Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022203906
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:0022203906.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci navrhovateľky
W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. J. T. XX, J., proti osobe povinnej z platenia výživného J. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. F. XX, J., právne zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou so sídlom
Štefánikova 22, Humenné, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej
z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/156/2022-172 zo dňa
18.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú dcéru a žiadala, aby súd zvýšil výživné zo
strany otca zo sumy 80,-eur na sumu 350,-eur mesačne.

2. Otec maloletej podal návrh na zníženie výživného na maloletú dcéru na sumu 40,-eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Michalovce, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol rozsudkom
tak, že

I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej W. R., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške
140 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
od 30.8.2022 do budúcna.

III. Dlžné výživné za obdobie od 30.8.2022 do 31.5.2023 v celkovej výške 543,88 Eur, povoľuje
otcovi splácať k rukám matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur s tým, že

nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

IV.TýmmenírozsudokOkresnéhosúduMichalovceč.k.15P/3/2014-53zodňa21.5.2014včasti,ktorým
bola určená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej.V. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoP/43/2024 zo dňa 7.5.2024 bol potvrdený rozsudok
vo výroku I. a zrušený rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V. a vec v rozsahu zrušenia bola vrátená súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Okresný súd Michalovce napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu W. R., nar. 23.2.2007, sumou vo výške 150 Eur

mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám W. R., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 30.8.2022
do budúcna.

II./ Dlžné výživné za obdobie od 30.8.2022 do 28.2.2025 v celkovej sume 2104,52 Eur, povoľuje otcovi
splácať k rukám W. R. spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 90 Eur mesačne s tým, že

nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

III./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. konania 15P/3/2014-53 zo dňa 21.5.2014 v časti,
ktorý bola určená výška vyživovacej povinnosti k W. R..

IV./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že obaja rodičia maloletej sú
poberateľmi čiastočných invalidných dôchodkov a teda pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti a

schopnosti rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť bral do úvahy výšku invalidných dôchodkov ako
príjem toho, ktorého rodičia. Súd uplatnil princíp potenciality príjmu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o
rodine a ako potenciálny príjem otca bral do úvahy polovicu príjmu vyrátaného ako priemer čistej mzdy,
ktorú by otec mohol dosahovať vzhľadom k svojmu vzdelaniu a pracovným skúsenostiam. Potenciálny
príjem otca ustálil vo výške 781,-eur plus invalidný dôchodok vo výške 319,-eur. Súd prvej inštancie

vychádzajúc z takto ustáleného príjmu otca, zvýšil výživné zo strany otca na maloletú dcéru na sumu
150,-eur mesačne, ktoré zodpovedá jej potrebám a zároveň určil dlžné výživné.

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej
len zákon o rodine“), § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods.

1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

9. Proti napadnutému rozsudku voči výrokom I., II., III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

alebo napadnutý rozsudok zmenil a určil povinnosť otca prispievať na výživu dcéry sumou vo výške
120 eur mesačne. V odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neumožnil vykonať žalobcom navrhované dokazovanie,
čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí
z procesnoprávnych, ako aj hmotnoprávnych dôvodov. Namietal, že v čase rozhodovania súdu t. j.

18.3.2025, bola dcéra plnoletá, pričom súd naďalej konal s matkou, bez predloženia plnej moci na jej
zastupovanie v konaní. Z ospravedlnenia dcéry na pojednávaní nevyplýva jej súhlas s konaním v jej
neprítomnosti. Uviedol, že je toho názoru, že v konaní je potrebné dcéru dopočuť, pretože nemala
možnosť sa vyjadriť k otcom navrhovanej dohode. Dcéra pomery na strane otca nepozná, ani jehozdravotný stav. K výške výživného namietal, že súd bez ďalšieho uplatnil princíp potenciality príjmu,
ktorý by otec mohol dosahovať s prihliadnutím na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti i aktuálnu ponuku
práce v mieste jeho bydliska. Súd nijako neprihliadol na zdravotný stav otca. Z uvedeného dôvodu je

rozhodnutie súdu arbitrárne a nepreskúmateľné.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že, dcéru nikto nezastupoval z dôvodu, že sa z
pojednávania ospravedlnila a nechcela sa ho zúčastniť. Podľa jej názoru súd pri rozhodovaní prihliadal
na vek a zdravotný stav otca. Uviedla, že aj ona je poberateľka čiastočného invalidného dôchodku s

nižšou výškou a vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nie je zrejmé v akom postavení matka podala dané
vyjadrenia, či v mene dcéry, alebo je to jej vlastné vyjadrenie. Opakovane namietal, že zo zápisnice je
zrejmé, že súd konal s matkou, ako s navrhovateľkou, pričom zo zápisnice plnomocenstvo nevyplýva.
Matka sama uvádza, že dcéru nezastupuje.

12. Plnoletá dcéry vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vedela, že môže prísť na pojednávanie, ale
nechcela sa stretnúť so svojim otcom. Myslí si, že otec by mal platiť vyššie výživné hlavne z dôvodu,
že študuje na umeleckej škole, kde od nich požadujú veľa pomôcok na prácu a tie sú drahé ako napr.
tlačenie každý týždeň, potrebuje veľa rôznych drahých papierov a podobne. Študuje v X., kde je všetko

finančne náročnejšie.

13. Otec sa k vyjadreniu plnoletej dcéry nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na

webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku I., II., III., IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočne zisteného stavu súdom
prvej inštancie. Predmetom prieskumu odvolacieho konania na základe odvolania otca je výrok I.

napadnutého rozsudku, ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca na plnoletú dcéru na sumu 150,-eur
mesačne, výrok II., ktorým určil, že dlžné výživné za obdobie od 30.8.2022 do 28.2.2025 vo výške
2104,52,-eur povolil otcovi splácať v splátkach po 90,-eur mesačne spolu s bežným výživným, výroku
IV., ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 15P/3/2014-53 zo dňa 21.5.2014, ako aj s
ním súvisiaci výrok IV., ktorým súd upravil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Výživné na v súčasnosti už plnoletú dcéru bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu
Okresného súdu Michalovce č. k. 15P/3/2014-53 zo dňa 21.5.2014 tak, že súd zvýšil výživné zo sumy
66,38 € na sumu 80 € od 8. 1. 2014 a návrh otca na zníženie výživného zamietol. V danom čase bola
maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy, mala 7 rokov. Matka mala príjem 488 €, otec bol samostatne

zárobkovo činná osoba s príjmom v roku 2020 vo výške 1892 € za rok, v roku 2013 otec vykázal stratu.

17. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie vypláva, že plnoletá dcéra žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, počas týždňa je ubytovaná na internáte. Matka je nezamestnaná, poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 278,70,-eur, opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojej

matky vo výške 615 eur.

18. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal aj odôvodnenými výdavkami
plnoletej dcéry, ktoré podrobne zhodnotil v bode 7 odôvodnenia rozsudku celkovej výške 320 eurmesačne. Je potrebné konštatovať, že výdavky na plnoletú dcéru od posledného rozhodnutia súdu
výrazne vzrástli. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bola maloletá vo veku 7 rokov,
navštevovala 1. ročník základnej školy. V súčasnosti študuje na strednej škole, mimo miesta bydliska,

býva na internáte. Maloletá študuje školu umeleckého priemyslu v X., čo zodpovedá jej talentu v
oblasti kreslenia, pričom v mieste jej bydliska nie je škola s takýmto zameraním. Štúdium na tejto
škole výrazne prispelo k stabilizovaniu jej psychického stavu. Uvedené štúdium maloletej je pre matku
finančne náročné, keďže je potrebné uhrádzať nielen poplatky spojené so štúdium, ale aj cestovné,
internát, stravu na internáte a v škole. Matka mala vysoké výdavky spojené s nákupom notebooku pre

dcéru, počítačového programu, ktorý potrebuje k výučbe, ako aj náklady s častými návštevami galérie zo
školy, čo súvisí s jej štúdiom. Zvýšené výdavky sú aj s jej zdravotným stavom a to nasadením zubného
strojčeka.

19. Na strane otca bola zistená zmena jeho príjmových pomerov. V čase posledného rozhodovania súdu
o výživnom bol otec samostatne zárobkovo činnou osobou, v roku 2013 mal príjmy vo výške 463,36,-eur,

výdavky vo výške 4147,99,-eur, vykázal daňovú stratu vo výške 3684,63,-eur. V súčasnosti otec poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 319,50 eur s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo
výške 50 %.

20. Z takto zisteného skutočného stavu možno v súhrne dospieť k záveru od poslednej úpravy výživného

uplynula doba skoro jedenásť rokov. Na strane plnoletej dcéry došlo k výraznej zmene pomerov,
navštevujestrednúškolu,mimomiestabydliska.Zmenupomerovmožnovidieťvofyzickomrastedieťaťa
a vývoji životných nákladov. K zmene pomerov došlo na strane matky, s ktorou dcéra žije v spoločnej
domácnosti, ako aj na strane otca.

21. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene
vyživovacej povinnosti je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo
na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
vyživovacejpovinnosti môžubyťlenvtedyaksazávažnejšímspôsobomprejaviavpomerochúčastníkov

konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen

prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4

a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať
svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené
na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z

dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu
rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu a vzhľadom k svojmu zhoršenému
zdravotnému stavu nedokáže si nájsť novú prácu s porovnateľným príjmom. V opačnom prípade by
zníženievýživnéhopredieťa,ktoréniejeschopnésamésaživiť,resp.ponechanievýživnéhovpôvodnej,
už k výdavkom dieťaťa nezodpovedajúcej výške, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča

za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo
nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

23. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti z jeho

potenciálneho príjmu, bez zohľadnenia jeho zdravotného stavu, odvolací súd uvádza, že ju nemožno
považovať za dôvodnú. Súd prvej inštancie pri ustálení potenciálneho príjmu otca vychádzal z jeho
vzdelania a doterajších pracovných skúseností, teda sa sústredil na tie pracovné ponuky na trhu práce,
ktoré je otec vzhľadom k svojmu vzdelaniu a doterajším pracovným skúsenostiam schopný vykonávať.Zároveň zisťoval pracovné ponuky v mieste bydliska otca. K zdravotnému stavu otca bolo zistené, že
miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je u neho 50 %, neboli však zo strany otca predložené
žiadne lekárske správy, ktoré by preukazovali, že nemôže pracovať resp. nemôže vykonávať práce

určitého druhu. Zároveň je tu potrebné pripomenúť a zohľadniť to, že k zvýšeniu výživného došlo po
takmer jedenástich rokoch, plnoletá dcéra je študentkou strednej školy mimo miesta svojho bydliska, s
otcom sa vôbec nestretáva, teda jediným vkladom otca pri výchove dcéry je len platenie výživného. Z
uvedených dôvodov aj odvolací súd plne súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, kedy pri ustálenom
príjme otca vo výške 1100 eur mesačne, zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 150 eur mesačne.

24. K ďalšej odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, ak
nevypočul plnoletú dcéru, ako osobu oprávnenú z vyživovacej povinnosti, po tom, čo nadobudla v
priebehu konania plnoletosť, odvolací súd uvádza, že ako to vyplýva z predvolania na pojednávanie
stanovené na deň 18.3.2025, bola na uvedené pojednávanie riadne predvolaná, pričom svoju neúčasť
na pojednávaní riadne ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Súdom prvej inštancie

bol vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav veci, teda odročenie pojednávania s cieľom
opätovného predvolania plnoletej dcéry, ktorá jasne uviedla, že sa pojednávania nechce zúčastniť by
bolo nadbytočné a nehospodárne.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).