Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725010132
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725010132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
7T/9/2025 zo dňa 22.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E., F. C.,
t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. C., t. č.
ÚVV a ÚVTOS Prešov, uznaný vinným, že

- dňa 12.10.2024 v čase okolo 19.00 hod. v meste C., pod vplyvom požitého alkoholu, prišiel pred obytný
dom na ulici G. popisné číslo XXXX/X, na ktorom pred vchodovými dverami zvonil na byt svojej bývalej
družky H. I. žijúcej na prvom poschodí, ktorej následne niečo hodil do okna kuchyne jej bytu, načo H. I.
vyšla von so svojou dcérou H. a synom D. a keď ich videl vychádzať von z bytovky, vykročil proti ním so
zovretými päsťami a smeroval na svoju bývalú družku H. I., na čo sa jej syn D. I. postavil medzi svoju
mamu, H. I. a obvineného A. B. so slovami „hej, čo robíš“, obvinený A. B. sa pokúsil nohou kopnúť D. I.

do oblasti slabín, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko D. I. zachytil jeho nohu a následne ho zvalil na zem
a vravel mu, aby sa ukľudnil, pričom sa obvinený A. B. vyhrážal D. I. slovami, že ho zabije, že mu rozbije
hubu, potom sa obvinený A. B. postavil zo zeme, zaútočil fyzicky na D. I. tým spôsobom, že ho rukou
udrel do oblasti pravého oka a do oblasti sánky, D. I. sa snažil brániť rukami a následne obvinený A. B.kričal bývalej družke H. I., že keď si ona niekoho nájde tak ju okamžite zabije a potom zabije seba, snažil
sa dostať do bezprostrednej blízkosti k bývalej družke H. I. st., v čom mu snažil zabrániť D. I., postavil
sa pred mamu a snažil sa ho odstrkovať, pričom ho obvinený A. B. chytil rukami za oblečenie, druhou

rukou za rameno, ako chcel zaútočiť, tlačil ho od H. I., pričom ho udrel do ľavej paže, kedy poškodený D.
I. pocítil bolesť v ramene, a keď sa vytrhol zo zovretia, začal D. I. kričať, že ho zabije, že mu odreže ruky,
že si ho niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho najme, kto D. zabije, pričom strkal rukami do D.
I., dvakrát ho opľul a snažil sa o strkanie aj do svojej bývalej družky H. a jej dcéry H. I., ktorým zakričal,
že zmiznú, že ich všetkých pozabíja a D. I. zopakoval, že mu odreže obe ruky, pričom obvinený A. B.

svojej bývalej družke H. I. od začiatku mesiaca október 2024 znepríjemňoval život aj tým, že v meste
C. vyskočil spoza rohu, keď šla po meste, v minulosti preto vozil do práce autom H. I. jej otec, nakoľko
sa obávala, ako aj sa obáva správania sa obvineného A. B. a poškodení H. I., jej syn D. I. a jej dcéra
H. I. majú zo správania sa obvineného A. B. strach a dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom obvinený
A. B. pri útoku na poškodeného D. I. mu spôsobil zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu
vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo, zranenia ľahké s dobou liečenia

a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 21 dní,

teda z toho, že inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo
dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe a inému úmyselne
ublížil na zdraví, čím spáchal prečin nebežného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m/, písm. h/
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 188,76
eur.

Obžalovaný podal písomne v lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť výrokov rozsudku,
nesprávnosť skutkového zistenia a nejasnosť skutkového zistenia. Poukazoval na to, že ak uviedol, že z
videozáznamu vyhotoveného svedkom J. B. súd zistil, že obžalovaný sa smerom k poškodeným vyjadril,
že „Chápeš? Pôjdeš dole, keď nebude mier, za zneužívanie a psychické týranie mojej osoby, teraz to je
jedno, keď tu nebude, keď nebude mier, bude vojna, ja to nedopustím“ a následne obžalovaný oslovil

svedka B. a odchádzal preč, pričom poškodená H. I. st. sa za ním rozbehla a chytila ho za vetrovku,
tak súd videozáznam z predmetnej udalosti súd opísal v rozpore so skutkovým stavom. Po výrokoch
obžalovaného, ktoré súd uviedol, reagoval D. I., ktorý hovoril: „dobre, ešte dačo?“ Následne hovorila H.
I. st.: „môžeš ísť“ a následne sa H. I. st. za obžalovaným rozbehla, za ňou a za obžalovaným kráčali jej
deti a H. I. st. začala obžalovaného biť, nie je zrejmé, prečo súd uviedol, že H. I. D. chytila obžalovaného

za vetrovku, ak z videozáznamu je zrejmé, že H. I. st. preukázateľne obžalovaného udierala a bránila
mu z miesta odísť. Zároveň z videozáznamu je zrejmé, že D. I. hovorí svojej matke H. I. st.: „Nechaj
ho!“, a teda sám syn upozorňuje svoju matku na to, aby obžalovaného nebila, uvedené výroky a útoky
poškodených smerom k obžalovanému však už súd neuvádza. Takto, podľa obžalovaného, je zrejmé,
že súd tento dôkaz opísal v rozpore so skutkovým stavom. Obžalovaný poukazoval na tento dôkaz,

pretože ide, podľa jeho názoru, o objektívny dôkaz, ktorý preukazuje, že poškodení žiadny strach
a obavu o život a zdravie nemali, pretože nielenže bránili obžalovanému z miesta odísť, ale práve
naopak, pri odchode obžalovaného z miesta poškodená H. I. st. bila obžalovaného. Je teda zrejmé, že
poškodená nie je v tejto veci obeťou, pretože obeť neuteká za páchateľom a nebije ho. Z videozáznamu
je zrejmé, u koho bola agresivita a násilie preukázané. Vytýkal, že nie je zrejmé, prečo súd pri hodnotení

skutkového stavu nevyhodnotil všetky dôkazy, ale iba výpovede poškodených a obžalovaného a je
zrejmé, že pri hodnotení skutkového stavu súd nevzal do úvahy videozáznam, ktorý poskytuje objektívny
pohľad na skutok a zároveň takisto nehodnotil i výpoveď svedka J. B. z prípravného konania zo dňa
12.12.2024, pričom svedok B. jednoznačne identifikoval agresívnejšiu osobu, a to poškodeného D. I.,zároveň popisoval, že išlo o bitku dvoch mužov, ktorí sa udierali päsťami. V tejto súvislosti svedok
usvedčil i D. I. z klamstva, pretože ten v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa
s obžalovaným nebil a že ho neudieral päsťami. Teda objektívny dôkaz preukazuje, že poškodený D.

I. vo svojich výpovediach, týkajúcich sa konfliktu s obžalovaným, klamal, keď tvrdil, že on nepoužíval
päste a nebil sa. Ďalej obžalovaný namietal, že súd takisto nehodnotil tú skutočnosť, že pred začatím
hlavného pojednávania dňa 18.02.2025 pred pojednávacou miestnosťou poškodená H. I. D. pristúpila
k svedkovi B. a komunikovala s ním, pričom následne pri svojej výpovedi svedok B. začal popisovať
skutok inak, ako ho popisoval v prípravnom konaní a až následne uviedol, že sa to stalo tak, ako to

popísal v prípravnom konaní. Z pohľadu obžalovaného, súd založil svoj výrok o vine a za dôveryhodné
vyhodnotilsubjektívnetvrdeniatrochčlenovrodinyI.,atomatkyajejdetí,pričomutýchtoosôbjezrejmé,
že voči obžalovanému cítia dlhodobú silnú nenávisť a dodal, že podľa jeho názoru, poškodení sa mohli
od dňa skutku 12.10.2024 spoločne neobmedzene radiť a dopĺňať svoje tvrdenia vzhľadom na to, že žijú
v spoločnej domácnosti, na rozdiel od obžalovaného, ktorý bol po celý čas vo väzbe. Poškodená I. st.
pozná obžalovaného, pozná jeho správanie, pretože s ním žila spoločne 7 rokov vo vzťahu. Poškodená

I. st. napriek vedomosti, že obžalovaný má zákaz priblíženia sa na základe rozhodnutia súdu, toto
rozhodnutie sama nerešpektovala, nezavolala políciu, pričom vedela, že dôjde ku konfliktu vzhľadom
na predchádzajúce konflikty s obžalovaným, opustila byt a išla za ním. Ak by poškodená pociťovala
strach, rozhodne by za obžalovaným nevyšla z bytu na ulicu. Poškodená uviedla vo svojom výsluchu
v prípravnom konaní, že chcela aspoň niečo spraviť. Poškodená I. st. zároveň vedome zatiahla do

konfliktu aj svoje deti, nepovedala im, aby ostali doma, aby sa do konfliktu nezapájali, pričom vedela, že
obžalovaný sa s nimi nemá stretávať. Poškodená I. D., počas konfliktu s obžalovaným, tomuto zobrala
klobúk, pričom sama uviedla, že vedela, že tento má pre neho nejakú zvláštnu hodnotu, teda vedela,
že týmto svojím konaním ho len bude provokovať, uviedla „Klobúk bol dôvodom, prečo obžalovaný pri
nás ostal. Mala som ten pocit, pretože obžalovaný si zakladá na veciach, ktoré nosí. Majú pre neho

akúsi rituálnu hodnotu.“ Poškodená I. st. vedela, že tým, že zoberie obžalovanému klobúk, tak tento
ho bude chcieť vrátiť a nebude chcieť odísť, teda vedome svojím konaním zadržiavala obžalovaného
na mieste a nechcela, aby z miesta odišiel. Poškodená I. st. v prípravnom konaní menila svoje
výpovede, dramatizovala a doplňovala nové skutočnosti, ktoré sa dozvedela až zo spisu (konkrétne z
videozáznamu). Zároveň poškodená I. st. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla: „On mi nič

nespraví. Vonku som sa nebála, že ma zabije, on je potkaní človek.“ Teda sama poškodená vylučovala
obavu o svoj život a zdravie. Na hlavnom pojednávaní poškodená I. st. uviedla, že obžalovanému
nepovedala, že je potkan, pričom v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je potkaní človek. Takto
vlastným spôsobom hodnotil vykonané dôkazy. Obžalovaný pokračoval pripomienkami k právnemu
posúdeniu skutku, keď objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej

osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto
osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom prečine vždy treba brať do úvahy
okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní
činu nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému
vyhrážka smeruje. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje

reálne fyzické spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“,
že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich
uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože
toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité „silné slová“, ale tieto neboli
postavené na reálnych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osobe dôvodnú obavu o jej

život, pričom podstata skutku najmä pri činoch násilného charakteru by mala byť tvorená predovšetkým
monológovou časťou výsluchu poškodenej osoby v zmysle § 132 ods. 1 Trestného poriadku (za
predpokladu, že iné dôkazy dostupné nie sú). Doplňujúce otázky zo strany osoby vykonávajúcej výsluch
v zmysle § 132 ods. 2 Trestného poriadku by nemali túto činnosť nahrádzať (napr. položením otázky,
či mala obeť obavu o svoj život, či sa jej útočník vyhrážal zabitím a pod.). Pokiaľ sú však otázky na

doplnenie a spresnenie výpovede položené, mali by byť položené v abstraktnej rovine tak, aby v nich
nebola obsiahnutá podstata odpovede (tzv. sugestívne otázky), keďže tieto v zmysle § 132 ods. 2
Trestného poriadku prípustné nie sú. Podľa obžalovaného, v tejto trestnej veci nebol vyprodukovaný
žiadnyhodnovernýdôkaz,ktorýbypreukazoval,žeskutoksastalanajmä,neexistuježiadnyhodnoverný
dôkaz o tom, že konanie obžalovaného voči poškodeným u nich vzbudilo dôvodnú obavu o život. Práve

naopak, vykonané dôkazy preukazujú, že poškodení obavu o život nemali, vyšli dobrovoľne z bytu
na ulicu za obžalovaným. Poškodená H. I. st. v reakcii na odchod obžalovaného z miesta sa za ním
rozbehla, začala ho biť, pričom na to, aby poškodená H. I. st. nebila obžalovaného, ju upozornil i jej syn
D. I.. Zároveň aj D. I. a H. I. ml. pri odchode obžalovaného z miesta nasledovali matku za obžalovaným,teda oni išli za obžalovaným a nie naopak, teda je preukázané, že žiadny strach, či obavu o svoj život
nemali. V tomto konaní poškodení ani raz neuviedli, že by pociťovali obavu o svoj život a zdravie,
pričom z objektívnych dôkazov je zrejmé, že poškodení sa obžalovaného nebáli, aktívne vyšli von z

bytovky napriek vedomosti o zákaze, nevolali políciu s tým, že došlo k porušeniu zákazu, poškodený
I. sa preukázateľne bil s obžalovaným päsťami, nešlo o obranu, ako to tvrdil, ale o bitku, čo potvrdil
svedok B., pričom agresívnejší bol svedok I., udieral obžalovaného päsťami. Je zrejmé, že poškodení
nie sú žiadne obete, ale aktívni účastníci konfliktu, pričom je preukázané dôkazom - videozáznamom
z miesta, že nechceli dovoliť obžalovanému z miesta odísť a poškodená I. st. obžalovaného aktívne

bila. Záverom odvolateľ uviedol, že k zmene právnej kvalifikácie, a teda o obvinení z prečinu ublíženia
na zdraví sa obžalovaný a jeho obhajca dozvedeli pri poslednom úkone prípravného konania, a to pri
preštudovaní spisu dňa 24.01.2025, pričom k uvedenému prečinu nebolo vykonané žiadne dokazovanie
vprípravnomkonaní.PoškodenýI.nebolpráceneschopný,nebolobmedzovanýnasvojomživote,riadne
navštevoval školu v Košiciach, nič nevymeškal, k jeho zraneniam nebol vypracovaný žiadny znalecký
posudok. Zranenia si spôsobil sám, pretože sa aktívne zúčastnil bitky s obžalovaným, pričom práve

on bol ten agresívnejší aktér, takto to uviedol nezávislý svedok B.. V podstate na základe uvedeného
obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby
ju ten v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.

1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a nezistiac také chyby, po

vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel
k záveru, že len výrok o treste je potrebné zrušiť a nahradiť ho výrokom odvolacieho súdu, pretože
zistil porušenie Trestného zákona a neprimeranosť trestu. Ostatné výroky týmto rozsudkom zostali
nedotknuté.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.
Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS
19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami

konania.

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku pre správne zistenie skutkového stavu
nevyhnutné.

Okresný súd v podrobnostiach poukázal v dostatočnom rozsahu a korektne na podrobné skutočnosti
vyplývajúce z vykonaných dôkazov a rozviedol aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov. V otázkach nedotknutých týmto rozsudkom nemá odvolací súd súdu prvého stupňa čo vytknúť.Je tak namieste zhrnúť, že hoci obžalovaný A. B. síce v podstate tvrdil, že on nikoho nenapadol, ale
že to on bol napadnutý, zdôrazňujúc, že po tom, čo ho poškodená H. I. st. hrubo oslovila a nadávala

mu a on reagoval vyjadrením, že povie otcovi H. I. st., že využíva zoznamku a že si nepraje, aby sa so
svojimi partnermi predvádzala pred spoločnými maloletými deťmi, tak mu strhla z hlavy klobúk a keď
sa pre klobúk za poškodenou natiahol, vstúpil medzi nich poškodený D. I. a udrel obžalovaného tak,
že spadol na zem, poškodený I. si na obžalovaného kľakol, niečo povedal a následne obžalovaného
opätovne udrel, poškodený I. ho znova udrel a strhol sa medzi nimi pästný súboj, pretože poškodený I.

obžalovaného znova udrel a H. I. st. pribehla k obžalovanému a začala ho biť rukou a tiež klobúkom, až
prišla hliadka mestskej polície a pritom tvrdil, že jeho sa poškodení nebáli, vyšli z domu a voči nemu
vystupovali agresívne, tak táto verzia skutočnosti nezodpovedá. O agresívnom, útočnom správaní sa na
mieste a v čase činu, je obžalovaný jednoznačne usvedčený dôkazmi, na ktoré poukázal okresný súd.

V prvom rade, aj podľa názoru odvolacieho súdu, z týchto dôkazov nevyplýva, že by poškodení nemali

z obžalovaného strach. To, že z domu vyšli, aby hoci aj v osobnom kontakte s obžalovaným dosiahli,
aby prestal obťažovať H. I. st. a následne, že pred ním prejavili aktívny odpor, len potvrdzuje, že napriek
ohrozeniu zo strany obžalovaného chceli ukončiť jeho obťažujúce správanie.

Poškodená H. I. st., ktorá v spoločnej domácnosti s obžalovaným žila dlhé obdobie, končiace ale tým,

že v roku 2016 obžalovaného vykázali z bytu pre rôzne jeho agresívne správanie sa aj voči jej deťom,
konala, aj podľa názoru odvolacieho súdu, pôvodne práve z obavy, že obžalovaný jej poškodí majetok.
Vyšla za účasti syna a dcéry von smerom k obžalovanému, zjavne, aby predišla škodám a aby bola
v prítomnosti spoločných detí, ktoré ju pritom doprevádzali v zjavnej snahe byť jej oporou, uviedla,
že samotnému konfliktu predchádzala výzva obžalovaného, aby išla dole, čo najprv ignorovala, no

obžalovaný niečo hodil do okna a tak sa poškodená rozhodla ísť pred dom s tým, že poškodení D. I.
a H. I. ml. sa rozhodli ju nasledovať. Obžalovaný začal s verbálnymi a fyzickými útokmi, poškodeného
D. I. slovne vyzýval a chcel ho kopnúť. Útoky prichádzali zo strany obžalovaného na poškodeného D.
I., a to opakovane. Obžalovaný zaútočil na poškodeného D. I. a udrel ho päsťou do tváre. Striedal to
oplzlými vyjadreniami a vyhrážkami, podľa odvolacieho súdu zjavne v snahe ho provokovať, keď na

adresu jeho mamy uvádzal, že je piča a že keď si niekoho nájde, zabije ju, zabije toho dotyčného a seba,
pričom aj na adresu poškodeného tvrdil, že mu odreže obidve ruky, že si ho počká, že uvidí, čo sa s
ním stane, keď pôjde po ulici, že zabije H., že zmiznú, že sa postará, ako aj ďalšie útoky popísané už
v napadnutom rozsudku. To, že ako poškodená uviedla, opakovane v minulosti volali políciu, ktorá ale
nikdy neprišla včas, ale niekedy po 15 minútach po jeho odchode, čím vyjadrila sklamanie nad policajnou

nedostatočnosťou, uvádzajúc, že za 8 rokov im polícia nebola schopná pomôcť a že tak to šli vyriešiť
sami a že dokonca párkrát polícii aj ukázali neodkladné opatrenie, ale keď obžalovaný uviedol, že
nič nerobil, nechali ho odísť, podľa odvolacieho súdu len demonštruje to, pod akým veľkým stresom
astrachombolipoškodení,najmäH.I.st.ajejsynD.,keďsapostaviliobžalovanémunaodpor.Výpovede
ostatných poškodených jej výpoveď v zásadných smeroch potvrdzujú a ani odvolací súd nemá dôvod

im neveriť. Pokiaľ poškodená uviedla, že pred pojednávacou miestnosťou komunikovala so svedkom J.
B., no len preto, že mu vtedy poďakovala za to, že zavolal políciu, poškodená vysvetlila do tej miery,
že to nijako neznižuje jej dôveryhodnosť. Bolo zároveň namieste prihliadať aj na výpoveď tohto svedka.
Z výpovede svedka J. B. vôbec nevyplynulo, ako obžalovaný interpretuje túto výpoveď. Svedok uviedol,
že videl dvoch mužov, ktorý sa mlátili a dve ženy, ktoré na neho volali, aby zavolal políciu. To aj urobil,

pričom pokiaľ vyhotovil videozáznam, tak nie z celého obdobia skutku, ale až na konci celej udalosti.
Výslovne uviedol, že muži sa napádali päsťami, no ten, čo bol so ženami, sa viac bránil. Jeho výpoveď
teda len potvrdzuje verzie poškodených a vylučuje pravdivosť verzie obžalovaného. Svedok potvrdil, že
poškodená H. I. st. sa mu pred pojednávacou miestnosťou poďakovala za to, že zavolal políciu.

Priamym usvedčujúcim dôkazom nasvedčujú aj znalecké zistenia k osobnosti obžalovaného, ktoré
vedú k záveru, že obžalovaný z titulu svojich vlastností bol spôsobilý skutok spáchať a tiež aj to,
že jeho dôveryhodnosť neobstojí. Zo znaleckého posudku Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej
organizácie, s.r.o., č. 184/2024, síce netrpí duševnou chorobou, ani poruchou v zmysle psychózy, nie je
duševne chorý, no jeho osobnosť (povahová štruktúra) je nevyrovnane štruktúrovaná, s dominantnými

rysmi emočnej nestability, impulzivity, sklonom k skratkovému jednaniu, prítomné sú aj disociálne rysy
(nerešpektovanie sociálnych noriem, neschopnosť poučiť sa z predošlých odsúdení, užívanie alkoholu
a drog od mladosti, prvé odsúdenie ešte pred 18 rokom života). Je závislý od viacerých psychoaktívnych
látok: alkoholu, kanabinoidov (marihuany), psychostimulancií (pervitínu, kokaínu). Jedná sa u nehoo plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti. V čase páchania skutku mohol rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať. Rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom užitého alkoholu(dychovou skúškou po skutku

bolo preukázané užitie alkoholu) vo forenzne nepodstatnej miere. Forenzne podstatné zníženie,
resp. vymiznutie týchto schopností zistené nebolo. Obžalovaný si toto zníženie rozpoznávacích a
ovládacích schopností privodil sám užitím alkoholu, pričom z predošlých skúseností jednoznačne
poznal účinok týchto látok na svoju psychiku a správanie. Ide o taký stav, že znalecká organizácia
jednoznačne navrhuje nariadiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a tiež

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Obhajobe obžalovaného nesvedčí ani to, že z lekárskej správy J. J. I., lekára urgentného príjmu
Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 13.10.2024 vyplýva, že poškodený D. I. dňa 12.10.2024 pri napadnutí
utrpel pomliaždeniny v oblasti oka a očného viečka vpravo, pomliaždenia v oblasti sánky vpravo,
vyvrtnutie ramena vľavo a pravdepodobné poškodenie svalov rotátorovej manžety. Ďalšie vyšetrenia

ukázali, že poškodenému D. I. bola predpísaná ortéza na fixáciu ľavého ramenného kĺbu, predpísané
cvičenie a odporúčané vyšetrenie magnetickou rezonanciou a následne ortopedické vyšetrenie a že
má aj poškodenie šľachy ľavého ramena. Obžalovaný síce neopodstatnene zľahčuje zranenia a ich
dôsledky, ktoré poškodenému spôsobil pri predmetnom incidente, no odvolací súd nemal pochybnosti
žiadne, nakoľko z vykonaných lekárskych správ nič iné ani nevyplýva.

Z lekárskej správy J. H. K., lekárky chirurgickej ambulancie Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra n.o.
v Kežmarku, vyplýva, že poškodený úraz utrpel 13.10.2024 a išlo o vyvrtnutie a natiahnutie plecového
kĺbu vľavo, pomliaždenie okolia očnice vpravo, pomliaždenie uhla sánky vpravo, pričom k zraneniam
malo dôjsť po napadnutí druhou osobou. Poškodený počas liečenia subjektívne udával bolesti ľavého

pleca a obmedzenú hybnosť ľavej hornej končatiny, zranenie si vyžadovalo konzervatívnu liečbu
a naloženie ortézy po dobu 3 týždňov a obmedzenie hybnosti ľavej hornej končatiny zasahuje do
bežných činností - obliekanie, hygiena, stravovanie, nutná pomoc druhej osoby pri niektorých bežných
činnostiach.

K usvedčujúcim dôkazom patria aj správy z elektronickej pošty, na ktoré okresný súd podrobne
poukazoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Plynie z nich výrazne negatívne nazeranie
obžalovaného na poškodenú, ktoré evokuje jeho snahu psychicky jej extrémne znepríjemňovať život
a vyvolávať strach.

Pokiaľ odvolateľ odkazuje na videozáznam vyhotovený svedkom J. B., tak z neho skôr vyplývajú
usvedčujúce údaje. Veď keď bolo zaznamenané výhražné správanie obžalovaného, ktorý vyhlasoval
smerom k poškodeným, že – „Chápeš? Pôjdeš dole. Keď nebude mier, za zneužívanie a psychické
týranie mojej osoby. Teraz to je jedno. Keď tu nebude, keď nebude mier, bude vojna. Ja to
nedopustím.“ - tak také výroky skôr svedčia o tom, že sú pokračovaním útočného správania, ako ho

poškodení popisovali, než že sú nejakou obranou voči poškodeným. Obžalovaný nimi dokonca vyzýva
k pokračovaniu konfliktu a vyhráža sa. Takéto správanie oprávnene viedlo poškodenú H. I. D., že sa za
obžalovaným rozbehla a chytila ho za vetrovku. Nakoniec, nechcela, aby obžalovaný odišiel skôr, ako
prišla zavolaná polícia a riešila to.

Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.11.2016 sp. zn. 3Pc/27/2016 právoplatného
09.12.2016, skutočne vyplynulo nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému A. B. bolo
zakázané priblížiť sa k žalobcom H. I. D., D. I. a H. I. ml. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a uložené,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu
H. I. D., pričom mu bol zakázaný styk s maloletými deťmi H. B. a L. B. a maloleté deti boli zverené do

osobnej starostlivosti matky H. I. D..

Obžalovaný to mal rešpektovať, no zjavne nerešpektoval, keďže z rozsudku Okresného súdu Kežmarok
zo dňa 13.2.2019 sp. zn. 7T/64/2018 vyplynulo, že bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona. Išlo vo svojej podstate o podobné správanie, ako
obžalovaný demonštroval poškodeným v tejto veci pred samotným fyzickým kontaktom, no od mesiacadecember 2016 do dňa 16.03.2017, kedy neustále obťažoval a prenasledoval bývalú družku H. I. tam
uvedeným spôsobom.

Agresívne správanie sa obžalovaného v nedávnej minulosti, ktorým do konfliktu s Trestným zákonom
prišiel, sa pritom opakovalo, keďže z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad zo dňa 19.12.2023 sp.
zn. 8T/103/2023 vyplynulo, že bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. c/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

i/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- v období najmenej od dňa 11.05.2023 do dňa 26.06.2023 v rôznych časoch prevažne v meste C. M.
N. G. O. XXXX/X, F. C. a v jeho okolí, v Nemocnici Poprad, vyhľadával prítomnosť poškodenej H. I., a
to tým, že stál v blízkosti bytového domu kde býva, zvonil na jej zvonček, keď zišla z bytu ku vchodu
tak ju sledoval, sledoval ju na rôznych miestach v meste C., P. Q. P. M. Q., opakovane ju telefonicky na

jej mobilný telefón ako aj prostredníctvom emailu kontaktoval na jej email: H., opakovane jej telefonoval
aj do práce, pričom jeho že konanie vyvrcholilo v dňoch 25.06.2023 a 26.06.2023, kedy ju opäť osobne
kontaktovaltak,žejejdňa25.06.2023zvonilnazvončekbytuhocinebolapoškodenádoma,napísalamu,
je v práci, aby prišiel, aby mala dôkaz o tom, že ju prenasleduje, načo obvinený prišiel za ňou do práce,
kľakol si na kolená a povedal, že ak ho nechce, že sa pôjde zabiť, na čo mu poškodená povedala, že ho

nechce a nepraje si, aby za ňou chodil a aby odišiel, na čo zareagoval tak, že vo večerných hodinách
dňa 25.06.2023 prišiel pred bytový dom v ktorom poškodená býva, na chodníku zjedol lieky, ktoré zapil
alkoholom, zvonil im na zvonček, že umrie, preto poškodená zavolala hliadku polície, ktorá ho z miesta
odviezla, konanie pokračovalo dňa 26.06.2023 v čase okolo 03:30 hod., keď poškodenej zazvonil na
zvonček na bytovom dome, povedal jej, že sa zabije potichu a nikto to nebude vedieť, že si ide kúpiť

žiletky, a keď dňa 26.06.2023 v čase o 16:30 ho. odišla poškodená do práce do M. Q., v čase okolo 21:00
hod. jej 21-ročný syn D. I. oznámil, že A. B. sa dostal do ich bytového domu v meste C. na ulici G. X, je
preddveramiichbytuaporezalsižily,predprivolanouhliadkoupolíciesapokúsilvojsťdoichbytu,potom
za ňou odišiel do miesta výkonu je práce - M. Q., N. E., kde v čase okolo 23:00 hod. zazvonil na zvonček
na vstupných dverách vedúcich na oddelenie kde pracuje, a keď spoznala obvineného po hlase, išla za

ním, cez sklenené dvere videla agresívneho A. B., ktorý sa začal biť s pracovníkom SBS, slovne a fyzicky
napádal R. E. a J. R., ktorí mu bránili v útokoch a ničení majetku M. Q., citovo vydieral H. I. sebazabitím,
útočiť prestal až po zásahu privolaných príslušníkov polície a prevezení rýchlou zdravotnou pomocou
na psychiatrické oddelenie nemocnice v meste Levoča, pričom tak konal napriek tomu, že uznesením
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc/27/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatné dňa 23.11.2016, bol A.

B. uložený zákaz priblížiť sa k H. I., nar. XXXX, H. I. nar. XXXX a D. I., nar. XXXX na vzdialenosť menšiu
ako päť metrov a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ako aj inými prostriedkami
kontaktovať H. I., nar. XXXX.

Nemožno prehliadnuť, že bol týmto trestným rozkazom odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 20 mesiacov s tým,
že mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Objektívna stránka namietaného trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže

vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. To splnené v tomto prípade nepochybne bolo. Pri danom
prečine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a
obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Obžalovaný prišiel na miesto činu a vyzýval
poškodenú ku kontaktu napriek tomu, že v minulosti sa k nej správal tak, že prišiel do rozporu so
záujmami chránenými Trestným zákonom, keď jeho vulgárne a fyzické konanie nadobudlo intenzitu

trestnej činnosti. Ani pri predmetnej trestnej činnosti nekonal inak a opakovane, dokonca na hranici
zákernosti, pokračoval v takých útokoch na poškodeného, až mu ublížil na zdraví. Urobil to napriek tomu,
že v minulosti dlhé roky žil s nimi v spoločnej domácnosti. Obžalovaný použil tak intenzívne vyhrážky, že
boli objektívne spôsobilé vzbudiť strach u každého človeka o život a zdravie. Strach ale nie vždy spôsobí
znehybnenie obete, môže spôsobiť aj to, že obeť sa bude aktívne brániť. Išlo o vyhrážky a agresívne

konanie zo strany obžalovaného takej intenzity a kvality, že dôvodne v čase trestného činu vzbudzovalo
obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozilo, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Nešlo
len o „silné slová“, lebo obžalovaný zároveň aktívne, opakovane a dôrazne na poškodeného, ktorý sa
zastal nielen seba, ale najmä svojej matky, útočil fyzicky až do štádia spôsobenia ujmy na zdraví.Okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný odvolateľ tak ,ako znie skutková veta napadnutého
rozsudku, teda za to, že inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to
vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, spáchal

prečinnebežnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a/,písm.b/Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona a zároveň tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví, spáchal prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov podľa § 360 ods. 2 Trestného

zákona, s použitím § 37 písm. m/, písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41
ods. 1 Trestného zákona. Vychádzal z toho, že u obžalovaného nešlo o náhodný a ojedinelý slovný
a fyzický útok na poškodenú H. I. st., keďže obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za
trestné činy súvisiace s osobou H. I. st., a to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad a tiež dvoma
rozsudkami Okresného súdu Kežmarok, pričom voči iným osobám sa rovnako v minulosti dopustil
konania proti občianskemu spolunažívaniu a celkovo trikrát bol postihnutý za priestupky. Takto uložený

trest okresný súd považoval za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, za zákonný
a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a následok, za plniaci represívnu, ako aj
preventívnu funkciu trestu a že je dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného postačujúcim.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Trestného zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024, trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno
uložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,akojetoustanovenévtomtozákone,pričomtentozákonv

osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie

škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku

tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.
4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie, súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

V súlade s Trestným zákonom ale bolo uplatniť zásadu vyjadrenú v ustanovení § 2 ods. ods. 1 Trestného
zákona, podľa ktorého, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

V danom prípade je zákonom, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, znenie Trestného zákona účinné
a platné od 06.08.2024, keďže podľa § 38 ods. 2 tohto znenia Trestného zákona platilo, že pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. Dovtedy platilo, tento pomer bolo potrebné vyjadriť vo vzťahu k poľahčujúcim
a priťažujúcim okolnostiam, pretože podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona platilo, že ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
a podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona platilo, že ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje

sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V znení platnom a účinnom od
06.08.2024 ale už tieto upravujúce ustanovenia stratili platnosť a účinnosť, a súd pri určení zákonného
a primeraného trestu odňatia slobody nie je povinný takto upravovať trestnú sadzbu.Okresný súd to nie celkom zohľadnil, čím došlo k rozporu s Trestným zákonom a k uloženiu neprimerane
prísneho trestu. Chybu vo výroku o výmere trestu možno vidieť aj v tom, že okresný súd sa pomerne
úzko obmedzil len na posudzovanie osoby obžalovaného.

Obžalovaný sa skutočne do rozporu s Trestným zákonom už dostal, a to relatívne nedávno. Od
spáchania predmetnej trestnej činnosti ale nie sú poznatky, že by páchal protiprávnu činnosť. To
nasvedčuje priaznivej možnosti jeho nápravy a nie je potom nevyhnutné, aby si negatíva vo svojej
osobnostnej štruktúre uvedomil až výkonom trestu vo výmere, ako to učinil okresný súd. Priamy

výkon trestu je ale nevyhnutný, čomu nasvedčuje trestný rozkaz Okresného súdu Poprad zo dňa
19.12.2023 sp. zn. 8T/103/2023, dva spáchané úmyselné násilné prečiny a závažnejšie následky
násilného konania obžalovaného, ktoré viedlo k fyzickej ujme na poškodeného zdraví. Obžalovanému
neprospeli ani v podstate zákerné útoky spojené s extrémne vulgárnymi nadávkami a vyhrážkami na
adresu poškodenej a ju brániaceho syna, navyše po posilnení sa alkoholom, ktorého účinky na svoje
konanie obžalovaný nepochybne poznal. V tom sa prejavila jeho neúcta k poškodeným. Jednoznačný

priamy úmysel obžalovaného mu tiež priťažil. Bude teda len na jeho rozhodnutí, či akceptujúc toto
hodnotenie spojené s nižším trestom, ako mu bol pôvodne uložený, zmení definitívne spôsob svojho
života smerom k upusteniu od takých impulzívnych konaní, ktoré sú protiprávne. Zároveň, vo vzťahu
k ostatným členom spoločnosti, nech je zrejmé, že ani takéto trestné činy nie sú zbavené reálneho
obmedzenia osobnej slobody ich páchateľov.

Po zhodnotení hľadísk uvedených v § 34 Trestného zákona, postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného
zákona, odvolací súd dospel k záveru, že v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii,
no i zásadou uvedenou v § 2 ods. 2 Trestného poriadku, je uložený trest odňatia slobody vo výmere 1
roka. Takýto trest je odôvodnený, zákonný, primeraný a spravodlivý. Bolo teda nevyhnutné zmeniť výrok

o treste v jeho výmere, nakoľko v tejto časti bol výrok okresného súdu v rozpore s Trestným zákonom
a uložený trest bol neprimeraný. Výrok o spôsobe výkonu tohto druhu trestu je súčasťou výroku o treste
odňatia slobody, a tak, hoci okresný súd v tejto časti rozhodol správne, musel odvolací súd jeho výrok,
inak vecne správny, o spôsobe výkonu trestu nahradiť.

Výroky o ochrannom liečení a náhrade škody, ktorá vlastne ani neboli výslovne namietané, nebolo
potrebné meniť. Výrok o ochrannom liečení sa opiera o jednoznačný záver znaleckého posudku,
ktorý nebol nijako v konaní spochybnený. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 287 ods. 1
Trestného poriadku a keďže zákonné podmienky splnené boli, keď poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody v rozsahu 188,76 eur z titulu nákladov na poskytnutie

zdravotnej starostlivosti poškodenému D. I., bola okresným súdom správne obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu v takej sume, keďže škoda
bola verifikovaná preplatením nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v uvedenej výške.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.