Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200673
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724200673.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov – matky: B. C. D.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G., v konaní zastúpená: JUDr. Igor Klamár, advokát

so sídlom Družstevná 5, Bratislava, a otca: H. I. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, B. – K.,
v konaní zastúpený: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, Bratislava – mestská časť
Petržalka, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, v konaní o
návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/150/2024-227 zo dňa 04.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie sa o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloleté
dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky (I. výrok) s oprávnením oboch rodičov maloleté dieťa

zastupovaťaspravovaťjehomajetok(II.výrok).Otecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťa
mesačne sumou 250,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky (III. výrok). Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil (IV. výrok). Týmto
rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/56/2016-312 zo dňa 27.06.2019
(V. výrok). Súd konanie o návrhu otca zastavil (VI. výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania (VII. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/58/2016-312
zo dňa 27.06.2019 vo výroku o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov tak, že súd zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a matku
zaviaže prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne a styk matky
s maloletým dieťaťom neupraví.

K návrhu otca sa vyjadrila matka, ktorá žiadala, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti
a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 250,- Eur mesačne.

3. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 zobral otec svoj návrh späť a vo veci zmeny úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby ju súd schválil.
Opatrovník maloletého dieťaťa a prokurátor odporučili rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme

maloletého dieťaťa.4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou čl. 3, 4, 5, ustanovení § 24 ods. 2,
§ 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č.
36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonorodine“)austanovení

§ 29 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5.Súdprvejinštancienazistenieskutkovéhostavuvecivykonaldokazovanieoboznámenímsasrodným
listom maloletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/58/2016-312 zo dňa
27.06.2019, potvrdením o príjme matky, správou opatrovníka ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi

vzťahujúcimi sa na vec.

6. Konštatoval, že maloleté dieťa sa narodilo počas manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/58/2016-312 zo dňa 27.06.2019 rozvedené a vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej bolo maloleté dieťa na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov s oprávnením oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bol
zaviazaný plnením výživného vo výške 50,- Eur mesačne. Do októbra 2023 fungovala striedavá osobná
starostlivosť o maloleté dieťa v týždňových intervaloch.
Maloleté dieťa je v súčasnosti žiakom 7. ročníka základnej školy, učí sa dobre, chodí na doučovanie
z matematiky a venuje sa jazde na koni. Zdravotný stav dieťaťa je zhoršený, má celiakiu, s ktorou sú

spojené zvýšené výdavky na stravu. Mesačné výdavky na maloleté dieťa sú bežné, primerané veku,
zdravotnémustavuazáľubámasúvovýške485,-Eur.Maloletédieťasanapojednávanídňa23.09.2024
vyjadrilo, že chce byť zverené matke, s otcom sa momentálne stretávať nechce.
Matka je vydatá, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a je zamestnaná ako referent s priemerným čistým
mesačnýmpríjmomzaobdobieseptember2023ažaugust2024vovýške669,54Eur.Matkasmaloletým

dieťaťomamanželombývajúvdvojgeneračnomdomesjejrodičmi,matkajespoluvlastníčkourodinného
domu v podiele 1/3, mesačné výdavky na bývanie sú vo výške 250,- Eur.
Otec je rozvedený, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške
650,- Eur a podniká. Býva v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníkom, mesačné výdavky na bývanie sú vo
výške 270,- Eur a mesačná splátka hypotéky je vo výške 1.680,- Eur.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že boli splnené podmienky ustanovené Zákonom o rodine, na
základe ktorých predmetnú rodičovskú dohodu schválil a súčasne podľa ustanovenia § 29 ods. 1 CMP
konanie o návrhu otca zastavil.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na ich náhradu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie otec z dôvodu, že vzhľadom k tomu, ako k rodičovskej dohode došlo a za akých okolností,

možno mať vážne pochybnosti o tom, či uzatvorenie rodičovskej dohody bolo z jeho strany slobodné.
Poukázal na to, že súd v rozsudku rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, ku ktorej vo výroku I.
rozhodnutia uviedol, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. uviedol,
že sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 250,- Eur, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sa zaväzuje zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa

v mesiaci vopred a vo výroku IV. uviedol, že styk s maloletým dieťaťom neupravuje, ktorý výrok ale nebol
predmetom dohody rodičov. Uviedol, že na súd podal návrh na výkon rozhodnutia spojený s návrhom na
zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože od 13.10.2023 svoje dieťa v podstate
nevidel, nebol s ním v žiadnom kontakte, aj keď cca do začiatku novembra 2023 bol s matkou dohodnutý
na tom, že ostane u nej aj v ďalšom týždni súdom určeného času jeho starostlivosti o maloleté dieťa,

keďže dieťa bolo choré, malo horúčky, pričom jeho ochorenie preukázala návštevou dieťaťa lekárky.
Ďalej uviedol, že potom sa začali diať zvláštne veci, dieťa nemohlo u matky používať telefón, ktorý
mu kúpil, matka dieťaťu kontrolovala telefón, matka dieťaťu zakázala sa s ním kontaktovať, keď dieťa
bolo u nej, takže ak si nedali pozor pri telefonovaní, celý týždeň o sebe nič nevedeli, aj napriek tomu,
že medzi sebou mali veľmi dobrý vzťah a obom im vzájomný kontakt robil radosť. Tvrdil, že matka

dávala dieťaťu čítať jeho podania, ktoré podával do rozvodového konania, pričom mal za to, že tu
treba hľadať počiatky stavu, aký sa potom vytvoril v novembri 2023. V novembri 2023, keď sa dieťa
vyliečilo, začal dostávať od matky SMS, aby pre dieťa nechodil, lebo k nemu nechce ísť. Zistil, že
v školskom roku 2023/2024 v čase, keď striedavá osobná starostlivosť bola rodičmi poctivo dodržiavanádo 13.10.2023, sa prospech maloletého dieťaťa z niektorých predmetov zhoršil, čo ho prekvapilo, keďže
sa s dieťaťom na vyučovanie vždy riadne pripravoval, alebo mu určil, čo si má naštudovať. Najhoršie
známky malo dieťa z matematiky, preto sa skontaktoval s učiteľkou, od ktorej sa dozvedel, že v týždni,

v ktorom bolo dieťa v osobnej starostlivosti matky do školy vôbec nechodilo, resp. z piatich dní v škole
nebolo tri – štyri dni. Toľko vymeškaných hodín sa nedalo dobehnúť, avšak keď to zistil, dieťa už
k nemu nechodilo. Sťažoval sa na prístup ÚPSVaR, s ktorým chcel riešiť vzniknutú situáciu (veľký počet
vymeškaných hodín, zhoršený prospech a matkou nerešpektovaný súdom určený rozsah starostlivosti
o dieťa), kde mu navrhli, aby podal návrh na výkon rozhodnutia, čo aj urobil. Na matku podal trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktoré
bolo vyšetrovateľom odmietnuté ako predčasné. Aj druhé ním podané trestné oznámenie na matku bolo
vyšetrovateľom odmietnuté ako predčasné, keďže nebola naplnená skutková podstata trestného činu.
Poprel tvrdenia súdu o tom, že by sa ho maloleté dieťa bálo, že sa pri svojej výpovedi rozplakalo a triaslo
sa, pretože to súd nemôže preukázať, keďže z výsluchu dieťaťa neurobil zvukový záznam. Tvrdil, že
podľa SMS komunikácie s kamarátkami maloletého dieťaťa, sa maloleté dieťa rozhodlo ostať pri matke,

lebo tá ho nenúti sa učiť a na známkach jej nezáleží. Poprel, že by sa s ním dieťa nechcelo stretávať
preto, že sa ho bojí. Dodal, že súhlasil s tým, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky, no navrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom v základom rozsahu – každý druhý
týždeň od piatka do nedele, či do pondelka. Matka sa k tomu nevyjadrila a jediný kto mal výhrady bol
súd. Poukázal na to, že ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť

k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe
dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší
záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu,
aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičmi a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. Súd v rozpore so
základnými právami dieťaťa, ale aj rodiča, jeho právom stýkať sa s maloletým dieťaťom, sám od seba

rozhodol, že jeho styk s maloletým dieťaťom neupraví a ponechal ho na maloletom dieťati. Vytkol súdu
prvej inštancie, že neurobil nič pre to, aby narušený vzťah dieťaťa k nemu napravil. Ďalej uviedol, že
hoci nesúhlasil s výškou výživného a s neupraveným stykom s maloletým dieťaťom súd vytvoril takú
situáciu, že nakoniec potvrdil to, že na maloleté dieťa bude platiť výživné vo výške, akú navrhla matka
s čím súhlasil aj kolízny opatrovník, ktorý je podľa jeho názoru voči nemu zaujatý. Namietal, že súd

sa obmedzil len na dotaz, či súhlasí s uzatvorením rodičovskej dohody a pri jeho snahe vysvetliť za
akých podmienok by s jej uzatvorením súhlasil, mu nebolo umožnené sa vyjadriť v potrebnom rozsahu.
Ďalej namietal, že nie je celkom pravda, že sa maloleté dieťa dobre učí, že matka má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, či to, že súd nevykonal dokazovanie ohľadne jeho príjmov a výdavkov. Bol toho názoru, že
podmienky na schválenie rodičovskej dohody neboli splnené.

Uviedol, že proti schválenej rodičovskej dohode nie je možné sa odvolať, ale vzhľadom k tomu, že
sa nemohol slobodne rozhodnúť o výške výživného, súd by na nemožnosť odvolania sa proti výške
výživného nemal prihliadať, mal by jeho odvolanie prijať a zmeniť rozhodnutie súdu čo do výšky
výživného na sumu 150,- Eur mesačne.
Mal za to, že rozhodnutie súdu čo do výroku IV. nebolo výsledkom rodičovskej dohody, preto podlieha

prieskumu odvolacím súdom, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že upraví jeho styk s maloletým dieťaťom na každý druhý týždeň od piatka od 15:00 hod. do pondelka do
8:00 hod., v ktorom čase si maloleté dieťa vyzdvihne v škole a po ukončení styku ho do školy odvedie,
inak tak urobí v bydlisku matky.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Pezinok tak, že súd prvej inštancie odvolaním
napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zároveň zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo
výške 250,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom na základe dohody rodičov upravený nebol.
Nemožno sa stotožniť s argumentáciou odvolateľa, že rodičovská dohoda bola uzatvorená len v časti

výroku, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Rodičia totižto dohodu
uzatvorili nielen v časti osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj v časti výšky výživného otca na
maloleté dieťa a úpravy styku (tak, že tento styk sa neupravuje). Vyššie uvedené jednoznačne vyplýva
aj zo samotnej zápisnice z pojednávania konaného dňa 04.12.2024. Potom, ako otec na pojednávaní
zobral svoj návrh na zverenie maloletého dieťaťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti späť, došlo

k prerušeniu konania za účelom rokovania účastníkov konania a ich právnych zástupcov ohľadne
možného uzatvorenia rodičovskej dohody. Následne súd pokračoval v konaní a aj v zmysle zápisnice
rodičia zhodne súdu navrhli schváliť rodičovskú dohodu, ktorú uzatvorili a v zmysle ktorej sa dohodli aj na
výške výživného otca na maloleté dieťa a úprave styku (tak, že tento sa nebude upravovať rozhodnutímsúdu). V zápisnici z pojednávania sú pritom priamo pod navrhovaným znením rodičovskej dohody
podpisy oboch rodičov. Následne súd po výsluchu matky vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil
rozsudok, ktorým schválil vyššie uvedenú rodičovskú dohodu. Zdôraznila, že obaja účastníci konania

mal v priebehu celého konania právnych zástupcov z radov advokátov. Poukázala na to, že skutočnosť,
že došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody aj v otázke výšky výživného, preukazuje aj samotná slovná
konštrukcia výroku III. rozsudku, v zmysle ktorej sa otec „zaväzuje“ prispievať na výživu maloletého
dieťaťa a nie je mu autoritatívnym výrokom súdu uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa.
Mala za to, že otec nebol oprávnený podať odvolanie voči rozsudku, ktorý bola schválená rodičovská

dohoda. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť.

12. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, resp. jeho výrokom, proti ktorým prípustné nie je, odvolací

súd takéto odvolanie odmietne. V konaniach starostlivosti o maloletých, ak dôjde k uzavretiu dohody
a súd takúto dohodu rozsudkom schváli, zákon vylučuje voči výrokom, ktorými bola dohoda schválená,
podať odvolanie. Zmyslom ustanovenia § 122 CMP je zamedziť šikanóznym podávaniam odvolania
tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastníkov. Neprípustnosť odvolania
tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym

opravným prostriedkom.

16. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.12.2024 vyplýva, že matka a otec na pojednávaní
uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia,

otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 250,- Eur, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu sa zaväzuje zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred a styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. Túto rodičovskú dohodu obaja rodičia
vlastnoručne podpísali a súd prvej inštancie ju napadnutým rozsudkom schválil. Z obsahu zvukového
záznamu z uvedeného pojednávania vyplýva, že vec prejednávajúca sudkyňa zrozumiteľne a jasne

predniesla rodičom návrh dohody o zverení maloletého dieťaťa, o jeho zastupovaní a spravovaní
jeho majetku, o výške výživného i o tom, že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje, pričom
matka i otec vyjadrili zreteľne súhlas s takouto dohodou a žiadali súd, aby ju schválil. Súd prvej
inštancie následne vyslúchol účastníkov konania, ukončil dokazovanie a po skončení pojednávania
verejne vyhlásil rozsudok, ktorým schválil dohodu rodičov, uviedol odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Dohoda účastníkov konania je hmotnoprávny úkon urobený počas konania, ktorým sa na základe
svojej autonómie vôle, ktorá sa stretla v konsenze, upravujú práva povinnosti, ktoré sú predmetom
konania. S ohľadom na skutočnosť, že dohoda o predmete konania je zásadný úkon, stanovuje zákon
obligatórne, že táto dohoda musí byť súčasťou zápisnice. V takom prípade zápisnicu podpisujú v zmysle
ustanovenia § 15 CMP aj subjekty, ktoré dohodu uzavreli (za predpokladu, že súd považoval za vhodné

a účelné, spísať aj zápisnicu v zmysle § 99 CSP). Dohoda rodičov o zverení maloletého dieťaťa, o jeho
zastupovaní a spravovaní jeho majetku, o výživnom i neupravení styku otca s maloletým dieťaťom bola
v konaní pred súdom prvej inštancie preukázateľne uzavretá.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyhodnotil odvolací súd námietky otca spochybňujúce slobodné

uzatvorenie rodičovskej dohody z jeho strany ako aj jeho tvrdenia o tom, že neupravenie styku
s maloletým dieťaťom nebolo predmetom rodičovskej dohody, ako nedôvodné.18. Tým, že otec podal odvolanie proti rozsudku, resp. jeho výrokom I., III. a IV., proti ktorým zákon
nepripúšťa podať odvolanie, odvolací súd odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).