Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200321
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200321.3

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových
samospráv, o. z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners,
s. r. o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP3-2020/034822-003 z 2. októbra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/86/2021-98 zo 17. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/86/2021-98 zo 17. mája 2022 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2020/034822-003 z 2. októbra 2020 (preskúmavané
rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany, odboru starostlivosti o životné prostredie
č. OU-TO-OSZP-2020/000458-026 z 13. júla 2020, ktorým bolo udelené povolenie na: zriadenie vodnej
stavby „Nová expedícia - Hyza Topoľčany" v rozsahu tam uvedených stavebných objektov; a osobitné
užívanie vôd - povolenie na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd.

II. Správne súdne konanie

2. Žalobca, ktorý bol účastníkom administratívneho konania, napadol rozhodnutie žalovaného správnou
žalobou, podanou 7. decembra 2020 zo svojej elektronickej schránky.

3. Žalobca okrem vecnej argumentácie v žalobe výslovne uviedol i to, že má v konaní postavenie

zainteresovanej verejnosti, a bola zachovaná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181
ods. 3 SSP; k žalobe pripojil aj doložku právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia s vyznačením
právoplatnosti 5. októbra 2020.

4. Krajský súd v Nitre (správny súd) uznesením č. k. 11S/86/2021-98 zo 17.05.2022 (napadnuté
uznesenie) správnu žalobu odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú,

pričom lehotu na podanie správnej žaloby odvodzoval z § 181 ods. 1 SSP.

5. Správny súd uviedol, že preskúmavané rozhodnutie bolo doručované žalobcovi elektronicky,
čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, a podľa ktorej
preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 4. októbra 2020.

6. Správny súd uzavrel, že ak žalobca podal žalobu elektronicky 7. decembra 2020, urobil tak
oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Oneskorené podanie žaloby je negatívnouprocesnou podmienkou, ktorá spočíva v tom, že márne uplynula lehota na podanie žaloby (§ 181 ods.
1 SSP).

III. Kasačná sťažnosť

7. Žalobca (sťažovateľ) podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g),
písm. j) SSP, pretože správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a nezákonne odmietol podanie.

8. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne aplikoval SSP, keď vychádzal z § 181 ods. 1 SSP, podľa
ktorého je lehota na podanie správnej žaloby dva mesiace od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Dovolával sa toho, že sťažovateľ má ako zainteresovaná verejnosť postavenie sui generis a

v zmysle § 181 ods. 3 SSP môže podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. S odkazom na doložku právoplatnosti uviedol, že ak preskúmavané rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 5. októbra 2020, dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby uplynula 5. decembra

2020, pričom tento deň pripadol na sobotu. Preto podľa neho v zmysle § 69 ods. 5 SSP uplynula táto
lehota až 7. decembra 2020. Poukázal na to, že 7. decembra žalobu podal, a tvrdil, že bola dodržaná
lehota podľa § 181 ods. 3 SSP.

10. Preto sťažovateľ navrhol zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie

správnemu súdu.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) po zistení včasnosti a prípustnosti kasačnej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
sťažnostných bodov.

13. Medzičasom sa rovnaká právna otázka stala predmetom rozhodovania veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „veľký senát") v uznesení sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla
2025. S posúdením tejto otázky veľkým senátom sa kasačný senát stotožňuje a preto naň v zmysle §
464 ods. 1 SSP poukazuje v potrebnom rozsahu:

„16. Predmetom posudzovania v práve rozhodovanej veci je otázka včasnosti podania správnej žaloby
žalobcom, ktorý má postavenie zainteresovanej verejnosti s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 2 ZEIA
v spojení s § 59 ods. 1 písm. c) StavZ (bod 3 tohto uznesenia). Obsahom administratívneho a súdneho
spisumalveľkýsenátpreukázané,ženapadnutérozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa5.novembra
2021 a správna žaloba bola doručená na Krajský súd v Trnave dňa 5. januára 2022, teda v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
[...]
23. V tejto súvislosti - ako svoje principiálne východisko - veľký senát konštatuje, že ustanovenie § 181
ods. 3 SSP považuje za jednoznačné. Nesporne z neho vyplýva všeobecná požiadavka formulovaná
zákonodarcom tak, že zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Je nepochybné, že predmetné zákonné ustanovenie
neobsahuje žiadny vnútorný diferenciačný prvok, ktorý by mal viesť k rozlišovaniu procesných situácií
podľa toho, či zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, v
ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia, proti ktorému správna žaloba smeruje.
[...]

27. V prospech zachovania interpretácie právnej úpravy tak, ako je táto vyjadrená v ustanovení § 181
ods. 3 SSP svedčí pritom nielen samotná požiadavka primárne vychádzať pri výklade zákona z jeho
znenia (k tomu pozri aj bod 21 vyššie), ale - v okolnostiach súdenej veci - tento prístup podporujú aj iné
interpretačné metódy, ktoré veľký senát vo veci uplatnil. V tomto kontexte je možné uviesť, že samotnéznenie SSP už v súčasnosti akúsi procesnú dvojkoľajnosť vnímania zainteresovanej verejnosti, príp.
zainteresovanej verejnosti a iných účastníkov konania, pozná - vrátane procesných rozdielov medzi nimi
(ktomupozriajbody31anasl.tohtouznesenia).Totovyplývanapr.zustanovenia§7písm.a)SSP,kedy

pre prípustnosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti je vo všeobecnosti potrebné, aby táto podala
v správnom konaní riadny opravný prostriedok - za podmienky, že takéto oprávnenie mala, t. j. bola
účastníkom administratívneho konania (a opravný prostriedok zákon pripúšťal). Ak by zainteresovaná
verejnosť nebola účastníkom administratívneho konania, takúto povinnosť (pre prípustnosť správnej
žaloby) by podľa § 7 písm. a), logicky, nemala. Tiež je možné doplniť, že špecifickosť určovania

plynutia lehôt na podanie správnej žaloby rôznym účastníkom konania rôzne, vyplýva napr. dokonca aj
priamo z ustanovenia § 181 ods. 3 SSP v spojení s § 181 ods. 1 SSP - kým zákonodarca vo vzťahu
k zainteresovanej verejnosti určil, že tejto lehota na podanie správnej žaloby proti opatreniu orgánu
verejnej správy začína plynúť od „vydania opatrenia" (pozn. v prípade súdneho prieskumu opatrení),
účastníkovi konania podľa § 178 ods. 1 SSP táto lehota začína plynúť až od „oznámenia opatrenia" (§
181 ods. 1 SSP). Aj z uvedeného je potom možné dospieť k záveru, že zákonodarca zrejme nemal

zámer „nastaviť" medzi účastníkmi konania (možnými žalobcami) - v otázke začiatku plynutia lehôt na
podanie správnej žaloby - stav absolútnej rovnosti, ale prihliadal na špecifiká, ktoré s ich statusom
môžu súvisieť. Znenie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP potom veľký senát nemohol vyhodnotiť ani
ako prípadnú nedokonalosť zákonodarcu, príp. jeho opomenutie dôsledne rozlišovať medzi situáciami,
kedy zainteresovaná verejnosť bola, resp. nebola účastníkom administratívneho konania. Naopak, je

potrebné prijať záver, že ak zákonodarca v určitej časti zákona právnu úpravu formuluje tak, že tento
rozdiel vníma a k nemu viaže určitú - rozhodnú skutočnosť, potom situácie kedy tak nerobí (a to je aj
nerozlišovanie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou, a to
bez ohľadu na to, či táto bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania), je potrebné vnímať
ako vôľu, zámer zákonodarcu, nie ako nedostatok, ktorý má byť kompenzovaný súdnym výkladom (k

tomu pozri aj bod 32).
[...]
30. Veľký senát má potom vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za to, že naznačená
interpretačná línia predstavuje menej invazívny zásah do objektívneho práva - vrátane ústavných
princípov, ktoré je v rámci výkladu práva súd povinný rešpektovať (k tomu pozri aj body 21 a 22

vyššie) a zároveň aj do individuálnej právnej sféry jednotlivých kategórií dotknutých subjektov. Preto
vo veci konštatuje nevyhnutnosť striktnej aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP - bez ohľadu na to,
či zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo
vydané žalobou napadnuté administratívne rozhodnutie.
31. Veľký senát sa stotožnil s nosnou argumentáciou predkladajúceho senátu o potrebe bezvýnimočnej

aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP vo všetkých prípadoch, kedy je správna žaloba podaná
zainteresovanou verejnosťou prihliadajúc aj na to, že zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom
sui generis vystupujúcim na ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia, zatiaľ čo účastník
(fyzická alebo právnická osoba v procesnom postavení žalobcu) v rámci správneho súdneho konania
bránisvojesubjektívnepráva.Predmetnýrozdieljepritomvoviacerýchaspektochmateriálnyaprejavuje

sa aj v tom, že dôsledné terminologické rozlišovanie medzi žalobcom ako fyzickou alebo právnickou
osobou a žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, a to v ustanoveniach § 61 SSP, § 178 či 181
ods. 1 a 3 SSP, premieta SSP aj do teleologického nastavenia podmienok prístupu jednotlivých typov
žalobcov k správnemu súdu.
32. Tu veľký senát zdôrazňuje, že podmienka splnenia žalobnej legitimácie pre fyzickú a právnickú

osobu ustanovená v § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 177 ods. 1 SSP obsahuje predpoklad, že fyzická
a právnická osoba sa podanou žalobou môže domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv. Naproti
tomu, zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu výlučne vtedy, ak tvrdí, že bol porušený verejný
záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP v spojení s § 177 ods. 2 SSP); jej žalobná
legitimácia teda nie je viazaná na ochranu subjektívnych práv konkrétnych osôb. V dôsledku tohto

rozlíšenia je odlišná aj právna úprava lehôt na podanie správnej žaloby, kde v prípade žalobcu ako
fyzickej a právnickej osoby plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 51 ods. 1 správneho poriadku) a
v prípade zainteresovanej verejnosti odo dňa jeho právoplatnosti.
33. Ak teda § 181 ods. 3 SSP ustanovuje osobitné pravidlo pre počítanie lehoty na správnu žalobu
podávanú zainteresovanou verejnosťou, vzhľadom na systematiku zákona a dôsledné rozlišovanie

zainteresovanej verejnosti ako osobitného žalobcu a iných typov žalobcov, neobstojí záver, príp.
predpoklad, že by zainteresovaná verejnosť mala byť - čo i len implicitne - podmnožinou pojmu „fyzická
a právnická" osoba uvedeného v § 181 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 178 a následne § 181 totiž výslovne a
systematicky počítajú s troma druhmi žalobcov - fyzická a právnická osoba chrániaca svoje subjektívnepráva, prokurátor chrániaci verejný záujem a zainteresovaná verejnosť chrániaca verejný záujem na
životnom prostredí. S týmito žalobcami Správny súdny poriadok jednak spája ich aktívnu žalobnú
legitimáciu a následne s nimi v rovnakej systematike spája aj lehotu na podanie správnej žaloby.

34. Výklad, v zmysle ktorého je lehota zainteresovanej verejnosti (bez ohľadu na jej faktickú účasť
v správnom súdnom konaní) na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP viazaná vždy na
právoplatnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo moment vydania opatrenia orgánu verejnej
správy, v plnom rozsahu korešponduje aj s interpretačnou zásadou terminologickej jednotnosti právneho
predpisu (pozri aj legislatívne vymedzenie v § 9 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych

predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov - nie je teda prípustné vykladať slovné spojenie zainteresovaná verejnosť v § 178
ods. 3 a v § 181 ods. 3 SSP odlišne).
[...]
37. Konštatovaný záver veľkého senátu v práve posudzovanej veci konkrétne znamená, že lehota
na podanie správnej žaloby bola zachovaná. Žalobca doručil správnemu súdu žalobu dňa 5. januára

2022, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
právoplatnosť nadobudlo dňa 5. novembra 2021. Preto pokiaľ správny súd žalobu ako oneskorene
podanú odmietol, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci."

14. Konajúci senát na základe vyššie uvedeného konštatuje, že správny súd mal aplikovať znenie §

181 ods. 3 SSP upravujúce začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby zainteresovanou
verejnosťou podľa § 179 ods. 3 SSP.

15. Konštatovaný záver o potrebe aplikácie § 181 ods. 3 SSP na posúdenie včasnosti podania
žaloby v prejednávanej veci znamená, že koniec dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, plynúcej

od právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, pripadol na 5. december 2020, čo však bola sobota,
teda pri aplikácii § 69 ods. 5 SSP bol posledným dňom lehoty 7. december 2020. Pretože žaloba bola
podaná práve 7. decembra 2020, bola podaná včas. Preto keď správny súd žalobu ako oneskorene
podanú odmietol, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (aplikujúc nesprávnu
právnu normu, plynúcu z § 181 ods. 1 SSP), v dôsledku čoho došlo tiež k porušeniu sťažovateľovho

práva na spravodlivý súdny proces (nezákonným odmietnutím správnej žaloby). Kasačný senát dospel
preto k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP.
16. Na základe vyššie uvedeného kasačný senát napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu
súdu v Bratislave a to s ohľadom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou Správneho súdu v Bratislave v ďalšom konaní
bude opätovne posúdiť žalobu s tým, že správny súd bude viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
kasačného senátu.

17. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).

18. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.