Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122229409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122229409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu OB-
BELSTAV, s.r.o., so sídlom Olešná č. 500, 023 52 Olešná, IČO: 36 396 605, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 proti
žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Legionárska 28, 911 71 Trenčín, IČO: 00 610 470,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín,
IČO: 36 837 857 o zaplatenie 17.395,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/33/2022-247 zo dňa 2. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/33/2022-247 zo dňa 2. októbra 2024 p o t v r d
z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v I. výroku žalobu zamietol. V II. výroku priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v III. výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žežalobcasadomáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 17.395,32 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 79/21 zo dňa 05.05.2021 (ďalej aj
„Zmluva“), ktorú žalovaný uzatváral ako verejný obstarávateľ podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní. V priebehu vykonávania prác došlo k zisteniu potreby vykonania naviac prác, na základe
čoho doručil žalovaný žalobcovi návrh na uzavretie Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, ktorý
žalobca podpísal a zaslal žalovanému dňa 08.10.2021, v ktorom bola odsúhlasená cena naviac prác

vo výške 17.395,23 Eur bez DPH. K odovzdaniu diela došlo na základe Preberacieho protokolu zo dňa
07.10.2021, ktorý obsahoval opis prác a bola v ňom vyjadrená cena diela 259.599.34 Eur bez DPH
ako aj cena na základe Dodatku č. 1 vo výške 17.395,32 Eur bez DPH. V protokole bola uvedená aj
faktúra č. FO 0052021 na sumu 17.441,86 Eur podľa Dodatku č. 1 k Zmluve. Žalovaný dňa 28.12.2021
vrátil žalobcovi faktúru č. FO0202021, ktorou žalobca vyúčtoval cenu naviac prác po odovzdaní diela,
z dôvodu, že žiadosť o zmenu Zmluvy bola Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej aj „MZ SR“) ako
zriaďovateľom žalovaného zamietnutá. Žalobca nesúhlasil s touto argumentáciou, pretože práce podľa

Dodatku č. 1 boli dohodnuté a vykonané, pričom MZ SR vyjadril svoje stanovisko až po vykonaní týchto
prác. Naviac práce žalobca vykonal, žalovaným boli odsúhlasené v stavebnom denníku, potvrdil ich
stavebný dozor, ktorý aj v rámci svedeckej výpovede uviedol, že to, čo bolo zapísané v stavebnom
denníku, reálne bolo vykonané. Naviac práce boli odsúhlasené aj na kontrolných dňoch, zápisom vpreberacom protokole boli prevzaté v dohodnutej cene, pričom bol to sám žalovaný, ktorý vypracoval
Dodatok č. 1, ktorý žalobca aj podpísal, avšak z dôvodu zamietajúceho stanoviska MZ SR žalovaný
následne ním vypracovaný Dodatok č. 1 na naviac práce nepodpísal. Žalovaný až do uplatnenia

fakturácie predžalobnou výzvou voči naviac prácam nič nenamietal a nárok nerozporoval. Žalovaný
odsúhlasil aj zmenový list vypracovaný dňa 09.07.2021. Žalovaný vypracoval Dodatok č. 1 týkajúci sa
len naviac prác, ktoré sú predmetom súdneho sporu, tento bol žalobcovi doručený, ním podpísaný,
odsúhlasený, pričom bol to sám žalovaný, ktorý ho nepodpísal, hoci ho pripravil a zaslal žalobcovi na
podpis. Žalobca popieral tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mali výpovede svedkov potvrdzovať, že

práce naviac realizované žalobcom neboli zo strany žalovaného objednané a boli vykonané bez jeho
vedomia, resp. neboli vykonané v rozsahu tvrdeného žalobcom.

3. Žalobca poukazoval na to, že pri naviac prácach sa jedná o novú objednávku a aj novú zmluvu a došlo
ku konkludentnému uzavretiu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 podľa § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Pokiaľ by súd neakceptoval tento názor, žalobca sa domáhal relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo nekonaním žalovaného spočívajúcom v tom, že žalovaný
nepodpísal Dodatok č. 1 k Zmluve. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu nedodržania právnej formy nezakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný
však od žalobcu plnenie prijal, ktoré bolo predmetom Dodatku č. 1.

4. Žalobca v priebehu konania poukazoval na judikatúru Ústavného súdu SR v zmysle ktorej súdy
nemajú postupovať arbitrárne, formálne a alibisticky, ale majú brať zreteľ na hodnotový činiteľ, a to
princíp zákonnosti a spravodlivosti. Súd musí vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu,
pričom v prejednávanej veci sú týmito individuálnymi okolnosťami zápisy zo strany žalovaného
v stavebnom denníku, zápis o prevzatí prác s vyčíslením naviac prác v presnej hodnote, nereklamovanie

a nerozporovanie vád a nedorobkov a predloženie návrhu dodatku k zmluve zo strany žalovaného
a nevrátenie tejto faktúry zo strany žalovaného. Podľa žalobcu je potrebné vychádzať v prejednávanej
veci z dobrých mravov, ktorých súčasťou je aj dobrá viera v zmysle poctivosti a povinnosti splniť záväzok.
Žalobca považoval za nepoctivé konanie žalovaného, ktorý si objednal naviac práce, odsúhlasil ich
v stavebnom denníku, prevzal ich, odsúhlasil ich hodnotu v preberacom protokole, vyhotovil dodatok

k zmluve o dielo, zaslal ho na podpis žalobcovi a následne ho sám žalovaný nepodpísal. Podľa žalobcu
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi nesmie zasahovať do práv a povinností inej zmluvnej strany.
Na základe judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nie je viazaný doslovným znením zákona a ani
zmluvy. Súd je povinný odchýliť sa od textu zákona alebo zmluvy, ak to vyžaduje účel zákona alebo
požiadavka ústavne súladného výkladu zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Striktným trvaním na formálne upravených podmienkach vzniku práv na zaplatenie ceny, v danom
prípade uzavretím Dodatku č. 1, boli zneužité práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Súd by
nemal rigidne a striktne trvať na pravidlách zmluvy, od ktorých sa samotné zmluvné strany odchýlili
a vydať arbitrárne rozhodnutie bez zákonnosti a spravodlivosti. Postup žalovaného je zneužitím práva,
ktorému nemôže byť poskytnutá ochrana. Súd musí posudzovať nielen obsah zmluvy, ale aj okolnosti

jej implementácie medzi sporovými stranami.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukazoval na to, že zmeny Zmluvy bolo možné vykonať len písomne vo forme písomných
dodatkov podpísaných zmluvnými stranami. Takýto dodatok stranami sporu podpísaný nebol. Tvrdil,

že v cene diele sú zahrnuté všetky náklady spojené s dodaním diela a poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 23Cdo/332/2010. Cena diela bola dohodnutá na základe projektu spolu s rozpočtom
a položkovitým výkazom výmer, jedná sa o cenu záväznú, pričom dohoda o cene je podstatnou
súčasťou Zmluvy o dielo. Pri nároku na zaplatenie ceny za ďalšie práce však žalobca nepreukázal,
že by sa malo jednať o nepredvídateľné náklady podľa § 552 ObZ. Tvrdil, že žalobca ako zhotoviteľ

nevykonal práce ani v dohodnutom rozsahu podľa Zmluvy, nepreukázal, že by bol zistený rozpor medzi
predmetom Zmluvy a projektom vo vzťahu k rozsahu vykonania prác a preto nemôže byť požadovaná
suma kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Poukázal na výsluch svedka,
štatutárneho zástupcu spoločnosti Stopkrimi ako subdodávateľa žalobcu, ktorý na základe požiadavky
žalobcu musel prepracovať faktúru z dôvodu reálne nevykonaných prác na stavbe, avšak žalobca

nevykonanie týchto prác do stavebného denníka nezapísal. Z výsluchu ďalšieho svedka A. vyplýva, že
žalobca nevykonal ani búracie práce podľa projektu a výkazu výmer, teda ušetril prostriedky, pričom
však mínusové položky do zmenového listu neuviedol. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so stavom
staveniska a aj prípadné skryté vady mohol zapracovať do výkazu výmer ako potrebné nákladovépoložky. Táto skutočnosť mala mať vplyv na preukázanie a požadovanie nepredvídateľných nákladov.
Keďže žalobca takýmto spôsobom nepostupoval, bol povinný dodať rozsah diela za cenu ponúknutú vo
verejnej súťaži. Ak sa žalobca domáhal naviac prác podľa zmenového listu, tento mohol byť objektívny

len vtedy, ak by žalobca uviedol aj mínusové položky, t.j. tie práce, ktoré v súvislosti so zmenou rozsahu
diela nevykonal. Samotná potreba zmeny rozsahu diela nezakladá automaticky právo zhotoviteľa na
zmenu v otázke ceny diela, pričom v zmysle čl. V. ods. 2, 3 Zmluvy cena diela bola pevná, nemenná
a jej zmena bola možná len vo forme písomného dodatku. Cenu bolo možné meniť len podľa § 547
ods. 2 ObZ, ak by išlo o neúplný rozpočet alebo podľa § 547 ods. 3 v prípade nezáväzného rozpočtu, o

takéto prípady však vo veci nešlo. Podľa žalovaného nedošlo v prejednávanej veci k dohode o zmene
rozsahu prác, ani o zmene ceny. Zvýšenú cenu by žalovaný bol povinný zaplatiť len vtedy, ak by rozsah
požadovaný žalobcom tento aj preukázal, bol vzájomne odsúhlasený a ak by došlo k dohode o zmene
ceny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že naviac práce preukázal v zmysle zápisu v stavebnom denníku, ktorý
sám viedol, podľa žalovaného týmto žalobca nepreukázal potrebu naviac prác a ani ich účelnosť a
jedná sa o jednostranný prejav vôle žalovaného k zmene Zmluvy o dielo. Pokiaľ sa žalobca odvolával

na zápisy v stavebnom denníku, obsahujúce podpisy stavebného dozoru, tento však nevykonával
kontrolu vykonaného rozsahu, aj keď stavebný denník podpisoval. Jediný, kto mohol konvalidovať
zmenu rozsahu diela, bol štatutár žalovaného, t.j. riaditeľ nemocnice, ktorému stavebný denník nebol
predložený na podpis. Aj v prípade podpisu zo strany riaditeľa žalovaného by došlo len k dohode o
rozsahu, avšak nie o zmene ceny diela, na čo sa vyžaduje osobitný dodatok. Žalobca nepreukázal

vykonanie naviac prác a pokiaľ tvrdil, že nastali skryté prekážky pri stavbe, mal postupovať podľa § 552
ObZ, navrhnúť zmenu vykonania diela a prerušiť vykonávanie prác. Žalobcom tvrdené prekážky mali
odstrániteľný charakter, pričom žalobca nepreukázal potrebu zmeny rozsahu diela a už vôbec nie, že
by tieto prekážky mali vplyv aj na zmenu ceny diela.

6. Žalovaný trval na tom, že možnosť akejkoľvek zmeny Zmluvy o dielo konkludentným spôsobom je
vylúčená v článku XV. bod 2 Zmluvy a navyše k žiadnej konkludentnej dohode ani nedošlo. Odkaz
žalobcu na ustanovenie § 549 ObZ je irelevantný. Nárok žalobcu nepredstavuje 10 % z dohodnutej
ceny diela a preto nemá základ v Obchodnom zákonníku. K zmene Zmluvy nedošlo žiadnym spôsobom
predpokladaným Zmluvou a žalovaný nie je povinný zaplatiť inú cenu ako tú, na ktorej sa dohodli. Na

základe zmluvného plnenia preto žalobcovi žalovaný nič nedlhuje.

7. Po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu konateľa žalobcu B. C., výsluchu svedkov D. E. F., D.
G. H., D. G. I., D. F. A. a oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, okresný súd zistil,
že žalovaný ako objednávateľ - verejný obstarávateľ a žalobca ako zhotoviteľ - úspešný uchádzač vo

verejnom obstarávaní uzavreli dňa 05.05.2021 Zmluvu o dielo č. 79/21 („Zmluva“), predmetom ktorej bol
záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo určené v čl. III. ods. 1 Zmluvy - „Stavebné úpravy pre kardiologickú
JIS FN Trenčín“ a záväzok objednávateľa riadne a včas takto zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zaň
zhotoviteľovi cenu dohodnutú v čl. V. ods. 1 vo výške 259.599,34 Eur. Podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy o dielo
cena diela uvedená v ods. 1 tohto článku zmluvy je stanovená na dohodnutý rozsah prác vymedzený v

článku III. tejto zmluvy a jej prílohách a jej zmena je možná len formou uzatvorenia písomných dodatkov
k tejto zmluve, podpísaných oboma zmluvnými stranami.

8. Okresný súd ďalej zistil, že v zmenovom liste zo dňa 09.07.2021 bol uvedený zoznam naviac prác
v rámci stavebných úprav pre kardiologickú JIS FN Trenčín s ohodnotením jednotlivých položiek v

celkovej sume 17.395,32 Eur. V stavebnom denníku boli uvedené pri dátumoch 17.05.2021, 19.05.2021,
01.06.2021, 03.06.2021, 09.06.2021, 14.06.2021, 29.06.2021 záznamy o potrebe naviac prác. D. H.
vyhotovil dňa 22.07.2021 Zápis z kontrolného dňa na stavbe stavby „Stavebné úpravy pre kardiologickú
JIS FN Trenčín“ so zápisom: „odkontrolované práce naviac, zaslané v prílohe dňa 21.07.2021“.

9. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 02.08.2021 na poskytnutie súčinnosti a požiadal o začatia
rokovania o navýšenie rozpočtu stavby o čiastku 24.761,22 Eur.

10. Dňa 07.10.2021 žalovaný v zastúpení štatutára - riaditeľa nemocnice spolu s D. G. H. a p. G. I.
a konateľ žalobcu podpísali Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce obsahujúceho

okrem iného aj vyjadrenie: „Verejná práca bola vykonaná v požadovanej kvalite, v zmysle platných STN
a v rozsahu ustanovení uzatvorenej ZoD č. 79/21 zo dňa 5.5.2021, Dodatku č. 1 zo dňa “. Žalobca v
zastúpení konateľa p. C. a D. H. s p. I. za žalovaného podpísali dňa 07.10.2021 zoznam odovzdanej
dokumentácie kvality diela - stavby „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“.11. Žalovaný odoslal žalobcovi návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, predmetom ktorého boli
práce naviac s dojednanou navýšenou cenou o 17.395,32 Eur za účelom jeho podpisu, ktorý žalobca

podpísal a dňa 11.10.2021 doručil žalovanému.

12. Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ žalovaného listom zo dňa 03.12.2021 oznámilo
žalovanému, že neudeľuje súhlas so zmenou zmluvy počas jej trvania - a to Dodatku č. 1 k Zmluve o
dielo č. 79/21 z dôvodu, že zhotoviteľ oznámil potrebu zmeny diela až v deň ukončenia preberacieho

konania zhotoveného diela, teda nie bez zbytočného odkladu od okamihu, keď zistil skryté prekážky a
nárok na zvýšenie ceny diela vyvolanej zmenou diela mu nepatrí.

13. Žalovaný listom zo dňa 06.12.2021 žalobcovi oznámil, že nesúhlasí s uzatvorením Dodatku k Zmluve
o dielo z dôvodu nesúhlasného stanoviska MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného.

14. Okresný súd mal preukázané, že za vykonané práce naviac vyúčtoval žalobca žalovanému dňa
01.12.2021 faktúrou č. FO0202021 sumu 17.395,32 Eur so splatnosťou 31.12.2021, ktorú žalovaný
listom zo dňa 28.12.2021 žalobcovi vrátil z dôvodu, že žiadosť o zmenu zmluvy bola zamietnutá
stanoviskom MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného. Hlavným dôvodom neakceptovania faktúry bolo
neuzatvorenie dodatku k Zmluve a najmä nesplnenie zmluvných podmienok týkajúcich sa naviac prác

podľa Zmluvy a nedodržanie termínu odovzdania diela k 10.08.2021. Žalobca listom zo dňa 25.01.2022
vyzval žalovaného na úhradu uvedenej faktúry č. FO0202021.

15. Žalobca listom zo dňa 16.07.2021, 20.07.2021, 05.08.2021 vrátil na prepracovanie obchodnej
spoločnosti STOPKRIMI, s.r.o. faktúru č. 2021248, č. 2021256 a č. 2021257.

16. Z výsluchu konateľa žalobcu okrem iného okresný súd zistil, že zmenové listy, ktoré mali byť
predmetom naviac prác, dňa 09.07.2021 boli v papierovej a elektronickej podobe predložené p. I. a p.
H., ktorý sa dňa 21.07.2021 na kontrolnom dni vyjadril, že práce naviac sú odsúhlasené. Z výpovede
D. E. F., E. ako konateľa spoločnosti Stopkrimi, s.r.o., t.j. subdodávateľa žalobcu, ktorý na predmetnom

diele vykonával časť prác, okrem iného vyplynulo, že tento subdodávateľ žalobcovi fakturoval reálne
dodané množstvo prác, pričom niektoré faktúry žalobca uhradil a niektoré nie. Svedok D. G. H., ktorý bol
u žalovaného zamestnaný vo funkcii vedúceho technického odboru poprel, že by mu žalobca predkladal
zmenové listy. Jediný zmenový list obsahujúci práce naviac bol dokončený až po ukončení diela. Tieto
práce však spätne odkontrolovať nebolo možné. Svedok G. I., vykonávajúci funkciu stavebného dozoru

za žalovaného, poprel, že by žalobca uplatnil požiadavku na vykonanie naviac prác pred tým, než
boli vykonané. O naviac prácach sa hovorilo, avšak čakal nejaké ďalšie kroky. Nemal vedomosť, že
by žalobca vyúčtoval žalovanému aj práce, ktoré nevykonal. Stavebný denník podpisoval a nemal k
jeho obsahu výhrady. Podpísal tiež súpis prác ako aj preberací protokol. Z výpovede svedka D. A.,
ktorý vykonával funkciu hlavného projektanta, vyplynulo, že tento nevidel rozpočet, ktorý obsahoval

žalobcom uvádzané naviac práce. Potvrdil, že bol tvorcom projektu a výkazu výmer, pričom výkaz výmer
je informatívny a nesie zaň zodpovednosť generálny projektant a na stavbe sa zúčastnil len raz. Vo
vzťahu k naviac prácam vykonaných žalobcom mu boli zasielané dokumenty, nemal však kompetenciu
odsúhlasovať zmeny, pretože nebol autorským dozorom. Práce, ktoré sa nevykonajú podľa rozpočtu v
pôvodnom rozsahu sú úsporou.

17. Okresný súd ďalej z e-mailovej komunikácie medzi spoločnosťou STOPKRIMI, s.r.o. a D. I. H.
z obchodnej spoločnosti PEVLUMA s.r.o. zistil, že D. I. H. zo spoločnosti PEVLUMA s.r.o. súhlasí so
zámenou káblových žľabov za káblové úchyty OBO s tým, že sa jedná o rovnocenné riešenie.

18. Po vykonanom dokazovaní okresný súd uviedol, že predmetom sporu je žaloba o zaplatenie
17.395,32 Eur titulom poskytnutia plnenia za naviac práce. Poukázal na to, že svojím pôvodným
rozsudkom č. k. 22Cb/33/2022-175 zo dňa 09.10.2022 žalobe v celom rozsahu vyhovel a na základe
odvolania žalovaného odvolací súd uznesením č.k. 43Cob/189/2023-211 zo dňa 28.03.2024 pôvodný
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom okresný

súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu . Okresný súd posúdil spor medzi stranami ako
obchodnoprávny a s poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania zdôraznil, že je na
sporových stranách, aby v spore uvádzali relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie navrhli
alebo označili dôkazy, ktoré má súd vykonať.19. Vo vzťahu k skutkovej stránke okresný súd v celom rozsahu zotrval na svojich zisteniach uvedených
v pôvodnom rozsudku, ktorý nebol sporovými stranami namietaný ani vytýkaný odvolacím súdom. Po

zrušení veci bolo dokazovanie doplnené e-mailovou komunikáciou medzi obchodnou spoločnosťou
STOPKRIMI, s.r.o. a D. I. H. z obchodnej spoločnosti PEVLUMA s.r.o.

20. Okresný súd mal preukázané uzavretie Zmluvy o dielo č. 79/21, ktorú uzavrel žalovaný ako verejný
obstarávateľ a žalobca ako úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní v postupe podlimitnej zákazky

na uskutočnenie stavebných prác. Za nesporné považoval vykonanie stavebných prác žalobcom
v prospech žalovaného podľa Zmluvy č. 79/21, pričom žalovaný podpísal Preberací protokol. Nesporné
bolo aj to, že žalovaný vyhotovil a predložil žalobcovi na podpis Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21,
ktorým mala byť dojednaná cena navýšená o 17.4441,86 Eur za práce naviac. Nespornou skutočnosťou
bolo aj to, že Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ žalovaného zamietol žiadosť o zmenu
Zmluvy o dielo č. 79/21 a preto Dodatok č. 1 uzavretý nebol. Žalobcovi bol síce zo strany žalovaného

predložený návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 na podpis, ktorý žalobca aj podpísal a následne
doručilžalovanému,avšakzostranyžalovanéhokpodpisuDodatkuč.1nedošlozdôvodunesúhlasného
stanoviska zriaďovateľa žalovaného - Ministerstva zdravotníctva SR.

21. Okresný súd sa preto zaoberal posúdením, či práce naviac, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal,

boli vykonané len na základe zmluvného dojednania, na základe objednávky žalovaného a s jeho
vedomím a či boli zrealizované v zodpovedajúcej kvalite a v tvrdenom rozsahu. Okresný súd konštatoval
nespornosť existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, pričom predmetom faktúry, ktorej
zaplatenia sa žalobca domáha, nebolo vykonanie diela, ale naviac práce. Okresný súd poukázal na
čl. V. ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého je cena stanovená na dohodnutý rozsah vymedzený v čl. III.

Zmluvy a jej prílohách a zmena ceny je možná len formou uzavretia písomných dodatkov k Zmluve
a preto pre uzavretie Dodatku č. 1 bola vyžadovaná písomná forma. Okresný súd mal preukázané, že
sporové strany Dodatok č. 1, predmetom ktorého mali byť naviac práce a zvýšenie ceny, neuzavreli.
Hoci žalovaný vypracoval návrh Dodatku č. 1 a zaslal ho žalobcovi, ktorý ho podpísal, avšak žalovaný
následne Dodatok č. 1 nepodpísal pre nesúhlas svojho zriaďovateľa. Okresný súd konštatoval, že

pre posúdenie, či nárok uplatnený žalobou je možné posúdiť ako nárok zo zmluvného vzťahu, nie je
podstatný dôvod, pre ktorý nedošlo k podpisu Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorého predmetom boli naviac
práce a zvýšenie ceny diela. Už samotná skutočnosť nepodpísania Dodatku č. 1 k Zmluve je dôvodom,
že nie je možné žalobou uplatnený nárok posúdiť ako nárok zo zmluvného záväzkového vzťahu.

22. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého malo dôjsť vo vzťahu k prácam
naviac k uzavretiu novej zmluvy konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 ObZ. Toto ustanovenie
predpokladá ako podmienku uzavretia zmluvy skutočnosť, že k takémuto spôsobu uzavretia musí
dôjsť v dôsledku praxe, ktorú si medzi sebou strany zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti podľa
tohto zákona. Splnenie týchto podmienok preukázané nebolo. Okresný súd poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/2/2009, podľa ktorého dôkazné bremeno, že určitá obchodná
zvyklosť existuje a aký je jej obsah a že sa zachováva, postihuje stranu, ktorá sa jej dovoláva.

23. Podľa okresného súdu bolo zrejmé, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vznikol na základe
Zmluvy zo dňa 05.05.2021 uzavretej v procese verejného obstarávania postupom podlimitnej zákazky.

Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, z jej obsahu vyplýva, že prípadné zmeny musia byť tiež
v písomnej forme. Z ničoho nevyplýva existencia zavedenej praxe, ktorá by odôvodňovala záver
o konkludentnom uzavretí zmluvy ústnou formou. Nie je možné považovať konkludentné uzavretie
zmluvy o dielo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa Obchodného zákonníka pri objednávateľovi,
ktorým je Fakultná nemocnica.

24. Opätovne posúdiac zistený skutkový stav, pri rešpektovaní záverov odvolacieho súdu, okresný súd
dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je možné posúdiť ani ako nárok z bezdôvodného
obohatenia. Poukázal na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ktorý definuje
bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného

právnehoúkonualebozprávnehodôvodu,ktorýodpadol,akoajprospechzískanýznepoctivýchzdrojov.
V ustanovení § 455 ods. 1 OZ je zároveň uvedené, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak
bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.25. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia, zistený skutkový stav a existenciu zmluvného vzťahu
medzi sporovými zmluvnými stranami na základe Zmluvy o dielo dospel okresný súd k záveru, že
nárok z bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu nevznikol. V danom prípade nešlo

o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe Zmluvy o dielo č. 79/21 zo dňa 05.05.2021, pri
ktorom z dôvodu nedodržania písomnej dohody o vykonaní naviac prác, nebolo možné priznať žalobcovi
nárok na úhradu zmenenej, t.j. navýšenej ceny. Pri tomto závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.09.2009 sp. zn. 32Cdo/2592/2008. Okresný súd tiež poukázal na to, že nie je
možné žalobou uplatnený nárok priznať ani titulom nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého

plnením z neplatného právneho úkonu vzhľadom na ustanovenie § 455 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého za
bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného
len pre nedostatok formy. Okresný súd nezistil ani iný dôvod, pre ktorý by bolo možné žalobou uplatnený
nárok priznať titulom nároku z bezdôvodného obohatenia, keďže nejde o plnenie získané z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Pokiaľ žalobca namietal relatívnu neplatnosť právneho úkonu – nekonanie žalovaného spočívajúce
v nepodpísaní Dodatku č. 1 Zmluvy o dielo č. 79/21, samotný žalobca poukazoval na to, že si je vedomý,
že nedodržanie formy právneho úkonu nezakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

27. K tvrdeniam žalobcu, že konanie žalovaného nie je v súlade s dobrými mravmi a odporuje poctivému

obchodnému styku, okresný súd uviedol, že zmluvný vzťah vznikol na základe Zmluvy o dielo uzavretej
medzi stranami sporu, pričom povinnosť dodržania písomnej formy nielen pri uzavretí Zmluvy, ale aj pri
akýchkoľvek zmenách je pre daný typ bežnou praxou a táto povinnosť bola obidvom stranám vopred
známa. Nepodpísanie Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 žalovaným nepovažoval okresný súd za
konanie nesúladné so zásadou poctivého obchodného styku. Konanie žalovaného, ktorý následkom

nesúhlasného stanoviska svojho zriaďovateľa nepodpísal Dodatok č. 1 k Zmluve nepovažoval ani za
konanie priečiace sa dobrým mravom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 21.10.2008 sp. zn.
IV. ÚS 1735/07, avšak podľa okresného súdu v prejednávanej veci nenastali také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali rozhodnúť vec tak, aby dobré mravy boli vykladané ako príkaz súdu rozhodovať praeter
legem alebo contra legem, ak ide o reprobáciu konania priečiaceho sa dobrým mravom. Vychádzajúc

z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2592/2008 nie je možné konanie
žalovaného hodnotiť ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Pretože nárok žalobcu dôvodný nebol,
okresný súd žalobu zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v II. výroku napadnutého

rozhodnutia priznal žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V III. výroku
napadnutého rozhodnutia rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov aj odvolacieho konania v prospech
žalovaného proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

29. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. g) a h) CSP. Poukázal na zásadu zákazu arbitrárnosti súdnych rozhodnutí vyplývajúcu
z Civilného sporového poriadku a odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07
v zmysle ktorého je povinnosťou súdu dbať na to, aby jeho rozhodnutia boli konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. V súvislosti so zákazom arbitrárnosti súdnych rozhodnutí
poukázal na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7Cdo/90/2013 zo dňa 23.10.2013.

30. Podľa žalobcu neboli v konaní pred okresným súdom zachované práva na spravodlivý súdny proces,
pretože okresný súd bez vykonania akéhokoľvek dokazovania vyslovil opačný názor ako vo svojom
skoršom rozhodnutí a nedošlo k vykonaniu žiadneho nového dôkazu.

31. Z takto vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca práce pre žalovaného vykonal, tento ich
odsúhlasil, a to nielen v stavebnom denníku, ale žalovaný si de facto tieto práce objednal. Zápisnične
ich prevzal a vykonané práce verifikoval podpismi dotknutých osôb za žalovaného. Zopakoval skutkové
tvrdenia, že žalovaný vypracoval Dodatok k Zmluve, ktorý žalobca aj podpísal a žalovaný ho nepodpísal

z dôvodu neodsúhlasenia zriaďovateľom žalovaného. Vyslovil otázku ako k tomu prídu podnikateľské
subjekty, keď objednávateľ si objedná naviac práce, odsúhlasí ich, potrebu ich vykonania zapíše do
stavebného denníka, preberie ich, v preberacom protokole dôjde k ich oceneniu a následne nedôjde
k podpísaniu Dodatku k Zmluve napriek tomu, že objednávateľ prejaví vôľu Dodatok podpísať, avšakzriaďovateľ to neodsúhlasí, pričom žalovaný má samostatnú právnu subjektivitu. Takýmto postupom
dostal žalovaný žalobcu do stavu právnej neistoty. Ak by naviac práce vykonané neboli, nemohli by
nasledovať ďalšie práce, ktoré na ne nadväzovali a došlo by k oddialeniu diela. Žalobca v dobrej viere aj

bez podpísania Dodatku vykonal naviac práce, keď Dodatok považoval iba za formálny, keďže žalovaný
naviac práce odsúhlasil a potrebu zapísal do stavebného denníka. A tieto práce aj prevzal. Rozhodnutím
súdu sa žalobca dostal do nerovného postavenia, keď vykonal práce na svoje náklady, za ktoré nedostal
zaplatené a zaplatí ešte aj súdny spor a trovy konania.

32. Takéto rozhodnutie nemá logiku a skutkový stav nekorešponduje s výrokom súdneho rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu má byť spravodlivé a nemôže byť v ňom prejavený sudcovský aktivizmus a prílišný
formalizmus. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017
o nemožnosti tolerovať taký postup všeobecných súdov, ktoré pri interpretácii zákonných ustanovení
aplikujú prílišný formalizmus, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Pri výklade právnych noriem
nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého

zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu. Súd má povinnosť nie len formálne
aplikovať právne predpisy, ale aj právo tvoriť s tým, že jeho úlohou je hľadať spravodlivé súdne
rozhodnutie. Poukázal na čl. 2 ods. 1 a 2 CSP a za spravodlivé rozhodnutie nie je možné považovať
rozhodnutie, ktoré je arbitrárne a presiaknuté formalizmom zo strany súdu.

33. Žalobca zopakoval nesporný skutkový stav vykonania prác zo strany žalobcu v hodnote 17.395,32
Eur, ktoré boli žalovaným objednané, odsúhlasené v stavebnom denníku, prevzaté preberacím
protokolom a odsúhlasené, na ktoré bol pripravený žalovaným Dodatok č. 1 a zaslaný žalobcovi na
podpis, ktorý ho podpísal a následne žalovaný ho nepodpísal z dôvodu nesúhlasu jeho zriaďovateľa.
Nezodpovedá atribútom spravodlivého súdneho konania, ak vyplýva zo skutkového stavu vykonania

prác v rozsahu 17.395,32 Eur, pričom súd žalobu zamietne. Ak tieto práce vykonané boli, žalovaný ich
prevzal, objednal si ich, protokolárne odsúhlasil a vypracoval Dodatok, ktorý formálne nepodpísal, takéto
rozhodnutie nemôže byť spravodlivé. Žalobca práce nevykonával svojvoľne na základe svojej dobrej
vôle, ale na základe požiadania a objednania žalovaným.

34. Poukázal na zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorá je výrazom zásady ekvity vyjadrenej
v § 381 Občianskeho zákonníka (správne malo byť uvedené „§ 3“) ako lex generalis. V zmysle Nálezov
Ústavného súdu SR platí zásada, že súd právo pozná a nie je viazaný ani doslovným znením zákona.
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je súd nielen oprávnený, ale aj povinný odchýliť sa od
zákona, ale aj od Zmluvy, ak to vyžaduje účel zákona alebo požiadavka ústavne súladného výkladu

zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR
z 13.03.2013 sp. zn. IV. ÚS 1241/12 z ktorého vyplýva, že nie je možné tolerovať formalistický postup,
ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť.

35. Žalobca vzniesol otázku, na základe čoho môže súd poskytnúť právnu ochranu žalovanému, ktorý

zneužil právo, keď uviedol žalobcu do omylu tým, že si práce objednal, prisľúbil spísanie Dodatku, ktorý
nakoniecsámnepodpísal.Jetonaopakžalobca,ktorýpotrebujeprávnuochranuanespravodlivosťtreba
vnímať citlivo a nachádzať ju vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na ustanovenie § 265 ObZ a v tej
súvislosti opätovne na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12. Súd má vychádzať nielen zo
znenia Zmluvy a formálneho textu zákona, ale aj zo skutkového stavu, ktorý bol nesporný. Nesplnenie

len určitej formálnej podmienky nemôže podľa žalobcu znamenať stratu právnej ochrany. Poukázal na
povinnosť súdov vykladať a aplikovať zákony a všeobecné právne predpisy v súlade s hodnotami, na
ktorých je založená Ústava SR. Dobový výklad a aplikácia relevantných právnych predpisov bez toho,
abybolikritickypodrobenétestuústavnejsúladnostipodľačl.152ods.4Ústavy,neobstojí,niejeústavne
udržateľné a odkázal na Nález Ústavu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012 zo dňa 07.02.2013.

36. Žalobca dostatočným spôsobom v rámci súdneho konania, ako aj odvolania, vyvrátil základné
premisy rozhodnutia napadnutého rozhodnutia s tým, že toto je neudržateľné a ústavne nekomfortné.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

37. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.10.2024 v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Odvolacie dôvody považoval za
nedôvodné a účelové. Uviedol, že žalovaný od začiatku popieral nárok žalobcu čo do dôvodu, výškya právneho titulu. Bolo preukázané, ktorá skutočnosť ani sporná nebola, že k uzavretiu Dodatku
k Zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Nedošlo ani k žiadnej inej písomnej dohode
medzi zmluvnými stranami o zmene skôr uzavretej Zmluvy. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde

o bezdôvodné obohatenie, je jasne formulovaná v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sp. zn.
43Cob/189/2023, čo vyplýva aj z judikatúry súdov. Skutočnosť, že nárok žalobcu je nedôvodný, je
preukázaná absenciou akejkoľvek zmluvnej dohody zmluvných strán písomnej dohody o zmene už skôr
dojednaných podmienok Zmluvy o dielo č. 79/21.

38. Žalobca svoj nárok definoval ako bezdôvodné obohatenie za naviac práce. K uzavretiu žiadneho
dodatku k Zmluve nedošlo, a teda Dodatok č. 1 tu nie je. Poukázal na čl. III. bod 3., čl. V. bod 2., čl.
XV. bod 2. upravujúce spôsob zmeny už uzavretej zmluvy, na základe ktorých je vylúčený akýkoľvek
konkludentný spôsob jej zmeny, pričom k žiadnej konkludentnej dohode ani nedošlo. Neexistencia
Dodatku sporná nie je.

39. Žalovaný opätovne poprel vykonanie prác v rozsahu uplatnenom žalobcom v tomto konaní, keď
zopakoval, že žalobca nevykonal ani práce, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo č. 79/21. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 2856/2009 v zmysle ktorého dohoda strán o rozšírení,
prípadne zmeny diela podľa § 549 ObZ vyžaduje písomnú formu len vtedy, ak pôvodná (zmenená)
písomne uzavretá Zmluva o dielo obsahovala ustanovenie, že môže byť menená alebo zrušená len

dohodou strán v písomnej forme. Neexistuje žiaden dodatok, na základe ktorého by malo dôjsť k dohode
o zmene rozsahu diela, na základe čoho je argumentácia súvisiaca s § 549 ObZ irelevantná. V čl. 3 bod
3. Zmluvy bol jasne dohodnutý postup ohľadne naviac prác, ktorý v prejednávanej veci absentuje. Snaha
žalobcu o subsumovanie tvrdených skutkových okolností pod ustanovenie § 549 ObZ je nesprávna,
avšak aj nemožná.

40. Zmluvný vzťah existujúci medzi stranami sporu na základe Zmluvy č. 79/21 jednoznačne upravuje
mechanizmus jej zmeny. K žiadnej zmene Zmluvy nedošlo. Relevantný je objektívny a nesporný stav
nepodpísania dodatku, ktorý by riešil naviac práce. Zopakoval, že žalovaný nie je povinný zaplatiť
žalobcovi inú sumu ako cenu diela dohodnutú v čl. 5. Zmluvy, keďže žalobcovi bolo zaplatené za práce,

ktorébolipredmetomZmluvyajejprílohvcelomrozsahu.OpätovneodkázalnarozhodnutieNajvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2592/2008 v zmysle ktorého ani konkludentný súhlas s naviac prácami ani
faktické prijatie neznamená súčasne možnosť zhotoviteľa takéto práce fakturovať. Žiadna písomná
dohoda o vykonaní prác naviac, na základe ktorej si mal žalovaný u žalobcu predmetné práce objednať,
neexistuje a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/183/2010.

41. Poukázal na ustanovenie § 537 ods. 1 ObZ v zmysle ktorého náklady na zhotovenie diela znáša
objednávateľ, ktorému zásadne nevzniká právo na ich náhradu a podľa § 546 ods. 1 ObZ je objednávateľ
povinný zaplatiť len dohodnutú cenu diela a nie akékoľvek náklady zhotoviteľa. Práce na diele žalobca
vykonával na svoju zodpovednosť a na svoje náklady a má teda nárok na zaplatenie ceny diela

dohodnutej v Zmluve. Nárok žalobcovi nemožno priznať ani titulom zmluvného plnenia pre nedodržanie
dohodnutých procesných postupov a ani z titulu bezdôvodného obohatenia pre nenaplnenie žiadnej zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

42. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.10.2024. Zopakoval tvrdenia

z podaného odvolania vyplývajúce z vykonaného dokazovania o objednaní prác naviac, o ich vykonaní
a prevzatí. V konaní žalovaný ani nepopieral, že tieto naviac práce prevzal, pričom tieto práce reálne
vykonané boli. Právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu. Zo strany žalovaného dochádza
iba k úskoku v snahe obohatiť sa na úkor žalobcu a nezaplatiť za dielo. Poukázal na to, že keby na
každú drobnú naviac prácu mal byť uzavretý dodatok a pred jeho podpisom by sa mali prerušovať práce,

v praxi by to znamenalo vykonávanie diela po dobu niekoľkých rokov.

43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani

dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.44. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 17.395,32 Eur s
príslušenstvom, ktorý žalobca odôvodnil tým, že ide o cenu naviac prác, ktoré boli žalovaným objednané
a žalobcom boli riadne vykonané, čo žalovaný potvrdil v Preberacom protokole. Hodnota týchto prác

uhradená nebola napriek tomu, že žalovaný sám navrhol uzavretie Dodatku č. 1, ktorý písomne
vypracoval na hodnotu prác, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom z dôvodu nesúhlasného
stanoviskaMinisterstvazdravotníctvaSRnakoniecžalovanýtentoDodatoknepodpísal.K zamietavému
stanovisku došlo v čase už po vykonaní prác a ich odovzdaní na základe Preberacieho protokolu zo
dňa 07.10.2021.

45. Žalobca namietal, že takéto konanie žalovaného, ktorý si objednal naviac práce, prevzal ich,
odsúhlasil aj ich cenu v preberacom protokole, vypracoval Dodatok č. 1 na naviac práce, ktorý sám
následne z dôvodu nesúhlasu jeho zriaďovateľa nepodpísal, je v rozpore s dobrými mravmi, poctivým
obchodným stykom a nepožíva právnu ochranu.

46. Žalovaný namietal nevykonanie naviac prác zo strany žalobcu v rozsahu, v akom ich uplatnil
v tomto konaní, ako aj to, že žalobca nevykonal ani rozsah tých prác, na ktoré sa zaviazal podľa
písomne uzavretej Zmluvy o dielo v zmysle výkazu výmer a položkovitého rozpisu rozpočtu, pričom
žalobca nezohľadnil nevykonanie týchto prác pri uplatnení svojho nároku. Namietal neuzavretie
písomného Dodatku, ako to vyžadovala Zmluva o dielo, ako aj nemožnosť uplatnenia nároku žalobcu

voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu existencie zmluvného vzťahu a riadne
upraveného postupu pri dojednávaní zmeny rozsahu diela a jeho ceny, ktorý dodržaný nebol.

47. Podľa § 272 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ak písomne
uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej

forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

48. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

49. Podľa § 549 ods. 1 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak
nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú;
ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane
zvýšenú.

50. Podľa § 549 ods. 2 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú
jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím
na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním
diela.

51. Podľa § 451 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

52. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

53.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

54. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania
žalovaného.

55. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako
obchodnoprávny, ktorý vznikol na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 05.05.2021, čo sporné medzi

stranami nebolo. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na predmet tohto konania,
ktorým je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané naviac práce. Okresný súd správne poukázal
na čl. V. bod 2. Zmluvy podľa ktorého akákoľvek zmena ceny diela je možná len formou písomného
dodatku k Zmluve o dielo. Okresný súd správne konštatoval aj to, že žiaden písomný dodatok medzistranami sporu, týkajúci sa naviac prác a zmeny ceny diela vrátane ohodnotenia naviac prác, podpísaný
nebol, aj keď žalovaný vypracoval Dodatok č. 1, týkajúci sa naviac prác vrátane ich ocenenia, ktorý
bol žalobcom aj podpísaný, ale žalovaný ho následne nepodpísal pre nesúhlasné stanovisko zo strany

zriaďovateľa. Okresný súd posúdil nárok uplatnený žalobcom z titulu prípadného zmluvného plnenia,
bezdôvodného obohatenia alebo aj z titulu nároku na základe konkludentnej dohody strán sporu
týkajúcej sa naviac prác. Okresný súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania zo
žiadneho ním posudzovaného dôvodu nárok žalobcu dôvodný nie je. Odvolací súd sa s týmto záverom
v celom rozsahu stotožnil. Na podporu záverov okresného súdu dodáva odvolací súd nasledovné.

56.Vovzťahukposúdeniunárokužalobcunazaplateniecenyzanaviacpráce,ktorésúpredmetomtohto
konania z titulu zmluvného plnenia, odvolací súd odkazuje na závery okresného súdu v napadnutom
rozhodnutí. Okresný súd správne konštatoval, že podľa čl. V. bod 2. Zmluvy akákoľvek zmena ceny
diela je možná len formou písomného dodatku k Zmluve o dielo. Na základe vykonaného dokazovania
okresný súd správne konštatoval, že nebol uzavretý medzi stranami sporu žiaden dodatok v písomnej

podobe týkajúci sa naviac prác v žalobcom uplatňovanej sume 17.395,32 Eur.

57.Zustanovenia§272ods.2ObZvyplýva,ževprípadepísomneuzavretejzmluvy,pokiaľtátoobsahuje
dohodu, že sa môže meniť alebo zrušiť dohodou strán v písomnej forme, môže byť zmluva zmenená
alebo zrušená len písomne. Aj keď zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ nevyžaduje pre jej platný

vznik písomnú podobu, pokiaľ si však zmluvné strany dohodli jej uzavretie v písomnej forme a zároveň
sa v čl. XV. bod 2. dohodli na akejkoľvek jej zmene len formou písomných dodatkov a osobitne vo vzťahu
k naviac prácam len vo forme písomného dodatku, vrátane uvedenia odplaty za práce naviac, pričom
opätovne je zdôraznená písomná podoba dodatku vzťahujúcu sa na výšku ceny aj v čl. V. bod 2. Zmluvy,
potom zmena zmluvy, iným platným spôsobom ako vo forme písomného dodatku týkajúceho sa naviac

prácazmenycenydiela,možnánieje.Ustanovenie§272ObZjekogentnouúpravouapokiaľsizmluvné
strany dohodli zmenu ceny diela (čl. V. bod 2) ako aj vykonanie naviac prác a ich cenu (čl. III. bod 3)
len vo forme písomného dodatku, potom absencia takéhoto písomného dodatku znamená nedodržanie
zmluvou vymieneného spôsobu zmeny zmluvy, čo má za následok nesplnenie zmluvných podmienok
na zaplatenie ceny za naviac práce (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005 zo

dňa 27.06.2007).

58. Absencia písomnej formy dodatku sporná nebola a preto nebol preukázaný vznik nároku na
zaplatenie ceny naviac prác podľa Zmluvy o dielo, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom
rozhodnutí. Žalovaný je povinný zaplatiť cenu diela vo výške, na ktorú sa zaviazal v písomne uzavretej

Zmluve, pretože k žiadnej zmene ceny diela zmluvne dohodnutým spôsobom nedošlo, a to ani titulom
výkonu naviac prác. Ako správne uviedol okresný súd, dôvod, pre ktorý žalovaný Dodatok č. 1 k Zmluve
o dielo nepodpísal, hoci ho sám vypracoval, je irelevantný vo vzťahu k objektívne zistenému výsledku
dokazovania o absencii písomného dodatku riešiaceho naviac práce a cenu za tieto naviac práce.
Okresný súd preto správne dospel k záveru o absencii nároku na požadované plnenie z titulu zmluvného

záväzkového vzťahu, keďže dohodnutým spôsobom vo forme písomného dodatku neboli naviac práce
dohodnuté medzi stranami sporu a ani ich cena.

59. Odvolací súd opätovne pripomína, že v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP upravujúceho princíp právnej
istoty, ako aj v súlade s čl. 3 ods. 1 CSP upravujúcim formu výkladu Civilného sporového poriadku,

rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani Najvyššieho súdu ČR nespadá pod pojem „ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“ (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017
sp. zn. 6Cdo/129/2017). Avšak skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní podľa CSP slovenské súdy
majú rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR,
Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ neznamená, že pri interpretácii a aplikovaní

zákonov v totožnej právnej otázke a pri totožnej právnej úprave nemôžu súdy Slovenskej republiky
dospieť k rovnakým právnym názorom a záverom ako súdy v Českej republike.

60. V prejednávanej veci bola cena diela dohodnutá v pevnej výške v sume 259.599,34 Eur na základe
dohody a oceneného výkazu výmer, ktorý tvorí jej prílohu č. 1 (čl. V. bod 1. Zmluvy) a vzťahuje sa

na dohodnutý rozsah prác. Spôsob vykonania naviac prác a ich ocenenia bol riešený v čl. III. bod
3 Zmluvy uzavretím osobitného písomného dodatku, a to vopred. Jednoznačne bol teda dohodnutý
spôsob uhradenia ceny naviac prác na základe osobitného písomného dodatku uzavretého vopred.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žiaden písomný dodatok uzavretý nebol, čím nebolanaplnená zmluvnými stranami dohodnutá podmienka písomného dodatku k Zmluve. Zmluvné strany si
jednoznačne dohodli spôsob a formu zmeny ceny diela a naviac prác na základe písomného dodatku
a nie na základe jednostranných zápisov zhotoviteľa v stavebnom denníku a ani na základe zápisu

o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré boli potvrdené (vrátane naviac prác) zo strany žalovaného. Ani jeden
z týchto úkonov, t.j. zápisy v stavebnom denníku a konkludentné prevzatie prác na základe preberacieho
protokolu, nespĺňa dohodnutý spôsob zmeny ceny diela a ceny naviac prác na základe písomného
dodatku k Zmluve o dielo. Vzhľadom na nespornú neexistenciu písomného dodatku, potom žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku zmluvného nároku na zaplatenie ceny za naviac práce.

Akákoľvek zmena zmluvy, vrátane zmeny rozsahu diela a jeho ceny, bola podľa čl. III. bod 3, čl. V. bod
2 a čl. XV. ods. 2 viazaná na uzavretie písomného dodatku, pričom bolo nesporné, že žiaden písomný
dodatok o naviac prácach a ich cene uzavretý nebol.

61. Keďže zmluvné strany si v čl. XV. bod 2 dohodli akékoľvek zmeny Zmluvy len formou písomného
dodatku, potom aj na prípadné rozšírenie diela bolo nevyhnutné uzavretie písomného dodatku.

Vzhľadom na absenciu písomného dodatku o naviac prácach a ich ceny (čl. III. bod 3), ako vzhľadom
na absenciu akéhokoľvek písomného dodatku o rozšírení rozsahu diela v zmysle ustanovenia § 549
ods. 2 ObZ, nebol v konaní, ako to okresný súd správne uviedol, preukázaný zmluvný nárok žalobcu
na zaplatenie ceny naviac prác (vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo
1043/2005z27.06.2007).Vzhľadomnaabsenciupísomnéhododatkuozmenediela,ozmenecenydiela

aonaviacprácachaichcenežalobcoviajvprípadevykonanienaviacprácnevznikolnároknazaplatenie
zvýšenej ceny diela z titulu naviac prác. Pokiaľ preto okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní
zmluvného nároku žalobcu na zaplatenie ceny naviac prác, jeho záver je správny a ani v zmysle § 549
ObZ nárok žalobcu nebol preukázaný a neobstojí.

62. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu okresný súd posudzoval nárok žalobcu aj z titulu prípadnej existencie
novej zmluvy uzavretej konkludentne medzi stranami sporu na naviac práce podľa § 275 ods. 4
Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na posúdenie
uvedených naviac prác z titulu samostatného zmluvného vzťahu uzavretého na základe konkludentného
konania. Svoj záver odôvodnil tým, že na konkludentné uzavretie zmluvného vzťahu neboli naplnené

podmienky podľa § 275 ods. 4 ObZ, keďže podľa Zmluvy o dielo uzavretej v písomnej forme musia byť
jej zmeny uzavreté v písomnej forme. Ani z tvrdenia strán sporu nevyplýva žiadna zavedená obchodná
prax, ktorá by odôvodňovala záver o konkludentnom uzavretí zmluvy ústnou formou. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom okresného súdu o absencii uzavretia zmluvy konkludentnou formou z dôvodu
nepreukázania takejto skutočnosti.

63. Odvolací súd konštatuje, že predmetom prác naviac mali byť úkony a činnosti týkajúce sa pôvodného
predmetudielanazákladeZmluvyodieloč.79/21.Okresnýsúdsprávnedospelkzáveruonepreukázaní
splnenia zmluvných podmienok na zaplatenie ceny za naviac práce. Naviac práce sa týkali pôvodného
diela, t.j. týkali tej istej stavby a samotné naviac práce nie je možné považovať za samostatné dielo,

ktoré malo byť vykonané na základe novej zmluvy uzavretej konkludentne, ak sa týka toho diela, ktoré
bolo vymedzené v písomne uzavretej zmluve medzi stranami sporu. Teda, ak neboli splnené zmluvné
podmienky na úhradu naviac prác, nie je možné potom samotné naviac práce považovať za samostatné
dielo na základe samostatnej zmluvy, keďže naviac práce sa týkajú pôvodnej Zmluvy o dielo (vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005). Z podstaty veci potom vyplýva,

že uvedené naviac práce, ktoré podľa tvrdenia samotného žalobcu boli nevyhnutné na dokončenie
pôvodne dohodnutého diela, nie je možné považovať za samostatný predmet diela a ani za samostatnú
zmluvu. Nezodpovedá preto vykonanému dokazovaniu tvrdenie žalobcu o konkludentnom uzavretí
novej zmluvy medzi stranami sporu, predmetom ktorej mali byť naviac práce za konkrétne dohodnutú
cenu 17.395,32 Eur.

64. Okresný súd posudzoval nárok žalobcu aj z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nebola naplnená žiadna skutková podstata
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 455 ods. 1 OZ za
bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného

len pre nedostatok formy.

65.Okresnýsúdpoukázalnato,ževzhľadomnaexistenciuzmluvnéhovzťahumedzistranamisporu,nie
je možné konštatovať existenciu nároku z bezdôvodného obohatenia na základe plnenia bez právnehodôvodu. Podľa okresného súdu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe uzavretej
zmluvy, pri ktorom z dôvodu nedodržania písomnej dohody o vykonaní naviac prác nebol preukázaný
vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny naviac prác a odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožnil.

66. V konaní nebolo sporné, že žalobcom tvrdené vykonané naviac práce mali byť realizované na
základe existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v zmysle Zmluvy o dielo č. 79/21. Nárok
na zaplatenie ceny za naviac práce nie je možné priznať z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože

nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ako správne uviedol okresný súd s odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009, ktoré poukazovalo na zhodný
záver uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005. Pokiaľ neboli splnené
zmluvné podmienky na úhradu naviac prác, ktoré nie je možné považovať za samostatné dielo, ani za
samostatne konkludentne dohodnuté zmluvné plnenie, potom nie je možné tento nedostatok nahradiť
uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nešlo totiž o plnenie bez právneho dôvodu,

ale o plnenie na základe Zmluvy o dielo, pri ktorej neboli splnené zmluvné podmienky na úhradu týchto
prác. Tento záver riešiaci vzájomný vzťah nedodržania zmluvných podmienok na zaplatenie ceny naviac
prác a bezdôvodného obohatenia bol opakovane potvrdený v judikatúre Najvyššieho súdu ČR, vrátane
rozhodnutia sp. zn. 32 Cdo 2592/2008, na ktorý odkazoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí.
Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od správneho záveru okresného súdu, ktorý odkazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR a hoci sa teda nejedná o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít SR,
avšak jednalo sa o posúdenie obdobnej skutkovej a právnej otázky za rovnakej právnej úpravy platnej
v čase vydania týchto rozhodnutí českého najvyššieho súdu na území Českej republiky a v súčasnej
dobe platnej na území SR.

67. Nad rámec uvedeného je treba poukázať aj na správne posúdenie okresným súdom o nemožnosti
domáhať sa plnenia z bezdôvodného obohatenia aj vzhľadom k tomu, že prijatie plnenia dlhu neplatného
pre nedostatok formy, je priamo zo zákona vylúčené ako titul na bezdôvodné obohatenie podľa § 455
ods. 1 OZ. Ak teda z dôvodu absencie písomného Dodatku č. 1 žalobca v prospech žalovaného vykonal
naviac práce, z dôvodu neplatnosti tohto úkonu pre nedostatok formy sa nejedná o nárok na bezdôvodné

obohatenie, ako na to poukázal aj samotný žalobca. Z diela Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko,
Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, druhé vydanie, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2019, strana 313
vyplýva: „V prípade nedostatku formy však platí osobitná úprava bezdôvodného obohatenia uvedená
v § 455 ods. 1, podľa ktorého bezdôvodným obohatením nebude prijatie plnenia neplatného len pre
nedostatok formy.“

68. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že záver o absencii nároku na zaplatenie zvýšenej ceny
diela pre nedodržanie dohodnutého postupu pri zmene zmluvy o dielo ako aj záver o absencii
nároku na bezdôvodné obohatenie z tohto dôvodu bol podrobený prieskumu Ústavného súdu SR,
ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 79/2016 zo dňa 28.01.2016 okrem iného uviedol: „Z odôvodnenia

rozsudku krajského súdu okrem iného vyplýva, z akých dôvodov dospel záveru, podľa ktorého nedošlo
k platnej zmene zmluvy o dielo. Tieto dôvody videl krajský súd rovnako ako okresný súd v nedodržaní
samotnými zmluvnými stranami dojednaného postupu pri zmene zmluvy o dielo. Za tejto situácie,
keďže cena diela bola dojednaná od počiatku ako cena pevná, čo ostatne nespochybňuje v sťažnosti
ani sťažovateľka, nebolo potom ani dôvodu posudzovať prípadné plnenia sťažovateľky z hľadiska

bezdôvodného obohatenia. Aj tento svoj názor krajský súd zdôvodnil v potrebnej miere, keď uviedol,
že ak neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky na zaplatenie realizovaných prác navyše, nejde
o plnenie bez právneho dôvodu (či z neplatného právneho úkonu), ale o plnenie na základe zmluvy o
dielo v situácii, keď neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie.“ V uvedenej veci
bola sťažnosť sťažovateľky ústavným súdom odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

69. Pokiaľ preto okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o nepreukázaní nároku z titulu
zmluvného plnenia, ani z titulu konkludentne vzniknutého právneho vzťahu a ani z titulu bezdôvodného
obohatenia, jeho záver je správny.

70. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu nenapadol závery
o nepreukázaní nároku na zmluvné plnenie z titulu písomne uzavretej zmluvy, ani z titulu konkludentne
uzavretého zmluvného vzťahu a ani z titulu absencie bezdôvodného obohatenia a neuviedol žiadne
konkrétne vecné dôvody nesprávnosti týchto záverov okresného súdu. Odvolací súd je viazanýodvolacími dôvodmi a v zásade žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s ústavnou zásadou
zákazu arbitrárnosti a zákazu poskytnutia ochrany konaniu v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým
obchodným stykom tým, že žalovaný si práce objednal, odsúhlasil, prevzal, vypracoval Dodatok, ktorý

následne nepodpísal.

71. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k správnemu záveru, keď
konanie žalovaného nevyhodnotil ako konanie priečiace sa dobrým mravom a poctivému obchodnému
styku.

72. Odvolací súd konštatuje, že inštitút dobrých mravov a poctivého obchodného styku nie je
samostatným právnym titulom na priznanie peňažného nároku. Žalobca v odvolaní nenamietal záver
okresného súdu o neexistencii zmluvného nároku podľa písomne uzavretej zmluvy, nenamietal
absenciu zmluvného vzťahu na základe konkludentného uzavretia zmluvy a nenamietal ani absenciu
bezdôvodného obohatenia. Za situácie pokiaľ okresný súd posúdil nárok uplatnený žalobcom zo

všetkých do úvahy pripadajúcich právnych dôvodov, ktoré nemal preukázané, okresný súd postupoval
správne, keď nárok žalobcovi nepriznal, pričom správne posúdil aj absenciu takého konania žalovaného,
ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, ktorému by nemal priznať
ochranu.

73. Odvolací súd poukazuje na to, ako to správne uviedol aj okresný súd, že zmluvným stranám boli
dopredu známe podmienky a predpoklady na prípadné uplatnenie nároku na naviac práce, vrátane
procesu, ktorý má predchádzať ich vykonaniu a určeniu ich ceny, a to vo forme písomného dodatku
podľa čl. III. bod 3. Zmluvy, pričom akékoľvek zmeny, teda aj zmena cena a aj zmena rozsahu diela,
či už v kvalitatívnom alebo v kvantitatívnom zmysle § 549 ObZ, mohla byť vykonaná len vo forme

písomného dodatku. Ani zmena ceny diela, ani jeho rozsahu a ani naviac práce neboli predmetom
písomne uzavretého dodatku.

74. Zápisy žalobcu v stavebnom denníku o naviac prácach bez určenia ich ocenenia nenapĺňa
dohodnutú formu Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo. Ani faktické odovzdanie a prevzatie prác (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009), vrátane naviac prác na
základe preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021, nenapĺňa dohodnuté predpoklady vzniku nároku na
zaplatenie ceny prác a nenapĺňa ani predpoklady novej zmluvy na základe vzájomného konkludentného
konania, vzhľadom na požiadavku písomného dodatku pri akejkoľvek zmene zmluvy.

75. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stranám sporu bolo známe v zmysle čl. III. bod 3 Zmluvy,
že akékoľvek naviac práce mali byť dohodnuté prostredníctvom písomného dodatku, a to vopred. K
žiadnemu písomnému uzavretiu dodatku vopred nedošlo, keď k odovzdaniu a prevzatiu diela, vrátane
naviac prác došlo k 07.10.2021, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že až v deň odovzdania
diela dňa 07.10.2021 bol žalovaným vypracovaný Dodatok a zaslaný žalobcovi na odsúhlasenie. Teda

k žiadnemu podpísaniu Dodatku medzi stranami sporu pred vykonaním naviac prác nedošlo, tak ako
to bolo medzi stranami dohodnuté. Žalobcom tvrdený skutkový stav o zápisoch v stavebnom denníku
o naviac prácach, preto nespĺňa dohodnuté zmluvné podmienky o písomne vopred uzavretom dodatku
na naviac práce.

76. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu jeho arbitrárnosť a nespravodlivosť. Odvolací súd sa s
týmto tvrdením nestotožnil.

77. Ako uviedol okresný súd zmluvným stranám bol známy dojednaný spôsob a predpoklady
vykonávania naviac prác prostredníctvom vopred podpísaného dodatku, ktorý uzavretý nebol. Neobstojí

podľa odvolacieho súdu tvrdenie žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ okresný súd
odkázal na zmluvne dohodnuté podmienky známe obidvom zmluvným stranám, ktoré splnené neboli.
Niejeúlohouokresnéhosúduaniodvolaciehosúduriešiťhypotetickésituácie,akototvrdilžalobca,čoby
bolonastalo,pokiaľbybolprerušilpráceaždopodpísaniaDodatkutýkajúcehosanaviacprác.Zmluvným
stranám boli známe vzájomné práva a povinnosti a v prípade nedodržania vzájomne dohodnutých práv

a povinností nie je možné vytýkať napadnutému rozhodnutiu jeho arbitrárnosť a nespravodlivosť, pokiaľ
okresný súd posudzoval uplatnený nárok podľa vzájomne odsúhlasených a dohodnutých zmluvných
podmienok, ktoré neboli splnené vo vzťahu k vzniku nároku na zaplatenie ceny naviac prác.78. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu formalistický výklad právnej úpravy a Zmluvy.
Odvolaciemu súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR o zákaze formalistického a alibistického
prístupu k výkladu právnych noriem a vzájomných práv a povinností. Pokiaľ však z vykonaného

dokazovania, ako to správne uviedol okresný súd, nevyplynula žiadna skutková okolnosť, ktorú by bolo
možné subsumovať pod akýkoľvek právny dôvod, na základe ktorého by bolo možné priznať žalobcovi
uplatnené plnenie (zmluvné alebo ako nárok z bezdôvodného obohatenia), potom neobstojí tvrdenie o
arbitrárnosti a nespravodlivosti napadnutého rozhodnutia, ak zmluvnými stranami dohodnutý postup pri
vznikunárokunazaplateniecenynaviacprácedodržanýnebol.Akovyplývazvyššieuvedenejjudikatúry

Najvyššieho súdu ČR, ale aj uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2016, nejedná
sa o výnimočný a neštandardný stav, pokiaľ pri vzniku nároku na cenu za naviac práce nie sú splnené
zmluvne dohodnuté podmienky a v takom prípade nastupuje zodpovednosť zhotoviteľa za vykonávanie
činnosti na vlastnú zodpovednosť, riziko a nebezpečie (§ 537 ods. 1 ObZ).

79. Žalobca v odvolaní poukazoval na konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým

obchodným stykom. Odvolací súd poukazuje na to, že dobré mravy, napriek tomu, že sú zákonným
pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je
súd povinný posudzovať konkrétne v individuálnej veci, avšak pri komplexnom zohľadnení okolností,
pri ktorých došlo k úkonu, o ktorom sa tvrdí, že je v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o súhrn

etických,všeobecnezachovávanýchuznávanýchzásad,ktorýchdodržiavaniejezabezpečenéprávnymi
normami, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti. Zmluvná voľnosť a zásada priority výkladu platnosti právnych úkonov je na druhej strane
limitovaná inštitútom dobrých mravov, ktoré plnia funkciu korektívu a v určitom zmysle sú obmedzujúcim
faktorom pri zmluvnej voľnosti strán sporu. Súlad úkonu a jeho výkon s dobrými mravmi je vyjadrením

požiadavky zachovania morálnych a etických zásad spoločnosti a rešpektovania slušnosti, poctivosti
a morálky.

80. Vzhľadom na zásadu výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti na druhej strane platí, že
nestačí akýkoľvek rozpor úkonu s dobrými mravmi, ale taký zásah do subjektívnych práv, ktorý nie

je celkom v súlade s dobrými mravmi a musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej
spoločnosti aj vzhľadom na verejnú mienku neakceptovateľná (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, C.H. Beck, 2019, strana 23-24). Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/96 okrem iného vyplýva: „Dobré mravy (boni mores) patria k
zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu

alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.“

81. Vzťah medzi dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a poctivým obchodným stykom podľa § 265 ObZ
je ten, že poctivý obchodný styk je pojmom užším, pričom pre obchodné záväzkové vzťahy je taktiež
aplikovateľné pravidlo o rozpore úkonu s dobrými mravmi s následnou sankciou neplatnosti právneho

úkonu. Každé porušenie pravidiel poctivého obchodného styku je zároveň porušením dobrých mravov,
ale nie každý úkon v rozpore s dobrými mravmi je zároveň porušením zásad poctivého obchodného
styku. Zásadu poctivého obchodného styku je možné definovať vo všeobecnosti ako konanie v súlade
so statočným obchodným stykom nepoškodzujúcim druhú zmluvnú stranu. Dôsledkom výkonu práva v
rozporesozásadoupoctivéhoobchodnéhostykuniejeneplatnosťprávnehoúkonu,aleodopretiesúdnej

ochrany takémuto výkonu práva. Na druhej strane, pokiaľ je samotný právny úkon v rozpore s dobrými
mravmi, dôsledkom je jeho neplatnosť podľa § 39 OZ. Aby mohlo dôjsť k odmietnutiu súdnej ochrany
z dôvodu výkonu práva pre rozpor s poctivým obchodným stykom, je nevyhnutná jeho existencia. Vo
všeobecnosti judikatúra súdov dospela k záveru, že pod konaním v rozpore s poctivým obchodným
stykom sa považuje konanie, ktorého dôsledkom je zneužitie práva, šikanózny výkon práva, ktorého

účelom nie je dosiahnutie zmyslu a účelu právnej normy, ale poškodenie druhej strany.

82. V prejednávanej veci kladie žalobca žalovanému za vinu konanie v rozpore s dobrými mravmi
a poctivým obchodným stykom, ktorým malo byť faktické konanie, a to objednanie naviac prác, ich
prevzatie, vypracovanie Dodatku č. 1 a jeho následné nepodpísanie samotným žalovaným. Podľa

odvolacieho súdu, vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, okresný súd správne dospel
k záveru o nenaplnení znakov konania v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.83. Odvolací súd konštatuje, že zmluvné strany si dohodli akúkoľvek zmenu zmluvy len vo forme
písomných dodatkov v zmysle čl. III. bod 3., v čl. V. bod 2. a v čl. XV. bod 2 Zmluvy. Ako už bolo uvedené
vykonanie naviac prác a nárok na zaplatenie ich ceny bol viazaný na existenciu vopred uzavretého

písomného dodatku, čo splnené nebolo. Ani zápisy v stavebnom denníku, ani faktické prevzatie týchto
prác nie je splnením zmluvne dohodnutého predpokladu existencie písomného vopred uzavretého
dodatku. Navyše návrh Dodatku bol vypracovaný v čase po vykonaní naviac prác, teda v rozpore s
dohodnutými podmienkami, ako na to poukázal aj zriaďovateľ žalovaného.

84. Odvolací súd tým mienil poukázať na skutočnosť, že nesplnenie dohodnutých zmluvných
podmienok, a to existencia písomného Dodatku o naviac prácach, ktorý uzavretý nebol a napriek tomu
vykonanie naviac práce žalobcom, ktoré žalovaný prevzal, nie je možné v individuálnych okolnostiach
prejednávanej veci posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaného, ale ako
nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok na vznik nároku na zaplatenie ceny naviac prác.
Obidvom zmluvným stranám boli známe nimi odsúhlasené predpoklady na vznik nároku na zaplatenie

ceny naviac prác a na objektívnom stave vopred nepodpísaného dodatku sa podieľali obidve zmluvná
strany svojim (ne)konaním. Ako už bolo uvedené aj vypracovanie a odoslanie návrhu Dodatku č. 1 zo
strany žalovaného, keď tento bol odoslaný až po vykonaní naviac prác (07.10.2021), kedy celé dielo
vrátane naviac prác už boli prevzaté, je v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Argumentácia žalobcu,
že žalovaný sám nepodpísal dodatok, ktorý navrhol, je preto potrebné posudzovať aj v týchto časových

súvislostiach, keď žalobca poukazuje na nepodpísanie dodatku v čase, kedy dielo, vrátane naviac prác,
malo už byť vykonané.

85. Podľa odvolacieho súdu zo strany okresného súdu nebola realizovaná formalistická aplikácia
príslušnej zákonnej úpravy, keď okresný súd s prihliadnutím na všetky do úvahy pripadajúce možnosti

posudzoval nárok žalobcu z titulu možného zmluvného plnenia (a to aj konkludentne vzniknutého
právneho vzťahu), ako aj z titulu bezdôvodného obohatenia. Za situácie, ak zistené skutkové okolnosti
neumožňujú ich subsumovanie pod žiadnu hypotézu právnej normy odôvodňujúcu priznanie dlžnej
sumy, nie je možné hovoriť o alibistickom a formalistickom výklade právnej normy. Ani výklad príslušných
zmluvných ustanovení Zmluvy použitý okresným súdom nie je formalistický a alibistický, ale je

aplikovaním tých podmienok a predpokladov, ktoré boli odsúhlasené a dohodnuté zmluvnými stranami.

86. Je pomerne bežnou praxou v rámci zmlúv o dielo pri výkone naviac prác, že tieto sú vykonávané
bez predchádzajúceho splnenia zmluvných podmienok, čím sa zhotoviteľ vystavuje riziku namietania
nedodržania zmluvného postupu pri uplatňovaní nároku na cenu za naviac práce. Je na zhotoviteľovi,

ako odborne spôsobilej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti, posúdiť podnikateľské riziko, či bude
pokračovať vo výkone diela pri naviac prácach pri absencii dohodnutého písomného dodatku o naviac
prácach. Žalobca si zvolil postup, že pokračovať v týchto prácach bude, čím sa vystavil riziku nesplnenia
zmluvných podmienok, ktoré žalovaný v konaní namietal. Odvolací súd preto neprihliadol na výhrady
žalobcu v odvolaní o arbitrárnom a formalistickom výklade právnej normy a zmluvných ustanovení, keď

žalobca nenamietal nesprávnosť záverov okresného súdu o nepreukázaní predpokladov na zmluvné
plnenie, ale ani na bezdôvodné obohatenie.

87. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému konaniu žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania a obsahu spisu, v súlade so

záverom okresného súdu, nezistil také zámerné a úmyselné konanie žalovaného, ktorého účelom malo
byť vedomé vyvolanie omylu na strane žalobcu za účelom privodiť mu majetkovú ujmu alebo poškodiť
ho na jeho právach. Pokiaľ žalobca poukazoval na objednanie naviac prác odvolací súd opätovne
poukazuje na dohodnutý mechanizmus a postup zmeny zmluvy o dielo, vrátane naviac prác a ich
ceny, a to na základe písomného dodatku, ktorý za žalovaného mohla podpísať osoba oprávnená

konať v jeho mene, t.j. štatutárny orgán. Zápisy v stavebnom denníku vykonané žalobcom bez podpisu
štatutárneho orgánu žalovaného nezodpovedajú dohodnutému postupu pri zmene zmluvy o dielo vo
forme písomného dodatku o naviac prácach.

88. Žalobca hlavne vytýkal, že žalovaný sám vypracoval dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorý po podpise

žalobcom žalovaný následne nepodpísal. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci
odvolací v takomto konaní nezistil konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným
stykom vzhľadom k tomu, že dôvodom nepodpísania dodatku, ktorý žalovaný sám pripravil, bolo
nesúhlasné stanovisko jeho zriaďovateľa, ktorý poukazoval práve na nesplnenie dohodnutýchzmluvných podmienok týkajúcich sa naviac prác. Podľa odvolacieho súdu nie je možné zriaďovateľovi
vytýkať nesúhlasné stanovisko, pokiaľ poukazoval na nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok
vo vzťahu k navrhovanému Dodatku č.1., pričom žalovaný na základe tohto stanoviska vytýkajúceho

nedodržanie zmluvných podmienok následne ním vypracovaný dodatok nepodpísal. V takomto konaní
odvolací súd nezistil konanie v rozpore s dobrými mravmi ani s poctivým obchodným stykom, keďže
nepodpísanie dodatku bolo vyvolané nedodržaním odsúhlaseného postupu pri zmene Zmluvy o dielo
týkajúcej sa naviac prác.

89. Odvolací súd ďalej konštatuje, že účastníkmi zmluvy o dielo boli obidve strany sporu t.j. žalobca
aj žalovaný. Vykonanie naviac prác bez absencie písomného dodatku ako zmluvne dohodnutého
spôsobu zmeny zmluvy o dielo nie je podľa odvolacieho súdu možné posúdiť ako konanie žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom pri zohľadnení skutkového stavu v
prejednávanej veci. Žalobca ako zhotoviteľ mal do úvahy pripadajúce možnosti domáhať sa splnenia
zmluvne dohodnutých predpokladov na uzavretie písomného dodatku riešiaceho naviac práce, ako mu

to umožňuje ustanovenie § 551, resp. § 552 ObZ, t.j. aj s prípadným následkom prerušenia vykonávania
diela do času uzavretia dohody o naviac prácach, pričom žalobca tak nepostupoval a vystavil sa riziku
nenaplnenia zmluvných predpokladov na zaplatenie ceny za naviac práce.

90. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd vo výroku I. žalobu

zamietol, za správne.

91. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti II. a III. výroku,
ktorými okresný súd priznal žalovanému ako strane úspešnej podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov ako prvostupňového, tak aj pôvodného odvolacieho konania. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný,

okresný súd rozhodol správne, keď zmysle § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
žalovanému v celom rozsahu, ako je uvedené vo výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia. Nad rámec
uvedeného odvolací súd konštatuje nadbytočnosť tretieho výroku, keď pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania postačuje jeden výrok o náhrade trov konania, ktorý postihuje do času vydania
napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako trovy konania pred súdom prvej inštancie tak aj trovy

predchádzajúceho odvolacieho konania. Uvedená nadbytočnosť výroku III. napadnutého rozhodnutia
však nemá vplyv na jeho vecnú správnosť.

92. Na základe uvedeného preto odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v
celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.

93. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením §
255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal
nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

94. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).