Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/320/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201907
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201907.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M
a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.XX,zastúpenéhoJUDr.JurajomKlimčom,advokátomsosídlomBobot176,proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO3-2021/003887-003 zo dňa

24.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-
PO3-2021/003887-003 zo dňa 24.09.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 30 zo dňa 25.05.2021 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm.
e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č.
73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, služobne zaradeného

vstálejštátnejslužbevofunkciireferentsúzemnouaobjektovouzodpovednosťouObvodnéhooddelenia
Policajného zboru Ilava (ďalej len „OO PZ Ilava“), odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len „OR PZ v Trenčíne“), Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Trenčíne, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

2. Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) rozhodnutím č. SPOU-

PO3-2021/003887-003 zo dňa 24.09.2021 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu
zamietol a personálny rozkaz potvrdil.

3. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru bolo jeho konanie vyhodnotené ako porušenie služobnej prísahy a
služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že počas výkonu

štátnejslužby,doktorejbolvelenýakostálaslužbaazároveňajveliteľhliadky,vykonávaldňa11.02.2021
v čase o 19.10 hod. spolu s členom hliadky E. F. G. preverenie oznámenia napadnutia D. D., kde
boli vyslaní operačným dôstojníkom. D. D. žalobcovi uviedol, že počas vykonávania malej potreby honapadli štyria neznámi muži, pričom jeden ho udrel päsťou do tváre, načo spadol na zem a následne
ho začali všetci kopať. Žalobca ako veliteľ hliadky nahlásil na operačné stredisko OR PZ v Trenčíne,
že D. D. sa sám pošmykol na ľade a spadol na asfalt, kde si narazil tvár v oblasti sánky a lícnej kosti.

Žalobca nezaznamenal do záznamu zo služby a ani do iných administratívnych pomôcok oznámenie
od napadnutej osoby D. D. v snahe vyhnúť sa svojim služobným povinnostiam, čím vykonal svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu (ďalej len „skutok 1“). Počas toho istého výkonu štátnej služby
dňa 12.02.2021 v čase o 05.12 hod. prišla na OO PZ Ilava oznamovateľka F. F. spolu s H. D., ktorí
žalobcovi ako stálej službe na OO PZ Ilava oznámili, že v záhradnej chatke za uhoľnými skladmi v Ilave

sa nachádza nehybné telo jej priateľa I. J. s odôvodnením, že je asi mŕtvy. Žalobca F. F. a H. D. uviedol,
že je s tým veľa práce, nech nikomu o tom nerozprávajú a uvedené skutočnosti má prísť oznamovateľka
oznámiť až po 07.30 hod., kedy dôjde k vystriedaniu žalobcu dennou službou. Žalobca nevykonal svoju
povinnosť policajta chrániť život, zdravie a bezpečnosť osôb nakoľko nepreveril predmetné oznámenie
za účelom zistenia skutočného stavu veci (ďalej len „skutok 2“). Žalobca mimo výkonu štátnej služby dňa
14.02.2021 na parkovisku za budovou nachádzajúcou sa vedľa OO PZ Ilava a dňa 04.03.2021 v čase

okolo06.30hod.naPivovarskejuliciovplyvňovalosobuH.D.,zaúčelomzmenyvýpovedevočižalobcovi
vo veci týkajúcej sa smrti I. J., ktorú dňa 12.02.2021 oznamoval spolu s F. F.. Žalobca žiadal od H. D., aby
vypovedal tak, že na OO PZ Ilava s F. F. vôbec nebol, začo mu žalobca sľuboval ubytovanie a finančnú
odmenu. Žalobca týmto konaním navádzal H. D. na nepravdivú výpoveď v rozpore so skutočnosťou
s cieľom spochybniť vierohodnosť jeho výpovede a zabezpečiť sebe prospech v podobe vyhnutia sa

zodpovednosti za nevykonanie preverenia oznámenia (ďalej len „skutok 3“).

II.
Žaloba

4. Žalobou zo dňa 28.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.11.2021, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra, ako aj personálneho rozkazu, ich
zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobca namietal, že vo výroku napadnutých rozhodnutí absentuje vymedzenie skutkov, pre ktoré bol
prepustený zo služobného pomeru. Vo vzťahu k skutku 1 uviedol, že z materiálov v trestnom spise č.
1T/57/202 vyplýva, že v prípade napadnutia poškodeného D. D. sa nejedná o priestupok, ale o trestný
čin a že tento opakovane do zápisnice vyšetrovateľke uviedol, že odmietol podať trestné oznámenie.
Pokiaľ teda poškodený odmietol podať trestné oznámenie, žalobca neporušil povinnosť prijať trestné

oznámenie. Vo vzťahu k skutku 2 žalobca namietal, že podľa znaleckého posudku sa už v čase
oznámenia jednalo o mŕtvu osobu a preto medzi konaním žalobcu (resp. jeho nekonaním, neprivolaním
RZP, nevykonaním opatrení, nepreverením) a následkom (smrťou) nie je príčinná súvislosť. Na základe
uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného o protiprávnom konaní žalobcu, keďže žalobca už objektívne
nemohol vykonať žiadne opatrenia na ochranu života a zdravia osoby, ktorá už mŕtva. Žalobca tiež

namietal, že v § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“)
sú zakotvené všeobecné úlohy Policajného zboru a nie konkrétne povinnosti príslušníka Policajného
zboru. K skutku 3 poukázal žalobca na to, že uvedený tento sa nepotvrdil, konanie sa nestalo a nebolo
ani preukázané, čo aproboval aj Okresný súd Trenčín svojím rozsudkom.

6. Podľa žalobcu nebola naplnená skutková podstata prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z. v jej jednotlivých znakoch. Ak aj došlo zo strany žalobcu k určitým pochybeniam, tieto
zakladali iba dôvod na disciplinárne konanie. Žalobca mal za to, že ani v jednom zo skutkov sa nejedná o
zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Navyše dôležité záujmy štátnej služby
vymedzil žalovaný iba demonštratívne.

7. V závere žaloby žalobca namietal, že podkladom rozhodnutia žalovaného nie sú zápisnice o
výpovediach zúčastnených osôb, ale úradné záznamy. Žalobca tiež uviedol, že má poznatky o
manipulácii a ovplyvňovaní osôb, ktoré vo veci podali vysvetlenie.

III.
Vyjadrenie žalovaného8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2022 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K
námietke žalobcu, že súd ho v skutkoch č. 1 a č. 3 spod obžaloby oslobodil a uznal ho vinným iba
zo skutku č. 2, žalovaný uviedol, že konanie o prepustení zo služobného pomeru nemožno spájať s

trestným konaním. Zákonné predpoklady prepustenia zo služobného pomeru musia byť dané v čase
rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku eventuálneho trestného konania. Porušenie
služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať intenzitu
trestného činu. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria
podkladpreprijatépersonálneopatrenieatotopersonálneopatrenieniejezávislénarozhodnutíorgánov

činných v trestnom konaní.

9. Žalovaný poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že s tvrdením žalobcu o
tom, že nebol oboznámený s jednotlivými internými právnymi predpismi, ktorých porušenie sa mu kladie
za vinu, nemožno súhlasiť, keďže jeho oboznamovanie s právnymi predpismi je zadokumentované
jednotlivými záznamami z oboznámenia sa s internými právnymi predpismi, ktoré žalobca potvrdil

vlastnoručným podpisom.

10. Ďalej žalovaný uviedol, že poškodený D. D. v žiadnom dokumente, ktorý je žalovanému známy,
neuviedol, že odmietol podať trestné oznámenie. Žalobca nielenže neprijal oznámenie či už o priestupku
alebo o podozrení z trestného činu, ale naopak si vymyslel, že zranenia si D. D. spôsobil sám

pošmyknutím na ľade, aby zrejme nemusel vykonávať žiadne úkony v predmetnej veci. Žalobca sa tak
zbavil svojich základných povinností. Tvrdenie poškodeného D. D. bolo po celú dobu konania rovnaké a
to už na samotnom začiatku, kedy zabúchal na dvere náhodnej osobe, ktorou bola K. L., ktorú požiadal
o privolanie pomoci, a ktorej uviedol, že bol napadnutý a taktiež toto tvrdenie zopakoval vo svojom
vyjadrení v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj

na obsah záznamu o zhodnotení zdravotného stavu D. D.. V kontexte s čl. 28 ods. 1 nariadenia ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a
o postupe v trestnom konaní (ďalej len „nariadenie ministra vnútra č. 175/2010“) je uložená povinnosť
každému policajtovi prijať trestné oznámenie, teda aj policajtovi vo funkcii referent s ÚOZ.

11. K námietke žalobcu ohľadom príčinnej súvislosti medzi smrťou I. J. a neprivolaní RZP na žiadosť
oznamovateľky F. F. žalovaný uviedol, že skutočnosť, že I. J. bol v čase oznámenia udalosti na OO
PZ Ilava po smrti žalobca nemohol vedieť. Naopak mal danú skutočnosť preveriť na mieste a vykonať
nevyhnutné opatrenia na záchranu ľudského života bez ohľadu na to, či by vykonané opatrenia viedli

k jeho záchrane alebo nie. Žalobca v čase, keď mu F. F. oznámila možné úmrtie I. J., nemohol vedieť,
či úmrtie I. J. nebolo spôsobené trestným činom prípadne priestupkom. V čase oznámenia predmetnej
udalosti sa jednalo o podozrenie z možného spáchania trestného činu alebo minimálne priestupku.
Žalobca oznámenie o uvedenej udalosti neprijal, nepreveril a neprijal ani opatrenia na ochranu života
a zdravia.

12. K námietke žalobcu, že skutok č. 3 mu nebol preukázaný a toto konanie sa nestalo čo aproboval
aj Okresný súd v Trenčíne svojím rozsudkom, žalovaný zopakoval, že konanie vo veciach služobného
pomeru prebieha nezávisle od iných procesných konaní, a teda aj od trestného príp. disciplinárneho
konania. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí

rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z. Skutočný stav veci v prípade porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom nevyžaduje totožný predmet a rozsah dokazovania ako skutková podstata
trestného činu.

13. Žalovaný poukázal na to, že zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu spočíva v tom, že
nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného
zaradenia uložené mu zákonom (§ 8 ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. a), i), k) zákona č. 171/1993 Z. z.). O jeho
zvlášť hrubej nedisciplinovanosti svedčí aj skutočnosť, že svojím konaním porušil aj základnú povinnosť
policajta, uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) a i) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože sa v čase počas

výkonu štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť
dôveruvtentozbor.NepreverenieoznámeniaodF.F.,nezadokumentovanieskutkupoškodenéhoD.D.a
ovplyvňovanie H. D. na nepravdivú výpoveď sú spoločensky nežiaduce činnosti. Jedná sa o neželateľný
protispoločenský jav, ktorý pôsobí veľmi negatívne na širokú verejnosť a tento negatívny vplyv môžeo to viac znásobovať skutočnosť, že sa ho dopustila osoba, ktorá by mala byť akýmsi „vzorom“ pre
iných ľudí. Dôležitým faktorom podporujúcim negatívny vplyv ponechania žalobcu v služobnom pomere
je tá skutočnosť, že prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré

bolo žalobcovi riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne
disciplíny aj u ostatných policajtov.

14. K námietke žalobcu že podkladom rozhodnutí nie sú zápisnice o výpovediach na veci zúčastnených
osôb, ale úradné záznamy, žalovaný uviedol, že forma úradného záznamu je bežnou formou úradného

úkonu, pričom úradné záznamy boli riadne spísané a založené v administratívnom spise. Žalovaný
akékoľvek pochybnosti o spôsobe vykonania výsluchov a manipulovaní s dôkazmi odmietol.

IV.
Replika žalobcu

15. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2022 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Poukázal
na zápisnicu z trestné konania o výsluchu svedka D. D. zo dňa 10.03.2021, kde uviedol, že odmietol
podať akékoľvek oznámenie polícií.

V.
Konanie na správnom súde

16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-1S/320/2021.

17. Žalobca dňa 25.11.2022 doručil správnemu súdu rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
1T/57/2021 zo dňa 14.11.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/2/2022 zo dňa

25.05.2022, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 23.08.2022 a odvolanie
žalobcu proti tomuto rozsudku.

18. Dňa 06.05.2024 žalobca doručil správnemu súdu uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
3To/96/2022-600 zo dňa 22.11.2023 a dovolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu.

19. Dňa 25.09.2024 bola žalovanému doručená výzva na vyjadrenie sa k replike žalobcu zo dňa
30.08.2022. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté

rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

21. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 24.07.2025, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania

vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 24.06.2025 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.VII.
Relevantné právne predpisy

22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v znení účinnom
od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach

správneho trestania.

24.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. policajný zbor plní tieto úlohy:

a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody
a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,
i)spolupôsobíprizabezpečovaníverejnéhoporiadku;akbolporušený,robíopatrenianajehoobnovenie,
k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj

objasňuje a prejednáva.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba,
ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

28. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

29. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný
a)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

30. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

31. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu
na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy

a obhajovať sa.

32. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a
musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

33. Podľa § 225 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad vopred prerokuje s príslušným
odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných
zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.34. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez

ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

35. Podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,

vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

36.Podľa§241ods.1,2a3zákonač.73/1998Z.z.rozhodnutiemusíbyťvsúladesprávnymipredpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie

toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba
sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť

na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

37. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorým podľa
§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz, ktorým
bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú

prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.

39. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné, aby bolo dostatočne

preukázané, že príslušník Policajného zboru porušil služobnú povinnosť alebo služobnú prísahu zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby.

40. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, konanie o prepustení zo služobného

pomeru príslušníka Policajného zboru, pokiaľ je vedené v dôsledku porušenia jeho povinností, je svojou
povahou sankčným disciplinárnym konaním, preto správne súdy prejednávajú a rozhodujú o správnych
žalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v týchto veciach podľa § 194 a nasl. SSP
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023).

41. Zároveň správny súd uvádza, že determinantom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je
skutočnosť, že v prípade prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je posúdenie
otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti predmetom správneho
uváženia orgánov verejnej správy. Táto úvaha však musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a
musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/26/2016 zo dňa 23.11.2017).

42. V zmysle § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom
povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadískustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Na vstup do
tohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného orgánu
verejnej správy (t. j. argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom). Vzhľadom na uvedené sa správny súd obmedzí len na posúdenie kľúčovej otázky pre
rozhodnutie vo veci, ktorou je to, či správna úvaha aplikovaná v prejednávanej veci nevybočila z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom a či bola aplikácia tohto inštitútu v napadnutom rozhodnutí zdôvodnená.
Zároveň správny súd preskúma, či táto úvaha zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam, má oporu vo
vykonanomdokazovaníajelogickýmvyústenímriadnehohodnoteniaskutkovýchzistení(napr.rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/45/2020 zo dňa 26.08.2022).

43. Správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie orgánu verejnej
správy v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných
povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy,
ktorá mu neprináleží (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/33/2008 zo

dňa 28.04.2009, sp. zn. 3Sžo/15/2011 zo dňa 03.05.2011). Správny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. musí obmedziť len
na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali, nie sú pochybné, a to
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho

konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgány
verejnej správy dospeli. V praxi to znamená, že najskôr, ako pri každom inom rozhodnutí, venujú
pozornosť tomu, či orgán verejnej správy vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a či
správne aplikoval právny predpis na predmetný skutok. Prieskum je zameraný aj na zisťovanie, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a to osobitne v nadväznosti na

aplikovaný inštitút správneho uváženia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/21/2012 zo dňa 24.10.2012).

44. Vzhľadom na konanie v trestnej veci žalobcu, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
1T/57/2021, považuje správny súd za potrebné tiež dodať, že porušenie služobnej prísahy alebo

služobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa príslušník Policajného zboru dopustil trestného
činu. Otázka trestno-právnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad
pre prijatie personálneho rozhodnutia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn.

2Sžo/156/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 2Sžo/189/2010 zo dňa 18.05.2011), z ktorej vyplýva, že
v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami
Trestného poriadku a v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
nie je otázka jeho viny alebo neviny zo spáchania trestného činu, ale len otázka, či sú splnené

zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.
z. Uvedenú judikatúru je potrebné chápať v tom zmysle, že orgány verejnej správy, rozhodujúce
v personálnom konaní o prepustení príslušníka Policajného zboru zo štátnej služby neskúmajú
trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmajú naplnenie pojmových znakov
skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.

Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp.
priestupkovou zodpovednosťou príslušníka Policajného zboru. Skutočnosť, že personálne konanie je
nezávislé (oddelené) od konania o priestupku alebo o trestnom čine znamená, že orgán verejnej správy
nemusí počkať na závery trestného konania, a to ani vtedy, ak je skutok podmieňujúci obe konania
totožný. Nie je pritom podstatné to, či sa príslušník Policajného zboru skutkom, pre ktorý bol prepustený

zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., dopustil trestného činu alebo
priestupku. Dôležité je to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenie služobnej prísahy a/alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom tento nemusí dosahovať intenzitu trestného činu
alebo priestupku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/212/2015 zo dňa
08.11.2016, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa

27.10.2021). Uvedené však neznamená, že orgán verejnej správy konajúci v personálnom konaní nie
je povinný vykonať dokazovanie, ktoré objektívne preukazuje skutok, ktorý je predmetom personálneho
konania, a že nie je potrebné náležite zistiť skutkový stav veci.45. V prvom rade sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu, že skutky, pre ktoré bol prepustený
zo služobného pomeru, neboli uvedené vo výroku napadnutých rozhodnutí, a túto vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa 27.10.2021, podľa ktorého dôvod prepustenia zo
služobného pomeru (skutok) nemusí byť uvedený vo výroku personálneho rozkazu, ako je to napríklad
v rozhodnutiach o trestných činoch, priestupkoch alebo iných správnych deliktoch, keďže § 241 ods.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje uvádzať skutok vo výroku, ale v zmysle § 194 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. môže byť uvedený aj v inej časti personálneho rozkazu, avšak tak, aby bol zrozumiteľne a

jasne vyjadrený. V tomto prípade boli dôvody prepustenia uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu
a napadnutého rozhodnutia žalovaného.

46. Náležitosti výroku rozhodnutia sú upravené v § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého
výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

Z predmetného ustanovenia nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by vymedzenie skutku, pre ktorý je
príslušník Policajného zboru sankcionovaný prepustením zo služobného pomeru, malo byť vymedzené
len vo výroku rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu preto takéto vymedzenie skutku (ak je jasné,
určité, zrozumiteľné a nezameniteľné) môže byť obsiahnuté aj v odôvodnení rozhodnutia.

47. Správny súd zároveň uvádza, že personálny rozkaz obsahuje výrok s uvedením rozhodnutia vo veci
(prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe) a s uvedením
príslušného ustanovenia zákona (§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.) tak, ako to vyžaduje
241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

48. Čo sa týka skutku 1, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol dňa 11.02.2021 v čase o
19.10 hod. spolu s členom hliadky E. F. G. vyslaný operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia
napadnutia osoby D. D.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva (plán služieb, kniha príchodov
a odchodov, kniha fonografov a hlásení, úradný záznam K. L. zo dňa 19.03.2021, úradný záznam D.
D. zo dňa 23.03.2021, úradný záznam F. G. zo dňa 24.03.2021, záznam o zhodnotení zdravotného

stavu osoby D. D.) vyplýva, že D. D. bol fyzicky napadnutý štyrmi mužmi počas toho ako vykonával
malú potrebu pri krajnici na hlavnej ceste pri obci Pruské, časť Podvažie, pričom v najbližšom rodinnom
dome, v ktorom sa svietilo, požiadal o privolanie polície a lekárskej pomoci K. L., ktorá tak aj učinila a
ktorej vysvetlenie následne žalobca spochybnil po jeho príchode ku nej domov. Napriek tomu žalobca
ako veliteľ hliadky na operačné stredisko OR PZ v Trenčíne nahlásil, že napadnutý D. D. sa sám

pošmykol na ľade a spadol na asfalt, kde si narazil tvár v oblasti sánky a lícnej kosti a že k napadnutiu
a ani k žiadnemu inému protiprávnemu konaniu nedošlo. Správny súd má za to, že v konaní bolo
preukázané,žežalobcadozáznamuzoslužbyzapísalzásadneinéokolnostiprípadu,nežktorévyplynuli
z vykonaného preverenia.

49. Správny súd však prisvedčil námietke žalobcu, že skutočnosť, že žalobca neprijal trestné oznámenie
od D. D. vo veci jeho napadnutia z administratívneho spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva, hoci
v personálnom rozkaze a v druhostupňovom rozhodnutí ministra vnútra je konštatované, že žalobca
porušil povinnosť prijať trestné oznámenie podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 175/2010, v zmysle ktorého „trestné oznámenie je povinný prijať každý policajt, o jeho

prijatí oznamovateľovi bezodkladne vydá potvrdenie“. Skutočnosť, že žalobca porušil povinnosť prijať
trestné oznámenie bola zároveň v personálnom rozkaze a v druhostupňovom rozhodnutí ministra
vnútra kvalifikovaná ako hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Ani z vyjadrenia
napadnutého D. D., zaznamenaného v úradnom zázname zo dňa 23.03.2021 nevyplýva, že tento
žalobcovi počas preverenia oznámenia uviedol, že vo veci jeho napadnutia chce podať trestné

oznámenieažebyžalobcatakétotrestnéoznámenieodmietolprijať.Zpredmetnéhoúradnéhozáznamu
nevyplýva ani to, že by bol D. D. na túto skutočnosť v rámci podania vyjadrenia v personálnom konaní
dňa 23.03.2021 vôbec dopytovaný.

50. Ako už bolo uvedené vyššie, správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov

verejnej správy vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu
podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. vyhodnocuje, či vykonané dôkazy robia možným
skutkový záver, ku ktorému orgány verejnej správy dospeli, či orgány verejnej správy vychádzali z
náležite zisteného skutkového stavu veci a či správne aplikovali právny predpis na predmetný skutok.Prieskum je zameraný aj na zisťovanie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite
odôvodnené, a to osobitne v nadväznosti na aplikovaný inštitút správneho uváženia.

51. Správny súd uvádza, že každé zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností a
jeho dôsledky pre naplnenie podmienky, že ponechanie dotknutého príslušníka v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je potrebné vyhodnocovať individuálne, a to vo vzťahu
ku konkrétnym skutkovým okolnostiam zisteného porušenia, ako aj k posudzovanej osobe.

52. Účelom každého administratívneho, teda aj personálneho konania, je vo všeobecnosti objektívne
zistiť, či došlo k takému konaniu, ktoré odôvodňuje personálny postih voči príslušníkovi Policajného
zboru. Orgán, oprávnený rozhodovať o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru
je povinný čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o
prejednávnej veci. Objasniť takýto skutok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky právne
relevantné skutočnosti, vyhodnotiť dostupné dôkazy v prospech aj neprospech príslušníka Policajného

zboru a vyhodnotením na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú
dostatočné na preukázanie zodpovednosti príslušníka Policajného zboru za jeho protiprávne konanie.

53. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, teda že žalobca neprijal trestné oznámenie

od napadnutého D. D., nemá oporu v administratívnom spise, čo zároveň spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v časti, kde sa konštatuje, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej
prísahy a služobnej povinnosti tým, že porušil povinnosť prijať trestné oznámenie podľa čl. 28 ods. 1
nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010.

54. Prihliadnuc na závažnosť konania o prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného
pomeru, kedy dochádza k tak vážnemu zásahu do subjektívnych práv dotknutej fyzickej osoby, má
správny súd za to, že vykonaným dokazovaním v priebehu personálneho konania musí byť nad
akúkoľvek pochybnosť preukázané, že sa príslušník Policajného zboru dopustil konania, ktorým porušil
služobnúprísahualeboslužobnúpovinnosťzvlášťhrubýmspôsobomažejehoponechanievslužobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžo/82/2016 zo dňa 31.07.2018).

55. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať
činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné

orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS 127/07-21,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn.
1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).
56.Čosatýkaskutku2,správnysúdmázato,žezvykonanéhodokazovania(vyjadrenieF.F.,vyjadrenie

H. D., vyjadrenie stržm. F. G., kamerový záznam zo dňa 11-12.02.2021, záznam z prepisu kamerového
záznamu) vyplýva, že dňa 12.02.2021 v čase o 05.12 hod. prišla na OO PZ Ilava oznamovateľka F.
F. spolu s H. D., ktorí žalobcovi ako stálej službe na OO PZ Ilava oznámili, že v záhradnej chatke za
uhoľnými skladmi v Ilave sa nachádza nehybné telo I. J. s odôvodnením, že je asi mŕtvy. Žalobca F. F. a
H. D. uviedol, že je s tým veľa práce a nech nikomu o tom nerozprávajú a uvedené skutočnosti má prísť

oznamovateľka oznámiť až po 07.30 hod., kedy dôjde k vystriedaniu žalobcu dennou službou. Žalobca
predmetné oznámenie za účelom zistenia skutočného stavu veci nepreveril.

57. Žalobca v žalobe namietal, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu pozostáva vždy
z troch obligatórnych znakov, a to konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, a že

podľa znaleckého posudku sa už v čase oznámenia jednalo o mŕtvu osobu a preto medzi nekonaním
žalobcu (neprivolaním RZP, nevykonaním opatrení, nepreverením) a následkom (smrťou) nie je príčinná
súvislosť. K uvedenej námietke správny súd opätovne uvádza, že otázka trestno-právnej zodpovednosti
nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. V
zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o dve samostatné konania s

osobitnou právnou úpravou a odlišnými právnymi následkami. V konaní o prepustení zo služobného
pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Intenzita skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, teda nemusí dosahovať intenzitu trestného činu(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/212/2015 zo dňa 08.11.2016,
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/4/2019 zo dňa 27.10.2021).
Zároveň správny súd uvádza, že administratívne (správne) konanie je podstatne neformálnejšie ako

trestné konanie a riadi sa inými právnymi predpismi, a teda aj v rámci dokazovania môže správnym
orgánom na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdov v trestnom konaní, postačovať
iný okruh dôkazov na vyvodenie administratívnej zodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžk/47/2018 zo dňa 30.07.2019). Z vyjadrení F. F. a H. D., zaznamenaných
vúradnýchzáznamoch,ktorésúsúčasťouadministratívnehospisuvyplýva,žetítožalobcovioznámili,že

I. J. je v búde za uhoľnými skladmi, nejaví známky života a je asi mŕtvy. Žalobca teda v čase oznámenia
nemohol bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že I. J. je mŕtvy, resp. či k jeho úmrtiu nedošlo v dôsledku
spáchania trestného činu, z ktorého dôvodu mal žalobca danú skutočnosť preveriť na mieste a prípadne
vykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu ľudského života tak, ako mu ukladá § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 171/1993 Z. z. Orgány verejnej správy správne ustálili, že žalobca ako policajt (§ 2 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z.) bol pri výkone štátnej služby povinný plniť úlohy Policajného zboru vymedzené

v § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd uvedenú námietku žalobcu
ako nedôvodnú.

58. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k skutku č. 3 namietal, že uvedený skutok sa nepotvrdil a toto konanie sa
nestalo a nebolo ani preukázané, čo aproboval aj Okresný súd Trenčín svojím rozsudkom, túto námietku

žalobcu vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Na tomto mieste správny súd opätovne uvádza, že
intenzita skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru,
nemusí dosahovať intenzitu trestného činu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžo/212/2015 zo dňa 08.11.2016). Zároveň správny súd poukazuje na to, že z rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 14.10.2021, ako aj z uznesenia Krajského súdu

v Trenčíne č. k. 3To/2/2022 zo dňa 25.05.2022 vyplýva, že podľa skutkovej vety obžaloby mal žalobca
pôsobiť na osobu H. D., aby zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď vo vzťahu k dvom podozrivým
M. a M. vo veci vydierania, vedenej na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trenčíne pod ČVS:ORP-143/1-VYS-TN-2021, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní vyplýva, že žalobca mal pôsobiť na osobu H. D., aby zmenil svoju výpoveď nie

vo veci uvedenej v skutkovej vete obžaloby, ale vo veci vedenej na Úrade inšpekčnej služby pod ČVS:
ÚIS-45/0-OISS-2021. Okresný súd teda na základe uvedenej dôkaznej situácie dospel k záveru, že
nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, t. j. že žalobca mal pôsobiť na
osobu H. D., aby zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď vo vzťahu k dvom podozrivým M. a M. vo veci
vydierania, vedenej na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne

pod ČVS:ORP-143/1-VYS-TN-2021. Z uvedeného vyplýva, že skutková veta obžaloby nie je totožná
so skutkom 3, ktorý bol jedným z dôvodov prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
Policajnéhozborupodľa§192ods.1písm.e)zákonač.73/1998Z.z.Zostranyžalobcunebolpredložený
žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorý vyplýval
najmä z výpovedí H. D. a B. N., zaznamenaných úradným záznamom. Žalovaný tiež špecifikoval, že

uvedeným konaním žalobca porušil služobnú disciplínu tým, že dôsledne neplnil povinnosti uložené
všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), čím porušil služobnú prísahu (§ 47 zákona
č. 73/1998 Z. z.) a základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a písm. h) zákona č.
73/1998 Z. z.).

59. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že vyjadrenia osôb v konaní
o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru boli zaznamenané formou úradných
záznamov a nie zápisníc o výpovediach. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/45/2020 zo dňa 26.08.2022, z ktorého

vyplýva, že „Konanie vo veciach služobného pomeru je osobitným druhom administratívneho konania,
na ktorý sa subsidiárne nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“), okrem výkonu rozhodnutia (§ 247a zákona č. 73/1998 Z. z.). Zákon pre toto konanie
neustanovuje (obligatórne) uskutočnenie ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v konaní vykonať,
sú vymedzené demonštratívne v § 238 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe. Zákon explicitne neustanovuje

za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35 správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi
a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať aj zaznamenanie výpovede svedkov vo
formálnej podobe úradných záznamov. Skutočnosť, že sťažovateľ nebol prítomný pri výpovediach
svedkov, neznamená bez ďalšieho, že došlo k zásahu do jeho procesných práv. Zákon o štátnejslužbe totiž správnemu orgánu nestanovuje povinnosť zabezpečiť prítomnosť účastníka konania na
danom úkone.“ Správny súd dodáva, že v prejednávanej veci boli úradné záznamy riadne spísané,
okrem osôb, ktoré podali vyjadrenie, boli podpísané aj príslušníkom Policajného zboru a boli založené v

administratívnom spise. Žalobca napokon mal príležitosť oboznámiť sa s obsahom úradných záznamov,
ktorébolipremietnutéajdonávrhunaprepusteniezoslužobnéhopomeruzodňa12.05.2021,kuktorému
sa žalobca vyjadril dňa 20.05.2021, čím boli naplnené jeho práva vyplývajúce z § 193 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z. z. (policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného
pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., navrhovať dôkazy a

obhajovať sa), ak aj z § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (účastník konania je oprávnený navrhovať
na podporu svojich tvrdení dôkazy).

60. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že má poznatky o manipulácii a ovplyvňovaní osôb, ktoré vo veci
podali vysvetlenie, avšak toto svoje tvrdenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.

61. Pokiaľ žalobca vo svojej replike navrhol, aby správny súd o tejto veci rozhodol až po právoplatnosti
rozsudku v trestnej veci (vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/57/2021) správny súd
uvádza, že medzi personálnym konaním podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a trestným konaním je daný
priamy a bezprostredný súvis len v prípade skončenia služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.
f) zákona č. 73/1998 Z. z., teda keď bol policajt právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin

alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. sa také konanie voči nemu
viedlo. O tento prípad však v prejednávanej veci nešlo. V zmysle žalobou napadnutých rozhodnutí
bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.
z. pre porušenie služobnej prísady a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Trestné konanie

netvorí prekážku pokračovania v správnom súdnom konaní v predmetnej právnej veci, pretože v zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o dve samostatné konania s osobitnou
právnou úpravou a odlišnými právnymi následkami. V konaní o prepustení zo služobného pomeru nejde
o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania. Zákonné predpoklady prepustenia

musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení, nie sú závislé od výsledku prípadného trestného
konania,keďžeporušenieslužobnejprísahyresp.služobnejpovinnostinemusínutnedosiahnuťintenzitu
trestného činu alebo priestupku. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou,
od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení, preto nebol dôvod vyčkať na rozhodnutie v trestnej
veci (napr. R 102/2013, ZSP 84/2008). Skutočnosť, že popri konaní o prepustení policajta zo služobného

pomeru prebieha konanie o priestupku resp. trestné konanie pre ten istý skutok, teda nebráni tomu,
aby v personálnom konaní správny orgán rozhodol o predmete konania bez ohľadu na výsledok tohto
konania. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v trestnej veci žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 23.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 3To/96/2022-600 zo dňa 22.11.2023.

62. Na základe dôvodov uvedených vyššie (najmä body 49. až 55. rozsudku) správny súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie žalovaného podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm. d)
a f) SSP zrusˇil a vec vra´til žalovanému na dˇalsˇie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou žalovaného
bude postupovať v intenciách tohto rozsudku, vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc právo žalobcu na

riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom rozhodnutie vo veci musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí mať oporu v administratívnom spise.

63. Správny súd dodáva, že v rozhodnutí o prepustení zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru
podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. musia byť ustálené a jasne, určito, zrozumiteľne a

nezameniteľne vymedzené skutky, pre ktoré bol príslušník Policajného zboru prepustený zo služobného
pomeru. Z rozhodnutia musí jednoznačne vyplývať, či konaním príslušníka Policajného zboru (prípadne
opomenutím konania) došlo k porušeniu služobnej prísahy a/alebo služobnej povinnosti s uvedením,
o porušenie ktorej konkrétnej povinnosti ide. Ďalej musí takéto rozhodnutie obsahovať posúdenie
otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy a/alebo služobnej povinnosti, teda či ide o zvlášť

hrubé porušenie služobnej prísahy a/alebo služobnej povinnosti, ako aj posúdenie toho, či ponechanie
príslušníka Policajného zboru v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.64. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

65. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil aj personálny rozkaz, správny súd
uvádza, že v ustanovení § 191 ods. 3 SSP je upravené oprávnenie (nie povinnosť) správneho súdu

na návrh žalobcu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, a to v závislosti od
okolností prípadu. Z takto nastavenej právnej úpravy vyplýva, že žalobca nedisponuje právnym nárokom
domáhať sa pred správnym súdom, aby tento zrušil aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej
správy. Z tejto absencie nároku následne vyplýva absencia povinnosti správneho súdu rozhodnúť o
(ne)zrušení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vo výroku rozsudku správneho súdu
resp. zamietnutím správnej žaloby v tejto časti žalobného návrhu, a to bez ohľadu na to, že sa žalobca

v správnej žalobe domáhal zrušenia nielen druhostupňového správneho rozhodnutia, ale súčasne
aj prvostupňového rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Ssk/127/2023 zo dňa 27.09.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžk/17/2018 zo dňa 11.06.2019).

66. Správny súd návrhu žalobcu na zrušenie personálneho rozkazu nevyhovel s prihliadnutím na
princíp jednoty správneho konania (prvostupňového a odvolacieho) a s poukazom na to, že odvolaním
napadnutý personálny rozkaz sa v odvolacom konaní preskúmava zásadne v celom rozsahu, a ak je
to nevyhnutné, odvolací orgán doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni (§ 243
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Zároveň, ak sú na to dôvody, odvolací orgán môže personálny rozkaz

zmeniť alebo zrušiť (§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z), alebo môže odvolaním napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je
to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti s tým, že oprávnený orgán je právnym
názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.). Správny súd prihliadol tiež
na to, že vo vzťahu k skutkom 2 a 3, ktoré považoval za preukázané, vyhodnotil správny súd námietky

žalobcu ako nedôvodné.

67. V závere správny súd dodáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané,
že žalobca po preverení oznámenia napadnutia D. D. nahlásil operačnému stredisku zásadne iné
okolnosti prípadu, než ktoré vyplynuli z výsledkov preverovania (skutok 1). Správny súd v tejto súvislosti

poukazujena§2ods.1písm.b)zákonač.171/1993Z.z.(policajnýzborplnítietoúlohy:odhaľujetrestné
činy a zisťuje ich páchateľov) a na úradnú povinnosť štátu objasňovať trestné činy, ako aj priestupky.

68. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.