Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 23C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205453
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7118205453.12

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/X,
zastúpeného: Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Košice, Bajzova 2, IČO: 47 254 220,
proti žalovanej: A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XX, zastúpenej: JUDr. Ján Cáfal, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Košice, Murgašova 3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I. S c h v a ľ u j esúdny zmier uzavretý na pojednávaní dňa 16.10.2025 v tomto znení:

Žalobca nadobúda dosvojhovýlučnéhovlastníctvazvecípatriacich dobezpodielového
spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre
okres Košice I, obec KOŠICE-ŤAHANOVCE, katastrálne územie H. zapísané:

- na Liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 752/9 o
výmere 1238 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/107 k celku,

- na Liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 752/10 o

výmere 2049 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/107 k celku,

- na Liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom 752/109 o výmere
19 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba – garáž so súpisným číslom 119 postavená
na parcele s parcelným číslom 752/109, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku.

Žalovaná s a z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 43.000,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti
uznesenia o schválení súdneho zmieru na bankový účet žalobcu.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

II. Z a s t a v u jkonanie v časti vyporiadania:

- hnuteľné veci - chladnička, mikrovlnná rúra, automatická bubnová práčka TATRAMAT mini 249,
ventilátor, šľahač ETA, stereosystém s CD prehrávačom, PC LIBRA, monitor, sedacia súprava, predsieň,
obývacia stena, písacie stoly, nábytková zostava v detskej izbe, stoličky spolu so stolom v kuchyni,

pokrievky na hrniec, pekáče, hrniec, panvice, podhlavníky, deky, súpravy lôžkovín a nábytku v spálni,
vysávač LUX INTELIGENCE, špeciálna sada vankúšov a paplónov, televízor FULL HD PANASONIC,
zariadenia na posilňovanie (magnetický rotopéd, lavička na posilňovanie brušných a chrbtových svalov,
posilňovací stroj AB REBOUNDER, hrádza, žinienka a zariadenie na posilnenie stehien), v celkovej
sume 4.393,38 Eur,- finančné prostriedky v sume 1.152,04 Eur, vedené na účte žalovanej v I. I., G., č. účtu I. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX,

- finančné prostriedky v sume 2.036,80 Eur, vedené na účte žalobcu v I. I., G., č. účtu I. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX,

- finančné prostriedky v sume 280,30 Eur, vedené na účte žalobcu v E. F., G., č. účtu I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX,

- finančné prostriedky vyplatené žalobcovi na základe poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX vedenej v Kooperativa, Vienna Insurance Group v sume 1.729,72 Eur,

- finančné prostriedky vyplatené žalobcovi na základe poistnej zmluvy č. 4011000593 vedenej v UNIQA
poisťovňa, a.s. v sume 4.222,25 Eur,

- finančné prostriedky v sume 4.441,86 Eur vedené na účte žalovanej v E. I. I., a.s. na základe zmluvy
o stavebnom sporení.

III. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu A. B. C., J. C., nar. X.XX.XXXX bytom E. XXX/X, D. záložné

právo k členskému podielu žalovanej A. F. C., J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, D., štátny občan
Slovenskej republiky v Stavebnom bytovom družstve I. Košice, so sídlom Vojenská 14, Košice,
týkajúcemu sa družstevného bytu na ul. G. XX, K. F. XX, blok 302E, evidovaný na Liste vlastníctva č.
XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre okres D. A., L. D. – I. H.,
katastrálne územie M. H., v obytnom dome G. XX, XX, XX I. I. K. XXXX na zabezpečenie

pohľadávky žalobcu vo výške 43.000,- Eur v konaní vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp.zn.
23C/31/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2018 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že:

do výlučného vlastníctva žalovanej navrhol prikázať:
-členskýpodielvStavebnombytovomdružstveI.Košice,sosídlomVojenská14,Košicekdružstevnému
bytu na ul. G. XX, K. F. XX, F. XXXX. Byt je evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre okres Košice I, obec D. - I. H., katastrálne územie
M. H., v obytnom dome G. XX, XX, XX so súpisným č. 2620,

- hnuteľné veci: kuchynská linka a výbava, sedačka, obývacia stena, detská izba, predsieň, podlahy,
práčka, chladnička, mikrovlnka nachádzajúce sa v byte K. XX, M. X. E., F. K. XXXX M. N. G. XX, XXX
XX D. v zostatkovej hodnote 2.900,- Eur.
Do svojho výlučného vlastníctva navrhol prikázať:
- nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre okres Košice I, obec

KOŠICE - ŤAHANOVCE, katastrálne územie H., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, pozemok
parcely registra „C“ s parcelným č. 752/9 o výmere 1238 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/107 k celku, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely
registra „C“ s parcelným č. 752/10 o výmere 2049 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/107 k celku, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely

registra „C“ s parcelným č. 752/109 o výmere 19 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
stavba - garáž so súpisným č. 119 postavená na parcele s parcelným č. 752/109 spoluvlastnícky podiel
vo výške 1/1 k celku.
1.2 Ďalej sa žalobca žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu vyrovnací
podiel v sume 7.468,63 Eur (polovicu všeobecnej ceny /trhovej hodnoty/ členského podielu v Stavebnom

bytovom družstve I, Košice) a zaplatiť mu sumu 1.450,- Eur (sumu zodpovedajúcu polovici prostriedkov
vynaložených žalovanou zo spoločných prostriedkov na jej stavebné sporenie). Zároveň žiadal súd, aby
mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Košice I, vydaným v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 18P/160/2013, a ktorý nadobudolprávoplatnosť dňa 5.5.2015. Počas trvania manželstva nadobudli manželia zo spoločných prostriedkov
majetok, ktorý žiadal vyporiadať, pretože k dohode medzi nimi nedošlo. Žalobca uviedol, že finančné
prostriedky v sume 14.937,26 Eur (450.000,-Sk), ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve

získal darom od starej mamy, a tieto boli použité na nadobudnutie členských a nájomných práv a
povinností k bytu, ktorý je predmetom tohto konania. V čase uzatvárania zmluvy o prevode členského
podielu v bytovom družstve dňa 7.6.1996 boli so žalovanou manželia, preto im vznikol spoločný
nájom bytu. Z uvedeného dôvodu požaduje v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka, aby sa mu
nahradilo, čo vynaložil zo svojho vlastného na spoločný majetok, a teda žiada od žalovanej ako náhradu

za investovanie svojich výlučných prostriedkov do spoločne nadobudnutého členského podielu sumu
7.468,63 Eur, ktorá zodpovedá jeho podielu. Žalobca doplnil, že v predmetnom byte
býva od roku 2013 žalovaná, a preto na tunajší súd podal žalobu na začatie konania o zrušenie práva
spoločného nájmu k predmetnému bytu. Od žalovanej žiada vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý
by zodpovedal polovici všeobecnej ceny /trhovej hodnoty/ členského podielu v Stavebnom bytovom
družstve I, Košice. Žalobca ďalej uviedol, že garáž a pozemky na ktorých je postavená, boli nadobudnuté

za trvania manželstva v roku 1999 a pripadli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, napriek
tomu, že finančné prostriedky na ich kúpu mu daroval otec a boli v jeho výlučnom vlastníctve, preto
navrhuje, aby garáž spolu s pozemkami pripadla do jeho výlučného vlastníctva. Konštatoval, že hnuteľné
veci, ktoré sa nachádzajú predmetnom byte sú v dispozícii žalovanej, preto navrhol, aby
žalovaná zostala nájomníčkou a členkou bytového družstva a žiadal od žalovanej polovicu zostatkovej

hodnoty hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v byte, a to v sume 1.450,- Eur. Ďalej argumentoval, že
počas manželstva žalovaná uhrádzala stavebné sporenie z prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva, preto žiada, aby mu žalovaná nahradila to, čo zo spoločného majetku vynaložila na
ostatný majetok.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.7.2018 uviedla, že so
skutkovýmitvrdeniamižalobcunesúhlasí,atozdôvodov,žepredtrvanímmanželstvajejrodičiauzatvorili
Prémiové sporenie mladých a nasporili sumu 813,33 Eur (24.502,40 Sk), ktorá jej bola vyplatená v
roku 1995, čiže počas trvania manželstva. Má za to, že tieto finančné prostriedky boli v jej výlučnom
vlastníctve. Poukázala na to, že počas trvania manželstva uzavreli poistenie pre deti v Poisťovni Otčina,

a.s. - pre dcéru F. a pre syna B. - v Kooperativa poisťovni a.s. Poistné uhrádzal zo spoločných finančných
prostriedkov. Žalobca požiadal o zrušenie zmluvy a o výplatu týchto poistení v roku 2018, teda v čase
od zániku manželstva do jeho vyporiadania. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tým, že žiada nahradiť
polovicu finančných prostriedkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, vlastne potvrdzuje, že boli
spoločnými prostriedkami, čiže polovica patrila jemu a polovica patrila jej ako manželke. Žalovaná

má za to, že žalobca nemá právo na náhradu jeho výlučných finančných prostriedkov vynaložených
do spoločne nadobudnutého členského podielu, nakoľko finančné prostriedky boli nadobudnuté počas
trvania manželstva a boli použité na investovanie do bytu. Čo sa týka garáže spolu s pozemkami
uviedla, že finančné prostriedky nadobudli spoločne a boli poskytnuté obom manželom počas trvania
manželstva. Súhlasila s návrhom žalobcu, aby garáž pripadla žalobcovi, avšak uplatnila si vyrovnací

podiel,ktorýbyzodpovedalpolovicitrhovejhodnotypredmetnejgarážeajspozemkami,Ďalejuviedla,že
počas trvania manželstva strany sporu nadobudli osobné motorové vozidlá - Opel Astra a Honda Civic.
V tejto súvislosti uviedla, že po zániku manželstva darovali dcére L. G. dcére a Hondu Civic si žalobca
ponechal a následne motorové vozidlo prepísal na terajšiu manželku. Z uvedeného dôvodu žiada od
žalobcu polovicu zostatkovej hodnoty osobného motorového vozidla Honda Civic, teda sumu, akú malo

motorové vozidlo v čase rozvodu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca po rozvode manželstva
v jej neprítomnosti povynášal z bytu hnuteľné veci, ktoré rovnako žiadala vyporiadať. Ďalej uviedla, že
suma 1.450,- Eur ako polovica zostatkovej ceny hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmetnom byte
je nadhodnotená, neprijateľná a v žiadnom prípade ju nebude akceptovať.

4. Pred otvorením pojednávania konaného dňa 16.10.2025 strany sporu uzavreli zmier, obsah ktorého
je uvedený vo výroku I. tohto rozhodnutia a požiadali súd o jeho schválenie.

5. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.6. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

7. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

8. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Platia predovšetkým v prípade, ak sa toto spoluvlastníctvo vyporiadava
súdnym rozhodnutím. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko,
čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie
zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva. Potom sa zameria na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria

predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto zmysle platí zásada, že treba vychádzať
z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla,
prípadne cena, ktorú mala vec v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

10. Pri vyrovnávaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich

podielov.Niejevšakvylúčené,abytietopodielyboliurčenévinompomere.Určeniuinéhonežrovnakého
pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo
možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad
skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že
sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne.

Platí pritom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú
sa aj na spoločných dlhoch.

11. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť
na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov.

Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným
vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátaná hodnota takto vynaložených prostriedkov
opäť do jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného
z manželov na spoločný majetok prihliadne súd iba na návrh manžela oprávneného požadovať
toto vrátenie. Pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť sa zníženie hodnoty spoločnej veci,

nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej
nadobudnutiaaždovykonaniavyporiadania,čoznamená,žeoprávnenémumanželovibudezohľadnená
táto náhrada v redukovanej výške.

12. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom

zmysle, teda treba vyporiadať aj pohľadávky aj dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo
vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú ani účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto
zostáva zachované ich právo napr. žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.

13. Súd tiež prihliada na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí, napr. v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti, ale aj v období, keď ešte zdieľali
spoločnú domácnosť.

14. Podstatou celého procesu vyporiadania je určujúca časť rozsudku, ktoré veci z bezpodielového

spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného vlastníctva. Pre takéto
určenie zákon nemá osobitné hľadiská, ale možno prijať záver, že v rámci tohto rozhodovania treba
vychádzať z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť
medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich, resp. ich časť,do výlučného vlastníctva jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť
zaplatiť druhému spoluvlastníkovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Nie je vylúčený ani taký
spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec bude prikázaná do

podielového spoluvlastníctva obom bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom.

15. Podľa ust. § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O
uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

16. Podľa ust. § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier
schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

17. Podľa ust. § 221 Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak
a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa

vzdajú odvolania, alebo
b) to ustanovuje tento zákon.

18. Podľa ust. § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, použijú sa
na uznesenia primerane ustanovenia o rozsudku.

19. Podľa ust. § 398 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti
právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze,
ktorý nadobudol právoplatnosť.

20. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si strany sporu upravujú
svoje práva a povinnosti. Súd však zmier schváli iba o takom predmete konania, o akom by inak mal
právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
súd ho vždy schváli (ust. § 148 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je

rovnako výhodný pre obe sporové strany.

21. Vzhľadom k skutočnosti, že povaha tohto konania pripúšťa jeho skončenie dispozitívnym úkonom
sporových strán, ktorým je zmier a navrhovaný zmier, ktorý strany pred súdom uzavreli, nie je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd na pojednávaní dňa 16.10.2025 v súlade s ust.

§ 148 Civilného sporového poriadku zmier schválil vrátane dohody strán o trovách konania ( I. výrok
uznesenia).

22. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

24. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

25. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej

vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

26. Strany sporu sa dohodli, že nebudú vyporiadavať majetok týkajúci sa hnuteľných vecí a finančných
prostriedkov špecifikovaných vo výroku II. uznesenia, ktorá skutočnosť sa pretavila do ich dohody
o zmieri, ktorá bola doručená súdu dňa 15.10.2025 a v procesnom úkone žalobcu, t.j. v čiastočnom

späťvzatí žaloby.

27. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu a so súhlasom žalovanej súd rozhodol tak, že konanie
v tejto časti výrokom II. uznesenia zastavil.28. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, ktorej momentálne jediným príjmom je
invalidný dôchodok vo výške 367,30 Eur, strany sporu navrhli, aby súd nariadil zabezpečovacie

opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu záložné právo k členskému podielu žalovanej v Stavebnom
bytovom družstve I. Košice, so sídlom Vojenská 14, Košice, týkajúcemu sa družstevného bytu na ul. G.
XX, K. F. XX, blok 302E, evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom, pre okres D. A., L. D. – I. H., katastrálne územie M. H., v obytnom dome
G. XX, XX, XX I. I. K. XXXX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 43.000,- Eur v konaní

vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 23C/31/2018.

29. Podľa ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa ust. § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

31. Podľa ust. § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

32. Podľa ust. § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

33. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po

jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

34. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

35. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

36.Podľaust.§325ods.2písm.d/Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnýmopatrenímmožnostrane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

37. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

38. Podľa ust. § 328 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30

dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od
doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

39. Podľa ust. § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

40. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.41. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

42. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

43.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

44. Podľa ust. § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí
konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo
zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

45. Podľa ust. § 336 ods. 1, ods. 3 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie

pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

46. Podľa ust. § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

47.Inštitútneodkladnýchopatreníazabezpečovaciehoopatrenianahradiladoplnildoterajšiepredbežné
opatrenia v zmysle ust. § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšie koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová práva úprava upustila od doterajšej
koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

48. Podľa ust. § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

49. Súd vydá zabezpečovacie opatrenie, ak je to naliehavé a ak nemá závažnejšie pochybnosti o

samotnom nároku žalobcu. Mieru osvedčenia skúma vo vzťahu ku konkrétnej veci, a osvedčenie
tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe
takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j.
taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom.

Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou
a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.
Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného

práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a
vzniká až zápisom do príslušného registra. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu
potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval
žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené

obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať
znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv
dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať

zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenienajmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp

proporcionality).

50. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie sleduje
zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i
to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému

ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

51. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže

vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento
peňažný nárok trvá a je dôvodný, ako aj uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia
bude ohrozená.

52. Na základe uvedeného možno právne uzavrieť, že medzi stranami sporu existuje právny
vzťah titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva a
zároveň je v konaní osvedčená aj skutočnosť, že právo spoločného nájmu družstevného bytu č. XX
nachádzajúceho sa na 3. poschodí vo vchode K. 17 obytného domu Aténska 15,16,17, blok 302E
v Košiciach bolo zrušené rozsudkom bývalého Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2019, vydaným

v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 37C/18/2018 a výlučným nájomcom a členom družstva
sa stala žalovaná.

53. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zriadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že
schválením súdneho zmieru bude mať voči žalovanej peňažnú pohľadávku titulom vyporiadania

členského podielu v bytovom družstve, pričom z majetkovej situácie žalovanej možno vydedukovať
okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený. Žalovaná
s týmto návrhom žalobcu súhlasila. Zo súdom vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná
nedisponuje žiadnym majetkom významnejšej hodnoty, ktorý by, okrem členského podielu v bytovom
družstve, postačoval na prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa, a je tu reálna obava,

že majetok žalovanej ako dlžníka žalobcu nebude postačovať na úhradu jej dlhu voči žalobcovi, teda že
prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd však zvažoval aj prípadnú ujmu spôsobenú žalovanej spojenú
so zriadením záložného práva k členského podielu v bytovom družstve a má za to, že zriadením
záložného práva k členského podielu v bytovom družstve nie je narušený princíp proporcionality, keďže
jednak zabezpečovaná pohľadávka žalobcu nie je v značnom nepomere k hodnote členského podielu

v bytovom družstve ako zálohu. Podľa názoru súdu zriadením záložného práva nebude obmedzené
právo žalovanej disponovať s nehnuteľnosťou, ani tieto užívať.

54. Súd posúdil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, opísania rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia obavy, že
exekúcia bude ohrozená a dospel k záveru, že návrh žalobcu, ku ktorému sa pripojila aj žalovaná, je
dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel výrokom III. uznesenia.

55.Podľaust.§368Civilnéhosporovéhoporiadkuosobaoprávnenápodaťodvolaniesamôžeodvolania

vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

56. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2025 sa žalobca a zástupcovia strán sporu po vyhlásení
výrokov II. a III. uznesenia, ich odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať
proti nim odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi na listine, ktorá je súčasťou zápisnice z pojednávania

uskutočnenom na Mestskom súde Košice dňa 16.10.2025.Poučenie:

Proti výroku I. rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (ust. § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku
v spojení s ust. 357 Civilného sporového poriadku a contrario).

Proti výrokom II. a III. rozhodnutia nie je možné podať taktiež odvolanie, pretože žalobca,
zástupcovia strán sporu sa po vyhlásení výrokov II. a III. uznesenia, ich stručnom odôvodnení a poučení
o práve podať proti rozhodnutiu v tejto časti odvolanie, vzdali práva podať opravný prostriedok proti
všetkým týmto vyhláseným výrokom.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).