Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010006
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010006.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne,
trvale bytom C. D., prechodne bytom E., F. XXX/X, trestne stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Tr. zák. účinného do 05.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e), písm. f) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.,

na verejnom zasadnutí dňa 12. decembra 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/1/2024 zo dňa 22.05.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/1/2024 zo dňa 22.05.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods.
3 písm. f) Tr. zák. účinného do 05.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Tr.
zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa07.05.2023časepribližneo11:40hodinebezsúhlasuvlastníkovnehnuteľnosti-rodinnéhodomuna
adrese G. XXX/XX H. C. I., ktorými sú poškodení B. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B. a taktiež s vedomosťou
o veku a zdravotnom stave poškodeného B. B. vošiel cez neuzamknutú kotolňu do jeho vnútorných
priestorov a prešiel do kuchyne, kde otvoril neuzamknutý šuflík, z ktorého vybral peňaženku a odcudzil

z nej bankovku v nominálnej hodnote 50 Eur, pričom následne túto peňaženku vložil naspäť do šuflíka,
ktorý zasunul a z rodinného domu odišiel, čím spôsobil poškodenému B. B. škodu vo výške 50 Eur,

a tohto konania sa dopustil, hoci bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Prievidza vydaného pod
č. OU- PD- OVVS- 2023/015887 dňa 19.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2023 a
vykonateľnosť dňa 22.02.2023, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods.

1 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie

a zároveň sa tohto konania dopustil napriek tomu, že na základe rozsudku vydaného Okresným súdom
Partizánske pod sp. zn. 1T/50/2021 dňa 18.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 24.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín vydaným pod sp. zn. 23To/92/2021
dňa 24.01.2022 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2

písm. b) Trestného zákona, kde bolo voči nemu podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženiaďalšieho trestu, vzhľadom na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/1/2020 zo
dňa 09.10.2020, ktorý bol považovaný na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m), § 36 písm. l), § 39
ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj ako „Tr. por.) bol poškodený B. B., nar. X.X.XXXX, bytom

I., G. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej
lehote odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste, zahlásiac ho ihneď po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne
odôvodnil. V úvode poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ktorý považoval vo vzťahu

k výroku o vine za zákonný a primerane odôvodnený. Namietal však uložený trest odňatia slobody,
ktorý považoval za neprimeraný vzhľadom na osobu obžalovaného a celkovú závažnosť spáchanej
trestnej činnosti. Ďalej poukázal na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne uloženého trestu
odňatia slobody. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu pri ukladaní trestu je jednostranne zamerané
len na nešpecifikované pomery obžalovaného a na výšku spôsobenej škody bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom zohľadnené, že obžalovaný je osobou, ktorá sa prakticky neustále a aj napriek
viacerým predchádzajúcim uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody (celkovo šiestim)
dopúšťa páchania trestnej, či inej protiprávnej činnosti v podobe spáchania celkovo 34 priestupkov,
na ktoré bližšie poukázal. Napadnutý rozsudok považuje preto za arbitrárny z dôvodu opomenutia
individuálnej a generálnej prevencie, ako aj z dôvodu aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu

podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., na ktorého použitie neboli splnené materiálne podmienky. Uviedol, že takýmito
podmienkami nemôže byť skutočnosť, že páchateľ svojím konaním spôsobí relatívne nižšiu škodu a ani
to, že zákon ustanovuje za konkrétny trestný čin trestnú sadzbu, ktorá sa môže subjektívne javiť ako
prísna, čo bolo v danom prípade spôsobené prevahou priťažujúcich okolností v konaní obžalovaného.
Záverom uviedol, že argument o výške spôsobenej škody neobstojí ani vzhľadom na predpokladanú

blízku účinnosť novely Trestného zákona, v zmysle ktorej už nebude konanie obžalovaného možné
kvalifikovať ako trestný čin krádeže podľa § 212, vzhľadom na vypustenie ods. 1 písm. g), ale už len ako
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Tr. zák. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 písm. b), písm. e) zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody z dôvodu, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými

okolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutieazdôvoduneprimeranostiuloženéhotrestu.Zároveňnavrhol,
aby krajský súd sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody
v prvej polovici upravenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Ku dňu rozhodnutia o odvolaní prokurátora, odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie obžalovaného
k podanému odvolaniu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu zotrval na
podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol rozhodnúť podľa petitu písomných dôvodoch

odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu navrhol podľa §
319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný nebol prítomný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu napriek riadne doručenému
predvolaniu. Písomne však požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe
vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel kzáveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť, avšak z iných ako prokurátorom
namietaných dôvodov.

Podľa§2ods.1Tr.zák.trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 84 Tr. zák. trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu

uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Podľa § 1 Tr. por. upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli
náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli
odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 2 ods. 6 prvá veta Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní
a súdy konajú z úradnej povinnosti.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné

postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku, teda aj rozhodovať podľa imperatívov
príslušných ustanovení Trestného poriadku, ak nastane skutková alebo právna situácia vymedzená v
týchto ustanoveniach.

Podľa názoru odvolacieho súdu nastali v priebehu predmetného trestného stíhania neopomenuteľné

skutočnosti, ktorými bolo vyhlásenie zákona č. 40/2024 Z. z. a vyhlásenie uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024-112 zo dňa 28.02.2024, ktorým bola v bode 2 okrem iného
pozastavená účinnosť čl. I zákona zo dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.
z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákona
publikovaného pod č. 40/2024 Z. z. po vyhlásení uvedeného uznesenia ústavného súdu). Uvedené

uznesenie ústavného súdu bolo publikované pod č. 41/2024 Z. z., pričom okresný súd o tejto skutočnosti
jednoznačne musel mať vedomosť.

Podľa § 283 ods. 1 Tr. por. súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods. 4, alebo môže prerušiť trestné

stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 3.

Podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor
Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce
pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

Z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že podľa § 283 ods. 1 Tr. por. súd má zákonom uloženú
povinnosť prerušiť trestné stíhanie, ak vyjde najavo okolnosť uvedená v ustanovení aj § 228 ods. 2
písm. e) Tr. por. Povinnosť rozhodnúť o prerušení trestného súdu nie je daná na vôľu súdu, ale ide
o obligatórnu zákonnú povinnosť. Preto pri posudzovaní, či má súd rozhodnúť o prerušení trestného

stíhania, je rozhodujúce len to, či v zmysle § 228 ods. 2 psím. e) Tr. por. došlo k pozastaveniu účinnosti
právneho predpisu alebo jeho časti a či právny predpis (jeho časť), účinnosť ktorého bola pozastavená,
je rozhodujúci pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanom prípade je nepochybné, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

PL. ÚS 3/2024-112 zo dňa 28.02.2024, bola v bode 2 okrem iného pozastavená účinnosť čl. I zákona
zo dňa 08.02.2024 (zákona zverejneného pod č. 40/2024 Z. z.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Uvedeným uznesením ústavného súdu nebola pozastavená účinnosť celého zákona č. 40/2024
Z. z., pretože okrem ustanovení, uvedených v bode v bode 2 uznesenia ústavného súdu, ostatné

ustanovenia zákona č. 40/2024 Z. z. nadobudli účinnosť podľa znenia jeho článku XIX, teda 15. resp. 20.
marca 2024. Uznesením ústavného súdu tak bola pozastavená účinnosť len časti právneho predpisu,
zákona č. 40/2024 Z. z.V súvislosti s otázkou posúdenia splnenia zákonných podmienok na rozhodnutie o prerušení trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1 Tr. por. odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd je povinný
vychádzať zo stavu (skutkového a právneho) v čase jeho rozhodovania. Preto v prejednávanom prípade

bol okresný súd pri svojom rozhodovaní dňa 22. mája 2024 povinný posúdiť, či pozastavená účinnosť
čl. I. zákona č. 40/2024 Z. z. (rozsiahla novelizácia Trestného zákona) je v prejednávanom prípade
rozhodná pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanom prípade odvolací súd zistil, že uznesením ústavného súdu pozastavená účinnosť častí

zákona č. 40/2024 Z. z. bola v prejednávanom prípade rozhodná pre konanie, ako aj rozhodnutie vo
veci samej (z dôvodov uvedených nižšie).

Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že dňa 06.08.2024 došlo k vyhláseniu nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024 v Zbierke zákonov pod č. 215/2024.
V dôsledku uverejnenia uvedeného nálezu došlo podľa § 81 v spojení s § 83 zákona č. 314/2018 Z.

z. v znení neskorších predpisov k zrušeniu platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o pozastavení účinnosti častí zákona č. 40/2024 Z. z., ktoré uznesenie bolo zverejnené v Zbierke
zákonov pod č. 41/2024. Preto ustanovenia zákona č. 40/2024 Z. z., ktorých účinnosť bola pôvodne
pozastavená a ktorých použitie bolo rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie v prejedávanej veci,
nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v zbierke zákonov dňa 06.08.2024.

Vzhľadom na to, že novelizované ustanovenia Trestného zákona sú v posudzovanom prípade pre
obžalovaného priaznivejšie, podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (aj § 2 ods. 1 Tr. zák.) v
prejednávanom prípade bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia čl. I zákona č. 40/2024 Z. z., účinného
od 15.03.2024.

Okresný súd v čase vydania rozsudku po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm.
b), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Tr. zák. v súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Prijatou novelizáciou Trestného zákona,

konkrétne zákonom č. 40/2024 Z. z., došlo k významnej zmene v tom zmysle, že došlo k vypusteniu
skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 1 písm. g) z Trestného zákona, to znamená, že došlo v súlade s §
84 Tr. zák. k zániku trestnosti činu ohľadne uvedenej skutkovej podstaty. V prejednávanom prípade ide
o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá vychádza zo základnej skutkovej podstaty. Ak zanikne trestnosť
konania v základnej skutkovej podstate, tak nemožno aplikovať ani kvalifikovanú skutkovú podstatu,

preto konanie napĺňajúce § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Tr. zák. nemožno ďalej trestne stíhať a teda konanie obžalovaného by
mohlo byť v zásade posúdené „len“ ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Tr. zák.

Obžalovaný v posudzovanom prípade na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2024 urobil
vyhlásenie, a to v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu
je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal
„áno“. Okresný súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu z obsahu ustanovenia § 257 Tr. por. nepochybne vyplýva,
že zákonnou podmienkou pre postup podľa tohto ustanovenia je nevyhnutné ustálenie, aké konkrétne
zákonné ustanovenia majú byť správne a zákonne použité na posúdenie trestnosti činu a na ukladanie
trestu. Výsledok postupu podľa uvedeného ustanovenia má zásadný vplyv nielen pre následný priebeh a
rozsahdokazovanianahlavnompojednávaní,aleajnarozhodnutieovineanamožnosťpodaťodvolanie

proti rozhodnutiu o vine. Ak teda v tomto štádiu trestného stíhania obžalovaného existovala právna
neistota v otázke, ktoré zákonné ustanovenia sa majú použiť na posúdenie trestnosti činu a na ukladanie
trestu v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Tr. zák., postup okresného súdu,
ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného, nemožno považovať za súladný so zákonom.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá ustálila, že k postupu pri vyhlasovaní viny
podľa § 257 Tr. por. nemožno pristupovať formalisticky, pretože obžalovaný vyhlásením o svojej vine
neodvolateľne prijíma všetky právne účinky priznania o vine, dokonca bez toho, aby akýmkoľvek
spôsobom bolo predznamenané rozhodnutie o druhu a výške trestu (viď R 44/2017). Ak obžalovaný nieje pri postupe podľa § 257 Tr. por. riadne poučený a oboznámený so všetkými rozhodnými okolnosťami
prípadu, ide o chybu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (viď R 14/2019).

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že proces vyhlasovania viny obžalovaného
a prijatia tohto vyhlásenia podľa § 257 Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2024 prebiehal v čase
právnej neistoty, aké zákonné ustanovenia v otázke viny a trestu sa majú použiť na prejednávaný prípad.
Preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu takýmto postupom okresného súdu pri vyhlasovaní viny
došlo k zásadnému porušeniu práv obžalovaného na obhajobu nielen v zmysle § 321 ods. 1 písm. a)

Tr. por., ale aj v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Na základe uvedeného okresný súd podľa právneho záveru odvolacieho súdu v čase jeho rozhodovania
bol povinný splniť ustanovením § 283 ods. 1 Tr. por. uloženú zákonnú povinnosť rozhodnúť o prerušení
trestného stíhania v prejednávanej veci.

Navyše podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, ak v konaní pred okresným súdom urobil obžalovaný
vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom následne prijaté a v odvolacom konaní došlo k zmene Trestného
zákona v prospech obžalovaného, musí na túto zmenu zákona odvolací súd reagovať a to aj v prípade,
ak bolo odvolanie obmedzené iba do výroku o treste, nakoľko v opačnom prípade by došlo k porušeniu
ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák.

Vo všeobecnosti pritom platí, že zásah odvolacieho súdu do právoplatného výroku o vine v konaní po
postupe súdu prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku je síce možný, ale s ohľadom na
stabilitu právneho stavu len celkom výnimočne, a to len vtedy ak sú dané alebo vyvstanú také objektívne
a fakticky existujúce okolnosti hmotného práva, nezávisle od priebehu skutkového deja, ktoré by si

vyžadovali korekciu a hodnotenie dôkazného stavu z prípravného konania a ktoré zároveň z hľadiska
materiálneho chápania právneho štátu a materiálneho výkladu a aplikácie Ústavy Slovenskej republiky,
Trestného zákona a Trestného poriadku najmä objektívne neumožňujú odsúdenie páchateľa.

Takýto zásah odvolacieho súdu do právoplatného výroku o vine možno pripustiť napríklad v prípade ak

po postupe súdu prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ale ešte pred právoplatnosťou výroku o
treste došlo k zmene zákona v zmysle § 84 Tr. zák.. V takom prípade ide o stav neukončeného trestného
stíhania, pričom pokračovanie v ňom zákonodarná moc označila za neprípustné, a preto je neprijateľné
uložiť obžalovanému trest za trestný čin, ktorého trestnosť v čase odvolacieho súdu zanikla.
V naznačenom zmysle je v prejednávanej veci (kde trestnosť činu novelou Trestného zákona v časti

zanikla) nutné poukázať na ustanovenie § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého musí odvolací súd zo
zákona „prelomiť“ obmedzený revízny princíp v prípadoch, ak by zistené chyby odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Výrok o vine, ktorý v čase svojho vyhlásenia síce zodpovedal
zákonu, je s poukazom na neskoršiu zmenu Trestného zákona a aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 1 Tr.
zák. považovaný za chybný s tým, že v prípade ponechania tejto chyby v platnosti by mohol naplniť

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Pokiaľ ide o obžalovaného, tak z ustanovenia § 257
ods. 5 Tr. por. síce vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. možno
napadnúť dovolaním iba podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., avšak to platí iba za situácie, ak sa do
právoplatnosti všetkých výrokov rozsudku podstatne nezmenia okolnosti, ktoré k vyhláseniu o vine a k jej
prijatiu súdom viedli. Hmotnoprávna zmena podstatných právnych okolností, za akých k vyhláseniu viny

došlo, znamená, že v prípade nerešpektovania tejto zmeny odvolacím súdom by mohol byť naplnený
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., tak ako už bolo uvedené vyššie. Tento dovolací dôvod
je súčasťou hmotnoprávneho ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. a v dôsledku zmeny Trestného zákona
v prospech obžalovaného pred právoplatnosťou všetkých výrokov rozsudku obligatórne pristupuje k
dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Odvolací súd preto konštatuje, že v konaní pred okresným súdom došlo k zásadnému porušeniu práv
obžalovaného na obhajobu a zároveň došlo v odvolacom konaní aj k zmene Trestného zákona, ktorý
je pre obžalovaného priaznivejší a preto bolo potrebné s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a) a písm.
d) Tr. por. zrušiť celý napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, pretože to odvolaciemu súdu

prikazuje ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.V tejto súvislosti odvolací súd tiež uvádza, že v prípade zrušenia výlučne výroku o treste by nastala
neakceptovateľná situácia, kedy by bol obžalovaný uznaný za vinného podľa Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku, resp. v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (hoc došlo k vyhláseniu

o vine) a zároveň by mu bol uložený trest podľa novelizovaného Trestného zákona. Trestný zákon
je totiž nutné pri výroku o vine a treste brať ako celok, t. j. nie je možné posúdiť výrok o vine podľa
jedného Trestného zákona a výrok o treste podľa iného Trestného zákona. To platí aj v prípadoch, v
ktorých výrok o vine síce nadobudol právoplatnosť podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku prípadne v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, avšak trest je ukladaný už v čase, kedy je

účinný už zmenený a pre páchateľa priaznivejší Trestný zákon. Neprichádza preto do úvahy ukladanie
trestu podľa Trestného zákona účinného v čase rozhodovania po tom, čo bola vec vrátená súdu prvého
stupňa pri nezmenenom výroku o vine, ktorý sa odvíja od ustanovení Trestného zákona účinného v čase
pôvodného rozhodovania súdu prvého stupňa.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že v konaní

bude pokračovať od štádia hlavného pojednávania po prednese obžaloby v intenciách tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je okresný súd viazaný právnymi názormi a pokynmi,
uvedenými v tomto uznesení.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.