Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 18, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208519
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124208519.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, vo veci starostlivosti

o maloleté dieťa:

A. B. C. D. E. F. G. H. I. B. J. K. , nar. XX.XX.XXXX

bytom L. XXX/XX, M., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov matky: N. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, M. a otca: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. L. XXX/X, J., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. XX. XXXX vo výške 200 eur mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.08. 2024.

Nedoplatok na výživnom na maloletú A. za obdobie od 01.08.2024 do 31. 03. 2025 vo výške 1.200 eur,
sa otec zaväzuje zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletej.

II. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/7/2017-115 z 29. 01. 2018 v časti úpravy
výživného na maloletú A..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 01. 08. 2024 na Okresnom súde Žilina návrh na zvýšenie
výživného. Matka v návrhu uviedla, že od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo
viac ako šesť rokov. V tom čase bola maloletá žiačkou základnej školy. Teraz študuje na strednej

škole, čím sa podstatne zvýšili náklady spojené so štúdiom a správnou životosprávou. Otec v čase
posledného stanovenia výšky výživného disponoval mesačným príjmom 750 EUR netto. Otec okrem
výživnéhoneprispievaničím.Celústarostlivosťomaloletúzabezpečujezosvojhopríjmu.Jezamestnaná
ako referentka Mestského úradu Žilina od r. 2016 a jej priemerný mesačný príjem je 1200 EUR netto.
Aktuálne je PN od 09.02.2024 z dôvodu dopravnej nehody, ktorú nezavinila, ale vodič pod vplyvom
alkoholu. Pri autonehode prišla o auto a má zdravotné problémy čo značne ovplyvnilo jej príjmy. Otec
pracuje vo firme DOLVAP. s. r. o. na pozícií robotník prevádzky - striedač a jeho odhadovaný mesačný

príjem je dnes asi 1300 EUR brutto. resp. asi 1000 EUR netto. Údajne disponuje aj iným pravidelným
príjmom nepochádzajúcim z jeho trvalého pracovného pomeru vo výške nad 500 EUR/ mesačne. Otcovi
od posledného určenia výšky výživného nie len stúpol mesačný príjem, ale pominuli mu aj iné finančné
záväzky a teda skončila mu povinnosť platiť výživné pre prvú dcéru O. B. v stanovenej výške 140 EUR /mesačne. Keďže preukázateľne od posledného určenia výživného došlo k podstatným zmenám a to ku
zmenám vo finančných pomeroch otca, k dospievaniu maloletej a s tým súvisiacimi vyššími nárokmi,
ku prestupu maloletej na finančne náročnejšiu strednú školu a takisto ku zvýšeným finančným nárokom

na živobytie v dôsledku globálnych ekonomických zmien v priebehu uplynulých šiestich rokov, žiadala
zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Rodičia sa stretli na Okresnom súde Žilina dňa 12. 09. 2024 na informatívnom stretnutí, kde sa
o výške výživného nedohodli.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávaní dňa 18. 07. 2025 súd vec prejednal a rozhodol
za prítomnosti matky a otca. Kolízny opatrovník sa z pojednávania ospravedlnil, nežiadal pojednávanie
odročiť. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 180 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

podľa ktorého ak sa predvolaná osoba nedostavila, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v jeho
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti kolízneho
opatrovníka.

5. Matka na pojednávaní uviedla, žena podanom návrhu na zvýšenie výživného trvá. Výživné navrhla

vo výške 220 eur mesačne. Otec na pojednávaní uviedol, že si je vedomý potreby zvýšenia výživného,
uviedol, že v jeho možnostiach je platiť na maloletú A. výživné 180 eur mesačne. Po výsluchu oboch
rodičov o ich aktuálnych pomeroch – príjmoch a výdavkoch, ako aj po oboznámení sa s výdavkami
maloletej A., rodičia navrhli upraviť výživné vo výške 200 eur mesačne a následne aj schváliť rodičovskú
dohodu.

6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

7. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného – zvýšenie výživného na maloletú
A. a preto v zmysle ustanovenia § 157 CMP súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času,

keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

8. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy

vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

9. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob

a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len
na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv)
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy
posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

10. Rodičia maloletej A. uzavreli rodičovskú dohodu, kde sa dohodli na zvýšení výživného na sumu 200
eur s účinnosťou od 01. 08. 2024. Po oboznámení sa s návrhom matky, vyjadrení matky a vyjadrení
otca na pojednávaní, oboznámení sa s pomermi na strane rodičov a maloletej, súd dospel k záveru,

že rodičovská dohoda je v záujme maloletej a preto rodičovskú dohodu schválil. Zvýšenie výživného
je v záujme maloletej, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu s prihliadnutím na čas, ktorý od
vtedy uplynul, došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletej, kedy s vyšším fyzickým
vekom došlo k zvýšeniu takých výdavkov ako je strava, či oblečenie, ďalšie výdavky súvisia s nástupommaloletej na strednú školu. V čase posledného rozhodnutia súdu, maloletá A. navštevovala 2. ročník na
základnej škole. Obaja rodičia pracovali a dosahovali príjem cca 750 eur. Matka spolu s maloletou A.
a plnoletým synom H. bývala v prenajatom 1-izbovom byte, kde hradila nájom 360 eur mesačne. Otec

býval v 2-izbovom obecnom nájomnom byte, kde platil nájom 199 eur a inkaso 50 eur.

Pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal súd z nasledovných pomerov:
Maloletá A. navštevuje 1. ročník gymnázia. Medzi jej výdavky patrí strava doma a príprava desiaty 150
eur, školské pomôcky cca 10 eur, strava v škole 20 eur, hygiena, oblečenie a obuv 150 eur, mobil 20

eur, vreckové 15 eur, lieky a vitamíny 20 eur, poistenie 22 eur, okuliare ročne 150 eur, stužková 100
eur ročne.
Matka spolu s maloletou A. a plnoletým synom H., ktorý študuje na vysokej škole býva v 2-izbovom
nájomnom byte, kde hradí 350 eur mesačne nájom a energie. Ako ďalšie svoje výdavky matka uviedla
stravu 200 eur, oblečenie, obuv a hygienu 100 eur, mobil, internet a TV 40 eur, lieky 15 eur, poistenie
a sporenie 40 eur, a synovi na štúdiu 200 eur. V čase podaného návrhu bola od februára do októbra

2024 práceneschopná a jej príjem bol len nemocenská dávka vo výške 784 – 811 eur mesačne. Pred
PN jej príjem zo zamestnania – referent na Mestskom úrade v Žiline bol za rok 2023 v priemere 1.446,86
eur mesačne. Po ukončení PN jej príjem bol za obdobie od 10/2024 do 01/2025 1.818,13 eur vrátane
daňového bonusu. Príjem matky sa od predchádzajúceho konania zvýšil.
Otec pracuje pre zamestnávateľa DOLVAP, s.r.o. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie

08/2023 – 07/2024 1.239,42 eur, v období 08/2024-12/2024 1.516,58 eur a v období 01/-04/2025
1.394,45 eur mesačne. Medzi jeho výdavky patria výdavky na bývanie vo výške 300 eur mesačne,
strava200eur,oblečenie,obuvahygiena100eur,mobil30eur,splátkaškodovejudalosti76eur,výživné
na A. a H. spolu 220 eur. Otec na pojednávaní uviedol, že so synom H. sa dohodli na výške výživného
300 eur mesačne.

Otec výživné určené súdnym rozhodnutím platí. Oproti predchádzajúcemu konaniu sa mu zvýšil príjem
a ponížili sa mu záväzky – platí nižšiu splátku na úver a zanikla mu vyživovacia povinnosť k najstaršej
dcére O. vo výške 140 eur mesačne.
Súd má za to, že výživné zodpovedá potrebám a veku maloletej A., zároveň je v možnostiach
a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v dohodnutej výške a to s prihliadnutím na jeho

príjem a výdavky.

11. Týmto rozsudkom súd zároveň vzhľadom na vyhodnotenú zmenu pomerov, zmenil rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 9P/7/2017-115 z 29. 01. 2018 v časti úpravy výživného na maloletú A..

12. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia §
52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.