Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200614
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2319200614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX adresa C. XXX/
XX, D., proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. I. J. XX a 2/ F. J., nar. XX.XX.XXXX,
adresa H. I. J. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 26C/7/2019-152 zo dňa 4. apríla 2024 – voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách
konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovyhovujúcomvýrokuI.avovýrokuIII.otrováchkonania
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva vočižalovanej2/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej 2/ povinnosť vypratať
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom Šaľa, nachádzajúce sa v k. ú. H. I. J.,
obec H. I. J., okres Šaľa, zapísané na LV č. XXX ako parcely registra C, parcela č. 142/1- zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 868 m2, parcela č. 142/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2,
parcela č. 142/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parcela č. 143 - záhrada o výmere
558 m2, stavbu - rodinný dom so súpisným č. XX, postaveným na parcele č. 142/1, stavbu - garáž so

súpisným číslom XX, postavenú na parcele č. 142/3 ako aj stavbu - garáž so súpisným č. XX, postavenú
na parcele č. 147/4 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), všetko do 30 dní; výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol; výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanej 2/ 100 % náhrady trov konania a výrokom
IV. rozhodol, že žalovanej 1/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

3. Vecne súd argumentoval tým, že predmetom konania je vypratanie nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu žalovanými 1/ a 2/. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností bol ku dňu podania žaloby, ako i ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobca, ktorý
svoje výlučné vlastnícke právo nadobudol v súlade s ust. § 132 ods. 1 OZ, v spojitosti s ust. § 27

ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. udelením príklepu na dražbe. Právna skutočnosť tvrdená žalovanými 1/
a 2/ o neplatnosti uvedenej dobrovoľnej dražby sa ukázala byť nepravdivou, vzhľadom na právoplatné
zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti
v konaní pod sp. zn. 15Csp/18/2019. Žalované sa domáhali prerušenia konania podľa ust. § 164CSP z dôvodu, že proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Csp/116/2018,
ktorým súd uložil žalovanej 1/ tam v procesnom postavení žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi OTP
banka, a.s., IČO: 31318916 sumu 88.344,15 eura s úrokom vo výške 11.494,47 eura, s úrokom z

omeškania vo výške 7.248,79 eura, s úrokom 3,89 % ročne zo sumy 88.344,15 eura od 15.06.2018
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 88.344,15 eura od 15.06.2018 do
zaplatenia a povinnosť náhrady trov konania žalobcovi, a to dňa 22.02.2024 ako aj z dôvodu, že proti
právoplatnému rozhodnutiu o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhlásenému
v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Csp/18/2019, potvrdenému v odvolacom

konaní Krajským súdom v Trnave rozsudkom sp. zn. 26CoCsp/17/2023 zo dňa 17.01.2024, podali
dovolanie. Súd na pojednávaní dňa 04.04.2024 oba návrhy na prerušenie konania zamietol z dôvodu,
že v oboch prípadoch (sp. zn. 10Csp/116/2018, sp. zn. 15Csp/18/2019) ide o právoplatne skončené
konania, ktorých výrokmi je súd viazaný, pričom ďalšie prerušenie konania by mohlo spôsobiť prieťahy
v konaní a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd uviedol, že zamietol i návrh
na pripojenie spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Csp/116/2018, ktorý návrh bol odôvodňovaný

potrebou zaoberať sa platnosťou predčasného zosplatnenia úveru žalovanej 1/ ako dlžníčky voči
veriteľovi OTP banka, a.s., ktoré predčasné zosplatnenie malo za následok nezákonné vykonanie
dobrovoľnej dražby nehnuteľností majúcich sa v tomto konaní vypratať. Súd konštatoval, že pripojenie
uvedeného spisu je úkonom nehospodárnym, neefektívnym a nadbytočným, nakoľko posudzovanie
zákonnosti predčasného zosplatnenia úveru presahuje rámec predmetu tohto konania determinovaný

žalobným návrhom, preskúmanie zákonnosti predčasného zosplatnenia úveru žalovanej 1/ malo byť
predmetom konania sp. zn. 10Csp/116/2018. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobca je
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, požívajúcim z uvedeného právneho dôvodu oprávnenia
k sporným nehnuteľnostiam v zákonnom rozsahu vlastníckeho práva, na rozdiel od žalovanej 2/, ktorá
preukázateľne odmieta akceptovať skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti už nie sú v dôsledku udelenia

príklepu v dražbe v prospech žalobcu vo vlastníctve jej dcéry žalovanej 1/, od čoho zrejme odvodila
existenciu svojho užívacieho práva k nehnuteľnostiam a na základe čoho odmieta sporné nehnuteľnosti
vypratať, pričom zároveň táto nepreukázala existenciu práva zodpovedajúceho právu užívania sporných
nehnuteľností (napr. nájomná zmluva), súd žalobe vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorej existencia užívania
sporných nehnuteľností v konaní sporná nebola, vyhovel v plnom rozsahu.

4. Vo zvyšnej časti (vo vzťahu k žalovanej 1/) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalovaná 1/
v konaní preukázala, že ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej sporné nehnuteľnosti neužíva, užíva
inú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s treťou osobou, v dôsledku čoho nie je v
konaní pasívne legitimovaná, ktorým hmotnoprávnym vzťahom k prejednávanej veci nedisponovala už

v čase podania žaloby (05.02.2019), vychádzajúc najmä z obsahu predloženej nájomnej zmluvy (čl. III
zmluvy začatie nájmu určuje k 15.01.2019), vzhľadom na nejednoznačné písomné vyjadrenia žalovanej
1/ produkované v priebehu konania.

5. Súd tiež uviedol, že o lehote plnenia výrokom I. uloženej povinnosti rozhodol podľa ust. § 232 ods.

3 druhá veta CSP, nakoľko vzhľadom na charakter a predpokladanú náročnosť splnenia povinnosti
vypratať nehnuteľnosti, sa súdu javila byť vhodná lehota plnenia 30 dní (od právoplatnosti rozsudku §
232 ods. 3 prvá veta CSP).

6. O náhrade trov konania žalobcu voči žalovanej 2/ súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP,

kde žalobca ako procesne úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania voči žalovanej 2/
v plnej miere. O náhrade trov konania žalovanej 1/ voči žalobcovi súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1 CSP, kde plne procesne úspešná žalovaná 1/ by mala právo na náhradu trov konania voči žalobcovi,
avšak vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplynul záver, že by žalovanej 1/ v súvislosti s
predmetným konaním trovy vznikli, súd jej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ odvolanie, a to proti výrokom I. a III.
rozsudku, poukazujúc na dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. K odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces uviedla, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý
a nepreskúmateľný. Súd sa totiž nevysporiadal s každou námietkou podstatnou pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci, ide o arbitrárne rozhodnutie, hoci každý má právo na riadne odôvodnenie. Žalovanásúdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd svojim nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nepripustením možnej procesnej obrany, priložením
spisu sp. zn. 10Csp/116/2018. Bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, ktoré
zaručuje Ústava SR a medzinárodné dohovory, ktorými je SR viazaná (čl. 46 ods. 1, čl. 6 Ústavy
SR). Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vypratanie nehnuteľnosti,

strata jediného obydlia žalovanej, je vážnym zásahom do základných ľudských práv, ktoré je chránené
Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a právom EÚ. Tu žalovaná poukazovala na rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 10.9.2014 vo veci C-34/13, H. a dôvodila, že strata obydlia, vysťahovanie z predmetnej
nehnuteľnosti je vážnym zásahom do práv žalovanej, vznikli by nenahraditeľné škody, zvlášť keď v
zmysle ustanovení práva EÚ a Ústavného súdu SR je povinnosťou vnútroštátnych súdov právo na
obydlie chrániť. Ústavný súd zdôraznil záväznosť rozsudkov Súdneho dvora EÚ v náleze sp. zn. I.

ÚS 462/2022. Pripojenie spisu sp. zn. 10Csp/116/2018 malo priamy vplyv na predmetné konanie,
nakoľko zosplatnenie úveru bolo vykonané na základe nekalej klauzuly, ktorá nie je pre spotrebiteľa
záväzná. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Žalovaná tu poukazovala na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-598/21 týkajúceho sa zmluvných podmienok o predčasnej splatnosti hypotekárneho
úveru, v ktorom súdny dvor uviedol, že vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy

zmluvnej podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na
základe tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť
nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo
vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy a že článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1,
článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 38 Charty sa malú

vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej
povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje
proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z
tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností
zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške

úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že
predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom
rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že
nebola súdne preskúmaná nekalá povaha klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Napadnutý rozsudok je nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny,

nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci, nespĺňa kvalitatívne ústavne
požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa
nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom
právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými

normamiajehointerpretáciavrozporesprioritouspravodlivosti.Hodnoteniedôkazovbolovykonanébez
akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš
formalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu
sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné
právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami,

ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú
procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne
preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia
nespĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. Dôvodila, že medzi základné práva účastníka patrí aj
právo na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne relevantné

skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia
a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ účastník má k dispozícií rozhodnutie, ktoré
je nekonkrétne všeobecné, formalistické, odníma sa mu tým právo uskutočniť procesné práva, teda
podať riadne kvalifikované odvolanie. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými
a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemá

racionálny základ. Okresný súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich
argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom
kritériá iba mechanicky aplikoval (I. ÚS 243/07). Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné
normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad aaplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho,
aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). Súd značnú časť argumentácie vyňal a
do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje

predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto
argumentáciouvpodaniachzaoberal,čímdostatočneneposúdilvšetkypredloženéargumentyúčastníka
konania. Poukazovala na to, že ide o obydlie, ktoré je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez
súhlasu toho, kto v ňom býva (čl. 21 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). S poukazom na uvedené,
žalovaná nesúhlasí, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosti, ktoré sú jej

jediným obydlím, a to tak, aby mal právo žalobca vstúpiť bez jej súhlasu do jej obydlia. Bez porušenia
ústavne garantovaného práva na ochranu obydlia, sa nemôže prehliadnuť ani pardónovať vydraženie
nehnuteľností, v ktorých má žalovaná jediné obydlie, a to úmyselné porušenie ústavy, pretože bez
porušenia tohto zákona nemohli žalobca a dražobník predstierať splnenie povinnosti v zmysle Zákona
o dobrovoľných dražbách. Napádanú dražbu, od ktorej si žalobca odvodzuje vlastnícke právo, doposiaľ
žiadny súd nevyhlásil za platnú. Súd nedisponuje rozhodnutím o platnosti dražby, ktorou ako žalobca

tvrdí mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti a ktoré v tomto konaní navrhol vypratať. Žalobca i súd
opomenuli ustanovenie § 29 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dražobník
povinný odovzdať predmet dražby vydražiteľovi v tom prípade, ak nadobudol vydražiteľ vlastnícke
právo. Žalovaná nie je povinná vypratať ani odovzdať nehnuteľnosti žalobcovi. Predmet dražby nebol
odovzdaný vinou dražobníka a svoje práva si môže žalobca uplatňovať u dražobníka. Žalobca sa nikdy

nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností a súd ani nemal preukázané, že žalobca je vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Žalovaná vytýka súdu prvej inštancie názor v ods. 16 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pretože súd nevysvetlil, ako mal preukázaný opak neplatnosti dobrovoľnej
dražby. V prvom rade sa žiadna dobrovoľná dražba nekonala a tiež žiaden súd nerozhodoval o platnosti
uvedenej dražby. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Csp/18/2019 súd nerozhodoval

o žiadnej dražbe, iba formálne zamietol žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaná
vytýka súdu prvej inštancie úvahy a názory v ods. 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože je
nesporné, že z nepráva nevznikne právo, a keďže súd zamietol i procesný návrh na pripojenie spisu OS
Galanta sp. zn. 10Csp/116/2018 z dôvodu nehospodárnosti, neefektívnosti a nadbytočnosti, súd konal
výlučne formálne, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd
nevysvetlil v čom vidí nehospodárnosť, neefektívnosť a nadbytočnosť zaoberania sa právnymi úkonmi a
skutočnosťami, ktoré predchádzali prejednávanej veci. Spor pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou
súd je povinný sa zaoberať z úradnej povinnosti a je povinný preskúmať podmienky, ktoré mohli mať
vplyv na prejednávanú vec tak, ako i v tomto prípade existencia podmienok v spotrebiteľskej zmluve,

ktoré sa odchyľujú od zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná dala do pozornosti ust. § 54
OZ a ust. smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach, v zmysle ktorej je
súd povinný ex offo podmienky spotrebiteľskej zmluvy preskúmať v ktoromkoľvek spore súvisiacom so
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v predmetnej veci, pretože nemohol
z nepráva nadobudnúť právo. Žalovaná prakticky môže vypratať predmetné nehnuteľnosti, avšak iba

jej veci z predmetných nehnuteľností, pričom seba vypratať nemôže, pretože nie je vecou, pričom
vypratať možno iba veci. Žalovanú ako človeka nemožno vypratať z nehnuteľnosti iba vysťahovať,
pričom napádaný rozsudok nie je o vysťahovaní žalovanej, preto žalovaná je oprávnená predmetné
nehnuteľnosti nerušene užívať a vyprace iba tie veci, o ktorých sama rozhodne. Žiadny súd jej nemá
oprávnenie prikázať vypratanie jej vecí. Súd nesprávne rozhodol na návrh žalobcu aplikáciou ust. §

126 OZ, nakoľko žalovaná má rovnaké právo na ochranu podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého platí, že obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Žalovaná má v predmetných nehnuteľnostiach jediné obydlie, a preto je oprávnená nerušene užívať
predmetné nehnuteľnosti a žiada odvolací súd o ochranu, pred neoprávneným zásahom v zmysle
napádaného rozsudku, ktorý má byť v prospech žalobcu. Vysťahovanie občanov používal komunistický

režim, ktorý bol odsúdený zákonom č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického
systému (v znení č. 338/2020 Z. z.). Súd ani žiaden orgán nesmie dovoliť vysťahovanie žalovanej
z jej jediného obydlia. Na vydanie napadnutého rozsudku v časti vo výroku I. a III. neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok
je nepresvedčivý a nepreskúmateľný a je dôvodné ho zrušiť. Napádaný rozsudok je nevykonateľný,
pretože súd nešpecifikoval ani neuviedol, ktoré veci je žalovaná povinná vypratať, ani akým spôsobom

ich má vypratať.

8. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovanej 2/ sa písomne
nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej 2/ bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej 2/ nie je možné priznať úspech, lebo rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých
výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods.
1 CSP.

10. Pretože výroky II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalovanej 1/, neboli napadnuté
odvolaním, nadobudli právoplatnosť a nie sú predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Konanie tak
bolo vo vzťahu k žalovanej 1/ právoplatne skončené. Odvolací súd však ponechal aj v ďalšom konaní
označenie sporových strán tak, ako v napadnutom rozsudku, z dôvodu prehľadnosti jeho rozhodnutia.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalovanej 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobcu o vypratanie žalovanej 2/ z predmetných nehnuteľností vyhovel dôvodiac, že výlučným
vlastníkom týchto nehnuteľností je žalobca, ktorý vlastnícke právo nadobudol udelením príklepu na

dražbe, pričom sporové konania sp. zn. 10Csp/116/2018 a sp. zn. 15Csp/18/2019 boli právoplatne
skončené, keď v spore sp. zn. 10Csp/116/2018 bola žalovaná 1/ ako predchádzajúca vlastníčka
predmetných nehnuteľností, právoplatne zaviazaná na zaplatenie pohľadávky banke zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy a v spore sp. zn. 15Csp/18/2019 bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobkyne 1/
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pre vymoženie tejto pohľadávky, ide teda o právoplatne

skončené konania, ktorých výrokmi je súd v tomto konaní viazaný. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie zamietol návrhy na prerušenie konania do skončenia konania o povolení obnovy konania
sp. zn. 10Csp/116/2018 a do skončenia dovolacieho konania vo veci sp. zn. 15Csp/18/2019.
Vykonanie dokazovania pripojením spisu sp. zn. 10Csp/116/2018 súd zamietol z dôvodu, že skúmanie
platnosti predčasného zosplatnenia úveru, malo byť predmetom uvedeného konania. Súd poukázal

na to, že žalovaná 2/ iba odvodzovala svoje užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam od ich
predchádzajúcej vlastníčky – svojej dcéry – žalovanej 1/, ktorá sama už predmetné nehnuteľnosti
neužíva, pričom žalovaná 2/ nepreukázala žiadne iné právo predmetné nehnuteľnosti užívať (napr.
nájomnú zmluvu).

12. Žalovaná 2/ s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila, dôvodila predovšetkým
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, tým, že súd nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to
najmä pripojením spisu sp. zn. 10Csp/116/2018, ako aj porušením jej procesných práv tým, že sa súd
nevysporiadal s každou jej námietkou. Poukazovala na to, že predmetná nehnuteľnosť predstavuje jej
obydlie, ktoré právo požíva zvýšenú ochranu. Opakovala, že zosplatnenie úveru voči žalovanej 1/ bolo

vykonané na základe nekalej klauzuly, resp. klauzuly porušujúcej zásadu proporcionality, preto mala za
to, že konanie vo veci sp. zn. 10Csp/116/2018 má priamy vplyv na predmetné konanie. Rozporovala
tiež závery súdu v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sp. zn. 15Csp/18/2019 a poukazovala
na podané dovolanie.13. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP)
ako aj odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), to znamená, že odvolanie prejedná len v medziach,

v akých odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie napáda a prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ
žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, uplatnené v lehote pre podanie odvolania (okrem vád
procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP).

14.Odvolacísúdkonštatuje,žežalovaná2/deňpredtermínomverejnéhovyhláseniarozsudku,oktorom

bola upovedomená, jednoznačne však po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda aj lehoty na
dopĺňanie odvolacích dôvodov, doručila súdu podanie zo dňa 21.07.2025, v ktorom uvádzala, že
v súčasnosti už predmetné nehnuteľnosti neužíva, teda ich žalobcovi nezadržuje, preto je žaloba voči nej
nedôvodná, preto žiadala, aby súd žalobu vo vzťahu k nej zamietol, ku ktorému podaniu pripojila kópiu
nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2025. Vzhľadom na to, že ide doplnené odvolacie dôvody, uplatnené
po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), odvolací súd na ne nemohol prihliadať.

Zároveň predstavuje podanie žalovanej 2/ zo dňa 21.07.2025 neprípustné novoty v odvolacom konaní,
na ktoré neboli splnené procesné podmienky podľa § 366 CSP, z ktorého dôvodu rovnako odvolací súd
na toto podanie žalovanej 2/ neprihliadal. Navyše žalobca skutočnosť, že by žalovaná 2/ predmetnú
nehnuteľnosť už neobývala, súdu nepotvrdil, v podaní zo dňa 02.06.2025 doručenom odvolaciemu súdu
uvádzal, že žalovaná 2/ v plnej miere bráni v užívaní jeho nehnuteľnosti, ku dňu vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu na podanej žalobe zotrval, preto skutočnosť, že žalovaná 2/ už v predmetných
nehnuteľnostiach nebýva, nebola v odvolacom konaní ani preukázaná.

15. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu, ako bol zistený súdom prvej inštancie, dospel po
preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcom výroku I.,

ukladajúcom žalovanej 2/ povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, vecne správne.

16. Žalobca sa v konaní domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (§
126 OZ) žalobou o ich vypratanie, ktorá žaloba je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a)
CSP, a to reivindikačnou žalobou, resp. osobitnou žalobou na vydanie nehnuteľnej veci. Takáto žaloba

je dôvodná tam, kde dochádza k porušeniu vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci (t. j.
zadržiavaním bez právneho dôvodu). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho
práva k danej veci, t. j. aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal
vec vo svojej moci). Vydanie nehnuteľnej veci, v zmysle uchopenia sa jej držby, potom znamená jej
odovzdanie do dispozície jej vlastníka, resp. jej sprístupnenie, aby ju mohol ovládať (resp. užívať).

17. Kým hmotné právo (§ 126 OZ) hovorí všeobecne o práve na vydanie veci bez rozdielu, či ide
o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú, procesné právo výslovne hovorí o vydaní veci len vo vzťahu
k hnuteľným veciam, v prípade nehnuteľností hovorí o ich vyprataní (akt. § 63 ods. 5 zák. č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku), lebo v prípade žaloby týkajúcej sa nehnuteľnosti je potrebné zabezpečiť

vykonanie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti, preto musí výrok súdneho rozhodnutia (a
teda aj žaloba) znieť na „vypratanie nehnuteľnosti.“ Judikatúra ustálila, že právo na vydanie veci (§ 126
OZ), ak ide o nehnuteľnosť, sa realizuje v súdnom konaní, žalobou na vypratanie nehnuteľnosti (Rc
49/2000).

18. Preto je odvolací argument žalovanej 2/, že ju ako osobu nie je možné z nehnuteľností vypratať,
pretože nie je vecou, pričom vypratať možno iba veci, celkom irelevantný, nakoľko žalobný petit v tomto
prípade zodpovedá procesnej právnej úprave.

19. Ak sa vlastník domáha vydania (vindikácie) v zmysle uchopenia sa držby nehnuteľnej veci, musí

znieť žalobný petit na jej vypratanie. Procesno-právna teória potom v súvislosti s tým vyvodzuje, že
nehnuteľnosť je vyprataná vtedy, ak z nej povinný nielen odstránil všetky v nej (a na nej) umiestnené
veci, ale až vtedy, keď ju urobil prístupnou oprávnenému (odovzdal kľúče, odstránil uzávery a pod.).

20. Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby, je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k veci,

ďalej okolnosti, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať
(bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva), pričom túto vec zadržiava bez existencie právneho
dôvodu (napr. záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe nájomnej zmluvy
a pod.).21. Vo veci bolo súdom prvej inštancie ustálené, že predchádzajúcou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností bola žalovaná 1/. Táto bola v spore vedenom pod sp. zn. 10Csp/116/2018 zaviazaná

na zaplatenie pohľadávky banky z úverovej zmluvy, pre vymoženie ktorej pohľadávky bola vykonaná
dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností. Konanie sp. zn. 10Csp/116/2018 je právoplatne
skončené. Žalovaná 1/ podala žalobu o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10Csp/116/2018, ktoré
konanie sa aktuálne vedie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Csp/26/2024, v ktorom bola žaloba
na obnovu konania rozsudkom č. k. 26Csp/26/2024-106 zo dňa 01.10.2024 zamietnutá, žalobkyňa 1/

podala voči tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, čiže
rozhodnutie vydané v spore sp. zn. 10Csp/116/2018 bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu
naďalej právoplatné, a teda je pre neho záväzné. Žalobkyňa 1/ podala tiež žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, v ktorej sa stal vydražiteľom predmetných nehnuteľností žalobca, ktorá žaloba
žalobkyne 1/ bola v konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/18/2019, právoplatne zamietnutá rozsudkom
Okresného súdu Galanta č k. 15Csp/18/2019 zo dňa 05.08.2021, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. 26CoCsp/17/2023-947 zo dňa 17.01.2024, a to dňom 02.02.2024. Žalobkyňa
1/ podala vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby dovolanie (konanie je vedené pod sp. zn.
1Cdo/4/2025, pozn.), o ktorom nateraz nebolo rozhodnuté, pričom podľa oznámenia dovolacieho súdu
zodňa29.05.2025(č.l.332spisu),návrhunaodkladprávoplatnostiavykonateľnostirozsudkuKrajského
súdu v Trnave sp. zn. 26CoCsp/17/2023 zo dňa 17.01.2024 dovolacím súdom nebolo vyhovené. Teda aj

rozhodnutie v spore sp. zn. 15Csp/18/2019 je pre súd záväzné. V zmysle § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ktoré pravidlo znamená, že pre posúdenie zákonnosti
avecnejsprávnostirozsudkujeurčujúcistavobjektívneexistujúcivčasevyhláseniarozsudkuaprípadné
zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nemenia spätne pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho
vydania.

22. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, boli konania vedené na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Csp/116/2018 (v ktorom sa riešila pohľadávka z úverovej zmluvy
voči žalovanej 1/) a pod sp. zn. 15Csp/18/2019 (o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), právoplatne
skončené, čo znamená, že rozhodnutia v týchto konaniach vydané, zakladajú prekážku právoplatne

rozhodnutej veci (§ 230 CSP), teda o otázkach, o ktorých bolo rozhodnuté v uvedených konaniach
medzi tými istými subjektmi, nie je možné rozhodovať znova. Pokiaľ teda v spore sp. zn. 15Csp/18/2019
bola žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby právoplatne zamietnutá, nemôže súd
v tomto konaní túto otázku posudzovať znova ako otázku predbežnú a posúdiť ju inak. Rovnako
nebol súd v tomto konaní oprávnený ako prejudiciálnu otázku znova posudzovať dôvodnosť a výšku

pohľadávky banky z úverovej zmluvy voči žalovanej 1/, ktorá otázka bola predmetom konania sp. zn.
10Csp/116/2018, a teda posudzovať nanovo otázku platnosti zosplatnenia predmetného úveru, pretože
je rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 10Csp/116/2018 v tomto konaní viazaný a viažu ho aj závery súdov
v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom konaní mohla byť jedine otázka platnosti
zosplatnenia úveru, ako predbežná otázka, opätovne v záujme ochrany spotrebiteľa – žalovanej 1/

v zmysle judikatúry posudzovaná. Preto tiež nebolo potrebné ani hospodárne vykonávať dokazovanie
pripojením spisu sp. zn. 10Csp/116/2018.

23.Vkonaníbolonesporné,žežalobcasastalvlastníkompredmetnýchnehnuteľnostíudelenímpríklepu
v dobrovoľnej dražbe a o jeho vlastníckom práve svedčí aktuálny LV č. XXX pre kat. úz. H. I. J., obec H. I.

J., okres Šaľa. Na základe dražby vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam
príklepom licitátora za predpokladu, že v určenej lehote zaplatí cenu dosiahnutú vydražením (kataster
zapíše vlastnícke právo vydražiteľa k nehnuteľnostiam formou záznamu). Odovzdanie nehnuteľnosti
predchádzajúcim vlastníkom vydražiteľovi, nie je podmienkou na prechod tohto vlastníckeho práva,
preto je tvrdenie žalovanej 2/, že žalobca nie je vlastníkom, lebo mu nehnuteľnosť nebola odovzdaná,

irelevantné.Jedinýmprostriedkomnápravyaochranyprávaexpost,ktorýmôžuosobydotknutédražbou
využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov, je včasné
podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, ktoré právo pôvodná vlastníčka predmetných nehnuteľností – žalobkyňa
1/ aj využila, avšak jej žaloba bola právoplatne zamietnutá. Preto je udelenie príklepu v tejto dražbe

a prechod vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na ich vydražiteľa – žalobcu platné a žalobca
je vlastníkom predmetných nehnuteľností.24. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní dôvodila, že žiadny súd nerozhodol o platnosti dobrovoľnej dražby
a súd iba zamietol žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, tak je potrebné uviesť, že zásadne sa
vychádza z prezumpcie platnosti právnych úkonov, teda aj uskutočnenej dobrovoľnej dražby. Platný

právny poriadok ani neumožňuje podať žalobu o určenie platnosti dobrovoľnej dražby. Naopak, ako bolo
uvedené vyššie, právne prípustným prostriedkom ochrany voči vykonanej dražbe je žaloba podľa § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Pokiaľ teda súd nerozhodne o neplatnosti dobrovoľnej dražby, má sa za to, že dražba je platná.

25. V konaní bolo tiež nesporné, že žalovaná 1/, predchádzajúca vlastníčka predmetných nehnuteľností,
od ktorej žalovaná 2/ odvodzovala svoje užívacie právo, sporné nehnuteľnosti už neobýva. Žalovaná
2/ aktuálne nepreukázala ani žiadny iný právny titul na užívanie daných nehnuteľností. V spore
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo právoplatne rozhodnuté. Stranou dovolacieho konania
žalovaná 2/ ani nie je. Dovolací súd nateraz o podanom dovolaní nerozhodol, návrhu na odklad
vykonateľnosti a právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu vydaného v spore o neplatnosť dobrovoľnej

dražby nevyhovel (§ 444 CSP). Žaloba v spore o obnovu konania sp. zn. 10Csp/116/2018,
vedená pod sp. zn. 26Csp/26/2024 bola zamietnutá a o podanom odvolaní rozhodnuté nebolo, pričom
stranou sporu o obnovu konania žalovaná 2/ rovnako nie je. Aj z tohto dôvodu je poukazovanie
žalovanej 2/ na spotrebiteľský charakter sporu sp. zn. 10Csp/116/2018 bezpredmetný, pretože samotná
žalovaná 2/ nie je zmluvnou stranou danej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola predmetom konania sp. zn.

10Csp/116/2018 a spotrebiteľka – žalovaná 1/ sa z predmetných nehnuteľností už vysťahovala.

26. Pokiaľ žalovaná 2/ dôvodila tým, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú jej obydlie a že sa teda
dovoláva rovnakej ochrany podľa § 126 OZ, odvolací súd uznáva, že právo na obydlie požíva zvýšenú
ochranu,avšakvtomtoprípadedoterajšieobydliežalovanej2/,ktorániejevlastníčkou,aninájomníčkou,

či inou oprávnenou užívateľkou predmetných nehnuteľností, ktorá mala užívacie právo odvodené od
žalovanej 1/, ktorá bývalá vlastníčka už nehnuteľnosť opustila, bolo predmetom dražby s tým, že
vydražiteľom nehnuteľností, a teda ich novým vlastníkom sa stal žalobca, ktorý na tomto základe má
dôvodné právo domáhať sa vypratania sporných nehnuteľností žalovanou 2/, ktorá sa v nich aktuálne
zdržiava bez právneho dôvodu.

27. Ak žalovanej 2/ nesvedčí žiadny právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností (nie je ich
vlastníčkou, nájomníčkou, nemá právo doživotného bývania, ani už nemôže odvodzovať svoje užívacie
právo od inej osoby oprávnenej predmetnú nehnuteľnosť užívať), nemôže sa ani prostredníctvom
odvolávania sa na svoje obydlie, resp. ani podľa § 3 ods. 1 OZ, brániť požiadavke na vypratanie daných

nehnuteľností. Tá istá okolnosť, ktorá zakladá právo na ochranu vlastníka (§ 126 OZ) domáhajúceho
sa vypratania nehnuteľnosti (právo držby a užívania), nemôže byť súčasne dôvodom na odopretie tohto
práva. Ochranu obydlia žalovanej, jej bolo v tomto konaní možné poskytnúť len tak, ako to správne
urobil súd prvej inštancie, že určil žalovanej dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti vypratať predmetné
nehnuteľnosti.

28. Ďalej pokiaľ žalovaná ako odvolací dôvod uvádzala, jednak len všeobecne, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a potom tiež že súd nevykonal dôkaz
pripojením spisu sp. zn. 10Csp/116/2018, tak nehospodárnosť vykonávania dokazovania obsahom
spisu sp. zn. 10Csp/116/2018 už odvolací súd odôvodnil vyššie a pokiaľ ide o ostatné všeobecné

tvrdenie žalovanej 2/ o nevykonaní dôkazov, tak je potrebné uviesť, že k tomuto odvolaciemu dôvodu,
chýba konkrétna argumentácia. Žalovaná 2/ neuviedla, aké iné dôkazy (okrem pripojenia spisu sp. zn.
10Csp/116/2018), ktoré navrhovala, neboli súdom vykonané a čo malo byť týmito dôkazmi preukázané.
Pretože je odvolací súd odvolacími dôvodmi strán viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), nie je oprávnený sám
za sporové strany vyhľadávať dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez uvedenia

relevantných substancovaných odvolacích dôvodov odvolateľom. Odvolací súd ani z obsahu spisu
pritom nezistil, že by súd prvej inštancie iné zo žalovanou 2/ navrhovaných dôkazov bezdôvodne
nevykonal.

29. Odvolací súd nezistil ani pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v porušení práva na

spravodlivý proces žalovanej, ako ani nedostatok spočívajúci v nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Žalovaná 2/ pod tento odvolací dôvod podradila tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a nereaguje na relevantnú argumentáciu žalovanej 2/. Odvolací súd však dospel k záveru, že anitento odvolací dôvod nebol v danom prípade naplnený. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku
je zrejmé, že prvoinštančný súd v odôvodnení vyčerpávajúco opísal rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy a normy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery i primerane vysvetlil. Prvoinštančný súd sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkou pre vec relevantnou argumentáciou
žalovaných 1/ a 2/. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací

súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Za tohto stavu nemožno považovať za
opodstatnenú námietku odvolateľky, že rozsudok je nepreskúmateľný. Takisto všeobecné tvrdenie
žalovanej 2/ v odvolaní, že súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami
dospelkextrémnemunesúladu ahodnoteniedôkazovnemáracionálnyzáklad,jelenzovšeobecňujúcim
tvrdením, bez uvedenia konkrétnych skutočností a okolností prejednávanej veci, preto sa odvolací súd

s takto nesubstancovaným tvrdením ani nemohol relevantne vysporiadať, pričom takéto nedostatky
v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie odvolací súd sám nezistil.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
žalovanej 2/, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny, vrátane vecne

správneho závislého výroku III. o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán
osobitne nenapadnutého, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej 2/. O výške
náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).