Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/2401/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414590
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124414590.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. D. XXX, XXX XX E., zast. E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., 2/ E. F.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., 3/ C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D.
XXX, XXX XX E., zast. opatrovníkom: C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., 4/
C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., všetci práv. zast.: Advokátska kancelária

CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti povinným: 1/ G. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E. a 2/ I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX,
XXX XX E., obaja práv. zast.: JUDr. Radoslava Sláviková Geržová, PhD., členka združenia: Advokátska
kancelária bratis.law, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o vymoženie nepeňažného plnenia –
vypratanie nehnuteľnosti, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Jozef Štorek, exekútorský úrad so
sídlom Bezručova 16, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 195 555, pod sp. zn. 288EX 905/24, o sťažnosti

povinného 2/ proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 zo dňa
22. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 zo dňa 22.
05. 2025 tak, že súd exekúciu voči povinnému 2/ podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
z a s t a v u j e.

II. Súd m e n í výrok IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 zo dňa 22.
05. 2025 tak, oprávnení 1/ až 4/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému 2/ trovy
exekúcie spolu v sume 265,38 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho
zástupcu povinného 2/.

III. Oprávnení 1/ až 4/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 61,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Výroky I., III. a V. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 zo dňa 22. 05.
2025 zostávajú n e d o t k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25. 10. 2024 domáhali od

povinných 1/ a 2/ vymoženia nepeňažného plnenia na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 12C/75/2019-69 zo dňa 12. 08. 2020, vykonateľného dňa 20. 08. 2024, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/75/2019 - 111 zo dňa 18. 07. 2024,
právoplatným dňa 18. 09. 2024 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 05. 12. 2024 exekučný súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.

Ing. Jozefa Štoreka, ktorý ju vedie pod sp. zn. 288EX 905/24.3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 03. 02. 2025 doručený návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie, dňa
13. 02. 2025 mu doručila samostatný návrh na zastavenie exekúcie i povinná 1/. O podaných návrhoch
vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024

zo dňa 22. 05. 2025 takto: „I. Súd exekúciu voči povinnej v 1. rade podľa § 61k ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v celosti z a s t a v u j e. II. Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie
zo dňa 03.02.2025 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. III. Povinnej v 1. rade nárok
na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zo dňa
13.02.2025 n e p r i z n á v a. IV. Povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v súvislosti

s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 03.02.2025 n e p r i z n á v a. V.
Oprávnení v 1. až 4. rade n e m a j ú nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom povinného v
2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 03.02.2025.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že oba návrhy
boli podané včas. Konštatovala, že každý z povinných namieta prevažne zhodné skutočnosti, povinná
1/ osobitne namietla, že nadobudla dotknutú nehnuteľnosti do svojho podielového spoluvlastníctva.
Poukázala na to, že exekučný titul - rozsudok určil vymáhanú povinnosť nasledovne: Žalovaní v 1. a

2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť - byt, nachádzajúci sa v katastrálnom území C.. obec E.,
okres J., zapísaný na LV č. XXX, v bytovom dome súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele č.
651/14, vo štvorbytovej jednotke na podlaží, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, kúpeľne a WC a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ako nedôvodnú vyhodnotila námietku povinných, že návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou, rsp. bez súhlasu súdu vo vzťahu k oprávnenému

C. A., ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. K námietke povinných „res iudicata,“ prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, ktorou má byť právoplatné Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
č. 68Ek/1606/2023 zo dňa 14. 05. 2024, uviedla, že nastala nová skutočnosť, teda oprava exekučného
titulu tak, ako uvádza opravné uznesenie a s tým spojené nové doručovanie exekučného titulu -
rozsudku v čase po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia o zastavení skoršej

exekúcie, v dôsledku čoho nevyhnutne nastala aj oprava vykonateľnosti exekučného titulu ako je už
uvedené, exekučný súd mal už v rámci skúmania predpokladov vedenia nového exekučného konania
č. 7Ek/2401/2024 za preukázané, že pominuli procesné dôvody zastavenia predchádzajúcej exekúcie
uvedené v uznesení č.k. 68Ek/1606/2023, resp. že tie procesné dôvody ktoré bránili skoršej exekúcii,
už neexistujú a preto nebránia novej exekúcii, hoci aj v tej istej veci a s tými istými účastníkmi konania.

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 68Ek/1606/2023 zo dňa 14. 05. 2024 preto pre
exekučný súd nepredstavuje prekážku res iudicata. Čo sa týka námietky nedoručenia exekučných
podkladov obom povinným, vyššia súdna úradníčka konštatovala, že upovedomenie o začatí exekúcie
vydá a doručí poverený súdny exekútor, a to oprávnenému a aj povinnému. Exekučný poriadok pritom
neukladá nijakú povinnosť, aby súdny exekútor spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručoval aj

iné podklady k exekúcii, povinní majú možnosť, hneď ako sa dozvedia o exekúcii na základe doručeného
upovedomenia o začatí exekúcie - nahliadnuť do exekučného spisu v zmysle § 205 Exekučného
poriadku; povinní tiež môžu písomne požiadať o prístupové údaje do elektronického súdneho spisu,
súd sa v tomto smere tiež stotožnil s vyjadrením oprávnených, ani táto námietka nie je dôvodom na
zastavenie exekúcie súdom. Exekučný súd v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, v rámci

posúdenia predpokladov pre vedenie exekúcie, nedoručuje povinným nijaké písomnosti a ani podklady
k exekúcii, uvedené nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Obaja povinní tiež zhodne namietali, že
bytový dom nemá zapísané byty v zmysle Zákona o vlastníctve bytov, pričom práve samotní oprávnení
odmietajú zapísať bytové jednotky ako byty na list vlastníctva z dôvodu nákladov s tým spojených.
K tomuto osobitne povinný v 2. rade uviedol, že majiteľ bytovej jednotky v ktorom býva povinný a

jeho manželka, s exekúciou nesúhlasí, preto je exekúcia neprípustná, o čom je doložené Čestné
vyhlásenie podpísané K. L. zo dňa 28. 01. 2025. Vyššia súdna úradníčka ďalej konštatovala, že povinný
v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno, nevyjadril sa k tomu, aké povinnosti po vydaní exekučného
titulu splnil a riadne si plní (nové skutočnosti), čím by voči nemu prípadne odpadol dôvod vymáhania
určenej povinnosti - vypratania bytu v exekúcii. Povinná v 1. rade osobitne namietala nadobudnutie

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vo veľkosti 1-ina k celku dňa 28. 01. 2025. Nekonkrétne
vyjadreniepánaGuzmickéhooplnenívymáhanejpovinnostivyššiasúdnaúradníčkapretonepovažovala
za významné aj s prihliadnutím na to, že menovaný nie je účastník tohto exekučného konania. Tiež
v tejto súvislosti nepovažovala za významné, že dotknutá bytová jednotka nie je zapísaná na LV ako
byt a ani veľkosť spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti jednotlivých spoluvlastníkov. Exekučný

titul určil vymáhanú povinnosť s ohľadom na takýto stav, a to aj za účasti všetkých spoluvlastníkov
v základnom konaní, t.j. zohľadňuje že ide o podielové spoluvlastníctvo k štvorbytovej jednotke. Čo
sa týka nájomnej zmluvy, ktorá podľa vyjadrenia oprávnených trpí neodstrániteľnou vadou, absenciou
väčšinového rozhodnutia spoluvlastníkov o prenájme predmetnej nehnuteľnosti povinnými, súdu boladoložená nájomná zmluva podpísaná dňa 01. 07. 2024 medzi účastníkmi: K. L. ako v tom čase vlastník a
prenajímateľ 3- izbového bytu na 2. nadzemnom podlaží v bytovom dome súp.č. 157 a obaja povinní ako
nájomcovia (v rozsahu dvoch strán). Okolnosti uzavretia vyššie uvedenej nájomnej zmluvy (jej platnosť

a pod.) však nie sú predmetom tohto exekučného konania. Vyššia súdna úradnícka preto nepovažovala
túto argumentáciu za dôvodnú pre zastavenie exekúcie voči povinnému v 2. rade. Povinná v 1. rade,
popri už uvedených námietkach, ktoré sú zhodné s námietkami povinného v 2. rade, osobitne namietala
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1- k celku na dotknutej nehnuteľnosti podľa LV č.
XXX, kú. Dyčka: stavba 4 - bytová jednotka so súpisným číslom 157 na pozemku registra C-KN s

parcelým číslom 651/14 na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva Okresného úradu
Nitra - katastrálny odbor V-336/2025 zo dňa 28. 01. 2025, na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi: K. L., nar. XX. XX. XXXX, ako darcom a G. H., nar. XX. XX. XXXX, ako obdarovaným.
Vyššia súdna úradníčka vyhodnotila túto námietku ako dôvodnú pre zastavenie exekúcie voči povinnej
v 1. rade. Dôvody vedenia exekúcie voči povinnej v 1. rade takto po vydaní exekučného titulu zanikli.
Povinná v 1. rade, po vydaní exekučného titulu už nie je v pozícii osoby, ktorá sa bez právneho dôvodu

zdržiava v nehnuteľnosti po uplynutí doby nájmu, ako konštatoval exekučný titul podľa v tom čase
existujúcich okolností, po vydaní exekučného titulu zanikol nárok oprávnených na vymáhanie uloženej
povinnosti voči tejto povinnej. Povinnej, ako podielovej spoluvlastníčke patria práva v rozsahu podľa §
123 Občianskeho zákonníka, najmä vec držať a užívať, ako aj ďalšie práva vlastníka v rozsahu podľa
platných právnych predpisov. Exekučný súd je rovnako viazaný aj Rozhodnutím Okresného úradu Nitra,

katastrálny odbor, číslo vkladu V 336/2025 zo dňa 28. 01. 2025, musí z tohto vychádzať, v rozsahu
Exekučného poriadku nie je príslušný na preskúmanie správnosti tohto rozhodnutia. Oprávnení môžu
uplatniť svoju argumentáciu týkajúcu sa okolnosti prevodu vlastníckeho práva v osobitnom konaní,
mimo tohto exekučného konania, táto námietka povinných bez doloženia príslušnej listiny týkajúcej sa
preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, číslo vkladu V 336/2025 nemôže

byť dôvodná pre pokračovanie v exekúcii voči povinnej v 1. rade. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyššia
súdna úradníčka exekúciu voči povinnej v 1. rade podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v
celosti zastavila a po preskúmaní tých námietok, ktoré uplatnil povinný v 2. rade, návrh povinného v 2.
rade na zastavenie exekúcie zo dňa 03. 02. 2025 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

4. Proti výroku II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote povinný 2/
sťažnosť. Opätovne namietal, že exekučné konanie predstavuje prekážku res iudicata vo vzťahu k
inému exekučnému konaniu, a tou je exekučné konanie 288 EX/804/2023. Totožný návrh na vypratanie
nehnuteľnosti už bol právoplatne zastavený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn.
68EK/1606/2023 dňa 14. 05. 2024. Pravdepodobne tí istí účastníci ako oprávnení podali návrh na

vypratanie nehnuteľnosti znovu v tej istej veci s nečestným úmyslom. Tiež namietal, že oprávnený
C. A. má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony (nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony),
pričom na iné ako bežné veci, je potrebný súhlas súdu. Teda opatrovník nemôže konať proti záujmom
Pána Prekopa a potrebuje súhlas súdu. Bežné vec nie je podanie 2x návrhu na vykonanie exekúcie
vyprataním svojej nehnuteľnosti, keď už v prvá exekúcia mu spôsobila náklady, tým, že ako oprávnený

musel hradiť náklady exekúcie. Ďalej poukázal na zmenu pomerov v osobe vlastníka nehnuteľnosti -
stavba so súpis. č. 157, druh stavby: 9 – bytový dom, popis stavby: 4-bytová jednotka, postavená na
parc. č.651/14, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra– Katastrálny
odbor a nachádzajúci sa v katastrálnom území: C., obec:E., Okres: Nitra (ďalej len ako „nehnuteľnosť“),
ktorej vypratanie je vymáhaným nárokom v predmetnom konaní. V čase vydania exekučného titulu

t.j. rozsudok 12C/75/2019 zo dňa 12. 08. 2020, bol podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu
1/4 na nehnuteľnosti pán K. L., J. A. XX, J., nar. XX. XX. XXXX. Po vydaní exekučného titulu sa
zmenili okolnosti, tak že vlastníčkou predmetného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý
reálne tvorí samostatnú bytovú jednotku sa stala povinná v 1. rade, pani G. H.. Pán L. vzal návrh
na exekúciu späť. Spoluvlastnícky podiel môže byť síce predmetom exekúcie, v konkrétnom prípade

len v časti spoluvlastníckych podielov oprávnených z celku nehnuteľnosti, na ktorej je vymáhaným
nárokom vypratanie. Vzhľadom na uvedené má za to, že uvedený prevod vlastníckeho práva a
následne späťvzatie návrhu zo strany povinnej v 1.rade spôsobil, že po vydaní exekučného titulu
sa okolnosti zmenili tak, že vymáhaný nárok – vypratanie nehnuteľnosti sa netýka nehnuteľnosti ako
celku, t.j. všetkých spoluvlastníckych podielov k celku a vypratanie takejto nehnuteľnosti nie je možné

ani vykonateľné v časti spoluvlastníckych podielov oprávnených. Nehnuteľnosť pritom nemožno ani
rozčleniť, a z tohto dôvodu rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vedie nie je vykonateľné,
pričom súd sa o tejto skutočnosti dozvedel až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Napokon
poukázal na to, že úmyslom povinného v 2. rade je žiť natrvalo so svojou manželkou, povinnou v 1. radev spoločnej domácnosti. Narušenie práv a povinností manželov môže viesť nielen k rozvratu manželstva
ale aj k následnému zániku manželstva rozvodom. Manžel užívajúci počas trvania manželstva byt
v dome, ktorý je vo vlastníctve druhého manžela, odvodzuje svoje právo bývať v tomto byte od

existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, pretože obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou
manželov žiť spolu (§ 18 ZoR) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 ZoR). Na
tomto základe má manžel, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti, právo bývať so svojím manželom v
byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel, ktorý je vlastníkom
nehnuteľnosti, má povinnosť mu toto užívanie bytu umožniť. (26 Cdo 1544/2005 (NS ČR) S poukazom

na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinný v rade 2. nesúhlasí so zamietnutím návrhu na zastavenie
exekúcie a podáva túto sťažnosť, pričom navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodov, že (i) nastali
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a že (ii) vo veci už bolo raz právoplatne
rozhodnuté.

5. Oprávnení sa k podanej sťažnosti nevyjadrili.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné

zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Úvodom treba pripomenúť, že napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I.
Súd exekúciu voči povinnej v 1. rade podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v celosti z a s
t a v u j e. II. Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 03.02.2025 podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku z a m i e t a. III. Povinnej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v súvislosti s
návrhom povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 13.02.2025 n e p r i z n á v a. IV. Povinnému
v 2. rade nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie
exekúcie zo dňa 03.02.2025 n e p r i z n á v a. V. Oprávnení v 1. až 4. rade n e m a j ú nárok na náhradu
trov konania spojených s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 03.02.2025.“

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť len povinný 2/, a to do výroku II., ktorým bol zamietnutý jeho
návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie tak uznesenie vyššej súdnej úradníčky preskúmal len
v napadnutom rozsahu vychádzajúc z dôvodov podanej sťažnosti.15. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj obsahu súdneho spisu, musí sťažnostný
súd konštatovať, že aj vo vzťahu k povinnému 2/ sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie, pričom súd prvej
inštancie zároveň dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa od počiatku nevedie dôvodne.

16. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2024 domáhali voči povinným 1/ a 2/ vymoženia nepeňažného plnenia
na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/75/2019 - 69 zo dňa 12.
08. 2020, vykonateľného dňa 20. 08. 2024, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra

sp. zn. 12C/75/2019 - 111 zo dňa 18. 07. 2024 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bola
povinným uložená nasledovná povinnosť: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť -
byt, nachádzajúci sa v katastrálnom území C.. obec E., okres J., zapísaný na LV č. XXX, v bytovom
dome súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele č. 651/14, vo štvorbytovej jednotke na podlaží,
pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, kúpeľne a WC a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

17. Voči začatej exekúcii sa povinní bránili návrhmi na zastavenie exekúcie. Obaja povinní namietali
existenciu prekážky „res iudicata“ vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 68Ek/1606/2023 a podanie návrhu na
vykonanie exekúcie zo strany oprávneného 3/ bez schválenia tohto úkonu súdom. Povinná 1/ ďalej
namietala, že sa stala vlastníčkou dotknutého bytu. Povinný 2/ okrem iného uviedol, že pôvodný majiteľ
dotknutého bytu, pán L., s exekúciou nesúhlasil a ani o tomto návrhu na exekúciu nevedel, a spolu

s návrhom predložil aj Nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 01. 07. 2024 na obdobie od 01. 07. 2024 do 31.
12. 2025. Oprávnení so zastavením exekúcie nesúhlasili.

18. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením rozhodla o zastavení exekúcie voči povinnej 1/
z dôvodu, že sa stala vlastníčkou dotknutej bytovej jednotky. Návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie

zamietla s odôvodnením, že povinný 2/ nepreukázal žiadny dôvod pre zastavenie exekúcie.

19. Po vykonanom dokazovaní, k námietke existencie prekážky „res iudicata“ vo vzťahu ku konaniu sp.
zn. 68Ek/1606/2023, ktorú povinný 2/ zopakoval v podanej sťažnosti, súd prvej inštancie uvádza, že
vyššia súdna úradníčka sa s touto námietkou vysporiadala správne. Nie každé rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na vykonanie exekúcie či v danom prípade o zastavení exekúcie totiž zakladá prekážku „res
iudicata.“ Podľa dôvodu zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie resp. dôvodu zastavenia exekúcie
totiž tieto rozhodnutia môžu mať charakter procesných rozhodnutí, ktoré pri zmene skutkových okolností
nebránia iniciovaniu novej exekúcie. „Rozhodovanie o existencii prekážky rozsúdenej veci (nielen)
v exekučnom konaní reflektuje vždy na osobitné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú spojené s

vyriešením otázky totožnosti veci. Prekážka res iudicata totiž existuje jedine v prípade, ak sa má v novom
konaní prejednať tá istá vec, o ktorej už bolo v skoršom konaní právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide
vtedy, ak v novom konaní v porovnaní so skorším konaním je možné identifikovať totožnosť subjektov a
totožnosť predmetu konania, ktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj
zhodu skutkového základu nároku. V exekučnom konaní je vecou samou procesný nárok, o ktorom je

súd povinný rozhodnúť, teda pri začatí exekučného konania ide o žiadosť oprávneného o nútený výkon
exekučného titulu (porovnaj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2022, s. 935.). Ak teda exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené
exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa toto konanie skončilo, je
povinný skúmať nielen povahu tohto rozhodnutia, ale aj jeho obsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho

podkladom.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2023 – 40 zo dňa 20. 06. 2023)

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, porovnaním skutkového stavu v konaní sp. zn. 68Ek/1606/2023
a v konaní sp. zn. 7Ek/2401/2024, musí súd prvej inštancie v zhode s vyššou súdnou úradníčkou
konštatovať, že pre záver o totožnosti konaní sp. zn. 68Ek/1606/2023 a 7Ek/2401/2024 nebola naplnená

práve zhoda skutkového základu, keď dôvodom pre zastavenie exekúcie sp. zn. 68Ek/1606/2023
bola nevykonateľnosť exekučného titulu v dôsledku nesprávneho doručovania jednému zo žalobcov
(oprávnenému 3/), pričom v konaní sp. zn. 7Ek/2401/2024 bola už táto vada exekučného titulu
odstránená, keď oprávnení do konania predložili exekučný titul riadne doručený aj oprávnenému 3/, na
základe čoho bola vystavená nová doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyššia súdna úradníčka tak

správne konštatovala, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1606/2023 zo dňa
14. 05. 2024 nezaložilo prekážku „res iudicata“ pre opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie.21. Čo sa týka oprávnenia opatrovníčky oprávneného 3/ podať v jeho mene návrh na vykonanie
exekúcie, tu súd prvej inštancie poukazuje na § 28 Občianskeho zákonníka, ktorý schválenie súdu
vyžaduje len na nakladanie s majetkom obmedzeného za súčasného splnenia podmienky, že sa

nejedná o bežnú vec. V zásade sa preto bude vyžadovať schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností,
prevodoch spoluvlastníckych podielov, pri dedičských dohodách, pri právnych úkonoch týkajúcich sa
vecí väčšej hodnoty a pod. V danom prípade však súd prvej inštancie nemá za to, že by opatrovník
oprávneného 3/ priamo nakladal s jeho majetkom resp. že by podanie návrhu na vykonanie exekúcie
bolo právnym úkonom týkajúcim sa veci väčšej hodnoty.

22. V ostatnom však vyššia súdna úradníčka vo vzťahu k povinnému 2/ dospela k nesprávnym právnym
záverom a súd prvej inštancie musí konštatovať, že predmetná exekúcia sa nezačala dôvodne. V tejto
súvislosti totiž súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že po vydaní exekučného titulu povinní
s K. L. (pôvodným vlastníkom dotknutej bytovej jednotky) uzatvorili dňa 01. 07. 2024 Nájomnú zmluvu,
ktorá povinných oprávňovala na užívanie dotknutej bytovej jednotky s dobou nájmu na obdobie od

01. 07. 2024 do 31. 12. 2025. Treba zdôrazniť, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená po vydaní
exekučného titulu a pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a za tohto stavu tak oprávnení návrh
na vykonanie exekúcie nepodali dôvodne, keď v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinní
dotknutú nehnuteľnosť užívali oprávnene, práve na podklade spomínanej nájomnej zmluvy. Hoci teda
oprávnení disponovali vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený, sťažnostný

súd má za to, že uzatvorenie novej nájomnej zmluvy predstavuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti
tohto exekučného titulu, a je teda dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

23. Pokiaľ oprávnení namietali platnosť tejto nájomnej zmluvy v dôsledku absencie väčšinového

rozhodnutia spoluvlastníkov s odkazom na § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ich argumentácia
nie je správna. V danom prípade totiž nešlo o „nakladanie so spoločnou vecou,“ ale len o nakladanie
so spoluvlastníckym podielom. Predmetom nájmu bola totiž len bytová jednotka zodpovedajúca
spoluvlastníckemu podielu K. L.. O nakladenie so spoločnou vecou by išlo vtedy, ak by K. L. prenajal
celú nehnuteľnosť, čo však nebol predmetný prípad. Za stavu, keď teda medzi spoluvlastníkmi existuje

dohoda o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (ktorej existencia vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu
a je preukázaná aj správaním podielových spoluvlastníkov), pričom v zmysle tejto dohody každému
spoluvlastníckemu podielu zodpovedá konkrétna bytová jednotka, je súd toho názoru, že každý zo
spoluvlastníkov je oprávnený nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov, čo znamená, že K. L. platne uzatvoril nájomnú zmluvu s povinnými. Ak by súd prijal

výklad oprávnených, znamenalo by to, že na nakladanie s ktorýmkoľvek spoluvlastníckym podielom by
sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov (napríklad aj na predaj spoluvlastníckeho
podielu), čo však nemá oporu v právnej úprave ani v rozhodovacej praxi súdov. V tomto smere sa tak
sťažnostný súd nestotožnil ani so závermi uvedenými v bode 14. odôvodnenia uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1606/2023 zo dňa 14. 05. 2024, na ktoré poukázali oprávnení v rámci

vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Riadiac sa vyššie uvedenou úvahou nedá súdu prvej inštancie tiež neuviesť, že za otáznu považuje
aj aktívnu legitimáciu oprávnených na podanie návrhu na vykonanie exekúcie za stavu, že medzi
navrhovateľmi nebol práve K. L. ako vlastník dotknutej bytovej jednotky, ktorá sa mala vypratať. Opäť

súd pripomína, že v danom prípade sa nejednalo o nakladanie so spoločnou vecou, ale tak žaloba
o vypratanie ako i návrh na vykonanie exekúcie sa týkali výlučne spoluvlastníckeho podielu, ktorý v tom
čase patril K. L.. Pokiaľ teda samotný vlastník dotknutej bytovej jednotky nemal záujem o iniciovanie
exekúcie a vypratanie povinných, má súd za to, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie proti vôli
dotknutého spoluvlastníka ostatní podieloví spoluvlastníci prekročili rozsah oprávnení, ktorými disponujú

(disponovali) vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu K. L..

25. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie uvádza, že zastavenie exekúcie voči povinnému 2/
navyše odôvodňuje i skutočnosť, že povinná 1/ sa stala vlastníčkou dotknutej bytovej jednotky, pričom
bolo preukázané, že povinná 1/ a povinný 2/ sú manželia. Tu totiž treba poukázať na to, že právo

manžela (povinného 2/) na užívanie nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu) vo vlastníctve druhého
manžela (povinnej 1/) je odvodené z povinnosti manželov žiť spolu zakotvenej v Zákone o rodine (§ 18).
Pokiaľ teda povinná 1/ bude vlastníčkou dotknutej bytovej jednotky, súd prvej inštancie má jednoznačne
za to, že ju ani jej manžela (povinného 2/) nemožno z predmetnej bytovej jednotky vypratať, pretožeby tým bolo porušené ústavné právo povinnej vlastniť majetok, čo zahŕňa aj jej právo tento majetok
užívať.Akajoprávnenínaznačovalineplatnosťdarovacejzmluvy,napodkladektorejpovinná1/dotknutú
nehnuteľnosť nadobudla, platnosť či neplatnosť tejto zmluvy neprislúcha hodnotiť exekučnému súdu.

Exekučný súd je tu viazaný zápisom v katastri nehnuteľností, ktorý toho času svedčí práve v prospech
povinnej 1/.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd nemohol inak než napadnuté uznesenie vyššej
súdnej úradníčky sp. zn. 7Ek/2401/2024 zo dňa 22. 05. 2025 vo výroku II. zmeniť a exekúciu voči

povinnému 2/ zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

27. V dôsledku zmeny napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie aj voči povinnému 2/ treba
konštatovať, že výrok IV. uznesenia vyššej súdnej úradníčky o trovách konania vo vzťahu medzi
povinným 2/ a oprávnenými, ktorý je výrokom závislým od zmeneného výroku II. napadnutého
uznesenia, stratil svoj zákonný podklad, a preto sťažnostný súd ďalej rozhodol o trovách exekúcie

účastníkov konania a súdneho exekútora (keďže dochádza k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu).

28. Podľa § 197 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania,
ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na

peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného
nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z
pridanej hodnoty.

29. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

30. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

33. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi
patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,-Eur.

34. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %

35. Pokiaľ teda ide o trovy účastníkov konania (oprávnených a povinného 2/; exekúcia voči povinnej
1/ je už právoplatne zastavená a proti výroku o jej trovách sťažnosť nepodala), súd s poukazom na §
199d v spojení s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že nárok na náhradu trov priznal povinnému 2/, pretože
s návrhom na zastavenie bol v konečnom dôsledku úspešný, pričom povinný 2/ si nárok na náhradu trovuplatnil v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti. Pokiaľ ide o ich výšku,
súd povinnému 2/ priznal náhradu účelných, odôvodnených a preukázaných trov v sume 265,38 Eur
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby nasledovne:

1/ Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 02. 2025 - odmena 57,08 Eur + RP 14,84 Eur;
2/ Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 03. 02. 2025 - odmena 57,08 Eur + RP 14,84 Eur;
3/ Sťažnosť zo dňa 11. 06. 2025 - odmena 57,08 Eur + RP 14,84 Eur;
to všetko v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, navýšené podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky o DPH 23%. Oprávnení sú

spoločne a nerozdielne povinní nahradiť povinnému 2/ trovy konania spolu v sume 265,38 Eur v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného 2/.

36. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, súd na ich náhradu zaviazal oprávnených podľa § 199c
ods. 1 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať práve
oprávneným tým, že návrh na vykonanie exekúcie nepodali od počiatku dôvodne, ako už súd uviedol

vyššie. Ohľadom výšky náhrady, súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v § 197
Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov a ďalej na to, že
exekúcia proti povinnému 2/ bola zastavená z dôvodu, ktorý existoval už v čase začatia exekúcie, teda
vznikol pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd
priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 50,-Eur s poukazom na

§ 22 ods. 2 vyhlášky (50 % zo sumy 100,-Eur), ktorú navýšil o DPH vo výške 11,50 Eur (t.j. 23 % zo
sumy 50,-Eur), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre
daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu tak náhrada
trov exekúcie súdneho exekútora predstavuje sumu vo výške 61,50 Eur.

37. Pre úplnosť, sťažnostný súd uvádza, že výroky I., III. a V. uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 zo dňa 22. 05. 2025 zostali týmto rozhodnutím nedotknuté, keď voči
týmto výrokom sťažnosť nebola podaná. Osobitne, čo sa týka výroku V., tento aj po zmene napadnutého
uznesenia je vecne správny, keď oprávnení vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu povinného 2/ na
zastavenie exekúcie boli z procesného hľadiska neúspešným účastníkom, pričom procesné zavinenie

na zastavení exekúcie súd pričítal práve im. Nárok na náhradu trov exekúcie im tak nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).