Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoEk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210980
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6912210980.3

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraŠalamúnaasudcov
JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej v exekučnej veci oprávneného: A., B., so sídlom C., A.
XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený D., B., so sídlom A. XX, C., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: D. B.,
nar.X.XXXXXXXX,bytomE.XXX,vedenejsúdnymexekútoromF.G.F.,sosídlomexekútorskéhoúradu
C., H. XX, pod sp. zn. I. XXXXX/XX, o vymoženie 921,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/1916/2012-82 zo dňa 21. februára 2022
v spojení s opravným uznesením č. k. 3Er/1916/2012-116 zo dňa 19. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/1916/2012-82 zo dňa 21. februára 2022
v spojení s opravným uznesením č. k. 3Er/1916/2012-116 zo dňa 19. novembra 2024 p o t v r d z u j e.

II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) rozhodol tak, že exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi F. J. K., A. trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením tunajšieho
súdu po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 243f ods. 1 a 6, § 39 ods. 4, § 57 ods.
1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.
marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 9 ods. 2 písm.
j), y), § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“).

1.2 V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že exekučné konanie sa vedie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou B. J.,
D., zo dňa 19. júla 2011, č. k. SR 06216/11, ktorým bola povinná zaviazaná na plnenie na základe
zmenky vystavenej na rad spoločnosti A. B.. Exekučný súd uviedol, že medzi oprávneným a povinnou

bola dňa 27. augusta 2010 uzavretá zmluva o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“). Právny vzťah z titulu
zmluvy o úvere vyhodnotil exekučný súd ako vzťah spotrebiteľský. S poukazom na ust. § 1 ods. 2
v spojení s § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že len všeobecný údaj o uzavretí
zmluvy na výkon povolania nepreukazuje nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere (5Sžo/13/2024,
4Sžo/39/2014, 8Sžo/45/2014). Exekučný súd zistil, že v rozhodcovskom konaní nebolo zohľadnené, že
zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani údaj o priemernej hodnote

ročnej percentuálnej miery náklad (§ 9 ods. 2 písm. j/, y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), pre
ktorú skutočnosť sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd prijal záver,že nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku so zákonom,
došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. ) Exekučného poriadku.
K trovám exekúcie uviedol, že nakoľko zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, je v zmysle § 203 ods.

1 Exekučného poriadku povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený (ďalej aj len ako „odvolateľ“), a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Oprávnený namietol spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere (§
2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) a tvrdil, že povinnej bol úver poskytnutý za účelom jej

povolania a skutočnosť, na čo konkrétne bol úver použitý je irelevantná. Zdôraznil, že povinná v zmluve
o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že prostriedky budú využité na tento účel, čo vylučuje
aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací
súd uznesenie exekučného súdu zrušil.

3. K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila, i keď jej na to bol vytvorený procesný priestor.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou (§ 359, 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“

uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených oprávneným v odvolaní dospel k

záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie exekučného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil, a keďže s odôvodnením
napadnutého uznesenia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom
k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza
nasledovné.

8. Odvolateľ v podanom odvolaní založil svoj procesný útok na argumentácii, podľa ktorej povinná pri
uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v pozícii spotrebiteľa, ergo na posudzovaný prípad nie je možné
aplikovať normy spotrebiteľského práva, čo preukazoval s poukazom na vyhlásenie povinnej v zmluve
o úvere o tom, že peňažné prostriedky sú jej poskytované za účelom povolania.

9. K námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že exekučný súd zmluvu o úvere zo dňa 27. augusta
2010 správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

10. Na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že v zmluve
bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.
V zmluve o úvere je povinná označená generáliami typickými pre fyzickú osobu – nepodnikateľa.
Predmetná zmluva o úvere má povaha adhéznej zmluvy, ktorú používa veriteľ v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a do ktorej sa len jednostranne dopisujú údaje. V tomto smere sa aplikuje
všeobecná zásada, v zmysle ktorej, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielnym spôsobom, javí sa byť spravodlivým výklad v neprospech toho, kto ich do
zmluvy zakomponoval (pozri I. ÚS 243/07). Zmyslom danej zásady je neumožniť strane naformulovaťv zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti
tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
zdôrazňuje, že ani predtlačené prehlásenie dlžníka o účele poskytnutia úveru nemení spotrebiteľský

charakter právneho vzťahu. V tomto zmysle odvolací súd uvádza, že povolanie, pre účely Zákona
o spotrebiteľských úveroch, môže byť vykonávané buď prostredníctvom živnostenského oprávnenia,
alebo prostredníctvom združovania (registrovania) sa v rôznych stavovských organizáciách v rámci
výkonu, tzv. slobodných povolaní v zmysle príslušných právnych predpisov. Práve nepochybná
priraditeľnosť povolania môže mať zásadný význam v prípadoch, kde by síce nemuselo ísť o

spotrebiteľský úver, napriek tomu však môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či tu ide o zmluvu spadajúcu aj
pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkonzamestnania,povolaniaalebopodnikaniadlžníkaťažítoho,ktotaktvrdí.Bezpečnýmpreukázaním
nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý
neposkytuje dostatočnú odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má
s takýmto povolaním či predmetom činnosti uzavretie príslušnej zmluvy. Zaškrtnutím políčka v zmluve

majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania, bez reálneho stotožnenia povolania dlžníka a
zistenia aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti dlžníka má uzavretie zmluvy,
neznamená, že oprávnený ako veriteľ dodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej
obchodnej praxi či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Neobstojí tu
pretoodvolacianámietkaoprávnenéhonajehodobrúvierupriuzatváranízmluvy.Kuvedenémuodvolací

súd dodáva, že keďže oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, keď zo zmluvy o úvere,
a ani z iných dokumentov obsiahnutých v súdnom spise, nie je možné dostatočne, resp. reálne stotožniť
predmet povolania povinnej ako dlžníka a ani nie je možné zistiť prípadný súvis predmetu povolania
s účelom poskytnutia úveru, exekučný súd potom na predmetný právny vzťah správne aplikoval normy
spotrebiteľského práva, a to aj s poukazom na interpretačné pravidlo vo vzťahu k spotrebiteľovi podľa

ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle
ktorého platí v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

11. Vo svetle vyššie uvedeného hodnotí odvolací súd odvolaciu námietku oprávneného
o nespotrebiteľskom charaktere ako nedôvodnú a dodáva, že exekučný súd mal v posudzovanom

prípade správne preukázaný spotrebiteľský charakter právneho vzťahu účastníkov konania z titulu
zmluvy o úvere, s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Nadväzujúc na prijatý záver potom exekučný súd správne aplikoval
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keď mal za preukázané, že v rozhodcovskom
konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku so zákonom, ktorý záver oprávnený v odvolaní

ani nenamietal.

12. V zmysle vyššie uvedeného hodnotí odvolací súd odvolanie oprávneného ako nedôvodné, a preto
napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania oprávneného tento nebol úspešný
ani čiastočne, keďže odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Procesný
úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží povinnej. Povinná sa však k podanému
odvolaniu oprávneného nevyjadrila, a preto jej v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne

nevznikli, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že povinnej, hoc procesne
úspešnej účastníčke v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
objektívne nevznikli (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28. februára 2018).

14. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).