Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121564878
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121564878.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. XX, E. F., 2/ F. G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/X, D., žalobcovia
1/, 2/ zastúpení JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom Bojnická cesta 7, Prievidza, 3/ G. A. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/X, D., proti žalovanej: F. F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.

D., I. J. X, zastúpenej JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica,
Nám. Š. Moyzesa 4, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobcov proti výroku o trovách konania
v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/89/2021 zo dňa 11. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vylúčil z exekúcie, ktorá je vedená pod sp. zn. EX 219/12
u súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta
35 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 10Er/558/2012 nehnuteľnosti, pozemky registra
„C“ parcely č. XX/X o výmere 7 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. XX/X o výmere 69 m2 –
záhrada, parcely č. XX/X o výmere 108 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcely č. XX/X o výmere

10 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, list vlastníctva nezaložený, ktoré nehnuteľnosti sú evidované
na katastrálnych mapách Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, v kat. úz. D., obec D., okres
Prievidza a tiež ako časti pôvodného pozemku registra „E“ parcely č. XXXX/X – zastavané plochy
anádvoriaovýmere486m2,zapísanénaLVč.XXXXprekat.úz.D.,obecD.,okresPrievidzatak,akosú
zakreslené na geometrickom pláne č. 83/2008 A. I. C., zo dňa 08. 09. 2008, ktorý je súčasťou rozsudku.
1.2. Žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 02. 11. 2021 domáhali vylúčenia veci z exekúcie na
tom skutkovom základe, že na základe návrhu oprávnenej (žalovanej), proti povinnému spoločnosti
SKT v.o.s., IČO: 00 652 008, so sídlom Námestie sv. trojice 8, Banská Štiavnica, začal poverený
exekútor JUDr. Peter Kohút, so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35 exekúciu na majetok
povinného v konaní pod sp. zn. X 219/12, ktorá sa vedie na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod

sp. zn. 10Er/558/2012. V rámci tejto exekúcie súdny exekútor nariadil predaj majetku povinného a to
nehnuteľnosti pozemky registra „E“ parcely č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 486 m2,
zapísané na LV č. XXXX na Okresnom úrade Prievidza, katastrálny odbor, kat. úz. D., obec D., okres
Prievidza.

3.1. Okresný súd mal v konaní preukázané vlastnícke právo žalobcov a dôvod na vylúčenie označených

nehnuteľnostízexekúcienazákladezistenia,žeOkresnýsúdPrievidzarozsudkomsp.zn.12C/36/2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/22/2023zodňa24.10.2023rozhodol,žespornépozemkyregistra„C“parcelyč.XX/Xovýmere7m2–zastavaná
plocha a nádvoria, parcela č. XX/X o výmere 69 m2 – záhrada, parcela č. XX/X o výmere 108 m2 –
zastavaná plocha a nádvoria a parcela č. XX/X o výmere 10 m2 – zastavaná plocha a nádvoria patria

do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v 2/ rade a poručiteľa F. K. C.
a zároveň do dedičstva po tomto poručiteľovi.
3.2. Žalobcovia sú v konaní vecne aktívne legitimovaní, lebo nadobudli vlastnícke právo smrťou ich
právneho predchodcu a otázka, v akom pomere budú vykonávať svoje vlastnícke práva v rámci
spoluvlastníckeho režimu medzi žalobcami nebola pre posúdenie veci podstatná. Táto skutočnosť

nebránila rozhodnúť o vylúčení veci z exekúcie aj bez právoplatného vyporiadania dedičstva poručiteľa
MUDr. Vladimíra Gažíka.
3.3. Žalobcovia osvedčili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozhodnutia,
ktoré vznikli oddelením geometrickým plánom č. 83/2008 od pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá patrila
povinnému v exekučnom konaní,. Sporná časť týchto nehnuteľností nepatrí povinnému, a patria
žalobcom, preto majú žalobcovia právo na vylúčenie veci z exekúcie. Okresný súd uzavrel, že boli

splnené podmienky pre vyhovenie žalobe a sporné vylúčil z exekúcie vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica v konaní vedenej na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 10Er/558/2012.

4. Žalovaná navrhla, aby v prípade úspechu žalobcom nebol priznaný nárok na náhradu trov konania,

pretože tento nárok sa odvíjal od ustanovenia § 55 ods.1 Exekučného poriadku. Žalovaná vystupuje ako
oprávnená od roku 2012, kedy podala návrh na vykonanie exekúcie voči svojmu dlžníkovi. Potom čo
exekútor zistil, že jediným majetkom sú sporné nehnuteľnosti, požiadala o súhlas s dražbou. Žalovaná
nevykonala žiadne úkony, ktorými by zapríčinila vznik sporu a naopak žalobcovia mali byť vo veci aktívni
a usporiadať vlastnícke pomery v súvislosti s novým zameraním a vydržaním vlastníckeho práva.

5.1. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
5.2. V posudzovanej veci boli žalobcovia úspešní, ale okresný súd náhradu trov žalobcom nepriznal z
dôvodov, že žalovaná ako oprávnená z exekúcie nijakým spôsobom nezadala príčinu pre vznik sporu,

neporušila žiadnu právnu či zmluvnú povinnosť, ktorá by vyvolala vznik takéhoto konania a preto súd
považoval za nespravodlivé, aby bola žalovaná povinná znášať nárok na náhradu trov konania žalobcov.
5.3. Žalobcovia tvrdili, že trovy konania spôsobil najmä intervenient, ktorý vstúpil do konania na určitý
čas ako osoba, ktorá sa zúčastnila dražby nehnuteľnosti a po rozhodnutí Okresného súdu v Prievidzi
z konania vystúpil. Intervenient nezadal príčinu exekučného konania, ale ani konania o vylúčenie veci z

exekúcie a preto nie je dôvod, aby znášala trovy konania.
5.4. Pôvodcami konania boli práve žalobcovia, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo
exekúciou ohrozené z dôvodu, že pred začiatkom exekúcie nekonali za účelom usporiadania
vlastníckeho práva, na ktoré si robili nárok.

6.1. Proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania, podali žalobcovia v rade 1/ a 2/
odvolanie. Namietali, že súd odôvodnil nepriznanie trov konania podľa paragrafu 257 CSP výnimočnými
okolnosťami s tým, že žalovaná ako oprávnená z exekúcie nijakým spôsobom nezadala príčinu pre vznik
tohto sporu, neporušila žiadnu právnu či zmluvnú povinnosť, ktorá by vyvolala vznik takéhoto konania.
6.2. Žalobcovia tiež žiadnu povinnosť neporušili, žalobu museli podať podľa zákona výlučne proti

oprávnenej. Žaloba na vylúčenie veci z exekúcie sa podáva voči oprávnenému z exekúcie a nikomu
inému. Oprávnený prakticky nikdy nezadáva žiadnu príčinu pre vznik takéhoto sporu, okrem toho, že
podáva návrh na začatie exekúcie. Veci podliehajúce exekúcii spíše exekútor a takisto vykoná exekúciu
predajom nehnuteľnosti. Súd teda neodôvodnil v čom je postavenie oprávnenej – žalovanej v tomto
spore osobitné od sporov na vylúčenie veci z exekúcie, v ktorých sa trovy priznávajú podľa § 255 ods.

1 CSP úspešnému účastníkovi. V prípade, ak oprávnení musia zadať nejakú príčinu k vzniku sporu o
vylúčenie veci z exekúcie, aby boli zaviazaní k úhrade trov konania, tak by v konaniach o vylúčenie veci
z exekúcie bolo osobitné ustanovenie o náhrade trov, ale také nie je.
6.3. Žalobcovia argumentovali uloženie povinnosti intervenientovi uhradiť trovy alebo ich časti tým, že
tento sa zúčastnil dražby a vedel, že sa žalobcovia budú domáhať určenia vlastníckeho práva. Vedel, že

nehnuteľnostiužívaližalobcoviaažesútuzrejmepodmienkynavydržanie.IntervenientsanaOkresnom
súde Prievidza aj v odvolacom konaní v Trenčíne aktívne zúčastnil konania o určenie vlastníckeho
práva a obdobne i v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie. Z toho dôvodu mal ako neúspešný účastník
sporu znášať nejakú časť nákladov bez ohľadu na to, že súdny spor ako taký neinicioval a rovnakoneinicializoval exekučné konanie. Jednoducho neúspešný intervenient znáša štandardne trovy konania.
Súd nevysvetlil v čom spočívala osobitosť práve tohto intervenienta, aby nemusel znášať trovy konania.
6.4. Je síce pravdivé odôvodnenie okresného súdu, že právo žalobcov k nehnuteľnostiam, ku ktorým si

robilinárokvyplývajúcizvlastníckehoprávaboloexekúciouohrozenéapredzačiatkomexekúcievtomto
smere žiadne aktívne kroky nepodnikli, ale žalobcovia neporušili žiaden právny predpis a o exekúcii
ani o záväzku povinného voči oprávnenej nevedeli. Takisto žalobcovia neboli informovaní o priebehu
exekučného konania i keď mali byť, o čom exekútor vedel. Žalobcovia nemali možnosť žalovať súdneho
exekútora, ktorý nehnuteľnosti zaradil do súpisu majetku a vykonal exekúciu. Oprávnená vedela alebo

mohla poznať stav nehnuteľnosti, ktoré boli riadne užívané inými osobami. Napriek tomu dala súhlas
na dražbu uvedených nehnuteľností. Žalovaná mohla kedykoľvek počas konania uznať nárok žalobcov,
následkom čoho by súd rozhodol podľa § 282 a nasl. CSP rozsudkom pre uznanie nároku a podľa § 284
by nemusel nariadiť pojednávanie a nevznikli by ďalšie trovy konania. Obdobne intervenient nemusel do
konania vstupovať. Obaja mali záujem spor vyhrať, ale potom je prirodzené, že vzhľadom na výsledok
sporu majú znášať trovy konania.

6.5.Nazákladeuvedenéhoniesútuosobitnédôvodynanepriznanietrovkonaniapodľaúspechuvspore
a odvolací súd by mal prihliadnuť aspoň na to, že žalovaná a intervenient pri dodržaní opatrnosti mohli
a mali konať tak, aby niektoré trovy vôbec nevznikli alebo by boli podstatne nižšie.

7.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že nespôsobila primárnu príčinu súdneho sporu,

keď ako oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému dlžníkovi L. K. dňa 12.06.2012,
vedenú pod č. EX 219/12. Jediným majetkom povinného bola parcela č. XXXX/X o výmere 486 m2
zastavanáplochaanádvorievkatastrálnomúzemíD.,vedenánalistevlastníctvač.XXXX,ktorúpovinný
nadobudol rozhodnutím o ROEP č. 6/2010 zo dňa 22.10.2010. Exekučné záložné právo na uvedenú
parcelu bolo zriadené dňa 27.01.2015 a žalovaná dala súhlas s predajom nehnuteľnosti dňa 08.01.2020.

7.2. Za primárnu príčinu sporu žalovaná považuje skutočnosť, že žalobcovia neboli dostatočne bdelí
a starostliví, napriek nezaloženému listu vlastníctva k časti pozemkov, ktoré užívali, tento stav právne
neriešili, po vykonaní ROEP sa o výsledok nezaujímali, čím umožnili, aby pozemok E-2348/5 na základe
evidencie nachádzajúcej sa v katastri nehnuteľností, ktorého vlastníctvo nebolo sporné, bol zapísaný do
vlastníctva firmy SKT v.o.s. a následne sa stal predmetom dražby. Žalobe o vylúčenie veci z exekúcie sa

tak dalo predísť aktívnym konaním zo strany žalobcov a riadnou starostlivosťou o to, aby skutkový stav
ich nehnuteľností zodpovedal aj stavu právnemu. K podaniu žaloby o určenie vlastníctva časti spornej
parcely vydržaním, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 12C/36/2021,
pristúpili žalobcovia až po vykonanej dražbe spornej parcely E-2348/5. Na uvedený postoj žalobcov je
podľa názoru žalovanej potrebné prihliadnuť pri posudzovaní priznania nároku na náhradu trov konania

úspešným žalobcom a to v ich neprospech s tým, že uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť trovy konania
žalobcom by v takom prípade bolo zjavne nespravodlivé. Rozhodnutie o trovách konania nemá byť
výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením
okolností prípadu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 zo dňa 21.04.2021).
7.3. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie čo do výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP včas podané odvolanie vo výroku o trovách konania preskúmal, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 CSP, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á

contrario) CSP rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP potvrdil, pretože je vecne
správne.

9.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba o určenie že sporné nehnuteľnosti patri do dedičstva
a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa, ako právneho predchodcu žalobcov, bola

podaná na okresnom súde Prievidza až 03.11.2021 a žaloba o vylúčenie veci z exekúcie dňa 02.
11. 2021. Pôvodné dedičské konanie sp. zn. D 1420/98, po poručiteľovi F. K. C., na základe ktorého
žalobcovia preukazovali svoju vecnú legitimáciu, bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve
poručiteľa zo dňa 19.10.2001.
9.2.Spornánehnuteľnosť bolavedenávkatastri nehnuteľnostínazákladerozhodnutiaROEPč.6/2010

zo dňa 22.10.2010, exekučné záložné právo bolo zriadené 27.01.2015.
9.3. Okresný súd v Prievidzi v odôvodnení rozsudku 12C/36/2021 z 16. 11. 2022 (ods. 115) uviedol, že
žalobcovia mohli prvý krát zistiť, že užívajú cudziu nehnuteľnosť v roku 2008 na základe geometrického
plánu č. 83/2008 A. I. C. zo dňa 08. 09. 2008.10.1. Napriek skutočnostiam, ktoré vyžadovali preukázanie vlastníckeho práva žalobcov na časť
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom exekúcie, sa žalobcovia usporiadania svojho vlastníckeho práva

domáhali až žalobou podanou v roku 2021, v súvislosti s exekučnou dražbou sporných nehnuteľností.
10.2. Ak by bola pravda, že predošlá nečinnosť žalobcov nebola príčinou vzniku sporu o vylúčenie
veci z exekúcie, museli by žalobcovia tvrdiť a preukázať dôvody, pre ktoré nemohli svoje vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam usporiadať už na základe ROEP a najneskôr v súvislosti
sexekučnýmzáložným právom.Atozdôvodu,žeinakakovsúdnomkonanínemalimožnosťusporiadať

svoje vlastníctvo voči povinnému v exekučnom konaní, ktorý bol ako vlastník zapísaný v katastri
nehnuteľností. Žalobcovia tiež nepreukázali, že by sa pokúsili usporiadať vlastnícke práva mimosúdne.
10.3. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobcovia nekonali tak, aby sa predišlo sporu, ktorý bol
vyvolaný exekučným konaním. Uvedené skutočnosti zaťažujú žalobcov z hľadiska posúdenia existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktorá sa v exekučnom konaní domáhala
uspokojenia svojho nároku voči povinnému vzhľadom na to, že žalobcovia svoje práva voči tomu istému

povinnému riadne a včas neusporiadali. Preto je správny záver okresného súdu, že pred začiatkom
exekúcie nekonali za účelom usporiadania vlastníckeho práva, na ktoré si robili právny nárok.

11.2. Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie je procesná žaloba vyvolaná žalobcom ako treťou osobou,
ktorá stojí mimo exekučného konania a smeruje proti oprávnenému, ktorý chce a môže uspokojiť

svoju pohľadávku iba z majetku povinného. Exekučné konanie je vedené na majetok povinného, proti
ktorému žalobcovia museli uplatniť právny nárok v sporovom konaní, v ktorom boli úspešní a preto im
súd priznal od žalovaného a od intervenienta na strane žalovaného nárok na náhradu trov.
11.2. Úspech žalobcov v konaní vyvolanom exekúciou bol preukázaný až na základe úspechu žalobcu
vsporevedenomnaokresnomsúdePrievidza,ktorývyplývalzhmotnéhoprávaavktoromsažalobcovia

domohli proti povinnému vydržania vlastníckeho práva.
11.3. Zuvedenýchdôvodovnemožnorovnakoposudzovaťani nároknanáhradutrovkonaniažalobcov,
ktorí boli v oboch konaniach úspešní. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej, resp.
intervenienta v konaní o vylúčenie veci z exekúcie boli silnejšie, ako dôvody, ktoré uviedli žalobcovia
v odvolaní proti výroku o nepriznaní náhrady trov. Rozhodnutie okresného súdu bolo preto vecne

správne.

12.1. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní sa neposudzovalo rozhodnutie vo veci samej, ale náhrada trov konania. V
odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ale vzhľadom na uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa

odvolací súd nepriznal žiadnej strane právo na náhradu trov odvolacieho konania.
12.2. Krajský súd žiadnej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo rozhodnutie záviselo
od posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v konaní o vylúčenie veci z exekúcie.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôže využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej
pomoci obrátiť na Centrum právnej pomoci podľa podmienok upravených v zákone č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať
centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum
rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§
11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).