Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203016
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4222203016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: ROBAND Logistik,
s.r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno, IČO: 50 723 588, právne zastúpený: JUDr. Štefan Bende,
advokátsosídlomŽupná20,94501Komárnoprotižalovanému:RoyalWaters.r.o.,sosídlomPalatínova
ul. 2732/61, 945 01 Komárno, IČO: 50 913 131, právne zastúpený: Advokátska kancelária Valach,
Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o zaplatenie 1 920 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147
zo dňa 13.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023
v časti napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
582,86 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,86 eura odo dňa 16.04.2022 do
zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II.KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduKomárnoč.k.5Cb/70/2022-147zodňa13.04.2023
v časti napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

377,14 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 377,14 eura odo dňa 16.04.2022 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku p o t v r d z u j e .

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa
13.04.2023 v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,72 %.

IV. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 21,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: ROBAND Logistik, s.r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno,
IČO: 50 723 588 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,dodávateľ“ alebo aj ako ,,skladovateľ“) proti
žalovanému: Royal Water s.r.o., so sídlom Palatínova ul. 2732/61, 945 01 Komárno, IČO: 50 913 131
(ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“ alebo aj ako ,,ukladateľ“), o zaplatenie 1 920 eur
s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960 eur spolu s 8 % ročným

úrokom z omeškania od 16.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).2. Súd rozhodol s poukazom na § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 269 ods. 2, § 527, § 532 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 34, § 35, § 37, § 41a, § 663 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových

priestorov(ďalejlenako,,zákonč.116/1990Zb.“),a§255ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
25.08.2022 domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 1 920 eur s 8 % úrokom z

omeškania a nahradenia trov konania z titulu neuhradenia odplaty za skladovacie služby poskytnuté mu
na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi nimi dňa 01.08.2021
(ďalej aj ako ,,zmluva o poskytovaní služieb“ alebo aj ako ,,zmluva). Žalovaný platil za skladovacie služby
bezhotovostným prevodom na základe ním vystavených faktúr. Žalobca tvrdil, že zaslal žalovanému
dňa 09.02.2022 z e-mailovej adresy [email protected] na e-mailovú adresu [email protected] výpoveď zo zmluvy. Následne
mu zaslal výpoveď aj listom zo dňa 20.04.2022, doručeným mu dňa 22.04.2022. Žalobca poukázal na

čl. VI. bod 2. zmluvy, v zmysle ktorého „ktorákoľvek zmluvná strana môže vypovedať túto zmluvu s
mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení
písomnej výpovede druhej zmluvnej strane“ a na prvú vetu čl. IV. bod 3. zmluvy, podľa ktorého
„objednávateľ sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy zaplatí dodávateľovi za ponúknutú službu
fixnú odmenu 800 eur + DPH za mesiac (aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije)“. Z uvedeného

dôvodu mal žalobca za to, že došlo k platnému ukončeniu zmluvy, ktorej predmetom boli skladovacie
služby ním poskytnuté žalovanému s tým, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.03.2022. Na
základe uvedených skutočnosti ako dodávateľ služby v súlade so zmluvou vystavil žalovanému faktúru
č. 20220029 zo dňa 28.02.2022, splatná dňa 15.03.2022 a faktúru č. 20220048 zo dňa 31.03.2022,
splatná dňa 15.04.2022. Žalobca tvrdil, že žalovanému zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 12.07.2022 na

zaplatenie dlžnej sumy, ktorá mu bola doručená dňa 13.07.2022, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

Žalovaný sa v konaní vyjadril s tým, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný. Tvrdil, že zmluva
je zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 OZ a v skutočnosti ide o zmluvu o podnájme
nebytových priestorov podľa § 6 zákona č. 116/1990 Zb., ktoré mal žalobca v nájme od spoločnosti

JOKEY SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno, IČO: 36 526 347 (ďalej len ako
„spoločnosť JOKEY SLOVENSKO s.r.o.“). Skutočným predmetom zmluvy bolo prenechať do užívania
nebytové priestory skladu označeného ako XII s adresou Hradná 3, 945 01 Komárno. Vo vzťahu k
čl. IV. bod 3. zmluvy, na základe ktorého žalobca odvodzuje právo na zaplatenie sumy 1 920 eur s
príslušenstvom, uviedol, že tento článok v tomto prípade nemožno aplikovať. Dôvodil, že podľa čl. IV.

bod 3. zmluvy platí, že objednávateľ sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy zaplatí dodávateľovi za
ponúknutú službu fixnú odmenu 800 eur + DPH za mesiac (aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije),
avšak žalobca mu v mesiacoch február a marec 2022 podnájom neponúkol a preto za tieto mesiace
nezaplatil. Tvrdil, že žalobcovi bola prenajímateľom vypovedaná nájomná zmluva skladových priestorov,
ktorébolipodľačl.II.bod2.zmluvymiestomnájmuanazákladetejtoskutočnostinemoholanionnaďalej

užívať tieto priestory, teda že v mesiacoch február a marec 2022 vôbec nevykonával svoje práva zo
zmluvy. Argumentoval, že zmluva je podnájomnou zmluvou, a preto je v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.
116/1990 Zb. neplatná, nakoľko nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na
určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa, ktorý súhlas nemal. Vo vzťahu k čl. IV. bod 3.
zmluvy uviedol, že odporuje kogentnému ustanoveniu § 8 zákona č. 116/1990 Zb., podľa ktorého, ak

nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo
zmluvyalebopovinnostiustanovenétýmtozákonom,mánájomcanároknapomernúzľavuznájomného,
pričomtotoustanoveniesavzťahujeajnapodnájom.Žalovanýmalzato,ževdanomprípadejepomerná
zľava vo výške 100 %, keďže priestor, ktorý je predmetom podnájmu nemohol využívať vôbec. Žalovaný
tiež tvrdil, že čl. IV. bod 3. zmluvy je v rozpore aj s § 664 a § 673 OZ. Pre prípad, že by zmluva bola

posúdená ako zmluva o skladovaní podľa § 527 a nasl. ObZ, žalovaný poukázal na § 532 ods. 2 ObZ.

Žalobca v konaní tvrdil, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytovaní služieb
v zmysle § 269 ods. 2 ObZ (tzv. nepomenovanej zmluvy), ktorú vyhotovil, a ktorú následne podpísal
žalovaný s tým, že v čl. II. bod 1. zmluvy sú taxatívne uvedené služby, ktoré ako dodávateľ pre

objednávateľa/žalovaného poskytoval, a to skladovanie, nakládka a prekládka tovaru z kamiónu na
kamión alebo vykládka do skladu. Žalobca uviedol, že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa
31.12.2018 (ďalej aj ako ,,nájomná zmluva“) ku skladovacím priestorom so spoločnosťou FEAG SLK
IMMO s.r.o., so sídlom Veľkoblahovská cesta 6750/9E, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 52 006 352(ďalej len ako ,,spoločnosť FEAG SLK IMMO s.r.o.“) a ihneď po výpovedi nájomnej zmluvy zo strany
prenajímateľa ponúkol žalovanému priestory, v ktorých by mu služby v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy
počas výpovednej doby naďalej poskytoval, t.j. od 01.03.2022 do 01.04.2022, a to v priestoroch, ktoré si

prenajímal od spoločnosti JOKEY SLOVENSKO s.r.o. od 01.01.2022. Žalovaný tieto priestory odmietol.
Skladové priestory boli zo strany žalovaného vypratané, a to bez uhradenia ním vystavených faktúr
napriek tomu, že podľa čl. IV. bod 3. je povinný uhradiť fixnú odmenu za ponúknuté služby dodávateľovi
aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije. Dôvodil, že žalovaná istina sa skladá z dvoch faktúr: faktúra
za február 2022 je za využitie služieb žalovaným a druhá faktúra za mesiac marec 2022 je účtovaná

podľa čl. IV. bod 3. zmluvy ako určitá forma sankcie. Žalobca tvrdil, že jeho vôľou bolo poskytnutie
služieb v oblasti skladovania tovaru, ktorú činnosť má v predmete podnikania a s tým súvisiace úkony,
t.j. vykládka a nakládka tovaru tak, ako je to uvedené v čl. II. zmluvy. Služby spočívali v tom, že
žalovaný pristavil nákladné vozidlo a jeho zamestnanec vysokozdvižným vozíkom vykonal vykládku
kamiónu a umiestnenie tovaru v skladových priestoroch, tak isto vykonal podľa potrieb i následnú
nakládku. Poukázal, že okrem žalovaného predmetné služby tvoriace predmet sporu poskytuje i ďalším

obchodným spoločnostiam.

Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluva v predmete obsahuje činnosti ako nakládka, prekládka tovaru z
kamiónu na kamión alebo vykládka do skladu, ktoré boli do zmluvy doplnené z dôvodu, že žalobca
chcel uzatvoriť zastretý právny úkon a nechcel zmluvu pomenovať ako zmluvu o podnájme nebytových

priestorov. Dôvodil, že mienil uzatvoriť podnájomnú zmluvu podľa zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu
potreby umiestnenia vlastného tovaru. Poukázal, že podľa čl. II. zmluvy, nakládka a vykládka tovaru
mala byť osobitne účtovaná, a to podľa počtu paliet a metrov štvorcových za deň. Mal za to, že žalobca
nepreukázal, že mu ponúkol iný priestor, a aj keby mu ponúkol iné priestory na podnájom, tak v zmysle čl.
IV.bod3.zmluvyjepovinnýfixnúodmenuvyplatiť,akmubudeponúknutémiestopodnájmu,vktorombol

podnájom vykonávaný od začiatku. Argumentoval, že ponúknuté náhradné priestory mu nevyhovovali
z technických príčin a tvrdil, že už ani za mesiac február 2022 služby žalobcu nevyužil, takže i v tejto
časti je žaloba nedôvodná.

KonateľkažalobcuJ.M.napojednávaníkonanomdňa16.03.2023uviedla,žedošlokpodpísaniuzmluvy

o poskytovaní služieb a nie nájomnej zmluvy, resp. podnájomnej zmluvy. Poukázala, že dva mesiace
pred uzatvorením zmluvy už žalovaný fakticky využíval ich služby, dôkazom čoho sú vystavené faktúry
za mesiace jún a júl 2021. Predmetom dohody a rokovaní bolo, že uskladnia tovar žalovaného a súčasne
vykonajú podľa potreby premiestňovanie - vykládku a nakládku tovaru, umiestňovanie na paletách
podľa čl. II. zmluvy. Dohodli sa na fixnej odmene za uskladnenie 65 paliet vrátane vykládky a nakládky.

Miestom poskytnutia skladovacích služieb bola podľa zmluvy Hradná 3 bez bližšieho upresnenia,
nakoľko na tejto adrese mali v nájme viac priestorov za účelom poskytnutia skladovacích služieb, ktorú
činnosť majú v predmete podnikania podľa výpisu z obchodného registra. Poukázala, že v uzatvorenej
nájomnej zmluve v čl. III. je uvedené, že prenajímateľ udeľuje súhlas nájomcovi na využitie prenajatých
priestorov na činnosti tvoriace predmet jeho podnikania. Spoločnosť ROBAND Logistik, s.r.o. dostala

výpoveď od prenajímateľa dňa 04.01.2022 s jednomesačnou výpovednou lehotou. Vo februári 2022
e-mailom oznámili predmetnú skutočnosť žalovanému, ktorý vyzdvihol tovar zo skladových priestorov
okolo 11.02.2022, napriek tomu, že v dôsledku plynutia výpovednej lehoty mal oprávnenie na využitie
skladových priestorov do konca februára 2022. Pred 09.02.2022 sa uskutočnilo osobné stretnutie
medzi ňou a konateľom žalovaného týkajúce sa riešenia problému, kedy žalovanému navrhli náhradné

priestory, ale k uzatvoreniu dohody nedošlo. Dňa 09.02.2022 dali žalovanému výpoveď zo zmluvy. Kto
žalovaného vyskladnil dňa 11.02.2022 si nepamätala, ale tvrdila, že zo skladových priestorov tovar musí
vyskladniť ich zamestnanec, lebo cudzie vozidlá nemali prístup do skladových priestorov. Skladník v
skladových priestoroch bol prítomný do 28.02.2022, dokedy bola spoločnosť ROBAND Logistik, s.r.o.
v nájme skladových priestorov. Počas skladovania viedli evidenciu skladových zásob podľa počtu

kusov paliet. Zamestnanec spoločnosti ROBAND Logistik, s.r.o. D. P. organizoval umiestnenie tovaru
v skladových priestoroch. Na základe dohody medzi zmluvnými stranami pracovníci žalovaného mali
kľúče od skladových priestorov a mali vlastný kód za účelom vstupu do skladových priestorov, za účelom
voľnej vykládky a nakládky. Dohodli sa poukazujúc na to, že v skladových priestoroch boli kamerové
systémy, že v prípade, ak sa v určitej dobe zistí rozdiel v skladových zásobách, tak sa pozrie záznam

z kamier a zistí sa skutočný stav.

Konateľ žalovaného L. S. na pojednávaní uviedol, že spoločnosť Royal Water s.r.o. vyrába balenú pitnú
vodu v Maďarsku a z dôvodu rozvážania tovaru jednotlivým odberateľom na Slovensku potrebovaliskladovacie priestory. Za týmto účelom mienil od žalobcu mať prenajaté skladovacie priestory spolu so
službou vykládka a nakládka tovaru. Samotné dojednanie podmienok zmluvy za spoločnosť vykonal
jeho obchodný zástupca L.. U. P., ktorý mal na starosti aj distribúciu. Po ohliadke náhradných priestorov,

najmä po vyjadrení ich vodičov musel konštatovať, že náhradné priestory nie sú vyhovujúce pre činnosť
ich spoločnosti. U. P. mu oznámil, že musí okamžite vypratať skladové priestory, nakoľko žalobcovi
ukončili nájomnú zmluvu. V ten istý deň vedel uzatvoriť nájomnú zmluvu so spoločnosťou Tatra spol.
s.r.o. a presťahovať svoj tovar. Z uvedeného vyplýva, že priestory od žalobcu užíval max. len do
11.02.2022. Žiadali od žalobcu, aby vystavil faktúru rovnajúcu sa alikvótnej časti do doby skutočného

užívania, čo však žalobca neuskutočnil.

Z výpovede svedka D. P., zamestnaného u žalobcu ako vodič vysokozdvižného vozíka, bolo zistené, že
v danom prípade sa jednalo o zmluvu na poskytovanie skladovacích služieb a na základe tejto zmluvy
žalobca skladoval výrobky, nakladali, vykladali výrobky, strážili ich. Tieto služby boli poskytované v
priestoroch prevádzky spoločnosti ROBAND Logistic s.r.o. na adrese Hradná 3, Komárno v skladovacích

priestoroch, ktoré mali v prenájme. Potvrdil, že s touto činnosťou prejavil súhlas aj vlastník nehnuteľnosti/
prenajímateľ. Žalobca služby bez skladových priestorov poskytovať nevie a zdôraznil, že sklady
do prenájmu nedáva, len vykonáva služby v rámci skladu. V predmetných skladových priestoroch
poskytovali tieto služby aj pre iné obchodné spoločnosti. Žalobca písomne oznámil žalovanému, že aj
vo výpovednej lehote môžu používať skladové priestory.

Z výpovede svedka Mgr. U. P., generálneho manažéra žalovaného bolo zistené, že pre žalovaného
hľadal skladové priestory na uskladnenie tovaru. V rámci tejto činnosti vyhľadal v areáli Hradná 3
spoločnosť JOKEY s.r.o. a jeho manažéra a informoval sa o možnosti prenájmu skladových priestorov.
Pri dojednaní prvotne žalobca navrhol podľa požiadavky žalovaného iba prenájom skladových priestorov

bez pridaných služieb a počas rozhovoru svedok D. P. navrhol aj nakládku a vykládku tovaru. Žalovaný
prijal túto podmienku, nakoľko nevlastnili vysokozdvižný vozík, chcel to riešiť formou prenájmu, takže
táto ponuka mu vyhovovala. Začiatkom februára mu zavolali od žalobcu, že okamžite musia zobrať tovar
preč, nakoľko má ukončený nájomný vzťah. Tvrdil, že v čase sťahovania priestory neboli zabezpečené,
anistráženéaanisúčinnosťprinakládkežalobcaneposkytol.Predukončenímnájmuimžalobcaponúkol

náhradné priestory, ktoré však neboli vhodné. Svedok fiktívnosť zmluvy videl v tom, že kým žalobca
mal záujem len o prenájom skladových priestorov, v zmluve boli uvedené služby, bez ktorých služieb by
neprenajímali skladový priestor, lebo žalobca to nemá v predmete činnosti. Druhá fiktívnosť spočíva v
tom, že iné popisné číslo bolo v zmluve, než pod akým súpisným číslom užívali priestory.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá v predmete podnikania má okrem iného aj skladovanie a
pomocné činnosti v doprave a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby. Žalobca
mal v nájme nebytové priestory od spoločnosti FEAG SLK IMMO s.r.o. na základe nájomnej zmluvy zo

dňa 31.12.2018, a to na adrese Hradná 3, Komárno, vedenej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie
B., parc. č. XXXX, súp. č. XXXX s celkovou plochou 310 m2. Účel prenájmu bol na podnikateľskú
činnosť v rozsahu predmetu činnosti žalobcu. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci predmetu
činnosti vyrába balenú pitnú vodu v Maďarsku a z dôvodu rozvážania predmetného tovaru na Slovensku
jednotlivým odberateľom, potreboval skladovacie priestory, odkiaľ zamestnanci žalovaného následne

vykonávali rozvoz predmetného tovaru. Za týmto účelom mienil od žalobcu mať skladovacie priestory
spolu so službou vykládka a nakládka tovaru. Medzi stranami došlo k dohode vo veci využitia služieb
žalobcu v mesiacoch jún a júl 2021, za ktoré obdobie žalobca vyúčtoval žalovanému cenu služieb 420
eur a 1 890 eur. Následne medzi stranami došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o poskytovaní služieb
dňa01.08.2021,vzmyslektorejžalobcažalovanémuposkytolslužbyvoblastiskladovaniapodľadohody

za fixnú odmenu - skladovanie tovaru (do 65 paliet - 65 m2), nakládka, prekládka tovaru z kamiónu
na kamión alebo vykládka do skladu. Miesto výkonu činnosti: Hradná 3, 945 01 Komárno. Cena za
poskytnutie služby fixná odmena v sume 800 eur + DPH za mesiac aj v prípade, že dohodnuté služby
nevyužije. Zmluvu strany konania uzatvorili na dobu neurčitú. Žalobca od prenajímateľa spoločnosti
FEAG SLK IMMO s.r.o. dostal výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2022 s tým, že výpovedná

lehota je jeden mesiac počítaná od 01.02.2022. Následne žalobca žalovanému doručil výpoveď zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 09.02.2022 s tým, že výpovedná lehota bola jeden mesiac počítaná od
01.03.2022. Žalovanému pred doručením výpovede žalobca ponúkal iné priestory na pokračovanie v
poskytovaní služieb, ktoré však žalovaný neprijal a po doručení výpovede uzatvoril nájomnú zmluvu sospoločnosťou Tatra spol. s r.o., kde vedel presťahovať svoj tovar. Žalovaný priestory od žalobcu užíval
max. len do 11.02.2022. Žalobca žalovanému vyúčtoval odplatu za poskytnuté služby za mesiac február
2022 v sume 800 eur + DPH a počas trvania výpovednej lehoty za mesiac marec 2022 v sume 800 eur

+ DPH, a to podľa čl. IV. bod 3. zmluvy, ktorú sumu žalovaný nezaplatil.

Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh žalobcu je čiastočne
dôvodný. Úlohou súdu v prvom rade bolo ustáliť podľa skutkových tvrdení strán o aký záväzkovo-
právny vzťah ide medzi stranami sporu. Vychádzajúc z predmetu činnosti žalobcu a žalovaného súd

mal za preukázané splnenie podmienok § 261 ods. 1 ObZ, t.j. ide o obchodnoprávny vzťah. Žalovaný
v priebehu konania namietal, že uzatvoreným právnym úkonom bol zastretý iný právny úkon, a to
nájomná zmluva, ktorú zmluvu v skutočnosti žalovaný mienil uzatvoriť so žalobcom. Na posúdenie
predmetnej otázky súd skúmal vôľu zmluvných strán pri dojednaní vzájomných práv a povinností, t.j.
akú zmluvu mienili medzi sebou uzatvoriť. Na posúdenie tejto otázky súd v prvom rade vychádzal
z prednesov štatutárnych zástupcov strán sporu. Konateľ žalovaného uviedol, že žalovaný vyrába

balenú pitnú vodu v Maďarsku a z dôvodu rozvážania predmetného tovaru na Slovensku jednotlivým
odberateľom, potreboval skladovacie priestory spolu so službou vykládka a nakládka tovaru. Konateľ
žalobcu uviedol, že predmetom dohody a rokovaní bola dohoda spočívajúca v tom, že žalobca uskladní
tovar žalovaného a súčasne vykonáva podľa potrieb premiestňovanie (vykládku a nakládku) tovaru,
umiestňovanie na paletách podľa čl. II. zmluvy. Táto zmluva sa uzatvárala na základe slobodnej vôle

a na podklade dohody medzi stranami. Dva mesiace pred uzatvorením zmluvy už žalovaný fakticky
využíval služby žalobcu, dôkazom čoho sú vystavené faktúry za mesiace jún a júl 2021. Následne
súd vychádzal z prednesov svedka D. P., zamestnaného u žalobcu ako vodič vysokozdvižného vozíka,
ktorý uviedol, že sa jednalo o zmluvu na poskytovanie skladovacích služieb a na základe tejto zmluvy
žalobca skladoval výrobky, nakladali, vykladali výrobky a strážili ich. Tieto služby boli poskytované v

priestoroch prevádzky spoločnosti ROBAND Logistic s.r.o. na adrese Hradná 3, Komárno, v skladových
priestoroch, ktoré mali v prenájme. Svedok Mgr. U. P., manager žalovaného uviedol, že pri dojednaní
prvotne žalobca navrhol podľa požiadavky žalovaného iba prenájom nebytových priestorov - skladových
priestorov - bez pridaných služieb a počas rozhovoru navrhol aj nakládku a vykládku tovaru s tým, že túto
ponuku prijal, nakoľko nevlastnili vysokozdvižný vozíky, ktorú skutočnosť chceli riešiť formou prenájmu,

takže táto ponuka žalovanému vyhovovala. Pri tomto stretnutí dohodli všetky podstatné náležitosti
týkajúce sa zmluvného vzťahu. Súd ďalej prihliadol aj na predložené faktúry za vykládku, nakládku
tovaru a skladovanie podľa dohody za mesiace jún a júl 2021, ktoré vystavil žalobca žalovanému
a ich pravosť žalovaný nenamietal, ktorými žalobca vyúčtoval odplatu za poskytnuté skladovacie
služby dva mesiace pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 01.08.2021, tvoriaci predmet

záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Hodnotiac vyššie uvedené vykonané dôkazy súd mal za
preukázané, že skutočnou vôľou žalovaného po dohode strán bola požiadavka na skladovanie tovaru so
službami vykládka, nakládka a stráženie. Vyššie uvedené vymedzenia jednoznačne spĺňajú podmienky
zmluvného typu podľa § 527 ObZ, a to zmluvy o skladovaní. Po ustálení otázky platnosti uzatvorenej
zmluvy ako zmluvného typu zmluvy o skladovaní, súd skúmal dohodnuté zmluvné podmienky, a to či sú

v súlade so zákonom. Obchodnoprávne vzťahy sa vyznačujú zmluvnou voľnosťou, t.j. strany si môžu
vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou, okrem prípadu kogentných ustanovení obsiahnutých v
§ 263 ods. 1 ObZ, v ktorom ustanovení nie sú uvedené § 527 až § 535 ObZ upravujúce práve zmluvu
o skladovaní. Strany sporu v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 01.08.2022 dohodli v čl. IV. bod 3.,
že objednávateľ sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy zaplatí dodávateľovi za poskytnutú službu

fixnú odmenu 800 eur + DPH za mesiac (aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije) a v čl. VI. bod 2.
zmluvy, že ktorákoľvek zmluvná strana môže vypovedať túto zmluvu s mesačnou výpovednou lehotou,
ktorázačneplynúťprvýmdňommesiacanasledujúcehopodoručenípísomnejvýpovededruhejzmluvnej
strane. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že žalobca ako dodávateľ skladovacích služieb skladovanie
tovaru žalovaného ako i súvisiace úkony vykonával v prenajatých priestorov od vlastníka, od ktorého

dostal výpoveď s ukončením výpovednej lehoty dňom 28.02.2022. Žalobca žalovanému vypovedal
zmluvu o poskytovaní služieb s ukončením výpovednej lehoty dňom 31.03.2022. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že pre žalovaného bol pripravený poskytnúť skladovacie služby do 28.02.2022 v priestoroch,
kde doteraz služby poskytoval a do 31.03.2022 v náhradných priestoroch, ktoré však žalovaný neprijal.
Vychádzajúc z § 151 CSP žalobca v konaní preukázal, že bol pripravený skladovacie služby poskytnúť

žalovanému do 28.02.2022, ktorý však napriek plynutiu výpovednej lehoty (čo ho oprávňovalo využitie
služieb) službu neprijal a to tým, že svoj tovar premiestnil do iných prenajatých priestorov. Žalovaný
neoznačil dôkazy na preukázanie tvrdenia svedka Mgr. U. P., ktorý uviedol, že zamestnanec žalobcu D.
P. mu oznámil, že okamžite musia zobrať tovar preč, nakoľko má ukončený nájomný vzťah. Svedok malmať niekoľko hodín na to, aby našiel vhodné skladové priestory. Toto tvrdenie svedka bolo v rozpore s
listinným dôkazom, a to výpoveďou zmluvy, kde sám žalobca určil začiatok plynutia výpovednej lehoty
dňom 01.03.2022. Súd nárok žalobcu poukazujúc na vyššie uvedené ako i na čl. VI. bod 2. a IV. bod

3. zmluvy považoval za dôvodný, nakoľko žalovaný zavinil nevyužitie služieb žalobcu počas plynutia
výpovednej lehoty. Nakoľko sa žalovaný so zaplatením peňažného nároku dostal do omeškania, súd
žalobcovi priznal i zákonný nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ObZ, pričom začiatok
omeškania určil nasledujúcim dňom po splatnosti istiny určenej v zmluve (15 - dňová splatnosť), t.j. od
16.04.2022.

Súd však nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za mesiac marec, t.j. do 31.03.2022 nepovažoval za
dôvodný,nakoľkovtejtočastižalobcasúdunesplnilsvojudôkaznúpovinnosťnapreukázaniedôvodnosti
návrhu. Žalobcovi výpovedná lehota skončila v prenajatých priestoroch dňa 28.02.2022 a po tomto
dátume svoje služby v stave, ako bolo dojednané v zmluve už žalovanému nemohol poskytovať. Z
výpovedí svedka D. P. ako i z prednesu konateľky žalobcu vyplýva, že ponúkli iné priestory po skončení

nájmužalovanému,avšakvtejtočastidôkaznébremenoneuniesli.Vkonanínepreukázali,žebyžalobca
bol schopný v nových priestoroch poskytovať skladovacie služby v prospech žalovaného. O svojom
tvrdenísúdudôkazynepredložili.NaprotitomuvkonanívypočutýsvedokMgr.U.P.akonateľžalovaného
zhodne potvrdili, že ponúknuté priestory žalovanému nevyhoveli, preto ich neprijal. Súd zastával názoru,
že zmena skladovacích priestorov, v ktorých mal žalobca žalovanému poskytnúť skladovacie služby, aj

keď sa nejedná o podstatné náležitosti zmluvy o skladovaní, je takou zmenou zmluvných podmienok,
že na jej schválenie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Žalobca v konaní však túto podmienku
nesplnil a ani nepreukázal pripravenosť poskytovania služieb žalovanému v ponúknutých priestoroch.
Poukazujúc na vyššie uvedené súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K námietkam žalovaného v konaní súd uviedol, že skutočná vôľa zmluvných strán po dohode bola
poskytovať skladovacie služby a nie uzatvoriť podnájomnú zmluvu. Zmenu prvotnej vôle žalovaného,
ktorá sa na základe dohody strán zmenila, nemožno považovať za fiktívny právny úkon. K ďalšej
námietke žalovaného, že podľa § 532 ods. 2 ObZ platí, že vyzdvihnutím veci zmluva zaniká, súd uviedol,
že vyzdvihnutím veci zmluva medzi stranami nemohla zaniknúť, nakoľko zmluvné strany zánik zmluvy

vyslovene upravili v čl. VI. bod 2. a 3. zmluvy, čo bolo prejavením zmluvnej voľnosti. K ďalšej námietke
žalovaného, v zmysle ktorej žalobca v zmluve vymedzil miesto poskytnutia nebytových priestorov
všeobecne, teda celý objekt Hradná 3, 945 01 Komárno, že takéto vymedzenie miesta poskytnutia
nebytových priestorov je neurčité, súd uviedol, že tento nedostatok nerobí zmluvu neurčitou, nakoľko
zmluvným stranám podľa ich skutočného konania (aj dva mesiace pred uzavretím zmluvy) bolo jasné

a určité, v ktorých priestoroch žalobca žalovanému poskytuje skladovacie služby. Nakoľko zmluva o
skladovaní sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme táto určitá vôľa zmluvných strán ohľadne miesta
poskytovania skladovacích služieb mohla byť doplnená v ústnej forme. Súd opätovne poukazuje na to,
že zmluvné strany v zmluve jasne určili miesto poskytovania skladovacích služieb a práve preto súd pri
posúdení nároku žalobcu po zmene týchto priestorov považoval túto zmenu za dôležitú, na ktorú bol

potrebný súhlas žalovaného.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 27.04.2023 v zákonom stanovenej lehote odvolanie
v časti výroku I. a III. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný poukázal, že súd prvej
inštancie opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že prenajímateľ skladových priestorov spoločnosť FEAG

SLK IMMO s.r.o. vypovedala žalobcovi nájomnú zmluvu, ktorá zanikla dňom 28.02.2022. Žiadať od neho
preto, aby súhlasil s výpoveďou zmluvy zo dňa 09.02.2022 s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá
by začala plynúť v čase, keď už žalobca nemal k dispozícii skladovacie priestory, je v rozpore s poctivým
obchodným stykom § 265 ObZ.

Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, ak súd stotožnil inštitút výpovede a inštitút
vyzdvihnutia veci. Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu mohol skladované veci vyzdvihnúť v
súlade s § 532 ods. 2 ObZ, čím zmluva ku dňu vyzdvihnutia veci zanikla. Namietal, že by dojednanie
o odstúpení od zmluvy a výpovede v zmluve vylučovalo aplikáciu zániku zmluvy prevzatím veci podľa
§ 532 ods. 2 ObZ. Dôvodil, že v zmysle citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide o právo ukladateľa

kedykoľvek požadovať vydať vec, na základe čoho vyzdvihnutím zmluva zaniká. Toto právo však nie
je možné stotožňovať s právom na podanie výpovede upravené v § 532 ods. 3 ObZ a v čl. VI. bod
2. zmluvy. Argumentoval, že výpoveď ako inštitút spôsobuje iné právne následky, než vyzdvihnutie
veci, ide o odlišné inštitúty, keďže jeden sa vykonáva faktickým vyzdvihnutím veci a druhý listinnýmspôsobom. Výpoveď začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
výpoveď doručená ukladateľovi, na rozdiel od vyzdvihnutia veci, ktoré spôsobuje okamžitý zánik zmluvy.
Výpoveď je potrebné doručiť a vyzdvihnutie veci je faktický úkon, ktorý nie je potrebné oznamovať

vopred. Žalovaný zastával názor, že na základe čl. VI. bod 2. zmluvy mohol využiť jednak výpoveď zo
zmluvy, ale aj vyzdvihnutie veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Tieto dva inštitúty sa navzájom nevylučujú,
pretože výpoveď zo zmluvy je možné využiť pre prípad, keď napr. ukladateľ potrebuje skladovanie veci
ešte aj vo výpovednej lehote a právo požadovať vydanie veci, resp. vyzdvihnutie veci sa aplikuje pre
prípad, ak ukladateľ potrebuje vyzdvihnúť vec okamžite a tým ukončiť zmluvu o skladovaní. Dôvodil, že

v texte § 532 ods. 1 a ods. 2 ObZ nie je slovo výpoveď, ako tomu je v § 532 ods. 3 ObZ. Ak by išlo v
§ 532 ods. 2 ObZ o inštitút výpovede, bolo by to v tomto ustanovení jasne vyjadrené, tak ako v § 532
ods. 3 ObZ. V čl. VI. bod 2. zmluvy strany sporu modifikovali § 532 ods. 3 ObZ, v žiadnom prípade
však nevylúčili právo ukladateľa požadovať vydanie veci, resp. vyzdvihnutie veci upravené v § 532 ods.
2 ObZ. Žalovaný uviedol, že zmluvu napísal žalobca a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07.

Ďalej žalovaný argumentoval, že strany zmluvu nepomenovali ako zmluvu o skladovaní, nemohli mať
tak vôľu vylúčiť právo požadovať vydanie veci, resp. vyzdvihnutie veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Žalovaný
mal za to, že súd doplňoval prejav vôle strán nad rámec prejavu vôle, ktorý je skutočne vyjadrený v
zmluve. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4119/2007.

Žalovaný poukázal, že čl. VI. zmluvy, ktorý podľa názoru súdu upravuje zánik zmluvy, má názov ,,Doba
trvania zmluvy“, a že upravuje výlučne zánik zmluvy odstúpením od zmluvy a výpoveďou s tým, že v
žiadnom článku zmluvy nie sú vylúčené iné spôsoby zániku zmluvy, ako napr. odstúpenie od zmluvy
na základe dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 352 a nasl. ObZ alebo zánik zmluvy vydaním veci

podľa § 532 ods. 2 ObZ. Žalovaný dôvodil, že z ObZ je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy a výpoveď sú
rozdielne inštitúty, než zánik zmluvy o skladovaní vyzdvihnutím veci v zmysle § 532 ods. 2 ObZ, keďže
odstúpenie od zmluvy je samostatne upravené v § 534 ods. 1 a ods. 2 ObZ a výpoveď skladovateľa je
upravená v § 532 ods. 3 ObZ. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak tvrdí, že takto
upravené odstúpenie od zmluvy a výpoveď vylučujú aplikáciu zániku zmluvy o skladovaní vyzdvihnutím

veci podľa § 532 ods. 2 ObZ.

Žalovaný namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko vykonané dokazovanie preukázalo, že vyzdvihol uskladnené veci od žalobcu dňa 11.02.2022,
súd však nesprávne vyhodnotil dôvody prevzatia uskladnených vecí, keď uviedol, že nepreukázal

dôvodnosť vyzdvihnutia. Žalovaný dôvodil, že veci musel prevziať dňa 11.02.2022, pretože žalobca
predmetné sklady od februára 2022 nestrážil a kontaktoval ho, aby si veci prevzal, pričom poukázal
na výpoveď konateľky žalobcu a výpoveď svedka U. P.. Žalovaný namietal, že z vykonaných dôkazov
vyplýva, že žalobca opustil sklady už koncom januára 2022, a preto ani konateľka žalobcu nemala
vedomosť o vyzdvihnutí skladovaných vecí a tiež zamestnanci žalobcu mu neposkytli súčinnosť pri

nakládke, keďže v predmetných skladoch neboli. Žalovaný uviedol, že žalobca v podstate predmetné
sklady opustil a skladované veci v mesiaci február 2022 neopatroval, tzn. že neposkytoval služby zo
zmluvy riadne, na základe čoho nemá nárok na fixnú odmenu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil tak, že súd návrh žalobcu v časti povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 960 eur s 8
% úrokom z omeškania od 16.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
zamieta (výrok I.) a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 02.06.2023 s tým, že napadnutý rozsudok

považuje za vecne správny, pričom zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch.

6. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 14.06.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní
uvedených argumentoch.

7. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.06.2023 bolo žalobcovi doručené dňa 26.06.2023. Ďalšie vyjadrenia
strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné.

9. Podľa § 263 ods. 1 ObZ, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé
ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až
289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b,

341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods.
2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods.
2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

10. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

11. Podľa § 527 ods. 1 ObZ, zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a
opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

12. Podľa § 532 ods. 1 ObZ, ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť

ešte pred jej uplynutím, musí však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu. Pred
uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie do konca
tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.

13. Podľa § 532 ods. 2 ObZ, ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že

sa uzaviera na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť
skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.

14. Podľa § 532 ods. 3 ObZ, skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou.
Výpovednálehotazačínaplynúťprvýmdňommesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorombolavýpoveď

doručená ukladateľovi.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Predmetom sporu bol žalobou uplatnený nárok žalobcu ako skladovateľa voči žalovanému ako
ukladateľovi na zaplatenie skladného do zániku zmluvy o poskytnutí služieb na základe výpovede zo

strany žalobcu, a to za obdobie február a marec 2022 v sume 1 920 eur. Žalovaný v konaní namietal,
že zmluva o poskytnutí služieb zanikla už vyzdvihnutím veci dňa 11.02.2022 s tým, že žalobca ako
nájomca skladových priestorov bol oprávnený ich využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti len do
28.02.2022, pričom mu už vo februári 2022 služby v zmysle zmluvy neposkytoval.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.08.2021 zmluvu o poskytovaní
služieb v zmysle § 269 ods. 2 ObZ. V konaní nebolo sporné, že nájomná zmluva, ktorej predmetom
bol nájom nebytových priestorov/skladov, uzatvorená dňa 31.12.2018 medzi žalobcom ako nájomcom a
spoločnosťou FEAG SLK IMMO s.r.o. ako prenajímateľom, zanikla výpoveďou zo strany prenajímateľa
uplynutím výpovednej lehoty dňa 28.02.2022. V konaní nebolo sporné, že žalobca doručil dňa

09.02.2022 žalovanému výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá mala začať plynúť prvým
dňommesiacanasledujúcehopodoručenívýpovede,atodňom01.03.2022auplynúťdňom31.03.2022.
V konaní nebolo sporné, že si žalovaný vyzdvihol skladované veci dňa 11.02.2022.

19. V konaní bolo sporné, či zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným

bola podľa obsahu zmluvou o skladovaní alebo skutočnou vôľou zmluvných strán bolo uzatvoriť zmluvu
o podnájme nebytových priestorov. V konaní bolo sporné, či zmluva o poskytnutí služieb zanikla
výpoveďou zo strany žalobcu alebo vyzdvihnutím tovaru zo strany žalovaného, a či žalobou uplatnený
nárok je dôvodný.20. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

21. K odvolacej námietke žalovaného, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že nesprávne vyhodnotil dôvody prevzatia uskladnených vecí dňa 11.02.2022,
nakoľko si veci musel prevziať z dôvodu, že žalobca skladové priestory od februára 2022 nestrážil,

v podstate ich opustil, že v mesiaci február 2022 mu žalobca neposkytoval skladovacie služby,
a preto nemá nárok na fixnú odmenu v zmysle čl. IV. bod 3. zmluvy odvolací súd uvádza, že
nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov/skladov na podnikateľskú činnosť v
rozsahu zodpovedajúcom predmetu činnosti nájomcu, uzatvorená dňa 31.12.2018 medzi žalobcom ako
nájomcom a spoločnosťou FEAG SLK IMMO s.r.o. ako prenajímateľom, zanikla výpoveďou zo strany
prenajímateľa uplynutím výpovednej lehoty dňa 28.02.2022 (viď č.l. 122 až 125 s. sp.). Vychádzajúc z

§ 151 CSP žalobca v konaní preukázal, že bol oprávnený skladové priestory využívať na podnikateľskú
činnosť a skladovacie služby poskytnúť žalovanému v pôvodných skladových priestoroch v zmysle
zmluvy do 28.02.2022 (viď č.l. 141 s. sp.). Žalovaný však nevyužíval v mesiaci február 2022 služby
v plnom rozsahu, napriek oznámeniu žalobcu o plynutí výpovednej lehoty, ktorá ho oprávňovala
využívať poskytované služby, nakoľko tovar vyzdvihol dňa 11.02.2022 a premiestnil do iných prenajatých

priestorov (viď č.l. 98, 101 s. sp.). Odvolací súd uvádza, že žalovaný neoznačil relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, že mu žalobca v mesiaci február 2022 neposkytoval skladovacie
služby, že skladové priestory v podstate opustil a ani na preukázanie tvrdení, že im mal žalobca
oznámiť, že okamžite musia tovar vyzdvihnúť, keďže má ukončený nájomný vzťah, keď tvrdenie
svedka U. P. bolo v rozpore nielen s tvrdením svedka D. P., ktorý potvrdil, že žalobca oznámil

žalovanému, že aj vo výpovednej lehote môžu používať skladové priestory, ale najmä s listinným
dôkazom, a to výpoveďou zmluvy, doručenou žalovanému e-mailom dňa 09.02.2022, kde žalobca
určil začiatok plynutia jednomesačnej výpovednej lehoty dňom 01.03.2022 (viď č.l. 14, 15). Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalobca bol oprávnený a pripravený poskytnúť skladovacie služby žalovanému
do 28.02.2022 v priestoroch, v ktorých mu dovtedy v zmysle zmluvy služby poskytoval.

K námietke žalovaného, že žalobca nevykonával kontrolu nad skladmi, nakoľko konateľka žalobcu
nevedelauviesť,ktonaložiltovaržalovanéhodňa11.02.2022,ažesvedokMgr.U.P.uviedol,žepriestory
neboli zabezpečené, ani strážené a ani súčinnosť im nikto neposkytol pri nakládke odvolací súd uvádza,
že v zmysle čl. III. bod 1. zmluvy sa žalobca ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť pre žalovaného ako

objednávateľa služby podľa zmluvy a umožniť mu vstup do objektu a zároveň sa zaviazal podľa čl. V.
bod 2. zmluvy zabezpečiť ochranu majetkových predmetov žalovaného uložených v sklade (viď č.l. 11 s.
sp.). Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca si tieto zmluvné povinnosti
splnil a umožnil žalovanému vstup do skladových priestorov, ktoré boli strážené a zabezpečené. Z
výpovede konateľky žalobcu na pojednávaní vyplýva, že na základe dohody medzi zmluvnými stranami

pracovníci žalovaného mali kľúče od skladových priestorov a mali vlastný kód za účelom vstupu do
skladových priestorov a za účelom vykládky a nakládky tovaru, s tým, že cudzie vozidlá nemali prístup do
skladových priestorov, a že v skladových priestoroch boli kamerové systémy, ktoré tvrdenie žalovaný v
konaní nepoprel. Zároveň konateľka žalobcu uviedla, že skladník v skladových priestoroch bol prítomný
do 28.02.2022, dokedy bola spoločnosť ROBAND Logistik, s.r.o. v nájme skladových priestorov (viď č.l.

141, 142 s. sp.). Svedok D. P. potvrdil, že na základe zmluvy so žalovaným tovar skladovali, nakladali,
vykladali a strážili s tým, že v predmetných skladových priestoroch poskytovali tieto služby aj pre
iné obchodné spoločnosti (viď č.l. 99 s. sp.). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný mohol
skladovacie služby využívať do 28.02.2022.

Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

22. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd vylúčil v danej veci aplikáciu § 532 ods. 2 ObZ odvolací súd uvádza,
že § 532 ods. 2 ObZ je s poukazom na § 263 ObZ dispozitívnym ustanovením ObZ, v zmysle ktorého

pri zmluve o skladovaní uzatvorenej na dobu neurčitú ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie
veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná s tým, že vyzdvihnutím veci zmluva
zaniká. Dispozitívne ustanovenie právneho predpisu je také, ktoré pripúšťa, aby jeho normatívny účinok
zmluvné strany dohodou vylúčili alebo modifikovali (zmenili). Ak si strany neupravili určitú otázku, tedaani nevylúčili ani nemodifikovali dispozitívne ustanovenie zákona, je potrebné na zistený skutkový stav
aplikovať dispozitívnu právnu normu, čo možno odôvodniť argumentáciou, že ak by zmluvné strany mali
záujem na odchýlnej úprave od dispozitívnych noriem, tak by to výslovne v zmluve upravili. Právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav.

V danom prípade súd nesprávne aplikoval dispozitívne ustanovenie § 532 ods. 2 ObZ na zistený

skutkový stav. Zmluvné strany si síce modifikovali v rámci zmluvnej voľnosti dispozitívne ustanovenia
zmluvy o skladovaní ohľadom možnosti jej výpovede (§ 532 ods. 3 ObZ) v čl. VI. bod 2. zmluvy a
odstúpenia od zmluvy (§ 534 ObZ) v čl. VI. bod 3. zmluvy, avšak aplikáciu dispozitívneho ustanovenia
upravujúceho zánik zmluvy o skladovaní vyzdvihnutím veci (§ 532 ods. 2 ObZ) v zmluve nevylúčili, ani
nijako nemodifikovali, a preto bolo potrebné na zistený skutkový stav aplikovať túto dispozitívnu právnu
normu. Ak by súd prvej inštancie správne aplikoval dispozitívne ustanovenie § 532 ods. 2 ObZ, dospel by

k záveru, že zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nezanikla výpoveďou
zo strany žalobcu, ale skôr, a to vyzdvihnutím veci žalovaným dňa 11.02.2022. Vzhľadom k tomu, že
v zmysle § 532 ods. 2 ObZ ukladateľ je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná,
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi skladné za dobu od 01.02.2022 do 11.02.2022, t.j. 11 dní v sume
377,14 eura (960 eur/skladné za mesiac vrátane DPH : 28 dní = 34,285714/skladné za 1 deň x 11 dní

= 377,14 eura). Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú v časti o zaplatenie sumy 582,86 eura, t.j. v časti
predstavujúcej odplatu/skladné za obdobie od 12.02.2022 do 28.02.2022 (17 dní), teda za obdobie po
zániku zmluvy o poskytovaní služieb vyzdvihnutím veci v zmysle § 532 ods. 2 ObZ (960 eur/28 dní -
377,14 eura/11 dní = 582,86 eura/17 dní).

Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvu vyhotovil žalobca (viď č.l. 96 s. sp.), a preto nemôže namietať
skutočnosti, ktoré sám v nej navrhol (viď nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa
19.06.2008, v ktorom sa uvádza: ,, ... v tomto smere odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého
ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.“).

Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

24. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v časti
napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 582,86 eura
spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,86 eura odo dňa 16.04.2022 do zaplatenia zmenil
podľa § 388 CSP tak, že žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol, a to v časti predstavujúcej odplatu/
skladné za obdobie od 12.02.2022 do 28.02.2022 (17 dní), po zániku zmluvy o poskytovaní služieb

vyzdvihnutím veci v zmysle § 532 ods. 2 ObZ (960 eur/28 dní - 377,14 eura/11 dní = 582,86 eura/17
dní) (výrok I. tohto rozsudku).

25. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v časti
napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 377,17 eura

spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 377,14 eura odo dňa 16.04.2022 do zaplatenia podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to v časti predstavujúcej odplatu/skladné za obdobie od 01.02.2022 do
11.02.2022 (11 dní), pred zánikom zmluvy o poskytovaní služieb vyzdvihnutím veci dňa 11.02.2022 v
zmysle § 532 ods. 2 ObZ (960 eur/skladné za mesiac vrátane DPH : 28 dní = 34,285714/skladné za 1
deň x 11 dní = 377,14 eura).

Žalovaný sa nezaplatením sumy 377,14 eura dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu,
v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na jej zaplatenie aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 365 a § 369 ods. 2 ObZ. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 %ročne z dlžnej sumy. V zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške
0 %, pričom žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššie, ako

je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti, v ktorej priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úroky z omeškania v
uplatnenej výške 8 % ročne zo sumy 377,14 eura od 16.04.2022 až do dňa zaplatenia, a to s poukazom
na článok 16 ods. 3 CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté
nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (výrok II. tohto rozsudku).

26. O náhrade trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a podľa § 388 CSP. Súd priznal z uplatnenej sumy 1 920 eur (377,14 + 1 542,86 = 1 920 eur)
žalobcovi ako dôvodný nárok na zaplatenie sumy 377,14 eura. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu
sumy 1 542,86 eura, v ktorej časti súd žalobu zamietol, teda žalovaný mal v prvostupňovom konaní
úspech v rozsahu sumy 1 542,86 eura (960 eur + 582,86 eura = 1 542,86 eura) a žalobca v rozsahu

sumy 377,14 eura z uplatnenej sumy 1 920 eur. Po prepočte na percentá je pomer úspechu žalobcu
19,64 % a žalovaného 80,36 %, pričom čistý úspech žalovaného v konaní bol 60,72 % (80,36 % - 19,64
%). O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III. tohto rozsudku).

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v časti, v ktorej bolo napadnuté
rozhodnutie zmenené a žaloba zamietnutá, a to v rozsahu sumy 582,86 eura zo sumy 960 eur (960
eur - 377,14 eura = 582,86 eura) a žalobca mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu sumy 377,14
eura, v ktorej časti odvolací súd napadnutý výrok I. potvrdil. Po prepočte na percentá je pomer úspechu

žalovaného 60,71 % a žalobcu 39,29 %, pričom čistý úspech žalovaného v odvolacom konaní bol 21,42
% (60,71 % - 39,29 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV. tohto
rozsudku).

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).