Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010355
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010355.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Trenčíne, trvale bytom C. XXX, trestne stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestnéhozákonavsúbehusprečinomnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Trestnéhozákona,
na verejnom zasadnutí dňa 27. marca 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Bánovce nad Bebravou a odvolanie poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.
septembra 2024, sp. zn. 26T/24/2024 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného z a m i e t a , pretože bolo podané neoprávnenou
osobou.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.09.2024, sp. zn. 26T/24/2024, bol obžalovaný A. B.
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.04.2024, č. k. Pv XXX/XX/XXXX - 46, pre skutok obžalobou právne
posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že „dňa 23.05.2023 v čase približne o 17:30 hod. v obci
Dežerice v neoplotenom areáli spoločnosti ORAVEX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom D. E. XXX fyzicky
napadol poškodeného F. B. tým spôsobom, že ho rukou zovreto v päsť udrel do oblasti tváre na
ľavej strane, počas toho sa poškodenému opakovane vyhrážal so slovami, že ho zabije a následne
pokračoval vo fyzickom napádaní poškodeného tým spôsobom, že ho opakovane udieral do zadnej
časti hlavy rôznymi údermi a to rukou zovretou v päsť alebo lakťom rúk v dôsledku čoho poškodený

utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temenno-záhlavovej oblasti a v oblasti tváre vľavo s prejavmi
vegetatívnej symptomatológie, pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na
kostnom skelete stavcov a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavej kľúčnej kosti, bez úrazových
zmien na kostnom skelete, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť od 24.05.2023 doo 26.06.2023
a liečenie s obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu 2 až 3 týždňov, najmä v oblasti fyzickej
aktivity, v manuálnej práci a činnosti, pohybu v krčnej chrbtici a vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu

o svoj život a zdravie“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného F. B., nar. XX.XX.XXXX
v Námestove, trvale bytom D. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti

nemu odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech
obžalovaného. Obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie. Poškodený F. B.prostredníctvom splnomocnenca podal proti citovanému rozsudku odvolanie písomne v zákonnej lehote
v neprospech obžalovaného.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„Oslobodzujúci výrok súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tým, že v konaní sú dve protichodné
verzie toho, ako sa skutok mal stať. Jednu verziu, podľa ktorej došlo len k verbálnej potýčke, kde si mal
ujmu na zdraví spôsobiť sám poškodený dvoma pádmi na zem prezentoval obžalovaný a svedkovia

B. G., D. a Stiac. Druhá verzia, tá ktorej popis obsahuje obžaloba, vyplýva z výpovede poškodeného
a svedka H.. Ani ďalšie v konaní vykonané dôkazy neumožnili prijať záver o vine obžalovaného založený
na preukázaní viny bez dôvodných pochybností.. Ďalej súd zistil, že motív spáchať skutok síce svedčí
obžalovanému, avšak poškodený javil znaky prispôsobovať popis skutku a svoje následné konanie
tomu, aby išlo o práve také trestné činy, aké sa obžalovanému kládli za vinu. Z pohľadu vykonaného
dokazovania je však verzia obhajoby z hľadiska pravdepodobnosti nie ďaleko od verzie obžaloby, naviac

verzia obžaloby má také nedostatky, ktoré z nej robia hoc pravdepodobný, avšak len dohad o skutočnom
priebehu skutku, ktorý nemožno preukázať už žiadnymi ďalšími dôkazmi. Ani znalci nedali podľa súdu
jednoznačnú zhodnú odpoveď na otázku, či si poškodený mohol spôsobiť zranenia,, ktoré utrpel aj
pádmi – teda dvoma pádmi na rôzne časti tela. Súd je tiež názoru, že na preukázanie skutočnosti, či je
naplnenádefiníciaublíženianazdravínemožnovychádzaťlenzosubjektívnejanamnézytedarozhovoru

lekára s pacientom, kde mu pacient popisuje, ako sa cíti, či dobu liečby a sťaženia obvyklého spôsobu
života stanoviť podľa takejto anamnézy a skutočnosti, kedy poškodení ukončí PN. Pokiaľ ide o verbálne
nebezpečné vyhrážanie, tu súd uviedol, že platia isté princípy hodnotenia dôkazov. Preukázaná je hádka
obžalovaného s poškodeným, kde sú obaja rozčúlení a častujú sa vulgárnosťami, či obžalovaný použil
verbálnu hrozbu smrťou alebo nie je preukázateľnou skutočnosťou, motív pridať k vulgarizmom ako

bonus vyhrážku mali v tom čase obaja, že sa tak nestalo svedčia vrátane obžalovaného štyri osoby,
preukázané je, že hrozby poškodený pri volaní na linku 158 nespomenul a logický záver je, že hrozby
obžalovaného sú možné no nie bez dôvodných pochybností preukázané. Súd záverom uviedol, že
skutočnosť, že sa skutok podľa obžaloby sa javí byť logicky pravdepodobnejší, ako obhajobná verzia
o pošmyknutí, neznamená, že je možné ignorovať dôkazy tejto menej pravdepodobnej verzií svedčiace,

pri tak vzájomne narušených vzťahoch, kde motív „prispôsobovať realitu“ svojim záujmom má tak
obžalovaný, svedkovia ako aj poškodený.

S rozsudkom súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa pri rozhodovaní
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne vyhodnotil skutkový

stav veci v nadväznosti na čo vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v rozpore
s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pri hodnotení
vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku
a v konaní vykonané dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne. Dôkazný postup je totiž
potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto

požiadavka vyplýva práve z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Zastávam názor, že vina bola obžalovanému dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní
jednoznačne preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného B., svedka
H., znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, zvukovým

záznamom na linku 158, potvrdením o PN a ďalšími listinnými podkladmi.

V súvislosti s názorom súdu o dvoch protichodných verziách skutku v spojení s právnym záverom
v zmysle ktorého je potrebné aby vyviňujúce svedectvá boli buďto vyvrátené inými dôkazmi, alebo aby
bola spochybnená dôveryhodnosť svedkov natoľko, že by na ne nebolo možné vôbec prihliadať, pritom

takéto nedostatky by nesmeli mať usvedčujúce výpovede, za ktorého stavu je súd povinný rozhodnutie
o merite veci oprieť aj o iné dôkazy, ktoré by vyvrátili pravdivosť niektorých svedectiev poukazujem
v prvom rade na nasledujúce skutočnosti.

PoškodenýB.nahlavnompojednávanízotrvalnaskutočnostiachuvádzanýchužvpriebehuprípravného

konania v celom rozsahu. V rámci svojich výpovedí popísal podrobne priebeh skutku a konanie
obžalovaného spočívajúce vo fyzickom napadnutí vrátane vyhrážok usmrtením. Zhodne v podstatných
bodoch s výpoveďou poškodeného vypovedal v priebehu celého trestného konania aj svedok H., ktorýpopísal samotný spôsob fyzického napadnutia poškodeného zo strany obžalovaného ako aj vyhrážky
usmrtením, ktoré osobne počul.

Výpoveď poškodeného B. a svedka H. je konzistentná, bez vnútorných rozporov, dôveryhodná a oproti
názoru súdu som nezistil motív menovaných vypovedať určitým spôsobom a to ani v úmysle priťažiť
práveobžalovanému.Vdanejsúvislostijepotrebnéuviesť,žeprimárnykonfliktsatýkalspôsobuvedenia
odtokovej vody práve medzi poškodeným B. a svedkom B. G..

Z hľadiska hodnotenia dôveryhodnosti výpovede súd riadne nevyhodnotil výpovede svedka B. G.,
svedka G. a svedka D. v kontexte vedenia celého trestného konania a to samostatne ako aj v spojení
s ďalšími v konaní zabezpečenými dôkazmi. Na danom mieste je potrebné z hľadiska hodnotenia
dôveryhodnosti menovaných svedkov poukázať na skutočnosť, že svedkovia B. st., G. a D. vo svojich
výpovediach v procesnom štádiu po začatí trestného stíhania vo veci uviedli len jeden pád poškodeného
a to len v čase, kedy sa obžalovaný ešte nenachádzal na mieste. Svedok B. st.. výslovne uviedol: „...bolo

tam blato B. tam behal s lopatou, zaháňal sa s ňou na mňa bol vtedy asi 2 metre odo mňa, tou lopatou
ma neudrel, stále nadával vtedy, on tam tou lopatou šermoval okolo seba. B. sa tam aj raz pošmykol
spadol na zem, košeľu mal vtedy rozopätú, pršalo, lialo...“ Na otázku, či počas toho incidentu spadol
niekto na zem svedok D. výslovne uviedol: „B. tam jebol na zem ešte predtým ako prišiel mladý A.
B. do blata, pršalo vtedy silno, bolo tam všade blato.“ Svedok G. dokonca žiadny pád poškodeného

neuviedol a dodal, že keď sa začal obžalovaný s poškodeným hádať ďalej nevie, on sa nedíval. Všetci
traja svedkovia v danom štádiu konania zároveň neuviedli ani šľapky ako obuv poškodeného.

Svedok B. st. v procesnom štádiu po vznesení obvinenia plne zotrval na svojej svedeckej výpovedi
a navyše dodal, že poškodený sa mal krátko pred skutkom s niekým pobiť. Svedok I. D. vo svojej

výpovedi zo dňa 19.10.2023 v procesnom štádiu po vznesení obvinenia a po zabezpečení odborného
vyjadrenia č. 068/23 znalca MUDr. Mariána Pamulu z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia –
traumatológia v spontánnej časti svojej výpovede uviedol, že: „Potom vedúci volal svojmu synovi A.
B. mladšiemu aby prišiel ukľudniť situáciu, lebo B. len stále húkal, pamätám si, že mu skoro „išla mu
pena z huby“ aj tam jebol na zem. Potom prišiel mladý A. a opýtal sa Kovalíčka prečo nadáva jeho

tatkovi B. staršiemu do cigáňou a oháňal sa lopatou a aj päsťami, nikoho vtedy s tou lopatou neudrel,
ani Joja lebo sa mu stihol vyhnuť. B. išiel ďalej potom od nás...“ Svedok D. až na otázku obhajcu doplnil,
že: „pri tomto konflikte s B. starším spadol lebo mal šľapky obuté, počas toho ako sa na neho zahnal
lopatou. Vtedy mi vyhodil nohy do luftu a spadol na ľavú stranu do zadu, bol celý špinavý od blata, čo
konkrétne si vtedy mohol udrieť neviem povedať. Druhýkrát keď vtedy padol na ľavú prednú stranu na

koleno, ale či padol až dole neviem. Počas celej doby držal v ruke tú lopatu v pravej. Bol vtedy celý
od blata z tých pádov, vtedy strašne pršalo.“ Z uvedeného vyplýva, že svedok D. ako zamestnanec
svedka zabezpečení výsledkov znaleckého dokazovania zmenil svoju pôvodnú výpoveď tak, aby táto
zodpovedala aspoň dvom pádom, ktorým mechanizmom malo dôjsť k vzniku konštatovaných zranení
poškodeného. Rovnakým spôsobom svedok J. G. vo svojej výpovedi zo dňa 19.10.2023 v procesnom

štádiu po vznesení obvinenia a po zabezpečení odborného vyjadrenia č. 068/23 znalca MUDr. Mariána
Pamulu z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia – traumatológia v spontánnej časti svojej výpovede
neuviedol žiadny pád poškodeného a dodal, že keď sa začal obžalovaný s poškodeným hádať ďalej
nevie, čo sa dialo, on sa tam nedíval. Až na otázku uviedol, že poškodený dvakrát spadol najskôr na
také betóny, čo tam mal B. vedľa cesty doložené, to bolo keď sa zaháňal na obžalovaného, prvýkrát

spadol na ľavú stranu dozadu a druhýkrát na ľavú prednú stranu, obuté mal také šľapky. Z uvedeného
vyplýva,žesvedokG.akozamestnanecsvedkaB.G.,otcaobvineného,vprocesnomštádiupovznesení
obvinenia a po zabezpečení výsledkov znaleckého dokazovania zmenil svoju pôvodnú výpoveď tak,
aby táto zodpovedala aspoň dvom pádom, ktorým mechanizmom malo dôjsť k vzniku konštatovaných
zranení poškodeného.

Z hľadiska hodnotenia dôveryhodnosti výpovede obžalovaného A. B. poukazujem na jeho výpoveď
uskutočnenú v procesnom postavení zadržaného – podozrivého v zmysle ktorej mu otec – svedok B.
G. povedal, že predtým ako prišiel obžalovaný sa poškodený rozháňal s lopatou, šmykol sa a padol,
už si nepamätá či na chrbát alebo na bok, že proste zluftoval a spadol na zem. V rámci samotného

popisu udalosti počas prítomnosti obžalovaného menovaný neuviedol žiadny pád poškodeného na zem,
pričom vyslovene uviedol: „ja keď som tam došiel tak aj na mňa sa p. B. zaháňal najprv s lopatou
a potom aj s päsťou avšak ja som sa mu vždy uhol pretože sa venujem bojovým športom.“ Obžalovaný
v priebehu prípravného konania vypovedal v procesnom postavení obvineného až dňa 10.11.2023 pozabezpečení odborného vyjadrenia č. 068/23 znalca MUDr. Mariána Pamulu z odboru zdravotníctva,
odvetvie chirurgia – traumatológia pričom k pádu poškodeného uviedol, že spadol na ľavú stranu
dopredu, padol absolútne nekoordinovane, v šľapkách, v blate a v ďaždi sa išiel zaháňať a padol ako

vrece, vie to, povedal mu to otec potom, čo poškodený spadol aj predtým keď mal hádku s otcom, že
to mu vyhodilo nohy do vzduchu a tresol sa dozadu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný v procesnom
štádiu po vznesení obvinenia a po zabezpečení výsledkov znaleckého dokazovania doplnil svoju
výpoveď o ďalší pád poškodeného tak, aby táto zodpovedala aspoň dvom pádom, ktorým mechanizmom
malo dôjsť k vzniku konštatovaných zranení poškodeného.

Obžalovaný, svedok A. B. G., svedok G., svedok D. následne v konaní pred súdom zotrvali na tvrdených
skutočnostiach.

Súd v rámci hodnotenia dôveryhodnosti vyššie menovaných osôb sa žiadnym spôsobom nezaoberal
vyššie uvedenými skutočnosťami a spôsobom vývoja výpovede menovaných osôb v priebehu trestného

konania a to aj z hľadiska časovej nadväznosti a zabezpečenia ďalších výsledkov dokazovania, v danom
prípade záverov odborného vyjadrenia č. 068/23 znalca MUDr. Mariána Pamulu z odboru zdravotníctva,
odvetvie chirurgia – traumatológia. Mám za to, že v závislosti od zabezpečenia označených odborných
záverov k zraneniam poškodeného došlo ku korekcií výpovedí u menovaných osôb. Súd napriek
skutočnosti, že konštatoval proti sebe skupinu dvoch protichodných dôkazov v rámci výpovedi

obžalovaného, poškodeného a svedkov, sa podrobne zabezpečenými výpoveďami za účelom riadneho
zhodnotenia ich dôveryhodnosti nezaoberal.

Mechanizmus vzniku zranení poškodeného a počet jeho pádov v zmysle obhajobných námietok
v spojení s konštatovanými zraneniami poškodeného má pritom rozhodujúci charakter pre správne

právneposúdenieveci.ZnalecI.I.F.zodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia,traumatológia
zotrval na svojich záveroch a koštatoval, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
v temenno-záhlavovej oblasti a v oblasti tváre vľavo s prejavmi vegetatívnej symptomatológie,
pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete stavcov
a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavej kľúčnej kosti, bez úrazových zmien na kostnom skelete

stavcov.

Mechanizmus vzniku bol priamy – ale aj nepriamy, mohlo ísť o údery, ktoré boli potrebné aspoň dva, no
nevylučuje že ich bolo viac. Znalec sa tiež vyjadril, že ak by bol poškodený znečistený od blata malo
by to byť v správe.

Znalec tiež uviedol, že nevylučuje, že poškodený mohol padnúť po údere, nie je však možné, aby
zranenia vznikli jedným pádom a za najpravdepodobnejší spôsob vzniku zranení označil mechanizmus
ako uviedol v odbornom vyjadrení a jeho doplnku, teda prejav fyzického násilia vedeného inou osobou.
V súvislosti s prejavmi zranení znalec dodal, že osoba znalá symptómov by vedela nasimulovať otras

mozgu, že by ich subjektívne popisoval lekárovi, no u laika to nepredpokladá.

Práve výpoveď poškodeného a svedka H. je konzistentná a v zhode aj s vyššie uvedenými odbornými
závermi k zraneniam poškodeného, a to nielen v časti fyzického útoku ale aj v časti nebezpečného
vyhrážania. Dôkazy svedčiace obžalobe predstavujú logický a vnútorne ucelený celok, ktorý nebol

žiadnym podstatným dôkazom obhajoby narušený. Nemožno sa preto stotožniť so záverom súdu, že
výpovede obhajoby boli pomerne konzistentné, keď tieto boli prispôsobené počas priebehu trestného
konania aktuálnym výsledkom vykonaného dokazovania týkajúceho sa najmä zranení poškodeného,
pričom súd uvedenú okolnosť pri vyhodnotení dokazovania nebral do úvahy.

Nemožno sa bez výhrad stotožniť ani so záverom súdu o skutočnosti, že ja poškodený má dôvod skutok
zveličovať,pretožesamoholcítiťfrustrovaný,urazený,čiskutočnemoholbyťnapadnutýabezzveličenia
by skutok nedosiahol váhu trestného činu. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že konflikt vznikol
primárne medzi poškodeným a svedkom A. B. st., pričom obžalovaný bol privolaný na miesto až neskôr.
V konaní neboli zistené žiadne významné okolnosti svedčiace záveru, že poškodený by o podstatnej

okolnosti klamal alebo ju iným spôsobom zahmlieval. Poškodený zotrval na tvrdených skutočnostiach
v priebehu celého trestného konania pričom jeho výpoveď je podporená najmä výpoveďou svedka H.
a odbornými závermi k zraneniam poškodeného.Je zrejmé, že nebezpečné vyhrážanie bolo oznámené až v priebehu trestného konania a nie priamo na
linku 158. Z telefonátu na tiesňovú linku však vyplýva sťažený fyzický stav poškodeného po fyzickom
útoku, napr. skutočnosť, že ťažko sa mu dýcha, bolí ho pod kľúčnou kosťou a točí sa mu hlava. Okamžité

neoznámenie nebezpečného vyhrážania za daného fyzického stavu neumožňuje spoľahlivo prijať záver,
že k nebezpečnému vyhrážaniu absolútne nedošlo.

Súd tiež nesprávne vyhodnotil rozsah a charakter zranení poškodeného keď vychádzal len z prostého
záveru, že poškodený nemal okrem jedného žiadne objektívne zistiteľné viditeľné zranenia – okrem

opuchu na temene, pričom skutočnosť, že bol skutok kvalifikovaný ako ublíženie na zdraví vyplynula
v podstate zo subjektívne podaných informácii samotným poškodeným. V danej súvislosti je prirodzené,
že práve poškodený uvádza lekárovi symptómy a aktuálny zdravotný stav, ktorý nemusí byť objektívne
pozorovateľný (napr. točenie hlavy, závrate, malátnosť, pobolievanie). Aj tieto skutočnosti však musia
byť predmetnom dokazovania a nemožno ich považovať za nepreukázané len z dôvodu, že o nich
vypovedá poškodený a nemožno ich objektivizovať. Ich objektivizácia má však podliehať ďalším

okolnostiam a to najmä v spojení s mechanizmom ich vzniku, zodpovedá v celku popisovaným
zraneniam poškodeným ako aj zisteným zraneniam znalcom. Súd tak nesprávne prijal právny záver
v zmysle ktorého na preukázanie skutočnosti, či je naplnená definícia ublíženia na zdraví, nemožno
vychádzať zo subjektívnej anamnézy teda rozhovoru lekára s pacientom, kde mu pacient popisuje,
ako sa cíti, či dobu liečby a sťaženia obvyklého spôsobu života stanoviť podľa takejto anamnézy

a skutočnosti, kedy poškodený ukončí PN.

V súvislosti s popisom intenzívneho útoku poškodeným je potrebné poukázať na skutočnosť, že
poškodený sa útoku obžalovaného aktívne bránil čím redukoval rozsah zranení. Uvedená okolnosť nie
je v rozpore s jeho samotným tvrdením o jeho intenzívnom boxe zo strany obžalovaného.

Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal,
nesprávne ich vyhodnotil, nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
v dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov
považujem napadnutý rozsudok za nezákonný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považujem za

nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/24/2024-264 zo dňa 18.09.2024 v celom
rozsahu, a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Poškodený F. B. v odvolaní podanom prostredníctvom splnomocnenca uviedol nasledovné:
„ I.

1. Z dôvodu právnej istoty, uvedomujúc si záväznosť zákonného ustanovenia §-u 288 ods. 3
Trestného poriadku pre postup súdu a uvedomujúc si procesné konzekvencie zákonného ustanovenia
§-u 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na možnosť poškodeného podať odvolanie proti výroku
oslobodzujúceho rozsudku, poškodený predkladá odvolaciemu súdu, vychádzajúc z predpokladu, že
prokurátor svoje odvolanie podané po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 18.09.2024 v neprospech

obžalovaného doplnil a vytkol všetky chyby odvolaním napadnutého rozsudku ako i konania, ktoré
tomuto rozsudku predchádzalo, cestou Okresného súdu Prievidza námietky pre existujúce pochybnosti
o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, pričom zároveň navrhuje, aby odvolací súd,
rešpektujúc zákonné ustanovenie §-u 317 ods. 1 alinea druhá Trestného poriadku prihliadol na
poškodeným namietané chyby pri svojom rozhodovaní.

2.Súdprvéhostupňapochybil,následkomčohojenesprávnyskutkovýzáver,atonazákladeskutkových
zistení a zároveň sa dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

3. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje pochybnosti o správnosti skutkových zistení.

II.1. Súd prvého stupňa oslobodil rozsudkom podľa ustanovenia §-u 285 písm. a) Trestného poriadku spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn.. Pv XXX/XX/XXXX-46 zo dňa 16.04.2024
(ďalej iba „obžaloba“) obžalovaného pre skutok kvalifikovaný v obžalobe ako prečin ublíženia na zdraví

podľa ustanovenia §-u 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je vymedzené v obžalobe, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a podľa ustanovenia §-u 288 ods.
3 Trestného poriadku odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na
civilný proces.

2. Rozsudok bol poškodenému oznámený dňa 18.09.2024.

3. Poškodený považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a nezákonný. Všetky dôkazy
a okolnosti vykonané a zistené ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom vedú podľa názoru
poškodeného k záveru, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa

ustanovenia §-u 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa
ustanovenia §-u 360 ods. 1 Trestného zákona.

4.Poškodenýsanestotožňujesoslobodzujúcimvýrokomsúduprvéhostupňapodľaustanovenia§-u285
písm. a) Trestného poriadku, nakoľko tento oslobodzovací dôvod by bol na mieste, ak súd po vyčerpaní

všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený
v obžalobnom návrhu, teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. V posudzovanom
prípade je však podľa názoru poškodeného evidentné a preukázané, že sa uskutočnilo to, čo sa v popise
skutku uvádza. Uvedené bolo potvrdené aj výpoveďami obžalovaného, poškodeného a jednotlivých
svedkov.

5. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa skonštatoval, že obžalovaného je
potrebné spod obžaloby oslobodiť podľa ustanovenia §-u 285 písm. a) Trestného poriadku.

6. Poškodený argumentáciu súdu prvého stupňa v súvislosti s aplikáciou ustanovenia §-u 285 písm.

a) Trestného poriadku namieta a je toho názoru, že súdom zistený skutkový stav čo do konania
obžalovaného napĺňa všetky povinné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §-u
156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa §-u 360 ods. 1
Trestného zákona.

III.
1. Poškodený je tiež názoru, že súd prvého stupňa sa pri odôvodňovaní rozsudku dôsledne neriadil so
zákonnou úpravou týkajúcou odôvodňovaním rozsudku.

2. Podľa ustanovenia §-u 168 ods. 1 Trestného poriadku „Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd

v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie

výroky, treba odôvodniť aj tieto výrok.“

3. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že odôvodnenie výroku rozsudku musí vždy vychádzať
z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v ustanovení §-u 2 ods. 12 Trestného poriadku.
V odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním. Nemá ísť ani

o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku, pretože má ísť o stručný vyklad.
Je potrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané. Súd musí
uviesť svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy
navzájom odporujú.

IV.
Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti je poškodený toho názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa
trpí vyššie zidentifikovaným vadami a z uvedených dôvodov by mal byť rozsudok súdu prvéhostupňa zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom opätovného prejednania
a rozhodnutia.“

K odôvodneniu odvolania prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný s tým, že podľa neho nie je možné
súhlasiť s argumentáciou prokurátora o zvolení si tendenčnej argumentácie prvostupňového súdu
v prospech obhajoby. Podľa názoru obžalovaného sa napadnutý rozsudok opiera o konkrétne dôkazy,
ktoré konkrétne pomenúva, a vychádza zo ako znenia uznesenia o vznesení obvinenia tak z podanej
obžaloby. Obžalovaný je presvedčený, že nie je žiadnym dôkazom vyvrátené účelové správanie sa

poškodeného presne ako sa uvádza v odôvodnení rozsudku prvého stupňa. Podľa obžalovaného
jednoznačne existujú dve protichodné verzie, ako sa mal skutok stať, a nie je preukázané či mal
poškodený ujmu na zdraví a ak aj mal, akým spôsobom vznikla. Jednoznačne poškodený konal sám
tak, aby mohlo ísť o trestný čin a tomu prispôsoboval popis skutku. Okresný súd vo svojom odôvodnení
(konkrétnenastraneč.7a8rozsudku)veľmipodrobnepopisujesúdomzistenéskutočnosti,napodklade
ktorých rozhodol v súlade s vykonaným dokazovaním a podrobne odôvodňuje, prečo k iným záverom

prísť nemohol v zmysle zásady, ak existujú pochybnosti, je potrebné okolnosti vykladať v prospech jeho
ako obžalovaného. Záverom svojho vyjadrenia uviedol, že považuje postup okresného súdu za zákonný,
a rozsudok podrobne, logicky v súlade s vykonanými dôkazmi a so znením obžaloby odôvodnený. Na
základe uvedeného preto navrhuje krajskému súdu aby zamietol odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. poriadku. Odvolanie poškodeného považuje za nedôvodné a nad rámec oprávnení poškodeného

v trestnom konaní, a preto sa k nemu nebude podrobne vyjadrovať.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podaných odvolaniach, prokurátor zotrval na podanom odvolaní
a žiadal rozhodnúť v zmysle jeho petitu. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora a poškodeného
zamietnuť. Poškodený navrhol vyhovieť jeho odvolaniu, uviedol, že k spáchaniu skutku došlo.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti
napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu podaných odvolaní, bol v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por.
povinný najskôr skúmať aj to, či podané odvolania boli podané oprávnenou osobou.

Kto je osobou, oprávnenou podať odvolanie primárne ustanovuje § 307 Tr. por. Podľa § 307 ods. 1
písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. S poukazom na to, že uvedené ustanovenie neoprávňuje
poškodeného napadnúť výrok rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, odvolací súd musí
konštatovať, že poškodený nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku

napadnutého rozsudku. Súdna prax tiež ustálila, že v prípade oslobodzujúceho rozsudku je výrok o
odkázaní poškodeného na civilný proces podľa § 288 ods. 3 jediným možným (obligatórnym) výrokom o
náhrade škody, z ktorého dôvodu poškodený nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti takémuto
výroku o náhrade škody. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa
ktorého odvolanie poškodeného proti tomuto konkrétnemu napadnutému rozsudku okresného súdu

napĺňa znaky odvolania podaného neoprávnenou osobou v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. Preto odvolací
súd zamietol odvolanie poškodeného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Odvolací súd nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a
ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade odvolania

prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z vyššie citovaného obsahu dôvodov odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal
spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu veci a
považoval ho za rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., v dôsledku čoho odvolací súd identifikovalz obsahu odvolania prokurátora, že tento namieta vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. Odvolací súd neidentifikoval dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno

preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť

napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne

zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,
v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. aj na
základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bez akýchkoľvek pochybností
nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu,
uvedenévodôvodnenínapadnutéhorozsudku,naobsahktoréhotýmtoodvolacísúdpoukazujevzmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v

pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací
súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu
nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by
bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného
teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby

odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery
z tvrdení poškodeného, na ktoré v dôvodoch odvolania poukazuje). Takejto požiadavke však odvolací
súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu
súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd
nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá

právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má
z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu

spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprelsvoj záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný je trestne stíhaný, má úplnú oporu v
obsahu vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval, prečo nedospel k záveru o
jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutku obžalovaným, majú oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný
súd v napadnutom rozsudku nikde neuviedol, že by sa skutok nepochybne nestal, ale uviedol len to,
že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že by sa tento skutok stal. Okresný
súd podľa názoru odvolacieho súdu pri ustaľovaní svojich skutkových záverov postupoval v súlade
aj s ustálenou súdnou praxou, pokiaľ pri existencii dvoch odlišných verzií skutkového deja, konal na

základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Pokiaľ prokurátor namietal, že
okresný súd mal vyhodnotiť hodnovernosť výpovedí obžalovaného a skupiny svedkov aj podľa iných ich
výpovedí z prípravného konania, odvolací súd konštatuje, že súd v zmysle § 278 ods. 2 Tr. por. môže pri
svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať
sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z odvolacích námietok prokurátora pritom
nevyplýva, že by tento namietal procesné vady spočívajúce v odmietnutí mu na hlavnom pojednávaní

v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku prečítať akékoľvek výpovede osôb z prípravného konania
za účelom odstránenia rozporov s výpoveďami na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd ďalej uvádza, že ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na
základe svojho postupu pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané

dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje
neochvejné a nespochybniteľné presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola
na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez

akýchkoľvek pochybností o preukázaní spáchania skutku obžalovaným. Preto odvolací súd z uvedených
dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda
odvolací súd nezistil prokurátorom v odvolaní namietanú existenciu vád napadnutého rozsudku v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.