Uznesenie – Ostatné – Vyživovacie… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Pc/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200300
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825200300.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., toho času Nemecko na adrese: B. XXX XX, E. C. F.
X, právne zastúpená: JUDr. Pavel Polakovič, advokát so sídlom Detvianska č. 14, Bratislava a odporcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., toho času Nemecko na adrese: B. XXX XX,
E. C. F. X, v konaní o určenie výživného na manželku a o nariadení neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.

II/ Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2025 domáhala, aby súd
odporcovi určil povinnosť platiť jej výživné v sume 1 000 Eur mesačne. Navrhovateľka vo svojom návrhu
uviedla, že manželstvo bolo harmonické a funkčné do konca roku 2021, kedy sa zintenzívnili vzájomné
konflikty medzi účastníkmi, predovšetkým z dôvodov, že nemali spoločné plány. Po narodení dieťaťa
sa podstatne rozišli záujmy oboch partnerov, nerozumejú si takmer vo všetkom okrem iného ani pri
výchove dcéry. V spojení s uvedeným dochádza takmer každý deň ku konfliktom. Vzhľadom k tomu, že

manžel často požíval alkoholické nápoje sa dohodli, že zmenia miesto pôsobenia /bývali už v Holandsku,
v Nemecku v inom meste a pod./ a v súčasnej dobe bývajú manželia prechodne v Nemecku na adrese
B. XXX XX, E. C. F. X, kde manžel aj pracuje. Je možné že manželka tiež pôde bývať do iného štátu,
podľatoho,kdesizabezpečíprácu.Manželkamala snahuformoukomunikácie vyriešiť situáciu,manžel
napriek sľubom, že sa ich vzájomné vzťahy zlepšia a budú hľadať spoločné záujmy, k náprave neprišlo
a ich vzájomné odcudzovanie pokračovalo. Vzájomné vzťahy vyústili k tomu, že účastníci spolu iba

vedú spoločnú domácnosť. Účastníci sa postupne citovo odcudzili a prestali sa i intímne stýkať, pričom
sa nestýkajú 2 roky. Manželka v mesiaci október 2024 podala návrh na rozvod manželstva. Pokiaľ ide
o mal. C., predovšetkým sa o túto stará navrhovateľka. Navrhovateľka sa stará i o celú domácnosť.
Manžel - odporca pracuje. Manžel sa vyhráža matke, že po podaní návrhu na rozvod manželstva on
opustí spoločnú domácnosť s tým, že už jej nebude dávať na domácnosť, vrátane výživy na dieťa, sumu
1300 Eur. Z tejto sumy manželka uhrádzala náklady na mal. dieťa, platila byt, ktorý má ona prenajatý

a uhrádzala všetky náklady na domácnosť. Mesačné náklady však mala 1500 Eur, teda buď použila
peniaze, ktoré mala ušetrené z minulosti kedy pracovala, resp. jej požičiavali rodičia. Uvedenú sumu
cca 1300 Eur jej manžel nedával v celosti, ale musela vždy od neho si peniaze prosiť na konkrétne
nákupy. Často ich musela preddavkovať a potom sa o ne prosila. Nikdy jej však nedal takú sumu, aby
táto pokryla náklady na celý mesiac, ktoré uhrádzala. Maloletá navštevuje predškolské zariadenie, kde
rodičia platia sumu 94,92.-Eur mesačne. Manželka nie je nikde zamestnaná z dôvodu starostlivosti o

mal. dieťa. Manžel pracuje na 3 smeny, pričom, ako je uvedené, nie je ochotný akokoľvek matke pomôcť
s mal. dieťaťom tak, že ak je doma medzi smenami by sa postaral o mal. dieťa. Príjem otca je cca 2900.-Eur mesačne netto. Podľa navrhovateľky je z vyššie uvedených hrozieb manžela zrejmé, že tento sa
odsťahuje z bydliska v Nemecku na Slovensko do D. a okrem výživného na mal. C. /ani o tom zatiaľ nie
je dohoda/ nebude manželke posielať ďalšie peniaze. Manželka sa nevie zamestnať, ako to uvádza kvôli

starostlivosti o maloletú a nebude mať peniaze na úhradu prenajatého bytu. Manželka má záujem zatiaľ
zostať bývať v Nemecku, ako to bolo doteraz a zároveň po tom, ako postupne maloletej prejde syndróm
nejedenia by sa chcel v Nemecku, resp. Holandsku zamestnať. Navrhovateľka zároveň navrhla, aby
súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 900 Eur
mesačne, v súvislosti s ktorým poukázala na to, že v jej prípade je bezodkladná potreba úpravy pomerov

preukázaná tým, že navrhovateľka v súčasnej dobe z dôvodu starostlivosti o mal. dieťa nemá žiaden
príjem, pretože už nemá nárok rodičovský príspevok. Navrhovateľka uviedla, že v prípade, že sa n v
budúcnosti zamestná, bude požadovať nižšie výživné.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

6. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd zdôrazňuje, že existencia právomoci súdu je
podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania. V prípade jej absencie ide
o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť. Postúpenie veci
príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie je následkom takéhoto zastavenia konania iba v prípade,

keď na konanie a rozhodnutie je príslušný iný orgán Slovenskej republiky. V prípade, že súd dôjde
k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho štátu, vec tomuto orgánu
nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie.

7. Z návrhu na začatie konania navrhovateľky doručeným súdu dňa 06.02.2025 je zrejmé, že

navrhovateľka a odporca žijú v spoločnej domácnosti v Nemeckej spolkovej republike ( ďalej len
„ Nemecko“), preto súd skúmal právomoc konať vo veci, na základe právnej úpravy vzťahujúcej sa na
konanie s cudzím prvkom. Pre určenie právomoci súdu príslušného členského súdu na prejednanie
a rozhodnutie danej veci s cudzím prvkom týkajúcej sa vyživovacej povinnosti je rozhodujúca úprava
obsiahnutá v Nariadení rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,

uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie
č. 4/2009“)

8. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 4/2009 sa toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

9. Podľa článku 3 nariadenia č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného,

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa

táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.10. Podľa článku 4 prvá veta nariadenia č. 4/2009 účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc
konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú
tieto súdy členských štátov:

a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt;
b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov;
c) prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo bývalými manželmi:
i) súd, ktorý má právomoc konať o ich spore v manželskej veci, alebo
ii) súd alebo súdy členského štátu, ktorý bol aspoň jeden rok členským štátom posledného spoločného

obvyklého pobytu manželov.

11. Podľa článku 5 nariadenia č. 4/2009 má právomoc súd členského štátu vtedy, okrem právomoci
založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak
sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.

12. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vo svojom návrhu na určenie výživného a nariadenia
neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 06.02.2025 netvrdila ani nepreukázala uzavretie dohody
o voľbe súdu podľa článku 4 nariadenia č. 4/2009, ktorá dohoda by bola súdu v písomnej forme ,
podpísaná oboma manželmi, bolo vylúčené, aby súd skúmal svoju právomoc podľa článku 4 a článku 5
nariadenia č. 4/2009 upravujúcich osobitný spôsob určenia právomoci členského štátu.

13. Súd na základe daného, pri skúmaní právomoci súdov Slovenskej republiky vychádzal zo znenia
článku 3 nariadenia č. 4/2009 obsahujúceho všeobecné ustanovenia o právomoci, kde prihliadal len
na podmienky upravené v písm. a) a b) tohto článku. Skúmanie právomoci založenej na základe
ustanoveniačlánku3písm.c)ad)vtomtoprípadeneprichádzadoúvahysohľadomnapredmetkonania,

ktorým je určenie výživného na manželka, kde z platnej právnej úpravy Slovenskej republiky vyplýva,
že toto konanie nie je spojené s konaním o osobnom stave resp. konaním o rodičovských právach a
povinnostiach.

14. Podmienky právomoci členského štátu všeobecne upravené v článku 3 písm. a) a b) sú založené

na kritériu obvyklého pobytu buď oprávneného alebo povinného, preto súd posudzoval, či vo väzbe na
toto kritérium je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

15. Nariadenie č. 4/2009 neobsahuje definíciu pojmu „ obvyklý pobyt“. Uvedená otázka bola preto
predmetom výkladu Súdnym dvorom Európskej únie ( ďalej len „ Súdny dvor EÚ“), ktorý konštantne

uvádza, že ho treba vykladať autonómne a jednotne na základe kontextu ustanovení, v ktorých sa na
tento pojem odkazuje, a cieľov nariadenia. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 01.08.2022 vo veci
C-501/20 v súvislosti s výkladom pojmu obvyklý pobyt uviedol nasledovné: „ V tejto súvislosti treba na
jednej strane pripomenúť, že cieľom pravidiel právomoci stanovených v nariadení č. 4/2009 je nielen
zaručiť blízkosť príslušného súdu a oprávneného na výživné, ktorý sa považuje vo všeobecnosti za

slabšieho účastníka, ale tiež zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti tak v zmysle najlepšej možnej
organizácie súdnictva, ako aj z hľadiska záujmu účastníkov konania, či už ide o navrhovateľa, alebo
odporcu, aby mali predovšetkým uľahčený prístup k spravodlivosti a aby bolo možné predvídať normy
určujúce právomoc [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, FX (Námietka proti výkonu
rozhodnutia o pohľadávke na výživnom), C-41/19, EU:C:2020:425, bod 40 a citovanú judikatúru]“ . Na

druhej strane, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 8 nariadenia č. 4/2009 a ako už Súdny dvor uviedol,
toto nariadenie úzko súvisí s ustanoveniami Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu
povinnosť [rozsudok z 5. septembra 2019, R (Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností
a vyživovacej povinnosti), C-468/18, EU:C:2019:666, bod 46 a citovaná judikatúra]. Podľa článku 3 tohto
protokolu sa pritom vyživovacie povinnosti v zásade spravujú právnym poriadkom miesta obvyklého

pobytu oprávneného na výživné, pričom takýto pobyt zahŕňa dostatočný stupeň stability s vylúčením
dočasnej alebo príležitostnej prítomnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, W. J. (Zmena
obvyklého pobytu oprávneného na výživné), C-644/20, EU:C:2022:371, bod 63]. Toto ustanovenie
odzrkadľuje systém kolíznych noriem, na ktorom je založený uvedený protokol, keďže takýto systém má
zabezpečiť predvídateľnosť rozhodného práva tým, že je zaistené, že určené právo nestratí dostatočnú

väzbu s predmetnou rodinnou situáciou, pričom sa zdá, že právo miesta obvyklého pobytu oprávneného
na výživné je v zásade považované za právo, ktoré má najužšiu väzbu s jeho situáciou, a v dôsledku
toho sa zdá byť vhodnejšie na úpravu konkrétnych problémov, s ktorými sa môže oprávnený na výživné
stretnúť [rozsudok z 12. mája 2022, W. J. (Zmena obvyklého pobytu oprávneného na výživné), C-644/20,EU:C:2022:371, bod 64 a citovaná judikatúra]. Hlavnou výhodou tejto väzby je určenie existencie
a výšky výživného s prihliadnutím na právne a faktické podmienky sociálneho prostredia štátu, v ktorom
oprávnený žije a vykonáva podstatnú časť svojich činností. Keďže totiž oprávnený bude používať svoje

výživné na živobytie, je potrebné posúdiť konkrétny problém, ktorý vzniká vo vzťahu ku konkrétnej
spoločnosti,atospoločnosti,vktorejoprávnenýnavýživnéžijeabudežiť[pozrivtomtozmyslerozsudok
z 12. mája 2022, W. J. (Zmena obvyklého pobytu oprávneného na výživné), C-644/20, EU:C:2022:371,
bod 65]. Je preto dôvodné domnievať sa, že vzhľadom na tento cieľ je obvyklým pobytom oprávneného
na výživné miesto, kde sa skutočne nachádza obvyklý stredobod jeho života, pričom sa zohľadňuje jeho

rodinné a sociálne prostredie, najmä ak ide o maloleté dieťa [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája
2022, W. J. (Zmena obvyklého pobytu oprávneného na výživné), C-644/20, EU:C:2022:371, bod 66].“

16. Na základe citovaného rozhodnutia, ako aj inej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ dospel
Súdny dvor EÚ k záveru, že pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade vyznačuje dvomi faktormi, a to
jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste, a jednak

prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského ( viď
rozsudok SD EÚ z 25. novembra 2021, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57, rozsudok SDEÚ z 28. júna
2018 vo veci C-512/17, HR, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 40, rozsudok SDEÚ z 1. augusta 2022 vo veci
C-501/20, MPA, G.:G.:H.:XXXX:XXX a pod.).

17. Z podania navrhovateľky ako aj z ostatných dôkazov predložených navrhovateľkou (najmä
potvrdenia o výške poplatku za návštevu škôlky C.. I. B. B. maloletou dcérou navrhovateľky a odporcu,
upovedomení o výške platby za elektrickú energiu pre odberné miesto na adrese B. XXX XX, E. C. F.
X, potvrdenia o výške úhrad za internet zo dňa 10.12.2024, poistky odporcu ) mal súd za preukázané,
že navrhovateľka, odporca a ich maloleté dieťa žijú v Nemecku, v súčasnosti na adrese B. XXX XX,

E. C. F. X, J., odporca pracuje na území Nemecka, navrhovateľka sa stará o domácnosť (na adrese
prechodného pobytu) a maloleté dieťa navštevuje predškolské zariadenie v meste pobytu účastníkov
konania. Z podania nevyplynulo, žeby manželka bola akýmkoľvek spôsobom činná na území Slovenskej
republiky, z podania skôr vyplynulo, že táto má záujem ostať v Nemecku a následne sa v Nemecku resp.
Holandsku zamestnať.

18. Za popísaných okolností má súd za to, že tak navrhovateľka ako oprávnená vo veci výživného
a rovnako i odporca ako povinný na úhradu výživného, tým, že si v Nemecku zabezpečili bývanie,
s ktorým služby spojené služby v pravidelných platbách na základe zmlúv uzavretých navrhovateľkou
ako prenajímateľkou bytu, zároveň tým, že odporca pracuje na území Nemecka, kde má od 01.12.2024

uzatvorené i poistenie a tým, že maloleté dieťa účastníkov konania denne navštevuje predškolské
zariadenie v Nemecku, dostatočne prejavili svoju vôľu zriadiť centrum svojich záujmov na území
Nemecka a rovnako je z uvedených skutočností zrejmé, že charakter ich pobytu na území Nemecka sa
vyznačujestálosťou,atedasanejednálenonepravidelnúnávštevu,resp.pobytlennaurčitývymedzený
čas. Stálosť a previazanosť so súčasným miestom pobytu ( miestom mimo Slovenskej republiky)

navrhovateľka potvrdila i plánom zostať v Nemecku resp. Holandsku aj v čase po rozvode manželstva
s odporcom, čo vo vzťahu k cieľu nariadenia č. 4/2009 vyjadreným vo vyššie citovanom rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ (zaručenie blízkosti príslušného súdu a oprávneného na výživné) možno považovať
za významnú okolnosť pre určenie obvyklého pobytu navrhovateľky.

19. Naproti tomu zo žiadneho z tvrdení navrhovateľky nie je možné odvodiť záver o tom, že buď
navrhovateľka, alebo odporca majú obvyklý pobyt na území Slovenska. Pri absencií vyššie popísaných
znakov obvyklého pobytu nemožno registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky stotožňovať
s obvyklým pobytom a rovnako pre určenie právomoci súdov Slovenskej republiky nie je relevantný
ani možný budúci návrat odporcu na Slovensko, keďže súd pri skúmaní svojej právomoci prihliada na

podmienky, ktoré sú dané v čase rozhodovania o právomoci konať vo veci.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka aj odporca majú obvyklý
pobyt v Nemecku, preto vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky. Na základe nedostatku
podmienok konania spočívajúcej v právomoci konať vo veci, súd potom konanie zastavil.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporovéhoporiadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktoré mu rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.