Uznesenie – Spätvzatie – Konkurz ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237936
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5123237936.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd druhej inštancie v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105,
zast. 1/ Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821
01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 a 2/ KASATKIN & PARTNERS s. r. o., so sídlom

Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto , IČO: 47 255 021 proti žalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast. Mgr. Michal Mozolík, advokát, so
sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby po
vyhlásení rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/3/2023-122 zo dňa 2. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby nepripúšťa.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov druhoinštančného konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.11.2023 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného na základe uznesenia sp. zn. 3OdK/17/2023, ktorým súd prvej inštancie zbavil žalovaného
všetkých dlhov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze, keď žalobca mal za to, že žalovaný

nemal pri oddlžení poctivý zámer, keďže pri podaní návrhu naplnil predpoklady nepoctivého zámeru
podľa § 167g ods. 2 písm. c), f), h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“)
a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa § 166g ods. 1 zákona ZKR.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutím sp. zn. 9Odi/3/2023-122 zo dňa 2. mája 2025 vo výroku I. žalobu

žalobcu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že je veriteľom žalovaného, a teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. 9Odi/3/2023-122 zo dňa 2. mája 2025 bolo doručené
zástupcovi žalobcu (§ 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/)

do elektronickej schránky dňa 17.06.2025 a zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky dňa
02.06.2025.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.06.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť
bez uvedenia dôvodu a navrhol, aby odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 9Odi/3/2023-122 zo dňa 2. mája 2025 zrušil a konanie zastavil s tým, že žiadnemu

z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania.5. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.08.2025 vyjadril nesúhlas so späťvzatím
žaloby z dôvodu, že ho považuje za účelové a smerujúce k znegovaniu (zrušeniu) rozsudku vydanému
v prospech žalovaného, ktorý bol meritórne úspešný v dôsledku kvalifikovanej obrany. Žalovaný žiadal

súd poskytnúť mu možnosť dosiahnuť v spore meritórne rozhodnutie, a teda zohľadniť jeho záujem
na právoplatnom meritórnom rozhodnutí s prihliadnutím na jeho právnu istotu, oproti stavu pripustenia
späťvzatia žaloby, zrušenia rozsudku a zastavenia konania nemeritórnym rozhodnutím (uznesením).

6. Podľa žalovaného ide o zneužitie práva žalobcom (čl. 5 CSP) s cieľom zrušiť a znegovať nepriaznivé

účinky rozsudku, ktorý je prínosný z hľadiska verejného záujmu i súkromného záujmu žalovaného pre
kvalitné a správne odôvodnenie. Žalobca sa snaží iným spôsobom než riadnym opravným prostriedkom
zvrátiť výsledok neúspechu, a teda iným procesným prostriedkom - späťvzatím žaloby zrušiť rozsudok,
čo by predstavovalo zneužitie práva a neoprávnené a neprimerané zvýhodnenie žalobcu a závažné
znevýhodnenie žalovaného v konaní.

7. Žalobcovi by pripustením späťvzatia žaloby a zrušením meritórneho rozsudku bolo umožnené
opätovné podanie žaloby proti žalovanému aj z totožných/obdobných žalobných dôvodov v zákonnej
lehote 6 rokov, a teda by mu bolo umožnené dodatočne aj po skončení sporu odstrániť nedostatky
a legitímny negatívny procesný následok pasivity v riadnom doložení uplatneného nároku v tomto
konaní, čo by bolo zjavne nespravodlivé voči žalovanému (ktorý bol meritórne úspešný). Uvedené by

bolo v rozpore s princípom právnej istoty a základnou zásadou civilného procesu, že o rovnakej veci
nemožno znova konať. Žalovaný mal za to, že vyhlásený rozsudok obsahuje kvalitné, kvalifikované
a správne odôvodnenie vrátane (obiter dictum) odôvodnenia k tvrdeným dôvodom žaloby, ktorých
neopodstatnenosť súd prvej inštancie náležite a správne odôvodnil v odôvodnení rozsudku. Pre
žalovaného by tak pripustenie späťvzatia žaloby a zrušenie rozsudku znamenalo nepriaznivý procesný

následok (horšie postavenie napriek úspechu v spore).

8. Pripustením späťvzatia žaloby by podľa žalovaného došlo tiež k znegovaniu verejnému záujmu
na zverejnení rozsudku ako meritórneho rozhodnutia na webovom sídle MS SR, kde sa zverejňujú
právoplatné súdne rozhodnutia, čo taktiež odôvodňuje nepripustenie späťvzatia žaloby a zrušenia

rozsudku.

9. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na osobitné okolnosti tohto prípadu žalovaný navrhol, aby súd
nepripustil späťvzatie žaloby podľa § 370 ods. 2 CSP, pretože sú dané vážne dôvody, pre ktoré žalovaný
so späťvzatím žaloby oprávnene nesúhlasí.

10. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.08.2025 v súvislosti so svojím vyjadrením
k späťvzatiu žaloby, dôvodnosťou jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby a oprávnenosťou a vážnosťou
uplatnených dôvodov nesúhlasu poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.

11. Žalobca sa k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby nevyjadril.

12. Podľa § 370 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak je žaloba vzatá
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

13. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že po doručení rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi, tento voči nemu
odvolanie nepodal a v rámci lehoty na podanie odvolania zobral bez uvedenia dôvodu svoju žalobu v
celom rozsahu späť. Žalobca teda využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie avšak skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

15. Pretože na výzvu okresného súdu žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, súd druhej inštancie
posudzoval,čidôvodyuvádzanéžalovanýmsútakvážne,žeobmedzujúdispozičnéoprávneniežalobcu,
ktoré je jednou zo základných zásad civilného sporového konania.16. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posudzuje súd ad
hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne
špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na

hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nemusia mať pritom nevyhnutne
právny základ. Môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, keď z ich povahy vyplýva,
že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a
meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Takéto dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v konaniach o

ochranu osobnostných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže mať prípadný
zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Z hľadiska povahy predmetu konania však nie
sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný účinne uplatniť vážne dôvody na
nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní
tvrdiť a preukázať žalovaný. Ich posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a
zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať

prezentované dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážne. Samotné subjektívne presvedčenie
žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.

17. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2010 okrem iného vyplýva: „Späťvzatie
žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako

účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi,
ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania
(tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom
druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie

zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie
žalovaný.Pokiaľideovymedzeniepojmuvážnedôvody,zákontútootázkunerieši,pretotrebavychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné

dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a
dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a
právom chránených záujmov“. Z ďalšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 81/2010 vyplýva: „Posúdenie
dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a
záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre

ktoré súd konanie nezastaví“.

18. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3Cdo1171/2002 okrem iného vyplýva: „Vážnym dôvodom pre
nepripustenie späťvzatia žaloby je spravidla okolnosť, z ktorej je možné dovodiť, že späťvzatím návrhu
je žalovaný ohrozený vo svojich oprávnených záujmoch napríklad preto, že v prípade späťvzatia a

následného zastavenia konania by sa už sám nemohol s úspechom domáhať rozhodnutia o spornom
nároku (viď vyporiadanie spoločného majetku manželov). Žalovaný musí uviesť dôvod, pre ktorý s
pripustením späťvzatia žaloby nesúhlasí“.

19. Späťvzatie žaloby, a to aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, je zákonom

dovolený a predpokladaný postup, ktorý je upravený v ust. § 370 CSP. Je prirodzeným dôsledkom
výsledku sporu, že žalobca v prípade jeho neúspechu môže uplatniť svoje dispozičné oprávnenie a
zobrať žalobu späť, t. j. pokiaľ v rozhodnutí vo veci samej sa javí jeho neúspech pred rozhodnutím
odvolacieho súdu. Takémuto postupu žalobcu nie je možné zabrániť. Zabrániť dôsledkom takéhoto
konania zo strany žalobcu je možné len vtedy, ak by tu boli také vážne dôvody na strane žalovaného,

pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Musí ísť o také vážne dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu
dispozičného oprávnenia žalobcu nakladať s vecou. O takýto prípad by sa malo jednať vtedy, ak by
bez rozhodnutia vo veci samej ostali vzájomné práva a povinnosti strán sporu, a to najmä žalovaného
neisté, sporné, porušené a bez meritórneho rozhodnutia by nedošlo k ich náprave alebo k nastoleniu
stavu právnej istoty. V prejednávanej veci o takýto prípad ide.

20. Žalovaný ako dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby uviedol právnu istotu spočívajúcu v existencii
právoplatného rozsudku o zamietnutí žaloby, čo zakladá prekážku res iudicata, čím bude odstránené
riziko, že by sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného podaním rovnakej žaloby protižalovanému aj z totožných/obdobných žalobných dôvodov a dodatočne aj po skončení sporu odstráni
negatívny procesný následok jeho pasivity v riadnom doložení uplatneného nároku v tomto konaní.
Žalovaný teda odôvodňoval nesúhlas so späťvzatím žaloby právnou istotou a na druhej strane možným

rizikom budúceho uplatnenia nároku na zrušenie oddlženia žalovaného žalobcom iným spôsobom v
prípade absencie rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil.

21. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal. Týmto rozhodnutím okresný súd upravil

vzájomné vzťahy medzi stranami sporu týkajúce sa možnosti žalobcu ako označeného veriteľa dlžníka
(žalovaného) dotknutého oddlžením dlžníka domáhať sa v zmysle § 166f zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii zrušenia oddlženia žalovaného v prípade preukázania, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer, a to žalobou podanou voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od
vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Dôsledkom zamietnutia žaloby je absencia
rozhodnutia o zrušení oddlženia žalovaného.

22. Je prirodzené, že v takomto štádiu má žalovaný odôvodnený záujem aby rozsudok okresného súdu,
ktorým bola žaloba zamietnutá nadobudol aj právoplatnosť, čím by založil prekážku veci rozhodnutej
(na základe skutkového základu a uplatneného nároku v žalobe) a navodil by tým stav právnej istoty
spočívajúci v prekážke opätovného uplatnenia už raz zamietnutého nároku zo strany žalobcu. Je

nepochybné, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu sa právne postavenie
žalovaného posilní, pričom medzi stranami sporu je týmto rozhodnutím vyriešená otázka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby o zrušenie oddlženia žalovaného na základe skutkového stavu
tvrdeného a preukazovaného žalobcom v tomto konaní.

23. V prejednávanej veci je navyše procesné postavenie žalovaného špecifické v tom, že k späťvzatiu
žaloby došlo po vydaní rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a teda žalovaný
bol v konaní úspešný. Žalobcovi síce nie je možné uprieť späťvzatie žaloby aj v takomto štádiu
konania, avšak toto dispozičné oprávnenie je limitované nesúhlasom žalovaného a vážnymi dôvodmi na
základe, ktorých so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Už samotnú procesnú situáciu žalovaného, ako strany

úspešnejvkonanípredsúdomprvejinšatncie,považujeprávnateóriazapravdepodobnýzávažnýdôvod
nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,
Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre, C.H.BECK, 2016, str. 1250).

24. Súd druhej inštancie preto pri hodnotení dôsledkov zastavenia konania z hľadiska právneho a

faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a pri hodnotení dopadu na postavenie žalovaného
dospel k záveru, že prípadným zastavením konania na základe späťvzatia žaloby a zrušením vydaného
zamietajúceho rozsudku okresného súdu by došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného a k zvýšeniu jeho
právnej neistoty za situácie, keď bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Táto právna neistota žalovaného by trvala počas zákonom určenej lehoty na podanie žaloby

o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, t.j. po dobu 6 rokov od vyhlásenia konkurzu (§ 166f ods. 1
ZKR), a to napriek tomu, že okresný súd už svojim rozhodnutím vo veci samej tento stav právnej neistoty
vyriešil v prospech žalovaného. Rozsudok okresného súdu vyriešil vzťah medzi stranami sporu so
záveromonedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuzdôvodujejnepreukázania,nezrušiloddlženie
žalovaného a odvolací súd nevidí rozumný dôvod, prečo by mala opätovne nastúpiť právna neistota

medzi stranami sporu na základe späťvzatia žaloby, pripustením ktorého by došlo k zrušeniu vydaného
rozsudku, ktorý už vzájomný vzťah na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu vysporiadal.
Podľa odvolacieho súdu každá osoba v postavení žalovaného by bola oprávnená dôvodne domáhať sa
nepripustenia späťvzatia žaloby.

25. S prihliadnutím na individuálne okolnosti tohto konania, jeho štádium a procesné postavenie
žalovaného súd druhej inštancie dospel k záveru, že žalovaným udávané dôvody sú závažné, ktoré
bránia zastaveniu konania. Súd druhej inštancie preto späťvzatie žaloby podľa § 370 ods. 2 CSP
nepripustil.

26. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia okresný súd rozhodne o výške ním priznaných
trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu podané nebolo.27. Rozhodnutie o nepripustení späťvzatia žaloby je konečným rozhodnutím preto bolo potrebné aj keď
nejde o odvolacie konanie, rozhodnúť aj o trovách druhoinštančného konania súvisiacich so späťvzatím
žalobypovydanírozsudkuokresnýmsúdom,oktorýchrozhodolsúddruhejinštancievzmysle§396ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému, ako strane úspešnej
v tomto konaní, proti žalobcovi vo výške 100%.

28. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).