Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711200704
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1711200704.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu FK - TRANS,
s.r.o. v likvidácii, naposledy so sídlom B. X/XXXX, XXX XX J., IČO: 36 555 550 proti žalovanému
Transforwarding SK, s.r.o., naposledy so sídlom Z. Q.. XXXX/X, XXX XX S. O., IČO: 35 728 647 o
zaplatenie prepravného vo výške 1.368,50 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č.k. 33Rob 16/2011-20 zo dňa 29.03.2011.

II. Súd konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.01.2011 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu
peňažnú sumu vo výške 1.368,50 eura s príslušenstvom spolu s náhradou trov súdneho konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky prepravy č. E-49-47-9 zo dňa 28.07.2010 a

medzinárodného nákladného listu č. SK 6639385 zo dňa 29.07.2010 a CMR č. SK 7483526 zo dňa
02.08.2010 ako dopravca uzavrel so žalovaným ako odosielateľom zmluvu o preprave veci. Žalovaný
dohodnutú odplatu vo výške 1.150,-eur nezaplatil.

2. Okresný súd Pezinok dňa 29.03.2011 vyhovel žalobe žalobcu vydaním platobného rozkazu č.k.
33Rob/16/2011 - 20, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote do 15 dní odo dňa

doručenia platobného rozkazu sumu vo výške 1.368,50 eura s príslušenstvom a trovy konania, alebo
aby v tejto istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor.

3. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nemožno
doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to
neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

4. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť, bolo potrebné tento zrušiť a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. predmetného uznesenia a platobný rozkaz zrušil v celom
rozsahu.

5. Po skončení konkurzného konania bol žalovaný vymazaný z obchodného registra Mestského súdu

Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 15636/B, dňom 08.05.2024.

6. Na základe rozhodnutia spoločníka o zrušení spoločnosti ku dňu 16.8.2023, účtovnej závierky
vyhotovenej ku dňu 30.04.2024, konečnej správy likvidátora o priebehu likvidácie zo dňa 30.04.2024 sa
žalobca vymazal dňom 07.09.2024 z príslušného obchodného registra.

7. Súd je vždy povinný skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako strana sporu, má procesnú subjektivitu
(§ 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na nedostatok procesnej subjektivity musí súd prihliadnuťaj bez návrhu, kedykoľvek, v každom štádiu konania. Nedostatok procesnej subjektivity je nedostatkom
neodstrániteľným a má za následok zastavenie konania (§ 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

8. V rámci skúmania podmienok konania súd zistil, že žalovaný bol ku dňu 08.05.2024 vymazaný z
obchodného registra a žalobca bol ku dňu 07.09.2024 vymazaný z obchodného registra, čím došlo k ich
zániku (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka). Týmto dňom žalobca a žalovaný zároveň stratili procesnú
spôsobilosť byť stranou sporu v konaní (§ 61 Civilného sporového poriadku v spojení s § 18 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

9. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 zákona C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej
len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Zo zápisu v obchodnom registri je zrejmé, že žalobca a žalovaný zanikli bez právneho nástupcu, a
teda na strane žalobcu a aj žalovaného neexistuje subjekt, s ktorým by súd pokračoval v konaní, súd
preto konanie zastavil (§ 64 Civilného sporového poriadku).

11. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným
zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením
zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení
konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda
zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky

okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon
žalobcu-späťvzatiežaloby.UvedenývýkladplatínapriekobsahudôvodovejsprávyCivilnéhosporového
poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady
procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby
pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a

teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady
zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie
súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo
výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba
tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods.
2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku
vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom
materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona
nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho
predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom
nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný

orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

12. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ktorý podal žalobu voči žalovanému pred ich zánikom nevyvolali
zastavenie konania, teda nezavinili zastavenie konania (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Konanie muselo byť zastavené pre nedostatok neodstrániteľnej procesnej podmienky, ktorá vznikla

nezávisle na žalobcovi a žalovanom, žiadna zo strán tak nezavinila zastavenie konania. Žalobca a
žalovaný tak nemajú právo na náhradu trov súdneho konania, pričom o práve žalobcu a žalovaného nie
je možné rozhodnúť pre nedostatok jeho procesnej subjektivity.

Poučenie:

Proti I. výrokovej vete tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (a contrario § 357 Civilného sporového

priadku)ProtiII.výrokovejvetetohtouzneseniajemožnépodaťodvolaniedo15dníoddoručeniatohtouznesenia
na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.