Uznesenie – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 23Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204142
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6623204142.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XX, XXX
XX G. – E., zastúpený: JUDr. Denisa Veselá, advokátka
so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti účastníkom: 1/ H. D. (I. I. vdova), 2/ J. D. (m.b. C. G.),
3/ I. G. (I. D., obyv. Dejtár, Maďarsko), účastníci 1/ - 3/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,
so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345 a 4/ Slovenský pozemkový fond, so

sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p o t v r d z u j e vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre
okres Veľký Krtíš, obec a k.ú. B. G. A. ako parcela reg. E parc. č. XX/X záhrada o výmere 506 m2 pre
navrhovateľa v pomere pod B1 v 1/4-ine z celku, pod B2 v 1/8-ine z celku a pod B3 v 1/8-ine z celku,
a to ku dňu 01. 01. 1992.

II. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd potvrdil vydržanie jeho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre okres Veľký Krtíš, obec a k.ú. B. G. A. ako parcela reg. E
parc. č. XX/X záhrada o výmere 506 m2 (ďalej aj „Sporná parcela“). Podaný návrh odôvodnil tým, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ktoré sú vedené K. L. H. B., katastrálny
odbor pre obec a k. ú. B. G. A. ako parcely reg. „C“ s parc. č. XX/X – záhrada o výmere 728 m2 , par. č.
XX/X – záhrada o výmere 732 m2 a parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 849 m2 a tiež
aj výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, ktoré sú vedené K. L. H. B., katastrálny

odbor pre obec a k. ú. B. G. A. ako parcela reg. „C“ parc. č. XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
818 m2 a stavba so súp. č. XX. Navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX a LV č. XX mal za to, že aj Sporná parcela patrí k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní, pretože ju ešte
za života rodičov obhospodaroval spolu s otcom. O Spornú parcelu sa stará minimálne od smrti otca,
po ktorom nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam po prejednaní dedičstva v roku 2000, t. j. 23
rokov. Nehnuteľnosti rodiny C. sú ohraničené plotom, a to vrátane Spornej parcely, ktorá patrí do súboru

nehnuteľností využívaných rodinou Majerových ako záhrada niekoľko desaťročí ako celok. Navrhovateľ
si zároveň plní všetky zákonné povinnosti k Spornej parcele, t.j. hradí daň z nehnuteľnosti. o čom svedčí
potvrdenie obce Kosihy nad Ipľom o platení daní z nehnuteľnosti. Evidovaní vlastníci Spornej parcely
sú pôvodní vlastníci tejto nehnuteľnosti. Podľa miestoprísažného prehlásenia zo dňa 17.12.1969 bola
dňa 13.06.1940 uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi súrodencami D. (evidovaní vlastníci Spornej
parcely1/-3/)aB.C.(starýotecnavrhovateľa–poznámkasúdu)aM.C.(bratstaréhootcanavrhovateľa

– poznámka súdu), ktorí odkúpili starý, už bývaniu neschopný, rodinný dom pod spisovým číslo XX, aj
so stavebným pozemkom, na ktorom tento dom stál v katastrálnom území obce Kosihy nad Ipľom čísloparcely XX, ako aj stavebný pozemok s parc. č. XX/X. Kupitelia (kupujúci) nadobudli tieto nehnuteľnosti
každý v 1/2. Posledný záznam o vlastníctve Spornej parcely navrhovateľ dohľadal v dokumentoch
zosnulého otca B. C., v ktorých našiel identifikáciu parciel vypracovanú Strediskom geodézie v Modrom

Kameni zo dňa 05.05.1970. V identifikácii parciel je zrejmé, že vlastníkom spornej parcely bol B. C. s
manželkou N. C., I. O. (starí rodičia navrhovateľa). Z predložených listín vyplýva, že navrhovateľ Spornú
parcelu užíva a nakladá s ňou ako s vlastnou minimálne niekoľko desaťročí. Jeho rodina túto parcelu
však užíva ako vlastnú už 53 rokov.

2. Súd dňa 25.1.2024 vydal vyzývacie uznesenie podľa § 359f zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a vyzval oprávnené osoby na podanie námietok proti vydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania do 30.9.2024.

3. V stanovenej lehote podal námietky Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF), ktorý uviedol, že
až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Zo zápisu v PKV č.
XX, k.ú. B. G. A. v časti pod por. č. B1 je zrejmé, že bol v rovnakom znení prenesený do LV č. XXX, k.ú,
B. G. A.. Žiadny zápis, ktorý by preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k Spornej nehnuteľnosti v
prospech M. C. a B. C. z roku 1940, ako sa to uvádza v miestoprísažnom vyhlásení zo dňa 17.12.1969,
sa v predmetnej pozemnoknižnej vložke nenachádza. Navrhovateľ zároveň predložil Identifikáciu parciel

vypracovanú Strediskom geodézie v Modrom kameni zo dňa 05.05.1970, na základe ktorej uvádza,
že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol B. C. s manželkou N. I. O.. Z predmetnej identifikácie je
však zrejmá len skutočnosť, že Spornú parcelu B. C. a manželka N. I. O. užívali. Navrhovateľ tak
neosvedčil existenciu titulu, od ktorého odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva, nakoľko nepredložil
právny titul, z ktorého by mohol, resp. jeho právni predchodcovia pri normálnej bežnej objektívnej

opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vydržania, patrí.
Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a
oprávnenosti držby. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo 283/2009 publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto: „Dobromyseľnosť
teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo

nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu do každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný

je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“ Podľa ust. § 130 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Samotné užívanie
a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľom, resp. jeho právnymi predchodcami,

automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca
2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010 totiž platí, že „dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami
žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa
stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním.“ Vzhľadom k uvedenému SPF navrhol podaný návrh zamietnuť.

4. Iné námietky v konaní podané neboli.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam SPF uviedol, že doručené námietky správcu nehnuteľnosti
proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania nespĺňajú náležitosti v zmysle § 359h ods. 3 písm.

c) CMP, keď SPF kvalifikovaným spôsobom nevyvrátil to, že by navrhovateľ nesplnil predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd podané
námietky odmietol. Ďalej uviedol, že SPF tvrdí, že nehnuteľnosť nebola nadobudnutá dobromyseľne a
oprávnene kvôli skutočnosti, že nebola zapísaná do pozemkovej knihy podľa uhorského obyčajového
práva platného v roku 1940, a preto nemohli predkovia navrhovateľa údajne nehnuteľnosť nadobudnúť.

Na základe dostupných dôkazov a relevantných právnych predpisov sa však ukazuje, že táto námietka
je neopodstatnená. Pôvodná parcela je evidovaná vo vložke č. 36 ako parcela PKN 19/1, kde boli ako
vlastníci zapísaní D. (D.) do roku 1936 v celosti. Vo vložke, ktorú predložil SPF, je vyznačená zmena
RI 88/70, a to Kúpnopredajná zmluva vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 19.02.1970, registrovanádňa 15.04.1970. V tejto listine notár uvádza, že od pozemnoknižných vlastníkov získal nehnuteľnosť
B. C. starší, nar. XXXX, čo bolo deklarované aj miestoprísažným prehlásením svedkov, ktorý touto
zmluvou jednu polovicu previedol na svojho syna H. C., nar. XXXX a druhá polovica bola H. C.

odpredaná od P. C., nar. XXXX a A. C., nar. XXXX. Po H. C., ktorý nezanechal potomkov, dedila jeho
matka N. C., I. Q., po ktorej je navrhovateľ závetným dedičom. Subjekt poverený správou predmetnej
nehnuteľnosti sa o ňu nikdy nestaral, pričom starostlivosť o uvedenú nehnuteľnosť zabezpečovali
predkovia navrhovateľa, ktorí ju nadobudli legálnym spôsobom, starostlivo ju obhospodarovali, plnili
si všetky zákonné povinnosti a vykonávali všetky potrebné úkony na zabezpečenie jej riadnej údržby.

V období uhorského obyčajového práva neboli zápisy do pozemkovej knihy povinné. Vlastníctvo
k nehnuteľnosti mohlo byť nadobudnuté aj faktickým užívaním a verejným uznaním. Preto je dôležité
posúdiť nadobudnutie nehnuteľnosti aj s ohľadom na faktický stav a dobromyseľnosť užívateľa,
ktorá je preukázateľne naplnená. Dobromyseľnosť navrhovateľa je podložená najmä jeho faktickým
správaním vo vzťahu k nehnuteľnosti. Navrhovateľ si bol plne vedomý svojich povinností a riadne
si plnil všetky zákonné povinnosti spojené s vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti v domnení, že

nadobudol vlastnícke právo po smrti svojho otca ako dedičstvo spolu s ostatnými nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v bezprostrednej blízkosti. Námietky SPF sa opierajú o skutočnosti týkajúce sa
kúpnopredajnej zmluvy z roku 1940. Avšak, v tom čase platné právne predpisy a následné zmeny
v právnom poriadku umožňovali nadobúdanie nehnuteľností aj iným spôsobom než zápisom do
pozemkovej knihy. Preto tvrdenie SPF, že starí rodičia navrhovateľa, resp. iní rodinní príslušníci nemohli

nehnuteľnosť nadobudnúť, je v rozpore s historickými a právnymi faktami. Navyše nadobudnutie
predmetnej nehnuteľnosti potvrdzuje dôkaz v podobe miesto prísažného prehlásenia J. B. zo dňa
17.12.1969, ktorý figuroval ako svedok pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy medzi súrodencami D.,
ktorých predmetná nehnuteľnosť bola predaná dražbe a kupujúcim M. C. a B. C. spolu s ostatnými
nehnuteľnosťami. J. B. prehlásil, že bol prítomný pri momente, kedy tieto osoby na dražbe kúpou

nadobudli nehnuteľnosti a to vrátane Spornej parcely s číslom XX/X, ktorú taktiež presne vymedzuje a
uvádza v danom prehlásení.

6. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení na č.l. 75 spisu poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
v konaní na podporu tvrdení o oprávnenosti držby dotknutého pozemku jeho právnymi predchodcami

predložil miestoprísažné prehlásenie p. J. B. a p. D. A. zo dňa 17.12.1969, v ktorom sa uvádza, že
dňa 13.06.1940 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi súrodencami D. (účastníci konania v 1.
až 3. rade) a M. C. a B. C., ktorí odkúpili starý, už bývaniu neschopný rodinný dom aj so stavebným
pozemkom, na ktorom tento stál, č. parcely XX a stavebný pozemok parc. č. XX/X. Kupujúci nadobudli
tieto nehnuteľnosti každý v podiele 1. Účastník konania v 1. rade H. D. je rodená I., a teda z tejto

skutočnosti vyplýva, že sa nejedná o súrodenca účastníka konania v 2. rade J. D. a v 3. rade I. G., I.
D.. Predložené miestoprísažné prehlásenie zo dňa 17.12.1969 je navyše jednostranný právny úkon, od
ktorého nemožno odvodzovať oprávnenosť držby. Vo vyjadrení navrhovateľa k námietkam sa uvádza,
že v pozemnoknižnej vložke č. XX je vyznačená zmena I. XX/XX, a to Kúpnopredajná zmluva vo forme
Notárskej zápisnice zo dňa 19.02.1970, registrovaná dňa 15.04.1970, ktorú navrhovateľ predložil. Je

však evidentné, že takýto údaj sa v predmetnej vložke nenachádza. Z nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. II. US 484/2015 zo dňa 14. novembra 2018 vyplýva, že „pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými

mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Navrhovateľ
však nijakým spôsobom nepreukázal, že by jeho právny predchodcovia za dotknutú nehnuteľnosť
vynaložili finančné prostriedky v prospech pozemnoknižných vlastníkov.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení na č.l. 83 spisu uviedol, že H. C. nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX N. O. XX Zápisom zo 14. novembra 1971 na Miestnom
národnom výbore Kosihy nad Ipľom. Po H. C. dedila jeho matka N. C., ktorá v tom čase ešte žila.
Darovacou zmluvou č. 221/86-2 zo dňa 12.09.1986 nadobudol tieto nehnuteľnosti navrhovateľ.

8. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu zotrval. SPF ospravedlnil svoju neúčasť na tomto
pojednávaní a súhlasil aby súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti. S poukazom na §§ 30 a 31 CMP,
v zmysle ktorých po začatí konania postupuje súd tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednanáa rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní, súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti
evidovaných vlastníkov Spornej parcely a v neprítomnosti SPF.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedkyne N. C., výpisom z LV č. XXX na
č.l. 6 spisu, výpisom z LV č. XX na č.l. 8 spisu, výpisom z LV č. XXX na č.l. 10 spisu, kúpnou zmluvou
zo dňa 19. 02. 1970, výpisom z PKV ku dňu 09.12. 1969 a ku dňu 06. 03. 1970, žiadosťou na č.l. 69
spisu, osvedčením o dedičstve na č.l. 137 spisu, odpoveďou obce Kosihy nad Ipľom na č.l. 146 spisu,
odpoveďou Okresného úradu Veľký Krtíš - katastrálny odbor na č.l. 154, výpisom z LV č. XX, výpis z LV

č. XXX, výpis z LV č. XXX na č.l. 159 spisu, rozhodnutím na č.l. 178 a zo spisu Notárskeho úradu JUDr.
Alžbety Kondrlíkovej č. N 37/98, Nz 179/98 oboznámením návrhu na vydanie osvedčenia podľa § 2
a nasl. zák. 293/92 Z.z. a notárskou zápisnicou č. N 37/98, Nz 179/98 zo dňa 22. 07. 1998, pričom zistil
nasledovný skutkový stav.

10. Podľa výpisu z PKV č. XX (na č.l. 59, 98, 102 a na č.l. 107 spisu) boli nehnuteľnosti parcela XX/X

(radové číslo 1) záhrada v intraviláne o výmere 976 m2, dom so súp. č. XX a dvor par. č. XX (radové
číslo 2) o výmere 701 m2 ku dňu 09.12. 1969 a ku dňu 06. 03. 1970 evidované ako vlastníctvo (pod B1
a-c): H. D. alebo D. (I. I. vdovy č.p. 36) v 2/4 z celku titulom dražobnej kúpy z 19.3.1888 a skutočného
rozdelenia zo dňa 25.4.1936, D. (alebo D.) J. (ktorého manželkou bola C. G.) v 1 z celku titulom dedenia
č. 2670 zo dňa 14.11.1923 a skutočného rozdelenie zo dňa 25.4.1936 a G. I. (I. D. alebo D., obyvateľky

Dejtár Maďarsko) v 1/4 titulom dedenia zo dňa 14.11.1923 a skutočného rozdelenia zo dňa 25.4.1936.
Predmetná pozemková vložka bola následne dňa 26.6.1970 uzavretá v zmysle rozhodnutia o registrácii
R I. 88/70.

11. Z miestoprísažného prehlásenia zo dňa 17.12.1969 (na č.l. 16 spisu) vyplýva, že svedkovia J. B.

a D. A. boli prítomní pri uzavretí kúpno-predajnej zmluvy dňa 13.6.1940 medzi súrodencami D. (ktorým
nehnuteľnosť bola „predaná dražba“) a C. M. a C. B., obyvateľmi v Kosihách nad Ipľom, ktorí každý
v podiely 1 nadobudli pozemok p.č. 19/1 o výmere 9 árov 76 m2 a tiež dom popisné číslo XX a stavebný
pozemok 20 o výmere 7 árov 01 m2.

12. Z kúpnopredajnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č. N 54/70, Nz 56/70 (č.l. 100 a č.l. 70
spisu) vyplýva, že dňa 19.2.1970 bola medzi B. C., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj „Starý otec navrhovateľa“)
a jeho synom H. C., nar. XX.XX.XXXX uzatvorená kúpnopredajná zmluva, ktorej predmetom je prevod
nehnuteľností zapísaných v zápisnici č. 36 k.ú. B. G. A. pod A I r.č. 1-2 parcely XX/X a XX, podľa B
1 a-c zapísaných ešte na meno H. D. (I. I.), D. J. a G. I. (I. D.), od ktorých tieto nehnuteľnosti podľa

miestoprísažného prehlásenia napísaného v Kosihách n. Ipľom dňa 17.12.1969 boli nadobudnuté na
dražbe a sú evidované na ev. liste XXX pod parc. č. EN XX/X záhrada o výmere 732 m2 a p.č. EN XX
dom č. XX vo výmere 849 m2, v podiely 1 zo Starého otca navrhovateľa na H. C. za kúpnu cenu 4.000
Kčs. Predmetná kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom vo Veľkom Krtíši dňa 15.4.1970
ako R I. 88/70. Predmetná zmluva bola prípisom na č.l. 100 spisu (i na č.l. 164 spisu) doručená obci

B. n. Ipľom na zápis do evidencie nehnuteľností s údajmi: doterajší vlastník B. C., nar. XX.X.XXXX,
nadobúdateľ H. C., nar. XX.XX.XXXX – položka výkazu zmien 11/70.

13. V žiadosti k veci N 54/70, RI 88/70 (na č.l. 69 spisu) uviedol Starý otec navrhovateľa nasledovné:
„Žiadam Štátne notárstvo vo Veľkom Krtíši, aby ma spolu so synom H. C., obyvateľom v Kosihách na

Ipľom, predvolal cieľom doplnenia kúpno-predajnej zmluvy, ktorú sme spolu uzavreli 19.2.1970 pred
ŠN vo VK N 54/70. Do notárskej zápisnice sa nedopatrením dostalo, že som výučným vlastníkom
nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat. území B. G. A. zapísané v zápisnici č. 36 r.č. 1 – 2, parc.
číslo 19/1 a 20 B 1/a-c ešte na mene vdovy H. D., I. I., J. D. , I. G., I. D. vedené ako vlastníctvo. Správne
mám byť vlastníkom len v polovičke týchto nehnuteľností, kým v druhej polovičke má byť vlastníkom A.

a P. C., ktorým som ja strýcom (bratovi synovia).“

14. Podľa zápisu Miestneho národného výboru zo dňa 14.11.1971 (č.l. 90 spisu), ktorý je podpísaný A.
C., P. C., H. C., predsedom MNV a svedkom, bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva, na základe ktorej
H. C. odkúpil od A. C. a P. C. záhrady par. č. XX/X N. XX/X a stavebný pozemok parc. č. XX a dom

s.č. XX za kúpnu cenu 48.000 Kčs, z ktorej sumy 24.000 Kčs už bolo zaplatené a 24.000 Kčs kupujúci
uhradí dňom spísania uvedeného zápisu.15. Podľa prehlásenia H. C. nar. XX.XX.XXXX zo dňa 18.10.1971 (č.l. 89 spisu) menovaný
miestoprísažne prehlásil, že odkúpil od P. C. a A. C., svojich bratrancov, záhrady par. č. XX/X N. XX/X
a stavebný pozemok parc. č. XX (v 1) a dom s.č. XX za kúpnu cenu 48.000 Kčs, z ktorej sumy 24.000

Kčs už bolo zaplatené.

16. Z výpisu z LV č. XX (na č.l. 155 spisu) mal súd za preukázané, že vlastníkom parciel p.č. XX/X, XX/
X N. XX (položka výkazu zmien 11/70) bol H. C., nar. XX.XX.XXXX.

17. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 245/85-30 z 16.12.1985,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.1986 (na č.l. 171 spisu), v dedičskom konaní po H. C., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, nehnuteľnosti evidované na LV č. XX ako par.č. R. XX/X záhrada o
výmere 732 m2, parc.č. EN XX zast. plocha o výmere 849 m2, par. č. R. XX/X záhrada o výmere 728 m2
na poručiteľa v 1 z celku nadobudla jediná dedička N. C., I. O., matka poručiteľa. Predmetné rozhodnutie
bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 8/86.

18. Darovacou zmluvou zo dňa 12.09.1986 č. 221/86-2, uzatvorenou medzi N. C. I. O. a navrhovateľom
(na č.l. Č.l. 87 a na č.l. 174 spisu) darovala N. C. navrhovateľovi nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX
ako par.č. R. XX/X záhrada o výmere 732 m2, parc.č. EN XX zast. plocha o výmere 849 m2, par. č.
R. XX/X záhrada o výmere 728 m2, všetky v pomere 1 z celku, ktoré nehnuteľnosti nadobudla darkyňa

rozhodnutím Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 245/85-30 z 16.12.1985. Predmetná zmluva
bola zapísaná do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 3/87 dňa 3.1.1987

19. Z výpisu z LV č. XXX s chronológiou zmien od 11.6.2015 (na č.l. 156 p.v. spisu) a z výpisu z LV č.

XXX stotožneného dňa 11.6.2015 (na č.l. 156) vyplýva, že N. C. sa stala 1 vlastníčkou nehnuteľností
evidovaných ako par.č. EN XX/X záhrada o výmere 732 m2, parc.č. EN XX zast. plocha o výmere
849 m2, par. č. R. XX/X záhrada o výmere 728 m2 pod položkou výkazu zmien 8/86 rozhodnutím
Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 245/85-30 z 16.12.1985. Navrhovateľ sa stal 1 vlastníkom
predmetných nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 3/87 na základe darovacej zmluvy zo dňa

12.09.1986. Vlastnícke právo k zvyšnej polovici predmetných nehnuteľností bolo zapísané v prospech
rodičov navrhovateľa C. B. a I. I. D. titulom oprávnenej držby podľa zákona č. 293/1992 Zb. od
2.8.1998, N 37/98, NZ 179/98 (položka výkazu zmien 25/98) a predmetný podiel navrhovateľ po svojich
rodičoch nadobudol na základe dedičských rozhodnutí (položka výkazu zmien č. 23/2000 a č. 24/2000).
V súčasnosti je navrhovateľ vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností reg. „C“ par. č. XX/X záhrada

o výmere 732 m2, parc. č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 849 m2 a par. č. XX/X záhrada
o výmere 728 m2.

20. Oboznámením návrhu na vydanie osvedčenia podľa § 2 a nasl. zák. 293/92 Z.z. a notárskej
zápisnice č. N 37/98, Nz 179/98 zo dňa 22. 07. 1998 (všetko súčasť spisu Notárskeho úradu JUDr.

Alžbety Kondrlíkovej č. N 37/98, Nz 179/98) súd zistil, že dňa 12.2.1998 bol predmetnému notárskemu
úradu doručený návrh rodičov navrhovateľa (B. C. a manželky I. C., I. D.) na vydanie osvedčenia
o vydržaní 1 nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX ako par. č. XX/X záhrada 728 m2, par. č. XX/
X záhrada 732 m2, parc. č. XX zastavaná plocha 849 m2 a dom s.č. XX podľa § 2 a nasl. zákona
č. 293/1992 Zb. ., V uvedenom návrhu navrhovatelia uviedli nasledovné: „Predmetné nehnuteľnosti

nadobudol právny predchodca držiteľov H. C. na základe kúpnych zmlúv v r. 1971 od pozemnoknižných
vlastníkov. Polovica týchto nehnuteľností bola vlastnícky vysporiadaná na základe kúpnej zmluvy RI
88/70 a druhá polovica predmetných nehnuteľností bola odkúpená kúpnou zmluvou zo 14.11.1971 od
C. P. a A. C. a nie je doposiaľ vlastnícky vysporiadaná pretože kúpna zmluva nebola daná na registráciu.
H. C. bol slobodný, bezdetný, žil v spoločnej domácnosti s držiteľmi a počas života daroval tieto

nehnuteľnosti v polovici obom držiteľom preto po jeho smrti boli prejednané nehnuteľnosti len v polovici
a tieto nadobudli do vlastníctva držitelia a následne darovali svojmu synovi A. B. C., ktorý je vedený ako
vlastník na LV č. XXX v polovici. Nehnuteľnosti majú v oprávnenej držbe držitelia od r. 1971 nerušene,
nepretržite a dobromyseľne ako svoje vlastníctvo až doposiaľ. Na základe predmetného návrhu bola
vydaná dňa 22.7.1998 notárska zápisnica č. N 37/98, Nz 179/98, ktorou bolo osvedčené, že rodičia

navrhovateľa sú oprávnenými držiteľmi 1/2 predmetných nehnuteľností, na základe tohto osvedčenia
boli do katastra nehnuteľností zapísaní rodičia navrhovateľa ako vlastníci 1 predmetných nehnuteľností
stým,žeakdo10rokovododňazapísaniaichvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíneuplatnínasúde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo iná osoba, stanú sa rodičia navrhovateľa
vlastníkmi 1 predmetných nehnuteľností.

21. Na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 3D 22/99-55 zo dňa 15.5.2000 po I. C., I. D., zomr.
XX.XX.XXXX (na č.l. 131 spisu)sa stal vlastníkom 1/4 nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX ako
par. č. XX/X záhrada 728 m2, par. č. XX/X záhrada 732 m2, parc. č. XX zastavaná plocha 849 m2
navrhovateľ.

22. Na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 7D 273/2000-54 zo dňa 15.5.2000 po B. C., nar.
X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX (na č.l. 137 spisu)sa stal vlastníkom 1/4 nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXX ako par. č. XX/X záhrada 728 m2, par. č. XX/X záhrada 732 m2, parc. č. XX zastavaná plocha
849 m2 navrhovateľ.

23. Podľa odpovede Okresného úradu Veľký Krtíš - katastrálny odbor na č.l. 154 spisu pozemkovoknižné

parcely č. XX/X N. XX vedené v PKV č. XX, boli čiastočne identické s parcelami EN č. XX/X záhrada o
výmere 732 m2 a č. 20 zastavaná plocha o výmere 849 m2, vedené na EL. č. XXX. Vzhľadom k tomu,
že pozemkovoknižné parcely č. XX/X N. XX vedené v PKV č. XX boli čiastočne identické s parcelami EN
č. XX/X záhrada o výmere 732 m2 a č. XX zastavaná plocha o výmere 849 m2, vedené na EL. č. XXX,
pri pozemkovoknižnej parcele č. XX bola vyčerpaná celá výmera pozemkovoknižnej parcely, a to 701

m2, pri pozemkovoknižnej parcele č. XX/X nebola vyčerpaná celá výmera pozemkovoknižnej parcely,
pri spracovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP“) v k.ú. B. G. A. spracovateľ
ostávajúcu výmeru pozemkovoknižnej parcely č. XX/X, a to záhradu vo výmere 506 m2, zapísal na LV
č. XXX v prospech vlastníkov z PKV XX (ide o Spornú parcelu – poznámka súdu). Parcely CKN č. XX/
X záhrada o výmere 732 m2, č. 20 zastavaná plocha o výmere 849 m2, ktoré sú toho času evidované

na LV č. XXX, zodpovedajú parcelám EN č. XX/X záhrada o výmere 732 m2 a č. 20 zastavaná plocha
o výmere 849 m2, vedené na EL. č. XXX, od roku 1970 ako boli zapísané na LV č. XX a v roku 1986
na LV č. XXX neboli zmenené.

24. Podľa výpisu z LV č. XXX (na č.l. 159 p.v. spisu) vlastníkom Spornej parcely je H. D. (r. I. vdova )

v 2/4 z celku titulom dražobnej kúpy z 19.3.1888, skutočného rozdelenia zo dňa 25.4.1936, PKV XX,
ROEP Kosihy nad Ipľom (číslo zmeny 3/03), D. J. (m. b. C. G.) v 1 z celku titulom dedenia č. 2670 zo dňa
14.11.1923, skutočného rozdelenie zo dňa 25.4.1936, PKV XX, ROEP Kosihy nad Ipľom (číslo zmeny
3/03) a G. I. (I. D., obyv. S. Maďarsko) v 1/4 titulom dedenia zo dňa 14.11.1923, skutočného rozdelenia
zo dňa 25.4.1936, PKV XX, ROEP Kosihy nad Ipľom (číslo zmeny 3/03).

25. Rozhodnutím na č.l. 178 zo dňa 26.2.2023 bol schválený ROEP v k.ú. B. G. A. a tento bol zapísaný
do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny 3/03.

26. Navrhovateľ v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že Spornú parcelu užívali v dobrej viere,

a to ešte jeho starý otec, jeho otec a potom on s manželkou. Toto užívanie sa deje nenásilne, v dobrej
viere a nerušene, či od nejakých susedov alebo od iných osôb. Pokiaľ on vie, tak jeho starý otec,
ktorý sa volal B. C., so svojim bratom, ktorý sa volal M. C., ten pozemok odkúpil. To, že papiere boli
inakšie alebo to nebolo zaevidované, to je iná vec, ale oni nikdy nemali pochybnosti, že táto parcela
bola odkúpená. Pokiaľ sa jedná o to, že na základe akých skutočností začal užívať tú Spornú parcelu

jeho otec, tak sú zrejme o tom nejaké papiere. Nevie však uviesť úplne presne skutkové okolnosti. Jeho
starý otec však mal dvoch synov, a to B., čo je otec navrhovateľa, ten mal dvoch synov a tiež mal
syna H., ktorý bol bezdetný a jeho majetok, tohto H., bol postúpený na starú mamu, ktorá zanechala
závet a všetok majetok odkázala navrhovateľovi. Pokiaľ sa jedná o otca navrhovateľa, tento sporný
pozemok pravdepodobne zdedil. Podľa názoru navrhovateľa H. C. asi neprevádzal Spornú parcelu na

otca navrhovateľa. Navrhovateľ nevie uviesť akým spôsobom bola vytvorená Sporná parcela. On s
manželkou užíva celú záhradu, teda všetky parcely vrátane Spornej parcely s tým, že všetky tieto parcely
sú do jedného celku aj oplotené. Má tam nasadených cca 50 stromčekov, všetky vysadil on, stromčeky
majú minimálne 30 rokov. Sadil ich v dobrej viere, že predmetný pozemok patrí jemu a tak isto len jeho
rodina platila daň z tejto nehnuteľnosti.

27. Z výsluchu svedkyne N. C. vyplynulo, že je manželkou navrhovateľa od 12. 02. 1983, poznajú
sa ešte približne rok predtým. Nikdy však v Kosihách nad Ipľom nežila, po sobáši tam chodili zhruba
každý druhý víkend. Pokiaľ sa jedná o Spornú parcelu, túto obrábali svokrovci, ona s navrhovateľom ims obrábaním tejto nehnuteľnosti pomáhali, pomáhal tak isto aj brat navrhovateľa T.. Ešte pred smrťou
svokra rozhodla, že túto Spornú parcelu aj s okolitými nehnuteľnosťami dostane práve navrhovateľ,
kdežto jeho druhý brat dostane iné nehnuteľnosti. Preto po smrti svokrovcov začali užívať a obrábať tieto

nehnuteľnosti navrhovateľ s ňou. Svedkyňa sa nikdy nestarala prečo svokrovci Spornú parcelu obrábali,
jednoducho oni vedeli, že je to ich, a svedkyňa nevie, že na základe akých skutočností oni vedeli, že
im ten pozemok patrí. Nevie, ani, kedy bola daná parcela zapísaná do katastra nehnuteľností. Vie však
to, že žiadni susedia, ani žiadna iná osoba toto užívanie nehnuteľností nenamietala. Skutočnosť, že
daná Sporná parcela nie je evidovaná na navrhovateľovi sa dozvedeli až v dedičských konaniach po

svokrovcoch, a to teda u notára. Všetky parcely, teda aj parcely, ktoré sú evidované na navrhovateľa, aj
Sporná parcela, boli a aj sú oplotené ako jeden celok.

28. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Stredný občiansky zákonník“)
vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

29. Podľa § 116 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne,
kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná.

30. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu
predchodcu (ust. ods. 2 § 116 Stredného občianskeho zákonníka).

31. Podľa § 145 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

32. Podľa § 562 Stredného Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie
je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne
pomery spravujú skorším právom.

33. Podľa § 566 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom
1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty,
počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo
dňa, keď lehota začala bežať.

34. Podľa § 566 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

35. Podľa § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983
(ďalej aj „OZ v znení účinnom od 1.4.1983) kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na
všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva

na ochranu, ako má vlastník.

36. Podľa § 135a ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom
osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

37. Podľa § 127 OZ v znení účinnom od 1.4.1983 v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a
úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a
osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

38. Podľa § 135a ods. 2, 3 OZ v znení účinnom od 1.4.1983 ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý
má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo
osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan
nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v §

200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného
plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku,
má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku
dohodouzriadiprávoosobnéhoužívania.Taktovšaknemôženadobudnúťveczmajetkuvsocialistickomvlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému
má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

39. Podľa § 198 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.4.1983 právo osobného užívania pozemkov slúži na
to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú
chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už
tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené

a prechádza na dediča.

40. Podľa § 507a ods. 1 a 3 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983) OZ v znení
účinnom od 1.4.1983 pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.

1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom
1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

41. Podľa § 868 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

42. Podľa § 872 ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k
pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

43. Podľa § 134 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.

44. Podľa § 134 ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba,
po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

45. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.
K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania patria: a) nadobúdateľ

je oprávneným držiteľom veci b) nepretržitosť vydržacej doby. Podľa práva platného do 31. decembra
1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Stredný občiansky
zákonník, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951 (a bol zrušený s účinnosťou od 1.4.1964 zákonom
č. 40/1964 Zb.), ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie,
ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty,

najneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 Stredného občianskeho zákonníka). Vydržanie bolo
do 31. decembra 1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca
1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.
Vyžadovalasadobromyseľnáanepretržitádržba,pričomzadobromyseľnéhosadržiteľpovažovalvtedy,
keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na

území Slovenska do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa
Stredného občianskeho zákonníka bola dobromyseľnosť potrebná počas celého plynutia vydržacej
doby (R 65/1972). So Stredným Občianskym zákonníkom v súvislosti s nadobúdaním vlastníctva k
nehnuteľnosti bola spojená ešte jedna významná zmena. Opustila sa zásada dovtedajšieho práva, že
prevod vlastníctva k nehnuteľnej veci sa uskutoční až zápisom do pozemkovej knihy, alebo uložením

listiny na súde. Zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo uloženie listiny na súde bol
ponechaný len z dôvodu potrebnej kontroly a evidencie. Tak ako u hnuteľných vecí aj u nehnuteľných
bola prijatá zásada, že k prevodu vlastníctva dôjde „len čo je zmluva skutkom" (jej perfekciou). Tento
zákon síce určoval, že sa prevod vlastníctva zapíše do pozemkových alebo železničných kníh (§112), uvedený zápis už so zreteľom na ostatné ustanovenia mal len deklaratornú povahu a upustilo
sa od konštitutívnej povahy zápisu. Občiansky zákonník z roku 1964 (zákon č. 40/ 1964 Zb.) právny
titul nadobudnutia vlastníctva vydržaním neupravoval. V značne obmedzenej a osobitnej forme bol

zavedený až novelou č. 131/1982 Zb. v § 135a s účinnosťou od 1. apríla 1983, ktorá už pozná aj
pojem „dobromyseľný držiteľ“ (§ 132a). Pokiaľ ide o beh a započítanie vydržacej doby a aj čo do
predmetu spôsobilého na vydržanie, pôsobí retroaktívne (§ 507a ods. 3). Pred účinnosťou tejto novely
(1. apríla 1983) nijaká vec nebola spôsobilá na vydržanie. Na druhej strane bola tu vykrytá doba na
započítanie do nepretržitej držby od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983 (k uvedenému pozri Štefanko J.:

Započítanie vydržacej doby pred 1. januárom 1992. In Ars Notaria 2/1998, str. 24-26). Účinky vydržania
podľa ustanovenia § 135a OZ (v znení od 1.4.1983 do 1. januára 1992) mohli nastať vzhľadom na
ustanovenie § 507a ods. 3 OZ (zákon č. 131/1982 Zb.) najskôr od 1. apríla 1984. Toto ustanovenie
umožňuje, aby do vydržacej doby uvedenej v ustanovení § 135a ods. 1 OZ bolo možné započítať aj
dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za podmienok ustanovených v § 135a ods. 1 a 2
OZ mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému

bremenu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (R 50/1985, či
rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 1 Cz 86/84). Ďalej je však potrebné uviesť, že ani po novele
OZ vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. pozemok (a to akýkoľvek pozemok, nielen pozemok v tzv.
socialistickom spoločenskom vlastníctve) nebol spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva,
a to až do 1. 1. 1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom

č. 509/1991 Zb. To je zrejmé jednak z toho, že pozemky neboli podľa vtedajšej legislatívy i teórie
predmetom tzv. osobného vlastníctva (§ 127 OZ v znení pred novelou č. 509/1991 Zb.), ako aj z toho,
že oprávnený držiteľ pozemku, ktorý splnil v tejto dobe podmienky vydržania, mal len právo, aby s ním
bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2 OZ v znení účinnom do 31. 12.
1991. Od 1.1.1992 však do vydržacej doby podľa § 134 OZ možno započítať aj dobu držby uskutočnenej

pred 1. 1. 1992 (t. j. pred novelizáciou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb.),
a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom, príp.
tiež ak ide o vydržanie subjektom nespôsobilým vydržať vlastnícke právo (t. j. právnickou osobou).
Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1. 1. 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. 1. 1992;

do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. V tomto smere totiž
nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola
všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania výška bola
len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom
vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991

nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6
OZ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu)
mohli nastať najskôr 1. januárom 1992. (k uvedenému pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 Cdo 80/2001 zverejnený ako R 83/2002, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/34/2024
a sp. zn. 7MCdo/7/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 781/2006, či nález Ústavného

súdu ČR z 23. 8. 2000, sp. zn. II. ÚS 196/2000).

46. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad považoval súd podaný návrh za len
čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním totiž bolo v prvom rade jednoznačne preukázané, že
pôvodnými vlastníkmi parcely č. XX/X záhrada v intraviláne o výmere 976 m2 a dvor par. č. XX o výmere

701 m2, ktoré boli zapísané v PKV č. XX (ďalej aj „Pôvodné parcely“) boli H. D. alebo D. (I. I., vdova)
v 2/4 z celku, D. (alebo D.) J. (ktorého manželkou bola C. G.) v 1 z celku a G. I. (I. D. alebo D., obyvateľka
Dejtár, Maďarsko) v 1 z celku (ďalej spolu aj „Pôvodní vlastníci“). Podľa miestoprísažného prehlásenia
zo dňa 17.12.1969 bola dňa 13.6.1940 medzi Pôvodnými vlastníkmi (v predmetnom miestoprísažnom
prehlásení nesprávne označenými ako „súrodenci D.“, keď v skutočnosti H. D. alebo D. F. I. I., a teda

sa jednalo o vdovu po bratovi súrodencov D., či D.) a Starým otcom navrhovateľa a jeho bratom
M. C., uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej Starý otec navrhovateľa nadobudol 1 Pôvodných
parciel a jeho brat M. tiež 1 Pôvodných parciel. Na základe tejto kúpnej zmluvy zo dňa 13.6.1940
však preukázateľne nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k Pôvodným parcelám na Starého otca
navrhovateľa a jeho brata zákonným spôsobom, a to z tohto dôvodu, že až do 31.12.1950, kedy na

území Slovenskej republiky platilo obyčajové právo, k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
dochádzaloažzápisomdopozemkovejknihy.TakzvýpisovzPKVč.XX,akoajzkúpnopredajnejzmluvy
spísanej formou notárskej zápisnice č. N 54/70, Nz 56/70 však vyplynulo, že ešte ku dňu 09.12. 1969,
či a ku dňu 06. 03. 1970 boli evidovaným vlastníkmi Pôvodných parciel Pôvodní vlastníci. Starý otecnavrhovateľa ani jeho brat tak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.6.1940 vlastnícke právo k Pôvodným
parcelám intabuláciou nenadobudli. Zároveň v predmetnej veci chýbajú akékoľvek skutkové tvrdenia, či
listinné dôkazy, ktoré by súdu umožňovali posúdiť dobromyseľnosť Starého otca navrhovateľa a jeho

brata M. pri uzatváraní predmetnej zmluvy, keď nie je zrejmé, či vôbec a v kladom prípade akú zaplatili
menovaní kúpnu cenu, či predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorili v písomnej forme, prečo ju nepredložili
na intabuláciu a podobne, a teda z akých skutočností sa domnievali, že sú skutočnými vlastníkmi
Pôvodných parciel.

47. Na druhej strane bez ohľadu na to, či Starý otec navrhovateľa a jeho brat M. boli alebo neboli
dobromyseľnými (keď v kladom prípade Starý otec navrhovateľa a synovia v tom čase už nebohého M.
C. vlastnícke právo k Pôvodným parcelám nadobudli vydržaním ku dňu 31. decembra 1960 podľa §
566 Stredného občianskeho zákonníka a v zápornom prípade toto vlastnícke právo nenadobudli), však
súd dospel k záveru, že podmienka oprávnenosti (dobromyseľnosti) držby k Pôvodným parcelám bola
splnená u H. C., nar. XX.XX.XXXX. Prvý 1 spoluvlastnícky podiel k Pôvodným parcelám totiž menovaný

H. nadobudol kúpnopredajnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice č. N 54/70, Nz 56/70 dňa
19.2.1970 od svojho otca (Starého otca navrhovateľa), podľa obsahu uvedenej zmluvy za 1 Pôvodných
parciel zaplatil kúpnu cenu 4.000 Kč a najmä na základe tejto kúpnej zmluvy bolo jeho vlastnícke právo
riadne zapísané do evidencie nehnuteľností rozhodnutím R I. 88/70 pod položkou výkazu zmien 11/70,
na základe ktorej bol vytvorený LV č. XX, kde bolo vlastnícke právo H. C. k Pôvodným parcelám

evidované. Tak štátne notárstvo, ktoré predmetnú kúpnu zmluvu spisovalo, ako aj orgán, ktorý zmenu
vlastníckeho práva evidoval, tak akceptovali, že Starý otec navrhovateľa je vlastníkom 1 Pôvodných
parciel, ktoré môže previesť na svojho syna H., a to napriek skutočnosti, že priamo v uvedenej zmluve sa
uvádza, že Pôvodné parcely sú ešte stále evidované na Pôvodných vlastníkoch. Vzhľadom k uvedenej
akceptáciidanéhostavuvtedajšímštátnymiorgánmiasohľadomnazaplatenúkúpnucenupodľanázoru

súdu tak H. C. nemohol mať žiadne reálne pochybnosti o tom, že sa stal vlastníkom 1 Pôvodných
nehnuteľností.

48. K uvedenej kúpnej zmluve je tiež potrebné uviesť, že z jej textu vyplýva, že tak jej účastníci, ako
aj príslušné štátne orgány mali v danom čase za to, že Pôvodné parcely, v PKV č. XX ešte vedené

na Pôvodných vlastníkoch, zodpovedajú parc. č. R. XX/X záhrada o výmere 732 m2 a p.č. EN XX vo
výmere 849 m2, ktoré boli evidované na evidenčnom liste (ďalej aj „EL“) č. XXX (ďalej aj „Nové parcely“).
Uvedené zodpovedá nie len obsahu samotnej zmluvy (spísanej Štátnym notárstvom vo Veľkom Krtíši),
vktorejjejzmluvnéstranydoslovneuviedli,že„JaB.C.,obyvat.vKosiháchn/Ipľomč.d.XX,odpredávam
večite a neodvolateľne a bez tiarch nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 36 kat.úz. Kosihy n/ Ipľom pod

A I r.č. 1-2 parcely XX/X a XX, podľa B 1/ a-c zapísaných ešte na meno H. D. (I. I.), D. J. a G. I. (I. D.), od
ktorých tieto nehnuteľnosti podľa miestoprísažného prehlásenia napísaného v Kosihách n/ Ipľom dňa
17.12.1969 boli nadobudnuté na dražbe pod neznámym číslom, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na ev.
liste XXX pod parc. č. R. XX/X záhrada o výmere 7 árov 32 m2 a p.č. EN XX dom č. XX vo výmere 849
m2“, ale zodpovedá aj obsahu LV č. XX, podľa ktorého sa H. C. stal vlastníkom už parciel č. XX/X N. O.

XX pod položkou výkazu zmien 11/70. Nakoľko pod položkou výkazu zmien 11/70 bola registrovaná
práve uvedená kúpna zmluva zo dňa 19.2.1970, a to dňa 15.4.1970 pod č. R I. 88/70 a zároveň podľa
výpisov z PKV č. XX bola PKV č. XX uzavretá dňa 26.6.1970 práve v zmysle rozhodnutia o registrácii R
I. 88/70 (ktorým sa registrovala práve uvedená zmluva a bol následne vytvorený LV č. XX v prospech H.
C.), nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že v čase jej uzatvárania aj registrovania tak jej účastníci

ako aj štátne orgány vychádzali zo skutočnosti, že Pôvodné parcely (evidované v PKV č. XX ako
parcela XX/X záhrada a parcela č. XX dvor) zodpovedajú parc. č. R. XX/X záhrada o výmere 732 m2
a p.č. EN XX vo výmere 849 m2, ktoré boli evidované na EL XXX (Nové parcely). V opačnom prípade
by totiž na základe registrácie uvedenej zmluvy nemohlo dôjsť k uzatvoreniu celej PKV vložky č. XX
a k vytvoreniu LV č. XX v prospech H. C.. Len na okraj pritom súd uvádza, že až po registrácii predmetnej

zmluvy dňa 15.4.1970 a vytvorení LV č. XX v prospech H. C. (evidovaného na tomto LV ako výlučného
vlastníka Nových parciel) a rovnako až po uzatvorení PKV č. 36 dňa 26.6.1970, Starý otec navrhovateľa
požiadal Štátne notárstvo vo Veľkom Krtíši o opravu zápisu vlastníckeho práva s odôvodnením, že je
nesprávne uvedené, že bol úplným vlastníkom Pôvodných nehnuteľností, hoci bol len ich polovičným
vlastníkom. Predmetná žiadosť bola Štátnemu notárstvu vo Veľkom Krtíši odoslaná až dňa 26.1.1971, t.j.

po registrácii predmetnej zmluvy, po vytvorení LV č. XX a po uzatvorení PKV č. XX. Zároveň je potrebné
uviesť,ženakoľkotakúčastnícitejtozmluvy,akoajštátneorgányakceptovali,žeStarýotecnavrhovateľa
je vlastníkom Pôvodných parciel, tiež Pôvodné parcely stotožňovali s Novými parcelami a po registrácii
predmetnej zmluvy PKV č. XX uzatvorili, na základe čoho začal H. C. tieto nehnuteľnosti užívať, bolpodľa názoru súdu dobromyseľný v tom, že na základe predmetnej zmluvy sa stal aj 1 podielovým
spoluvlastníkom Spornej parcely. Uvedené platí napriek tomu, že podľa odpovede Okresného úradu
Veľký Krtíš - katastrálny odbor na č.l. 154 spisu pozemkovoknižné parcely č. XX/X N. XX vedené v PKV

č. XX (t.j. Pôvodné parcely), boli len čiastočne identické s parcelami EN č. XX/X záhrada o výmere 732
m2 a č. 20 zastavaná plocha o výmere 849 m2, vedenými na EL. č. XXX (t.j. s Novými parcelami).
Ďalej totiž z uvedenej odpovede vyplýva, že z dôvodu, že pri pozemkovoknižnej parcele č. XX bola
vyčerpaná celá výmera pozemkovoknižnej parcely, a to 701 m2 a pri pozemkovoknižnej parcele č. XX/
X nebola vyčerpaná celá výmera pozemkovoknižnej parcely, až pri spracovaní ROEP v k.ú. B. G. A.

jeho spracovateľ ostávajúcu výmeru pozemkovoknižnej parcely č. XX/X, a to záhradu vo výmere 506
m2, zapísal na LV č. XXX v prospech vlastníkov z PKV XX (ide o Spornú parcelu – poznámka súdu).
Povedané inak, v r. 1970, kedy bola predmetná kúpna zmluva účastníkmi na Štátnom notárstve vo
Veľkom Krtíši spisovaná a následne aj registrovaná, tak účastníci, ako aj štátne orgány mali za to,
že Pôvodné parcely sú totožné s Novými parcelami, na základe čoho (majúc najskôr mylne za to, že
predmetom prevodu podľa predmetnej zmluvy je podiel 1/1 Pôvodných parciel), uzatvorili PKV č. XX

a vytvorili LV č. XX v prospech H. C.. Zvyšok z PKV parcely č. XX/X, ktorý dnes zodpovedá Spornej
parcele, štátne orgány neevidovali a k jeho zápisu do katastra nehnuteľností došlo až po schválení
ROEP v k.ú. B. G. A. v r. 2003. Preto mal súd za to, že vzhľadom na dané okolnosti prípadu mohol byť
VincentMajerdobromyseľnýnielenvtom,ženadobudol1Pôvodnýchparciel,čiNovýchparciel(takýbol
úmyselzmluvnýchstrán),aleajvtom,žepredmetomprevodujetiež1/2pozemku,ktorýdneszodpovedá

1/2 Spornej parcely, keď i tento pozemok za súčasť prevádzaných parciel považovali. V tejto súvislosti
súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 22. 1. 2013, sp. zn. 22 Cdo 3410/2011, či
na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. ÚS 2576/10, v ktorých rozhodnutiach súdy vychádzali z toho,
že princíp právnej istoty držiteľa založený postupom štátnych orgánov zakladá dobrú vieru držiteľa v to,
že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti (hoci sa tak v skutočnosti nestalo), ktorá skutočnosť nastane napr.

v prípade spisovania zmluvy notárom, kedy sa účastníci zmluvy môžu oprávnene spoliehať na to, že
notár ako kvalifikovaná osoba riadne premietne do zmluvy ich vôľu, či v prípade, ak štátny orgán svojim
postupom osvedčí, že držiteľ určité nehnuteľnosti nadobudol.

49. Vyššie uvedené závery obdobne platia aj pre druhú polovicu Pôvodných parciel (teda aj pre druhú

polovicu Spornej parcely), ktoré H. C. podľa zápisu Miestneho národného výboru zo dňa 14.11.1971,
podpísaného A. C., P. C., H. C., predsedom MNV a svedkom, ako aj podľa prehlásenia H. C. nar.
XX.XX.XXXX zo dňa 18.10.1971 nadobudol od A. C. a P. C. spolu s ďalšími nehnuteľnosťami ( záhrada
parc. č. XX/X a dom s.r. XX) za kúpnu cenu 48.000 Kč. V prvom rade totiž bolo v konaní preukázané,
že A. C. a P. C. sú synmi v danom čase už nebohého M. C. (brat Starého otca navrhovateľa), ktorý

mal 1 Pôvodných parciel nadobudnúť kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.1940, ako už o tom súd pojednával
vyššie. Ďalej z týchto listinných dôkazov vyplýva, že P. C. a A. C. predali H. C. o.i. aj záhradu par. č.
XX/X a stavebný pozemok parc. č. XX (v 1), t.j. podiel na Nových parcelách . Hoci sú v týchto listinných
dôkazoch predmetné nehnuteľnosti označené nie odkazom na parcely v PKV v č. XX (Pôvodné parcely),
ako tomu bolo v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.2.1970 (o ktorej súd pojednával v odsekoch

vyššie), ale len označením podľa EL č. XXX, t.j. ako záhrada par. č. XX/X a stavebný pozemok parc.
č. XX (t.j. už len ako Nové parcely), už zo skutočnosti, že k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo zhruba rok
po tom, čo bola uzatvorená zmluva zo dňa 19.2.1970 (t.j. v r. 1971), že PKV vložka č. XX už bola
v danom čase uzatvorená a že už v spomínanej predchádzajúcej zmluve zo dňa 19.2.1970 (kde H.
C. tiež vystupoval ako kupujúci) štátne orgány akceptovali, že Pôvodné parcely sú totožné s Novými

parcelami, nemal súd žiadne rozumné pochybnosti o tom, že pokiaľ zmluvné strany chceli z A. a P. C.
previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k Novým parcelám, mali na mysli, že ide zároveň
o 1 z Pôvodných parciel (a teda aj o 1 Spornej parcely), a to z dôvodov, o ktorých už súd pojednával
v odsekoch vyššie. Zároveň z dôvodu, že v r. 1971 sa na zmluvy o prevodoch nehnuteľností vyžadovala
písomná forma (k uvedenému pozri § 46 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.3.1983), za ktorú podľa

súdu možno považovať zápis Miestneho národného výboru zo dňa 14.11.1971, ktorý bol podpísaný
tak C. P. a C. A. ako predávajúcimi, ako aj H. C. ako kupujúcim (tiež svedkom a predsedom MNV),
že je v ňom vymedzený predmet kúpy, skutočnosť, že tento predávajúci odpredali kupujúcemu a tiež
aj záväzok kupujúceho uhradiť kúpnu cenu v sume 48.000 Kčs, mal súd za to, že predmetná zmluva
spĺňa aj formálne náležitosti. Zároveň je z predmetnej zmluvy zrejmé, že z kúpnej ceny 48.000 Kčs už

bola časť v sume 24.000 Kčs uhradená a že zvyšnú časť zaplatí kupujúci v deň spísania tejto listiny.
Preto hoci na základe tejto listiny, ktoré spĺňa podľa názoru súdu náležitosti kúpnej zmluvy, zrejme
nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k 1 Pôvodných parciel (a teda ani k 1 Spornej parcely) H. C.,
a to z dôvodu, že právny predchodca predávajúcich (M. C.) nebol evidovaným vlastníkom Pôvodnýchnehnuteľností (a v konaní nebolo jednoznačne preukázané ani to, že ich stihol on, či jeho synovia
vydržať, ako o tom súd pojednával už vyššie), a zrejme nedošlo ani k registrácii tejto zmluvy, mal súd
za to, že H. C., ktorý preukázateľne za nehnuteľnosti kúpu cenu zaplatil a písomnú zmluvu uzatvoril

pred Miestnym národným výborom v Kosihách nad Ipľom, mohol byť vzhľadom na všetky okolnosti
dobromyseľným, že sa stal vlastníkom aj druhej polovice Nových parciel, ktoré zodpovedali 1 Pôvodných
parciel (t.j. aj druhej polovice Sporných nehnuteľností).

50. Pokiaľ sa však jedná o otázku, či sa H. C. mohol na základe svojej dobromyseľnosti stať vlastníkom

Pôvodných parciel, či Nových parciel (a tým aj Spornej parcely) vydržaním, na túto je potrebné
odpovedať záporne. Menovaný totiž vstúpil do držby Pôvodných parciel, či Nových parciel (a tiež aj
Spornej parcely) v r. 1970 (vo vzťahu k prvej polovici), resp. v r. 1971 (vo vzťahu k polovici druhej).
Ako však už bolo uvedené vyššie, Občiansky zákonník z roku 1964 (zákon č. 40/ 1964 Zb.) právny
titul nadobudnutia vlastníctva vydržaním neupravoval a v značne obmedzenej a osobitnej forme bol
zavedený až novelou č. 131/1982 Zb. v § 135a s účinnosťou od 1. apríla 1983, ktorá už pozná aj pojem

„dobromyseľný držiteľ“ (§ 132a). Pokiaľ ide o beh a započítanie vydržacej doby a aj čo do predmetu
spôsobilého na vydržanie, pôsobí táto novela retroaktívne (§ 507a ods. 3). Pred účinnosťou tejto novely
(1. apríla 1983) nijaká vec nebola spôsobilá na vydržanie. Na druhej strane bola tu vykrytá doba na
započítanie do nepretržitej držby od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983 (k uvedenému pozri Štefanko J.:
Započítanie vydržacej doby pred 1. januárom 1992. In Ars Notaria 2/1998, str. 24-26). Účinky vydržania

podľa ustanovenia § 135a OZ (v znení od 1.4.1983 do 1. januára 1992) mohli nastať vzhľadom na
ustanovenie § 507a ods. 3 OZ (zákon č. 131/1982 Zb.) najskôr od 1. apríla 1984. Ani po novele OZ
vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. však pozemok (a to akýkoľvek pozemok, nielen pozemok v tzv.
socialistickom spoločenskom vlastníctve) nebol spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva,
a to až do 1. 1. 1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.

509/1991Zb.Nakoľkovšakzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeH.C.zomreluždňa8.5.1978,kedy
nenadobudla účinnosť ešte ani novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., menovaný nemohol
Pôvodné parcely, či Nové parcely (a teda ani Spornú parcelu) vydržať.

51. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že (z pohľadu času domnelého nadobudnutia) prvý 1

spoluvlastnícky podiel k Pôvodným parcelám (resp. k Novým parcelám), ktorý mal H. C. nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.1970, ktorá bola registrovaná dňa 15.4.1970 pod č. R I. 88/70
a na ktorej základe bol vytvorený LV č. XX v prospech H. C. k Novým parcelám, po smrti H. C. na
základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 245/85-30 z 16.12.1985, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.1986, nadobudla N. C., I. O., matka poručiteľa. Hoci predmetné

rozhodnutie bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 8/86, na základe
čohobolkNovýmparcelámzaloženýLVč.XXXazapísanévlastníckeprávoN.C.(v1/2),animenovaná,
hoci dobromyseľná, nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 na týchto
parcelách ( a tým ani k podielu 1 na Spornej parcele). Menovaná totiž svoj spoluvlastnícky podiel
k týmto parcelám darovacou zmluvou zo dňa 12.09.1986 č. 221/86-2, ktorá bola zapísaná do evidencie

nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 3/87 dňa 3.1.1987, previedla na navrhovateľa. Ani ku dňu
3.1.1987 však nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemku, hoci si N. C. od účinnosti novely
Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. mohla započítať do svojej vydržacej
doby oprávnenú držbu tohto spoluvlastníckeho podielu svojho syna H. C. od r. 1970 (t.j. oprávnená
držba k 3.1.1987 trvala už takmer 17 rokov). Naopak, navrhovateľ, ktorý od N. C. spoluvlastnícky

podiel 1 k Novým parcelám predmetnou darovacou zmluvou nadobudol, podľa názoru súdu ku dňu
1.1.1992 (kedy nadobudla účinnosť novela OZ vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.) vlastnícke právo k 1
uvedených nehnuteľností vydržaním nadobudol. Ako totiž už bolo uvedené vyššie, táto novela umožnila
do vydržacej doby podľa § 134 OZ započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 1. 1. 1992 (t. j. pred
novelizáciou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb.), a to aj vtedy, ak ide o

vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom. Nakoľko ku dňu 1.1.1992 bol
navrhovateľ evidovaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu (1/2 z celku) k týmto nehnuteľnostiam (na
LV č. XXX) už takmer 5 rokov, môže si do svojej oprávnenej držby započítať i oprávnenú držbu N. C.
a H. C. k tomuto spoluvlastníckemu podielu (ďalších takmer 17 rokov). O dobromyseľnosti navrhovateľa
k tomuto spoluvlastníckemu podielu (a tým ak k podielu 1/2 na Sporných nehnuteľnostiach) totiž svedčí

nie len neprerušený sled písomných a riadne registrovaných (evidovaných) právnych úkonov, a to
počnúc kúpnou zmluvou z 19.2.1970, cez dedičské rozhodnutie sp. zn. D 245/85-30 z 16.12.1985 až po
darovaciu zmluvu zo dňa 12.09.1986 č. 221/86-2, ale aj ďalšie skutočnosti. Vykonaným dokazovaním
totiž bolo preukázané, že navrhovateľ sa o tieto nehnuteľnosti riadne staral, hospodáril na nich, tietonehnuteľnosti (vrátane Spornej parcely) boli a aj stále sú riadne oplotené a tým oddelené od iných,
navrhovateľovi nepariacich nehnuteľností a zároveň navrhovateľ nebol v držbe týchto nehnuteľností
nikdy nikým rušený. O spochybnení jeho dobromyseľnosti (nakoľko vydržateľ musí byť s podľa § 134

v spojení s § 130 ods. 1 OZ dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti) možno naopak hovoriť až po
tom, čo bola Sporná parcela zapísaná na základe schváleného ROEP v kú. Kosihy nad Ipľom do katastra
nehnuteľností v prospech Pôvodných vlastníkov, t.j. až v roku 2003 (vtedy však už bol navrhovateľ
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v 1 z celku, a to počnúc dňom 1.1.1992 z titulu vydržania).

52. Pokiaľ sa však jedná o druhý spoluvlastnícky podiel k Spornej nehnuteľnosti, vydržanie vlastníckeho
práva ku ktorému navrhovateľ odvodzuje od zápisu Miestneho národného výboru zo dňa 14.11.1971,
ktorým mal H. C. odkúpiť od P. a A. C. o.i. aj podiel na Nových parcelách s tým, že mohol mať dôvodne
za to, že tým odkupuje aj polovicu Pôvodných parciel, t.j. aj polovicu Spornej parcely, tu splnenie
predpokladov na vydržanie vlastníckeho práva súd preukázané nemal. Hoci totiž súd dospel k záveru,
že H. C. mohol byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že sa naozaj stáva vlastníkom 1

predmetných parciel (a tým aj 1 Spornej parcely), a to z dôvodov, o ktorých súd už bližšie pojednával
v ods 47 - 49 odôvodnenia tohto rozhodnutia, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že samotný
navrhovateľ v poradí druhý 1 podiel k Novým parcelám nadobudol v dedičských konaniach po svojich
rodičoch (po matke v 1 na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 3D 22/99-55 zo dňa 15.5.2000 a po
otcovi tiež v 1 na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D 273/2000-54 zo dňa 15.5.2000). Jeho

rodičia boli zapísaní ako vlastníci tohto spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností titulom
oprávnenej držby podľa zákona č. 293/1992 Zb. od 2.8.1998 na základe notárskej zápisnice Notárskeho
úradu JUDr. Alžbety Kondrlíkovej č. N 37/98, Nz 179/98 zo dňa 22. 07. 1998. Podľa tejto notárskej
zápisnice rodičia navrhovateľa v návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní 1 (okrem iného aj ) Nových
parciel podľa § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. uviedli, že „Predmetné nehnuteľnosti nadobudol právny

predchodcadržiteľovH.C.nazákladekúpnychzmlúvvr.1971odpozemnoknižnýchvlastníkov.Polovica
týchto nehnuteľností bola vlastnícky vysporiadaná na základe kúpnej zmluvy RI 88/70 a druhá polovica
predmetných nehnuteľností bola odkúpená kúpnou zmluvou zo 14.11.1971 od C. P. a A. C. a nie je
doposiaľ vlastnícky vysporiadaná pretože kúpna zmluva nebola daná na registráciu. H. C. bol slobodný,
bezdetný, žil v spoločnej domácnosti s držiteľmi a počas života daroval tieto nehnuteľnosti v polovici

obom držiteľom preto po jeho smrti boli prejednané nehnuteľnosti len v polovici a tieto nadobudli do
vlastníctva držitelia a následne darovali svojmu synovi A. B. C., ktorý je vedený ako vlastník na LV
č. XXX v polovici. Nehnuteľnosti majú v oprávnenej držbe držitelia od r. 1971 nerušene, nepretržite
a dobromyseľne ako svoje vlastníctvo až doposiaľ.“ Rodičia navrhovateľa tak v konaní o osvedčení
vydržania tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti v polovici daroval rodičom navrhovateľa H. C., druhá

polovica týchto nehnuteľností bola po smrti H. C. prededená, túto nadobudli rodičia navrhovateľa, ktorí
ju následne darovali navrhovateľovi, ktorý bol v čase podania návrhu rodičov na vydanie osvedčenia o
vydržaní na LV č. XXX evidovaný ako vlastník tejto druhej polovice (o. i. aj) Nových parciel. Predmetné
skutkové tvrdenia rodičov navrhovateľa sú však zjavne nepravdivé, keď z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že v dedičskom konaní po H. C., ktorého predmetom bol aj 1 podiel k Novým

parcelám, tento spoluvlastnícky podiel nenadobudli rodičia navrhovateľa, ale matka H. C. p. N. C..
Rovnako nie je pravdou, že by rodičia navrhovateľa túto polovicu darovali navrhovateľovi, keď (ako už
o tom pojednával súd vyššie), bola to N. C., ktorá 1 uvedených nehnuteľností navrhovateľovi darovala
a práve na základe tejto darovacej zmluvy bol navrhovateľ na LV č. XXX zaevidovaný ako spoluvlastník
Nových parciel v pomere 1 z celku. Podľa názoru súdu je pritom prakticky vylúčené, že by si rodičia

navrhovateľa neboli vedomí toho, že v návrhu na vydanie osvedčenia vydržania vlastníckeho práva
uvádzajú nepravdivé skutočnosti, t. j. že by si nesprávne pamätali, kto bol dedičom po H. C. a najmä, že
bybolivospravedlniteľnomomylevtom,ktoichsynovi(navrhovateľovi)1Novýchparcieldaroval,čoplatí
o to viac, že predmetná 1 týchto nehnuteľností bola navrhovateľovi darovaná písomnou zmluvou. Súd
tak považuje za vylúčené, aby sa rodičia navrhovateľa domnievali, že to oni uzatvorili s navrhovateľom

písomnú darovaciu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré predtým zdedili, keď v skutočnosti menovaní nie len,
že tieto nehnuteľnosti nezdedili, ale ani žiadnu zmluvu s navrhovateľom neuzatvorili. Zároveň rodičia
navrhovateľa v návrhu na vydanie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním neuviedli
žiadne skutočnosti, ktorými by bližšie popisovali presne kedy, za akých okolností, či akou formou im
Vincent Majer mal darovať druhú polovicu Nových parciel (t.j. tú, ktorú už nevlastnil v čase svojej smrti

aktorúpretonezdedilajehomatkaN.C.),keďuviedlilen,ženehnuteľnostisamiakovlastnéužívajúužod
r.1971.Zvykonanéhodokazovaniavšakvyplynulo,žeVincentMajertúpolovicuNovýchparciel,ktorápo
ňom prededená nebola, nadobudol na základe zápisu Miestneho národného výboru zo dňa 14.11.1971.
Zároveň, podľa tvrdení navrhovateľov nie H. C., ale oni tieto nehnuteľnosti užívali ako vlastné už od r.1971, čo by v praxi muselo znamenať, že hoci H. C. kúpnu zmluvu týkajúcu sa týchto nehnuteľností
uzatvoril až 14.11.1971, a za nadobudnutie (aj) týchto nehnuteľností zaplatil 48.000 Kčs, ešte do konca
uvedeného roku uvedený podiel na rodičov navrhovateľa bezodplatne previedol. Podľa názoru súdu

tak nebolo preukázané, že by rodičia navrhovateľa vstúpili do oprávnenej držby 1 podielu na Nových
parcelách, ktorý podiel po nich následne v dedičskom konaní (v r. 2000) nadobudol navrhovateľ. Ako
už totiž bolo uvedené vyššie, rodičia navrhovateľa, okrem toho, že uviedli zjavne nepravdivé tvrdenia
ohľadne v poradí prvého 1 podielu k Novým parcelám, ktorý H. C. mal nadobudnúť v r. 1970 od Starého
otca navrhovateľa ( t.j. tvrdenia, že tento podiel po H. C. zdedili oni a previedli ho na navrhovateľa),

neuviedli žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne toho kedy, za akých okolností, či akou formou
im H. C. mal darovať druhú polovicu Nových parciel (toho podielu, ktorý H. C. nadobudol na základe
zápisu Miestneho národného výboru zo dňa 14.11.1971), t.j. z akých dôvodov boli presvedčení, že
sa stali vlastníkmi tohto spoluvlastníckeho podielu a navyše nimi prezentované všeobecné tvrdenia (o
užívaní tohto podielu ako vlastného od r. 1971) sú málo pravdepodobné aj z hľadiska toho, že sám H.
C. tento spoluvlastnícky podiel nadobudol až koncom roku 1971 a zaplatil (aj) zaň 48.000 Kčs. Keď

sa k uvedenému pripojí aj skutočnosť, že podľa OZ v znení účinnom do 31. 3. 1983 sa vyžadovala na
prevod nehnuteľností písomná zmluva, ktorá nie len, že nebola predložená navrhovateľom, či získaná
súdom, ale jej existencia nebola súdu ani len tvrdená, či už rodičmi navrhovateľa v konaní o osvedčenie
vydržania, či navrhovateľom v tomto konaní (ktorý navyše pri výsluchu uviedol, že H. C. asi neprevádzal
Spornú parcelu na otca navrhovateľa), nebolo možné konštatovať dobromyseľnú držbu predmetného

spoluvlastníckeho podielu na Nových parcelách rodičmi navrhovateľa, a tým ani ich dobromyseľnosť
vo vzťahu k 1 podielu na Spornej parcele. Samotná skutočnosť, že niekto začne určitú nehnuteľnosť
užívať, či obhospodarovať, a to bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v ňom vyvolať
presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, totiž na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
nestačí (k uvedenému pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 12/2010). Zároveň

je potrebné uviesť, že pokiaľ rodičia navrhovateľa neboli dobromyseľní, a teda nemali predmetný
spoluvlastnícky podiel v oprávnenej držbe, neuplatní sa ust. ods. 3 § 134 OZ, a teda navrhovateľ si do
vydržacej doby nemôže vo vzťahu k tomuto spoluvlastníckemu podielu započítať dobu, v ktorej mali
v držbe tieto nehnuteľnosti jeho rodičia ako neoprávnení držitelia. Navrhovateľovi tak počnúc r. 2000,
kedy 1 podiel na Nových parcelách po svojich rodičoch nadobudol dedičskými rozhodnutiami zo dňa

15.5.2000,začalaplynúťnová10ročnávydržaciadoba,nazákladektorejkvydržaniuvlastníckehopráva
navrhovateľom k tomuto podielu na Nových parcelách došlo v r. 2010. Zároveň však v r. 2010 nemohlo
dôjsť aj k vydržaniu vlastníckeho práva k 1 podielu na Spornej parcele navrhovateľom, keď už v r. 2003
bol schválený ROEP pre K.ú. B. G. A., v rámci ktorého bola znovu vytvorená Sporná parcela a LV č. XXX,
vktoromLVboliakovlastníciSpornejparcelyevidovaníPôvodnívlastníci.Tedaužodr.2003navrhovateľ

nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že 1 podiel na Spornej parcele po
svojich rodičoch nadobudol (k uvedenému pozri § 130 ods. 1 OZ, či napr. R 50/1985 alebo Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 87/2010.). Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť
medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 49/2010 a 3 Cdo 12/2010). Či držiteľ veci je v zmysle ustanovení
§ 130 OZ dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že
mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo
nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (V 5/1989). I z výsluchu svedkyne

N. C. pritom vyplynulo, že už v dedičských konania po rodičoch navrhovateľa sa s navrhovateľom
dozvedeli o tom, že Sporná parcela nie je evidovaná na navrhovateľovi. Záverom je potrebné uviesť,
že ak by aj neboli správne vyššie uvedené konštatovania súdu a rodičia navrhovateľa v skutočnosti
boli dobromyseľní v tom, že 1 podiel na Nových parcelách (a tým aj na Spornej parcele) nadobudli,
bolo by potrebné návrh navrhovateľa, ktorý sa domáha (aj) potvrdenia vydržania vlastníckeho práva

k tejto 1, zamietnuť. Ak totiž rodičia navrhovateľa boli od r. 1971 (či najneskôr od r. 1978, kedy H. C.
zomrel a kedy najneskôr mohol navrhovateľom 1 Nových parciel darovať) dobromyseľní v tom, že im
podiel 1 na Nových parcelách (a tiež na Spornej parcele) patrí, potom to boli oni, kto vlastnícke právo
k tomuto spoluvlastníckemu podielu vydržaním nadobudli, a to ku dňu 1.1.1992, kedy im zo zákona
vzniklo vlastnícke právo uplynutím vydržacej doby podľa § 134 v spojení s § 868 OZ a s § 872 ods. 6

OZ v znení účinnom od 1.1.1992 OZ. V takom prípade sa navrhovateľ mohol domáhať len určenia, že 1
podiel na Sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po rodičoch navrhovateľa (k uvedenému pozri
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. z. 17Co/115/2022 zo dňa 26.7.2023).53. Vzhľadom k všetkému už vyššie uvedenému súd výrokom č. I tohto uznesenia potvrdil vydržanie
vlastníckeho práva k Spornej parcele pre navrhovateľa v 1 z celku, ktorú skutočnosť bolo potrebné
z hľadiska vykonateľnosti toho výroku a možnosti jeho zápisu do katastra nehnuteľnosti vyjadriť tak, že

navrhovateľ vydržal vlastnícke právo v pomere pod B1 v 1/4-ine z celku (t.j. 1 z na LV č. XXX pod B1
evidovanej 1 Spornej parcely v prospech H. D.), pod B2 v 1/8-ine z celku (t.j. 1 z na LV č. XXX pod B2
evidovanej 1/4 Spornej parcely v prospech J. D.) a pod B3 v 1/8-ine z celku (t.j. 1 z na LV č. XXX pod
B3 evidovanej 1/4 Spornej parcely v prospech I. G.), a to ku dňu 01. 01. 1992. V prevyšujúcom rozsahu
súd návrh zamietol.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli splnené podmienky na
rozhodovanie o trovách podľa zásady úspechu (podľa § 53 CMP túto zásadu možno aplikovať len vo
veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov, čo nie je prejednávaný prípad
a navyše navrhovateľ bol úspešný len v polovici) a v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne

tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho
účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Lučenec.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku.