Uznesenie – Incidenčné spory ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122205957.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: SKKS, k.s., so sídlom kancelárie A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO:
36 868 671, správca konkurznej podstaty úpadcu: eterna, s.r.o. v konkurze, so sídlom Textilná ulica 4,
957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 44 532 474,v konaní právne zastúpeného: Advokátska kancelária

JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, P. O. A. X, XXX XX A. B. A., proti žalovanému:
C. D. E., F. G. XXX/X, XXX XX H. B. I., IČO: 42 147 123, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu:
ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze so sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO
34 142 568, v konaní o určenie pohľadávky popretej v konkurze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/11/2022-186 zo dňa 16. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/11/2022-186 zo dňa 16. júna 2023 vo výroku I.

a závislom výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej
pohľadávky v sume 270.144,35 Eur (istina 241.200,- Eur, úroky z omeškania 28.904,35 Eur a náklady
z uplatnenia 40,- Eur), prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 2 zo dňa 26.05.2022 v konkurze na

majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze so sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce
nad Bebravou, IČO 34 142 568, titulom neuhradenej ceny diela (201 000 ks chirurgických masiek
s nanovláknom) v zmysle § 548 ods. 2 Obch. zák. na základe ústnej zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi
žalobcom a úpadcom, a odstúpenia žalobcu od ústnej zmluvy o dielo zo dňa 30.11.2020. Vo výroku II.
žalobu žalobcu v časti o určenie, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 9.433,15 Eur
(náklady z uplatnenia) titulom náhrady trov konania, žalobu žalobcu zamietol. Vo výroku III. o náhrade

trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že sa žalobca v žalobe proti
žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou č. 2 zo dňa 26.05.2022 do
konkurzného konania na majetok úpadcu vo výške 279.577,50 Eur za neuhradenú faktúru č. 20.0064
zo dňa 30.11.2020 z titulu zhotovenia diela, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia, je nesporná

čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.

3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
ZORNICA BANKO FASHION a.s., so sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 142 568
uznesením č.k. 38K/7/2022-187 zo dňa 27.04.2022, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 84/2022 zo
dňa 03.05.2022, právoplatným dňa 20.05.2022. Týmto uznesením bola do funkcie správcu ustanovená

Mgr. Xénia Hofierková.4. Žalobca podal 2 prihlášky do konkurzu na majetok úpadcu. Pohľadávka č. 1 žalobcu bola prihlásená
u žalovaného v zozname pohľadávok dňa 26.05.2022 pod poradovým č. 126 a jedná sa o pohľadávku
z titulu zhotovenia diela spolu v sume 190.835,- Eur, ktorá nie je predmetom tohto sporu. Pohľadávka č.

2 žalobcu bola prihlásená u žalovaného v zozname pohľadávok dňa 26.05.2022 pod poradovým č. 127,
pričom sa jedná o pohľadávku z titulu zhotovenia diela spolu v sume 279.577,50 Eur, ktorá je predmetom
tohto sporu. Právny dôvod vzniku oboch pohľadávok je uvedený v prihláškach pohľadávok ako aj v
samotnom potvrdení o zápise pohľadávok do zoznamu pohľadávok žalovaného zo dňa 26.05.2022.
Podľa názoru žalobcu mali obe prihlášky všetky zákonné náležitosti pre prihlásenie pohľadávok do

konkurzu.

5. Žalovaný - správca konkurznej podstaty, zo dňa 19.08.2022 poprel pravosť uplatnenej pohľadávky
č. 2 uvedenej v zozname pohľadávok žalovaného pod č. 127, a to v sume 279.577,50 Eur podľa §
32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ako
celok čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti žalobcom prihlásenej pohľadávky. Oznámenie

o popretí pohľadávky bolo správcom doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.08.2022. Správca
konkurznej podstaty v oznámení o popretí pohľadávky uviedol:
- že z listinných dôkazov, ktoré boli prílohou prihlášky pohľadávky, z účtovnej dokumentácie úpadcu a ani
vlastným šetrením, správca nedospel k jednoznačnému a nepochybnému určeniu podstaty vzájomnej
spolupráce medzi žalobcom a úpadcom, ktorej výsledkom by bola vystavená faktúra žalobcu č. 20.0064

zo dňa 30.11.2020;
- keďže predmetom tejto spolupráce boli rúška iného typu, ako sú rúška uvedené v prílohe zmluvy o
dielo, uzavretej medzi úpadcom a žalobcom dňa 26.03.2020, nie je možné túto spoluprácu subsumovať
pod zmluvu;
- ak bola spolupráca založená na ústnej báze, je táto pre správcu absolútne nepreskúmateľná. Spornosť

pohľadávky vyvoláva aj tá skutočnosť, že faktúra bola žalobcom vystavená so značným časovým
posunom od času, kedy mala byť táto činnosť žalobcom vykonávaná (v období od 19.05.2020 do
30.06.2020), pričom prvý raz bol úpadca vyzvaný na prevzatie 210 000 ks rúšok s nanovláknom až na
základe listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.11.2020;
- predmetom faktúry úpadcu č. 204010354 zo dňa 23.11.2020 malo byť práve dodanie materiálu na

šitie rúšok z nanovlákna, čo vyvoláva spornosť vo vzťahu k právnej podstate celej spolupráce medzi
veriteľom a úpadcom;
- žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že rúška z nanovlákna v počte 201 000 ks boli reálne
vyrobené;
- vzhľadom k tomu, že obchodná spolupráca, ktorej výsledkom mala byť pohľadávka žalobcu na

zaplatenie istiny vo výške 241.200,- Eur bola pravdepodobne založená len na ústnej báze, vnáša
to do právnych vzťahov medzi žalobcom a úpadcom „právny chaos“, nemožno z jednoznačného a
nepochybného ustálenia právnych vzťahov a spornosť žalobcom prihlásenej pohľadávky;
- prihláška bola podaná žalobcom predčasne v časti nároku žalobcu na náhradu trov konania, nakoľko
o tomto nároku nebolo doposiaľ príslušným súdom rozhodnuté.

6. Žalobca poukázal na to, že samotný žalovaný neuhradené rúška eviduje v majetku úpadcu, čo vyplýva
z registra úpadcov ako aj z obchodného vestníka (152/2022 s dňom vydania 08.08.2022).

7. Žalobca v žalobe poukázal na to, že s úpadcom ako objednávateľom uzatvoril dňa 26.03.2020 zmluvu

o dielo, na základe ktorej sa pre úpadcu zaviazal vyrobiť chirurgické masky - rúško špeciál - 11260 -
antibakteriálne v počte 1 400 000 ks. Žalobca úpadcovi zhotovil a úpadca prevzal chirurgické masky
v počte 943 000 ks za cenu 1,- Eur + DPH, t.j. spolu 1,20 Eur, spolu v cene za dielo 1.131.600,-
Eur vrátane DPH, pričom k dodaniu poslednej časti rúšok v špecifikácii podľa prílohy k zmluve o dielo
došlo dňa 06.05.2020. Úpadca následne v máji 2020 si u žalobcu objednal zhotovenie ďalšieho diela

- chirurgických masiek s nanovláknom, a to z materiálu dodaného žalobcom. Išlo o rúška s filtračnou
účinnosťou PFP2 94,9 %, certifikovaného úpadcom. Vzhľadom na to, že podľa zmluvy o dielo nedošlo
k objednaniu dohodnutého množstva rúšok, žalobca nepochyboval o tom, že ide o súčasť jeho záväzku
vyrobiť pre úpadcu spolu 1 400 000 ks rúšok. Žalobca poukázal na to, že po odsúhlasení objednávky
úpadcu, ktorej predchádzala komunikácia s materskou spoločnosťou žalobcu, začal úpadca poskytovať

žalobcovi za účelom zhotovenia rúšok materiál, ktorý žalobca bližšie špecifikoval listinou označenou ako
výdajka - prevodka zo dňa 13.05.2020.8. Žalobca uviedol, že z uvedeného dôvodu nemal dôvod pochybovať o tom, že dochádza k
pokračovaniu vo výpomoci úpadcovi, nakoľko certifikáty vlastnil úpadca. Výroba týchto rúšok z
nanovlákna mala byť komplikovanejšia, nakoľko išlo o duplicitný materiál, do ktorého sa vsádzal pliešok

na zabezpečenie rúška na nose. Na základe tejto objednávky úpadcu, po dodaní materiálu úpadcom,
zhotovil žalobca pre úpadcu z daného materiálu v období od 19.05.2020 do 30.06.2020 celkom 201 000
ks chirurgických masiek s nanovláknom.

9. Dňa 16.10.2020 žalobca adresoval úpadcovi výzvu, ktorú úpadca prevzal dňa 18.11.2020, ktorej

predmetom bolo, okrem iného, aby úpadca najneskôr do 23.11.2020 prevzal 201 000 ks zhotovených
chirurgických masiek s nanovláknom, v ktorej výzve bol súčasne úpadca upozornený na to, že v prípade
jeho omeškania s prevzatím zhotoveného diela využije žalobca právo odstúpiť od zmluvy. Vzhľadom na
to, že úpadca ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu bola poskytnutá rúška neprevzal, žalobca
listom zo dňa 30.11.2020 odstúpil od zmluvy o dielo a zároveň vystavil úpadcovi faktúru č. 20.0064 zo
dňa 30.11.2020 na sumu 241.200,- Eur so splatnosť 14.12.2020. Napriek tomu, že dohodnutá cena na

základe zmluvy o dielo bola za 1 kus chirurgickej masky s nanovláknom 1,20 Eur, žalobca vo faktúre
požadovaluhradiťza1kschirurgickejmaskysnanovláknomcenuvovýške1,-Eur,ktoráboladohodnutá
medzižalobcomaúpadcompodľazmluvyodielozodňa26.03.2020zamenejzložitézhotoveniemasiek.

10. Žalobca v ďalšom uviedol, že úpadca účelovo vystavil žalobcovi faktúru č. 204010354 na sumu

217.980,- Eur (údajne za materiál na výrobu rúšok, ktoré vyrábal žalobca pre úpadcu), pričom nárok na
vystavenie takejto faktúry úpadcovi nikdy nevznikol. Ani následný započítací prejav, ktorým sa pokúsil
úpadca započítať inú, neskôr uznanú pohľadávku, žalobcu, žalobca nikdy neuznal a bol od počiatku
neplatný. Žalobca nikdy neuzavrel zmluvu s úpadcom, na základe ktorej mal úpadcovi vzniknúť nárok
na zaplatenie materiálu dodaného žalobcom úpadcovi, ktorý bol dodaný výlučne za účelom zhotovenia

diela pre úpadcu. Žalobca už v liste zo dňa 30.11.2020 uviedol, že jednoznačne odmieta, že by si niekedy
bol od úpadcu objednal tovar uvedený na úpadcom vystavenej faktúre č. 204010354. Jediným dôvodom
dodania tohto materiálu zo strany úpadcu bolo jeho dodanie za účelom zhotovenia diela - chirurgických
masiek z nanovlákien pre úpadcu. Tá skutočnosť, že po objednaní zhotovenia rúšok zo strany úpadcu,
dodanímmateriálupotrebnéhonazhotoveniedielazostranyúpadcuazhotoveníúpadcomobjednaného

diela, si úpadca svoj záväzok prevziať zhotovené dielo rozmyslel, nemôže ísť na úkor žalobcu. K
vystaveniu danej faktúry došlo až po niekoľko mesačnom ústnom atakovaní úpadcu, aby si prevzal
zhotovené dielo 201 000 ks chirurgických masiek sa nanovláknom a následnom odstúpení od zmluvy o
dielo v súlade s § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že podľa § 548 ods. 2 veta
prvá Obchodného zákonníka, pokiaľ zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak

prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť
(§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Žalobcovi pritom vzniklo
právo zhotoviteľa odstúpiť od zmluvy pre nesplnenie dohodnutého spolupôsobenia úpadcu, nakoľko
boli splnené súčasne obe podmienky predpokladané zákonom. Dôvod nesplnenia povinnosti úpadcu
spolupôsobiť pri plnení záväzku a prevziať zhotovené rúška nemal povahu vyššej moci, ktorú by úpadca

nebol schopný objektívne odvrátiť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Úpadca neprevzal rúška z dôvodu jeho subjektívnych pocitov, ktoré nemali oporu v platnom dojednaní
zhotovenia diela. Pri odstúpení zhotoviteľa od zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka
z dôvodu omeškania na strane objednávateľa patrí žalobcovi cena za dielo. Žalobca v danej súvislosti
poukazoval aj na internú e-mailovú komunikáciu medzi materskou spoločnosťou a zamestnancami

žalobcu žalobca poukázal aj na výpoveď generálneho riaditeľa úpadcu J. K. C. na pojednávaní konanom
dňa 12.08.2021 pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou v spore o zaplatenie 176.000,- Eur s
príslušenstvom vedenom pod sp. zn. 1Cb/8/2021, z ktorej vyplynulo, že oslovil p. E. ako štatutára eterny,
ktorý im vyšiel v ústrety a pomohli im vyrobiť veľké množstvo kusov rúšok. Druhá zákazka bola v objeme
3 000 000 ks rúšok, ktorá už nebola od štátu, ale z firmy z BB, kde úpadca dodával materiál a eterna

dávala prácu.

11. Na základe uvedeného skutkového stavu žalobca konštatoval, že je nepochybné, že žalovaný poprel
pohľadávku žalobcu č. 2 uvedenú v zozname pohľadávok žalovanej pod č. 127 vo výške 279.577,50
Eur, bez právneho dôvodu.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na formálne nedostatky žaloby/žalobného petitu, keď
s poukazom na § 32 ods. 9 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov sa žalobca v žalobe o určenie popretej pohľadávky nemôže domáhať nespornosti,ale určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti popretej pohľadávky, resp. určenia, že žalobca
je veriteľom pohľadávky v konkrétnej výške, z konkrétneho právneho dôvodu, a že táto pohľadávka nie
je premlčaná, resp. vylúčená z uspokojenia.

13. Žalovaný poukázal na to, že tak v prihláške č. 2, ako aj v žalobe žalobcu je právny dôvod vzniku
pohľadávky vymedzený konfúzne, a teda neurčito a zmätočne. Z obsahu žaloby, ani samotnej prihlášky
nie je zrejmé, či záväzok zaplatiť cenu diela vznikol zo zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020, ústneho
dodatku k zmluve o dielo zo dňa 26.03.2020 alebo z inej zmluvy o dielo, uzavretej ústne. Samotný

žalobca sa totiž na jednej strane odvoláva na zmluvu o dielo zo dňa 26.03.2020 a dodanie iného
diela považuje za súčasť pôvodného záväzku zo zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020 a na druhej strane
argumentuje odkazom na § 536 Obchodného zákonníka a na použiteľný komentár, podľa ktorého na
platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma s implicitným tvrdením o existencii ústnej
zmluvy o dielo. Podľa právneho názoru žalovaného, nezaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo zo dňa
26.03.2020 nie je a nemôže byť právnym dôvodom vzniku popretej pohľadávky. Z obsahu zmluvy o dielo

zodňa26.03.2020vyplýva,žejejpredmetombolododanie„zdravotníckychpomôcok“podľašpecifikácie
uvedenej v prílohe č. 1 k zmluve. Keďže žalobca zhotovil iné dielo, ako dielo, ktoré sa zaviazal zhotoviť
podľa zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020, táto zmluva o dielo zo dňa 26.03.2020 nie je právnym dôvodom
vzniku nároku na zaplatenie ceny diela uplatnenej prihláškou č. 2.

14. Podľa právneho názoru žalovaného, nedošlo k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo zo dňa
26.03.2020, nakoľko podľa ods. 10.4 Zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020 môžu byť akékoľvek zmeny či
doplnenia zmluvy vykonané len formou písomných a očíslovaných dodatkov ku zmluve po vzájomnej
dohode oboch zmluvných strán. Podľa následného ods. 10.6 Zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020 si síce
objednávateľ vyhradil právo žiadať od zhotoviteľa, aby dielo podľa zmluvy nahradil iným druhom diela,

avšak aj takúto zmenu je potrebné vykonať písomným dodatkom k takejto zmluve, ktorú je zhotoviteľ
oprávnený odmietnuť. S poukazom na § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné
písomne uzatvorenú zmluvu meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, ktoré ustanovenie
je kogentným ustanovením, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť, akúkoľvek dohodu o zmene zmluvy
je nevyhnutné dohodnúť vo forme, aká je pre zmenu zmluvy vyžadovaná. Z uvedeného dôvodu, aj pokiaľ

bybolmedzistranamidojednanýdodatokvzmluveústnouformou,bolbypodľa§40ods.1Občianskeho
zákonníka neplatný. Z uvedeného dôvodu, podľa právneho názoru žalovaného, k platnému uzavretiu
dodatku k zmluve o dielo zo dňa 26.03.2020, ktorého obsahom by bola zmena diela, nedošlo. Žalovaný
tak uzavrel, že zmluva o dielo zo dňa 26.03.2020 v znení jej domnelého uzavretého dodatku, preto nie
je a nemôže byť právnym dôvodom vzniku popretej pohľadávky.

15. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že nedošlo ani k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. V
danom smere žalovaný poukázal na to, že k podstatným náležitostiam zmluvy o dielo patrí označenie
(určenie) zmluvných strán, dohoda o predmete plnenia a dohoda o odplate (cene). Pre platné uzavretie
zmluvy sa síce nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných

strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej
určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody
o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a
rokovania o zmluve. Výklad vôle strán sa bude riadiť ust. § 266 a dokazovanie tejto skutočnosti ust. §
188 a nasl. CSP, prípadne pravidlami zvoleného rozhodcovského konania (§ 760). Ak bude zmluva o

dielo platne uzavretá aj bez dohody o cene, resp. spôsobe jeho určenia, uplatní sa pravidlo vyjadrené
v ust. § 546 ods. 1. Žalovaný nespochybnil, že zmluva o dielo môže byť platne uzavretá aj ústne,
dôkazné bremeno v civilnom spore ohľadne existencie tejto skutočnosti však zaťažuje stranu, ktorá z
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivý následok (v tomto prípade žalobca). Žalovaný existenciu
platne uzavretej zmluvy o dielo popieral, keďže nebola tvrdená (nieto ešte preukazovaná) existencia

všetkýchesenciálnychnáležitostízmluvy,atominimálnevrozsahudohodyocenezadielo,keďsamotný
žalobcatvrdilakokcenezadielojednostrannedospel.Žalobcaexistenciuplatneuzavretejústnejzmluvy
o dielo v konaní nepreukázal. Na okraj žalovaný uviedol, že žalobca sa vždy môže domáhať iba toho,
čo uviedol v prihláške (§ 32 ods. 14 druhá veta ZoKR). Žiadna pohľadávka z titulu ústnej zmluvy o dielo
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu doposiaľ uplatnená nebola, preto jej určenie touto žalobou

neprichádza do úvahy.

16. Fakticitu zapísania 210 000 ks rúšok do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu žalovaný nespochybnil.
Z tejto samotnej skutočnosti však nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať akékoľvek žiadne potvrdeniežalobcom tvrdenej existencie zmluvného vzťahu. Na to, aby konkurzný správca mohol majetok v
konkurze speňažiť, musí byť tento zapísaný do súpisu majetku úpadcu. Súpis majetku je pritom listina
oprávňujúca správcu majetok v ňom zapísaný speňažiť. Na druhej strane, ak je zapísaný v súpise

majetok, ktorý konkurzu nepodlieha, jeho zapísaním sa nestáva majetkom konkurzu podliehajúcim.
Rozsah majetku podliehajúci konkurzu je otázkou skutkovou, na ktorú súpis majetku podstát nemá vplyv.

17. Žalovaný preto záverom zotrval na tom, že žalobca nepreukázal, že právnym dôvodom vzniku a
trvania prihlásenej pohľadávky je nezaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020; žalobca

nepreukázal, že právnym dôvodom vzniku a trvania prihlásenej pohľadávky je nezaplatenie ceny diela
z akéhokoľvek platne uzavretého dodatku k zmluve o dielo zo dňa 26.03.2020; a nakoniec žalobca
nepreukázal, že právnym dôvodom vzniku a trvania prihlásenej pohľadávky je nezaplatenie ceny diela z
ústne uzavretej zmluvy o dielo. Žalobca pritom iný právny dôvod vzniku a trvania prihlásenej pohľadávky
netvrdil a ani nepreukazoval.

18. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii
ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného
konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je pritom preskúmanie opodstatnenosti, resp.
neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je
daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje.

19. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že z písomnej zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020 je zrejmé,
že predmetom tejto písomnej zmluvy o dielo sú zdravotnícke pomôcky (chirurgické masky), ktoré boli
špecifikované v prílohe č. 1 písomnej zmluvy o dielo ako 3-vrstvové antibakteriálne rúška rúško special
- 11260 - antibakteriálne, pričom v prílohe č. 2 je špecifikovaný aj materiál, ktorý mal objednávateľ dodať

zhotoviteľovi na výrobu antibakteriálnych chirurgických masiek. Podľa čl. X bodu 10.4 písomnej zmluvy o
dielo zo dňa 26.03.2020, akékoľvek zmeny uvedenej zmluvy mohli byť vykonané len formou písomných
aočíslovanýchdodatkovkzmluvepovzájomnejdohodeobochzmluvnýchstrán.Vsporeneboltvrdenýa
ani preukázaný žiadny písomný dodatok k predmetnej zmluve o dielo zo dňa 26.03. 2020. Taktiež nebolo
preukázané, že ústnou dohodou zmluvných strán došlo k zmene zmluvne dohodnutého diela tak, že by

zhotoviteľ mal namiesto 3-vrstvových antibakteriálnych chirurgických masiek vyrobiť chirurgické masky
s nanovláknom. Okresný súd tak uzavrel, že vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nemal preukázané,
že by výroba rúšok z nanomateriálu v počte 201 000 ks bola predmetom písomnej zmluvy o dielo zo
dňa 26.03.2020.

20. V ďalšom okresný súd z mailovej komunikácie (citovanej pod bodom 11 odôvodnenia rozsudku) a
z výpovedí štatutárneho zástupcu úpadcu J. K. C. a svedkyne C. J. dovodil, že žalobca ako zhotoviteľ
ústne uzatvoril s úpadcom v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bolo zhotovenie chirurgických masiek z nanomateriálu. Súd prvej inštancie mal za to,
že za žalobcu uzatvoril predmetnú ústnu zmluvu jeho štatutárny zástupca (konateľ) K. C. E. a za

úpadcu jeho štatutárny zástupca, ktorým v danom čase bol J. K. C., ktorý výslovne vo svojej výpovedi
potvrdil uzavretie dohody so žalobcom o výrobe rúšok z nanomateriálu. J. K. C. pritom oboznámil
s danou dohodou o šití predmetných rúšok aj svedkyňu C. J., ktorej výpoveď ju taktiež potvrdila.
Existenciu predmetnej ústnej zmluvy o dielo potvrdzujú aj skutkové tvrdenia a námietka započítania zo
strany úpadcu v spore vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1Cb/4/2022,

ktorého predmetom bolo zaplatenie ceny za rúška z nanomateriálu v sume 241.200,- Eur. Úpadca
v odpore pritom vzniesol námietku započítania vzájomných pohľadávok (faktúra č. 204010354 na
sumu 217.980,- Eur a č. 20.0064 na sumu 241.200,- Eur), z čoho vyplýva, že žalovanú pohľadávku
nerozporoval. Zároveň úpadca v odpore proti platobnému rozkazu výslovne potvrdil, že dohoda medzi
žalobcom a úpadcom bola taká, že úpadca dodá žalobcovi materiál a žalobca poskytne svoje šijacie

kapacity a predmetné rúška vyrobí. V incidenčnom spore nebolo preukázané, že by úpadca namietal
výšku ceny fakturovanej faktúrou č. 20.0064, preto mal súd za to, že fakturovaná cena za rúško z
nanomateriálu predstavuje ústne dohodnutú cenu uvedených rúšok. Citovaná e-mailová komunikácia,
ako aj výpoveď svedkyne C. J. pritom potvrdzuje, že žalobca predmetné rúška z nanovlákna v množstve
201 000 ks aj skutočne vyrobil, avšak tieto neboli úpadcovi zo strany žalobcu dodané a sú u žalobcu

uskladnené doteraz. Žalobca vyzval úpadcu na prevzatie vyrobených rúšok z nanomateriálu výzvou zo
dňa 16.11.2020.21. V ďalšom okresný súd konštatoval, že úpadca napriek výzve žalobcu zo dňa 16.11.2020 predmetné
rúška z nanomateriálu neprevzal, preto žalobca odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania na
strane objednávateľa s prevzatím rúšok. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok voči úpadcovi na cenu,

na ktorú má nárok na základe zmluvy o dielo po odpočítaní toho, čo ušetril (§ 548 ods. 2 Obchodného
zákonníka). Objednávateľ faktúru č. 20.0064 žalobcovi doteraz neuhradil.

22. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že podstata vzájomnej
obchodnej spolupráce medzi žalobcom a úpadcom bola dostatočne určitá a jednoznačná a pochybnosti

žalovaného o tomto obchodnom prípade, ktoré boli zaznamenané v popierajúcom prejave správcu v
zozname pohľadávok pod č. 127, boli neopodstatnené. V incidenčnom konaní boli riadne preukázané
oba zmluvné vzťahy medzi žalobcom a úpadcom, založené písomnou zmluvou o dielo zo dňa
26.03.2020, ako aj ústnou zmluvou o dielo, ktorej predmetom bolo ušitie rúšok z nanomateriálu pre
úpadcu. Okresný súd sprízvukoval, že ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka nevyžaduje
pre platnosť zmluvy o dielo medzi podnikateľmi písomnú formu zmluvy, zmluva o dielo tak môže byť

uzatvorená aj ústne. Vzhľadom k tomu, že faktúrou č. 20.0064 zo dňa 30.11.2022 bola fakturovaná cena
diela podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka po odstúpení žalobcu od ústnej zmluvy o dielo, nie je
možné spornosť právneho dôvodu pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 127 vyvodzovať
z toho, že táto faktúra bola vystavená so značným časovým posunom od obdobia zhotovenia rúšok
(obdobie od 19.05.2020 do 30.06.2022).

23. K pochybnostiam správcu, že si žalobca predmetnú pohľadávku neprihlásil ako zabezpečenú
pohľadávku, hoci v liste zo dňa 30.11.2020 uplatnil voči úpadcovi zádržné právo k rúškam s nanovlákna
v zmysle § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka, okresný súd uviedol, že bolo len vecou žalobcu, akým
spôsobom si uplatní v označenom konkurze žalovanú pohľadávku.

24. V ďalšom okresný súd konštatoval, že v spore nebol preukázaný zánik pohľadávky žalobcu
fakturovanej faktúrou č. 20.0064 v sume 241.200,- Eur jej započítaním v zmysle § 580 Občianskeho
zákonníka s pohľadávkou úpadcu v sume 217.900,- Eur, ktorej predmetom fakturácie mala byť cena
materiálu dodaného úpadcom žalobcovi na šitie rúšok s nanovláknom, nakoľko nebola preukázaná

spôsobilosť predmetnej pohľadávky úpadcu v sume 217.900,- Eur na započítanie podľa § 358
Obchodného zákonníka. Okresný súd pritom poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že
úpadca dodal žalobcovi tovar potrebný pre ušitie rúšok s nanovláknom, avšak urobil tak na základe
preukázanej ústnej zmluvy o dielo, nie na základe iného, samostatného právneho vzťahu medzi ním
a žalobcom. V spore nebolo preukázané uzavretie kúpnej, ani inej zmluvy, ktorej predmetom by bola

samostatne iba dodávka tovaru žalobcovi za účelom výroby rúšok s nanovláknom. Taktiež nebolo
preukázané, že by bol predmetný materiál použitý na výrobu rúšok pre žalobcu. Z citovanej e-mailovej
komunikácie, výpovede J. K. C. a svedkyne je zrejmé, že žalobca predmetné rúška s nanovláknom
šil pre úpadcu. Skutkové zistenie, podľa ktorého žalobca šil predmetné rúška z nanomateriálu pre
úpadcu potvrdzuje aj certifikát pre rúško z nanomateriálu s filtračnou účinnosťou SFP2 94,9 %, ktorý bol

vydaný úpadcovi. Súd pritom podotkol, že predmetné rúška s nanovláknom boli ako majetok podliehajúci
konkurzu v zmysle § 67 a § 68 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, spísané do súpisu
všeobecnej podstaty v konkurze.

25. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd posúdil dôvody popretia právneho dôvodu vzniku

žalovanej pohľadávky v časti istiny 241.200,- Eur a úrokov z omeškania vo výške 28.904,35 Eur,
zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 127, ako neopodstatnené.

26. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, táto predstavuje
náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole

dodržiavania zmluvných záväzkov. Ide o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik
konkrétnych nákladov. Vznik tejto pohľadávky v sume 40,- Eur z titulu paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky teda nie je podmienený vydaním súdneho rozhodnutia o náhrade
trov konania, ale je právnym následkom omeškania dlžníka (úpadcu) s úhradou predmetnej faktúry. Z
uvedených dôvodov súd posúdil tento popierací prejav žalovaného v časti nákladov uplatnenia v sume

40,- Eur ako neopodstatnený.

27. Okresný súd konštatoval, že z rovnakých dôvodov, ako bol popretý právny dôvod vzniku žalovanej
pohľadávky, správca poprel pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 127 aj čo do jejvýšky 279.577,50 Eur. Z citovaných dôvodov popretia právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky
však nevyplýva, že by správca namietal jej výšku, nakoľko správca neuviedol, aká by mala byť v
skutočnosti výška predmetnej pohľadávky. Z uvedených dôvodov okresný súd posúdil dôvody popretia

výšky žalovanej pohľadávky ako neopodstatnené. V danej súvislosti okresný súd dal do pozornosti R
(ČR) 152/2002, podľa ktorého „Ten, kto popiera výšku pohľadávky alebo jej poradie (vrátane práva na
oddelené uspokojenie), musí súčasne tvrdiť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky, po prípade v akom
poradí má byť pohľadávka pri rozvrhu uspokojená.“

28. Okrem popretia právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky a jej výšky, správca súčasne poprel
z tých istých dôvodov aj vymáhateľnosť predmetnej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 127. Okresný súd poukázal na to, že správca v jeho popieracom prejave i v dôvodoch popretia
vymáhateľnosti žalovanej pohľadávky namietal právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky, nie jej
vymáhateľnosť. Správca v popieracom prejave nevzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
Taktiež nebolo preukázané, že by žalovanú pohľadávku nebolo možné vymáhať na súde. Z uvedených

dôvodov súd posúdil aj dôvody popretia vymáhateľnosti žalovanej pohľadávky ako neopodstatnené.

29. V časti popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobcu v sume 9.433,15 Eur uplatnenej
titulom náhrady trov sporového konania vedeného pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod
sp. zn. 1Cb/4/2022 mal súd za to, že popierací prejav žalovaného uvedený v zozname pohľadávok

obstojí, nakoľko súdu nebolo v incidenčnom spore predložené rozhodnutie Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou o náhrade trov konania (čo do základu). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle
§ 32 ods. 14 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022, súd
žalobu v časti o určenie, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 9.433,15 Eur, titulom
náhrady trov konania, zamietol. V danom smere okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5Cdo/109/2018 zo dňa 28.03.2019, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV.ÚS 186/2021 z 13.07.2021.

30.Okresnýsúdzáverompoukázalnato,žežalobcanapojednávanídňa24.05.2023upresnilformuláciu
žalobného návrhu tak, ako ju premietol do výroku I. rozhodnutia. Vzhľadom k tomu mal za to, že žalobca

formuloval petit žaloby (s poukazom na upresnenie formulácie žalobného návrhu na pojednávaní dňa
24.05.2023) jasne, určite a zrozumiteľne. Okresný súd konštatoval, že z porovnania obsahu prihlášky
pohľadávky žalobcu por. č. 2 zo dňa 26.05.2022 so žalobným návrhom upresneným na pojednávaní dňa
24.05.2023 je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky
popretej pohľadávky, ktoré uviedol aj v označenej prihláške pohľadávky, pričom súčasne konštatoval,

že v prihláške pohľadávky zdôvodnil právny dôvod vzniku pohľadávky podrobnejšie aj s poukazom na
písomnú zmluvu o dielo zo dňa 26.03.2020.

31. O trovách konania rozhodol okresný súd postupom podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že obe strany mali vo veci čiastočný úspech.

32. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v rozsahu
výrokov I. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam;§365ods.1písm.

b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, odvolateľ poukázal na § 32 ods. 14, veta druhá ZoKR,

podľa ktorého sa v žalobe môže veriteľ domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Žalobca v
prihláške č. 2 zo dňa 26.05.2022 neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky ústnu zmluvu o dielo, na
základe ktorej mal vzniknúť medzi žalobcom a úpadcom právny vzťah. Právny dôvod vzniku pohľadávky,
ktorý bol rozsudkom určený, nebol žalobcom v prihláške č. 2 zo dňa 26.05.2022 uvedený ako právny
dôvod vzniku. Súd prvej inštancie pritom v rozsudku uviedol, že v incidenčnom konaní boli riadne

preukázané oba zmluvné vzťahy medzi žalobcom a úpadcom, založené písomnou zmluvou o dielo zo
dňa 26.03.2020, ako aj ústnou zmluvou o dielo, ktorej predmetom bolo ušitie rúšok z nanomateriálu pre
úpadcu. V danom smere žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2017,
sp. zn. 3Obdo/70/2016, podľa ktorého je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho vincidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie.
Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože
to je úlohou správcu. Predmetom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací

prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Konajúce súdy
nemohli pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na tie skutočnosti, ktoré síce vyšli najavo, ale boli uplatnené
po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho nemali dosah na predmet konania.

34. Žalovaný má s poukazom na dané rozhodnutie za to, že žalobca po uplynutí lehoty na podanie
žaloby o určenie popretých pohľadávok zmenil právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky, čo malo
mať za následok zamietnutie žaloby. Konajúci súd prvej inštancie, aj keď žalobca dodatočne upravil petit
žaloby, nemal na túto skutočnosť prihliadať práve z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby
o určenie popretej pohľadávky. Žalobca v žalobe síce poukázal na § 536 Obchodného zákonníka, avšak
nikde v žalobe netvrdí, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo s konkrétnym obsahom. V bode 24

svojej žaloby žalobca len polemizuje nad tým, že „Pokiaľ by sa na zmluvný vzťah nazeralo tak, že vznikol
na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020, je cenou 1,- Eur/ks. V prípade, ak by sa zmluvný vzťah
posudzoval ako uzavretý na základe osobitnej ústnej zmluvy o dielo, cena obvyklá by bola najmenej
1,- Eur/ks ...“

35. Žalovaný taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2018, sp. zn.
1Obo/17/2017, podľa ktorého nesprávny žalobný petit, v ktorom vymedzenie práv a zodpovedajúcich
povinností je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, má za následok v prípade prevzatia takéhoto
petitu do výroku súdneho rozhodnutia, že rozhodnutie by bolo nevykonateľné.

36. Žalovaný opakovane poukázal na to, že žalobca neuviedol v prihláške pohľadávky č. 2 ako právny
dôvod vzniku pohľadávky ústnu zmluvu o dielo, preto súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zákonných
limitov, pokiaľ prisúdil žalobcovi právo z iného právneho dôvodu, ako uviedol žalobca v prihláške č. 2
zo dňa 26.05.2022. Konaním súdu prvej inštancie preto došlo k porušeniu § 32 ods. 14 ZoKR. Podľa
názoru žalovaného, súd prvej inštancie mimo rozsahu nároku uplatneného a vymedzeného v prihláške

ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o dielo. Žalovaný má za to, že
ide o skutočnosť, ktorá bola žalobcom substancovaná po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby
o určenie popretej pohľadávky, v dôsledku čoho nebol súd oprávnený na túto skutočnosť prihliadať.
V danom smere žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.05.2000, sp. zn.
1Obo/294/99 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2001 pod

R 32/2001.

37. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalovaný aj posúdenie relevantnosti zapísania dotknutých
rúšok s nanovláknom do súpisu majetku. V danom smere žalovaný poukázal na to, že konkurzná
podstata a súpis majetku sú dva odlišné právne inštitúty, ktoré nemožno zamieňať. Otázka rozsahu

majetku podliehajúceho konkurzu je otázkou skutkovou. Súpis majetku je zas listina oprávňujúca
správcu majetok v ňom zapísaný speňažiť. I keď nejaký majetok podliehajúci konkurzu v súpise nie je
zapísaný, neznamená to, že prestáva podliehať konkurzu. Na strane druhej, pokiaľ je zapísaný v súpise
majetok, ktorý konkurzu nepodlieha, jeho zapísaním sa nestáva majetkom konkurzu podliehajúcim.

38. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalovaný aj posúdenie popretia výšky a vymáhateľnosti
ako neopodstatneného (body 26 a 27 rozsudku).

39. Podľa názoru žalovaného, správca poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu - ako celok.
Keďže právny dôvod prihlásenej pohľadávky bol sporný, správca celkom logicky v celom rozsahu poprel

aj výšku a vymáhateľnosť tejto nepreukázanej (spornej) pohľadávky. Úvahy súdu prvej inštancie, že
správca mal uviesť, aká by mala byť v skutočnosti výška predmetnej pohľadávky, nie sú na mieste.
Sporný je právny dôvod a tým aj celá výška prihlásenej pohľadávky. Rovnako za nesprávne považuje
žalovaný aj úvahy súdu prvej inštancie o tom, že správca v jeho popieracom prejave aj v dôvodoch
popretia vymáhateľnosti žalovanej pohľadávky namietal právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky,

nie jej vymáhateľnosť, ako aj to, že správca nevzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ je sporný právny dôvod vzniku a existencia prihlásenej pohľadávky,
je tým implicitne sporná aj jej vymáhateľnosť. Rovnako je absurdné, aby správca namietal premlčaniepohľadávky, pretože v danom prípade by potvrdil, že pohľadávka existuje. Správca poprel pohľadávku
ako celok, preto otázka posudzovania premlčania je bezpredmetná.

40. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný uviedol, že skutkové zistenie, že došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy o dielo, považuje žalovaný za nesprávne, nakoľko táto skutočnosť zo strany žalobcu
nebola preukázaná a nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Žalovaný pritom akcentoval, že k
žiadnemu výsluchu štatutárneho zástupcu úpadcu J. K. C. nedošlo. Žalovaný poukázal na to, že žalobca
predložil ako dôkaz listinu - zápisnicu zo dňa 12.08.2021, ktorej obsahom je výpoveď svedka J. K.

C., avšak tento dôkaz mal byť posudzovaný len ako dôkaz listinou, nie ako dôkaz výsluchom svedka.
Keďže v tomto konaní k žiadnemu výsluchu J. K. C. nedošlo, z jeho výpovede teda nemôže nič vyplývať.
Žalobca v žalobe netvrdil, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy, čo by mala preukazovať zápisnica z
výsluchu J. K. C.. Dôkazy v žiadnom prípade neslúžia na to, aby sa ich vykonaním zisťovali nejaké nové
skutočnosti, ktoré by sa v konaní mohli substancovať. Napokon, zo zápisnice zo dňa 12.08.2021 nič
také, ako konštatuje súd prvej inštancie, ani nevyplýva. Žiadna dohoda o výrobe rúšok z nanomateriálu

sa v celom texte zápisnice vôbec neuvádza a ide preto o nesprávne skutkové zistenie.

41. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že z celého obsahu odôvodnenia rozsudku nie je nijako zistiteľné,
na základe akých dôkazov dospel súd k záveru o dohode o cene za dielo, resp. k dohode o tom, že
spôsob určenia ceny nie je pre zmluvné strany rozhodujúci, ktorá náležitosť je esenciálnou náležitosťou

dohody o diele. Z uvedených dôvodov žalovaný poukázal na to, že v danej časti je rozsudok zmätočný,
arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

42. Za nesprávne skutkové zistenie považoval žalovaný aj zistenie súdu prvej inštancie uvedené v
bode 20 rozsudku, v ktorom okresný súd konštatoval, že nebolo v spore preukázané, že by úpadca

namietal výšku ceny fakturovanej faktúrou č. 20.0064, preto uzavrel, že fakturovaná cena za rúška z
nanomateriálu predstavuje ústne dohodnutú cenu uvedených rúšok. Žalovaný pritom poukázal na to, že
je to správca, ktorý popiera a ktorý poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku. To, či úpadca pred začatím
konkurzného konania namietal alebo nenamietal cenu za rúška, je v tomto konaní právne aj skutkovo
irelevantné. Žalovanému nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie z nenamietania faktúry vzťahujúcej sa

k písomne uzavretej zmluve o dielo vyvodil existenciu ústnej zmluvy o dielo a dohody o cene za dielo.
Pritom sám žalobca v žalobe uvádza, ako jednostranne dospel k cene za dielo, ktorú si voči úpadcovi
uplatnil.

43. Žalovaný má rovnako za to, že nesprávne skutkové zistenie je aj to, že došlo k odstúpeniu od ústne

uzavretej zmluvy o dielo, ako to konštatuje súd prvej inštancie v bode 21 rozsudku. Žalovaný v danom
smere poukázal na to, že z vyššie špecifikovaného odstúpenia nevyplýva odstúpenie od konkrétnej
ústnej zmluvy o dielo.

44. Záverom žalovaný namietol, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom

prakticky znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv, a to porušením rozhodujúcich
charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno nijako zdôvodniť ani ospravedlniť.
Súd prvej inštancie predovšetkým 1/ nesprávnymi skutkovými zisteniami vniesol do rozhodovacej
činnosti neakceptovateľnú arbitrárnosť a svojvôľu; 2/ nevysporiadal sa s relevantnou argumentáciou
žalovaného (najmä, že dôvodom vzniku pohľadávky uvedenej v prihláške č. 2 zo dňa 26.05.2022 nebola

ústna zmluva o dielo, ako aj to, že k platne uzavretej ústnej zmluve o dielo nedošlo z dôvodu neexistencie
dohody o cene); 3/ nesprávnym spôsobom vykonania dokazovania (neexistujúci výsluch svedka J. C.
a skutkové zistenia, ktoré mali vyplývať z jeho výpovede); 4/ nerešpektovaním celého obsahu zákonnej
úpravy, najmä špeciálnych ustanovení ZoKR. Týmto postupom tak súd prvej inštancie porušil ústavný
princíp právnej istoty. Záverom žalovaný navrhol, že pokiaľ niektoré zo žalovaným uvedených dôvodov

subsumovaných pod iné odvolacie dôvody možno považovať za tzv. inú vadu konania, aby boli takto
posudzované.

45. Žalovaný na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

46. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa plne stotožňuje s výrokom I.
rozsudkuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.36Cbi/11/2022zodňa16.06.2023atentopovažujezasprávnya zákonný. Podľa názoru žalobkyne dáva rozhodnutie súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne všetky
odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

47. Žalobkyňa v úvode vyjadrenia namietla, že odvolanie proti rozsudku bolo podané neoprávnenou
osobou. Poukázala pritom na to, že po informatívnom overení si elektronického podpisu cez službu
Ústredného portálu verejnej správy (www.slovensko.sk) zistila, že odvolanie podané žalovaným proti
rozsudku zo dňa 21.07.2023 bolo podpísané certifikátom na občianskom preukaze (KEP) L. M. a nie
mandátnym certifikátom advokáta na jeho advokátskom preukaze. Jedná sa tak len o podpis certifikátom

na občianskom preukaze, pričom pre toto podanie je nutné „v elektronickom svete“ považovať za
podanie podané a podpísané subjektom L. M. ako fyzickou osobou nepodnikateľom a nie L. M. ako
advokátomvykonávajúcimadvokáciuakokonateľspoločnostiSOJKALEGALs.r.o.,ktoréhosplnomocnil
žalovaný na zastupovanie v tomto spore.

48. V ďalšom žalobca poukázal na to, že len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné

autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente). Pokiaľ by neautorizované elektronické podanie vo veci
samej nebolo dodatočne v lehote zaslané listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou,
súd naň v súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP neprihliada, t.j. hľadí sa naň ako keby nebolo podané.
Nakoľkoodvolaniežalovanéhoprotirozsudkubolourobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľa

osobitného predpisu konateľom - advokátom splnomocneným žalovaným a súdu nebolo dodatočne
doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v
lehote 10 dní, na odvolanie žalovaného proti rozsudku by sa nemalo prihliadať, t.j. malo by sa naň hľadieť
ako keby nebolo podané.

49. V danom smere žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obdo/38/2022 zo dňa 18.04.2023, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/64/2022
zo dňa 31.08.2022, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/37/2023 zo dňa 12.06.2023,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndob/13/2020 zo dňa 30.09.2020 a
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndob/12/2020 zo dňa 26.08.2020. Žalobkyňa

uviedla, že podanie odvolania žalovaného proti rozsudku neoprávnenou osobou vyplýva aj z overenia
na ústrednom portáli verejnej správy, služba informatívneho overenia elektronického podpisu, pričom
predložila výsledok informatívneho overenia elektronického podpisu odvolania proti rozsudku žalovanej.
Z uvedených dôvodov žalobkyňa prednostne žiadala, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného
voči rozsudku tak, že predmetné odvolanie žalovaného v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietne ako

podané neoprávnenou osobou.

50. Žalobkyňa v ďalšom rozporovala tvrdenia žalovaného, že by neexistoval právny dôvod prihlásenej
pohľadávky, s poukazom na to, že žalobkyňa na základe objednávky úpadcu zhotovila 201 000 ks
chirurgických masiek sa nanovláknom, čo potvrdil aj úpadca vo svojich podaniach produkovaných v

spore predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu.

51. V ďalšom žalobkyňa opakovane poukázala na to, že z listinných dôkazov vyplýva, že uzatvorila
s úpadcom ako objednávateľom dňa 26.03.2020 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie
chirurgických masiek - rúško špeciál - 11260 - antibakteriálne v počte 1 400 000 ks. Žalobkyňa zhotovila

a úpadca prevzal chirurgické masky v počte 943 000 ks za cenu 1,20 Eur, spolu v cene za dielo
1.131.600,- Eur vrátane DPH, pričom k dodaniu poslednej časti rúšok v špecifikácii podľa prílohy k
zmluve o dielo došlo dňa 06.05.2020. Žalobkyňa poukazovala na to, že z predložených dôkazov taktiež
vyplýva, a to z dodacích listov, že úpadca žalobkyni poskytoval materiál na zhotovenie rúšok. Jedná sa o
listiny označené dátumami 13.05.2020 a 25.06.2020. Z uvedených listín vyplýva, že úpadca poskytoval

žalobkyni napr. sáčky, krabice, nite, gumičky, z čoho nepochybne vyplýva, že mal úpadca záujem, aby
žalobkyňa zhotovila rúška a tieto rúška do pripravených vtáčkov aj krabíc nabalila.

52. Podľa žalobkyne, z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že si úpadca následne v máji 2020
u žalobkyni ústne objednal zhotovenie ďalšieho diela chirurgických masiek s nanovláknom. Vzhľadom

na to, že podľa zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020 nedošlo k dodaniu dohodnutého množstva rúšok, keď
prišla ďalšia požiadavka dňa 19.05.2021 zo strany úpadcu na výrobu rúšok z nanomateriálu, žalobkyňa
nepochybovalaotom,žejetosúčasťouzáväzkuvyrobiťpreúpadcuspolu1400000ksrúšok.Žalobkyňa
nemala žiaden dôvod pochybovať o tom, že dochádza k pokračovaniu výpomoci úpadcovi. Žalobkyňapripustila, že formulácia zmluvy o dielo si vyžadovala na dodanie iného diela písomný dodatok k zmluve
o dielo, avšak poukázala na existujúce podmienky, a to núdzový stav na Slovensku v súvislosti s
pandémiou nového Corona vírusu ako aj potrebou okamžitého zhotovenia rúšok. Z uvedeného dôvodu

zástupcovia žalobkyne ani úpadcu nemysleli na formálne úpravy existujúceho právneho vzťahu.

53. Žalobkyňa v ďalšom poukázala na to, že Obchodný zákonník pripúšťa uzavieranie zmlúv ústnou, či
konkludentnou formou a za listiny, ktoré majú preukazovať vznik zmluvného vzťahu považuje žalobkyňa
práve dodacie listy, pričom najneskôr k dátumu prvého dodacieho listu zo dňa 13.05.2020 vznikla ústna

zmluva o dielo a najneskôr 13.05.2020 úpadca splnil svoju časť záväzku dodať materiál na zhotovenie
diela, ktoré následne žalobkyňa použitím vlastnej pracovnej sily spracovala, konkludentným konaním
tak zhotovila dojednané dielo. Podľa názoru žalobkyne je podstatné, že obidve zmluvné strany prejavili
vôľu, aby žalobkyňa zhotovila z materiálu dodaného úpadcovi chirurgické masky s nanovláknom s
filtračnou účinnosťou FFP 2 94,9 %. Z uvedeného dôvodu, je podľa názoru žalobkyne, potrebné posúdiť
zmluvu ako ústnu zmluvu o dielo, pri ktorej zmluvné strany prejavili vôľu cenu za dielo neurčiť, resp.

ktorej určenie bolo ponechané na obvyklé cenové podmienky dojednané v predchádzajúcich obchodoch
medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu je potrebné postupovať podľa § 546 ods. 1 veta druhá
Obchodného zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je cena dohodnutá alebo určiteľná, je objednávateľ
povinnýzaplatiťcenu,ktorásaobvykleplatízaporovnateľnédielovčaseuzavretiazmluvyzaobdobných
obchodných podmienok. Z uvedeného dôvodu si žalobkyňa uplatnila nárok na cenu za dielo vo výške

nižšej ako by jej mala patriť. Vzhľadom k tomu, že úpadca už v tom čase smeroval k úpadku, 201
000 ks chirurgických masiek s nanovláknom neprevzal. Žalobkyni preto neostalo nič iné ako v súlade
s § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka listom zo dňa 30.11.2020 od zmluvy odstúpiť a za zhotovené
dielo vystaviť faktúru vo výške ceny obvyklej (aj keď v skutočnosti nižšej) faktúrou č. 20.0064 zo dňa
30.11.2020 na sumu 241.200,- Eur so splatnosťou 14.12.2020. Žalobkyňa poukázala na to, že úpadcu

vyzývala na prevzatie diela výzvou zo dňa 16 .11.2020, pričom tejto výzve predchádzalo nespočetné
množstvo ústnych výziev zo strany žalobkyne.

54. Žalobkyňa opakovane poukázala na predložené dôkazy preukazujúce zhotovovanie nano-rúšok
žalobkyne pre úpadcu ako aj samotnú výpoveď generálneho riaditeľa úpadcu J. K. C. na pojednávaní

zo dňa 12.08.2021 pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou v spore o zaplatenie 176.000,- Eur
s príslušenstvom vedenom pod sp. zn. 1Cb/8/2021, ktorý jednoznačne potvrdil, že došlo k objednaniu
rúšok zo strany úpadcu.

55. Žalobkyňa poukázala na to, že od začiatku tvrdila, že právny dôvod vzniku pohľadávky je zmluva

o dielo, pričom právne posúdenie či išlo o zmluvu o dielo zo dňa 26.03.2020 alebo išlo o ústnu zmluvu
o dielo je úplne irelevantné. Len z opatrnosti žalobkyňa (vzhľadom na spochybňovanie zo strany
žalovaného) na pojednávaní dňa 24.05.2023 uplatnila v tomto spore nároky, akoby išlo o odstúpenie od
zmluvy o dielo ústne uzavretej. Odstúpenie od ústnej zmluvy o dielo realizovala žalobkyňa v zmysle §
548ods.2Obchodnéhozákonníka,nakoľkokodstúpeniuodzmluvydošlopreomeškanieobjednávateľa

– úpadcu, s prevzatím zhotoveného diela, a preto žalobkyni patrí cena ako zhotoviteľovi, na ktorú má
nárok na základe zmluvy. V prípade pokiaľ aj bola rozporovaná dohoda o cene, resp. zmluva o dielo
zo dňa 26.03.2020, pre tento prípad žalobkyňa ako zhotoviteľ použila ust. § 546 ods. 1 Obchodného
zákonníka s tým, že úpadca je povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. Z
uvedeného dôvodu si napriek dohodnutej sume 1,20 Eur za rúško uplatňovala cenu len vo výške 1,-

Eur za ks. Znížila tak svoju pôvodne ústne dojednanú a potvrdenú cenu zo strany úpadcu z 1,20 Eur
na 1,- Eur.

56. Žalobkyňa poukázala na to, že existenciu predmetnej ústnej zmluvy o dielo potvrdzujú aj skutkové
tvrdenia a námietka započítania zo strany úpadcu v spore vedenom Okresným súdom Bánovce nad

Bebravou pod sp. zn. 1Cb/4/2022, ktorého predmetom bolo zaplatenie ceny za rúška z nanomateriálov
v sume 241.200,- Eur, v ktorom spore vzniesol úpadca námietku započítania vzájomných pohľadávok
fakturovaných faktúrami č. 204010354 na sumu 217.980,- Eur a č. 20.0064 na sumu 541.200,- Eur, z
čoho jednoznačne vyplýva, že žalovanú pohľadávku nerozporoval. V incidenčnom spore, podľa názoru
žalobkyne, nebolo preukázané, že by úpadca namietal výšku ceny fakturovanej faktúrou č. 20.0064,

preto má žalobkyňa za to, že fakturovaná cena za rúško z nanomateriálu predstavuje ústne dohodnutú
cenu uvedených rúšok.57. Žalobkyňa opakovane poukázala na to, že žalovaný neuhradené rúška eviduje v majetku úpadcu,
čo vyplýva z registra úpadcov www.ru.justice.sk ako aj z Obchodného vestníka 152/2022 deň vydania
08.08.2022 K045969. Podľa názoru žalobkyne, nie je možné poňať do súpisu majetku úpadcu majetok,

ktorý iným podaním žalovaný popiera, tvrdiac, že neexistuje, resp., že úpadcovi nepatrí (lebo logicky, ak
podľa žalovanej nevznikla zmluva, zhotovené dielo nemôže patriť úpadcovi). Žalovaný tak urobil pravý
opak - poprel pravosť pohľadávky a majetok, ohľadne, ktorého nárok na zaplatenie vyplýva z popretej
pohľadávky, zahrnul do súpisu majetku. Žalobkyni by tak hrozilo, že v prípade neúspechu v tomto spore,
nielenže príde o peniaze, avšak zároveň nebude mať ani nárok na výsledok svojej činnosti, ktorý by jej

v prípade neúspechu v spore mal patriť. Takýto postup je v rozpore s platným právom, nakoľko smeruje
k tomu, aby žalobkyni nepatrili ani peniaze a ani majetok, ktorý za peniaze úpadcovi zhotovila.

58. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že z dôvodov popretia právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky
nevyplýva, že by žalovaný namietol jej výšku. Žalovaný neuviedol aká mala byť v skutočnosti výška
predmetnej pohľadávky, preto je potrebné posúdiť dôvody popretia výšky žalovanej pohľadávky ako

neopodstatnené. Podľa názoru žalobcu, výška pohľadávky je popretá len vtedy, ak sa tvrdí, že tu
pohľadávka síce je, avšak dlžník dlhuje menej, než koľko bolo v prihláške uvedené.

59. Rovnako tak žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v popieracom prejave i v dôvodoch
popretia vymáhateľnosti žalovanej pohľadávky namietal právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky,

nie jej vymáhateľnosť. Okrem toho, správca v popieracom prejave nevzniesol námietku premlčania
žalovanej pohľadávky. Ani z vykonaného dokazovania v spore nevyplynulo, že by žalovanú pohľadávku
nebolo možné vymáhať na súde. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa konštatovala, že dôvody popretia
vymáhateľnosti žalovanej pohľadávky sú neopodstatnené.

60. K námietke žalovaného ohľadne rozhodnutia okresného súdu nad rámec zákonných limitov
žalobkyňauviedla,žeprocesnépravidláakéhokoľvekkonanianemôžubyťprekážkouuplatnenianároku,
ohľadne ktorého zákon pripúšťa ústne ba dokonca konkludentné konanie. Všetky právne náležitosti
ohľadom uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo, dojednania zhotovenia ďalších rúšok, nárok na cenu z titulu
odstúpenia od ústnej zmluvy o dielo podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva z prihlášky

žalobkyne č. 2, z incidenčnej žaloby a rovnako aj z ďalších podaní. Žalobkyňa poukázala na to, že
už v prihláške pohľadávky č. 2 sú zrejme právne dôvody, ktorými si uplatňuje svoj nárok žalobkyňa
v tomto spore vrátane konštatovania, že z dôvodu omeškania úpadcu s prevzatím rúšok odstúpila
žalobkyňa od zmluvy o dielo, na základe ktorej došlo k zhotoveniu 201 000 ks chirurgických masiek
s nanovláknom. Vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa

24.05.2023, ako aj vyjadrenie žalovanej žalobkyňa so súhlasom súdu na pojednávaní dňa 24.05.2023
len upresnila požadovaný petit s tým, že navrhla aby súd určil, že žalobkyňa je veriteľom pohľadávky v
sume 279.577,50 Eur čo do právneho dôvodu vymáhateľnosti a výšky, prihlásenej prihláškou č. 2 zo dňa
26.05.2022 v konkurznom konaní na majetok úpadcu na základe ústnej zmluvy o dielo v nadväznosti na
odstúpenie od ústnej zmluvy o dielo zo dňa 30.11.2020 a nároku na zaplatenie ceny za dielo v zmysle

§ 548 ods. 2 Obchodného zákonníka.

61. Žalobkyňa poukázala na to, že žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako
každé podanie podľa jeho obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP. V danom smere poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.09.2010 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/77/2007 zo dňa 10.04.2008.

62. Žalobkyňa má za to, že z porovnania obsahu prihlášky pohľadávky žalobkyne por. č. 2 zo dňa
26.05.2022 so žalobným návrhom je jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia

právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, ktoré uviedla aj v predmetnej prihláške
pohľadávky v prihláške č. 2 bol ako právny dôvod uvedený zhotovenie diela, pričom žalobkyňa podrobne
opísala skutkový stav počnúc uzavretím písomnej zmluvy o dielo s úpadcom, cez objednávanie
zhotovenia ďalších rúšok s polemikou právneho posúdenia vzniku ďalšej ústnej zmluvy o dielo, až po
odstúpenie od zmluvy a vystavenie faktúry za zhotovenie rúšok. Rovnako v žalobe bol uvedený tento

istý skutkový stav, pričom v petite bol ako právny titul uvedený - zhotovenie diela. Po spochybnení
správnosti formulácie právneho dôvodu bol upresnený právny titul ako zmluva o dielo. Po ďalšom
spochybnení žalobkyne došlo na pojednávaní k ďalšiemu upresneniu titulu - neuhradená cena diela v
zmysle § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka na základe ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcoma úpadcom a odstúpenia žalobcu od ústnej zmluvy o dielo zo dňa 30.11.2020. V žiadnom prípade preto
nemožno v spravodlivom procese dospieť k záveru, že by žalobkyňa v petite uvádzala právny dôvod,
ktorý neuvádzala v prihláške č. 2 alebo naopak.

63. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovanej v zmysle § 386
písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou, resp. pokiaľ ho odvolací súd neodmietne
ako podané neoprávnenou osobou, navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

64. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich tvrdeniach a
argumentoch. Keďže v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, a keďže odvolacia replika
ani odvolacia duplika neobsahovala žiadne novoty, odvolací súd nepovažoval za nutné reprodukovať

ich obsah.

65. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a § 385
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je v napadnutom výroku vecne správne.

66. Z obsahu spisového materiálu súdu prvej inštancie vyplýva, že uznesením Okresného súdu v
Trenčíne sp. zn. 38K/7/2022 zo dňa 27.04.2022, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 84/2022 dňa
03.05.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze
so sídlom Textilná č. 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO 34 142 568, pričom do funkcie správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný.

67. Žalobca si prihláškou pohľadávky pod poradovým č. 2 zo dňa 26.05.2022 prihlásil v označenom
konkurze pohľadávku vo výške 241.200,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 28.904,35 Eur a s
nákladmi z uplatnenia vo výške 9.473,15 Eur, ktorá bola v zozname pohľadávok zapísaná pod č. 127. V

predmetnej prihláške žalobca poukázal na písomne uzavretú zmluvu o dielo zo dňa 26.03.2020, ktorej
predmetom bolo zhotovenie rúšok v počte 1 400 000, pričom sa jednalo o chirurgické masky - rúško
špeciál - 11260 - antibakteriálne, za cenu za dielo 1,- Eur + DPH, t.j. spolu 1,20 Eur. Žalobca ďalej v
prihláške konštatoval, že následne v máji 2020 si dlžník u veriteľa objednal zhotovenie ďalšieho diela
chirurgických masiek s nano-vláknom z materiálu dodaného veriteľom s konštatovaním, že : vzhľadom

na to, že podľa zmluvy o dielo nedošlo k objednaniu dohodnutého množstva rúšok, keď prišla pred
19.05.2021 ďalšia požiadavka zo strany dlžníka na výrobu rúšok z nanomateriálu, veriteľ nepochyboval
o tom, že je to súčasťou jeho záväzku vyrobiť pre dlžníka spolu 1 400 000 ks rúšok. Veriteľ nemal
dôvod pochybovať o tom, že dochádza k pokračovaniu výpomoci dlžníkovi, nakoľko certifikáty vlastní
dlžník. Na základe tejto objednávky dlžníka došlo po dodaní materiálu dlžníkom zo strany žalobcu k

zhotoveniu rúšok z nanomateriálu v rozsahu 201 000 ks. Dlžník od mája 2020, odkedy boli zhotovené
prvé kusy, veriteľovi neposkytol požadovanú súčinnosť a zhotovené chirurgické masky s nano-vláknom
neprevzal. Z uvedeného dôvodu veriteľ adresoval dlžníkovi dňa 16.11.2020 výzvu, aby si prevzal 201
000 ks zhotovených chirurgických masiek s nano-vláknom s upozornením, že v prípade omeškania
s prevzatím zhotoveného diela využije veriteľ právo odstúpiť od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že dlžník

neprevzal zhotovené chirurgické masky, veriteľ listom zo dňa 30.11.2020 odstúpil od zmluvy o dielo, na
základe ktorej došlo k zhotoveniu 201 000 ks chirurgických masiek s nano-vláknom uzavretej dlžníkom
a zároveň veriteľ vystavil dlžníkovi faktúru č. 20.0064 zo dňa 30.11.2020 na sumu 241.200,- Eur so
splatnosťou 14.12.2020. Veriteľ poukázal na to, že napriek skutočnosti, že dohodnutá cena na základe
zmluvy o dielo za 1 ks chirurgickej masky s nano-vláknom bola 1,20 Eur, veriteľ vo faktúre požadoval

uhradiť za 1 ks chirurgickej masky s nano-vláknom cenu vo výš výške 1,- Eur, ktorá bola dohodnutá
medzi veriteľom a dlžníkom podľa zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020 za menej zložité zhotovenie masiek.
Dlžník sumu vyplývajúcu z predmetnej faktúry napriek uplynutiu lehoty splatnosti veriteľovi neuhradil.
V ďalšom veriteľ v prihláške poukázal na to, že sa so svojím nárokom obrátil na upomínací súd, ktorý
vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, voči ktorému dlžník podal odpor. Z uvedeného dôvodu

došlo k postúpeniu uvedenej veci na Okresný súd Bánovce nad Bebravou, kde bolo konanie vedené
pod sp. zn. 1Cb/4/2022.68. Správca úpadcu poprel pohľadávku žalobcu ako celok, teda čo do právneho dôvodu, výšky
a vymáhateľnosti s odôvodnením, že správca neustálil, či podstatou vzájomnej spolupráce malo
byť dodanie materiálu zo strany úpadcu veriteľovi za účelom vyhotovenia rúšok z nano-vlákna pre

samotného veriteľa, alebo podstatou vzájomnej spolupráce malo byť dodanie materiálu veriteľovi za
účelom vyhotovenia rúšok z nano-vlákna pre samotného úpadcu. Poukázal na to, že predmetom
spoluprácebolirúškainéhotypuakosúrúškauvedenévprílohezmluvyodielouzavretejmedziúpadcom
a veriteľom dňa 26.03.2020, preto nie je možné ich spoluprácu pod túto zmluvu subsumovať. Žiadnu
inú dohodu strán však veriteľ k prihláške pohľadávky nepriložil, ani objednávku, či iný dokument, z

ktorého by vyplývala presná a určitá dohoda zmluvných strán o vzájomnej spolupráci vo vzťahu k
rúškam z nano-vlákna. Pokiaľ bola spolupráca založená na ústnej báze, je táto pre správcu absolútne
nepreskúmateľná. Správca poukázal na tú skutočnosť, že faktúra bola veriteľom vystavená so značným
časovým posunom vo vzťahu k času, kedy mala byť činnosť veriteľom vykonávaná, keďže úpadca bol
vyzvaný na prevzatie 201 000 rúšok z nano-vlákna až na základe listu právneho zástupcu veriteľa zo dňa
16.11.2020. V ďalšom správca úpadcu poukázal na to, že z odporu voči platobnému rozkazu vyplýva,

že úpadca jednostranne započítal podľa ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 152
CSP pohľadávku veriteľa s pohľadávkou úpadcu vyúčtovanej faktúrou č. 204010354 zo dňa 23.11.2020
v celkovej výške 217.980,- Eur s DPH, ktorej predmetom malo byť práve dodanie materiálu na šitie rúšok
znano-vlákna.Uvedenérovnakovyvolávaspornosťvovzťahukprávnejpodstatecelejspoluprácemedzi
veriteľom a úpadcom. Záverom správca poukázal na to, že veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že

rúška z nano-vlákna boli vyrobené, ani to či sa tieto nachádzajú aktuálne u veriteľa. Z listu veriteľa zo dňa
30.11.2020 vyplýva, že veriteľ si k predmetným rúškam uplatnil zádržné právo podľa ust. § 151s ods.
1 OZ, avšak napriek k tomu, že sa jedná o zabezpečovacie právo, prihláška bola veriteľom podaná ako
obyčajná prihláška bez zabezpečenia. Správca tak záverom konštatoval, že na základe prílohy nie je
možné jednoznačne a nepochybne ustáliť právne vzťahy, z čoho vyplýva spornosť veriteľom prihlásenej

pohľadávky.

69. Z výdajky-prevodky zo dňa 13.05.2020 je zrejmé, že úpadca vydal žalobcovi materiál na šitie rúšok,
a to 22 roliek bieleho materiálu, 2 rolky nano (vystrihnuté 3 900 ks respirátorov nano + látka), 2 krabičky
nití, pliešky a 3 kotúče gumičky.

70. Z dodacích listov zo dňa 15.05.2020, 18.05.2020, 19.05.2020, 21.05.2020, 25.05.2020, 26.05.2020,
27.05.2020, 08.06.2020 a 25.06.2020 vyplýva, že úpadca dodal žalobcovi materiál na vyhotovenie rúšok
(pliešky, zdravotná guma, nite, látka, vrátane nanomateriálu, sáčky, krabice).

71. Faktúrou č. 20.0064 zo dňa 30.11.2020, splatnou dňa 14.12.2020, vyfakturoval žalobca úpadcovi
cenu za zhotovenie chirurgických masiek s nano-vláknom v sume 1,- Eur/ks bez DPH, t.j. spolu v sume
241.200,- Eur s DPH. Na faktúre je uvedená poznámka "na základe zmluvy o dielo podpísanej dňa
26.03.2020“.

72. Medzi zástupcami žalobcu prebiehala komunikácia ohľadne výroby novej masky (2 vrstvy
zdravotníckej bavlny a materiál membrány Nano uprostred) pre ZORNICA BANKO FASHION a.s.
(úpadcu), ktorá výroba mala byť realizovaná popri výrobe košieľ.

73. Medzi pracovníčkou žalobcu (C. L. – technologické oddelenie žalobcu) a pracovníčkou žalovaného

(C. J.) prebiehala mailová komunikácie ohľadne dodávania materiálu z nanovlákna, či iných
komponentov na šitie rúšok z nanovlákna.

74. Listom zo dňa 30.11.2020, ktorý bol doručený úpadcovi dňa 02.12.2020, odstúpil žalobca od zmluvy
o dielo, na základe ktorej došlo k zhotoveniu 201 000 ks chirurgických masiek s nano-vláknom z dôvodu

omeškania objednávateľa s prevzatím chirurgických masiek s nano-vláknom. Veriteľ zároveň vyzval
objednávateľa v zmysle § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka na zaplatenie ceny diela spolu v sume
241.200,- Eur s DPH. Zároveň veriteľ oznámil dlžníkovi, že si uplatňuje zádržné právo k veci, a to k 201
000 ks chirurgických masiek s nano-vláknom až do úhrady pohľadávok z titulu neuhradenej faktúry č.
20.0031 zo dňa 13.05.2020 vo výške 176.400,- Eur ako aj z titulu faktúry č. 20.0064 zo dňa 30.11.2020

na sumu 241.200,- Eur.

75. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022,
prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomnýmpodaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku
orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú

orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

76. Podľa § 32 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí
výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí

zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka
čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej
pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou
starostlivosťou.

77. Podľa § 32 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022,

veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť
podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,
inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde.

78. Podľa § 32 ods. 14 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia
a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho
práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

79. Podľa § 32 ods. 16 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 16.07.2022,
uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje
za zistenú.

80. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil tvrdenia
a argumenty žalovaného, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie sporu, v dôsledku čoho
nesprávnym spôsobom ustálil skutkový stav a takto zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.
Okresný súd tak uvedeným postupom dospel k predčasnému záveru o tom, že popierací prejav správcu

je nedôvodný a žalobe vo výroku I. vyhovel.

81. Prednostne sa odvolací súd vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne toho, že odvolanie bolo
podané neoprávnenou osobou, keďže bolo podpísané certifikátom na občianskom preukaze (KEP) L.
M. a nie mandátnym certifikátom advokáta na jeho advokátskom preukaze, z ktorého dôvodu žalobca

dôvodil, že toto podanie bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
a súdu nebolo dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v
lehote 10 dní, preto by sa na odvolanie žalovaného nemalo prihliadať, t.j. malo by sa naň hľadieť
ako keby nebolo podané. Uvedená námietka žalobcu ohľadne neoprávnenosti osoby odvolateľa
na podanie odvolania nie je relevantná. V danom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 189/2022 z 27. apríla 2022 v obdobnej situácii, ktorý
dospel k záveru: „Podanie advokátskej spoločnosti adresované orgánu verejnej moci, autorizované
konateľom advokátskej spoločnosti prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno akceptovať ako
riadne autorizované podanie strany konania. Opačný záver by bol prejavom prepiateho formalizmu.
Skutočnosť, že stavovská samosprávna organizácia advokátov vydáva aj svoje mandátne certifikáty

slúžiace na autorizáciu podaní, neznamená, že podanie autorizované konateľom advokátskej kancelárie
iným právne aprobovaným spôsobom nie je možné považovať za riadne autorizované podanie
pre účely posúdenia, či ide o úkon právnej služby, za ktorý patrí odmena.“ Z uvedeného dôvodu
odvolací súd nevyhodnotil podané odvolanie ako podanie podané neoprávnenou osobou, a toto
prejednal. Pokiaľ žalobca poukazoval v danom smere na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktoré mali byť formulované v v obdobnej veci (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obdo/38/2022 zo dňa 18.04.2023, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Ndob/13/2020 zo dňa 30.09.2020 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Ndob/12/2020 zo dňa 26.08.2020) odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia sa netýkajú obdobnéhoprípadu. Dve z týchto rozhodnutí sa týkajú odporu podaného elektronicky, avšak nie prostredníctvom
na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu a
v prípade tretieho rozhodnutia išlo o elektronický podpis zamestnankyne advokáta, teda osoby odlišnej

od splnomocneného advokáta. Uvedené rozhodnutia tak neriešia obdobnú situáciu.

82.SúdprvejinštancienapadnutýmrozhodnutímvovýrokuI.vyhovelžalobežalobcuourčeniepopretnej
pohľadávky v konkurze s odôvodnením, že v incidenčnom konaní boli riadne preukázané zmluvné
vzťahy medzi žalobcom a úpadcom založené jednak písomnou zmluvou o dielo ako aj ústnou zmluvou

o dielo ohľadne výroby 201 000 ks rúšok z nanomateriálu. Žalovaný pritom tak v popieracom prejave
správcu ako aj v priebehu súdneho konania namietal, že žalobca nekonkretizoval právny dôvod vzniku
pohľadávky a súd v súdnom konaní žalobcovi prisúdil právo z iného právneho dôvodu ako uviedol
žalobca v prihláške, teda postupoval v rozpore s § 32 ods. 14 ZKR. Táto obrana žalovaného je dôvodná.

83. Odvolací súd poukazuje na to, že v žalobe sa môže veriteľ v súlade s ust. § 32 ods. 14 ZKR

domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. V rámci incidenčného konania preto žalobca nemôže
modifikovať obsah svojej prihlášky, meniť právny dôvod vzniku pohľadávky, domáhať sa iného poradia,
či výšky pohľadávky než v prihláške. Akékoľvek rozširovanie, či podstatná úprava petitu žaloby, v
incidenčnom konaní, preto neprichádza do úvahy. Veriteľ popretej pohľadávky je tak v incidenčnom
konaní limitovaný popieracím prejavom správcu, na ktorý reaguje podaním žaloby v rozsahu, v ktorom

s jeho prejavom nesúhlasí. Ďalším limitom je obsah jeho prihlášky pohľadávky, nakoľko v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 32 ods. 14 ZKR sa môže v žalobe domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške.
Uvedený zákonný postup je logický, nakoľko jednotlivé kroky veriteľa a správcu na seba nadväzujú.
Na podklade prihlásenej pohľadávky veriteľa je správca povinný dôsledne a s odbornou starostlivosťou
preskúmať prihlásenú pohľadávku a výsledok tohto prieskumu odraziť buď v zistení alebo v popretí

pohľadávky. Jediným oprávneným subjektom na preskúmavanie pohľadávok prihlásených v konkurze
je ustanovený správca konkurznej podstaty, nie súd v incidenčnom konaní. Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017) uviedol, že: „Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom
konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je

rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a
vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ Prieskum súdu v incidenčnom
konaní je tak limitovaný popieracím prejavom správcu. Súd v incidenčnom konaní tak preskúmava
iba dôvody – relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky,
vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je tak konaním, v ktorom mal byť predmetom

kognície konajúceho súdu celý právny vzťah v celej jeho šírke a hĺbke.

84. Aj keď súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v úvode poukázal na túto ustálenú súdnu prax
vyšších súdnych autorít, pokiaľ ide o preskúmavanie popieracieho prejavu správcu v incidenčnom
konaní, v súdnom konaní sa dôsledne neriadil týmito závermi, keď svoj záver ohľadne existencie ústnej

zmluvy o dielo formuloval bez toho, aby vychádzal z prihlášky pohľadávky veriteľa a na ňu nadväzujúcej
žaloby veriteľa, v ktorej žalobca zadefinoval právny dôvod vzniku pohľadávky ako zhotovenie diela
sopisomskutkovéhodeja,vktoromkonkrétneneoznačilprávnydôvodvznikupohľadávky,ktorúvkonaní
prihlásil. Z popieracieho prejavu správcu úpadcu pritom vyplynulo, že tento namietal, že veriteľ k
prihláškenepripojilokrempísomnejzmluvyodielozodňa26.03.2020,ktorejpredmetombolirúškainého

typu (z iného materiálu - antibakteriálne), inú dohodu, či objednávku, alebo iný dokument, z ktorého by
vyplývala presná a určitá dohoda zmluvných strán o vzájomnej spolupráci vo vzťahu k rúškam z nano-
vlákna. Pokiaľ bola spolupráca medzi veriteľom a dlžníkom založená na ústnej báze, správca namietal
jej absolútnu nepreskúmateľnosť.

85. Odvolací súd prisvedčuje odvolacej argumentácii žalovaného, že závery súdu prvej inštancie o
tom, že žalobca ako zhotoviteľ ústne uzatvoril s objednávateľom (úpadcom) v zmysle § 536 ods. 1
Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie chirurgických masiek z
nanomateriálu sú nepreskúmateľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie nedal odpoveď žalovanému na
jeho námietku, že takýto právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý bol určený rozsudkom okresného

súdu, nebol žalobcom uvedený v prihláške a žalobca ani nikde v žalobe netvrdil, že došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy o dielo s konkrétnym obsahom. Hoci je incidenčné konanie prísne formálne, tak ako to
nakoniec konštatoval súd prvej inštancie, na pojednávaní dňa 24.05.2023, okresný súd v incidenčnom
konaní umožnil právnej zástupkyni žalobcu zmeniť/upraviť petit žaloby ohľadne právneho dôvodu vznikupohľadávky, keď právna zástupkyňa žalobcu upresnila právny dôvod vzniku pohľadávky „na základe
ústnej zmluvy o dielo v nadväznosti na odstúpenie od ústnej zmluvy o dielo zo dňa 30.11.2020 a nároku
na zaplatenie ceny za dielo v zmysle § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka.“ Takto formulovaný petit

žaloby potom súd premietol do výroku svojho rozhodnutia s odôvodnením, že žalobca na pojednávaní
24.05.2023 „upresnil formuláciu žalobného návrhu“, hoci lehota na podanie žaloby mu už uplynula. Súd
prvej inštancie sa pritom nevysporiadal s námietkou a základnou argumentáciou správcu uvedenou v
popieracom prejave, že pokiaľ žalobca ako veriteľ odvodzoval právny dôvod vzniku pohľadávky od ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo, nepreukázal dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy,

a to či už predložením objednávky, dohody, či iného dokumentu. Naopak, žalobca do prílohy prihlášky
pripojil písomnú zmluvu o dielo zo dňa 26.03.2020 a v prihláške dôvodil, že: „keď prišla pred 19.05.2021
ďalšia požiadavka zo strany dlžníka na výrobu rúšok z nanomateriálu, veriteľ nepochyboval o tom, že je
to súčasťou jeho záväzku vyrobiť pre dlžníka spolu 1 400 000 ks rúšok. Veriteľ nemal dôvod pochybovať
o tom, že dochádza k pokračovaniu výpomoci dlžníkovi, nakoľko certifikáty vlastní dlžník.“ Z rozhodnutia
súduprvejinštancievôbecnevyplývaakosavysporiadalsargumentácioužalovanéhoohľadneabsencie

dohody o základných náležitostiach ústnej zmluvy o dielo medzi veriteľom a úpadcom.

86. Okresný súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu, ktorá k stanoveniu
kúpnej ceny rúšok z nanomateriálu najskôr tvrdila, že bola medzi stranami dojednaná cena 1,20 Eur,
avšak vzhľadom k tomu, že túto nevedela preukázať, žalobca si uplatnil len cenu 1,- Eur, ktorá bola

dojednaná na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 26.03.2020. Na inom mieste právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že si uplatňuje nárok z odstúpenia od zmluvy v súlade s ust. § 548 ods.
2 Obchodného zákonníka, na základe ktorého patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe
zmluvy, pričom právna zástupkyňa dôvodila, že strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto
určenia ceny. Pritom len v prípade, pokiaľ bola cena takýmto spôsobom dohodnutá (t.j. bez jej určenia),

a zmluva bola napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu obvyklú za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, či medzi
zmluvnými stranami došlo k dohode o cene, či spôsobe jej určenia, resp. strany prejavili vôľu zmluvu
uzavrieť aj bez dohody o cene. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že takáto dohoda musí jestvovať pri
uzavretí zmluvy. Argumenty žalovaného tak zostali súdom prvej inštancie nepovšimnuté.

87. V súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov bolo pritom úlohou súdu rozhodnúť o tom,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, keď správca v popieracom prejave namietal, že veriteľ k
prihláške pohľadávky nepriložil „dohodu strán, či objednávku, ani iný dokument, z ktorého by vyplývala
presná dohoda zmluvných strán o ich vzájomnej spolupráci vo vzťahu k rúškam z nano-vlákna.“

Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo, hoc uzavretej v ústnej forme, je pritom 1/ určenie zmluvných
strán, 2/ určenie diela, 3/ určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonané dielo, resp. dohoda
zmluvných strán o tom, že zmluvu uzavrú aj bez takéhoto určenia.

88. Súd prvej inštancie síce v bode 20 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že k záverom o tom,

že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo dospel jednak z citovanej e-mailovej
komunikácie, jednak z výpovede štatutárneho zástupcu úpadcu J. K. C. ako aj z výpovede svedkyne
C. J., avšak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje podrobnejšiu úvahu súdu prvej inštancie, na základe
ktorej dospel k záveru, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo a tým aj dohode o cene
diela, či spôsobu jej určenia. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, takáto dohoda si vyžaduje splnenie

esenciálnych náležitostí daného typu zmluvy, pričom správca v popieracom prejave namietal, že takúto
dohodu strán nemá preukázanú. Správna je námietka odvolateľa, že z celého obsahu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, z akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru o
dohode o cene o dielo, z ktorého dôvodu je predmetný rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.
Takáto vada rozsudku pritom predstavuje nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie

znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

89. V danom smere bola správna aj ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že súd ustálil skutkový stav
z listinného dôkazu, ktorý nesprávne interpretoval ako výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného (J. K.

C.). Správne preto poukazoval žalovaný na to, že v incidenčnom konaní nebolo vykonané dokazovanie
výsluchom štatutárneho zástupcu úpadcu J. K. C., avšak v danom prípade bola oboznámená listina
(zápisnica z pojednávania pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou v konaní sp. zn. 2Cb/
8/2022). Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí skutkovými vadami, keďže bol nesprávnym postupomvytvorený jeho skutkový základ. Okresný súd tak zaťažil súdne konanie vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).

90. Taktiež závery súdu prvej inštancie o tom, že: „Nebolo preukázané, že by úpadca namietal výšku
ceny fakturovanej faktúrou, preto mal súd za to, že fakturovaná cena za rúško z nanomateriálu
predstavuje ústne dohodnutú cenu rúšok“, nemajú racionálny základ. Správca konkurznej podstaty
poprel pohľadávku v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky, jej výšky ako aj
vymáhateľnosti.Zuvedenéhodôvoduakékoľvekkonštatovaniesúduotom,žeúpadcanenamietalvýšku

ceny fakturovanej predmetnou faktúrou je nielen nesprávne, avšak aj nelogické. Súd prvej inštancie sa
na danom mieste taktiež nevysporiadal s námietkou správcu úpadcu, že predmetom fakturácie spornej
faktúry č. 20.0064 zo dňa 30.11.2020 (tak ako bolo na faktúre uvedené): "Na základe zmluvy o dielo
podpísanej dňa 26.03.2020“. Na danú námietku súd prvej inštancie nedal tiež rozumnú odpoveď, preto
je rozhodnutie v danej časti neodôvodnené, a preto je nepreskúmateľné.

91. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je pritom aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý
proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). V prejednávanom prípade však súd prvej inštancie nedal
dostatočnú odpoveď na argumentáciu žalovaného ohľadne existencie ústnej dohody strán o zmluve
o dielo. Okresný súd bez formulovania jasných záverov k právnej argumentácii žalovaného uzavrel, že

medzi stranami bola uzavretá ústna zmluva o dielo, pričom sa nevysporiadal s námietkami žalovaného,
ktoréjehoargumentáciuspochybňovali.Odvolacísúddodáva,žeúlohousúdupritomniejevyjadriťsaku
všetkým stranami sporu nastoleným otázkam, avšak je nutné, aby sa vyjadril k podstatným námietkam,
ktoré ovplyvňujú rozhodnutie súdu v predmete sporu.
92. Správne boli aj odvolacie námietky žalovaného ohľadne výšky a vymáhateľnosti pohľadávky.

Pokiaľ žalovaný popieral vo svojom popieracom prejave pohľadávku v celom rozsahu jej výšky a
vymáhateľnosti, nemohol potom uviesť výšku pohľadávky, v ktorej má byť táto nesporná. Nie sú preto
správne závery súdu prvej inštancie, že z dôvodov popretia správcu nevyplýva, že by správca namietal
jej výšku, keďže súčasne neuviedol aká by mala byť v skutočnosti výška predmetnej pohľadávky.
Správca poprel pohľadávku v celej výške, z dôvodu spornosti právneho dôvodu jej vzniku, preto nemohol

uviesť výšku pohľadávky, ktorá je nesporná. To isté platí aj o vymáhateľnosti pohľadávky. Správca
nepovažuje pohľadávku za vymáhateľnú v celom rozsahu, vzhľadom na neexistenciu právneho dôvodu
jej vzniku, preto akákoľvek námietka premlčania nároku, či preukazovanie nemožnosti jej vymáhania na
súde, nie je relevantné.

93. Vzhľadom k tomu, že zistené nedostatky a nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo
účelné dopĺňať a naprávať v konaní pred odvolacím súdom, najmä vzhľadom na konštatovanú
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
III. o náhrade trov konania a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

94. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žalobou uplatnenom nároku žalobcu
s tým, že bude mať na zreteli, že účelom incidenčného konania je preskúmať, či popierací prejav
správcu obstojí, alebo nie. Súd prvej inštancie sa pritom bude musieť vysporiadať so všetkou vecnou

argumentáciou žalobcu ako aj žalovaného a predovšetkým musí dať odpoveď na to, či žalobca v
prihláške dostatočným spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku pohľadávky. Odvolací súd v danom
smere zdôrazňuje, že právny dôvod vzniku pohľadávky musí byť v prihláške uvedený dostatočne určito,
jasne a nezameniteľne a tento nie je možné v priebehu incidenčného konania meniť, či rozširovať.
Vzhľadom k tomu, že incidenčné konanie je ovládané prísnym formalizmom, súd prvej inštancie bude

následne prihliadať k tomu, či sa žalobca domáha žalobou najviac toho čo uviedol v prihláške, v ktorej
musí byť pohľadávka riadne identifikovaná a musia z nej vyplývať dôvody, pre ktoré žalobca namieta
popieracíprejavsprávcu.Pokiaľokresnýsúddospejekzáveru,žeprávnymdôvodomvznikupohľadávky
je ústna zmluva o dielo, svoje právne závery riadne zdôvodní s tým, že sa bude zaoberať základnýmináležitosťami zmluvy o dielo, najmä tým, či medzi stranami došlo k dohode o cene, resp. k spôsobu jej
určenia, alebo či strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia. Súd bude mať taktiež na
zreteli, že odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy o dielo. Okresný súd pritom vyvodí skutkový

stav len z vykonaných dôkazov.

95. Okresný súd pritom v súlade s § 220 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie náležite zdôvodní, keď jasne a
výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov
pri formulovaní skutkového stavu vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako aj to ako vec právne posúdil. Súd

pritom bude dbať, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

96. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

97. Podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto

odvolacieho konania.

98. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).