Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F.
D. - D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátka so sídlom
Radlinského 47, Dolný Kubín a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale D. G. D. XXXX, H. H. XXXX/
XX, I., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, Moyzesova 20, Žilina 1, o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Námestovo č. k. 7P/55/2024-285 zo dňa 03. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

návrh na zmenu kolízneho opatrovníka z a m i e t a.

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
7P/55/2024-285 zo dňa 03. júla 2024 rozhodol tak, že:

I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
II. Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne,
vždy do každého 15.- dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa poskytuje výživné, do rúk matky
maloletého dieťaťa, počnúc dňom 03.01.2024.
III. Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od
03.01.2024 do 03.07.2024 vo výške 605,- eur do rúk matky maloletej do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.
IV. Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v období
prvého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok,
každý párny týždeň v tomto kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v
období druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť
rozsudok, každý párny týždeň v tomto kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod.
a v nedeľu v čase od 14.00 hod do 18.00 hod. a v ďalšom období každý párny týždeň v kalendárnom

mesiaci v čase od piatku 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod, s tým, že otec dieťaťa si dieťa prevezme
v mieste bydliska matky a po ukončení styku matke dieťa v jej mieste bydliska odovzdá.
Matka dieťaťa je povinná dieťa otcovi v určenom čase riadne pripravené odovzdať v mieste svojho
bydliska.V.OtecmaloletejA.B.,nar.XX.XX.XXXXjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmdieťaťomkaždýnepárny
kalendárny rok v čase od 30.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00
hod. a každý párny kalendárny rok počnúc rokom 2024 v čase od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do

17.00 hod. s tým, že otec dieťaťa si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa
matke odovzdá.
Matka dieťaťa je povinná dieťa otcovi v určenom čase riadne pripravené odovzdať v mieste svojho
bydliska.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V rovine právnej rozhodol podľa § 24, § 25, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 až 5, § 75 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“).
Mal za to, že v najlepšom záujme je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Za
preukázané považoval, že otec dieťaťa na základe vlastného rozhodnutia bez dohody s matkou prestal
realizovať osobnú starostlivosť o dieťa podľa naposledy vydaného rozsudku o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu a k začiatku januára 2024 sa s dieťaťom nekontaktoval. Keďže

ide o dieťa v nízkom veku, vzhľadom na prerušenie kontaktu s otcom na pol roka je potrebné kontakt
postupne obnovovať. Samotná táto skutočnosť tak svedčí proti návrhu otca na zverenie dieťaťa do
jeho osobnej starostlivosti. Ani to, že sa otec o dieťa v minulosti osobne staral, pokiaľ matka bola
v zamestnaní, aby finančne zabezpečila rodinu, nemení nič na tom, že zverenie dieťaťa do osobnej
starostlivosti by bolo nevhodné vzhľadom na odcudzenie dieťaťa. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka

mal preukázané, že starostlivosť matky o dieťa je na požadovanej úrovni a neboli zistené žiadne
nedostatky v jej starostlivosti. Otec ani počas obdobia, kedy sa o dieťa nestaral, neplatil výživné, pričom
urobil tak až keď matka na neho podala trestné oznámenie a zaplatil výživné v minimálnej výške 30 %
životného minima na nezaopatrenú neplnoletú osobu. Za nedôveryhodné považoval otcove vyjadrenia
spochybňujúce rodičovské kompetencie matky, ktorými ju označoval za závislú na alkohole, liekoch

a necitlivú k potrebám dieťaťa, keďže otec prestal si dieťa preberať do svojej starostlivosti. Pokiaľ by bol
skutočne o tom presvedčený, tak by mal snahu, aby bolo dieťa v jeho starostlivosti čo najviac. Okresný
súd poukázal na to, že otec je k svojim ďalším deťom nezodpovedný, pretože si neplní svoju vyživovaciu
povinnosť. Z jeho výsluchu vyplynulo, že je obžalovaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy
pre neplatenie výživného k ďalším dvom deťom. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom, tak aby sa

otec s dieťaťom spočiatku stretával v kratších časových úsekoch bez prespatia u otca a postupne sa
úseky predlžovali tak, že otec bude môcť s dieťaťom stráviť celý víkend. Mal za to, že je to v záujme
psychického zdravia dieťaťa, aby sa postupne obnovil vzťah, vzhľadom na to, že polroka sa nestretávali.
Výživné určil 150 eur mesačne od podania návrhu matky. Zistil, že otec je zamestnaný ako vodič vo
firme J. B. A. A.. Napriek výzve súdu predložil výplatné pásky len za mesiace január, apríl a máj 2024,

kde mu bola vyplatená suma od 177,67 eur do 1.007,46 eur. Otec uviedol v rámci výsluchu, že má
príjem v čistom 1.200 eur mesačne. Ako výdavky uviedol nájomné 580 eur mesačne a výživné na
dve maloleté deti A. B. a G. B. v sume 380 eur. Taktiež má záväzky od exekútora, ktoré sa vymáhajú
v sumách od 100 do 350 eur mesačne. Otec má základné vzdelanie, prax má ako vodič a strojník. Má
vodičské oprávnenie na všetky skupiny motorových vozidiel. Okresný súd vychádzal z ponuky voľných

pracovných miest, ktorú predložila matka s tým, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať
vyšší príjem, než má doteraz. Vychádzal z potenciálneho príjmu v sume 1.700 eur mesačne, nakoľko
otec spĺňa predpoklady pre pracovné miesta, ktoré sú v ponuke. Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby
a existenciu ďalších dvoch vyživovacích povinností a potenciálny príjem otca považoval za primerané
určiť výživné 150 eur mesačne. Ďalej určil, aby otec zaplatil zameškané výživné 605 eur za obdobie

od 03.01.2024 do vyhlásenia rozsudku dňa 03.07.2024. Pri výpočte zameškaného výživného odpočítal
výživné v sume 295 eur, ktoré otec zaplatil matke dieťaťa v apríli 2024 po tom, čo na neho podala trestné
oznámenie. Vychádzal z výpočtu 6 mesiacov x 150 eur = 900 eur a od 900 eur odpočítal zaplatenú
sumu 295 eur. Súd zamietol návrh na dokazovanie vyžiadaním si správy zo šetrenia bytových pomerov
otca, keďže ho považoval za nadbytočný vzhľadom na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.

Ďalej zamietol návrhy na vykonanie dokazovania kamerovými záznamami, kde otec tvrdil, že matka je
zachytená v stave opitosti a svedkov K. L., starej matky maloletého dieťaťa, pána C., bývalého manžela
matky dieťaťa, H. M., priateľky synovca otca a dieťaťa a N. D., bývalej partnerky otca dieťaťa. Otec
tiež navrhoval vyžiadať si správu z novembra 2022 od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto, kde mal sused matky telefonovať, že je opitá a na základe toho volať

políciu. Tieto považoval okresný súd za nedôvodné a nadbytočné, nakoľko kolízny opatrovník vykonával
v domácnosti matky dieťaťa pravidelné kontroly, kde nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa. Navyše
navrhnuté dôkazy sa týkali obdobia rokov 2022 alebo začiatku 2023 a nie aktuálneho obdobia. Pokiaľ
aj kolízny opatrovník tvrdil, že dňa 06.06.2023 matka bola pod vplyvom alkoholu, zároveň uviedol, ževrodinebolavykonanákontrolaabolozistené,žeodieťasavtomčasestaralistarírodičiaadieťanebolo
ohrozené. Zamietol aj návrh prokurátorky na vykonanie znaleckého posudku z odboru psychológie vo
vzťahu k jednotlivým rodičom a schopnosti sa postarať o dieťa, nakoľko ho považoval za nadbytočný,

keďže otec sa maloletým dieťaťom pol roka nestretol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Otec podal prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 05.08.2024 odvolanie proti rozsudku

okresného súdu. Odvolaním napadol výroky I. až V. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal
otcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietal, že sa svojím návrhom na
úpravu rodičovských práv a povinností zo dňa 13.02.2024 domáhal zverenia dieťaťa do jeho osobnej
starostlivosti, čo zdôvodňoval neschopnosťou matky sa o dieťa postarať z dôvodu jej závislosti na
alkohole a liekoch s tým, že osem mesiacov v roku 2023 vykonával starostlivosť o dieťa výlučne on.

V konaní sp. zn. 9P/40/2023 bol podaný návrh otca, kde sa domáhal zverenia do osobnej starostlivosti.
V rámci predmetného konania predložil úradne osvedčenú rodičovskú dohodu, v ktorej matka súhlasila
s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti otca. Následne bola uzavretá rodičovská dohoda,
v ktorej bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Keď si matka
neplnila svoje povinnosti z tohto rozhodnutia, podal návrh na výkon rozhodnutia, ktorý bol prenesený

z Okresného súdu Žilina na Okresný súd Námestovo. Následne po podaní návrhu bol kontaktovaný
kolíznou opatrovníčkou, aby vzal návrh späť, že matke bude dohovorené a umožnené mu brať si dieťa
naďalej. Uvedené fungovalo v mesiacoch december 2023 a január 2024, kedy však otec nebol schopný
ďalej pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko bolo evidentné, že maloletému dieťaťu
striedavá osobná starostlivosť neprospieva, je plačlivé, a to či už v čase, kedy si ho mala prebrať matka,

tak aj v časoch, kedy si ho mal prebrať otec. Maloleté dieťa začalo bývať často choré a začali sa na
ňom odrážať presuny autom v zimnom období. Otec poukazoval nato, že dieťa nepretržite pendlovalo
medzi I., F. D. a F. D.. Matka sa totiž s dieťaťom v F. D. nezdržuje, chodí ku priateľovi do F. D., kedy
naloží maloleté dieťa do auta a prevezie ho do F. D. a potom otec dieťa v F. D. prevezme a prevezie
ho do I.. Následne dieťa opätovne cestuje do F. D., kde ho matka prevezie do F. D.. Preto otec oznámil

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, že nebude ďalej plniť striedavú osobnú starostlivosť,
pričom na Okresný súd Námestovo podal späťvzatie návrhu na výkon rozhodnutia a súčasne návrh
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže Okresný súd Námestovo bol nečinný,
právny zástupca šiel dňa 24.04.2024 nahliadnuť do spisu sp. zn. 7P/25/2024. Dňa 26.04.2024 urobil
urgenciu do konania s tým, že až 12.05.2024 bolo otcovi doručené potvrdenie o prijatí návrhu na začatie

konania sp. zn. 7P/25/2024. Súčasne bol otcovi doručený návrh matky zo dňa 03.01.2024, o ktorom
otec nemal až do tohto dátumu žiadnu vedomosť a konajúci súd bol štyri mesiace nečinný. Následne sa
až dňa 11.06.2024 uskutočnilo informatívne stretnutie a dňa 03.07.2024 riadne pojednávanie, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok. Otec poukázal na to, že predložil niekoľko dôkazov preukazujúcich problémy
matky s alkoholom, ktoré sú dlhodobého charakteru, pričom navrhol vykonať niekoľko dôkazov, ktoré by

problémy matky preukázali. Podľa otca okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, prečo nevykonal
všetky dôkazy. Vytýkal mu, že neprimerane poukazuje na zmenu stanoviska otca týkajúcu sa dôvodov,
pre ktoré prestal dieťa preberať, pričom takáto zmena na strane otca nenastala a nebol na vysvetlenie
zmenystanoviskažiadnymspôsobomvyzvaný.Malzato,žeokresnýsúdprekrútiljehotvrdeniauvedené
v návrhu. Otec len rozsiahlejšie opísal početnosť dôvodov, pre ktoré prestal preberať maloleté dieťa na

základe rodičovskej dohody. Poukázal na to, že bol nútený nahlásiť nezvestnosť maloletého dieťaťa na
polícii, nakoľko matka ho vzala do Rakúska a on sa s ňou nevedel spojiť, ako aj to, že dieťa pendlovalo
hore dole a malo z toho zlý zdravotný stav, ktorý matka nerešpektovala. Taktiež dvakrát sa snažil, aby
bolo dieťa zverené do jeho starostlivosti a matka sa ho vzdala. Vytýkal okresnému súdu, že sa s týmto
nevysporiadal. Taktiež uviedol, že trestné konanie vo veci neplatenia výživného na jeho ďalšie dve deti

bolo prerušené, nakoľko sa vedie na Krajskom súde v Žiline konanie o odvolaní a výška výživného
nebola ustálená. Okresný súd podľa neho nevzal do úvahy skutočnosť, že vo vzťahu k maloletému
dieťaťu plnil funkciu otca aj matky po dobu takmer dvoch rokov, keď matka si radšej našla rôzne
opatrovateľky a opakovane sa nestarala o dieťa. Tiež poukazovanie na to, že matka sa v mieste trvalého
bydliska nezdržiava, býva v F. D. u priateľa, kde má podľa jej vyjadrenia maloleté dieťa navštevovať aj

materskú školu. Mal za to, že mali byť prešetrené pomery úradom práce aj v mieste, kde sa zdržiava.
Ohľadom výšky výživného sa podľa otca súd nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že nemôže vykonávať
medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu. Do konca roka 2023 mal v osobnej starostlivosti maloletú Leu,
ak by pracoval na turnusy, nemal by sa kto o ňu reálne postarať. Ak by mal vykonávať medzinárodnúnákladnú cestnú dopravu, mohol by byť s maloletým dieťaťom maximálne jedenkrát v mesiaci. Preto
pracuje v rámci vnútroštátnej nákladnej cestnej prepravy, kde je maximálne dosiahnuteľný príjem až
1.300 eur. Vzhľadom na operáciu ramena, jeho následnú reoperáciu, nemôže prevážaný tovar gurtňovať

aprekladaťajepretoprevýkonvodičapremedzinárodnú kamiónovúdopravunespôsobilý.Vsúčasnosti
môže prevážať výlučne sypký materiál. Otec vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal majetkovými
pomermi matky, nezohľadnil skutočnosť, že matka má partnera, s ktorým žije a nehnuteľnosť, ktorú
má vo svojom vlastníctve dala do prenájmu. Tvrdil, že matka žije v patologickom prostredí, ktoré
neposkytuje záruku zdravého a bezpečného prostredia. V rámci písomných dôkazných prostriedkov

predložil rozsudok okresného súdu, návrh na úpravu rodičovských práv a povinností zo dňa 19.02.2023,
návrh na výkon rozhodnutia zo dňa 27.11.2023, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 06.12.2024
sp. zn. 9Em/4/2023, úradný záznam zo dňa 11.01.2024, späťvzatie návrhu otca maloletého dieťaťa na
výkon rozhodnutia a návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností zo dňa 13.02.2024, žiadosť
o nariadenie pojednávania zo dňa 26.04.2024 a potvrdenie o prijatí návrhu otca zo dňa 01.03.2024
doručené dňa 12.05.2024.

3. Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne sa vyjadrila k odvolaniu otca dňa 07.08.2024.
Žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Poprela tvrdenia otca, že by mala dlhodobé problémy s alkoholom a užívaním liekov a nebola
sa schopná postarať o dieťa. Poukázala na to, že z dokazovania bolo preukázané, že otec bez toho,

aby mal akýkoľvek dôvod, sa prestal starať o maloleté dieťa a kontaktovať sa s ňou, ako aj podieľať na
úhrade nákladov na výživu. Mala za to, že pokiaľ by mala takéto problémy, avizoval by to Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny alebo by vyplývali zo skoršieho súdneho spisu sp. zn. 9P/40/2023. Navyše otec
v konaní pod sp. zn. 9P/40/2023 vypovedal, že matka sa o dieťa stará, bráva si ho k sebe, prispieva
na jeho výživu a hradí podstatnú časť nákladov. Matka mala za to, že o dcéru od narodenia prejavuje

záujem, podieľa sa osobne na starostlivosti a významnou mierou na úhrade nákladov na bežné potreby
dieťaťa. Pokiaľ by mal otec skutočné obavy o zdravie a život dcéry, nedáva logický zmysel, prečo by si
dcéru bezdôvodne prestal od januára 2024 brávať, chodiť po ňu a kontaktovať sa, keď neposlal ani jednu
SMS ani telefonát. Neuhradil ani žiadne výživné na maloleté dieťa, kým nebola začatá vec v trestnom
konaní. Taktiež matka poukázala na závery Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z ktorých je zrejmé,

že ona sa o maloletú dcéru riadne a nepretržite stará bez toho, aby jej bolo možné vytknúť akékoľvek
nedostatky. Nebolo zistené, že by predstavovala pre maloleté dieťa akékoľvek riziko. Poukázala na
zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 9P/40/2023 zo dňa 07.08.2023,
kde otec uviedol, že výdavky na maloletú sú asi 350 eur a matka mu prispieva na výživu dieťaťa 300 eur
mesačne. S maloletou sa stretáva každý druhý víkend od piatku do nedele, cez týždeň nie. Podľa matky

takurčenévýživnézodpovedáprimeranýmnákladomnavýživumaloletéhodieťaťa.Hociotecuviedol,že
náklady predstavujú až sumu 350 eur mesačne, matka bude hradiť väčšinu týchto nákladov. Za správne
považovala aj určenie zameškaného výživného od januára 2024, keď otec sa o maloleté dieťa prestal
zaujímaťapodieľaťsanastarostlivostiavýžive.Vkonaníuvádzalneúplnéinformácieosvojichpríjmoch,
výdavkoch a majetkových pomeroch a nepredložil kompletné doklady o svojom príjme, hoci to bolo od

neho súdom požadované. Na základe uvedeného súd správne vychádzal z potenciálneho príjmu otca
s miestom výkonu práce Žilina. Otec pracuje de facto za minimálny príjem zrejme s ohľadom na to, že je
voči nemu vedená exekúcia pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči ďalším svojim biologickým deťom,
čím sa zbavuje potenciálnej možnosti vyššieho zárobku, hoci má tri maloleté deti. Keďže má exekučné
konanie a trestné stíhanie na všetky tri deti, nejedná sa o otca, ktorý by sledoval najlepší záujem svojich

maloletých detí. Matka poukázala na to, že otec až v momente podania žaloby na súd z jej strany
začal ju osočovať a tvrdiť, že je alkoholička, hoci mu pár mesiacov predtým neprekážalo, že ponechal
maloletú v jej starostlivosti. Ďalej namietala otcom uplatnený nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Požiadavku na akúkoľvek náhradu trov konania považovala za neadekvátnu, v rozpore
s dobrými mravmi a v priamom rozpore s § 55 CMP a § 251 a § 256 ods. 2 CSP. Podanie návrhu na

zmenu výkonu rodičovských práv a povinností z jej strany bolo reakciou na nerešpektovanie súdom
schválenej rodičovskej dohody zo strany otca a dlhodobé neplnenie si rodičovských povinností z jeho
strany.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca dňa 12.08.2024. Uviedol, že nemá nové dôkazy

a návrhy na zmenu rozhodnutia okresného súdu.

5. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sa vyjadrila dňa 13.08.2024. Žiadala rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že námietky otca sú účelové a tendenčné. Pokiaľ išlo o jeho námietkyv súvislosti s nekonaním súdu, poukázala na to, že sa prenášala miestna príslušnosť a vyslovene
subjektívna nečinnosť na strane okresného súdu nebola konštatovaná. Skutočnosti, ktoré otec popísal,
boli rozobraté na pojednávaní dňa 03.07.2024, kedy ide o duplicitné vyjadrenia a logické len z pohľadu

otca. Matka krátko po pôrode nastúpila do práce, aby zabezpečila finančne domácnosť namiesto otca
a je prirodzené, že väčšia časť starostlivosti o dieťa bola na strane otca. Nebolo zistené, že by matka
dieťa zanedbávala pre nadmerné požívanie alkoholu, pričom práve otec mal v minulosti problémy
s alkoholom, čo aj sám priznal. Taktiež mala za to, že aj starí rodičia majú právo sa o maloleté dieťa
starať a je na ich vôli, keď so starostlivosťou matke pomôžu, keď je v práci alebo si potrebuje oddýchnuť

anejdeožiadnyvýnimočnýjavoprotiinýmrodinám.Poukázalatiežnato,žeotecmáďalšiedvemaloleté
deti a je otázne plnenie si rodičovských povinností k nim, keď sám uviedol, že sa s nimi dlhodobo
nestretáva a neplní si ani výživné v pôvodne určenej výške pravidelne a včas. Dala iba súdu na zváženie
vykonanie znaleckého dokazovania. Mala za to, že rodičia majú voči sebe výhrady, ktoré nedokážu
prekonať v záujme maloletej, avšak v prípade maloletej dcéry s prihliadnutím na jej biologický vývoj ak
tomu nebránia iné zistené skutočnosti, ktoré v danom prípade neboli, je logické zverenie do starostlivosti

matky. Poukázala na to, že dieťa nie je vec a nemožno maloleté deti deliť.

6. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Žilina oznámila prebratie vstupu do konania dňa 21.08.2024.

7. Otec sa vyjadril v replike k vyjadreniu matky prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa

24.08.2024. Uviedol, že matka nepreukázala opak otcom uvádzaných skutočností, len sa obmedzila na
skonštatovanie, že jej problémy s alkoholom sú ospravedlniteľné z dôvodu jej veľkej fyzickej záťaže. Aj
samotná matka uviedla, že na adrese trvalého bydliska nebýva, nezdržiava sa tam ona, ani samotné
dieťa, šetrenia však boli vykonané na tomto mieste. Maloleté dieťa v čase šetrenia domácnosti, posadila
do auta a previezla ho na miesto, kde má byť samotné šetrenie vykonané. V rámci šetrení sa stalo to, že

matka odmietla fúkať alebo nafúkala. Kolízny opatrovník však napriek osobnej žiadosti otca o vykonanie
šetrenia v O. D., nekonal a šetrenie nevykonal. V rámci konania pred súdom prvej inštancie uviedla, že
o maloleté dieťa sa staral otec a v čase, keď bol v práci, tak opatrovateľky. Taktiež matka odpovedala
v konaní, prečo sa dieťaťa pokúšala dvakrát vzdať, keď uviedla, že zo zaľúbenosti. Otec niekoľkokrát
našiel matku v prítomnosti maloletého dieťaťa nepríčetnú a okolo maloletej sa váľali ohorky z cigariet.

Matka zavádza, pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Žilina sp. zn. 9P/40/2023, nakoľko
v tomto konaní nedošlo k potrebe preukazovania akýchkoľvek skutočností. Otec s dohodou vnútorne
nesúhlasil. Na základe obavy, že by dieťa mohol stratiť, sa jej podvolil a nepotreboval riešiť matkine
problémy pred súdom. Zlom nastal, až keď matka prestala plniť dohodu, otca si zablokovala a bol
nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Podľa otca si matka našla partnera, ktorý má tiež problémy

s alkoholom. Matka tak dieťa odviedla do domu, v ktorom nie je pod kontrolou ani zo strany starej matky,
ktorá dokázala dozrieť na maloleté dieťa. Poukázal tiež na to, že sociálnoprávna kuratela na pojednávaní
uviedla,žesprávyomatkenemá,načooteckontaktovalÚradpráce,sociálnychvecíarodinyŽilina,ktorý
mu uviedol, že tieto správy boli do Dolného Kubína doručené s celým spisovým materiálom. K výživnému
otec uviedol, že matka mu uhradila len dvakrát 300 eur, pričom otec žil s maloletým dieťaťom sám

a nepoberal žiadne príspevky ani sociálne dávky. Matka špekulatívne poukazuje na otcove výpočty,
avšak strava v sume 200 eur mesačne bola vypočítaná pre obidve domácnosti. Matka opomenula to, že
nehnuteľnosť, v ktorej bez primeraného dôvodu nežije, je momentálne v prenájme, z ktorého má príjem,
pričom súčasne súd prvej inštancie neprihliadol na to, že otec je sám a matka má partnera. Otec uviedol,
že doložil príjmy s výnimkou dvoch výplatných pások, ktoré stratil, pričom do termínu pojednávania

mu ich zamestnávateľ nedal. Pokiaľ sa poukazovalo na potenciálne pracovné zmluvy na firmy sídliace
v Žiline, tieto však ponúkali medzinárodnú kamiónovú dopravu. K tvrdeniu o zabezpečení detí uviedol,
že už ďalšie dieťa nechcel, pričom matka udávala, že je neplodná. Bezprostredne po ich zoznámení
otehotnela. Ohľadom vyživovacej povinnosti k ďalším dvom deťom naďalej prebieha odvolacie konanie,
nakoľko on nedokáže uhradiť sumu stanovenú mu súdom prvej inštancie. Otec v čase, keď sa staral

o maloletú Leu, podliehal kontrolám zo strany sociálnoprávnej kurately, kde mu nebolo nič vytknuté. Je
mu jasné, že opätovný návrat k dieťaťu bude náročný, ale nie nemožný a to pokiaľ sa má dostať dieťa do
prostredia, ktoré je mu známe a k ľuďom, ktorý ho milujú a neodkladajú. Ďalej odkázal na obsah svojho
odvolania a zotrval na odvolacom návrhu.

8. Matka sa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vyjadrila v duplike dňa 27.08.2024. Uviedla,
že rozporovala pravdivosť otcom uvádzaných tvrdení v každom svojom vyjadrení a dokazovaním pred
okresným súdom sa nepreukázala pravdivosť tvrdení otca. Naopak nepravdivosť tvrdení otca potvrdili
správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré potvrdzujú, že u matky nebol zistený probléms užívaním alkoholu a starostlivosť o maloletú dcéru je z jej strany zabezpečovaná riadne. Matka sa
o dcéru od jej narodenia riadne stará, pretože dieťa je jej jediným a vytúženým dieťaťom. podieľa
sa podstatnou mierou na úhrade nákladov na bežné potreby dcéry, má s ňou pekný vzťah, ktorý

chce naďalej upevňovať. Závery úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepreukázali, že by matka
predstavovala akékoľvek riziko pre maloleté dieťa, resp. výchovné prostredie, ktoré matka vytvára,
je vhodné a adekvátne pre jej bezpečný zdravý fyzický a duševný vývin, citové potreby a pohodu.
Rozhodnutie okresného súdu vychádza z riadne vykonaného dokazovania. Pokiaľ otec tvrdí, že sa
matka nestarala o dieťa od jeho narodenia dva roky, uviedla, že v súdnom konaní predložila dôkazy,

že to nie je pravdivé. Otec zároveň uvádzal, že matka mu neposkytovala žiadne výživné, hoci matka
v súdnom konaní zo zápisnice v konaní sp. zn. 9P/40/2023 zo dňa 07.08.2023 preukázala, že hradila
náklady bývania. V tom čase bol otec nezamestnaný. Zároveň hradila náklady na výživu dieťaťa v sume
300 eur, čo otec potvrdil pred súdom vo svojej vlastnej výpovedi. Klamstvom a ohováraním sú tvrdenia,
ktorými sa otec snaží matku vykresliť ako osobu, ktorá je 24 hodín pod vplyvom alkoholu a neschopná
postarať sa o dieťa. Samotný otec vo svojom vyjadrení výslovne priznáva, že si neželal, aby sa maloleté

dieťa vôbec narodilo, čo podľa nej svedčí o tom, že mu nezáleží a nikdy nezáležalo na dcére. O ňu sa
staral len v období, keď matka chodila do zamestnania a dieťaťu poskytovala výživu. Keď tieto benefity
odpadli, otec prestal o dcéru prejavovať akýkoľvek záujem, tak ako sa prestal starať aj o svoje biologické
deti zo skoršieho vzťahu. Podľa matky otec nevie logicky vysvetliť úplnú ignoráciu vlastného dieťaťa,
keďže každý rodič chce byť s dieťaťom v kontakte. Na jednej strane tvrdí, že matka je alkoholička, ktorá

sa o dcéru nestará a nevie postarať a ohrozuje ju na živote. Na druhej strane nie je schopný vysvetliť,
prečo ju necháva v starostlivosti údajnej alkoholičky a neprebral ju do svojej starostlivosti po dlhšiu
dobu. Otcovi vadí, že dieťa trávi čas s opatrovateľkou, ale neprekáža mu, že sám prenechal starostlivosť
o dieťa na pleciach iných.

9. Otec prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 15.10.2024 doručil podanie, ku ktorému
predložil plnú moc. Zároveň uviedol, že podanie otca neobsahuje dôkazy, ktoré tento priložil k podanému
návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, ktorým sú dotknuté videá. Keďže sa
s tým okresný súd nijako nezaoberal a naopak potom ako podal odvolanie, okresný súd mu zaslal USB
kľúč obsahujúci videonahrávky naspäť.

10. Otec prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 04.11.2024 žiadal o zmenu kolízneho
opatrovníka. Uviedol, že dňa 29.10.2024 sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín
uskutočnila prípadová konferencia a prehodnotenie plánu sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi,
kedy bolo otcovi oznámené, že spis bude postúpený na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Púchov.

Navrhol preto zmenu, nakoľko všetky šetrenia sa budú uskutočňovať v mieste, kde sa maloleté dieťa
skutočne zdržiava t. j. v F. D.. Otec pripojil záznam z prípadovej konferencie a prehodnotenie plánu
sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi a uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/1/2024.

11. Kolízny opatrovník dňa 10.12.2024 navrhol zmenu kolízneho opatrovníka vzhľadom na to, že matka

s maloletým dieťaťom zmenila obvyklý pobyt do okresu Púchov.

12. Matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v podaní doručenom dňa 20.01.2025 oznámila,
že otec podal návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Tento je vedený na Okresnom súde
Trenčín, pracovisko Považská Bystrica pod sp. zn. 85Pc/46/2024. Uviedla, že otec naďalej nejaví

žiadny záujem o dieťa, nekomunikuje s ním, nenavštevuje ho a dokonca mu ani neposkytuje výživné.
Na základe toho je matke poskytované náhradné výživné a vedie sa exekučné a trestné konanie.
Z podaného návrhu otca vyplýva, že otec s maloletou nechce mať nič spoločné. S ohľadom na to žiadala,
aby maloleté dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti matky, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Nie
je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do opatery otca, ktorý o neho dlhodobo nejaví prakticky žiadny

záujem, neplní si žiadnu zo svojich rodičovských povinností, a preto požiadal súd o zapretie otcovstva.
Žiadala tak potvrdiť rozsudok okresného súdu a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Matka
predložila otcov návrh zo dňa 09.11.2024 na zapretie otcovstva a predvolanie na pojednávanie dňa
11.02.2025.

13. Matka podala prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 21.01.2025 podanie. V ňom
namietala, že predložené plnomocenstvo právnej zástupkyne bolo udelené až dodatočne po výzve súdu
dňa 14.10.2024 a neoprávňuje advokátku na vykonanie jednotlivých procesných úkonov v súdnom
konaní spätne pred udelením plnomocenstva. Odvolanie otca bolo podané zo strany právnej zástupkynedňa 05.08.2024 a z toho dôvodu nedisponovala platným a formálne správnym plnomocenstvom. Žiadala
preto, aby súd odmietol odvolanie otca a zastavil súdne konanie ako podané neoprávnenou osobou.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie postupu a rozhodnutia okresného súdu, ktorý zveril
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným. Tým je napadnutý
aj výrok o styku otca s maloletým dieťaťom.

16. Otec vo svojom odvolaní v podstate vytýka okresnému súdu, že nesprávne posúdil matkinu
rodičovskú nespôsobilosť a jej osobné a bytové pomery a za týmto účelom nevykonal navrhnuté dôkazy.
Ďalej to, že nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti.

17. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu, podaných dôkazov a dopytom zistil, že otec podal
návrh na zapretie otcovstva. Vec bola naposledy vedená na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
4Pc/5/2025. V súčasnosti sa vykonáva znalecké dokazovanie.

18. Po preskúmaní spisu a rozhodnutia okresného súdu mal odvolací súd za to, že okresný súd

správne posúdil otázku zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ako aj otázku vyživovacej
povinnosti a plne sa stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.

19. Reagujúc na odvolacie námietky otca mal za to, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie
ohľadom zverenia maloletého dieťaťa. Na základe obsahu spisu a odvolania možno síce prisvedčiť

otcovi, že sa pôvodne domáhal zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, po tom čo zobral
späť návrh na výkon rozhodnutia. Jeho argumentácia o ukončení stretávania sa s dieťaťom však
neobsahujedostatočnúracionalituvovzťahukzachovaniusidostatočnýchvzťahovsním.Ajskutočnosť,
že v priebehu odvolacieho konania sa začal domáhať zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu má za
následok spochybnenie jeho rodičovskej spôsobilosti vo vzťahu k jeho záujmu a vôli zabezpečovať

osobnú starostlivosť o dieťa, o ktorú sa uchádzal v tomto konaní. Preto nie je aj v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti otca.

20. Pokiaľ sa otec domáhal zisťovania bytových pomerov vo vzťahu k matke aj v domácnosti jej partnera,
odvolací súd v tomto štádiu nepovažoval za potrebné uvedené preskúmavať, keďže neboli dané žiadne

závažné zistenia týkajúce sa bytových a výchovných pomerov maloletého dieťaťa zo strany Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa boli prešetrené pomery v bydlisku
matky aj dieťaťa, ktoré nevykazovali žiadne nedostatky. Ak aj otec zabezpečoval v istom životnom
úseku starostlivosť o dieťa, treba dodať, že sa jednalo o dohodu rodičov, kedy zas matka nastúpila do
zamestnania za účelom finančného zabezpečenia domácnosti.

21. Ani otcove poukazovanie na matkinu konzumáciu alkoholu, nebolo spôsobilé zmeny v otázke
zverenia maloletého dieťaťa. Ako vyplýva za spisu pokiaľ matka konzumovala alkoholické nápoje,
maloleté dieťa sa nachádzalo v starostlivosti starých rodičov a nebol tak ohrozený najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Aj z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka stabilne vykonáva zamestnanie

na rozdiel od otca, ktorý zamestnania menil častejšie a nevykazoval tak potrebnú stabilitu. Pokiaľ tak
otec poukazoval na matkin údajný neduh, ako vyplýva z obsahu spisu práve u otca sa v nedávnej
minulostivyskytlaepizódavsúvislostisnadmernýmužívanímalkoholu.Pretouvedenétvrdeniaohľadom
matky považoval odvolací súd za súčasť ich prebiehajúceho expartnerského konfliktu a vzájomnej
snahy očierňovať druhého partnera. Vzhľadom na tento stav nepovažoval návrh otca na vykonanie

dokazovania navrhnutými svedkami za dôvodný.

22. Pri otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorí spolu
nežijú v jednej domácnosti súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Je nesporné, žerodičovský príp. expartnerský konflikt rodičov ohrozuje prosperitu dieťaťa. V danom prípade, zo strany
otca možno vnímať určité negatívne emócie, pokiaľ z jeho podaní a tvrdení vyplýva kritika rodičovskej
spôsobilosti matky. Na základe uvedeného v dôsledku konfliktu rodičov, došlo k ďalšej neudržateľnosti

striedavej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa sa približne od začiatku roka 2024 nachádzalo vo
výlučnej starostlivosti matky, nakoľko otec subjektívne vyhodnotil, že striedavá osobná starostlivosť
nevyhovuje dieťaťu. Zároveň s dieťaťom styk nenadviazal, starostlivosť o dieťa nezabezpečoval, len od
určitého času uplatňoval určité právne prostriedky na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti. V dôsledku
podanianávrhunazapretieotcovstvakmaloletémudieťaťuvšaknáslednesnahaotcaozvereniedieťaťa

do jeho starostlivosti dostala značnú trhlinu, spochybňujúcu jeho úprimný záujem o dieťa. Matka tak
aj podľa odvolacieho súdu vykazuje väčšiu stabilitu svojich pomerov pokiaľ ide o otázku skutočného
záujmu o starostlivosť o dieťa ako aj otázku pracovného uplatnenia, na rozdiel od druhého rodiča. Otec
podľa súdu neprejavil autentický záujem o dieťa a podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne vykazuje
frekventovanejšiu pracovnú fluktuáciu. Posudzujúc tak vek dieťaťa, životné pomery rodičov, zázemie
dieťaťa, stálosť výchovného prostredia ako aj to, ktorý z rodičov zabezpečuje osobnú starostlivosť a aké

právne kroky vo vzťahu k dieťaťu podniká odvolací súd mal zato, že zverenie maloletého dieťaťa do
starostlivosti matky je v jeho najlepšom záujme.

23. Pokiaľ išlo o určenie vyživovacej povinnosti otec namietal svoj príjem vo vzťahu k určenej vyživovacej
povinnosti vzhľadom k nemožnosti vykonávať medzinárodnú kamiónovú dopravu pre starostlivosť

omaloletédieťaazároveňprezdravotnéproblémy.Kuvedenému,jevšakpotrebnéuviesť,žeuotcabolo
už v rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-8P/12/2021-275 zo dňa 17.08.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 12CoP/164/2023-328 zo dňa 27.03.2025 konštatované, že otcov príjem je
potrebné posudzovať ako potenciálny k obdobiu priznania výživného od 29.06.2021 vo výške minimálne
1.000 eur mesačne s prihliadnutím na to, že zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Otec

v danom prípade však už túto nezabezpečuje takmer od začiatku roka 2024. Nijako ani nepreukázal
svoje zdravotné obmedzenia vykonávať medzinárodnú kamiónovú dopravu. Vzhľadom na uvedené
považoval odvolací súd ako správne posúdenie schopnosti otca dosahovať vyšší potenciálny príjem. Pri
posudzovaní jeho možností vychádzal z toho, že platy v medzinárodnej kamiónovej doprave dosahujú
podľa internetu od 993 eur do 2660 eur (viď P.), t. j. stredná úroveň dosahuje brutto sumu 1.826,50 eur (t.

j. 2.660 eur - 993 eur = 1.667 eur : 2 = 833,50 eur; 2.660 eur – 833,50 eur = 1.826,50 eur), čo zodpovedá
zhruba okresným súdom ustálenému potenciálnemu príjmu otca vychádzajúcemu z pracovných ponúk.
Z brutto mzdy 1.826,50 eur činí netto mzda 1.372,23 eur mesačne. Vzhľadom k odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa vo výške 300 eur mesačne zohľadniac otcove možnosti a schopnosti, tak okresný
súd správne určil výšku výživného vo výške 150 eur, ktorá podľa odvolacieho súdu zohľadňuje aj to,

že otec sa nepodieľa na starostlivosti o dieťa. Preto aj tento výrok rozhodnutia odvolací súd ako vecne
správny potvrdil.

24.Námietkumatkypodanúvpriebehuvpriebehuodvolaciehokonania,ktorousadomáhalaodmietnutia
odvolania otca z dôvodu nedostatku plnomocenstva splnomocnenej zástupkyne otca a to vzhľadom

na dátum splnomocnenia do konania sp. zn. 7P/55/2024 datovaný až dňom 14.10.2024 pričom
odvolanie bolo podané dňa 05.08.2024 splnomocnenou zástupkyňou otca, nepovažoval za dôvodnú.
Ako však odvolací súd z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 7P/25/2024 zistil otec udelil dňa 22.04.2024
plnomocenstvo v predmetnom konaní až do dňa jeho právoplatného ukončenia. V predmetnom konaní
sp. zn. 7P/55/2024 uznesením č. k. 7P/55/2024-112 zo dňa 02.05.2024 došlo k spojeniu na spoločné

konanie oboch právnych vecí vedených na okresnom súde pod sp. zn. 7P/55/2024 a sp. zn. 7P/25/2024
a to pod spoločnou sp. zn. 7P/55/2024, čím podľa odvolacieho súdu bolo pokryté plnomocenstvom otca
aj predmetné odvolanie v tomto konaní.

25. V súhrne všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu vrátane výroku o trovách konania ako výrokov vecne správnych.

26. Návrh otca a kolízneho opatrovníka na zmenu kolízneho opatrovníka z dôvodu zmeny bydliska
dieťaťa považoval odvolací súd za nedôvodný v tomto štádiu odvolacieho konania, keďže celé konanie
pred prvostupňovým súdom zastupoval maloleté dieťa kolízny opatrovník riadne ustanovený podľa

bydliska dieťaťa, ktorý mal od začiatku na základe svojich šetrení potrebné informácie o dieťati. Pokiaľ
došlo v priebehu odvolacieho konania k zmene bydliska dieťaťa, vzhľadom nato, že odvolací súd
nevykonával ďalšie úkony s kolíznym opatrovníkom, nebolo v súlade so zásadou procesnej ekonómie
pristúpiť v odvolacom konaní k jeho zmene.27. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57, § 58 ods. 1 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ išlo o trovy odvolacieho

konania, odvolací súd nevyhovel návrhu matky na ich priznanie. Matka nijako neodôvodnila priznanie
trov konania, pričom ani odvolací súd nezistil žiadne osobitné dôvody podľa § 55 CMP, ktoré by
umožňovalispravodlivopriznaťichnáhradu.Vcivilnommimosporovomkonaníprirozhodovaníotrovách
konania sa vychádza zo zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Náhradu
trov konania možno priznať len výnimočne. Priznanie náhrady trov konania však v mimosporovom

konaní neplní funkciu sankčnú ani reparačnú. Spravodlivosť jej priznania môže vyplývať len z určitých
sociálnych aspektov, prípadne okolností v súvislosti s postojom účastníkov konania v prípade podania
zjavne bezdôvodného návrhu, čo v danom prípade nebolo preukázané. Odvolací súd preto v súlade s §
396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 52 CMP žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).