Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Csp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123433076
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123433076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. Remeduim Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Marekom
Baraníkom,advokátom,protižalovanémuA.B.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomXXXXXC.XX,ozaplatenie
14.861,30,-EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa

31.10.2023 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 14.861,30,-EUR, spolu s úrokom 3.803,39,-EUR, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 547,80,-EUR a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14.768,33,-EUR
od 14.2.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neplnenia Zmluvy č. 5134947067
uzatvorenej dňa 6.9.2017 (ďalej len „zmluva“).

2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa

§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.12.2022 medzi postupcom D. D.,
E., F. XX, XXX XX G., H.: XX XXX XXX (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 6.9.2017 Zmluvu č. 5134947067, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu.
Žalobca zastáva názor, že uvedená zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti

zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch. Keďže žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, postupca, po predchádzajúcom upozornení,
dňa 27.5.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej žalobca uviedol, že jeho pohľadávka
predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 19.212,49,-EUR, ktorá pozostávala z istiny vo

výške 14.768,33,-EUR, riadneho úroku vo výške 3.803,39,-EUR, zo zmluvného úroku z omeškania
do zosplatnenia vo výške 129,68,-EUR, z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 418,12,-EUR
a z poplatkov vo výške 92,97,-EUR. Dňa 24.02.2023 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6950459, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúcizo Zmluvy uznal v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho
dôvodu a výšky a zaviazal sa zaplatiť celkovú dlžnú sumu vo výške 20.300,40,-EUR. Po postúpení
pohľadávky žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu úhradu. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia

premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch, žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého pri strate výhody splátok v spotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne premlčacia doba plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatnýmcelýdlhzapodmienky,ževlehoteuvedených3mesiacovodomeškaniauplynulatiež15dňová

lehota na upozornenie spotrebiteľa, nakoľko až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý
krát. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie
SúdnehodvoraEurópskejúniezodňa07.08.2018vspojenýchveciachC-96/16aC-94-17,podľaktorých
cieľomúrokovzomeškaniajesankcionovaťnesplneniesvojejpovinnostidlžníkomsplatiťúvervlehotách
stanovených v zmluve a odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť

veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné
úroky(úrokyzposkytnutéhoúveru)majúfunkciuodplatyzaposkytnutiepeňažnejsumyzostranyveriteľa
až do jej zaplatenia a preto je možné aby došlo ku kumulácii bežných úrokov a úrokov z omeškania.
Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy 14.768,33,-EUR, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to odo dňa 14.2.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to plnomocenstvo zo dňa 19.1.2023, výpis spisu
6950459, výpis z úveru, špecifikáciu postúpenej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
14.12.2022, pokus o zmier zo dňa 10.10.2023 s poštovým podacím hárkom zo dňa 11.10.2023, prílohu
k zmluve o postúpení pohľadávok, Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa

24.2.2023, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 6.9.2017 s prílohami, žiadosť o úver zo dňa 6.9.2017,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.5.2022 s doručenkou zo dňa 1.6.2022,
všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. účinné od 1.1.2015, produktové obchodné podmienky pre
hypotekárne a splátkové úvery SLSP, a.s. účinné od 1.1.2015, sadzobník účinný od 1.1.2017, výzvu
s upozornením na postúpenie pohľadávky zo dňa 9.9.2022 spolu s fotokópiou obálky zo dňa 12.9.2022

o vrátení zásielky z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote a výzvu s upozornením na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.4.2022.

4. Po zrušení platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 12Up/1746/2023 (§ 10
ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z.), ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd na návrh

žalobcu pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.

5. Žalovaný bol v konaní nečinný. K žalobe sa nevyjadril. Žaloba mu bola doručená podľa § 116 ods.
2 CSP.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

7. Po nariadení pojednávania, žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.8.2024, označenom ako
„Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že nárok
uplatnený žalobou považuje za preukázaný a nesporný a preto v záujme hospodárnosti konania

súhlasí s rozhodnutím súdu vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom
pojednávaní. Ďalej uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu
skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné,
v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok
za dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá dôvod produkovať ďalšie dôkazy a navyšovať tak trovy

právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného
stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť
takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti
právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto

štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko
žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a
zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Žalobca v tomto smere poukázal na
uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020 z 19.01.2021: Požiadavka na dôslednomzachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na
neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových tvrdení. Bez vytvorenia procesnej príležitosti
strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť

skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza
k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v
prvoinštančnomkonanídodržaťisozreteľomnato,ževodvolacomkonanímástranavdôsledkuúčinkov
sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových
tvrdení a na predkladanie nových dôkazov (§ 366 C.s.p.). Ďalej žalobca poukázal aj na rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17CoCsp/52/2020 z 25.02.2021: Žalovaná v priebehu konania nijako
nespochybňovala žalobcom uplatnený nárok, a to ani čo do základu, ani čo do výšky. Podľa § 151 ods.
1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. V civilnom sporovom konaní platí, že
vykonávaniu dôkazov predchádza identifikácia skutkových tvrdení strán sporu na sporné a nesporné.

Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu a,
naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Citované
ustanovenie § 151 CSP kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany kvalitatívne nároky
pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť podporené uvedením
vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno

popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany
sú nesporné. Keďže v priebehu konania žalovaná nijakým spôsobom nepoprela skutkové tvrdenie
žalobcu o tom, že uzatvorila úverovú zmluvu, titulom ktorej nevrátila istinu vo výške žalovanej sumy
1.002,05 eur, boli tieto skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Takéto nesporné skutkové tvrdenia musia

tvoriť základ zisteného skutkového stavu veci, z ktorého súd vychádza aj pri meritórnom rozhodnutí.
Vzhľadom na tieto závery je potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie. Žalovaná titulom úveru nevrátila
žalobcovi čerpanú istinu vo výške 1.002,05 eur, a preto je povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť. Ďalej
žalobca uviedol, že v prípade, ak by žalovaný na pojednávaní uznal pred súdom uplatnený nárok, potom
žalobca navrhuje, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle § 282 a nasl. CSP. V

závere žalobca uviedol, že v prípade, ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho
rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie
dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o písomné
vyzvaniežalobcunapreukázanieuvedenýchskutočnostiavzhľadomkvyššieuvedenémuajoodročenie
pojednávania vytýčeného na deň 28.11.2022 o 10:30 hod., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť

o prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočnosti ako sporných zo strany súdu.

8. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti sporových strán.

9. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah, v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 6.9.2017 a pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, v súlade s
právnou úpravou platnou v deň postúpenia pohľadávky, t.j. dňa 13.12.2022.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

15. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 1 ods. 2, veta prvá, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zák.
č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazminachádzajúcimisavsúdnomspiseatonávrhom
na vydanie platobného rozkazu (č.l. 2-6), plnomocenstvom zo dňa 19.1.2023 (č.l. 7), výpisom spisu
6950459 (č.l. 9-23), výpisom z úveru (č.l. 24-29), špecifikáciou postúpenej pohľadávky (č.l. 30-31),
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2022 (č.l. 32), pokusom o zmier zo dňa 10.10.2023

s poštovým podacím hárkom zo dňa 11.10.2023 (č.l. 33-34), prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok
(č.l. 35), Dohodou o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.2.2023 (č.l. 36),
Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 6.9.2017 s prílohami (č.l. 37-41), žiadosťou o úver zo dňa 6.9.2017
(č.l. 42), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.5.2022 s doručenkou zo dňa
1.6.2022 (č.l. 43-44), všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s. účinnými od 1.1.2015 (č.l.

45-48), produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery SLSP, a.s. účinnými
od 1.1.2015 (č.l. 49-53), sadzobníkom účinným od 1.1.2017 (č.l. 54-66), výzvou s upozornením na
postúpenie pohľadávky zo dňa 9.9.2022 spolu s fotokópiou obálky zo dňa 12.9.2022 o vrátení zásielky
zdôvodujejneprevzatiavodbernejlehote(č.l.67-68),výzvousupozornenímnavyhláseniemimoriadnejsplatnosti úveru zo dňa 25.4.2022 (č.l. 69-70), ospravedlnením žalobcu zo dňa 15.8.2024 (č.l. 99-101),
ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj
z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

22. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom,
vystupujúcomvpostavenídodávateľaažalovanýmakodlžníkom,vystupujúcimvpostaveníspotrebiteľa,
bola dňa 6.9.2017 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, titulom ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 19.000,-EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96.

mesačných splátkach, vo výške po 313,35,-EUR, vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci,
s termínom konečnej splatnosti úveru 20.9.2025.

23. Nebolo teda sporné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a že úverová zmluva bola uzavretá podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
pričom na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Sporné ďalej nebolo, že si žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas a že právny
predchodca dňa 25.4.2022 spísal výzvu, v ktorej oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním
pohľadávky banky a upozornil ho na oprávnenie banky, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedené

skutočnosti mal súd preukázané z výzvy s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 25.4.2022. Doručovanie predmetnej výzvy a upozornenia žalovaného na možnosť využitia práva na
predčasné zosplatnenie dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, do sféry dispozície žalovaného,
v konaní preukázané nebolo.

25. Nebolo sporné, že dňa 27.5.2022 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a že oznámenie o tejto skutočnosti datované dňa 28.5.2022, doručil žalovanému dňa 1.6.2022. Uvedené
skutočnosti mal súd preukázané z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.5.2022 a
z doručenky zo dňa 1.6.2022.

26. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané doručovanie upozornenia žalovaného na možnosť
využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ktoré
malo predchádzať oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, bola sporná otázka platnosti
okamžitého zosplatnenia úveru.

27. Keďže súd skúma podmienky konania, t.j. vrátane aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu,
v každom spore a v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti, súd aj v danom, spotrebiteľskom
spore, skúmal z úradnej povinnosti, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

28. V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo Zmluvy

o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť uzatvorená dňa 13.12.2022, ako to vyplývalo z oznámenia
banky o postúpení pohľadávky, spísaného dňa 14.12.2022. Doručovanie tohto oznámenia, do sféry
dispozície žalovaného, v konaní preukázané nebolo. Predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka,
ktorá je predmetom tohto konania, čo žalobca preukazoval prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.12.2022.

29. Z dôvodu, že s platnosťou predčasného zosplatnenia úveru priamo súvisí právna otázka platnosti
postúpenia pohľadávky, keďže predmetom postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka a žalobca si
aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky, spornou v konaní bola aj
právna otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

30. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a tým
preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zaťažuje žalobcu a to aj v prípade, ak spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia žalobcu, keďže súd skúma podmienky konania, t.j. vrátane
aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu v každom spore a v každom štádiu konania, z úradnej

povinnosti.

31. Súd aj v danom, spotrebiteľskom spore, skúmal z úradnej povinnosti, či je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu. (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017, aleborozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa
27. októbra 2021).

32. K uvedenej právnej otázke súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu je možné nadobudnúť
postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania, avšak v danom prípade, vzhľadom na skutočnosť,
že postupcom pohľadávky bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá
povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie
pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a § 565),

ale aj ustanovenia zákona o bankách (§ 92 ods. 8) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 17) v čase
postúpeniapohľadávky.Nerešpektovanieprávnejúpravymázanásledokneplatnosťzmluvyopostúpení
pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), aj neplatnosť na ňu nadväzujúcich
právnych úkonov, keďže žalobca nikdy nebol nositeľom hmotného práva, domáhať sa od žalovaného
uhradenia pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorej nebol zmluvnou stranou a ani práva veriteľa na neho
neprešli dňa 13.12.2022 (napr. dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach a o uznaní dlhu z 24.2.2023).

33. Súd po preskúmaní predložených dôkazov zistil, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky banky.

34. Ako už súd uviedol, v danom prípade nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným, bolo dohodnuté plnenie v splátkach. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo žiadať
žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky iba v takom prípade, ak sa na tom dohodli (§ 565 Občianskeho
zákonníka) a ak sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, pričom v omeškaní
s ňou bol viac ako 3 mesiace. Súčasne bol právny predchodca žalobcu povinný vopred upozorniť

žalovaného na to, že môže od neho žiadať uhradenie celého dlhu a to v lehote nie kratšej ako 15 dní
pred využitím tohto práva. Súd v konaní nemal preukázané, že by takéto upozornenie bolo žalovanému
doručované. Z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise súd zistil, že právny predchodca žalobcu
pristúpil k využitiu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a oznámil žalovanému, že vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, oznámením zo dňa 28.5.2022, doručeným žalovanému dňa 1.6.2022 bez

toho, že by predtým preukázateľne doručoval žalovanému upozornenie na možnosť mimoriadne úver
zosplatniť.

35. Súd k tejto právnej otázke ďalej poukazuje na znenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie zákona je formulované jednoznačným spôsobom, keď nielen že

výslovne upravuje, že upozornenie na možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu je potrebné vykonať
„vopred“, ale upravuje aj časový limit na zosplatnenie dlhu, ktorý bol pôvodne dohodnutý v splátkach,
keďže uvádza, kedy najskôr môže veriteľ požadovať zosplatnenie celého dlhu. Spolu s ustanovením §
565 Občianskeho zákonníka tak zákon limituje veriteľa, od kedy – do kedy môže toto svoje právo na
zosplatnenie úveru vykonať. Podľa uvedených ustanovení, veriteľ môže zosplatniť úver najskôr vtedy,

keď uplynú 3 mesiace od omeškania so zaplatením konkrétnej splátky úveru a súčasne najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

36. V danom prípade súd v konaní nemal preukázané, či právny predchodca doručoval (alebo doručil)
do sféry dispozície žalovaného, upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a či sa tak

splnil svoju zákonnú povinnosť predpokladanú v uvedenom ustanovení. Nebolo tak preukázané, že
by žalovaný reálne mal možnosť dozvedieť sa, že veriteľ zvažuje využitie svojho práva mimoriadne
zosplatniť celý dlh, ktorého plnenie bolo v zmluve dohodnuté v splátkach. Bez predchádzajúceho
upozornenia žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, nemohol právny predchodca
žalobcu platne vyhlásiť predčasnú splatnosť predmetného úveru postupom podľa § 565 Občianskeho

zákonníka. K platnému predčasnému zosplatneniu úveru sú totiž nevyhnutné dva jednostranné právne
úkony vykonané veriteľom a adresované dlžníkovi a to upozornenie dlžníka na možnosť využitia práva
žiadať o zaplatenie celého úveru a samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré nasleduje
po uplynutí viac ako troch mesiacov trvania omeškania zaplatenia konkrétnej splátky a súčasne je
vykonané do splatnosti najbližšej po ňom nasledujúcej splátky. K svojim záverom súd poukazuje aj na

komentár k Občianskemu zákonníku II., (kolektív autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko,
Tomašovič a kol., vydavateľstva, C.H.Beck), z ktorého k ustanoveniu § 53 ods. 9 a k ustanoveniu §
565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že: K § 53 ods. 9: „ V poradí druhá kumulatívna podmienka je
ustálenávrovinepozitívnehokonaniadodávateľa,ktorýje predjednorazovýmzosplatnenímpohľadávkypovinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú
písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí

byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 8 a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ.“ a k § 565: „V režime § 565
nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale
je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o splnenie celku, na ktorý je veriteľ
v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť. Žiadosť

veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku je jednostranným adresovaným
úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 OZ). „

37. S poukazom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že okamžité zosplatnenie úveru bolo vykonané
v rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu preukázateľne
neupozornil žalovaného na možnosť využitia práva na predčasné zosplatnenie úveru. Súd preto dospel

k záveru, že z dôvodu zosplatnenia úveru v rozpore so zákonom, je toto zosplatnenie absolútne neplatné
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v spotrebiteľských
vzťahoch prihliada z úradnej povinnosti.

38. Vzhľadom na zistené neplatné predčasné zosplatnenie úveru, súd skúmal z úradnej povinnosti, či je

daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a zistil, že daná nie je, nakoľko v danom prípade neboli splnené
podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

39. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.12.2022 medzi postupcom D. D.,

E., F. XX, XXX XX G., H.: XX XXX XXX a ním ako postupníkom, nadobudol pohľadávku z nezaplateného
úveru z úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval
od uvedenej zmluvy.

40. Z ustanovenia § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, jednoznačne vyplýva,

že predmetom postúpenia (v čase, kedy k postúpeniu došlo) môže byť iba taká pohľadávka zo
spotrebiteľského úveru, ktorý sa stal splatným pred alebo po konečnom termíne jeho splatnosti, čo sa
v danom prípade nestalo.

41. S poukazom na súdom zistené neplatné predčasné zosplatnenie úveru zo strany právneho

predchodcu žalobcu, súd konštatuje, že v danom prípade predmetom postúpenia (v čase, kedy
k postúpeniu došlo) bola pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ktorý sa nestal splatným ani pred
a ani po konečnom termíne splatnosti, čo je v rozpore so zákonnými podmienkami postúpenia
pohľadávky uvedenými v ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Nerešpektovanie právnej úpravy
má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39

Občianskeho zákonníka).

42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal
splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a nepreukázal tak ani, že je aktívne vecne
legitimovaný v danom spore, t.j. že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní.

43. Súd potom pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobu voči žalovanému zamietol.

44. Tvrdenia žalobcu, ktorý vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.11.2022 uviedol, že pokiaľ
súd v priebehu konania (súd poznamenáva, že v štádiu konania pred otvorením pojednávania)

neprezentuje pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzve žalobcu na preukázanie
skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, potom žalobca objektívne očakáva, že jeho žaloba je
dôvodná, súd považoval za nenáležité a z Civilného sporového poriadku nijako nevyplývajúce. Súd už
v predchádzajúcich častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vecnú legitimáciu sporových
strán súd v každom (t.j. aj v spotrebiteľskom) spore skúma z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky

protistrany v spore. Žalobca bol v spore právne zastúpený a skutočnosti, ktoré súd v (spotrebiteľskom)
spore skúma z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky protistrany v spore, nie sú ojedinelé, ale hromadne
sa opakujúce v spotrebiteľských sporoch. Povinnosť súdu, uviesť stranám sporné skutočnosti, v zmysle
ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, súd vykonáva na prvom pojednávaní. Z ustanovenia § 181ods. 2 CSP síce nepochybne vyplýva súdu povinnosť uviesť stranám sporné skutočnosti, avšak nie
v štádiu pred otvorením pojednávania, ako sa domnieva žalobca, ale až na pojednávaní, pričom súd
tak urobí na základe dôkazov predložených súdu riadne a včas s poukazom na koncentráciu konania

v spore (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 33/2021 z
26.1.2021). Súd tak nie je zo zákona povinný vyzývať žalobcu na doplnenie povinnosti tvrdenia alebo
dôkaznej povinnosti v takom smere ako to naznačoval žalobca (t.j. aby bol žalobca v spore úspešný).
Nie je úlohou súdu jednej sporovej strane uvádzať a žiadať o predloženie takých dôkazov, aby strana
bola v spore úspešná. Platí zásada rovnosti strán sporu, pričom strany sporu predkladajú súdu dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení (bez toho, aby čakali na výzvu súdu, aký dôkaz majú predložiť) a je
preto na stranách sporu aké dôkazy súdu predložia, aby boli v spore úspešné. Súd v tomto smere
poukazuje na prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní. Žalobca si v konaní uplatňoval
svoje práva prostredníctvom odborne spôsobilého subjektu. Žalobca bol v konaní právne zastúpený.
V danom prípade žalobca nemohol považovať za prekvapivé, skúmanie procesných podmienok konania
súdom.Rovnakotakajspoukazomnarozhodovaciučinnosťsúdovvspotrebiteľskýchsporoch,nemohol

žalobca považovať za prekvapivé, ktoré skutočnosti súd v spotrebiteľskom spore skúma ex offo a
preto princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva súdom porušený nebol, keď sa súd predovšetkým
zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán v spore. Očakávania žalobcu, spočívajúce v tom, že ak ho
súd nevyzve na preukázanie skutočností, ktoré súd skúma v každom súdnom konaní, ako aj skutočností
skúmanýchvspotrebiteľskýchsporochexoffo,takpotomjejehožalobadôvodná,súdpretonepovažoval

za legitímne. Rovnako tak zovšeobecnené tvrdenie žalobcu o tom, že dokazovanie vykonáva súd prvej
inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu, súd nepovažoval za správne. Pasivita
žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP a povinnosť
všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný,
ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovanému preukázateľne žiadne výdavky v súdnom konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania
nepriznal. Súd preto už nebude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať o výške trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.