komisie zvolilo nie zhromaždenie delegátov, ale predstavenstvo (č.l. 93 - 95
spisu), čo je v rozpore s volebným poriadkom a stanovami, súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že
takto prijaté uznesenia potom trpia vadou rozporu so stanovami žalovaného a je potrebné ich považovať
za neplatné. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Ani argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení
doručenom súdu dňa 08.10.2020, na ktorú v odvolaní odkazoval, neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by

správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie spochybnili.

30. Žalobca 1/ v podanom odvolaní poukazoval na to, že v rámci výroku o zamietnutí žaloby súd
prvej inštancie konštatoval, že v tomto smere žalobca 1/ neuviedol skutkové tvrdenia. Namietal, že
súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s podanou žalobou a rovnako v súlade s Oznámením

predstavenstvu PSBD o vznesení námietky, doručeným dňa 16.07.2020 žalovanému. Na jednej strane
súdprvejinštanciezhodnotil,žepreskúmalpodanénámietkyanastranedruhejskonštatoval,ževžalobe
neboli uvedené skutkové tvrdenia. V tomto smere mal žalobca 1/ za to, že súd prvej inštancie nevykonal
všetky dôkazy, ktoré sa nachádzali v súdnom spise, pretože ak by sa oboznámil s podanými námietkami,žalobe by vyhovel aj tomto rozsahu. Žalobca 1/ poukázal na to, že v podanej žalobe odkázal na podané
námietky. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu 1/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej
inštancie v bode 23. napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobca 1/ nezrozumiteľnosť uznesení

nenapáda v námietkach adresovaných žalovanému, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal neplatnosťou
uznesení zhromaždenia delegátov z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí, nakoľko v tejto časti
žalobcom 1/ podané námietky a podaná žaloba spolu nekorešpondovali a neboli obsahovo zhodné.
V bode 26. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil, že uzneseniami o schválení riadnej
individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po

zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019, sa nezaoberal, nakoľko
žalobca v podanej žalobe neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré by súd mal vysloviť ich neplatnosť, o
týchto uzneseniach neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie uvedeným postupom nepochybil, pretože v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosť substancovať

svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať. Žalobca musí v
žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie svojho
subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná
žaloba a nemožno ho nahrádzať odkazom na pripojenú listinu, ktorá má popisovať nárok po skutkovej
stránke. Pokiaľ by súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP sám vyvodzoval z

predložených dôkazov skutkové tvrdenia v prospech žalobcu 1/ a nahradil by jeho procesnú aktivitu v
spore, nepochybne by tým porušil zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania a právo na spravodlivý
proces. Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré
zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu
pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať

možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný
(II. ÚS 35/02). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje
súd (PL. ÚS 43/95).

31. Žalobca 1/ v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutkové tvrdenia v
záverečnej reči ohľadne mandátu člena predstavenstva z dôvodu, že neboli včas uplatnené, keď podľa
tvrdenia žalobcu 1/ je len procesnou taktikou strany sporu, kedy strana predmetnú skutočnosť uvedie.
Odvolací súd podotýka, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to,

že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,
ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Povinnosť riadneho
vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné označiť

skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,

na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor
neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie
skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Je teda pravdou tvrdenie

žalobcu1/,žejenastranesporu,kedypredmetnúskutočnosťuvedie,musívšakpočítaťstým,žesúdmá
možnosť na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky), ak dospeje
k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Uvedenú námietku žalobcu 1/ preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Čo sa týka V. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca 1/ a
žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania, a ktorý odvolaním napadol tak žalobca 1/ ako
i žalovaný, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný V. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie napadol
odvolaním, pretože je závislý na výroku vo veci samej, pričom v odvolaní výslovne uviedol, že v prípadeúspechu jeho odvolacieho návrhu (odvolanie podal voči II. výroku rozsudku) je potrebné zmeniť aj výrok
V. napadnutého rozsudku tak, že neúspešný žalobca 1/ bude povinný uhradiť žalovanému trovy konania
v rozsahu 100 %. Žalobca 1/ v odvolaní tvrdil, že žalovaný v konaní nemal žiadny úspech. Uviedol,

že je potrebné prihliadnuť na samotnú obranu žalovaného, ktorá sa mala týkať tej časti žaloby, ktorá
bola zo strany súdu zamietnutá a ktorá bola nulitná, keď žalovaný sa v tomto smere nebránil. Taktiež
žaloba 1/ považoval za potrebné prihliadnuť na podania žalovaného, ktoré voči žalobou napadnutým
rozhodnutiam ani nesmerovali, ale smerovali len k formálnym podmienkam zhromaždenia delegátov.
Žalobca 1/ mal za to, že v tomto smere bola z jeho strany produkovaná väčšia snaha o ochranu jeho

porušených práv. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie skúmať aj účelnosť jednotlivých úkonov
žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci,
ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku
rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak

bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá
zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradutrovkonania.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobcom1/tvrdenékritériániesúprepriznanienároku
na náhradu trov konania relevantné. Rozhodujúci je v takomto prípade úspech vo veci. Keďže obaja, t.j.

žalobca 1/ i žalovaný, mali v konaní úspech pomerný, a to každý 50 %, žalobe bolo vyhovené v časti
neplatnosti dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu
družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD
na volebné obdobie 2020 - 2025) a žaloba bola zamietnutá v časti dvoch prijatých uznesení (uznesenia
zhromaždenia delegátov o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku

PSBDzarok2019,predstavujúcčistýziskpozdanení22.948,35euraaoschválenínávrhunarozdelenie
zisku za rok 2019), súd prvej inštancie rozhodol správne, keď V. výrokom napadnutého rozhodnutia
vyslovil, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania.

33. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340
zo dňa 20. septembra 2024 v napadnutej časti II., III. a V. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže obaja boli
v odvolacom konaní neúspešní v rovnakom pomere (žalovaný v časti odvolania proti výroku II. ktorým

súd prvej inštancie určil neplatnosť dvoch prijatých uznesení a žalobca 1/ v časti odvolania proti výroku
III. ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobcu v časti dvoch prijatých uznesení).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).