Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Nt/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124010775.2

Uznesenie

6 9Nt/16/2024

Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudcom JUDr. Barborou Hollou Sopkovou o návrhu

odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bydliskom Mesto Banská Bystrica, t.
č. umiestneného v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, na
povolenie obnovy konanie, na verejnom zasadnutí dňa 31. 10. 2024 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

7 9Nt/16/2024

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh ods. A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
trvale bydliskom C. D. XXXX/XXX, B. B., t. č. umiestneného v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a Ústave na výkon väzby Leopoldov, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/25/2023 zo dňa 03. 05. 2023 z a m i e
t a, pretože súd nezistil dôvody obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

5 9Nt/16/2024

Trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/25/2023 zo dňa 03. 05. 2023 bol A.
B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
(v bode 1) a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona (v bode 2), za čo mu bol

uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov so zaradením do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šiestich) rokov.

Odsúdený návrhom doručeným súdu dňa 15. 07. 2024 o povolenie obnovy konania vedeného Okresným
súdom Banská Bystrica sp. zn. 5T/25/2023 dôvodiac, že nastali nové skutočnosti, o ktorých doteraz

nebol informovaný, ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd. Skutočnosti uvedie na pojednávaní.
V návrhu doplnenom prostredníctvom obhajcu dňa 28. 08. 2024 poukázal na to, že voči trestnému
rozkazu síce podal odpor, no na hlavnom pojednávaní ho vzal späť, preto trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť. Tvrdil, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol trestný čin spáchaný, avšak ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
činnosť viaceré zákony, trestnosť sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší. Preto poukázal na znenie § 33a Trestného zákona ako aj to, že v jeho prípade je
potrebné pričítať mu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je to, že spáchal trestný čin vo veku blízkommladistvých (§ 36 písm. d) Trestného zákona), pričom táto poľahčujúca okolnosť mu pričítaná v jeho
prospech nebola. Prihliadnuc aj na znenie § 33a Trestného zákona (v znení zákona č. 47/2024 Z. z.)
odsúdený považuje uloženie nepodmienečného trojročného trestu odňatia slobody za neprimerané.

Tvrdil, že od začiatku svoje konanie priznával, úprimne ho oľutoval, mal záujem o náhradu škody.
Ďalej uviedol, že aj zo znaleckého posudku MUDr. Martina Somoru č. 41/2023 vyplýva, že bola u neho
zistená rozvinutá závislosť od pervitínu, ktorá bola v čase skutku aktívna a bolo potrebné zahájenie
špecializovanej liečby čo najskôr, čo mu ale bolo znemožnené v dôsledku vzatia do väzby. V minulosti
síce ambulantnú liečbu absolvoval, avšak táto nebola dostatočná, recidivoval pri užívaní návykových

látok, čo sa napokon prejavilo aj v tom, že pod vplyvom návykových látok spáchal trestné činy. Počas
konania prejavoval záujem o nastúpenie liečby, čo prezentoval aj probačnej a mediačnej úradníčke E.
F. G., čo mu však nebolo umožnené, preto žiada aj o vypočutie tejto probačnej a mediačnej úradníčky.
V dôsledku odsúdenia mu bolo v inej trestnej veci vyslovené, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bol
mu nariadený taktiež nepodmienečný trest odňatia slobody, čo mu rovnako znemožnilo dobrovoľne
nastúpiť profesionálnu liečbu závislosti. Za potrebné považuje upozorniť aj na tú skutočnosť, že pri

uložení ochranného liečenia ústavnou formou mu nebol určený čas, po ktorý má toto liečenie trvať, tak,
ako to predpokladá Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2024.

Na verejnom zasadnutí dňa odsúdený trval na podanom návrhu a uviedol, že si uvedomuje, že je
uznaný vinným zo závažného trestného činu, pretože ublížil nevinným ľuďom, čo úprimne ľutuje, napriek

tomu je toho názoru, že v pôvodnom konaní bol odsúdený nespravodlivo pre nesprávne posudzovanie
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Obhajca taktiež zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Pridržal sa písomných návrhov a nad
rámec poukázal na tú skutočnosť, že podľa ich názoru sa v pôvodnom konaní 5T/25/2023 neprihliadalo

na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, pretože sa v tom čase obžalovaný
skutku dopustil ako dvadsaťročný a teda bol v zmysle § 127 ods. 2 Trestného zákona osobou blízkou
veku mladistvých. Taktiež podľa názoru obhajoby mu mala byť pričítaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože vzhľadom na priebeh prípravného konania, kedy sa ku
skutku priznal a tento aj oľutoval, napomáhal pri vyšetrovaní orgánom činným v trestnom konaní. Teda

v tom čase platného Trestného zákona bolo možné prihliadať na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností tak, že v prípadnej prevahe priťažujúcich okolností, tak ako tomu bolo aj v pôvodnom konaní
5T/25/2023, sa zdvihla dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, kedy sa trest mohol ukladať od 28
mesiacov až do 5 rokov. Keby však súd vzhliadol aj novo označené poľahčujúce okolnosti, prevažovali
by a teda by nedošlo k zvýšeniu dolnej hranice a teda ukladaný trest by mohol byť oveľa miernejší ako

ten, ktorý v konečnom dôsledku odsúdenému uložený bol. Za nesprávnosť považuje i tú skutočnosť, že
v trestnom rozkaze nebolo dostatočne odôvodnené vzhliadnutie 2 priťažujúcich okolností a to podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, pretože na predchádzajúce odsúdenie v zmysle Trestného zákona súd ani
nemusí vzhľadom na jeho povahu, prihliadnuť. Taktiež nebolo dostatočne odôvodnené aj vzhliadnutie
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Vzhľadom na tieto okolnosti považuje

uložený trest v pôvodnom konaní za neprimeraný. Navrhol, aby súd vyhovel návrhu a povolil obnovu
konania.

Prokurátor mal vzhľadom na vykonané dokazovanie za to, že nie sú splnené podmienky na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko v návrhu označenými skutočnosťami

nie je možné privodiť iné rozhodnutie vo veci a taktiež neboli zistené také skutkové zistenia, ktoré by
nasvedčovali novým skutočnostiam. Pokiaľ ide o trestný rozkaz tento bol vydaný v zákonom stanovenej
skrátenej forme, teda neobsahuje bližšie odôvodnenie.

Súd vykonal dokazovanie nielen oboznámením spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

5T/25/2023, ale aj dvoma spismi probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Banskej Bystrici
smiestompôsobenianaOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.2Pr/25/2020asp.zn.2Pr/29/2021.

Návrh na vykonanie výsluchu probačnej a mediačnej úradníčky E. F. G. súd odmietol pre jeho
neefektívnosť a nehospodárnosť a aj pre tú skutočnosť, že jej výsluch nemá s prejednávaným návrhom

na povolenie obnovy konania žiadny súvis. Odsúdený v podaní doručenom súdu dňa 25. 10. 2024
uviedol, že E. F. G. má priame poznatky týkajúce sa jeho osoby, jeho charakteristických vlastností, vie
vypovedať o jeho dochvíľnosti, a teda vie dopomôcť k riadnemu objasneniu skutočností a okolností
nevyhnutnýchnapovolenieobnovykonania.Súdmalzato,žetietookolnostiniesúaninové,anipredtýmneznáme. Priebeh probačného dohľadu bez pochýb vyplýva z pripojených spisov sp. zn. 2Pr/25/2020
a sp. zn. 2Pr/29/2021, s ktorými súd oboznámil. Samotný probačný a mediačný úradník je v zmysle § 7
zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch zachovávať mlčanlivosť. Podľa toho

istého zákona probačný a mediačný úradník napomáha tomu, aby trestná vec mohla byť vo vhodných
prípadoch prejednaná v niektorom z osobitných spôsobov trestného konania alebo aby mohol byť
uložený a riadne vykonaný trest nespojený s odňatím slobody, alebo aby mohla byť väzba nahradená
iným vhodným opatrením. (§ 3 ods. 1, prvá veta). Poznajúc uvedené teda nie je možné probačného
a mediačného úradníka vypočúvať o charakterových vlastnostiach probanta. O jeho dochvíľnosti jasne

vypovedajú obsahy už spomenutých spisov a rovnako vypovedajú aj o tom, ako sa počas probačného
dohľadu správal, pričom je potrebné aj tu uviesť, že tieto skutočnosti nemajú s prejednávanou vecou
o návrhu na povolenie obnovy konania žiadny súvis. Navyše tieto dôkazy mohol odsúdený označiť
už v pôvodnom konaní sp. zn. 5T/25/2023, keďže o nich vedomosť mal. Urobil tak len vo vzťahu
k probačnému spisu súvisiaceho s konaním sp. zn. 31T/82/2020, teda spis sp. zn, 2Pr/29/2021. Aj
z tohto dôvodu návrh na doplnenie dokazovania nemôže byť označený za novú okolnosť majúcu vplyv

na posúdenie návrhu na povolenie obnovy konania.

Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno
v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 398 ods. 3 Trestného poriadku, ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech
obvineného, môže súd vzhľadom na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť
alebo prerušiť výkon trestu, právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Účel konania o povolení obnovy pôvodného konania, ktoré bolo skončené právoplatným rozhodnutím,
sleduje odstránenie justičného omylu. Verejný záujem na správnom a preto i spravodlivom
trestnoprávnom rozhodnutí stojí nad verejným záujmom na právnej istote inherentne spojenej

s právoplatným rozhodnutím, ktorého základnými atribútmi je jeho nezmeniteľnosť. Konanie o povolení
obnovy konania prelamuje právoplatnosť pôvodného rozhodnutia. Len výskyt nových dôkazov
a skutočností, ktoré boli súdu doposiaľ neznáme, môže byť podnetom k podaniu návrhu na obnovu
konania, ktorý môže spochybniť pôvodné právoplatné rozhodnutie. Za nové skutočnosti z hľadiska
obnovy konania je potrebné považovať tie, ktoré sa nestali predmetom dokazovania alebo zisťovania

a nie sú teda súčasťou skutkových zistení, na ktorých stojí preskúmavané rozhodnutie. Novými
skutočnosťami alebo dôkazmi sú také okolnosti, ktoré sa v priebehu hlavného pojednávania nevyskytli
a neboli predmetom sudcovského hodnotenia. Novú skutočnosť je v konaní o obnove konania
nevyhnutné preukázať novými dôkazmi.

Bezprostredným účelom obnovy konania je náprava skutkových vád právoplatného rozhodnutia
v prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy či iné okolnosti spochybňujúce doterajšie
skutkové zistenia a rozhodnutia prijaté na ich podklade. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú
spôsobilé samy osebe alebo v spojení s inými dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné
právoplatné rozhodnutie, musí byť vykonané porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov a doterajších

skutkových zistení a dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo navrhovaných
dôkazov.V konaní o povolení obnovy konania sa výlučne posudzuje otázka, či nové dôkazy a skutočnosti skôr
neznáme by mohli samy o sebe alebo v spojitosti s dôkazmi alebo okolnosťami už známymi odôvodniť
iné rozhodnutie vo veci.

Súd potom skúmal splnenie uvedených podmienok pre povolenie obnovy konania aj v predmetnej
trestnej veci zdôrazňujúc, že súd v konaní o obnove konania je oprávnený skúmať len to, či návrh na
povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme,
predpokladané citovaným zákonným ustanovením. Na základe vyššie uvedeného výkladu použitej

právnej normy súd skúmal, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania a za tým účelom aj
hodnotil dôkazy vykonané v tomto konaní. Pre povolenie obnovy konania nestačí nekritické prevzatie
novo tvrdených skutočností či dôkazov zo strany odsúdeného.

V konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 5T/25/2023 súd dňa 03. 05. 2023 vydal
trestnýrozkaz,ktorýmuznalA.B.vinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)

Trestného zákona (v bode 1) a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona (v bode 2).

Tento trestný rozkaz bol A. B. doručený dňa 03. 05. 2023, právoplatnosť nadobudol dňa 12. 05. 2023
po tom, čo na hlavnom pojednávaní v ten istý deň odsúdený zobral podaný odpor späť.

V prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom sa odsúdený ku skutkom priznal. Mal za to, že mu
neboli v pôvodnom konaní správne pričítané a posúdené poľahčujúce okolnosti a aj tie priťažujúce,
v dôsledku čoho mu bol uložený neprimerane prísny a krutý trest. Taktiež poukázal na to, že v znení
aktuálne účinného Trestného zákona je nesprávne ukladanie takého prísneho trestu.

Odsúdený sa teda návrhom na povolenie obnovy konania domáhal posúdenia uloženého trestu podľa
ustanovení Trestného zákona s prihliadnutím na to, ktoré znenie zákona je pre neho priaznivejšie.

Jefaktom,ževaktuálneplatnomzneníTrestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024pomerpoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností nemá za následok úpravu dolnej či hornej hranice trestnej sadzby, preto

nie je podstatné, koľko poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd vzhliadne. Rovnako je však
neprípustné domáhať sa ich opätovného posudzovania podaním návrhu na povolenie obnovy konania.
Navyše odsúdený tvrdil, že súd mal vzhliadnuť poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v jeho veku, avšak
opomenul, že vek páchateľa blízky veku mladistvým nie je automaticky poľahčujúcou okolnosťou, ale je
poľahčujúcou okolnosťou iba vtedy, ak takýto vek mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,

čo v pôvodnom konaní vôbec nevyšlo najavo. Ani to, že sa ku skutkom priznal, neznamená, že orgánom
činnýmvtrestnomkonanínapomáhalateda,žetakékonaniejetaktiežmožnépovažovaťzapoľahčujúcu
okolnosť.

Napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,

ktoré sú na to určené, t. j. polícii, vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu. Predpokladá to jeho aktívnu účasť,
ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sám spáchal. Môže však ísť aj o objasnenie trestnej
činnosti iných páchateľov. Napomáhanie zo strany páchateľa môže mať rôznu formu a bude spočívať
predovšetkým v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení
prameňa dôkazov a pod. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti bude závisieť predovšetkým

od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie
trestného činu. V pôvodnom konaní orgány činné v trestnom konaní nedisponovali len výpoveďou
obvineného, z ktorej by postupne vyplývali okolnosti potrebné pre objasnenie skutkov. Práve naopak,
malikdispozíciiviacerédôkazy,ktoréajpostupnevykonávali(výsluchupoškodených,svedkov,znalecká
a odborná činnosť, záznamy o dopravnej nehode, lekárske správy), netrpeli dôkaznou núdzou. Samotné

priznanie odsúdeného tak nie je postačujúce na pričítanie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Odsúdený prostredníctvom obhajcu namietal, že v trestnom rozkaze neboli dostatočne odôvodnené
priťažujúce okolnosti, k čomu je možné len uviesť, že trestný rozkaz je skrátenou formou rozhodnutia
bez potreby odôvodnenia, preto súd túto skutočnosť nepovažoval za významnú.

Teda mal súd za to, že v pôvodnom konaní bolo riadne vykonané dokazovanie a bolo rozhodnuté
spôsobom zodpovedajúcim zistenému skutkovému a právnemu stavu. Súčasné znenie Trestného
zákona nie je pre odsúdeného nijako výhodnejšie ako celok, pretože na takéto konštatovanie(výhodnejšieho postavenia) nepostačuje tvrdenie, že podľa § 33a Trestného zákona boli upravené
zásady ukladania trestu. Nie je totiž možné pre takéto posúdenie posudzovať poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti podľa „starého“ Trestného zákona s prihliadnutím na zásady ukladania trestov podľa „nového“

Trestného zákona.

To, že v súčasnej dobe (podľa Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024) je možné ukladať trest podľa
iných zásad, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov bol dňa 06. 08. 2024 v Zbierke zákonov vyhlásený pod č. 214/2024 Z.
z. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03. 07. 2024, ktorým bola
pozastavená účinnosť zákona č. 40/2024 Z. z. zo dňa 15. 03. 2024, ktorým sa dopĺňa a mení Trestný
zákon č. 300/2005 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky však týmto svojim nálezom nevyslovil nesúlad
ustanovení Trestného zákona s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 3 ústavy tak, ako to

predpokladá ustanovenie § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku.

Poznajúc uvedené, potom žiadne z tvrdení, ktoré odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania
označil za nové či predtým neznáme (novela Trestného zákona, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností), nie sú pravdivé a nemožno ich považovať za také okolnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie

obnovy konania.

Nad rámec uvedeného ešte možno konštatovať, že z pripojených spisov probačného a mediačného
úradníka vyplynulo, že celkom sa mal odsúdený v dvoch rôznych konaniach zúčastniť na siedmich
stretnutiach, pričom na tri prišiel riadne a včas, na jedno meškal a na zvyšné tri sa ani nedostavil.

Nie je preto súdu zrejmé, o akej dochvíľnosti je možné pri posudzovaní jeho osoby hovoriť. Aj počas
probačného dohľadu sa priznal ku konzumácii drog a tvrdil, že sa chce liečiť, ale v jednom zo spisov sa
nenachádza záznam o tom, že by aj reálne urobil nejaké kroky k zahájeniu liečby.

Dá sa teda zhrnúť, že odsúdený chce dosiahnuť povolenie obnovy konania na základe iného právneho

posúdenia.

Odsúdený účelovo podsúva tvrdenia, o ktorých sa domnieva, že jeho osobu môžu vykresliť v lepšom
svetle s cieľom získať výhody pri ukladaní trestu a rovnako účelovo opomína, že súd v pôvodnom konaní
vzal do úvahy aj jeho osobu a okolnosti, za akých sa skutky udiali a mal k dispozícii dostatok informácií

pre uloženie spravodlivého a primeraného trestu.

V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného
v pôvodnom konaní, pretože v zmysle § 394 ods. Trestného poriadku sa to konanie obmedzuje
predovšetkým na vyriešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré sú nové, súdu skôr neznáme, pričom za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd
s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Súd v konaní o povolenie obnovy
konania ani v prípadnom obnovenom konaní nemá za úlohu reparovať rozhodnutie pôvodného súdu
z dôvodu, že odsúdená nesúhlasí s právnym názorom súdu alebo uloženým trestom.

Poukazujúc na predchádzajúci výklad a vykonané dokazovanie potom súd dospel k záveru, že
odsúdený neuviedol ani nepredložil skutočnosti či dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po
právoplatnosti pôvodného rozsudku, a sú takej závažnosti, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a
nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom konaní, resp. môžu odôvodniť iné rozhodnutie,

než aké bolo v pôvodnom konaní prijaté.

Na základe vyššie uvedených skutočností bolo potom nevyhnutné konštatovať, že v posudzovanom
prípade neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania a preto súd návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:2 9Nt/16/2024

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch pracovných dní od vyhlásenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Sťažnosť nemôže podať ten, kto sa jej výslovne vzdal.