Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123390857
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123390857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 3911/24, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, o zaplatenie 303,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 6C/133/2024-201 zo dňa 09.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 303,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 303,31 Eur od 09.06.2023
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Zo Zmluvy o nájme č. 449/2023, uzatvorenej dňa
24.4.2023 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, vyplýva, že na podklade
tejto zmluvy došlo k prenájmu osobného motorového vozidla zn. Peugeot 308, AT. Nájom bol dojednaný
nadobuurčitúod24.4.2023do11.5.2023,sdohodnutýmzmluvnýmnájomnýmvovýške52,-Eurvrátane
DPH/deň. Poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý na sumu 30,- Eur. Z predloženého
Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 449/2023 súd zistil, že vyššie uvedené náhradné vozidlo

si poškodený od žalobcu prevzal dňa 24.4.2023 a žalobcovi ho vrátil späť dňa 11.5.2023. V čestnom
prehlásení zo dňa 11.5.2023 poškodený prehlásil, že náhradné vozidlo mal od žalobcu zapožičané od
24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. v trvaní 18 dní, a to z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti
zo dňa 31.3.2023 v autoservise až do doručenia krycieho listu. Poškodený zároveň prehlásil, že v
uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho
nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Z potvrdenia vystaveného autoservisom
dňa 11.5.2023 vyplynulo, že poškodené vozidlo bolo prevzaté po poistnej udalosti zo dňa 31.3.2023 do

opravy dňa 24.4.2023 s tým, že po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa
10.5.2023 bolo autoservisom bezodkladne odovzdané jeho držiteľovi, a to dňa 11.5.2023. Z faktúry č.
5332023 zistil, že touto žalobca dňa 11.5.2023 vyfakturoval poškodenému nájom náhradného vozidla
podľa vyššie uvedenej zmluvy o nájme v trvaní od 24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. za 18 dní, v celkovejsume 804,94 Eur bez DPH (965,93 Eur vrátane DPH). Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou
dňa 11.5.2023 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie

náhradnéhovozidlavpríčinnejsúvislostisoškodouzodňa31.3.2023navozidlezn.KIANiro.Postúpenie
pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá v sume 804,94
Eur bez DPH, ktorá suma zodpovedala vyššie uvedenej faktúre č. 5332023 V bode 5. predmetnej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sa ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom zmluvy započítavajú, pričom

žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Oznámením o postúpení
pohľadávky poškodený ako postupca oznámil žalovanému, že dňa 11.5.2023 postúpil svoju pohľadávku
voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 31.3.2023 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 804,94 Eur bez
DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými, na žalobcu. Listom zo dňa 11.5.2023 si
žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Oznámením o poistnom plnení

zo dňa 25.5.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.5.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti s
tým, že výšku poistného plnenia ustálil na sumu 501,63 Eur, ktorá suma zodpovedala primeranej dobe
nájmu náhradného vozidla v trvaní 11 dní. Žalovaný teda neuznal dobu prenájmu v trvaní ďalších 7
dní, a to s poukazom na vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktorý ako primeranú dobu
zapožičania náhradného vozidla určil dobu 11 dní, v ktorej dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla

zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas
potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
poisťovne. Z detailu pohybu na účte žalobcu vyplýva, že priznané poistné plnenie bolo pripísané na
účet žalobcu dňa 26.5.2023. Z predloženého posudku/kalkulácie, vyhotovenej v systéme AUDATEX
dňa 4.5.2023, súd zistil, že predbežné náklady na opravu boli vyčíslené na sumu 1.731,85 Eur s DPH,

s tým, že doba opravy bola určená na 1,6 hodiny. Faktúrou, vystavenou dňa 9.5.2023, obchodná
spoločnosť Motorr Martin, s.r.o., vyfakturovala poškodenému cenu opravy jeho poškodeného vozidla
vo výške 1.731,85 Eur vrátane DPH. Z predloženého krycieho listu vyplynulo, že sa v ňom žalovaný
zaviazal uvedenej obchodnej spoločnosti uhradiť skutočnú škodu za opravu vozidla vo výške 1.443,21
Eur, ako i DPH v sume 288,64 Eur. Podľa mailovej komunikácie zo dňa 20.10.2023 bol uvedený krycí list

vystavený dňa 10.5.2023. Z potvrdení o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z PZP vinníka
autonehody, ktoré vystavili tri nezávislé autoservisy, vyplynulo, že v deň ukončenia prác súvisiacich
s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za
opravu. Túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP

vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu,
ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa a tento
doručujeautoservisu.Autoservisvydápoškodenémuopravnévozidlobezodkladnepodoručeníkrycieho
listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Z webovej
stránky žalobcu www.pomocmotoristom.sk súd zistil, že žalobca na uvedenej stránke poškodeným

účastníkom dopravných nehôd ponúka bezplatné zapožičanie náhradného vozidla počas celej doby
opravy. V čestnom prehlásení zo dňa 4.4.2025 obchodná spoločnosť BEXPO s.r.o., IČO: 51 463
440, čestne vyhlásila, že na základe oznámenia zo strany autoservisu Motorr Martin, s.r.o. zo dňa
10.5.2023 o ukončení opravy a možnosti prevzatia si opraveného vozidla, bolo z jej strany objektívne
možné vyzdvihnúť si opravené motorové vozidlo najskôr dňa 11.5.2023, a to vzhľadom na krátkosť

času a pracovnú vyťaženosť, kedy nebolo v jej možnostiach a schopnostiach dostaviť sa obratom
do autoservisu za účelom prevzatia opraveného vozidla už v deň oznámenej skutočnosti. Náhradné
motorové vozidlo preto uvedená spoločnosť podľa svojich slov nutne a opodstatnene potrebovala až
do nasledujúceho pracovného dňa, t.j. do 11.5.2023, pričom v tento deň ukončila nájom náhradného
vozidla a súčasne si vyzdvihla jej opravené motorové vozidlo.

1.2
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 442 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a 2, § 580,
§ 581 ods. 2 a 3, § 663, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej podľa § 4 ods.
1, 2 písm. b), § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“).

1.3Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej
inštancie žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami neboli sporné
skutočnosti týkajúce sa vzniku poistnej udalosti ani výšky denného nájomného. Žalovaný čiastočne plnil

priamo žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal
dĺžku prenájmu náhradného vozidla a tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté od 24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. 18 dní. Žalobca
poškodenému vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 804,94 Eur bez DPH. Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 25.5.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.5.2023 ukončil šetrenie

poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 501,63 Eur. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný
nepriznal poistné plnenie vo výške 303,31 Eur, predstavujúce 7 dní ním neuznanej doby prenájmu
náhradného vozidla, ktoré nepriznané plnenie predstavuje žalobou uplatnený nárok. Medzi stranami
nebolo sporné, že poškodené vozidlo sa v autoservise nachádzalo od 24.4.2023 do 11.5.2023. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Poškodený totiž postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z

poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení
pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa
zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov), t.
j. nároku na zaplatenie faktúry za prenájom vozidla a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného mal za zrejmé, že zo strany poškodeného

došlo k úhrade faktúry a žalobca, ako jeho právny nástupca, je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie
nároku z titulu náhrady škody. Mal za to, že uvedený právny názor je v súlade s ustálenou judikatúrou.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.8.2023, na ktoré poukazoval
žalovaný, nie je možné v prejednávanej veci použiť. V predmetnej veci totiž Najvyšší súd SR riešil
právnu otázku spočívajúcu v posúdení, či za ekvivalentné plnenie na účely posúdenia ukracujúceho

právneho úkonu podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. možno považovať
plnenie, ktorým kupujúci uhradí rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že túto časť kúpnej ceny si započíta
so svojou pohľadávkou voči predávajúcemu/úpadcovi. V rozhodnutí súd uviedol, že aj keď je možné
konštatovať, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok takýto právny úkon nie je
urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej výške, dlžník

tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorých
neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté budúce uspokojenie v konkurze.
Kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitá na pomerné uspokojenie
ostatných veriteľov. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok tak prišlo k ukráteniu ostatných
veriteľov. Nie je pritom podstatné, či išlo o štandardný právny úkon a že žalovanému bolo poskytnuté

len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy o pôžičke. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať ku všetkým
svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného uspokojovania.
Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o prekonaní
ustálenej judikatúry v tomto smere. Súd prvej inštancie uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
akceptoval aj žalovaný, keďže čiastočné poistné plnenie poukázal priamo na jeho účet. Zmluvou o

postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva
zachovaný, zmenila sa len oprávnená osoba. Poškodený mal nárok na náhradu škody voči žalovanému
a súčasne v rovnakom rozsahu mal aj záväzok voči žalobcovi titulom nájomného. Poškodený svoj
záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že od žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie pohľadávky,

nakoľko tento jeho nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu nájomného. Konštatoval,
že súdna prax dospela k záveru, že, ak došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne
k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje to rozpor s ust. § 524 OZ či neexistenciu nároku
nanáhraduškody.Dlžníkomvtomtoprípadeježalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvyopostúpení
pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa

rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky,
v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s
nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol
postúpený. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, táto vyplýva žalovanému priamo z
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobca nadobudol pohľadávku postúpením a s

postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva a povinnosti s ňou spojené. V zmysle cit. ust.
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

1.4V zhode so žalovaným bol súd prvej inštancie toho názoru, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť
škodu, v prejednávanom prípade predstavujúcu nájom náhradného vozidla, len v rozsahu, v akom boli
náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo

strany žalovaného však súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné. Vyjadril názor, že za obdobie,
keď bolo poškodené vozidlo poškodeného v autoservise za účelom jeho opravy, je nárok na náhradu
škody totiž v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a
v ktorom bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by preto neprimerané poškodeného
zaťažovať, keďže už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať

od neho, aby vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje
výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli, ak by mohol používať svoje vlastné motorové vozidlo.
Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody, nemožno vychádzať z
hypotetických výpočtov žalovaného. Tvrdenie žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného
vozidla nemalo oporu v zistených skutkových okolnostiach. Nájom za obdobie, kedy bolo vozidlo v
autoservise, je totiž v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Vozidlo bolo prevzaté do autoservisu dňa

24.4.2023 a následne opravené vydané poškodenému dňa 11.5.2023. Nájom náhradného vozidla trval
od 24.4.2023 do 11.5.2023, t. j. bol ukončený v deň po tom, kedy bol zo strany žalovaného autoservisu
doručený krycí list. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu
ich vyjadrenia je na mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného
v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený nemal možnosť

ovplyvniť dĺžku trvania opravy. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva dobu, počas ktorej bolo
poškodené vozidlo v autoservise. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby sa
každodenne dopytoval u servisu s požiadavkou prevzatia si vozidla. Doba nájmu teda
rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Súd prvej inštancie konštatoval, že náhrada
za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad

účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, nakoľko
súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, po ktorú sa poškodené
vozidlo poškodeného nachádzalo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo
dňa 31.3.2023. Obmedzenie poškodeného pominulo až faktickou možnosťou poškodeného prevziať
si svoje opravené vozidlo, teda momentom, kedy poškodený mohol opäť disponovať svojim vlastným

opravenýmvozidlom.Tentomomentnastalspoukazomnapredloženéčestnéprehláseniepoškodeného
zo dňa 4.4.2025 až dňom 11.5.2023. Súd je toho názoru, že poškodený nevedel a ani nemohol
ovplyvniť dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Žalovaný nepreukázal,
že by poškodený nejako prispel k navyšovaniu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný má
objektívnu zodpovednosť pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia. Inštitút

povinného zmluvného poistenia má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúcikodstráneniunepriaznivýchnásledkovspôsobenýchškodovouudalosťou.Súdprvejinštancie
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, z ktorého
vyplýva, že: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy
alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a

čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu“.

1.5.
Súd prvej inštancie tak za opodstatnenú dobu prenájmu podľa ustálenej judikatúry považoval dobu
do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom
táto doba je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vymedzená skončením šetrenia,

oznámením výšky poistného plnenia a samotným poskytnutím plnenia. Podotkol, že náhrada za
zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a
nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorá škoda vznikla v dôsledku dopravnej
nehody, zapríčinenej klientom žalovaného. Súd prvej inštancie priznal náhradu za zaplatené nájomné
za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie
následkov, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby
sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a kjeho uspokojeniu. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá
vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o
vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške

zaplatí. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla, resp., aby sa nezvyšovala.
Poškodený sa, naopak, správal v prejednávanom prípade tak, aby k navýšeniu škody nedochádzalo,
nakoľko prenajaté vozidlo vrátil hneď dňa 11.5.2023, kedy si prevzal svoje opravené vozidlo. Vzhľadom
na uvedené súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného. Pokiaľ žalovaný v konaní
poukazoval na to, že žalobca ponúka na svojej webovej stránke poškodeným pri dopravných nehodách
bezplatný nájom náhradného vozidla, uvedené súd považuje vo vzťahu k meritu veci za bezpredmetné
s tým, že toto konanie žalobcu možno chápať ako reklamný ťah s cieľom prilákať zákazníka. Žalobca
totiž poškodenému riadne vystavil faktúru za prenájom vozidla, z čoho je zrejmé, že náhradné vozidlo

poškodenému neprenajal bezplatne či bez jeho finančnej účasti. Žalobca sa stal právnym nástupcom
poškodeného a prevzal na seba riziko žaloby so žalovaným, následne aj súdne konanie a trovy s tým
spojené, ktoré by inak musel znášať poškodený, ak by sa chcel domôcť náhrady škody spočívajúcej
v prenájme vozidla, čím len odbremenil poškodeného od vymáhania tohto nároku. Jedná sa o vzťah
medzi poškodeným a žalobcom.

1.6.
Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej
sumy 303,31 Eur vo výške 8,75 % ročne od 9.6.2023 do zaplatenia, a to s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, nakoľko nezistil také okolnosti, ktoré

by odôvodňovali odklon od v ňom vysloveného právneho názoru. Žalovaný bol v omeškaní s plnením
poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ust. § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od
rozhodnutia o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa oznámenia o poistnom plnení dňa
24.5.2023. Žalovaný mal poskytnúť poistné plnenie do 15 dní (t.j. do 8.6.2023 vrátane) a 16. dňom (t.j.

dňom 9.6.2023) sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiadal
úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 9.6.2023, žiadal ich v súlade s ust. §
517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách rozhodol tak, že ich
priznal úspešnému žalobcovi.
2.

Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné, ďalej že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

2.1
Žalovanývidelnesprávneprávneposúdenievtom,žesúdprvejinštancieneprihliadolnajejprávnynázor
onedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuzdôvoduzánikuzáväzkupopostúpenípohľadávky.Súd

prvej inštancie mal podľa žalovaného skúmať, či poškodenému pred uzatvorením Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.05.2023 vôbec vznikol v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na
náhradu škody vo výške 804,94 EUR. Podľa názoru žalovaného tento nárok poškodenému nevznikol,
a preto ani nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaný mal za to, že súd prvej
inštancie vec absolútne nesprávne právne posúdil, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal za to, že v danom prípade mala byt daná vecná legitimácia
sporových strán. Žalovaný vyjadril názor, že v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.05.2023 neboli vôbec naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku

nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a
nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 804,94 EUR
bez DPH. Žalovaný poukázal na právne závery Ústavného súdu SR v jeho náleze zo dňa 14.02.2013,
sp. zn. II. ÚS 130/2013-11. Žalovaný mal za to, že škoda mohla poškodenému vzniknúť až momentomúhrady faktúry za prenájom vozidla. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R55/1971a rozhodnutie R28/2007. Mal za to, že ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu
veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu,

pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne
rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Žalovaný
mal za to, že, v danom prípade vzhľadom na charakter tohto konkrétne uplatneného nároku (vynaložené
náklady na náhradné vozidlo) na vznik škody nepostačovalo len samotné prenajatie si náhradného
vozidla poškodeným a fakturovanie nájomného jeho prenajímateľom, ale sa vyžadovala aj reálna úhrada

tohto nájomného poškodeným prenajímateľovi. Nakoľko cenu nájomného poškodený neuhradil, škoda
podľa žalovaného nevznikla. Žalovaný dodal, že nakoľko teda pred podpisom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.05.2023 škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla neexistovala, tak
nebolo ani možné v rámci bodu 4. tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2023 medzi
žalobcomapoškodenýmplatnedojednaťodplatuzapostúpenievovýške804,94EURbezDPH,nakoľko
škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky

dňa 11.05.2023 teda nebola reálna (t. j. neexistovala), ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku
niekedy v budúcnosti. Žalovaný mal za to, že nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok,
a preto išlo o absolútne neplatný právny úkon. Právny úkon započítania teda nemožno vo všeobecnosti
považovať za nejaký iný spôsob alebo za nejakú inú formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku
nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu

úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2023 považoval žalovaný
za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolávať žiadne právne účinky. Žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení jeho rozsudku riadne nevysporiadal ani s veľkou
časťou argumentácie žalovaného týkajúcou sa absencie vecnej legitimácie sporových strán uvedenou

v písomných vyjadreniach žalovaného, čím taktiež porušil aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie,
čím je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
2.2
Žalovaný poukázal na to, že rozporoval celkovú dobu opravy poškodeného vozidla celkovom rozsahu
18 dní, a to najmä s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa

25.05.2023, ako aj s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z Kalkulácie č. 2341021118. Za
takéhoto skutkového stavu, kedy teda žalovaný rozporoval celkovú dĺžku opravy poškodeného vozidla
(a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu
18 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby riadne zdokladoval, prečo
oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného

vozidla) mala trvať ním deklarovaných 18 dní, namiesto 11 dní uznaných žalovaným v jeho Oznámení
o poistnom plnení zo dňa 25.05.2023. Nakoľko teda žalovaný s poukazom na listinné dôkazy (kalkulácia
a Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.05.2023) rozporoval celkovú dobu opravy (a od toho sa
odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v dĺžke 18 dní, tak

ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne
skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, ktorými by žalobca bol býval preukázal, že
oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného
vozidla) bola dôvodná a nevyhnutná v žalobcom deklarovanom rozsahu 18 dní. V zmysle uvedeného
nesúhlasil ani s argumentáciou súdu uvedenou v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v

zmysle ktorej žalovaný nemal preukázať že poškodený nijako neprispel k navyšovaniu nákladov na
opravu, nakoľko ako došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu aby riadne preukázal, prečo
oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného
vozidla) mala trvať v rozsahu nad žalovaným uznaných 11 dní. Žalovaný v tejto súvislosti navyše taktiež
poukazuje aj na to, že zákon o PZP neupravuje len práva poškodených, ale upravuje aj povinnosti

poškodených, pričom základnou povinnosťou každého poškodeného je každý jeden jeho nárok aj
riadne preukázať (napr. § 15 ods. 1 zákona o PZP). Žalovaný nesúhlasil s výkladom ustanovení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023. č.k. III. ÚS 602/2022-34, ktorú vykonal súd
prvej inštancie.
3.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp.
zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva
nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časťpoistného plnenia zaplatil žalobcovi. Žalobca mal za to, že zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky

ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody,
ktorý bol postúpený. Podľa žalobcu započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ teda
došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne

postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v
dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto uplatňovať
priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom
na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca mal za to, že zotrvanie opravovaného vozidla
poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné, poškodený
nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného

vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že náhrada nákladov za
požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej
udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že
účelnou dobou nájmu náhradného vozidla v prejednávanej veci bol čas od prijatia motorového vozidla
do opravy až do času jeho vydania poškodenému, t.j. doba od 24.04.2023 do 11.05.2023.

3.1
Žalobca poukázal na to, že poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového
vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá.
Je nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval

okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v
autoserviseajsamotnúdobu,poktorúbolovozidlopoškodenéhoopravované,t.j.konkrétnyčas,poktorý
autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním
krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla,
a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu.

Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému,
pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá
aj právnemu názoru vyslovenému práve v Náleze ÚSSR. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že
by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,
doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom

dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá
nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia tunajšieho
odvolacieho súdu. Záverom žalobca uviedol, že danej veci bolo relevantné, že poškodené vozidlo sa po
celé obdobie v čase od 24.04.2023 do 11.05.2023, t.j. 18 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplývalo
z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného

nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov
spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie
poskytnuté zo strany žalovaného.
4.
Žalovaný sa písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu
zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenieveci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu

normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej

vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP nie je daný.

7.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom

dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej

sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť

súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
8.

Odvolací súd k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie konštatuje, že táto je
nedôvodná. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie,
a teda že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 11.05.2023, ktorou súčasne došlo k započítaniu
vzájomných pohľadávok, došlo k vzniku škody vo výške nákladov na nájomné za užívanie náhradnéhovozidla. Správny bol záver, že uvedená pohľadávka (na náhradu škody) bola postúpená na žalobcu,
pričom pohľadávka na náhradu škody započítaním nezanikla. Predmetom započítania bola pohľadávka
žalobcu na zaplatenie nájomného, ktorá bola dlhom (nie pohľadávkou) poškodeného. Pohľadávka na

náhradu škody preto v čas uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.8.2023 existovala a mohla
byť poškodeným postúpená na žalobcu. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom uvedeným
v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/24/2020, a s ktorým sa plne stotožňuje a podľa ktorého:
„Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom
zmluvy o prenájme dopravného prostriedku č. 152/2018 z 18.02.2018 formou započítania (čo je aj jeden

zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k
prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je
práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry

a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému
zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom,

čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.“ Odvolací súd je toho názoru, že
uvedený právny názor je správny, plne sa s ním stotožňuje a je potrebné ho aplikovať na prejednávanú
vec. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade malo dôjsť najskôr
k úhrade a až potom k prípadnému postúpenia a teda, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie

žaloby. Odvolací súd v súlade s už v iných rozhodnutiach prezentovanými právnymi názormi má za
to, že tento výklad žalovaného nemá oporu v zákone a je len jeho prianím s cieľom nemusieť plniť
svoje záväzky. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí tunajšieho súdu sp.zn.
10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021, s ktorým sa plne stotožňuje a poukazuje naň: „Krajský súd konštatuje,
že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky

so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné
trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď
v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince)
vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.127,50 eur a posunul

ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd vedome v danej spojitosti
používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci
kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj
právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom
nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby

zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých
právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z
konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná.“ Odvolací
súd ďalej konštatuje, že právny poriadok Slovenskej republiky pri fyzických a právnických osobách (nie
orgánoch štátu) je ovládaný zásadou, čo nie je zakázané je dovolené. A v tom duchu je potrebné nazerať

aj na posudzovanú zmluvu o postúpení pohľadávok. Žiaden právny predpis nezakazuje žalobcovi
a žalovanému takto postupovať.
8.1
Odvolací súd uvádza, že tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka
žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na

odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka.
V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie,
ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zmluvou
o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkovmedzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Súd zdôrazňuje, že postúpená
pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je
určitá, identifikovateľná. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú

pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej veci uzavretou
zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k
započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky,
teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom,
čo zákon nevylučuje. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom

náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená
domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Žalobca tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku
poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná
jeho aktívna legitimácia. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne
legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky tak nie je v rozpore s
ust. § 4 ods. 2 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., nejde ani o obchádzanie zákona. Žalobca sa tak stal

aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody. K poukazovanému
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008 odvolací súd konštatuje,
že nie je možné ho aplikovať na predmetnú vec. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uvádza: „Z
uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú
(vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu ani ušlý zisk

preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne.“ Dôvodom, pre ktorý
nie je možné predmetný rozsudok aplikovať na prejednávanú vec, je že uplatňovaný nárok žalobcom v
prebiehajúcom súdnom konaní - teda škoda vyplývajúca z prenájmu náhradného vozidla reálne vznikla,
a nie že by mala vzniknúť do budúcnosti.

8.2
Odvolací súd v predložených dôkazoch a postupe žalobcu nezistil žiadne také konanie, ktoré by bolo
možné posúdiť ako rozporné so zákonom. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil, ako na vec nahliadal,
ako ju posúdil, pričom skutočnosť, že žalovaný s týmto posúdením nie je spokojný, nezakladá vadu
rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti, alebo arbitrárnosti. Rozhodnutia súdu nemusia byť

vedeckými prácami, ale majú poskytnúť jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, čo v tomto prípade
preukázateľne splnené bolo. Ďalej odvolací súd k označeným rozhodnutiam krajských súdov konštatuje,
že nie je viazaný ich právnym názorom. Odvolací súd konštatuje, že žalovaným označené rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemajú na posúdenie prejednávanej veci vplyv, pričom ich
nemožno vykladať tak, že ich právne závery v súdenej veci bránia priznanie odôvodneného nároku

žalobcu.

9.
Odvolací súd sa plne stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie
aj nájomného za 18 dní. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal z nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 602/2022, s ktorého závermi sa odvolací súd plne
stotožňuje, a podľa ktorého: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom

eliminovať škodový následok. ... V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru, že účelnosť
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné,
že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej
žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však
ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla

čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii,
keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka
nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na
motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná,
do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať

len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže
naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej
je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovejudalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania
finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej

udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j.
oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach
prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a
poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu,

ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Správne
súd prvej inštancie uzavrel, že oprávnená doba nájmu bola 18 dní. Poškodený nájom bezdôvodne
nepredlžoval. Nájom náhradného motorového vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady na nájomné
boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na motorovom
vozidle. Ak žalovaný namietal dĺžku vykonávania opravy poškodeného vozidla s poukazom na čistý čas
opravy vyplývajúci z faktúry za opravu a skutočnosti uvádzané v Oznámení o poistnom plnení zo dňa

25.05.2023, z ktorého dôvodu dôkazné bremeno prešlo na žalobcu. Uznal opravu v rozsahu 11 dní,
a preto žalobcovi aj čiastočne plnil, avšak neuznal opravu v rozsahu 7 dní. S odvolacou námietkou
žalovaného, že oprava mala trvať 11 dní, pričom mal vychádzať z technologických postupov udávaných
výrobcom, z času na objednanie náhradných dielov, z času potrebného na presun vozidla medzi
jednotlivými pracoviskami, ako aj času súvisiaceho s prestojmi zo strany poisťovne sa odvolací súd

nestotožňuje. Žalovaný na uvedené tvrdenie neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, akým konkrétnym
spôsobom dospel k dĺžke opravy vozidla v trvaní 11 dní. Právna predchodkyňa žalobcu - poškodená bola
obmedzená z objektívnych dôvodov v užívaní svojho poškodeného vozidla počas vykonávania opravy
škôd vzniknutých pri poistnej udalosti, ktorú zapríčinil klient žalovaného a v kontexte aj s poukazom
na vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR riešenie mu ponúka nájom náhradného vozidla, ktorého

účelom je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného
života poškodenej, až do momentu kedy môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Pri
posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu, je potrebné
vychádzať predovšetkým z reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov
vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodenej bolo v servise od 24.04.2023

do 11.05.2023.
9.1
Dôkazné bremeno preukázania žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom zo
žalobcom predložených dôkazov bolo na strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol
a jeho procesná obrana uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne

dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy. K tvrdeniam žalovaného o neprimeranej dĺžke
opravy poškodeného vozidla odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že bližšie
nekonkretizovaný a ničím nepodložený vlastný odhad žalovaného nezohľadňuje individuálne okolnosti
prejednávanej veci. Odvolací súd má za to, že žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné
bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Je nesporné, že

pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné žiadať od autoservisu, aby
mal k dispozícii na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré má opravovať a nemožno
paušálne a všeobecne podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť dĺžku opravy vozidla,
ktorá by bola primeraná. Je potrebné vziať do úvahy a to, že autoservis neopravuje v danom čase
výlučne jediné vozidlo (vozidlo poškodeného), že dĺžka opravy je závislá od dodania náhradných dielov,

obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať
dobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote

(obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024). V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v

Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, podľa ktorého k zmene postavenia na strane
poškodeného nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho vozidla, ale k tomu dochádza až
vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu
zo strany poisťovateľa škodcu. Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné považovať moment, keď bolovozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému – od 25.7.2023 do 10.10.2023.
Vzhľadom k tomu, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo nie počas celej uvedenej doby zotrvania
svojhopoškodenéhovozidlavservise,alelenvurčitomčasovomúsekuspadajúcomdoobdobia,kedysa

jeho vozidlo nachádzalo v oprave, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním, t.j. od 24.04.2023 do
11.05.2023, súd celú dobu nájmu náhradného vozidla považoval za účelnú. Navyše nebolo preukázané,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti predĺžil poškodený svojim úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou, práve naopak poškodený náklady na nájom vozidla nenavyšoval. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a

škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady
– nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. V rámci účelnosti nájmu motorového vozidla odvolací
súd uvádza, že dobu nájmu počas opravy poškodeného motorového vozidla žalobca predloženými a
okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá zodpovedala druhu
opravy.Aktútodĺžkudobyopravy,počasktorejbolzabezpečenýnájomnáhradnéhomotorovéhovozidla,
chcel žalovaný spochybniť, t.j. že k rozsahu poškodenia motorového vozidla poistnou udalosťou a

rozsahu vykonávanej opravy táto mala trvať kratšie, a tým následne kratšie aj doba nájmu, čo malo
dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bol to žalovaný, ktorý bol povinný tieto tvrdenia a námietky
v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na najnovší nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, ktorý podrobne rozoberá
obdobnú skutkovú situáciu.

10.
Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými

okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

11.
Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu

zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že
súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonanéhodokazovania,riadnecitovalprávnepredpisy,ktorénaprejednávanýprípadaplikovalaznich

vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých
úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46
ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval
za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento

napadnutý rozsudok potvrdil
12.
Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky žalovaného ako
neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému
úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.13.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok

na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
14.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).