Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/2037/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376431
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Gorej
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122376431.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Kancelária Národnej
radySlovenskejrepubliky,IČO:00151491sosídlomNámestieAlexandraDubčeka1,81280Bratislava-
Staré Mesto, v právnom zastúpení: Mičinský & Partners s.r.o., IČO:51 296 969, so sídlom advokátskej
kancelárie A. XXXX/X, XXX XX A. - B. C. D. v mene ktorého koná konateľ a advokát – JUDr. Ľudovít
Mičinský, proti povinnému: E. F. G., nar: 28.2.1981, trvale bytom H. I. XX, XXX XX H. I., v právnom

zastúpení: URBAN & PARTNERS s.r.o., IČO:47 244 895 so sídlom advokátskej kancelárie, so sídlom
Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Ondrej Urban, MBA, o vymoženie sumy vo výške 1.133,00 EUR s príslušenstvom, vedenej pred
súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom Exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice
pod sp. zn. 395EX 626/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného podľa ust. §61l ods.3

Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22. 07. 2022 domáhal

od povinného vymoženia sumy 1.133,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -
rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/267/21/K zo
dňa 26.10.2021, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 26.10.2021“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.02.2022 a vykonateľnosť dňa 22.03.2022.

2. Konajúci súd následne vo veci 74EK/2037/2022, IČS.: 6122376431, vydal dňa 25.07.2022 Poverenie

č. J.:H.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorým dňa 25.07.2022 poveril vykonaním predmetnej exekúcie
súdneho exekútora - JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom Exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice
pod sp. zn. 395EX 626/22, (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Zo spisového materiálu a v zmysle záverov prijatých odvolacím súdom v bode č. 21 Uznesenia
Okresného súd v Banskej Bystrici sp. zn. 74Ek/2037/2022 zo dňa 03.10.2025 má exekučný súd za

preukázané Upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č. 395Ex
626/22-2 zo dňa 03.08.2022, (ďalej len „Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.08.2022“) bolo
doručené priamo do elektronickej schránky právneho zástupcovi povinného v súlade s § 89 ods. 1
CSP dňa 23.08.2023 s tým, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie označený ako „Vyjadrenie
povinného s návrhom na zastavenie exekúcie“ zo dňa 11.08.2023, (ďalej len „Návrh na zastavenie
exekúcie“) doručil na Exekútorský úrad JUDr. Delfiniho, dňa 11.08.2023 teda, ešte pred účinným

doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Je preto nepochybné, že návrh bol podaný v zákonnej
15-dňovej lehote a teda včas. Súd ďalej uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie máodkladný účinok v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný v Návrhu na zastavenie
exekúcie namietal, že exekúcia je nezákonná keďže oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný
na podanie návrhu na začatie exekučného konania, do dnešného dňa nebolo povinnému doručené

upovedomenie o začatí exekúcie a ani exekučný titul a právo na vymoženie peňažnej pohľadávky
zaniklo. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
okrem iného uviedol, že „V tejto súvislosti tvrdíme, že oprávnený (ktorý je navyše nesprávne označený
– čo však súvisí s nedostatkom z hľadiska procesného označenia strany konania), nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie návrhu na začatie exekučného konania. Z Exekučného príkazu totiž vyplýva, že

oprávnenýmjeúdajne,citujúc,„Štát–KanceláriaNárodnejradySlovenskejrepubliky“.Takétooznačenie
subjektu – oprávneného je neurčité, zmätočné a zavádzajúce. Z takéhoto označenia „štátu“ vidíme
viaceré nedostatky. Po prvé, označenie oprávneného ako „štát“ bez bližšie uvedenia názvu tohto štátu
je neurčité, zmätočné a zavádzajúce. Takéto označenie je v rozpore s pravidlami zakotvenými v CSP,
ktoré určujú, ako sa štát má v podaniach označovať. 7 Nie je cieľom povinného upozorňovať a poučovať
oprávneného, ako sa má v návrhu na začatie exekučného konania označiť. Avšak považujeme za

potrebné na tieto nedostatky súd upozorniť. Po druhé, čo je však závažnejšie, je to, že oprávnený (hoci
nesprávne a zmätočne označený) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na začatie
exekučného konania. Inak povedané, ak by aj bol oprávnený označený správne (čo však nie je), súdny
exekútor a ani súd nemôže jeho návrhu vyhovieť, keďže oprávnený (Štát – Kancelária Národnej rady
Slovenskej republiky) nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu a nie je preto ani procesne oprávnený

na podanie tohto návrhu a začatie exekučného konania. V danom prípade je hmotnoprávnym základom
nároku Ústavný zákon 8. Ten vo svojom článku 11 ods. 3 Ústavného zákona výslovne určuje, kto je
oprávnený na podanie návrhu na výkon rozhodnutia vydaného v konaní vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Ústavný zákon teda výslovne určuje subjekt, ktorému svedčí
postavenie účastníka hmotnoprávneho právneho vzťahu, a ktorý je súčasne z procesného hľadiska

oprávnený podať návrh na začatie exekučného konania. Podľa článku 11 ods. 3 Ústavného zákona
totiž vyplýva: „Na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie
podľa čl 9. ods. 1.“ V zmysle článku 9 ods. 1, písm. a) Ústavného zákona konanie vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva výbor. Konkrétne, v našom prípade bol na
podanie návrhu na výkon rozhodnutia oprávnený výlučne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „Výbor“). Teda, aktívna vecná legitimácia (vyjadrujúca hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať) patrí jedine a výlučne Výboru.“

4. Následne povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie namietal nedoručenie Upovedomenia o začatí

exekúcie zo dňa 03.08.2022, keď uviedol, že „súdnemu exekútorovi je nepochybne známe, že bez
riadneho doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné exekúciu vykonať v súlade so
zákonom, a že doručenie fyzickej osobe nie je možné nahradiť nijakou fikciou. Aj napriek tomu však
súdny exekútor konal v príkrom rozpore s predmetnými ustanoveniami, keď povinnému (do dnešného
dňa) nedoručil do vlastných rúk toto upovedomenie. Táto exekúcia sa preto vedie nezákonne, v rozpore

so základnými zásadami a princípmi exekučného konania. Súdny exekútor pred vydaním Exekučného
príkazu vôbec nevyzval povinného na plnenie, čo je taktiež v rozpore s § 61 ods. 2 Exekučného poriadku.
Týmto postupom súdny exekútor odoprel právo povinnému účinne sa brániť voči predmetnej exekúcii.
Na moment doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je totiž naviazaných viacero významných
skutočností. Jednou z nich je, že od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie začína povinnému

plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. A až po márnom uplynutí tejto
lehoty môže exekútor do 15 dní vydať Exekučný príkaz. V danom prípade však Exekučný príkaz
súdny exekútor vydal a doručil oprávnenému, povinnému a banke bez toho, aby (i) bolo najskôr
upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému (postupom určeným Exekučným poriadkom) (ii)
a bez toho, aby márne uplynula lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že

upovedomenie nebolo povinnému nikdy doručené, povinný sa nemohol účinne brániť a realizovať svoje
práva, ktoré mu priznáva Exekučný poriadok. S prihliadnutím na uvedené tak Exekučný príkaz nemôže
vyvolávať žiadne právne účinky nielen vo vzťahu k povinnému, ale aj vo vzťahu k ostatným účastníkom
exekučného konania (najmä vo vzťahu k oprávnenému a banke). Pre úplnosť preto uvádzame, že banku
takýto nezákonný Exekučný príkaz nezaväzuje k žiadny úkonom a preto, banka nemôže na podklade

Exekučného príkazu začať odpisovať peňažné prostriedky a rovnako nesmie tieto peňažné prostriedky
následne vyplácať na účet súdneho exekútora.“5. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj samotné nedoručenie exekučného titulu zo dňa
26.10.2021, keď konštatoval, „Rozhodnutie Výboru nikdy nebolo povinnému doručené, tak mu ani nikdy
nemohla začať plynúť lehota na plnenie. Logicky preto táto lehota na plnenie do dnešného dňa nemohla

uplynúť. A práve preto Rozhodnutie Výboru do dnes nemá vlastnosti vykonateľného rozhodnutia a už
aj len z tohto dôvodu je Rozhodnutie Výboru nespôsobilým exekučným titulom.“

6. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný zároveň namietal preklúziu vymáhaného nároku
oprávneného keď uviedol, že „ak by sme hypoteticky uvažovali o tom, že by Rozhodnutie Výboru

bolo spôsobilým exekučným titulom (čo však popierame), a súčasne by zo strany súdneho exekútora
nedošlo k nezákonnosti v súvislosti s (ne)doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému
(avšak súdny exekútor sa nezákonnosti dopustil), tak platí, že súdny exekútor nemôže túto Peňažnú
pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní, keďže tomu bráni uplynutie prekluzívnej lehoty. Bližšie to
nižšie zdôvodníme. Podľa čl. 11a Ústavného zákona 17 platí, že „Na konanie orgánu uvedeného v
čl. 7 ods. 5 podľa čl. 9 až 11 sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom

konaní.“ To znamená, že na konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
(ktoré muselo predchádzať tomuto exekučnému konaniu) sa primerane aplikujú ustanovenia Správneho
poriadku 18. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1, písm. j) Správneho poriadku platí nasledovné: „Správny
orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon.“ Sme totiž presvedčení, že Výbor (ako správny
orgán) mal konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (konanie podľa čl.

9 Ústavného zákona, ďalej len „konanie podľa Ústavného zákona“) zastaviť. Svoje presvedčenie teraz
zdôvodníme. Rozhodnutie Výboru bolo totiž vydané (i) v rozpore s princípmi materiálneho právneho
štátu, (ii) v rozpore so základnými zásadami správneho trestania, ktoré bolo vzhľadom na charakter
Rozhodnutia Výboru nevyhnutné aplikovať aj v tomto konaní podľa Ústavného zákona a zároveň (iii)
Rozhodnutie Výboru porušuje základné práva a slobody povinného ako účastníka konania. Slovenská

republika je definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Jedným zo základných znakov
právneho štátu je právna istota. Pod právnou istotou rozumieme povinnosť štátu zabezpečiť pre jeho
občanov účinnú a efektívnu ochranu ich práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb. Jedným z princípov fungujúceho právneho štátu je zabezpečenie ochrany základných práv a
slobôd občanov, právnej istoty a predvídateľnosti práva (tzv. precedenčná zásada). Článok 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) upravuje právo na spravodlivé
súdne konanie. Aj keď sa vzťahuje predovšetkým na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti osôb
súdmi, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojich judikátoch dospel k záveru, že
akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale
podľa ich obsahu a účelu. Platí teda, že aj pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty

je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností dodávame, že Rozhodnutie Výboru (hoci mi nebolo doručené, zjavne ukladá
povinnosť na úhradu Peňažnej pohľadávky) má po materiálnej stránke rovnaký obsah a dôsledky ako
sankcia spočívajúca v peňažnej pokute. V zmysle Ústavného zákona je táto povinnosť na zaplatenie
Peňažnej pohľadávky pritom za pokutu aj výslovne označená a vnímaná. Niet teda žiadnych pochýb o

tom, že Rozhodnutie Výboru je rozhodnutím o uložení peňažnej pokuty, čo je nepochybne sankciou (t.j.
administratívno-správnym trestom).“

7. V závere návrhu na zastavenie exekúcie povinný navrhol aby mu boli priznané voči oprávnenému
náhrada účelne vynaložených trov konania – vrátane trov právneho zastúpenia.

8. K Návrhu na zastavenie exekúcie povinného bolo zároveň exekučnému súdu doručené vyjadrenie
oprávneného označené ako „ Vyjadrenie oprávneného k Výzve – k č. k. 395/EX 626/22-20,
74Ek/2037/2022 a k jej doplneniu“ zo dňa 10.09.2023, (ďalej len „Vyjadrenie zo dňa 10.09.2023“), kde
oprávnený okrem iného konštatoval, že „ označenie „štát“ reprezentuje ako štát Slovenskú republiku,

keďže orgánom, ktorý v mene štátu vystupuje je Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky.
Definovanie oprávneného uvedeným spôsobom teda nemôže vyvolať medzi účastníkmi exekučného
konania pochybnosti o osobe oprávneného, resp. o „štáte“, ktorý oprávnený reprezentuje a za ktorý
koná. Oprávnený k námietke aktívnej legitimácii uviedol, že Výbor nezlučiteľných funkcií ako výbor,
ktorý zriaďuje Národná rada SR ako svoj iniciatívny a kontrolný orgán a ktorý je zložený z poslancov

Národnej rady SR nemá právnu subjektivitu, t.j. VNF nie je nositeľom procesných práv a nemôže byť
účastníkomexekučnýchkonaní.Zároveňoprávnenýzdôraznil,žeVNFnemápridelenésamostatnéIČO,
čo je podstatná náležitosť označenia orgánu, ktorý za štát koná v elektronickom formulári na podanie
návrhu na vykonanie exekúcie. Výbor nezlučiteľných funkcií je registrovaný na Štatistickom úrade SRako iná organizačná zložka Kancelárie Národnej rady SR bez právnej subjektivity a používa 12-miestne
identifikačné číslo odvodené od identifikačného čísla Kancelárie Národnej rady SR ako materskej
organizácie. Poukázal na § 45 a nasl. a § 58 zákona č.. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 350/1996. o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky. Podľa oprávneného uvedené vyslovené závery oprávneného a zároveň správnosť
označenia oprávneného na návrhu na začatie exekučného konania potvrdzuje § 143 ods. 1 zákona č.
350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 350/1996
Z.z.“), ktorým je Kancelária Národnej rady SR zriadená. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z.:

„Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so
zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane
parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady
Slovenskejrepubliky.NazabezpečeniečinnostinárodnejradyvzáležitostiachEurópskejúnieKancelária
Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.“ Oprávnený sa vyjadril aj
k aplikácii článku 11 ods. 3 ÚZ č. 357/2004 Z. z.: „Na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený

orgán, ktorý vykonáva konanie podľa čl. 9 ods. 1.“ Výbor nezlučiteľných funkcií iniciuje podanie návrhu
na výkon rozhodnutia zaslaním podkladov príslušnému útvaru Kancelárie Národnej rady SR, ktorá práve
cez zmienené splnomocňujúce ustanovenie § 143 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z. je orgánom, ktorý
v tejto veci za štát koná a podáva návrh na výkon exekúcie. Kancelária Národnej rady SR je zároveň
aj povinnou osobou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň

osobou určenou na vybavovanie dopytov, podnetov a žiadostí fyzických a právnických osôb, súdov a
ostatných štátnych orgánov adresovaných či už priamo Kancelárii NR SR, Národnej rade SR alebo jej
výborom.“

9. Zároveň oprávnený vo Vyjadrení zo dňa 10.09.2023 k námietke nedoručenia exekučného titulu

26.10.2021 uviedol, že „ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií riadne doručoval Rozhodnutie č. VP/267/21/
K zo dňa 26. 10. 2021 formou doručenia do vlastných rúk, pričom nie procesným pochybením Výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií, ale nečinnosťou povinného nedošlo k doručeniu predmetného rozhodnutia
fyzicky k rukám povinného, keďže povinný si neprevzal zásielku v odbernej lehote. Oprávnený poukázal
na článok 11a ÚZ č. 357/2004 Z. z.: „Na konanie orgánu uvedeného v čl. 7 ods. 5 podľa čl. 9 až 11 sa

primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.“ Tiež poukázal na § 24 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov platí, že „Ak
nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a

adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel.“

10. Následne sa oprávnený vo Vyjadrení zo dňa 10.09.2023 vo vzťahu k preklúzií vymáhaného

nároku a námietke použitia zákona o priestupkoch na pôvodne konanie kde bol vydaný exekučný
titul zo dňa 26.10.2021 uviedol, že „Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií vo svojom čl. 11a ÚZ č.
357/2004 Z. z. jednoznačne ustanovuje, že na konanie Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa primerane
použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, teda jednoznačne vyplýva, že konanie
Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií podlieha režimu zákona o správnom konaní, t.j. aplikácia zákona o

priestupkoch je v tomto prípade vylúčená vrátane aplikácie zmieneného § 20. K argumentácii povinného
a k aplikácii § 20 zákona o priestupkoch, vzhľadom na vyššie uvedené aplikáciu zákona o priestupkoch
oprávnený odmieta aj napriek tomu sa vyjadril k aplikácii § 20 zákona o priestupkoch a uviedol,
že (Ne)vykonateľnosť rozhodnutia a nemožnosť prejednania priestupku sú dva diametrálne odlišné
právne inštitúty, pričom povinný im vyslovenou úvahou priznáva rovnaký právny význam. Nemožnosť

prejednania priestupku je spájaná s podmienkou zániku trestnosti činu, a to uplynutím zákonom
stanovenej prekluzívnej doby, pokiaľ v tejto dobe nebol priestupok prejednaný. Pod pojmom "prejednať"
je potrebné rozumieť priebeh celého správneho konania v rámci ktorého sa o priestupku rozhoduje
a to od jeho začatia až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je o priestupku s konečnou platnosťou
rozhodnuté. Ak teda dôjde k zániku zodpovednosti za priestupok počas konania o priestupku do jeho

právoplatného skončenia, páchateľovi priestupku nemožno uložiť žiadnu sankciu. Ak dvojročná lehota
uplynula ešte pred začatím konania o priestupku, príslušný orgán konanie o priestupku ani nezačne a
vec odloží. Vykonateľnosť rozhodnutia je taká vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti vynútiť
splnenie právoplatne uloženej povinnosti aj proti vôli adresáta tohto rozhodnutia. Je teda zrejmé, že akje rozhodnutie vykonateľné, muselo byť o priestupku už právoplatne rozhodnuté, t.j. nemožno v danom
prípade hovoriť o zániku trestnosti skutku (o nemožnosti prejednania priestupku), keďže priestupok
musel byť právoplatne prejednaný v rámci zákonnej dvojročnej lehoty na jeho prejednanie. Je teda

zrejmé, že zákonné ustanovenie priestupkového zákona, že „priestupok nemožno prejednať, ak od jeho
spáchania uplynuli dva roky“ s určitosťou nemožno chápať a vykladať tak, že peňažnú pohľadávku
nemožno vykonať, ak od spáchania konania (za ktoré bola uložená peňažná sankcia) uplynuli dva
roky. Uvedené závery okrem vyššie uvedeného potvrdzuje aj druhá veta citovaného ustanovenia § 20
priestupkového zákona ktorá znie: „nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej

zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia“, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemožnosť
prejednania skutku (priestupku) a nemožnosť vykonania sankcie, ktorá bola právoplatne za daný skutok
(priestupok) uložená, nie je tá istá právna udalosť. S prihliadnutím na uvedené oprávnený vyjadruje
presvedčene, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o zániku práva na vymoženie pohľadávky
oprávneného a preto považuje oprávnený aj v tejto časti vyjadrenia vznesenú argumentáciu povinného
za právne irelevantnú.“

11. Zároveň exekučnému súdu bolo doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Predloženie
návrhu povinného na zastavenie exekúcie č. 395EX 626/22, 74Ek/2037/2022“ zo dňa 21.09.2023, (ďalej
len „Podanie zo dňa 21.09.2023“), v ktorom súdny exekútor okrem iného k doručovaniu upovedomenia
o začatí exekúcie uviedol, že „ Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 03.08.2023 a bolo

doručované povinnému do vlastných rúk nasledovne: na adresu H. I. XX – vrátená ako nedoručená
dňa 26.08.2022, na adresu I. XX, A. – vrátená ako nedoručená dňa 29.09.2022, na adresu K. XX,
A. – vrátená ako nedoručená dňa 02.12.2022, na adresu H. I. XX – vrátená ako nedoručená dňa
17.02.2023, na adresu Havlíčkova 16, Bratislava – vrátená ako nedoručená dňa 06.04.2023. Pred
doručovaním formou poštovej prepravy bola vykonaná lustrácia elektronickej schránky povinného,

pričom bolo zistené, že nie je aktivovaná na doručovanie. Po neúspešných pokusoch boli vykonané
ďalšie lustrácie pobytu povinného s následným vykonaním náhradného doručenia podľa § 61b ods. 3
Exekučného poriadku. Po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol dňa 21.07.2023
vydaný exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Po vydaní predmetného príkazu bolo
ďalšou lustráciou elektronickej schránky povinného zistené, že povinný má aktivovanú elektronickú

schránku na doručovanie odo dňa 23.02.2023, teda ešte pred vykonaním náhradného doručenia, a
zistením uvedenej skutočnosti vznikli pochybnosti o účinnom doručení upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému do vlastných rúk. Na základe uvedených skutočností bol vydaný príkaz na odblokovanie účtu
povinného a upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručované do elektronickej schránky povinného,
ktoré si povinný neprevzal. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo úspešne doručené dňa 05.09.2023

právneho zástupcovi povinného.“

12. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)povznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonároku, b)exekučný
titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

13. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodanípredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú
odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

16. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

17. Podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), dôležité
písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo
osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

19.Podľaust.§24ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok),akneboladresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia

na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

20. Podľa § 25a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Na doručenie do
elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný
čin.

22. Podľa Článku 11 ods. 3 ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov, na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva
konanie podľa čl. 9 ods. 1.

23. Podľa Článku 9 ods. 1 písm. a) ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov, Konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) vykonáva: a) výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených
v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n), p), r), u) až zp).

24. Podľa Článku 11a ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov, na konanie orgánu uvedeného v čl. 7 ods. 5 podľa čl. 9 až 11 sa primerane
použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.

25.Podľa§143ods.1zákonč.350/1996Z.z.orokovacomporiadkuNárodnejradySlovenskejrepubliky,
kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so

zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane
parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady
Slovenskej republiky.84aa) Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí

26. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok,
ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nieproti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom

pre exekúciu.

27. Vo vzťahu k námietke povinného ohľadom nedoručenia Upovedomenie o začatí exekúcie zo
dňa 03.08.2022 exekučný súd uvádza, že súdny exekútor vykonal viacero spôsobov doručovania
Upovedomenia o začatí exekúcie. Z podania súdneho exekútora zo dňa 21.09.2023 súd zistil, že súdny

exekútor doručoval Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.08.2022 na adresu H. I. XX - zásielka
vrátená ako nedoručená dňa 26.08.2022, na adresu Havlíčkova 16, Bratislava - zásielka vrátená ako
nedoručená dňa 29.09.2022, na adresu Toplianska 14, Bratislava - zásielka vrátená ako nedoručená dňa
02.12.2022, na adresu Slanská Huta 77 - zásielka vrátená ako nedoručená dňa 17.02.2023 a na adresu
Havlíčkova 16, Bratislava - zásielka vrátená ako nedoručená dňa 06.04.2023. O týchto doručovaniach
súdny exekútor predložil súdu doručenky. Súdny exekútor dňa 02.05.2023 doručil súdu žiadosť podľa

§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku žiadosť o zverejnenie na úradnej tabuly. Súdny exekútor dňa
05.05.2023 zverejnil v Obchodnom vestníku pod číslom 86/2023 upovedomenie o začatí exekúcie.
V tejto súvislosti exekučný konštatuje, že konajúci súdny exekútor pochybil pri prvotnom doručovaní
Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 03.08.2022 prostredníctvom Obchodného vestníka, keď
si v danom čase nezistil či povinný má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku, avšak toto

pochybenie bolo napravené doručením do elektronickej schránky právneho zástupcu povinného dňa
23.08.2023, čím nastalo účinné doručenie predmetného Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa
03.08.2022. Z uvedeného dôvodu je Návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného podaný
v zákonnej lehote a exekučný súd sa ním bude ďalej zaoberať.

28.Exekučnýsúdkďalšejnámietkepovinného,ktorýnamietanedoručeniesamotnéhoexekučnéhotitulu
zodňa26.10.2021uvádza,žedanúnámietkupovinnéhopovažujezanedôvodnúazmätočnú. Exekučný
súd má preukázané, že rozhodnutie bolo povinnému riadne doručené a v zmysle § 24 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), písomnosť sa považuje za doručenú dňom
vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Z predložených

listín nachádzajúcich sa v súdnom spise sp. zn. 74Ek/2037/2022 a na základe podacieho čísla
zásielky: SK031531499SK vyplýva, že rozhodnutie Výboru č. VP/267/21/K zo dňa 26. 10. 2021 bolo
povinnému riadne doručované doporučenou zásielkou do vlastných rúk v súlade s § 24 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a to dňa 18.02.2022. Povinný si zásielku neprevzal
v úložnej lehote, preto sa rozhodnutie považuje za doručené dňom jej vrátenia odosielateľovi (§ 24 ods.

2 správneho poriadku). Týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. K námietke
povinného, že Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií mal doručovať elektronicky, súd uvádza, že na základe
súčinnosti s Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, súd zistil, že pre fyzickú osobu :
JUDr. Ondrej Urban,MBA, s rodným číslom 8102288821 bola elektronická schránka aktivovaná na
doručovanie od 23.02.2023, teda pred doručovaním rozhodnutia Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

29. Následne k ďalšej námietke povinného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného
exekučný súd uvádza, že exekučný súd má za preukázané, že podľa čl. 11 ods. 3 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. je na podanie návrhu na výkon rozhodnutia oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie
podľa čl. 9 ods. 1, t. j. Výbor. Výbor však podľa § 143 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku NR SR nie je samostatnou právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu; je organizačnou
zložkou Národnej rady SR. V mene štátu preto v právnych vzťahoch koná Kancelária Národnej rady
Slovenskej republiky ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou. Návrh na vykonanie
exekúcie preto mohla podať Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky ako orgán oprávnený,
ktorý koná za štát. Označenie oprávneného v návrhu bolo preto vecne a právne správne a nemohlo

spôsobiť neplatnosť konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nezistil nedostatok aktívnej legitimácie
oprávneného a danú námietku povinného preto považuje za nedôvodnú a zmätočnú.

30. Vo vzťahu k námietke povinného ohľadom preklúzie nároku oprávneného a námietke použitia
zákona o priestupkoch na pôvodne konanie kde bol vydaný exekučný titul zo dňa 26.10.2021 exekučný

súd uvádza nasledovné stanovisko. K námietke aplikácie zákona o priestupkoch a údajnej dvojročnej
preklúzie (§ 20 zákona č. 372/1990 Zb.) exekučný súd konštatuje, že konanie a rozhodovanie Výboru
Národnej Rady Slovenskej Republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sa riadi ústavným zákonom č. 357/2004
Z. z., ktorý v čl. 11a taxatívne ustanovuje subsidiárnu aplikáciu všeobecného predpisu o správnomkonaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. neodkazuje na zákon o priestupkoch,
pričom skutky sankcionované podľa čl. 9 až 11 Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. nie sú výslovne
označené za priestupky (§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.). Z toho dôvodu sa ustanovenia zákona

o priestupkoch neuplatnia, a to ani analogicky. Ustanovenie § 20 zákona o priestupkoch je procesnou
preklúziou výlučne pre konania o priestupkoch a nemá dopad na výkon peňažnej pokuty uloženej
na základe ústavného zákona. Keďže rozhodnutie Výboru je právoplatné a vykonateľné (po účinnom
doručení podľa správneho poriadku), tvorí spôsobilý exekučný titul; námietka preklúzie podľa § 20
zákona o priestupkoch je preto nedôvodná a zmätočná.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o Návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods.1 Exekučného poriadku tak, ako bolo vyššie
uvedené a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu

zo dňa 26.10.2021 v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.

32. Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia povinného, ktoré si uplatnil v Návrhu na

zastavenie exekúcie tak, exekučný súd uvádza, že povinnému by vznikol nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v exekúcií od oprávneného ak by bol povinný úspešný v konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie. Keďže však súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete č. I daného uznesenia nie je možné povinnému priznať
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému. Exekučný súd preto o uplatnených

trovách právneho zastúpenia povinného rozhodol tak, že ich povinnému nepriznal, tak ako je uvedené
vo výrokovej vete č. II. daného uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.