Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200025
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200025.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: SATUR TRAVEL a.s., IČO: 35 787 201, so sídlom: Miletičova 1, 824 72 Bratislava,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., IČO: 36 860 891, so
sídlom: Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, IČO: 17 331 927, so sídlom:
Prievozská 32, P.O.BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0180/99/2018 zo dňa
22.10.2018 a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0277/01/2017 zo dňa 22.02.2018 z r u š u j e.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28.02.2017 Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský
kraj (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu kontrolu, zameranú na dodržiavanie zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), zákona č. 281/2001
Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a

doplneníObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisovanaprešetreniespotrebiteľskýchpodaní
č. 55/2017 a č. 86/2017, o čom bol spísaný Inšpekčný záznam zo dňa 28.02.2017. V nadväznosti na
vykonanú kontrolu v súvislosti so spotrebiteľským podaním č. 86/2017 bolo podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) začaté správne konanie, a to Oznámením o začatí správneho konania č. k. P/0277/01/2017
zo dňa 12.01.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.01.2018.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. P/0277/01/2017 zo dňa 22.02.2018 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v sume 700 Eur za
spáchaniesprávnehodeliktu podľa§18ods.4zákonač.250/2007Z.z.,ktoréhosamalžalobcadopustiť
tým, že porušil povinnosti predávajúceho „vybaviť reklamáciu spotrebiteľov v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia – v súvislosti s vykonanou kontrolou a na základe dokladov predložených
v spotrebiteľskom podnete evidovanom pod č. 86/2017, ako aj dokladov predložených účastníkom
konania, bolo zistené, že účastník konania ako predávajúci (obstarávateľ zájazdu) nevybavil reklamáciu

spotrebiteľov p. A. B. C. a p. A. D. C. (podnet č. 86/2017), ako objednávateľov zájazdu, uplatnenú
listom zo dňa 26.10.2016 vo veci: „Pokus o zmier – uplatnenie nároku na poskytnutie primeranej
náhrady“ (ktorý sa týkal zmeny miesta odchodu aj príchodu a zabezpečenia stravovania – polopenzie),
doručeným účastníkovi konania dňa 31.10.2016 (v evidencii reklamácií účastníka konania zaevidovaný
pod č. 39 dňa 31.10.2016) a následne listom zo dňa 22.11.2016 vo veci: „Reklamácia zájazdu“ (ktorý

sa týkal jednak zmeny miesta odchodu aj príchodu, zabezpečenia stravovania – polopenzie, ale aj
jednostrannéhozvýšeniaprepitného),odoslanýmprostredníctvompoštydňa23.11.2016naadresusídla
účastníka konania (Podací lístok s podacím číslom zásielky: RF096842889SK, zo dňa 23.11.2016),
doručeným účastníkovi konania dňa 25.11.2016 (Sledovanie zásielok Slovenská pošta, a. s.), zameranú
na nedostatky poskytnutej služby – letecký zájazd Čína – Zlatý trojúhelník, v termíne od 12.09.2016
do 22.09.2016 (Zmluva o obstaraní zájazdu RČ:2163980 zo dňa 18.07.2016), najneskôr do 30 dní odo

dňa jej uplatnenia, nakoľko žiadnym relevantným spôsobom (napr. prostredníctvom podacieho lístka
potvrdeného prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná) nepreukázal jej vybavenie v zákonnej
lehote“.

3. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne, pričom mal za to, že odvolacie námietky žalobcu nie sú opodstatnené.
II.
Žaloba

4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), doručenou v zákonom
stanovenej lehote dňa 07.01.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“),
vedenou pôvodne pod sp. zn. 2S/2/2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov podľa § 191 ods. 1

písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci,
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu a na podstatné
porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré
žalobné dôvody správny súd identifikoval z podanej žaloby.

5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poprel svoj zamietavý prístup k podanej reklamácii a toto
tvrdenie žalovaného, vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, označil za nepravdivé a nepreukázané.
Žalobca namietal súlad vybavenia podnetov klientov so zákonom, pričom poukázal na výklad
ustanovenia§18ods.4zákonač.250/2007Z.z.Podľajehonázorutotoustanovenieneobsahujepresnú
špecifikáciu a postup, akým relevantným spôsobom by malo dôjsť k vybaveniu reklamácie, resp. akým

spôsobom by malo dôjsť k odovzdaniu písomného dokladu o jej vybavení. Žalobca tvrdil, že reklamáciu
vybavil v zákonnej lehote a o vybavení vydal písomný doklad, ktorý odoslal prostredníctvom poštovej
prepravy ako obyčajnú poštovú zásielku. Vyjadril názor, že bolo a je výlučne na predávajúcom, akým
spôsobom zabezpečí doručenie dokladu o spôsobe vybavenia reklamácie spotrebiteľom. Reklamácia
tak bola vybavená zákonným spôsobom. Domáhanie sa ďalšieho dôkazného prostriedky nad rámec,

ktorý bol dôkazmi preukázaný, podľa žalobcu nemá oporu v zákone a preukazuje základný rozpor medzi
žalobcom a žalovaným pri výklade termínu „vybavenie reklamácie“, resp. sporné je slovo „vybavenie“.
Termínom „vybaviť“ reklamáciu sa podľa žalobcu nemusí mať na mysli vždy len odovzdanie – doručenie
do dispozičnej moci niekomu, komu je takýto doklad určený. Z výkladu ustanovenia § 18 ods. 4
zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva, že by toto ustanovenie subsumovalo zároveň povinnosť doručiť

spotrebiteľovi doklad o vybavení reklamácie, resp. neustanovuje predávajúcemu žiadnu povinnosť
preukázať podací lístok, resp. doručenky či potvrdenie o odovzdaní odpovede do poštovej prepravy
tak, aby sa spotrebiteľ dozvedel v lehote 30 dní o výsledku reklamácie. Žalobca ďalej dôvodil, že
napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými mu bola uložená pokuta (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutia“) sú absolútne neprimerané a neodôvodnené, pretože k porušeniu

povinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Navyše odôvodnenie výšky finančnej sankcie je všeobecné,
bez akéhokoľvek konkrétneho tvrdenia alebo údaja. Navyše prvostupňový orgán a žalovaný (ďalej aj
„konajúce orgány“ alebo „správne orgány“) neumožnili žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
a nevysporiadali sa s najzávažnejšími argumentami žalobcu.6. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu

dňa 26.03.2019. V podstatnej časti zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia, poprel
existenciu žalobných dôvodov a zdôraznil, že žalobca reklamáciu nevybavil v celom rozsahu, pričom
zákon vyžaduje odôvodnené zamietnutie reklamácie ako spôsob jej vybavenia. Zároveň trval na tom, že
odôvodnené zamietnutie reklamácie musí byť v zákonom stanovenej lehote spotrebiteľovi aj odoslané.
Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa s pokladom rozhodnutia, a zvýraznil
možnosť využiť právo podľa § 23 Správneho poriadku. Uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia sú vecne

správne a k pochybeniu konajúcich orgánov nedošlo.

8.Vzhľadomnauvedenéžalovanýnavrholžalobuzamietnuťažalobcovináhradutrovkonanianepriznať.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.04.2019
(replika). Zotrval na svojej žalobnej argumentácii, odmietol akékoľvek porušenie zákona č. 250/2007
Z. z. a opätovne namietal neprimeranosť a nedôvodnosť uloženia pokuty. Tvrdenia žalovaného označil

za účelové a nedôvodné a jeho konanie za šikanózne, pričom zotrval na žalobnom petite. Ako
prílohu repliky priložil rozsudok krajského súdu č. k. 6S/47/2017-46 zo dňa 15.03.2018 v obdobnej
veci tých istých účastníkov konania. V nadväznosti na označený rozsudok žalobca podaním zo dňa
22.04.2021 doplnil k veci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/13/2018 zo dňa
26.09.2019, ktorým bola kasačná sťažnosť proti označenému rozsudku zamietnutá s plným priznaním

náhrady trov kasačného konania žalobcovi.

10. Duplika žalovaného nebola v danej veci podaná.

V.

Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie

11. Krajský súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.10.2022 rozsudkom č. k. 2S/2/2019-92 (ďalej aj
„rozsudok“), ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že konajúce orgány riadne

zistili skutkový stav vo veci, správne právne vec posúdili a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.

12. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol:
„45. V zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. je povinnosť na strane predávajúceho definovaná tým, že má
byť schopný preukázať orgánom dozoru, že reklamáciu vybavil v zákonnej lehote a urobil opatrenia na

to, aby sa informácia o zamietnutí reklamácie dostala do sféry spotrebiteľa (dal oznámenie o vybavení
reklamácie na prepravu). Je potrebné však zdôrazniť, že predávajúci v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.
nezodpovedá za to, ak spotrebiteľ odmietne prevziať odôvodnené oznámenie o zamietnutí reklamácie;
táto skutočnosť je vyňatá zo sféry predávajúceho, pretože ju nie je schopný ovplyvniť, a je výlučne
na spotrebiteľovi, či prevezme oznámenie o zamietnutí reklamácie alebo nie s tým, že prípadné

konsekvencie spojené s neprevzatím musí znášať sám spotrebiteľ. Správny súd sa však zaoberal len
tou časťou formulácie, ktorá je na predávajúcom, aby preukázal ukončenie reklamačného konania (t.
j. vybavenie reklamácie).
46. Žalobca preukazoval ukončenie reklamačného konania (vybavenie reklamácie) listom zo dňa
28.11.2016,ktorýmreklamáciuspotrebiteľovzamietol,evidenciouodoslanejpoštyavýpisomzevidencie

reklamácií. Žalobca uviedol, že list zo dňa 28.11.2016 zaslal obyčajne poštou (nie doporučene, ani do
vlastných rúk), k čomu ďalší dôkaz nepredložil. Podľa názoru správneho súdu uvedené doklady bez
ďalšiehonepreukazujú,žepredávajúci(žalobca)urobilreálnekrokynato,abysainformáciaozamietnutíreklamácie dostala do sféry spotrebiteľa - na preukázanie môže slúžiť podací lístok alebo podací hárok
opatrený pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu.
47. Správnemu súdu je známy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/47/2017-46 zo dňa

15.3.2018arozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Asan/13/2018zodňa26.9.2019,naktorýpoukazuje
žalobca, tento sa však týkal situácie, keď predávajúcemu bolo kladené za vinu, že listy o vybavení
reklamácie sa nedostali do dispozície spotrebiteľov v zákonnej 30-dňovej lehote. Takto formulovaný
skutok sa však netýka veci sp. zn. 2S/2/2019. Krajský súd v Bratislave sa v citovanom rozsudku č.k.
6S/47/2017-46 venoval pojmu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie (§ 18 ods. 9 zákona č.

250/2007 Z. z.) a vykladal ho z gramatického hľadiska, no nespojil ho s legálnou definíciou vybavenia
reklamácie podľa § 2 písm. m/ a § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ako „ukončenia“ reklamačného
konania. Každé ukončenie reklamačného konania musí byť druhej strane (spotrebiteľovi) známe v
zmysle cieľa právnej normy vyplývajúceho z § 1 v spojení s § 3 zákona č 250/2007 Z. z. a práva
spotrebiteľanainformácie.Správnysúdopakuje,žepovinnosťpredávajúcehosiahalenpotiaľ,pokiaľmá
preukázať, že urobil opatrenia smerujúce k oznámeniu ukončenia reklamačného konania spotrebiteľovi

(napríklad podacím hárkom s pečiatkou pošty, ktorá prevzala písomnosť na prepravu).
48. Rozhodujúcim pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 tohto zákona je deň, kedy
bola zásielka obsahujúca doklad o vybavení reklamácie odovzdaná na poštovú prepravu, čo žalobca
hodnoverne nepreukázal. Ak si aj zvolil spôsob doručovania dokladu o vybavení reklamácie „obyčajne“
bez podacieho lístka alebo doručenky, ide o jeho rozhodnutie, avšak preukázateľným dôkazom tejto

skutočnosti môže byť podací hárok opatrený pečiatkou pošty, ktorá prevzala uvedenú písomnosť na
prepravu. Žalobca takýmto spôsobom nepreukázal, že vybavil reklamáciu (ukončil reklamačné konanie)
v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, tak ako mu to vyplýva z § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z. Napokon z § 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. jednoznačne vyplýva povinnosť predávajúceho
predložiť orgánom dozoru aj kópiu dokladu o vybavení reklamácie. Týmto dokladom však nie je len

samotný list o odôvodnenom zamietnutí reklamácie, ale aj hodnoverný doklad, že list je v procese
doručovania spotrebiteľovi.
49. Z uvedených skutočností vyplýva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný dôvodne na vec
aplikovali ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. a dospeli k záveru, že sa žalobca dopustil správneho
deliktu a sankcionovali ho zaň.

50. Uložená sankcia - pokuta v sume 700,- € - zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty
podľa§24ods.5zákonač.250/2007Z.z.,tedacharakteruprotiprávnehokonania,závažnostiporušenia
povinnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti. Žalovaný vyhodnotil aj represívnu a preventívnu
funkciu uloženej sankcie. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 0,- € do 66.400,- €; pokuta v sume
700,- € je uložená na dolnej hranici zákonného rozsahu, je odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk

určených zákonom a správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili svoj postup v rámci správnej
úvahy, preto správny súd nemal dôvod moderovať uloženú sankciu. Aj správny súd považuje pokutu v
sume 700,- € za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa uvedené pochybenie
u žalobcu nezopakovalo a pôsobilo aj na ostatných predávajúcich preventívne.“

13. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len
„NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 2Stk/2/2024 zo dňa 24.09.2024, právoplatným dňa
28.10.2024(ďalejaj„rozsudokkasačnéhosúdu“),zrušilrozsudokkrajskéhosúduavecvrátilSprávnemu
súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.
1 písm. g) SSP.

14. V odôvodnení rozsudku kasačného súdu NSS SR uviedol:
„33. Z jazykového výkladu ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že vybavenie
reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
34. Povinnosť predajcu v zákonnej lehote upovedomiť spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie

(doručením listu vo forme podacieho lístku alebo podacieho hárku opatreného pečiatkou pošty alebo
iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu) v ňom výslovne vyjadrená nie je. Je teda zrejmé,
že správny súd (rovnako aj žalovaný) meral zistený skutkový stav právnou normou výkladom, ktorý je
nad rámec zákonnej úpravy obsiahnutý v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.
35. Pojmu „vybaviť“ použitému v skúmanom ustanovení zodpovedajú významovo slová urovnať,

usporiadať. Všetkým týmto výrazom je spoločné to, že ten, kto v tomto zmysle konal, docielil stav, v
ktorom sa už nebude musieť vybavenou vecou zaoberať.
36. S prihliadnutím na vysvetlený význam použitého pojmu vybaviť možno logickým výkladom daného
ustanovenia dôjsť k záveru, podľa ktorého ak predávajúci od spotrebiteľa, ktorý ho kontaktoval pre vectýkajúcu sa reklamácie, potom k vybaveniu reklamácie dôjde až v okamihu, keď predávajúci spotrebiteľa
upovedomí o tom, akým spôsobom bola reklamácia vybavená (teda či bol s reklamáciou úspešný alebo
nie). Až vtedy je možné reklamáciu považovať za vybavenú - predávajúci sa ňou už nebude musieť

zaoberať. Tieto závery sú v súlade aj s teleologickým výkladom, pretože účelom zákona č. 250/2007 Z.
z. je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
37.Možnouzavrieť,žeakzákonustanovílehotu30dnínavybaveniereklamácieodjejuplatnenia,potom
predajca svoju povinnosť splní, ak v zákonnej lehote upovedomí spotrebiteľa o spôsobe vybavenia
reklamácie. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že upovedomil spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie

obyčajným listom zo dňa 28.11.2016 a predložil o tom dôkazy vo forme: evidencia pošty, kópia z
evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu knihy odoslanej pošty a nepredložil podací lístok (na pošte
alebo iného prepravcu), neporušil svoju povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o ochrane
spotrebiteľa, pretože ten explicitne nevyžaduje expedíciu dokladu o vybavení overiteľným spôsobom
(potvrdenie poštou a pod.).
38. V ustanovení § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je iba uvedené, že vybavenie reklamácie nesmie

trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
39. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/188/2015 zo dňa 28. septembra 2016, na ktorý
poukazuje sťažovateľ sa skutočne uvádza, že „v ustanovení § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z. je
iba uvedené, že predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad. V prípade, že by
zákonodarca trval na tom, že predávajúci je povinný tento písomný doklad spotrebiteľovi aj odovzdať

(doručiť), tak by to v ust. § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z. aj výslovne uviedol, teda by postupoval
rovnako ako v ust. § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., v ktorom je uvedené, že predávajúci je
povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie a v prípade, že je reklamácia uplatnená
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení
reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď“, sťažovateľ však v danom prípade nebol sankcionovaný za

porušenie § 18 ods. 8, ani za porušenie § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z., ale za porušenie § 18
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.
40. Povinnosť predávajúceho vyplývajúca z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.
nemá za cieľ sledovať správnosť vybavenia reklamácie, a teda ani obsah reklamácie. Táto povinnosť
predávajúcemu zakladá len lehotu, v ktorej musí najneskôr vybaviť reklamáciu, teda oznámiť svoje

stanovisko spotrebiteľovi. Ak zákonodarca ukladá vybavenie reklamácie najneskôr do 30 dní, mal
na mysli jej vybavenie, či už v kladnom alebo zápornom slova zmysle. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že
upovedomil spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie obyčajným listom a predložil o tom dôkazy
vo forme: evidencia pošty, kópia z evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu knihy odoslanej pošty a
nepredložil podací lístok (na pošte alebo iného prepravcu), neporušil svoju povinnosť ustanovenú v § 18

ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ten explicitne nevyžaduje expedíciu dokladu o vybavení
overiteľným spôsobom (potvrdenie poštou a pod.).
41. Z uvedeného je tak zrejmé, že z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie
ktorého bol sťažovateľ sankcionovaný, nevyplýva explicitne povinnosť sťažovateľa doručiť spotrebiteľovi
písomný doklad o vybavení reklamácie, ale oznámiť svoje stanovisko k uplatnenej reklamácii najneskôr

do 30 dní. Z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa už vôbec nevyplýva, že by mal
povinnosť predložiť doklad overený poštou (podací lístok) ako tvrdí správny súd. Správny súd síce svoje
závery opiera aj ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie ustanovenia
ktorého však sťažovateľ nebol sankcionovaný.
42. Za dôvodnú preto vyhodnotil kasačnú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia.

43. Kasačnú námietku sťažovateľa, že správne orgány mu neumožnili vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú, pretože ako z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia aj v čase pred začatím správneho
konania a vydaním rozhodnutia vo veci samej, čoho dôkazom je inšpekčný záznam spísaný dňa
28.02.2017 v cestovnej kancelárii SATUR TRAVEL, Miletičova 1, Bratislava, s ktorým sa oboznámila a

vyjadrila sa k nemu p. A. E. B., asistentka riaditeľky. Súčasťou inšpekčného záznamu bol záväzný pokyn
pre p. A. E. B. oboznámiť štatutárny orgán žalobcu s jeho obsahom a to do dvoch pracovných dní.“

VI.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.16. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.
17.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

18. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

21. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

22. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou

podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

24. Podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie
ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej
ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo
jej odôvodnené zamietnutie.

25. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa
všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je
povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr

do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje
zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených
prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30
dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od

zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

26. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru
preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe
vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu

vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení
reklamácie.27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66

400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

28. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/2/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde bola vedená pod sp.
zn. BA-2S/2/2019. Po vrátení z NSS SR bola veci pridelená nová sp. zn. 5S/111/2024.

30. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie na deň 27.03.2025, na

ktoré sa žiaden z účastníkov konania nedostavil (žalobca sa ospravedlnil podaním zo dňa 21.03.2025,
pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti). Po splnení podmienok podľa § 137 ods. 3 veta druhá
SSP správny súd rozsudok verejne vyhlásil formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods.
3 SSP je deň 27.03.2025.

31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy,
vrátane konania, ktoré vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzalo, pri viazanosti právnym
názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 2Stk/2/2024 zo dňa 24.09.2024, a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a obe preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť, vzhľadom
na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne
posúdenie danej veci.

32. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola

žalobcovi uložená pokuta vo výške 700 Eur podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. za spáchanie
správneho deliktu podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., a to porušenia povinnosti predávajúceho
vybaviť reklamáciu spotrebiteľov v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, s poukazom
na to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom (napr. prostredníctvom podacieho lístka potvrdeného
prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná) nepreukázal jej vybavenie v zákonnej lehote.

33. Žalobcovi sa konkrétne kládlo za vinu, že v 30-dňovej lehote nevybavil reklamáciu uplatnenú
spotrebiteľskými podaniami doručenými dňa 31.10.2016 a 25.11.2016, keďže jej vybavenie v zákonnej
lehote nepreukázal relevantným spôsobom, napr. podacím lístkom. Žalobca sa v konaní bránil tým, že
reklamáciu vybavil odpoveďou (listom) zo dňa 28.11.2016 vo vzťahu k obom doručeným spotrebiteľským

podaniam (podnet č. 86/2017) a odoslal ju prostredníctvom poštovej prepravy (obyčajne) dňa
29.11.2016, o čom správnym orgánom predložil doklady v podobe výpisu z vlastnej evidencie reklamácií
z roku 2016, výpisu z došlej a odoslanej pošty z roku 2016 a výpisu z knihy odoslanej pošty z roku 2016.
Tieto dôkazy však správne orgány nepovažovali za postačujúce na preukázanie splnenia povinnosti
podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Sporným v danom prípade teda zostalo posúdenie

skutočnosti, či bol žalobca ako predávajúci povinný na preukázanie vybavenia reklamácie predložiť
podací lístok potvrdený prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná, resp. či je v tejto súvislosti
akceptovateľnýinýdoklad,ktorýbybolspôsobilýpreukázaťsplneniepovinnostipodľa§18ods.4zákona
č. 250/2007 Z. z. zo strany žalobcu.34. Ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ukladá povinnosť predávajúcemu vybaviť
reklamáciu spotrebiteľa tak, aby jej vybavenie netrvalo dlhšie ako 30 dní odo dňa jej uplatnenia.

Vybavením reklamácie sa v zmysle § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. rozumie ukončenie
reklamačnéhokonania,atobuďkladnýmvybavenímreklamácie(napr.vrátenímkúpnejceny,vyplatením
primeranej zľavy, etc.) alebo jej odôvodneným zamietnutím. Zákon č. 250/2007 Z. z. však bližšie
nešpecifikuje konkrétny okamih, v ktorom sa reklamácia už považuje za vybavenú (napr. pripísaním
sumy kúpnej ceny na účet spotrebiteľa, doručením odpovede a podobne), a neupravuje ani spôsob,

resp. prostriedky ani dôkazy, ktorými sa splnenie tejto povinnosti preukazuje. Zákon teda dáva priestor
pre rôzny výklad tohto ustanovenia. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na čl. 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje povinnosť všetkých orgánov aplikácie práva
uplatňovať tzv. ústavnokonformný výklad. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „zo zásady
ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných
metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený

ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky
(a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...“ (Zb. Us. 10/2007).

35. Správny súd ďalej, s poukazom na čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ktorý upravuje
podmienky ukladania povinností fyzickým a právnickým osobám), a v súlade s názorom kasačného
súdu vyjadrenom v rozsudku kasačného súdu, upriamuje pozornosť na to, že predmetné ustanovenie
§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. expressis verbis neukladá povinnosť predávajúcemu upovedomiť
spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie doručením listu s podacím lístkom alebo podacím hárkom,

opatreným pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu, a neukladá mu
ani povinnosť zabezpečiť prevzatie listu spotrebiteľom, resp. vybaviť reklamáciu tak, aby v 30-dňovej
lehote bolo jej vybavenie (list) aj v dispozícii reklamujúceho spotrebiteľa.

36. Podľa záveru kasačného súdu pojmu „vybaviť“ zodpovedajú významovo slová „urovnať, usporiadať“,

pričom všetkým týmto výrazom je spoločné to, že „ten, kto v tomto zmysle konal, docielil stav, v ktorom sa
už nebude musieť vybavenou vecou zaoberať“. Podľa kasačného súdu potom k vybaveniu reklamácie
dôjde až v okamihu, keď predávajúci spotrebiteľa upovedomí o tom, akým spôsobom bola reklamácia
vybavená, pretože až v tomto okamihu sa ňou predávajúci už nebude musieť zaoberať. Z ustanovenia
§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva explicitne povinnosť sťažovateľa doručiť spotrebiteľovi

písomný doklad o vybavení reklamácie, ani povinnosť predložiť doklad overený poštou (podací lístok),
ale len povinnosť oznámiť svoje stanovisko k uplatnenej reklamácii najneskôr do 30 dní. V nadväznosti
na takýto jazykový a teleologický výklad kasačný súd v danej veci dospel k záveru, že „ak zákon
ustanoví lehotu 30 dní na vybavenie reklamácie od jej uplatnenia, potom predajca svoju povinnosť
splní, ak v zákonnej lehote upovedomí spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie. Pokiaľ sťažovateľ

tvrdil, že upovedomil spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie obyčajným listom zo dňa 28.11.2016
a predložil o tom dôkazy vo forme: evidencie pošty, kópia z evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu
knihy odoslanej pošty, a nepredložil podací lístok (na pošte alebo iného prepravcu), neporušil svoju
povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ten explicitne nevyžaduje
expedíciu dokladu o vybavení overiteľným spôsobom (potvrdenie poštou a pod.).“ Správny súd sa

s uvedeným závermi v plnom rozsahu stotožňuje.

37. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy
príslušný orgán na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak
správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží, a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym

záverom. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že v danej veci konajúce
orgány správne aplikovanú právnu normu (zákon č. 250/2007 Z. z.) nesprávne vyložili, čím založili
vadu nesprávneho právneho posúdenia veci a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Konajúce
orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru konkrétne vo vzťahu k aplikácii § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z., keď uzavreli, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho tým, že nevybavil reklamáciu

spotrebiteľov v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, s poukazom na to, že žalobca
žiadnym relevantným spôsobom, teda predložením napr. podacieho lístka, nepreukázal jej vybavenie v
zákonnej lehote. Správny súd má v súlade s právnym názorom kasačného súdu za to, že z označenéhoustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu predložiť na osvedčenie vybavenia reklamácie v zákonného
lehote doklad overený poštou.

38. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení o splnení
predmetnej povinnosti predložil dôkazy vo forme výpisu z evidencie reklamácií, výpisu z evidencie
došlej a odoslanej pošty a výpisu z knihy odoslanej pošty v roku 2016. Z obsahu výpisu z evidencie
reklamácií z roku 2016 vyplýva, že reklamácia spotrebiteľov D. C. + 3 osoby, s pozn. „Čína“, bola
zaevidovaná pod č. 39 a bola vybavená zamietnutím, s realizáciou odpovede dňa 29.11.2016. Obdobne

z obsahu výpisu z evidencie došlej a odoslanej pošty z roku 2016 vyplýva, že podanie zaevidované
dňa 31.10.2016 (A. D. C. + 3 osoby, s poznámkou „Čína“) bolo vybavené odpoveďou realizovanou dňa
29.11.2016, s poznámkou „1.tr.“. Z výpisu z knihy odoslanej pošty z roku 2016 vyplýva, že žalobcom
bola expedovaná zásielka dňa 29.11.2016, ktorej príjemcom bola „A. D. C.“, s tým, že obsahom
zásielky bola „odp. na opak. reklam. 39/POZN“, typ zásielky „1. tr.“. V danej veci tak správny súd
nemal pochybnosť o tom, že reklamácia bola vybavená odpoveďou žalobcu, ktorá bola realizovaná

dňa 29.11.2016 poštovou prepravou – 1. triedou. Túto skutočnosť žalobca dokladoval predloženými
dôkazmi, ktoré sú pre posúdenie tejto otázky podľa správneho súdu postačujúce. Vzhľadom na uvedené
tak možno uzavrieť, že žalobca osvedčil splnenie tejto povinnosti, teda že v zákonom stanovenej lehote
reklamáciu spotrebiteľov vybavil.

39. S ohľadom na uvedené došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
preto bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť, a to bez vrátenia veci na ďalšie
konanie, keďže skutková podstata správneho deliktu podľa § 24 ods. 1 v spojení § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. tak, ako bola vymedzená v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, zo strany žalobcu
nebola naplnená.

40. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, správny súd sa stotožňuje s názorom kasačného súdu vo
vzťahu k námietke žalobcu, že správne orgány mu neumožnili vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia [§
191 ods. 1 písm. g) SSP]. K tejto námietke sa kasačný súd vyjadril v bode 43. rozsudku kasačného súdu
tak, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Dospel k záveru, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia v čase pred začatím správneho konania a vydaním rozhodnutia vo veci samej, o čom svedčí
aj obsah administratívneho spisu (najmä inšpekčný záznam z 28.02.2017). Navyše žalobca v súvislosti
s touto námietkou nešpecifikoval, konkrétne s ktorými podkladmi, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie
vo veci, nebol oboznámený.

41. Ďalšími žalobnými námietkami spadajúcimi pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm.
e) SSP sa správny súd nezaoberal, keďže existenciu nesprávneho právneho posúdenia veci bolo možné
posúdiť s ohľadom na aktuálny skutkový stav a pri takom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, ktoré
vyplývajú z ich obsahu, a vzhľadom na súdom prijatý záver sú tieto námietky ďalej bezpredmetné.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 467 ods. 3 SSP a úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného
konania. O výške náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

44. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.