Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200949
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200949.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Obec Breznica, so
sídlom Breznica 100, 091 01 Breznica, IČO: 00 330 329, právne zastúpený JUDr. Marekom Bujdošom,
advokátom, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovaným: 1/ A. B., C.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., občan SR a 2/ A. B., C. E., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. XXX, XXX XX D., občan SR, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/25/2025-29 zo dňa 15.04.2025,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd I. inštancie“) nariadil neodkladné

opatrenie v tomto znení:
Žalovaným 1/ a 2/ ukladá povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a osobám
odvodzujúcim od jeho práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a
prechod pešo cez časť pozemku, parcela KN registra „C“ č. XXX, orná pôda vo výmere 1617 m2, okres
F., obec D., katastrálne územie D., tak, ako je tento zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného súdu
Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra

„C“ č. XXX/X, orná pôda vo výmere 123 m2 tak, ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H.
- GEOS, I. J. XX, XXX XX F., IČO: 35 247 568, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.11.2018,
úradne overeným dňa 12.12.2018 pod č. K./XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia.

Žalovaným 1/ a 2/ ukladá povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia alebo akýchkoľvek iných zábran
na časti pozemku, parcela KN registra „C“ č. XXX, orná pôda vo výmere 1617 m2, okres F., obec D.,

katastrálne územie D., tak, ako je tento zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného súdu Stropkov,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra „C“ č.
XXX/X, orná pôda vo výmere 123 m2 tak, ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H. - GEOS,
I. J. XX, XXX XX F., IČO: 35 247 568, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.11.2018, úradne
overeným dňa 12.12.2018 pod č. K./XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia.

II. Poučuje žalovaných 1/ a 2/ o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov podaním žaloby o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

III. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.2. Z odôvodnenia odvolaním napádaného uznesenia súdu I. inštancie vyplýva, že žalobca sa návrhom
doručeným súdu I. inštancie dňa 07.04.2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
by žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a osobám

odvodzujúcim od jeho práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a
prechod pešo cez časť pozemku, parcela KN registra „C“ č. XXX, orná pôda vo výmere 1617 m2, okres
F., obec D., katastrálne územie D., tak, ako je tento zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného súdu
Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra
„C“ č. XXX/X, orná pôda vo výmere 123 m2 tak, ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H. -

K., I. J. XX, XXX XX F., IČO: 35 247 568, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.11.2018, úradne
overeným dňa 12.12.2018 pod č. K./XXXX, a ktorým by tiež uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať
sa výstavby oplotenia alebo akýchkoľvek iných zábran na rovnako označenej časti pozemku.

3. Návrh odôvodnil žalobca tým, že v zmysle § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb.
je vlastníkom a správcom miestnych komunikácií v obci D.. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci

(spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľnosti - pozemku, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie D., obec D.,
okres F., ako parcela registra „C“ č. XXX, orná pôda, vo výmere 1617 m2. Na časti tohto pozemku, ktorý
je síce vo vlastníctve žalovaných, sa nachádza miestna cesta, ktorá sa používa približne od 50-tych
rokov minulého storočia. Ide o časť pozemku, ktorá je zakreslená v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-

XX/XXXX zo dňa 30.11.2018, vyhotovenom G. H. - GEOS, I. J. XX, XXX XX F., IČO: 35 247 568. Obec,
tak ako na ostatných miestnych cestách, aj na tejto ceste vykonáva správu a údržbu a táto miestna cesta
slúži občanom obce k ich prístupu k rodinným domom. Vedľa cesty sú uložené inžinierske siete a to
najmä vodovodné, elektrické, kanalizačné a plynové potrubie a nachádza sa tam tiež rigol na dažďovú
vodu. Po miestnej komunikácii sa vykonáva zvoz komunálneho odpadu pre rodinné domy, ktoré sa pri

miestnej ceste nachádzajú.

4. Žalobca tiež v návrhu uviedol, že dňa 04.04.2025 si žalovaní svojvoľne, bez súhlasu žalobcu ako
stavebného úradu a bez súhlasu obce ako správcu miestnej cesty, prehradili pletivom miestnu cestu,
na hranici časti pozemku, parcela KN registra „C“ č. XXX, orná pôda vo výmere 1617 m2, k.ú. D., tak

ako je tento zapísaný na liste vlastníctva č. XX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra „C“ č.
XXX/X, orná pôda vo výmere 123 m2 tak ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H. - GEOS,
I. J. XX, F., IČO: 35 247 568, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.11.2018 a časti pozemku,
parcela KN registra „C“ č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 9970 m2, k.ú. D., tak, ako je tento zapísaný
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra

„C“ č. XXX/XX, orná pôda vo výmere 161 m2, ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H. -
GEOS, I. J. XX, F., IČO: 35 247 568, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.11.2018 a zamedzili
tak prechod a prejazd po miestnej ceste a prístup k ostatným nehnuteľnostiam občanom, vlastníkom
rodinných domov a iných nehnuteľností. Žalobca, po zistení, že žalovaní vykonávajú oplotenie miestnej
cesty privolal policajnú hliadku, ktorá vykonala len zápis, žiadal od žalovaných odstránenie oplotenia,

čo však žalovaní odmietli urobiť. K nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú pri tejto miestnej ceste tak
nemajú prístup vlastníci rodinných domov a k týmto vlastníkom a občanom obce sa nevedia dostať
motorovýmivozidlamižiadnezáchranárskezložky.Taktiežvprípaderôznychporúchahaváriísanevedia
k inžinierskym sieťam dostať zamestnanci vodární, elektrární či plynární.

5. Napokon žalobca opísal situáciu zo dňa 07.04.2025, kedy vlastníčka rodinného domu, ku ktorému
vedie miestna cesta, ktorá bola žalovanými oplotená, bola nútená pre náhle zhoršenie jej zdravotného
stavu,zavolaťrýchluzáchrannúzdravotnúslužbu,ktorásavšakknejnevedeladostať.Nazabezpečenie
odhradenia oplotenia z miestnej cesty bola preto zavolaná polícia a hasičský zbor a následne bola táto
občianka obce odvezená do zdravotníckeho zariadenia.

6. S poukazom na ustanovenie § 9 a § 10 zákona č. 135/1961 Zb. a tiež vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaní neumožnili žalobcovi ako správcovi odstrániť oplotenie, v dôsledku čoho nastala situácia, že
po miestnej ceste nemajú prístup vlastníci nehnuteľností, ku ktorým miestna cesta vedie a k tam žijúcim
osobám nemajú možnosť dostať sa motorovými vozidlami ani žiadne záchranné zložky, existuje podľa

žalobcu dôvodná obava o zdravie a životy týchto vlastníkov.7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie D., obec D., okres F., je zrejmé, že vlastníkmi
parcely č. XXX vo výmere 1617 m2, druh pozemku orná pôda, sú žalovaní 1/ a 2/ v spoluvlastníckom
podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia pozemku je uvedená kúpna zmluva I. zo dňa 30.09.2021.

8. V geometrickom pláne, ktorý vyhotovil G. H. - GEOS, I. J. XX, XXX XX F., IČO. 35 247 568, dňa
30.11.2018, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX, úradne overený dňa 12.12.2018 pod č. K./XXXX, je
zakreslená novovytvorená parcela KN registra „C“ č. XXX/X, vo výmere 123 m2, druh pozemku orná
pôda. Doterajší stav a tiež nový stav s označením parcely a jej výmery je zrejmý aj z výkazu výmer,

ktorý je súčasťou geometrického plánu.

9. Na jednotlivých fotografiách, pripojených k návrhu, je zachytená samotná miestna cesta, popri ktorej
sú z oboch strán postavené rodinné domy. Popri plotoch týchto rodinných domov sa nachádza rigol na
dažďovú vodu, sú tam umiestnené stĺpy elektrického vedenia a verejného osvetlenia. Na fotografiách
je na tejto ceste zachytené aj motorové vozidlo realizujúce zber komunálneho odpadu, taktiež je tam

zachytené oplotenie vedúce kolmo na miestnu cestu, na ktorom je umiestnená tabuľa s upozornením,
že ide o súkromný pozemok a napokon je na fotografiách zachytený aj prevoz osoby pracovníkmi rýchlej
záchrannej zdravotnej služby z rodinného domu do záchranárskeho vozidla.

10. V predmetnej veci mal súd I. inštancie z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom a tiež

s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len
„cestný zákon“), za osvedčené, že žalobca je správcom pozemnej komunikácie, ktorá je predmetom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorú navrhovateľ v zmysle cestného zákona považuje
za miestnu cestu. Podľa jeho tvrdení je predmetná cesta takto využívaná dlhodobo, už od 50-tych
rokov minulého storočia. Aj keď žalobca v návrhu uvádza, že sa jedná o miestnu cestu, je nutné

poznamenať, že na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. D., kde je vedená sporná parcela č. XXX, vlastnícky
patriaca žalovaným 1/ a 2/, nie je táto pozemná komunikácia zapísaná ani v podobe uvedenia spôsobu
využívaniapozemkuakomiestnejcesty.Nebolisúdupredloženéaniinédôkazyotom,žebytátomiestna
cestabolazavedenávevidenciimajetkuobce.Zpredloženýchfotografiíjevšakzrejmýdopravnývýznam
a technické vybavenie spornej pozemnej komunikácie a podľa názoru súdu, možno túto komunikáciu

považovať minimálne za verejnú účelovú cestu, v zmysle cestného zákona. Z fotografií je totiž zrejmé,
že predmetná cesta sa nachádza v časti obce zastavanej rodinnými domami a slúži vlastníkom týchto
nehnuteľností ako prístupová cesta a tiež ako spojenie s ďalšími miestnymi komunikáciami. Rovnako
slúži záchranárskym zložkám a subjektom spravujúcim inžinierske siete, ktoré sú umiestnené vedľa
cesty a žalobca vykonáva správu tejto cesty. Táto komunikácia má teda charakter verejnej komunikácie,

ktorá je voľne prístupná pre občanov a tak tomu je od 50-tych rokov minulého storočia až doposiaľ.
Za osvedčené považuje súd I. inštancie aj to, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku
parcelné č. XXX, orná pôda vo výmere 1617 m2, k.ú. D., zapísanom na liste vlastníctva č. XX. Tento
pozemok sa má čiastočne nachádzať pod spornou cestou, a to vo výmere 123 m2, čo zodpovedá
novovytvorenej parcele KN registra „C“ č. XXX/X, tak ako je táto vyznačená v geometrickom pláne č.

XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.11.2018. Žalobca teda osvedčil nárok, ktorému má byť poskytnutá
ochrana.

11. Z predloženej fotodokumentácie a z tvrdení žalobcu vyplýva minimálne zásah žalovaných do práva
žalobcu spravovať túto cestu, spočívajúci v tom, že žalovaní dňa 04.04.2025 svojvoľne prehradili cestu

pletivom na hranici časti svojho pozemku, parcela č. XXX, o výmere 1617 m2, k.ú. D., konkrétne ide o
časť pozemku, ktorá je označená v geometrickom pláne ako parcela KN registra „C“ č. XXX/X, vo výmer
123 m2 a časti pozemku, parcela KN registra „C“ č. XXXX/X, vo výmere 9970 m2, k.ú. D., zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX, v časti vyznačenej v geometrickom pláne ako novovytvorená parcela KN
registra „C“ č. XXX/XX, vo výmere 161 m2. Týmto konaním žalovaní v podstate zamedzili prechod a

prejazd po predmetnej ceste a prístup k ostatným nehnuteľnostiam.

12. Vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca súčasne osvedčil aj existenciu bezprostredne hroziacej
ujmynasvojichprávachaprávomchránenýchzáujmoch,ktoráodôvodňujepotrebubezodkladnejúpravy
pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení. Tým,

že žalovaní svojvoľne zasiahli do spornej cesty stavebnými úpravami, ktoré smerovali k prehradeniu
cesty pletivom, znemožnili tiež vlastníkom rodinných domov, ktoré sa nachádzajú pri tejto ceste prístup
k ich nehnuteľnostiam, k týmto obyvateľom obce sa nemôžu dostať motorovými vozidlami ani žiadne
záchranárske zložky. Je tiež zrejmé, že žalovaní nerešpektovali ani viaceré kroky žalobcu, ktorý sa im,ako správca tejto komunikácie, snažil zamedziť vo svojvoľnom konaní privolaním policajnej hliadky a tiež
dňa07.04.2025privolanímhasičskéhozboruapolíciezaúčelomzabezpečeniaodstráneniaoploteniazo
spornejcesty,abytakbolumožnenýprejazdrýchlejzáchrannejzdravotnejslužby,kvlastníčkerodinného

domu, ku ktorému predmetná cesta vedie.

13. Je preto dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, pretože tu
existuje dôvodná obava o zdravie a životy vlastníkov nehnuteľností, ku ktorým sporná cesta vedie.
Súd I. inštancie je toho názoru, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaných

- povinné osoby, neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality), pretože
sa týmto spôsobom zabezpečí obvyklé a riadne užívanie spornej cesty, zabezpečí sa je prejazdnosť,
pričom povinnosti uložené žalovaným sa vzťahujú len na časť pozemku v ich vlastníctve pod pozemnou
komunikáciou, tak ako bola táto vyznačená v geometrickom pláne geodeta G. H., IČO: 35 247 568,
úradne overenom dňa 12.12.2018 pod č. K./XXXX a ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia.

14. V predmetnej veci vzhľadom na jej okolnosti súd I. inštancie neuložil žalobcovi povinnosť podať
v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa
dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu I. inštancie toto
neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom
samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samú.

Neodkladným opatrením sa zabezpečí, aby žalovaní do pozemnej komunikácie nezasahovali bez
právneho dôvodu, čo súčasne umožní užívať spornú pozemnú komunikáciu obvyklým spôsobom a na
účely, na ktoré je určená, teda tak, ako bola dlhodobo využívaná a žalobcovi tiež umožní výkon správy
tejto komunikácie. Na tomto mieste súd I. inštancie dodáva, že z listu vlastníctva č. XX, k.ú. D. vyplýva,
že žalovaní spornú nehnuteľnosť nadobudli v roku 2021 na základe kúpnej zmluvy. Pokiaľ pôvodný

vlastník pozemku zriadil účelovú resp. miestnu komunikáciu, alebo ak súhlasil s jej zriadením, stáva sa
táto komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie.
Vlastník pozemku, na ktorom s nachádza pozemná komunikácia, alebo jej správca, nesmie potom
nikomu brániť v prístupe na pozemnú komunikáciu. Žalovaných preto zaťažujú právne pomery dotknutej
nehnuteľnosti, ktoré na nej viazli v čase, keď žalovaní prevzali vlastníctvo.

15. Zároveň súd I. inštancie poukazuje na to, že neuloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci
samej nie je na ujmu žalovaných, ktorých súd poučil, o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a
právom chránených záujmov podaním žaloby o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane ( § 337 ods. 3 CSP).

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd I. inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto mu súd I. inštancie priznal voči žalovaným 1/ a

2/ nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.

19. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podali odvolanie žalovaní, pričom ako odvolacie dôvody uvádzali
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Ako podstatnú
odvolaciu námietku uvádzali, že súd I. inštancie nemal právomoc vo veci konať, pretože nejde vo veci

osúkromnoprávnysporariešenieuvedenéhoprávnehoproblému,ktorýjepredmetomsúdnehokonania,
nepatrí do právomoci súdu. Ďalej v podanom odvolaní uvádzali, že na predmetnom pozemku parcela č.
XXX neexistuje žiadna cesta a bolo úlohou žalobcu, že na ňom legálna cesta existuje.

20. Ďalej žalovaní dôvodili, že navrhovateľ neodkladného opatrenia si nesplnil základnú povinnosť, a to

osvedčiť, že je potrebná neodkladná úprava pomerov, alebo že je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca neosvedčil a nepreukázal ani len tú skutočnosť, že na pozemku je akákoľvek stavba, ktorá by
mala charakter pozemnej komunikácie podľa Cestného zákona. Odvolatelia rozporujú skutočnosť, že by
na pozemku sa nachádzala miestna alebo účelová komunikácia. Ďalej poukazovali na skutočnosť, ževlastnícke práva ostatných susedov oplotením pozemku parc.č. XXX v k.ú. D. nie sú dotknuté, pretože
majú vstup na okolité nehnuteľnosti zabezpečený iným spôsobom, z inej strany pozemkov. Teda nie sú
nevyhnutne odkázaní na to, aby prechádzali po pozemku vo vlastníctve odvolateľov.

21. Ďalej namietali, že uznesenie súdu I. inštancie je nevykonateľné (odvolatelia nesprávne uvádzali
rozsudok, v skutočnosti sa však jedná o uznesenie súdu I. inštancie). Výrok tohto uznesenia je podľa
odvolateľov nevykonateľný, pretože súd v uznesení ukladá povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia,
pričom však už v čase vydávania uznesenia súdu I. inštancie je oplotenie zrealizované, o čom súd I.

inštancie vedel. Ďalej žalovaní rozporujú záver súdu I. inštancie o tom, že výstavbu oplotenia realizovali
nelegálne, pričom poukazujú na novú právnu úpravu účinnú od 01.04.2025, podľa ktorej povolenie
stavebného úradu na výstavbu oplotenia podľa ich názoru nepotrebovali.

22. Ďalej namietajú, že vydaním neodkladného opatrenia bol porušený princíp proporcionality
a bezprecedentným spôsobom bolo zasiahnuté do ich ústavných práv, ako vlastníka pozemku. Ďalej

poukázali, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, pokiaľ jeho cieľ možno
dosiahnuť inak, v zmysle zásady primeranosti, pričom však k nehnuteľnostiam v ich susedstve sa
dá dostať po pozemku parc.č. XXXX/XXX, parcela registra E, k.ú. D.. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadali, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu I. inštancie a vec postúpil obci Breznica,
resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23.Kpodanémuodvolaniusavyjadrilžalobcalistomzodňa13.06.2025,vktoromuviedol,žežalovanývo
svojomodvolanípoukazujenajmänaskutočnosť,ženapozemku,parcelač.XXX,k.ú.D.sanenachádza
žiadnalegálnacesta,ktorábyspĺňalacharaktercestyvzmyslecestnéhozákonaazároveňpoukazujena

to, že v roku 2023 boli svojpomocne realizované terénne práce na tejto komunikácii, čo však nevytvára
záver o existencii cesty.

24. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že táto cesta bola používaná ako miesta cesta už od minulého storočia
apretotvrdenie,žesavytvorilavroku2023jescestné.Vroku2023savykonávalabežnáúdržbamiestnej

cesty na ktorú nie je potrebné stavebné povolenie. Zároveň chce poukázať na skutočnosť, že na základe
rozhodnutia o umiestnení stavby Obce L. M., č.j. XXX/XXXX/XX zo dňa 4.11.2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.12.2005 vyplýva, že Obec Nižná Olšava ako miestne a vecne príslušný správny
orgán, t.j. stavebný úrad rozhodoval o umiestnení stavby miestnej komunikácie extravilánu a intravilánu
obce Breznica, pričom z výkresu je jasné, že súčasťou týchto komunikácii je aj časť komunikácie na

parcele č. XXX, pričom táto komunikácia mala zlegalizovať užívací stav. Túto skutočnosť potvrdzuje, že
už aj z mapy, ktorá je prílohou rozhodnutia je jasné, že na tejto ulici, pri ceste sú zakreslené rodinné
domy, ku ktorým prístup bol legalizovaný touto cestou.

25. Táto miestna cesta bola a je využívaná obyvateľmi, o čom svedčí aj skutočnosť postavených

rodinných domov, vyvážania smetí z tejto ulice, uložených inžinierskych sietí aj cez túto parcelu.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní nie sú pôvodní vlastníci, resp. osoby, ktoré by bývali po dlhé obdobie v
obci Breznica, tak nemôžu tvrdiť okolnosti, ktoré samy nepamätajú nie sú pravdivé. Podľa nášho názoru,
je celé toto konanie susedským sporom, kde sa žalovaní rozhodli zamedziť jednému zo susedov prístup
po miestnej ceste, pričom ostatným vlastníkom domov mali ústne oznámiť, že sú ochotní ich púšťať,

avšak suseda s ktorým spor majú, púšťať cez tento pozemok nebudú. Mám za to, že celé toto konanie
a zahradenie pozemku, ktorý sa dlhodobo využíva ako cesta, je účelové zo strany žalovaných.

26. Zároveň žalovaní poukazujú vo svojom odvolaní, že ide o účelovú cestu, kde sa má aplikovať
ustanovenie § 22 ods. 3 Cestného zákona, t.j. že ide o účelové cesty v uzavretých priestoroch a

objektoch, ktoré sú neverejné. Toto tvrdenie považuje žalobca za účelové, nepravdivé a scestné. Časť
parcely č. XXX, k.ú. D., ktorá bola účelovo ohradená, je len malou časťou tejto komunikácie, pričom
ohradenie časti pozemku vykonali žalovaní len účelovo v roku 2024, dovtedy táto časť parcely slúžila
obyvateľom na riadny prístup.

27. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že rozhodnutie súdu I. inštancie je zákonné a správne a
najmä spravodlivé, pretože je potrebné zabezpečiť prístup k jednotlivým rodinným domom po miestnej
ceste a tento prístup im bol obmedzovaný zo strany žalovaných.28. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu I.
inštancie potvrdí a zaviaže žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania.

29. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní listom zo dňa 07.07.2025, v ktorom uviedli, že im
bolo doručené podanie žalobcu, ktorého prílohou bolo rozhodnutie obce Nižná Olšava o umiestnení
stavby č.j.XXX/XXXX/XX dňa 15.04.2025. Žalovaní uvádzajú, že použitie takéhoto dôkazu v odvolacom
konaní voči neodkladnému opatreniu je neprípustné. Žalovaní prikladajú podnet na vykonanie kontroly
zo dňa 26.3.2025 adresovaný Okresnému úradu Stropkov a odpoveď Okresného úradu Stropkov

odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii na podnet na vykonanie kontroly zo dňa 18.6.2025.
V tejto odpovedi Okresný úrad Stropkov uvádza, že k vybudovaniu spornej miestnej komunikácie
nebolo uskutočnené konanie na vydanie stavebného povolenia, preto kontrolný orgán vypracoval
Protokol o výsledku kontroly č. M./XXXXXX-XXX zo dňa 6.5.2025. Rovnako v ňom Okresný úrad
Stropkov uvádza, že M. D. disponuje len Rozhodnutím o umiestnení stavby „miestna komunikácia“ v
intraviláne a extraviláne obce Breznica, ktoré vydala obec Nižná Olšava pod č. XXX/XXXXX/XX zo dňa

4.11.2005. Z uvedenej odpovede Okresného úradu Stropkov jednoznačne vyplýva záver, že k terénnym
úpravám, ktoré obec D. označuje za miestnu komunikáciu nebolo uskutočnené žiadne konanie na
vydanie stavebného povolenia, a teda nemohlo byť vydané ani žiadne stavebné povolenie. Rovnako je
potrebné rozlišovať, že rozhodnutie o umiestnení stavby nie je stavebné povolenie. Stavebné konanie
je samostatným konaním na základe ktorého sa po splnení zákonných požiadaviek vydáva stavebné

povolenie. Takémuto konaniu predchádza samostatné územné konanie, ktoré v ktorom po splnení
zákonných požiadaviek je vydávané rozhodnutie o umiestnení stavby. Akákoľvek realizácie stavebných
úprav však môžu byť stavebníkom vykonávané jedine na základe právoplatného stavebného povolenia.

30. Žalovaní opätovne poukazujú, že pred ich pozemkom C KN XXX, k.ú. D. sú umiestnené tabule

( dôkaz č.21 Fotky tabuliek zákaz vstupu), ktoré určujú zákaz vstupu a prechodu cudzím osobám a
motorovým vozidlám na ich súkromný pozemok, pričom nikdy nebol prechod cez ich pozemok určený
za verejný a žalovaní nechápu na základe akých skutkových a právnych kritérií ho za taký označuje
žalobca. Žalovaní majú za to, že sa jedná o súkromný pozemok a prechod po ňom majú výhradne len
žalovaní, teda tento pozemok nie je verejne prístupný. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca

zavádzasúdstvrdeniamiotom,žeúdajnácestatammábyťodminuléhostoročia.Jetoúčelovétvrdenie,
ktoré je v zjavnom rozpore s predloženými dôkazmi, kde rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané
v roku 2005. S ohľadom na uvedené je zrejmá účelovosť tvrdení žalobcu, avšak žalovaní uvádzajú, že
pokiaľ súd berie do úvahy čo i len v teoretickej rovine existenciu cesty podľa cestného zákona jedná
sa verejnoprávne oprávnenie a nie je v právomoci súdu o tejto otázke ďalej rozhodovať. Rovnako je

v tomto prípade absolútne vylúčená aktívna legitimácia žalobcu. Žalovaní uvádzajú, že bolo úlohou
žalobcu osvedčiť existenciu údajnej cesty, vlastnícke právo k nej, jej druh a spôsob využitia, rovnako tak
charakter verejnosti k čomu nedošlo. Bolo úlohou žalobcu preukázať sa takými dôkazmi už v návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia čo nespravil.

31. Žalobca takúto úlohu nemohol splniť, pretože parcela XXX má charakter súkromného pozemku,
ale pokiaľ súd považuje pozemok žalovaných za pozemnú komunikáciu s čím žalovaní nesúhlasia, bol
povinný aj bez návrhu konanie zastaviť pre nedostatok právomoci. S ohľadom na uvedené je zrejmé,
že žalobca nie je ani aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
v tejto veci, nakoľko aktívna legitimácia sa odvíja od existencie hmotného práva, teda vlastníckeho

práva k údajnej ceste, ktorá má legálny charakter. Legálnosť spočíva v realizovaní stavby na základe
stavebného povolenia a následnej kolaudácie stavby k čomu v tomto prípade nedošlo. Žalobca nevie
preukázať ani svoje vlastnícke právo k údajnej ceste a ani existenciu akejkoľvek cesty na pozemku
žalovaných, preto mal byť návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnutý z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie. Rovnako žalovaní uvádzajú, že súd nebral do úvahy, že neodkladným opatrením

upravuje vzťah občanov a obce. Súd nemôže vstupovať neodkladným opatrením do vzťahu obce a
občanov, okrem prípadov, kde to ustanovuje zákon. Žalobcom je predsa obec Breznica, pričom súd
žalobcovi nijakým spôsobom nevysvetlil aké pomery medzi žalobcom a žalovanými žiada upraviť a ani
neodkladnosť úpravy pomerov medzi obcou a žalovanými.

32. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté
rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu I. inštancie nie je správne.33. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej

dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Procesné zabezpečenie (formou
neodkladného opatrenia) má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo

vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia
podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Dosiahnutie náležitej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porovnaj
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. - o pozemných komunikáciách (cestného zákona) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na

a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne cesty,
d) účelové cesty.

35. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona, pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami
chodníkov alebo zelených pásov.

36.Podľa§4bods.1 cit.Zákona Miestnymicestamisúvšeobecneprístupnéaužívanéulice,parkoviská
vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete
miestnych ciest.

37. Podľa § 4b ods. 2 cit. Zákona Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s

územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej
dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám
diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

38. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných

závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

39. Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona, účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty
v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec

vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

40. Podľa § 3 ods. 4 cestného zákona, účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických
osôb alebo fyzických osôb.

41. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona v znení neskorších predpisov, miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako výkon štátnej správy.

42. Podľa § 3a citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne cesty
a účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

43. Podľa § 3c ods. 1 písm. d) citovaného zákona, štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami
vykonávajú nad miestnymi cestami a účelovými cestami obce.44. Podľa § 3c ods. 4 citovaného zákona, ak zistí orgán štátneho odborného dozoru závadu, vyzve
právnickú alebo fyzickú osobu zodpovednú za dodržiavanie ustanovených povinností, aby sa postarali
o nápravu; pri výkone dozoru môže dávať príkazy a zákazy, ako aj robiť vhodné dočasné opatrenia na

odstránenia závad.

45. Podľa § 3c ods. 5 citovaného zákona, ak nebude postarané o nápravu, vydá orgán štátneho
odborného dozoru rozhodnutie, v ktorom nariadi postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie
nezákonne vykonávaných činností.

46. Navrhovateľ- Obec D. osvedčila predloženými listinnými dôkazmi, že novovytvorená parcela KN
registra „C“ č. XXX/X, orná pôda vo výmere 123 m2 slúži ako komunikácia v obci. Obec predložila
staršie územné rozhodnutie, v ktorom na uvedenom pozemku navrhla umiestniť miestnu komunikáciu,
k stavebnému povoleniu doposiaľ nedošlo. Súčasne však osvedčila, že na uvedenom pozemku sú
umiestnené podzemné inžinierske siete, po uvedenom pozemku prebieha v obci odvoz komunálneho

odpadu a pod. V tomto štádiu konania teda možno konštatovať zhodne s okresným súdom, že sa jedná
o minimálne verejnú účelovú komunikáciu, keďže na miestnu komunikáciu obec nezrealizovala všetky
potrebné administratívne povoľovacie procesy.

47. Z citovaných zákonných ustanovení však súčasne vyplýva, že obec D., ktorá je navrhovateľom

neodkladného opatrenia, je súčasne aj cestným správnym orgánom a špeciálnym stavebným úradom
vo vzťahu k miestnym a účelovým komunikáciám, vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, čo potvrdzuje aj vo svojom podanom návrhu. Cestný správny orgán ako
orgán verejnej moci pritom disponuje v zmysle cestného zákona všetkými potrebnými mocenskými
oprávneniami, ktorými vie zabezpečiť nápravu nedostatkov, porušenie zjazdnosti, vytvorenie prekážok

a iné problematické situácie na miestnej resp. účelovej komunikácii.

48. Na margo odvolacích námietok , odvolací súd s poukazom na zákonnú definíciu pozemnej
komunikácie a v jej rámci i definíciu účelovej cesty akcentuje, že za účelovú cestu možno považovať aj
poľnú cestu (ako tomu je aj v prejednávanej veci), a teda účelová cesta nemusí byť nevyhnutne stavbou

či samostatnou veci v právnom slova zmysle. Účelová cesta samozrejme môže byť aj stavbou a len v
takom prípade sa na jej realizáciu vyžaduje stavebné povolenie (§ 22 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1
cestného zákona). Avšak ak o stavbu nejde, nemožno ani uvažovať o splnení podmienky stavebného
povolenia (bez toho, aby to malo vplyv na jej charakteristiku ako účelovej cesty), a preto argumentácia ,
že ide len o skratku cez pole (teda nejde o stavbu, resp. stavbu povolenú či samostatnú vec v právnom

slova zmysle) je irelevantná. Rovnako irelevantné je, že uvedená poľná cesta nebola obcou určená ako
(verejná ) účelová komunikácia, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Cestného zákona nevyplýva, že na to,
aby bola určitá cesta považovaná de iure za účelovú cestu, vyžaduje sa rozhodnutie správneho orgánu
(obce) o kategorizácii cesty ako účelovej. Cesta sa stáva účelovou cestou ex lege, ak spĺňa stanovené
kritériá Cestného zákona pre jej charakteristiku ako účelovej cesty. Účelové cesty pritom nie sú podľa §

3h Cestného zákona predmetom centrálnej evidencie (na rozdiel od ostatných pozemných komunikácií),
a preto skutočnosť, či v danej ceste, ide o účelovú cestu, nie je možné overiť ani v centrálnej evidencii.
Verejné účelové cesty sú predmetom všeobecného užívania podľa § 6 ods. 1 Cestného zákona a v
tomto rozsahu sú zo zákona (§ 6 ods. 1 Cestného zákona) obmedzené práva súkromného vlastníka
týchto účelových ciest, resp. pozemkov pod nimi ich užívať (vrátane práva postaviť na nich rodinný dom,

oplotenie atď.) Všeobecné užívanie pozemných komunikácií je verejnoprávne oprávnenie, neopiera sa
o občianskoprávne predpisy.

49. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.: 3Cdo 1385/2015 z 6 . marca 2017: „Občiansky súdny

poriadok vymedzoval právomoc súdov v ustanovení § 7 OSP, v zmysle ktorého v občianskom súdnom
konaní súdy prejednávali a rozhodovali veci vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávali a nerozhodovali o
nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavali aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a

rozhodovali o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonom, resp.
s podzákonnými predpismi, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávali a nerozhodovali o nich iné orgány.
Iné veci prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní len vtedy, ak to ustanovoval
zákon.Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov
pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov
štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách (cestný zákon; § 1 ods. 1 zákona). Podľa § 3 ods. 2 zákona vo
veciach miestnych a účelových komunikácií vykonávajú miestnu štátnu správu obce; v rámci nej na
týchto komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené
parkoviská.Ďalšiepovinnostiobciamvyplývajúzvlastníctvamiestnychkomunikácií(§3dods.3zákona);
napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému účelu, vedenie technickej

evidencie, zabezpečovanie informačného systému zimnej spravodajskej služby a zabezpečovanie
stavebnotechnického vybavenia (§ 3d ods. 6, 8 a 10 zákona). Na konanie podľa cestného zákona sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23 zákona).
Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania miestnych komunikácií nie
sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Práve „prvok verejnoprávnosti“
vo vzájomných vzťahoch účastníkov konania, spočívajúci v spôsobe užívania miestnej komunikácie

žalovaným, bráni usporiadaniu týchto vzťahov spôsobom uvedeným v § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a neumožňuje vec prejednať a rozhodnúť v občianskom súdnom konaní. Vada podľa § 237
ods. 1 písm. f/ OSP je teda namietaná nedôvodne.“

50. Podľa rozhodnutia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1SKomp/6/2021

zo dňa 08.12.2021 „pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci
civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ... nie je rozhodujúca povaha
samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť,
ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie
je procesný inštitút upravený v CSP, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak,

SSP neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany
účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde
totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej
žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl.
CSP. V tu prerokúvanej veci sa navrhovateľ celkom zreteľne domáha nariadenia podľa § 324 a nasl.

CSP... Správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných
opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku ochrany. Právomoc na konanie o neodkladných
opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe
neznamená,žeaksúsplnenépodmienky§324a325ods.1CSP,súdmôževydaťneodkladnéopatrenie
s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva... Obdobne z § 336 a 337 CSP možno

vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá,
môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“
evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), na ktorej
prejednanie je daná právomoc súdu podľa CSP. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či
správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní

otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie páve s navrhovaným obsahom práve voči
danému žalovanému (povinnej strane) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu.
Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bude rozhodovať.“

51. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd I. inštancie nesprávne vyhodnotil otázku svojej právomoci na
nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
týkajúceho sa veci, na prejednanie ktorej by podľa CSP nemal civilný súd právomoc. Navrhovateľ sa totiž
domáha ochrany takého nároku, ktorý nevyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu.

52. Súd zdôrazňuje, že v civilnom konaní súd nepreskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných správnymi
orgánmi v rámci správneho konania. Vedenie administratívneho konania je plne v dispozícii príslušných
správnych orgánov. Civilný súd nemôže neodkladným opatrením zasiahnuť do právomoci správnych
orgánov a neodkladným opatrením nahrádzať nezákonnú nečinnosť správnych orgánov, dokonca na

ich vlastný návrh.

53. Navrhovateľ, ktorý je zmocneným cestným správnym orgánom na vlastnom katastrálnom území ako
aj špeciálnym stavebným úradom na vlastnom území sa dovoláva ním navrhovanej úpravy nariadenímneodkladného opatrenia. Postup obce ako úradu pri správe miestnych a účelových komunikácií je
pritom upravený ustanoveniami cestného zákona a stavebného zákona, do ktorého nie je neprípustné
zasahovať rozhodnutiami hoci aj súdu vydanými v civilnom sporovom konaní. Súdy ako štátne orgány

môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2
ods.2ÚstavySR),t.j.môžukonaťlento,čozákonkonaťdovoľuje.Doprávomocivšeobecnéhocivilného
súdu, na ktorý navrhovateľ svojím návrhom sa obrátil, patrí prejednávať a rozhodovať súkromnoprávne
spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých ich účastníci majú rovnaké, t. j. rovnocenné postavenie, a
nepatrí im rozhodovať o otázke, akú navrhovateľ urobil predmetom tohto civilného sporového konania

vo vzťahu k žalovaným , pričom v danom prípade medzi žalobcom ( ako cestným správnym orgánom
a špeciálnym stavebným úradom , do ktorého rozhodovacej právomoci ako orgánu s preneseným
výkonom štátnej správy na úseku miestnych a účelových komunikácii návrhom na nariadenie by mal
jeho vlastným návrhom súd zasiahnuť) a žalovanými vzťah rovnocennosti bezpochyby nie je.

54. Pokiaľ vzťah medzi navrhovateľom a odporcami by sme aj nazvali pomerom, bezpochyby nejde

medzi nimi o pomer vychádzajúci z hmotného práva, aký má na mysli ustanovenie § 324 a nasl.
CSP a ktoré nemožno preto osvedčiť. Medzi uvedenými subjektmi ide o zákonom upravený vzťah
nadradenosti (stavebný úrad s preneseným výkonom štátnej správy na správy miestnych a účelových
komunikácií , ako aj územného konania a stavebného konania v pozícii špeciálneho stavebného úradu)
a podradenosti (odporcovia ako účastníci prípadného správneho konania), ktorý sa nemôže považovať

za vzťah súkromnoprávny.

55. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery sporových strán, ktoré nepochybne vychádzajú z hmotného práva, vo vzťahu ku
ktorým navrhovateľ neodkladného opatrenia v konaní aspoň osvedčuje svoje právo, ohľadom ktorého

právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou jeho účastníkov, ktorých postavenie je rovnocenné, čo
znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať
povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého
účastníka súkromnoprávneho vzťahu, a keďže nejde ani o iný spor, o ktorom patrí rozhodovať súdu,
nemôže byť preto ani predmetom úpravy v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 3

a § 4 CSP a contrario). Medzi týmito subjektmi nepochybne ide o vzťahy procesnoprávnej povahy,
ktoré sú upravené primárne ustanoveniami právnych predpisov upravujúcich oblasť správy pozemných
komunikácií a stavebného konania, ktoré je na ich vzťah potrebné aplikovať, a nie je preto možné (v
tomto štádiu) ich upravovať v civilnom sporovom konaní podľa §324 a nasl. CSP.

56. Pokiaľ ide o návrh žalobcu vo vzťahu k žalovaným súdy v civilnom sporovom konaní nemajú
preto právomoc rozhodovať o otázkach, ktoré podľa príslušných právnych predpisov patria výlučne do
právomocistavebnéhoúradu,alebocestnéhosprávnehoorgánu, doktorejbezpochybypatrírozhodovať
aj o právnom režime na miestnej alebo účelovej komunikácii.

57. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“), pričom v prípade neodstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky, akým nedostatok právomoci súdu nepochybne je, súd konanie zastaví (§161 CSP).

58. Keďže odvolací súd vo vzťahu k žalovaným zistil, že súd I. inštancie nedostatočne skúmal svoju

právomoc, odvolací súd napadnuté uznesenie preto zrušil postupom podľa §389 ods. 1 písm. a) CSP.

59. Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd I. inštancie
nemal vyhovieť vzhľadom na všeobecné obmedzenie civilného súdu nezasahovať do právomoci
orgánov verejnej správy. Z uvedených dôvodov sú ostatné odvolacie námietky pre rozhodnutie vo veci

nevýznamné.

60. Súčasne odvolací súd poznamenáva, že výrok uznesenia súdu I. inštancie trpí aj zmätočnosťou,
keď sa vo výroku I. a II. opakovane odvoláva na neexistujúci orgán - Okresný súd v Stropkove.

61. Odvolací súd s ohľadom na uvedené nemal dostatok podkladov pre to, aby uznesenie v napadnutej
časti potvrdil alebo zmenil. Preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd I. inštancie vec znovu prejedná a rozhodne,
s prihliadnutím na skutkový stav zistený v čase jeho rozhodovania ( § 217 ods. 1 CSP), pričom vnovom rozhodnutí svoje skutkové závery z právneho hľadiska odôvodní tak, aby nové rozhodnutie
zodpovedalo požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia ako aj ustálenej rozhodovacej praxi
najvyšších súdnych autorít. V prípade, ak súd I. inštancie nezistí svoju právomoc, vec po právoplatnosti

postúpi príslušnému orgánu verejnej správy.

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).