Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8T/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124010803
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124010803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. októbra 2024 v Čadci, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., okres B., trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. G., H. I.,

u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 17.4.2023 asi o 11.30 hod. v obci E. F. G., okres I. na verejnej komunikácii pred rodinným domom
na ulici C. D. XXX/XX po predchádzajúcom slovnom konflikte bezdôvodne fyzicky napadol A. G. J. tak,
že ho päsťou udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho najmenej 1-
krát kopol do oblasti hrudnej steny vpravo vzadu, čím mu svojim konaním spôsobil vykĺbenie oblasti
ramenného kĺbu vpravo, pomliaždenie hrudnej steny vpravo vzadu dole, pomliaždenie tváre, odreninu
oblastikoreňanosaaodreninuoblastipravéholakťa,ktorézraneniasipodľaznaleckéhoposudkuznalca

z odboru zdravotníctva vyžiadali dobu PN v trvaní 4 – 6 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného

zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému A. G. J., nar. XX.X.XXXX, C.
D. XXX/XX, E. F. G., škodu vo výške 1 564,80 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje

na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.5.2024 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina pod č. 2Pv 531/23/5511-16 obžalobu
na obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Dňa 24.6.2024 vydal súd trestný
rozkaz č. k. 8T/39/2024-160 zo dňa 24.6.2024, ktorým obvineného uznal za vinného a uložil mu

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou
12 mesiacov a povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.564,80 €. Trestný rozkaz bol
obvinenémudoručenýdňa28.6.2024.Obvinenýdňa1.7.2024(akooprávnenáosoba,vzákonnejlehote)
podalprotinemuodpor,protivýrokuovine,dôvodiac,žeskutok,ktorýjemuobžaloboukladnýzavinu,sa
nestal. Vzhľadom k podaniu odporu proti trestnému rozkazu súd postupoval podľa § 355 ods. 3 v spojení

s § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku a uznesením č. k. 8T/39/2024-167 zo dňa 10.7.2024 rozhodol
o prijatí obžaloby.

Trestnú vec obžalovaného A. B. súd prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané
v dňoch 12.9.2024 a 31.10.2024. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom

obžalovaného, svedka – poškodeného A. G. J., svedkyne K. B., svedka L. B. (podľa § 264 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku bola prečítaná i časť zápisnice o výsluchu svedka L. B. zo dňa 12.9.2023 čl. 34 rub
- štvrtá strana zápisnice), svedka M. J., znalca J. K. B., a napokon boli oboznámené aj listinné dôkazy.
Z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2023 po poučení podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadku vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že ráno jeho syn (pozn. súdu – L. B.) šiel vykopať
jamy a dať na roh plota dve trubky. Ako kopal, šiel okolo neho poškodený s otázkou, čo tam robí.
Syn mu povedal pekne, že tam nemá čo robiť a keď chce, nech sa ide sťažovať na obecný úrad.
Poškodený odišiel. Už v minulosti prebehlo na obecnom úrade dáke jednanie o ceste, vtedy poškodený

na obžalovaného vyskočil, že to je ich pozemok. Asi 2 – 3 hodiny nato syn šiel zamiešať betón,
obžalovaný mu držal trubky. Poškodený prišiel z druhej strany a hneď nadával, ako vždy, čo tam robia.
Neurobil to prvýkrát. Keď niečo robili, šiel okolo opitý a už to išlo, už im nadával. Syn počul, ako mu
nadáva, vyšiel spoza plota a povedal mu už ostrejšie. Poškodený šiel nasadnúť na bicykel, strepal
sa, zahrmelo to, obžalovaný sa obzrel a videl, ako leží na zemi prikrytý bicyklom. Prišla jeho žena

obžalovaného, doniesla vodu do betónu, keď ho videla ležať, šla ho zdvihnúť. Ešte aj jej nadal. Nevedel
sa z bicykla vymotať. Asi za 10 minút šiel okolo autom jeho synovec (pozn. súdu – svedok M. J.), ktorý ho
vymotal z bicykla, zobral bicykel aj poškodeného a zašikoval ho domov, kde za ním prišla sanitka a vzala
ho do nemocnice. Na otázky prokurátorky ďalej uviedol, že poškodeného nenapadol, držal tie trubky.
V čase, keď poškodený spadol z bicykla, čo bolo tak 4 metre od nich, tam bol aj jeho syn a aj manželka

bola na dvore. Ešte predtým poškodený prišiel k nemu, bol tak meter od neho a nadával mu. Spadol
na asfalte, na ceste bola dorábka, nevie, či boli na nej kamene a nerovnosti. Videl, ako ležal prikrytý
bicyklom a nadával „ty kurva cigánska, cudzárska, ty kokot ...“ Aj manželke nadával „ty piča“ a podobne.
Ona ho zo zeme nedvihla, až jeho synovec. Vtedy už manželka pri nich nebola. Na poškodenom z tých
štyroch metrov nevidel nejaké viditeľné zranenia, krv. Keď bol poškodený pri ňom a nadával, obžalovaný

alkohol necítil. Nevidel, ako poškodený viedol bicykel a či mal nejaké problémy s jeho vedením alebo
koordináciou. Po incidente s poškodeným v kontakte nebol. Na otázky samosudkyne uviedol, že sa len
domnieva, čo predchádzalo pádu na bicykli. Videl až to, ako poškodený ležal na zemi.

Svedok – poškodený A. G. J. uviedol, že výpoveď obžalovaného sa nezakladá na pravde. Poškodený

už 15 rokov nedal do úst žiadny alkohol. Priznal, že predtým sa stalo, že mal vypité. To obžalovanýje denne pod jeho vplyvom. Ďalej vypovedal, že šiel na bicykli cez ulicu a na rohu videl, ako syn
obžalovaného kope jamu na osadenie stĺpika. Na nič sa nepýtal, ale šiel za spoluvlastníkom toho
pozemku, kde mali stĺpik osádzať, J. J., ale nenašiel ho doma. Keď sa vracal, už začali betónovať.

Poškodený zosadol z bicykla nejakých 10 metrov od nich a opýtal sa obžalovaného, či majú súhlas
od vlastníka nehnuteľnosti. Obžalovaný mu začal nadávať, prišiel k nemu a začal ho biť päsťou hlava-
nehlava. Poškodený bol v tom čase už zosadnutý z bicykla. Spadol nie na asfalt, ale na zeminu, kde
boli aj skaly, vedľa oplotenia, ktoré tam teraz je. Stratil vedomie, prebral sa, až keď stál a pri ňom bola
manželka obžalovaného. Plakal a kričal o pomoc. Jeho hlas počul synovec M. J., prišiel k nemu, vzal

ho pod pazuchu aj s bicyklom a odviedol ho domov, odkiaľ zavolal záchranku a políciu. Na otázky
prokurátorky uviedol, že v tom čase, keď sa pri obžalovanom zastavil, bol tam on, jeho žena a syn L..
Obžalovaný viezol fúrik s betónom, nechal ho a začal poškodeného mlátiť. Poškodený slovne ani fyzicky
nikoho z nich nenapadol, syna obžalovaného sa nič nepýtal, on sa do konfliktu nezapojil. Poškodený
mal bicykel vedľa seba, držal ho. Obžalovaný ho bil po hlave, rukách, rebrách. Poškodený predtým, ako
padol, bicykel odhodil. Nevie, či padol na bicykel alebo vedľa neho. Spadol na chrbát. Keď sa prebral,

bicykel bol vedľa neho alebo pod ním, to si už nepamätá. Potom zrejme prišla žena obžalovaného a
zrejme ho zdvihla. Nevie, či ho manželka obžalovaného dvihla, ale určite ho musela dvihnúť. Prešli pár
krokov k miešačke a potom prišiel M. J. a zobral ho. Keď ležal na zemi, vie, že obžalovaný ho ešte
kopol do rebier - na pravý bok.. Po útoku mal zranenia, mal rozbitú hlavu, až v nemocnici zistil, že má aj
pomliaždeniny ruky. Nevie, či spadol na tvár alebo či mu na tvár spadol bicykel. Má pocit, že ho odhodil

a bránil sa útoku. Keby spadol na bicykel, asi by si na hlavu tak neublížil. V minulosti s obžalovaným
konflikty nikdy nemali, vždy vychádzali slušne, preto si myslí, že obžalovaný musel byť opitý, lebo by
to zrejme neurobil. Poškodený si nepamätá, že by nadával manželke obžalovaného, to by si nedovolil.
Na otázky samosudkyne uviedol, že si už nepamätá, prečo v tom čase podal oznámenie aj na L. B..
Do bitky sa nezapojil a má pocit, že mu ani nenadával. V rámci vyjadrenia k výpovedi svedka L. B.

uviedol, že sa to tak nestalo. Prvýkrát svedkovi nepovedal nič, len prešiel okolo. Až keď sa znova vracal,
obžalovaný viezol fúrik s betónom a poškodený sa ho len spýtal, či má povolenie. Obžalovaný ho začal
biť. Poškodenému sa zdalo, že svedok L. B. chcel ísť k nim, keď to videl, ale potom už poškodený padol.

Svedkyňa K. B., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2024 vypovedala, že

doniesla synovi čaj, prišiel poškodený na bicykli, stál tak, že ho mal medzi nohami. Začal synovi
rozprávať, že čo tam robí, čo tam chce, že to nie je jeho, že on sa o to postará, aby to bolo v poriadku.
Jej muž mu pekne povedal, že tadeto je cesta a tadeto sa bude chodiť. Videla, ako sám naraz spadol
na cestu, nikto mu nič neurobil. Šla ho dvíhať. Nechcel vstať, že ho zbili a hotovo, ale nikto ho nezbil.
To už je roky, čo nesúhlasí s tou cestou. Na otázky prokurátorky uviedla, že v ten deň videla, že šiel

okolo ich domu ráno, hovoril čosi synovi, syn ho poslal svojou cestou. Asi za hodinu prišiel poškodený
znova. Povedal, čo tam zas robia, že tam je cesta. Ona stála vedľa muža, obaja držali trubky. Syn šiel
niečo robiť s fúrikom, povedal poškodenému, aby si šiel svojou cestou. Poškodený bol od nej asi 1 –
2 metre. Potom mu spadol bicykel a potom aj poškodený spadol vedľa bicykla na chrbát na šutolinu
vedľa asfaltu. Keď spadol, nik sa ho ani nedotkol. Ona dala chytiť mužovi trubku, lebo jej ho prišlo ľúto,

že ho postaví na nohy. Keď mu pomáhala, začal jej nadávať „ty piča, nechaj ma tak“. Potom šiel okolo
sused M., pomáhal jej postaviť ho a zobral ho. Svedkyňa vie, že poškodený si poranil hlavu. Nevie, či
mal požitý alkohol. Nevšimla si predtým, že by mal problém s koordináciou. Zdá sa jej, že mal bicykel
medzi nohami, ale nevie isto, ako padol s tým bicyklom. Prvýkrát, keď šiel okolo ráno, stál vedľa bicykla.
Ten druhýkrát ho mal určite medzi nohami, lebo videla, ako prekračoval rúru pred tým pádom, keď chcel

odísť. Počula, ako mužovi nadával, keď držali tie trubky. Keď chcel nastúpiť na bicykel a odísť, vtedy
spadol. Spory, konflikty medzi poškodeným a obžalovaným boli furt. Poškodený ich nemá rád, tak to
vycítila. V čase skutku k žiadnej strkanici medzi nikým nedošlo, len slovnej.

Svedok L. B., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2024 vypovedal, že v deň skutku šiel

vykopať dve jamy, aby osadil dva stĺpy a ochránil tak ich plot. Mama mu nosila čaj. Keď začal kopať jamu,
šiel okolo poškodený a začal nadávať „ty špina, posunul si sa s plotom, nemáš povolenie ...“ Rázne
mu dohovoril, nech ide preč a keď sa chce sťažovať, tak na polícii alebo obecnom úrade. Poškodený
sadol na bicykel a odišiel. Potom si svedok doniesol veci na betón, dve rúry, šiel poprosiť rodičov, aby
mu ich držali. Držal ich otec, striedala ho aj mama a nosila im aj čaj. Potreboval ďalší cement, šiel do

garáže a keď z nej vychádzal, videl poškodeného, ako napádal fyzicky jeho otca, vulgárne, hnusne mu
nadával. Tak svedok zobral poškodeného pod krk a odtiahol ho preč. Bicykel mal asi 3 metre odtiaľ.
Počul, ako z neho spadol. Nevidel to, lebo bol otočený chrbtom. Videl, ako leží tvárou k zemi a bicykel
má vedľa seba. Nik sa ho nedotýkal a nik ho nenapádal. Mama šla k nemu, chcela ho zdvihnúť, povedaljej „ty piča sprostá, nechaj ma tak“ a ľahol si na zem. Okolo šiel M. J. a povedal mu, že on je taký aj
na nich, nech to nechá tak. Poškodený ako by bol sfetovaný, až pena z huby mu šla. M. J. ho dvihol
a odviedol. Potom šla sanitka, za ňou policajti. Keď šla sanitka späť, svedok bol zvedavý, zastavil ju

a pýtal sa, čo sa stalo. Doktor mu okrem iného povedal, že na poškodenom nevidel stopy násilia. Na
otázky prokurátorky svedok uviedol, že nechytil poškodeného pod krk, ale za ramená. Mama chytila
poškodeného za ruku, dvihla mu ju, on sa vymrštil na kolená a začal jej nadávať. Svedok už presne
nevie, či M. J. pomáhala ho dvíhať. Poškodený stál s bicyklom na vyvýšenej asfaltovej ploche, spadol
priamo na tvár na štrk vedľa tejto plochy. Bicykel ležal tesne vedľa neho. Svedok sa nevedel vyjadriť,

či obžalovaný a jeho matka svedka mohli vidieť pád poškodeného. Obžalovaný celý čas držal dve rúry,
fúrika sa ani nedotkol. Už v minulosti bol ohľadom toho plotu spor, na mieste ho bol riešiť aj starosta.
Na doplňujúce otázky prokurátorky uviedol, že otec sa nemohol brániť, poškodený ho pri tých rúrach
napádal, strkal doňho rukami. Na poškodenom si všimol, keď sa vymrštil na kolená, že má odretý nos,
bol cca 5 metrov od neho. Vzdialenosť trubiek od miesta pádu bola 3 – 4 metre. Na návrh prokurátorky
za účelom odstránenia rozporov súd prečítal časť zápisnice o výsluchu svedka L. B. z prípravného

konania, kedy svedok ohľadom okolností v čase pádu vypovedal, že poškodeného chytil zozadu za
bunduapotiaholhoprečodsvojichrodičov.Keďhopotiahol,takostalstáťnanohách.Nijakýmspôsobom
mufyzickyneublížil.Následnehovyzval,abyodišielpreč.Taktiežmupovedal,nechsizoberietenbicykel
a ide už preč, otočil sa a išiel naspäť miešať si betón. Zrazu začul hrkotanie a už len videl, ako poškodený
leží na zemi na ľavej časti jeho tela a vedľa neho z pravej strany ležal na zemi jeho bicykel. Nevidel,

akým spôsobom spadol na zem. Svedok k rozporu medzi výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou
na hlavnom pojednávaní uviedol, že pád nevidel, keď sa otočil, poškodený ležal tvárou k zemi. Lepšie
si to pamätá dnes (pozn. v čase konania hlavného pojednávania).

Svedok M. J., synovec poškodeného, na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2024 vypovedal, že v deň

skutku šiel z práce domov autom, zhruba 20 – 30 metrov od svojej chalupy videl krstného/strýka (ďalej
poškodeného) ležať na zemi. Na temene mal krv. Dvihol ho, držal sa za ruku, podopieral ho o rameno
a odviezol ho domov. Na otázky prokurátorky uviedol, že ležal na boku, dvíhal ho tak, že mu chytil ľavú
ruku. Sťažoval sa na rameno a na pravú ruku. Na chrbte isto neležal. Bicykel bol vedľa neho. Vedľa
neho stála aj K. B., ona mu chcela pomôcť. B. boli asi 2 – 3 metre od poškodeného, betónovali niečo na

rohu plota. Poškodený mu povedal, že ho napadli. Oni vraveli, že im nadával. Svedok sa s obžalovaným
ani s nikým z jeho rodiny nekonfrontoval, neprebehol medzi nimi žiadny rozhovor. Nemá vedomosť, aké
vzťahymalimedziseboupredtýmtoincidentom,nestarásaoto.Poškodenýnemalpožitýalkohol,nepije.
Svedok nemá vedomosť, že by mal poškodený problémy s koordináciou pri jazde na bicykli, stále chodí
na bicykli. Na tej ceste je kus asfalt a vedľa je to kamenisté, taký štrk. Poškodený ležal na tom štrku.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia J. K. B. na hlavnom
pojednávaní dňa 31.10.2024 zotrval na písomne vyhotovenom znaleckom posudku č. 87/2023 na čl. 55,
nechcelhozmeniťanidoplniť.Vňomkonštatoval,žezranenia,ktorépoškodenýutrpel,atopomliaždenie
tváre a odrenina koreňa nosa mohli pri predmetnom incidente vzniknúť inzultáciou päsťami, následne

so stratou rovnováhy a pádom na zem na oblasť ramena dozadu direktne so vznikom luxácie, taktiež
direktne pádom na pravý lakeť a jeho šuchnutím o cestnú komunikáciu so vznikom odreniny. Je
pravdepodobné, že luxácia ramena a odrenina lakťa vpravo vznikli následkom pádu na uvedené oblasti.
Vznik lokalizovaného pomliaždenia oblasti hrudnej steny vpravo vzadu mohlo pri predmetnom incidente
vzniknúť udretím o zem, napr. o nerovnosť, po strate rovnováhy, ale nie je vylúčené, že mohlo vzniknúť

aj následkom kopnutia ev. aj úderom ruky zovretej v päsť. Je nepravdepodobné, že vykĺbenie pravého
ramena vzniklo následkom kopnutia a je prakticky vylúčené, že vykĺbenie pravého ramena mohlo
vzniknúť následkom úderu, resp. úderov ruky zovretej v päsť. Uvedené zranenia pre účely určenia
vzniknutej škody ohodnotil celkovo na 60 bodov, pri hodnote jedného bodu 26,08 € tak sumu pripadajúcu
na odškodnenie bolestného určil vo výške 1.564,80 €. Na otázky prokurátorky na hlavnom pojednávaní

uviedol, že sa jedná o poranenia z tohto incidentu, vzhľadom k časovým súvislostiam. Pri poranení
tváre a nosa vychádzal zo záveru prepúšťacej správy, hoc nie je objektivizovaná v prijímacej správe. Za
lekársku dokumentáciu však on nezodpovedá. V znaleckom posudkom odpovedal na zadanú otázku, či
moholmechanizmusvznikuporanenívzniknúťtak,akototvrdilpoškodený.Vtomtokontextetakvzniknúť
mohli. Pokiaľ ide o početnosť úderov, poukázal na to, že u poškodeného boli objektivizované zranenia,

ktoré boli v diagnózach. Je možné, že uvedené zranenia tupého charakteru mohli vzniknúť opakovanými
údermi. Pokiaľ ide o zranenia tváre, tam postačoval jeden úder, pokiaľ ide o hrudník, jeden kopanec
a u ostatných poranení bol príčinou pád alebo prudké potiahnutie, pri luxácii ramena len pád. Nemyslí
si, že by tieto zranenia mohli vzniknúť len samotným pádom na bicykel. Už by šlo o špekuláciu, či časťzranení áno a časť nie. Poškodený mal padať na pravý bok, vzhľadom k poraneniam ramena a hrudnej
steny. Keby padal na pravú stranu, padol by i na pravú stranu hlavy. Takéto poranenie objektivizované
nebolo. Keby poškodený padol priamo na tvár, pád tvárou na cestnú komunikáciu by predpokladal

väčší rozsah poranenia. Ak by zranenie temena hlavy naozaj bolo a bolo by vzadu, ako vypovedal
svedok M. J. a aj svedkyňa K. B., vzniklo by pádom dozadu, teda na chrbát. Na otázku obžalovaného
uviedol, že v zmysle všetkých zranení v komplexe je iba samotný pád z bicykla nepravdepodobný,
aj keď úplne to nie je vylúčené, keďže tam bol aj ten štrk. Prakticky to neprichádza do úvahy ani pri
páde zo stoja, keby poškodený stál pri bicykli. Na otázky samosudkyne ďalej uviedol, že poranenie

tváre mohlo teoreticky vzniknúť aj inak, otázne ale je, kde a akým spôsobom by poškodený padal.
Svedok M. J., ktorý vypovedal v prítomnosti znalca, uviedol, že si všimol zranenie na temene, toto
zranenie objektivizované nebolo. Teoreticky by všetky zranenia mohli vzniknúť jedným pádom, ale je to
nepravdepodobné. Výpovede samotných svedkov sú rozporuplné, možno sa oprieť o lekársku správu
a fotodokumentáciu zranení. Jedná sa o zranenia tupého charakteru. Pomliaždenie tváre vzniká tupým
mechanizmom, päsťou alebo pádom na tupý predmet. Ale berúc v úvahu, že tam bol štrkový podklad

a cestná komunikácia, predpokladal by väčší rozsah poranení tváre. Ak by poškodený dostal úder
päsťou, nastáva strata rovnováhy, možno padnúť na chrbát, ale i na bok.

Súd sa oboznámil i s fotografiami tela poškodeného čl. 75 – 77, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku,
zachytávajúcimi jeho zranenia, ako aj lekárskymi správami čl. 78 – 81. Z lekárskej správy zo dňa

27.6.2023 vyplývajú nasledovné výsledky vyšetrení: úraz pravého ramena luxácia, hospitalizovaný na
úrazovom oddelení, bolestivé a zmrznuté pravé rameno, porušená funkcia lezia axillris /posun lokálneho
nálezu ramena/. Dňa 24.4.2023 a následne 3.5., 17.5. a 3.7.2023 absolvoval poškodený vyšetrenia
na chirurgickej ambulancii J. N. O. kvôli bolestivosti prstov pravej ruky poraneného ramena, fixácii,
bol konštatovaný opuch, hematómy v oblasti ramena, minimálna hybnosť v ramene, tŕpnutie prstov,

nedovretie dlane úplne. V správe z neurológie zo dňa 9.6.2023 je opäť konštatované tzv. zmrznuté pravé
rameno, nehybnosť pravého ramena sakrálne bez paretizujúcej poruchy. Dňa 27.6.2023 poškodený
absolvoval ďalšie neurologické vyšetrenie pre bolesti a tŕpnutie pravej ruky, závrate, bolesti hlavy, tzv.
zmrznuté rameno, obmedzenú hybnosť, uvádza sa i porušené svalstvo, porušená flexia svalstva, rotácia
ramena a bolestivosť. Poškodený absolvoval z týchto dôvodov aj rehabilitačnú starostlivosť v júli 2023.

Podľa záznamu o podaní oznámenia zo dňa 28.4.2023 čl. 84, 85 poškodený k predmetnej veci uviedol,
že dňa 17.4.2023 okolo 11.30 hod. v obci E. F. G., C. D., v priestore bývalej vodnej plochy P., prechádzal
na bicykli, pričom si všimol, že rodina B. vykonáva stavebné úpravy, konkrétne pán B. mladší kopal
krompáčom do nového oplotenia a pri sebe mal aj fúrik. M. B. začala betónovať oceľové stĺpy na rohu

novéhooplotenia,načosamenovanýopýtalpánaB.mladšieho,čimajúpovolenieodvlastníkapozemku
na stavebné práce. Z dôvodu, že práce sa vykonávali na cudzom pozemku vo vlastníctve bývalého
menovaného otca Q. J., v tom čase spoluvlastníkov pozemku p. J. J. a menovaného bratranca a jeho
príbuzných. Na to pán B. starší zareagoval slovami: „Čo ty starý kokot, čo stále do nás máš! Následne
na menovaného fyzicky zaútočil a to tak, že menovaného začal udierať päsťami do hornej časti tela

(hrudného koša, hlavy a tváre), menovaný stál pri bicykli, následne bicykel odhodil, aby sa začal brániť.
Fyzický útok pokračoval zo strany pána B. staršieho, hneď na to prišiel aj Babjak mladší, ktorý do
menovaného začal kopať. Menovaný následkom úderov spadol na zem, po uplynutí určitého času sa
prebral, keď sa rozpamätal po fyzickom útoku, tak už stál na nohách. Pričom menovaného držala pani
B. (manželka pána B. staršieho), kedy pán B. starší zakričal na manželku: „Vyser sa na starého kokota,

nechaj ho tak, poď sem!“ Menovaný uviedol, že kričal od bolesti, nevedel, čo má robiť a bol z útoku
otrasený. Všimol si, že prišiel synovec J. M., ktorý menovaného v bolestiach aj s bicyklom odviedol na
trvalú adresu E. F. G., C. D. XXX/XX. Menovaný uviedol, že po útoku, keď sa otriasol, privolal RPZ, tá
na miesto privolala aj hliadku polície. RPZ menovaného previezla na urgentný príjem, kde bol ošetrený.
Menovaný bol hospitalizovaný vo FNsP Žilina a prepustený dňa 19.4.2023. Menovaný uviedol, že rodina

B. si neprávom privlastňuje časť pozemku, pričom vec bude riešiť prostredníctvom Stavebného úradu
aObecnéhoúradu.NikdynemalsrodinouB.spory,právenaopak,privýstavbearekonštrukciirodinného
domu vykonával stavebný dozor a pomáhal pri iných úpravách.

Zo správy o povesti obžalovaného podanej H. E. F. G. zo dňa 23.7.2024 čl. 177 vyplýva, že obžalovaný

má trvalý pobyt v rodinnom dome, kde sa zdržiava, má konfliktné správanie, iné poznatky obci nie sú
známe.Zo správy H. G. I. zo dňa 2.8.2024 čl. 178 vyplýva, že H. H. R. I. – okolie eviduje u obžalovaného dva
záznamy, a to priestupok spáchaný dňa 17.11.2022 podľa § 108 ods. 1 písm. g) zákona č. 513/2009 Z.
z. – Odd. sprevádzania vlakov ZA – vybavený napomenutím (bez sankcie) a skutok zo dňa 17.4.2024

(pozn. - tu sa pravdepodobne jedná o chybu, správne ide o rok 2023) – ublíženie na zdraví podľa § 156
ods. 1 TP, v ktorej veci bol vypracovaný návrh na podanie obžaloby (jedná sa o prejednávanú trestnú
vec).

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ku dňu 6.9.2024 čl. 180 má obžalovaný evidovaný

1 záznam – priestupok zo dňa 17.11.2022 spáchaný v priestore 1. nástupišťa železničnej stanice
I., keď nerešpektoval prevádzkové pravidlá v priestoroch staníc a zastávok, najmä zákazy a príkazy
prevádzkovateľa dráhy, alebo pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy alebo
príslušníkov Policajného zboru. Priestupok bol vybavený napomenutím. K uvedenému priestupku
obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si zapálil cigaretu na nástupišti.

Podľa odpisu z registra trestov ku dňu 6.9.2024 čl. 182 obžalovaný nemá v Registri trestov GP SR žiadny
záznam.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a uložiť mu
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej

doby v trvaní 12 mesiacov. Poškodeného navrhla s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný
proces.

Poškodený v záverečnej reči zotrval na svojom stanovisku. Vzhľadom k tomu, že sa jeho zdravotný stav
zhoršil, nespáva, trasie a chveje ho, požadoval zvýšiť peňažný nárok minimálne na 5.000 – 8.000 €, aj

z dôvodu, že ortopéd mu navrhuje ďalšie rehabilitácie.

Obžalovaný v svojej záverečnej reči poprel, že by poškodenému ublížil, celé je to klamstvo. Prehlásil,
že skutok sa stal tak, ako vypovedal on a aj všetci svedkovia.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je ľudské zdravie
a predmetom útoku je živý človek. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia, ale len také
poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a počas
ktorého bol, nie iba na krátky čas, sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť
je dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným, ani rozhodujúcim

kritériom. Pre záver, že ide o ublíženie na zdraví, nie je nevyhnutné, aby poškodený bol práceneschopný.
Rozhodujúca je povaha ujmy na zdraví, hlavne akými príznakmi, ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje,
v akej intenzite, po akú dlhú dobu a do akej miery narušila jeho obvyklý spôsob života. Sťaženie
obvyklého spôsobu života poškodeného, resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej sedem dní,
ale pri súčasnom splnení všetkých ďalších kritérií.

Subjekt trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, teda páchateľ je všeobecný.
Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona teda môže spáchať ktorýkoľvek trestne
zodpovedný páchateľ.
Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného
zákonavyžadujeúmyselnézavinenie,atočiužúmyselpriamy,aleboúmyselnepriamy,ktorésavzťahuje

na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú
súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku.

Objektom trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona sú primárne medziľudské vzťahy
a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Výtržnosťou sa

rozumie konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj. Pod výtržnosť spadajú
najmä fyzické napadnutia iných osôb, ničenie majetku, rušenie priebehu tanečnej zábavy, športového či
kultúrneho podujatia, či zhromaždenia (B 58/6/1975, R 4/1976, R 40/1977, B 1/1/1984), najmä takého
charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje
vážnosť osoby alebo osôb (k tomu porovnaj R 44/1990).

Subjekt trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, teda páchateľ, je všeobecný. Tento
trestný čin teda môže spáchať ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ.Subjektívna stránka trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona vyžaduje úmyselné
zavinenie, a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej
podstaty, vrátane toho, že čin je vykonávaný verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom.

Súd v danom konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie. Keďže obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, bolo vykonané dokazovanie
k vine i trestu. Súd skúmal, či sa skutok stal, či má znaky trestných činov uvedených obžalobe (prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a/ Trestného zákona) a či ich spáchal obžalovaný. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti
obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V konaní bolo vykonané pomerne rozsiahle
dokazovanie. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení
všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Dospel k týmto záverom.

Obžalovaný aj poškodený uvádzali svoju verziu udalostí samotného incidentu. Verzia obžalovaného -

podľa ktorej poškodený im v predmetný deň nadával, čo neurobil prvýkrát, toto počul jeho syn, vyšiel
spoza plota a povedal poškodenému niečo ostrejšie, na čo poškodený chcel nasadnúť na bicykel
a odísť, ale pri nasadaní spadol na asfalt a keď sa on obzrel, tak poškodený ležal na zemi prikrytý
bicyklom, on poškodeného nenapadol. Podľa neho mal poškodený v čase incidentu požitý alkohol, aj
keď tento z neho, keď bol v jeho tesnej blízkosti, necítil a ani nevidel, že by poškodený mal problémy

pri vedení bicykla alebo s koordináciou - bola potvrdená svedkami K. B. a L. B., blízkymi rodinnými
príslušníkmi obžalovaného, čomu následne zodpovedal aj obsah ich svedeckých výpovedí. Svedkyňa
K. B. potvrdila výpoveď obžalovaného v tom smere, že poškodený sám spadol na zem, avšak na rozdiel
od obžalovaného vypovedala, že poškodený spadol vedľa bicykla, a to na šutolinu vedľa asfaltu. Keď
spadol, tak podľa svedkyne sa ho nikto nedotkol. Zo zeme mu potom pomohol vstať sused M.. Má

vedomosť, že poškodený si poranil hlavu. Nevedela uviesť, či mal požitý alkohol, nevšimla si však,
že by mal predtým problémy s koordináciou. Svedok L. B. uviedol, že poškodenému po tom, čo im
nadával, rázne dohovoril a tento na bicykli odišiel preč. Podľa svedka sa však poškodený znova vrátil
a našiel ho, ako fyzicky a slovne napádal jeho otca -obžalovaného. Zobral preto poškodeného pod krk
a odtiahol ho preč. Následne počul, ako poškodený spadol z bicykla, pričom poškodený ležal tvárou

ku zemi a bicykel mal vedľa seba. Spadol priamo na tvár na štrk. V prípravnom konaní však uvedený
svedok jednoznačne vypovedal, že poškodený ležal na zemi na ľavej časti jeho tela. V uvedenej časti
výpovede je možné vidieť zrejmú snahu svedka vysvetliť vznik zranenia na tvári poškodeného inak ako
po fyzickom napadnutí inou osobou. Výpoveď tohto svedka však nekorešponduje ani s ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi, a to najmä výsluchmi už uvádzaných osôb. Nikto zo svedkov a ani obžalovaný

neuvádzali pád poškodeného na tvár, a taktiež nikto z vypočúvaných osôb neuvádzal fyzický útok na
obžalovaného, a to ani samotný obžalovaný, pričom v priebehu prípravného konania a ani na hlavnom
pojednávaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by poškodený fyzicky zaútočil na obžalovaného,
ktorý ani nebol v súvislosti s daným incidentom na lekárskom ošetrení.

Verziu poškodeného - podľa ktorej v predmetnom čase zosadol z bicykla asi 10 m od obžalovaného
a opýtal sa ho, či má súhlas na osadenie stĺpikov od vlastníka nehnuteľnosti, na čo mu obžalovaný
začal nadávať, prišiel ku nemu a začal ho biť päsťou po hlave, rukách, rebrách. On bol v tom čase už
dolu z bicykla, tento držal vedľa seba a predtým, ako padol, bicykel odhodil. Spadol na chrbát. Keď
ležal na zemi, tak obžalovaný ho ešte kopol do rebier na pravej strane. Po útoku mal rozbitú hlavu

a v nemocnici zistil, že má aj pomliaždenie ruky. On nikoho slovne ani fyzicky nenapadol, nepije už 13 -
15 rokov - potvrdil v časti svedok M. J., ktorý prišiel na miesto skutku až po skončení incidentu, uviedol,
že poškodený ležal na zemi pred rodinným domom B. a nad ním stála K. B., ktorá mu pomáhala sa
zodvihnúť. Poškodený mu hneď povedal, že ho zbili a sťažoval sa na bolesť pravej ruky, pričom mal
zakrvavenú hlavu v oblasti temena. Na mieste sa nachádzali A. B., jeho žena a syn L.. B. mu povedali, že

impoškodenýnadávalažespadolzbicykla.Bicykelvtomčasebolnazemizpravejstranypoškodeného.
Poškodený v ten deň nebol pod vplyvom alkoholu, lebo dlhé roky nepije.

Priebeh skutkového deja tak, ako ho popísal poškodený, napokon zodpovedá aj záverom uvedeným
v objektívnom dôkaze - znaleckom posudku vypracovanom znalcom J. K. B. pod č. 87/2023 na čl.

55, v ktorom sú popísané zranenia, ktoré mal poškodený utrpieť, ako aj prípustný mechanizmus ich
vzniku. Prvotné poranenia v podobe pomliaždenia tváre a odreniny koreňa nosa mohli pri predmetnom
incidente vzniknúť práve inzultáciou päsťami s následnou stratou rovnováhy a pádom na zem (na oblasť
ramena dozadu direktne so vznikom luxácie, taktiež direktne pádom na pravý lakeť a jeho šuchnutímo cestnú komunikáciu so vznikom odreniny). Ide o typické zranenia tupého charakteru, ktoré vznikajú
tupým mechanizmom – najčastejšie úderom päsťou. Vzhľadom na charakter poranení, ktoré vznikli
pôsobenímtupéhopredmetu,berúcvdanomprípadevúvahuštrkovýpodklad,ktorýpotvrdiliisvedkovia,

ako aj cestnú komunikáciu, znalec by predpokladal väčší rozsah poranení tváre (pri priamom páde na
tvár). Tiež pripustil, že vznik lokalizovaného pomliaždenia oblasti hrudnej steny vpravo vzadu mohlo
pri predmetnom incidente vzniknúť udretím o zem, napr. o nerovnosť, po strate rovnováhy, ale nie je
vylúčené, že toto pomliaždenie mohlo vzniknúť aj následkom kopnutia ev. aj úderom ruky zovretej v päsť.
Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že mechanizmus vzniku poranení mohol vzniknúť tak, ako to

tvrdil poškodený. Pripustil, že uvedené zranenia tupého charakteru mohli vzniknúť opakovanými údermi.
Pokiaľ ide o zranenia tváre, tam postačoval jeden úder, pokiaľ ide o hrudník, jeden kopanec a u ostatných
poranení bol príčinou pád alebo prudké potiahnutie, pri luxácii ramena len pád. Nemyslí si, že by všetky
tieto zranenia mohli vzniknúť len samotným pádom z bicykla, čí na bicykel. Už by šlo o špekuláciu,
či časť zranení áno a časť nie. V zmysle všetkých zranení v komplexe je iba samotný pád z bicykla
nepravdepodobný. Prakticky to neprichádza do úvahy ani pri páde zo stoja, keby poškodený stál pri

bicykli. Zranenia si u poškodeného celkovo vyžiadali dobu PN v trvaní 4 - 6 týždňov. Súd vychádzal zo
znalcom ustáleného záveru o nepravdepodobnosti vzniku všetkých zranení v dôsledku jedného pádu.

S poukazom na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní súd, ktorý
presvedčila obžaloba, prijal záver, že bolo dostatočne preukázané, že v predmetnom čase došlo medzi

obžalovaným a poškodeným ku slovnému konfliktu ohľadom prebiehajúcich stavebných prác, pričom
obžalovaný následne, na mieste verejnosti prístupnom, a to na verejnej komunikácii, fyzicky napadol
poškodeného tak, ako je to uvedené v obžalobe, čím mu spôsobil zranenia s dobou PN v trvaní 4 -
6 týždňov. Na tele poškodeného sa preukázateľne nachádzali zranenia spôsobené inou osobou, ktoré
neboli spôsobené len jednoduchým pádom poškodeného na zem (či zo stoja alebo z bicykla). Výpoveď

poškodeného ohľadom vzniku a priebehu incidentu preto jednoznačne vyznieva vierohodnejšie ako
výpovede obžalovaného (ktorý je v obci vnímaný ako konfliktný) a jeho rodinných príslušníkov. Je však
potrebné podotknúť, že ohľadom intenzity útoku bolo nutné výpoveď poškodeného korigovať, keďže
početnosť úderov a kopancov nebola znalcom preukázaná a objektivizovaná. Uvedené prokurátorka pri
opise skutku zohľadnila.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom prijal záver o tom, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, sa
stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorého konanie po právnej stránke naplnilo skutkovú
podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a zároveň

sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Vzhľadom k uvedenému
súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Pri ukladaní trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 31 a nasl., najmä § 34 Trestného
zákona, upravujúceho zásady ukladania trestov, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu
súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce,

poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom k veku a pomerom obžalovaného peňažný trest, či trest povinnej práce neukladal. Peňažný
trest aj preto, aby nebola zmarená možnosť náhrady škody, ktorú obžalovaný svojim konaním
poškodenému spôsobil. Keďže pre uloženie iného druhu trestu nepovažoval súd podmienky za splnené,

uložil obžalovanému trest odňatia slobody. Trest ukladal v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona
v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky (zákon za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví
ustanovuje trestnú sadzbu od 6 mesiacov do 2 rokov a za spáchanie trestného činu výtržníctva do 3
rokov).Uobžalovanéhobolazistenájednapriťažujúcaokolnosťvzmysle§37písm.h)Trestnéhozákona
(obžalovaný spáchal viac trestných činov) a jedna poľahčujúca podľa § 36 písm. j) Trestného zákona,

keďže až do spáchania skutku viedol riadny život. Práve s poukazom na doterajší život obžalovaného
trest uložil na spodnej hranici trestnej sadzby. Keďže v danom prípade chýbala poľahčujúca okolnosť
v podobe priznania sa a ľútosti, nebolo možné uložiť trest pod dolnou hranicou (mimoriadne zníženie
dolnej hranice trestnej sadzby). Vzhľadom k okolnostiam prípadu, k osobe obžalovaného, jeho pomeroma možnosti jeho nápravy, dospel súd k záveru, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný a možno ho podmienečne odložiť. Určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, ktorá podľa jeho
názoru postačuje. Počas nej bude môcť obžalovaný svojim správaním preukázať, že výkon uloženého

trestu odňatia slobody nie je potrebný. Takto uložený trest súd považuje za primeraný a spravodlivý,
adekvátny pre naplnenie preventívneho aj represívneho účelu.

Súd zároveň rozhodoval aj o nároku poškodeného na náhradu škody. Poškodený nárok uplatnil riadne
a včas, do skončenia vyšetrovania. V prípravnom konaní bol vypočutý po vypracovaní znaleckého

posudku, kedy už bol známy rozsah zranení a teda samotná výška škody titulom bolestného. V zápisnici
o výsluchu uviedol, že si nárok uplatňuje v plnej výške a zotrval na ňom aj na hlavnom pojednávaní,
na začiatku ktorého sa pripojil k adhéznemu konaniu a nárok uplatnil vo výške určenej znaleckým
posudkom. Tento nárok predstavuje ujmu na zdraví poškodeného z titulu bolestného, ktorý bol
objektívnym dôkazom - znaleckým posudkom stanovený vo výške 1 564,80 €. Keďže súd odsúdil
obžalovanéhozatrestnýčin(ublíženianazdraví),ktorýmspôsobilpoškodenémuškodu(ujmunazdraví),

v rozsudku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť ju. Pokiaľ však ide o vyjadrenie poškodeného
v záverečnej reči, v ktorej žiadal aj ďalšiu škodu titulom „zhoršeného zdravotného stavu“, k tejto
doposiaľ neboli produkované žiadne tvrdenia, dôkazy, vyžiadalo by si to rozsiahlejšie dokazovanie
a predovšetkým vzhľadom k štádiu konania, v ktorom uvedený nárok uplatnil, bolo na mieste odkázať
ho s týmto nárokom, ako zvyškom nároku na náhradu škody, na civilný proces.

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2).

Príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).

Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.