Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/273/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201788
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 444 873, so sídlom: Bratislavská 1/a, 843
56 Bratislava - Záhorská Bystrica, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., IČO:
35 906 464, so sídlom: Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Pavol Blahušiak, advokát
a konateľ, substitučne zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Krajčovičová, s. r. o., IČO: 56 340 419,
so sídlom: Gercenova 3709/4, 851 01 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Zuzana Krajčovičová, advokát a
konateľ, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby (pôvodne: Rada pre vysielanie a retransmisiu),

IČO: 30 844 151, so sídlom: Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. RP/50/2020 zo dňa 19.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/50/2020 zo dňa
19.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 17.06.2020, doručeného žalobcovi dňa
02.07.2020, začal pôvodný žalovaný Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „pôvodný žalovaný“)
voči žalobcovi ako vysielateľovi správne konanie vo veci porušenia ustanovenia § 18aa ods. 1 písm.
a), písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o
telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“), a to s poukazom
na § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

2. Rozhodnutím č. RP/50/2020 (č. k. 1332/SKO/2020) zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) pôvodný žalovaný vyslovil, že žalobca porušil:
I. povinnosť ustanovenú v § 18aa ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 25.05.2020 v čase
o cca 17:31 hod. odvysielal v rámci programovej služby DAJTO doplnkovú obsahovú službu – titulky
pre osoby so sluchovým postihnutím k programu Dva a pol chlapa, ktoré neboli zosynchronizované so

zvukovou stopou programu,
II.povinnosťustanovenúv§18aaods.1písm.c)zákonač.308/2000Z.z.tým,žedňa25.05.2020včase
o cca 17:31 hod. odvysielal v rámci programovej služby DAJTO doplnkovú obsahovú službu – titulky pre
osoby so sluchovým postihnutím k programu Dva a pol chlapa, ktoré neboli v súlade s nasledovnýmipožiadavkami ustanovenými vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z. z. o
titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím (ďalej len „vyhláška“):
- § 1 písm. d), nakoľko čas zobrazenia v prepise/popise skutkového stavu boldom, resp. podčiarknutím

a boldom identifikovaných titulkov nebol dostatočný na zabezpečenie ich čitateľnosti,
za čo mu podľa § 64 ods. 1 písm. d), § 67 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. uložil sankciu - pokutu vo
výške 3 319 Eur so splatnosťou do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že v zmysle § 64 ods. 5
zákona č. 308/2000 Z. z. uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.

II.
Žaloba

3. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“) podľa § 194
a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“), doručenou dňa 31.12.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne
posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a na nedostatočne zistený skutkový stav.

4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že uložením sankcie na základe napadnutého

rozhodnutia boli priamo dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti, žalobca bol
označený za porušovateľa zákona, pričom názor pôvodného žalovaného v týchto otázkach môže
mať v budúcnosti charakter záväzného výkladového stanoviska. Právna úprava neobsahuje možnosť
podania opravného prostriedku, preto žalobca nemal inú možnosť, len podať správnu žalobu.

5. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukazom na § 18aa ods. 1, ods. 2 zákona č.
308/2000 Z. z. a § 1 písm. d) vyhlášky dôvodil, že pôvodný žalovaný na skutkový stav v danej veci zvolil
správnu právnu normu, ktorú následne aj správne interpretoval, avšak ju nesprávne aplikoval, čo malo
za následok nesprávne právne posúdenie veci a vydanie nezákonného rozhodnutia. Pôvodný žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nezdôvodnil, na základe čoho považoval externý záznam, ktorý

bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, za dostatočný, preukazujúci údajné porušenie
zákona. Podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe čoho mal za preukázané, že práve takýto externý
záznam je jediný správny a smerodajný pre konštatovanie porušenia zákona, keď doplnková obsahová
služba – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím k programu – spĺňala všetky požiadavky zákona
aj vyhlášky.

6. V rámci nedostatočného zistenia skutkového stavu žalobca poukázal na § 16 ods. 3 písm. l) zákona č.
308/2000 Z. z., z ktorého pre neho ako pre vysielateľa vyplýva povinnosť uchovávať záznam vysielania
a na požiadanie ho predložiť pôvodnému žalovanému. Program bol odvysielaný dňa 25.05.2020,
Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené 02.07.2020, teda ešte v čase, keď bol záznam

povinný uchovávať. Pôvodný žalovaný napriek tomu žalobcu nepožiadal o jeho predloženie za účelom
presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Namiesto toho vykonal monitoring sporného
programu externým záznamom s multimediálnym prístupom prostredníctvom digitálnej kamery s tým,
že nemal žiadne pochybnosti o správnosti vykonaného monitoringu, ani jeho grafického vyhotovenia.
Pôvodný žalovaný nijako neustálil skutkový stav tak, aby bolo nado všetky pochybnosti zrejmé, že

ním namietaná absencia synchronizácie titulkov s programom a nezabezpečenie dostatočného času
na ich čitateľnosť nastala na strane žalobcu, nie na strane poskytovateľa retransmisie, resp. že ním
použitý externý záznam programu nevykazoval nedostatky, ktoré následne pôvodný žalovaný pričítal
na ťarchu žalobcovi. Pôvodný žalovaný mal postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo, pretože
nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané pochybenie žalobcu, keďže existujú pochybnosti

o kvalite a bezchybnosti externého záznamu, ktorý slúžil ako podklad rozhodnutia. Žalobca dôvodil tým,
že vykonal interný prieskum, čoho výsledkom bolo zistenie, že titulky boli riadne zosynchronizované
so zvukovou zložkou programu a bol zabezpečený aj dostatočný čas pre ich čitateľnosť. Žalobca
vyjadril pochybnosť, na základe čoho mal pôvodný žalovaný za to, že externý záznam poskytnutý
retransmitorom bol smerodajným podkladom rozhodnutia. Pôvodný žalovaný v tomto konaní zvolil

postup, keď si zabezpečil dôkazný materiál pre rozhodnutie od tretieho subjektu namiesto priamo
od žalobcu, pričom neodôvodnil svoje závery, na základe ktorých mal za to, že záznam je správny,
smerodajný, postačujúci na záver o porušení zákona bez dôvodných pochybností. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení súdu predložil záznam vysielania programu Dva a pol chlapa z 25.05.2020v podobe dvoch DVD nosičov (DVD nosiče boli následne predložené osobitným podaním doručeným
súdu dňa 26.01.2021) so záverom, že v danej veci existovali dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na samotné rozhodnutie a pôvodný žalovaný tieto dôkazy nevykonal. Skutkové zistenia, ku ktorým

dospel, boli podľa žalobcu nesprávne. Odôvodnenie sankcie a výšky pokuty vychádzalo z nesprávnych
skutkových záverov, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo má podľa žalobcu za
následok aj nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia.

7. V ďalšej časti žalobnej argumentácie sa žalobca zameral na odôvodnenie existencie

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Citujúc § 47 ods. 1 Správneho poriadku zdôraznil, že
základnou požiadavkou odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je dať účastníkovi konania
jasnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na základné otázky nastolené v konkrétnej veci, čo podľa
žalobcu napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Jeho záver nie je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov
a premís, ktoré sú predmetom konania. Napadnuté rozhodnutie je z tohto hľadiska vágne, rozporuplné,
nemajúce podklad v skutkovom stave veci. Nie je presvedčivo odôvodnené, v odôvodnení úplne alebo

čiastočneabsentujúdôvody,záverysúvextrémnomnesúladesoskutkovýmizisteniami,aprávnezávery
zo skutkových zistení v žiadnej z možných interpretácií nevyplývajú.

8. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na
to, že v minulosti nikdy nebol sankcionovaný za nesúlad titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím

v súvislosti s § 1 písm. d) vyhlášky, hoci už bol potrestaný za porušenie ustanovení § 18aa ods. 1 písm.
a), písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. S poukazom na § 64 ods. 1, ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.
zdôraznil, že porušenia § 18aa ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. s poukazom na § 1 písm.
d) vyhlášky sa nedopustil. Z tohto dôvodu je sankcia podľa neho nezákonná a neprimeraná. Pôvodný
žalovaný ho sankcionoval hneď za prvé porušenie tohto ustanovenia, čím porušil princíp právnej istoty.

9. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil pôvodnému
žalovanému na ďalšie konanie, a priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III.

Vyjadrenie pôvodného žalovaného

10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným
krajskému súdu dňa 12.03.2021. Zrekapituloval priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že
žalobca v jeho priebehu nijakým spôsobom nerozporoval externý záznam ako taký. V priebehu konania

dokonca tvrdil, že vysielacie pracovisko nevykazovalo chybu, a priznal, že titulky boli odvysielané
s časovým odstupom, ktorý mal byť spôsobený technickým zlyhaním teletextového vkladača. Žalobca
pripisoval vo svojom vyjadrení k správnemu konaniu chybu operačného stredisku v Prahe, o ktorej
nemal vedomosť. Pôvodný žalovaný poukázal na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. ani Správny poriadok
neobsahujú tzv. liberačné dôvody, ktoré by vysielateľa umožnili zbaviť zodpovednosti za správny delikt.

Pôvodný žalovaný sa teda zaoberal len skutočnosťou, či k porušeniu došlo alebo nie. Žalobcovi sa
v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným
a nedbanlivostným. Pre posúdenie skutkového stavu bolo rozhodujúce, aký bol obsah vysielania
v podobe, v akej ho mohli vnímať diváci, čoho dôkazom je externý záznam. Predmetom posúdenia
skutkového stavu nie je skúmať príčinu vzniku nedostatkov v zobrazení, ale rozhodujúcim je obsah

vysielania,akohomohlivnímaťdiváci.Žalobcabolsobsahomnamietanéhoexternéhozáznamunáležite
oboznámený a do momentu rozhodnutia ho nijakým spôsobom nerozporoval.

11. Pôvodný žalovaný poukázal na rozsudok krajského súdu sp. zn. 3S/26/2011 zo dňa 24.01.2012,
podľa ktorého záznam vyhotovený z televízneho prijímača umiestneného v sídle pôvodného žalovaného

formou kontroly obsahu programovej služby možno považovať za dôkaz získaný v súlade so zákonom.
Externý záznam v danej veci bol preto získaný zákonne a je legitímnym podkladom rozhodnutia. Na
základe uvedeného pôvodný žalovaný nemal pochybnosti o správnosti obsahu externého záznamu
a jeho grafického vyhotovenia, preto tvrdenia žalobcu označil za nepravdivé a zavádzajúce.

12. V ďalšej časti vyjadrenia pôvodný žalovaný v reakcii na povinnosti žalobcu podľa § 16 ods. 3 písm. l)
zákona č. 308/2000 Z. z. upresnil, že žalobca ako vysielateľ je síce povinný uchovávať záznamy, avšak
nie je povinný uchovávať záznamy doplnkovej obsahovej služby, teda teletextu. Žalobca v priebehuceléhoadministratívnehokonaniauvedenúnámietkunevzniesolatakýtodôkaznenavrhol,hocimožnosť
mal, dokonca bol na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov pôvodným žalovaným vyzvaný.

13. Pôvodný žalovaný označil za zavádzajúce a ničím nepodložené aj ďalšie žalobné námietky
s poukazom na obsahom napadnutého rozhodnutia i na ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. a ich
výklad. Napadnuté rozhodnutie považoval za súladné so zákonom, nevykazujúce vytýkané vady a
vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

14. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu
dňa 31.03.2021 (replika). Zotrval na svojich predošlých vyjadreniach a žalobnom návrhu a zdôraznil,
že v danom konaní bolo potrebné preveriť aj skutočnosť, či zistené nedostatky neboli spôsobené

prevádzkovateľom retransmisie. Pôvodný žalovaný podľa neho nebol oprávnený automaticky vyvodiť
voči žalobcovi zodpovednosť.

15. Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/2022 Z. z.“) bol

s účinnosťou od 01.08.2022 zrušený zákon č. 308/2000 Z. z. a pôsobnosť pôvodne žalovaného Rada
pre vysielanie a retransmisiu prešla na žalovaného Rada pre mediálne služby v zmysle § 227 ods. 5,
§ 236 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. Súd preto ďalej v zmysle § 180 ods. 3 SSP konal s Radou pre
mediálne služby v procesnom postavení žalovaného orgánu verejnej správy.

16. K replike žalobcu bola podaná duplika žalovaného, ktorá bola doručená súdu dňa 04.10.2024.
Žalovaný ako právny nástupca pôvodného žalovaného čiastočne zopakoval predchádzajúce vyjadrenie
a zdôraznil, že nebol dôvod spochybňovať hodnovernosť externého záznamu. Rozhodujúcou
skutočnosťou bolo posúdenie obsahu predmetného programu v takej podobe, v akej ho mohli vnímať
diváci, teda to, čo bolo reálne odvysielané a čo mohli diváci na svojich televíznych prijímačoch sledovať.

Napadnuté rozhodnutie považoval za bezvadné a zákonné a zotrval na svojom návrhu žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
V.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

19.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

20. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

23. Podľa § 18a zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť multimodálny
prístup k programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú
vysiela digitálne, bolo najmenej
a) 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím,

alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich,
b) 3 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

24.Podľa§18aaods.1zákonač.308/2000Z.z.titulkypreosobysosluchovýmpostihnutímsúobrazovo
zachytený text v slovenskom jazyku, ktorý
a) je synchronizovaný so zvukovou stopou audiovizuálneho diela alebo programu,

b) zachytáva hovorený prejav v audiovizuálnom diele alebo v programe spôsobom, ktorý osobám so
sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu a
c) je v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá
ministerstvo kultúry podľa odseku 2.

25. Podľa § 18aa ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo kultúry, ustanoví požiadavky, ktoré musia spĺňať titulky pre osoby so sluchovým postihnutím
sprevádzajúce audiovizuálne diela, programy televíznej programovej služby a programy audiovizuálnej
mediálnej služby na požiadanie.

26. Podľa § 1 písm. d) vyhlášky titulky pre osoby so sluchovým postihnutím (ďalej len "titulky") musia
spĺňať tieto technické požiadavky: čas zobrazenia titulku je primeraný na zabezpečenie jeho čitateľnosti.

27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní
iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z. z.“)
doplnková obsahová služba je obsahová služba, ktorá priamo súvisí s televíznou programovou službou
alebo rozhlasovou programovou službou, ak informácie alebo komunikáty, ktoré tvoria jej obsah, tvoria
spolualebojednotlivoajobsah,ktorýjeurčenýnapríjemverejnosťoualebokoncovémuužívateľovispolu
s programovou službou; doplnkovou obsahovou službou je najmä rozhlasová dátová služba, teletext,

jazyková mutácia programovej služby, multimodálny prístup k programovej službe a interaktívny prístup
k programovej službe.

28. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z. multimodálny prístup k programovej službe je doplnková
obsahová služba vysielaná súbežne s príslušnou televíznou programovou službou umožňujúca

prístup nepočujúcich alebo nevidiacich k reláciám vysielania alebo iným zložkám programovej služby,
najmä prostredníctvom titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočenia do posunkovej reči
nepočujúcich a hlasového komentovania pre nevidiacich.

29. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.

30. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak
vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu

rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola
porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,
ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30,
ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez
oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].

31. Podľa § 67 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží vysielateľovi televíznej programovej
služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu pokutu od 3 319 eur do 66 387 eur a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu pokutu od 995 eur do 19916 eur a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie od 100 eur do 5 000 eur, ak
porušil osobitné povinnosti vysielateľa pri vysielaní programov vo verejnom záujme a pri zabezpečení
multimodálneho prístupu k programovej službe (§ 18 až 18b).

32. Podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy
vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ
povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na
zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.

33. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/273/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-1S/273/2020.

35. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm.

a) SSP na deň 05.06.2025, ktorého sa zúčastnil žalobca prostredníctvom substitučne splnomocneného
právneho zástupcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť na ňom neospravedlnil,
hoci naň bol riadne a včas predvolaný, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s § 114 SSP.

36. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13

ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie pôvodného
žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v
žalobe a pri zohľadnení možnej existencie vád trestania podľa § 195 SSP, a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového stavu
pôvodným žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie trpí vadou

nepreskúmateľnosti.

37. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pôvodného
žalovaného, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 3 319 Eur za porušenie povinností vysielateľa
pri poskytovaní multimodálneho prístupu k programovej službe DAJTO, keď v súvislosti s jeho

poskytovaním nedodržal podmienky kladené na kvalitu vysielania titulkov pre osoby so sluchovým
postihnutím k programu Dva a pol chlapa, konkrétne nezabezpečil ich synchronizáciu so zvukovou
stopou a ich čitateľnosť z hľadiska času ich zobrazenia.

38. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ako podklad rozhodnutia pôvodnému

žalovanému slúžil externý záznam vysielania programu Dva a pol chlapa zo dňa 25.05.2020 na
programovej službe DAJTO, vyhotovený prostredníctvom digitálnej kamery Sony HDR – CX240E (ďalej
aj „externý záznam“), Prepis/popis skutkového stavu k správnemu konaniu č. 1332/SKO/2020 (ďalej
aj „prepis“), Zápisnica o kontrole obsahu programovej služby z 25.05.2020 (ďalej aj „zápisnica“) a
vyjadrenie žalobcu doručené pôvodnému žalovanému dňa 22.09.2020 s prideleným číslom 1332/

SKO/2020-4. Externý záznam mal byť podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zabezpečený
v priestoroch pôvodného žalovaného za súčinnosti poskytovateľa retransmisie – spoločnosti UPC
BROADBAND SLOVAKIA s.r.o. s poukazom na technické možnosti, teda že nie je povinnosťou
vysielateľa uchovávať záznamy teletextu, a súčasne že nahrávacie zariadenia pôvodného žalovanéhoneumožňujú takéto zaznamenávanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k použitiu externého
záznamu pôvodný žalovaný stručne uviedol, že nemal pochybnosti o jeho správnosti čo do jeho obsahu
a grafického vyhotovenia. Z externého záznamu následne vyvodil svoje závery. Prepis bol prevzatý

do obsahu napadnutého rozhodnutia a tvorí súčasť jeho odôvodnenia, pričom vychádza z externého
záznamu, resp. je jeho prepisom, teda pretransformovaním externého záznamu do písomnej podoby.
Pôvodný žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sústredil na podrobnú analýzu prepisu vo
vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu, teda k porušeniu povinnosti žalobcu ako vysielateľa.
Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, pôvodný žalovaný vychádzal z jeho obsahu, v rámci ktorého žalobca

uviedol, že titulky boli odvysielané s časovým posunom, ktorý bol spôsobený technickým zlyhaním
teletextového vkladača, chyba nastala na strane operátora – vysielacieho pracoviska v Prahe, ktorý
napriek vzniku tejto chyby tento problém vysielateľovi nenahlásil.

39. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 25.05.2020 bola zamestnankyňou Kancelárie
Rady pre vysielanie a retransmisiu vyhotovená Zápisnica o kontrole obsahu programovej služby DAJTO,

konkrétne programu Dva a pol chlapa, s predmetom kontroly podľa § 18aa zákona č. 308/2000
Z. z. Zo zápisnice vyplýva, že kontrola bola vykonaná v sídle pôvodného žalovaného a boli z nej
vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy vo formáte MPEG-4, ktoré sú uložené na CD-disku (externý
záznam), tvoriaceho súčasť administratívneho spisu. Z obsahu prepisu, ktorý je rovnako súčasťou
administratívneho spisu, vyplýva, že bolo monitorové vysielanie Dva a pol chlapa, vysielané dňa

25.05.2020, čas vysielania 17:31 hod., časy prepisu boli uvádzané zo záznamu z kamery, nahrávaného
v priestoroch pôvodného žalovaného. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré bolo v rámci administratívneho
konania doručené pôvodnému žalovanému dňa 22.09.2020, vyplýva, že na základe Oznámenia o začatí
správneho konania žalobca preveril, či boli titulky z jeho strany zosynchronizované správne. Software
vysielacieho pracoviska v Prahe nevykazoval chybu, teda v čase odosielania tituliek sa ich časové

kódy zhodovali. Napriek uvedenému boli v skutočnosti titulky odvysielané s časovým posunom, ktorý
bol spôsobený technickým zlyhaním teletextového vkladača. Za účelom minimalizácie rizika vzniku
obdobných chýb žalobca disponuje dvomi teletextovými vkladačmi. Aj napriek tejto skutočnosti žalobca
konštatoval, že sa nepodarilo odhaliť nesynchronizáciu tituliek s hovoreným slovom včas. Chyba nastala
na strane operátora (vysielacieho pracoviska v Prahe), ktorý napriek vzniku tejto chyby tento problém

vysielateľovi nenahlásil.

40. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že
pôvodný žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s ustálením skutkového stavu v predmetnej
veci nevysporiadal vôbec alebo len nedostatočne so zásadnou otázkou týkajúcou sa vykonaného

dokazovania, a to s otázkou pôvodu, okolností a spôsobu získania, ani charakteru dôkazu – externého
záznamu vysielania programu Dva a pol chlapa odvysielaného dňa 25.05.2020 v čase cca o 17:31
hod., pričom tento dôkaz bol rozhodujúcim pre vyslovenie porušenia zákona na strane žalobcu a bol
podkladom pre ďalšie dôkazy, o ktoré pôvodný žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie (Prepis/popis
skutkového stavu k správnemu konaniu č. 1332/SKO/2020, Zápisnica o kontrole obsahu programovej

služby z 25.05.2020). Posúdenie uvedených skutočností vo vzťahu ku kľúčovému dôkazu má vplyv
nielen na posúdenie zákonnosti samotného kľúčového dôkazu, ale aj na zákonnosť dôkazov od
neho odvodených, a to v zmysle doktríny „plodov/ovocia z otráveného stromu“, ktorá má svoj základ
v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a z ktorej vyplýva, že pokiaľ je dôkaz zadovážený v
rozpore so zákonom, tak i ďalšie naň nadväzujúce alebo z neho vychádzajúce dôkazy sú nezákonné,

hoci tieto sami osebe rozpor so zákonom nevykazujú. Ergo, ak bol dôkaz získaný v príčinnej súvislosti
s nezákonne získaným dôkazom, aj tento nesie vadu nezákonnosti a je neprípustný. Tieto skutočnosti
však pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil.

41. Pôvodný žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, ako prebiehala primárna

fáza vykonaného dokazovania v danej veci, ktorou je vyhľadávanie a zabezpečovanie dôkazov, ani
fáza hodnotenia dôkazov. Správny súd podotýka, že s otázkou posúdenia zákonnosti konkrétneho
dôkazu sa priamo spája aj vyhodnotenie otázky zákonnosti subjektu, ktorý dôkaz získal/zabezpečil,
zákonnosť titulu, na základe ktorého k zabezpečeniu došlo – teda z akého zákonného oprávnenia
k tomu došlo, v akej súvislosti (okolnosti), resp. na aký podnet, akým procesným postupom, teda či

bol postup zabezpečujúceho subjektu v súlade so zákonom, a pod. Od týchto skutočností sa potom
odvíja aj hodnotenie charakteru dôkazu, najmä z hľadiska subjektívnych faktorov naň vplývajúcich, jeho
výpovednej hodnoty a zákonnosti. K týmto skutočnostiam sa však pôvodný žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nevyjadril, obmedzil sa len na konštatovanie, že o externom zázname nemá žiadnepochybnosti, čo z hľadiska presvedčivosti a preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako ani
z hľadiska zachovania práv žalobcu ako účastníka predmetného administratívneho konania, ktorého
výsledkom je správna sankcia, nie je postačujúce. Správny súd podotýka, že ak bol v konaní

zabezpečený jediný priamy dôkaz v neprospech žalobcu, ktorý hrá kľúčovú úlohu v celom procese
hodnotenia porušenia zákona a uloženia sankcie, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nároky na
preverenie jeho zákonnosti a odôvodnenie úvah správneho orgánu v tomto smere sú vysoké a musia
zodpovedať závažnosti takéhoto hodnotenia.

42. Pôvodný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil ani to, prečo sa pri
rozhodovaní uspokojil práve s týmto dôkazom ako s dôkazom kľúčovým, prečo ho z hľadiska celkovej
dôkaznej situácie považoval za smerodajný a prečo nezabezpečil a nevykonal aj ďalšie dôkazy za
účelom zistenia skutočného stavu veci, najmä s poukazom na zákonnú povinnosť žalobcu uchovávať
a poskytnúť záznamy vysielania na požiadanie pôvodnému žalovanému v zmysle § 16 ods. 3 písm. l)
zákona č. 308/2000 Z. z., bez ohľadu na to, či jeho predpoklad vo vzťahu k uchovávaniu teletextového

záznamu bol alebo nebol správny. Takýto postup pôvodného žalovaného je o to menej pochopiteľný,
že obsahom vyjadrenia žalobcu z 22.09.2020 bolo aj tvrdenie, že problém nastal na strane tretieho
subjektu, čo už v tom štádiu konania naznačovalo možnú existenciu viacerých línií skutkového stavu.
Správny súd podotýka, že pôvodný žalovaný je pri preukazovaní porušenia zákona vo vzťahu ku skutku,
ktorý je považovaný za sankciu s trestnoprávnym charakterom, ako tomu je v prejednávanej veci,

povinný objasňovať nielen skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu, ale aj skutočnosti svedčiace v
jeho prospech, pričom dôkazy hodnotí jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomnej súvislosti. Pôvodný
žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k tomu, prečo považoval vykonané dokazovanie za
dostatočné len na základe jedného získaného dôkazu, prečo nepreveril tvrdenia žalobcu uvedené
v jeho vyjadrení z 22.09.2020 a aké boli jeho ďalšie možnosti pri získavaní a zabezpečovaní dôkazov.

Postup pôvodného žalovaného bol v tomto smere nejasný, neodôvodnený, čo môže navodzovať dojem
uplatňovania svojvôle z jeho strany.

43. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti, konkrétne vadou nedostatku dôvodov, na ktorých je založené, keďže pôvodný

žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s kľúčovými otázkami dokazovania v danej veci, preto správny
súd prisvedčil námietke žalobcu o existencii žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

44. V nadväznosti na uvedené správny súd zároveň dospel k záveru, že skutkový stav tak, ako
ho zistil pôvodný žalovaný, nebol na posúdenie danej veci postačujúci a nebol objektívne zistený.

K jeho ustáleniu došlo len na základe jediného dôkazu, ktorý nebol podrobený konfrontácii s inými
dôkazmi, navyše dôkazu s neidentifikovaným pôvodom a charakterom, bez možnosti posúdiť jeho
zákonnosť tak, ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach rozsudku. Správny súd zastáva názor,
že vzhľadom na uvedené, za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybností o ňom, sa javí ako vhodné v ďalšom konaní siahnuť okrem iného aj po dôkazných

prostriedkoch, ktoré nepodliehajú subjektívnym faktorom a sú založené napríklad na odborných
znalostiach, keďže dôkazným prostriedkom v správnom konaní môže byť aj znalecký posudok, čo
je na ďalšom zvážení správneho orgánu, ktorého úlohou bude využitie takejto možnosti vyhodnotiť
s adekvátnym odôvodnením tomu zodpovedajúcich úvah. Správny súd podotýka, že dôkazné bremeno
v danej veci ťaží primárne žalovaného, ktorý je povinný preukázať porušenie zákona bez dôvodných

pochybností, pri aplikácii základných trestnoprávnych zásad, najmä zásady in dubio pro reo, teda
v pochybnostiach v prospech obvineného, a s ňou súvisiacej zásady prezumpcie neviny, ktorá vo
svojej podstate znamená, že obvinený sa považuje za nevinného až do okamihu, kým príslušné orgány
nepreukážu opak, alebo že nedokázaná vina sa rovná dokázanej nevine.

45. V súvislosti s úplnosťou skutkového stavu správny súd taktiež poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1S/196/2018 zo dňa 26.01.2023 v obdobnej veci, týkajúcej sa rovnakého
žalobcu a žalovaného, v ktorej správny (krajský) súd vyslovil predčasnosť skutkových záverov
žalovaného s poukazom na nedostatky preverenia technického stavu externého záznamu, resp.
technických pochybení pri jeho prehrávaní, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec a s ktorými

sa správny súd vo vzťahu ku skutkovému stavu v danej veci stotožňuje. Súd v označenom rozsudku
vyslovil nasledujúce závery:
„62. Krajský súd v Bratislave ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej č.
RP/34/2018 zo dňa 07.11.2018, vrátane jej postupu v administratívnom konaní, a to jednak v rozsahužalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP a dospel k záveru,
že žalovaná v predmetnej veci náležite nepostupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci
si nezadovážila dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, nezistila skutočný

stav veci, resp. to z administratívneho spisu nevyplýva, čo má za následok vydanie napadnutého
rozhodnutia predčasne, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za súladné
so zákonom.
63. Trestnosť správnych deliktov sa riadi obdobnými princípmi ako trestnosť trestných činov. Pre
trestnosť konania musí byť naplnená aj materiálna stránka deliktu (Nejvyšší správní soud sp.zn. 8As

17/2007). Podstatou správnych deliktov je postih za konanie v rozpore s právom. K jeho trestnosti
však nepostačuje, že konanie po formálnej stránke vykazuje znaky skutkovej podstaty deliktu, pokiaľ
zároveň nie je konaním spoločensky nebezpečným (škodlivým). Aby mohlo byť určité protiprávne
konanie klasifikované ako správny delikt, musí byť okrem formálnych znakov deliktuálneho konania
naplnená aj materiálna stránka správneho deliktu, a konanie musí vykazovať určitú mieru spoločenskej
nebezpečnosti vo vzťahu k porušenej povinnosti, stanovenej zákonom na ochranu zodpovedajúcich

hodnôt. Na týchto záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že zákony upravujúce správne delikty
stricto sensu materiálnu stránku správneho deliktu neupravujú (Nejvyšší správní soud sp. zn. 8As
17/2007).
64. Konanie, ktorého formálne znaky sú označené zákonom za iný správny delikt, napĺňa v bežne
sa vyskytujúcich prípadoch materiálny znak iného správneho deliktu, pretože porušuje alebo ohrozuje

určitý záujem spoločnosti. Z tohto záveru však nemožno dôvodiť, že by k naplneniu materiálneho
znaku skutkovej podstaty správneho deliktu došlo vždy, keď je naplnená formálna stránka skutkovej
podstaty správneho deliktu. Pokiaľ sa k okolnostiam konania, ktoré naplnia formálne znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu pridružia také významné okolnosti, ktoré vylučujú, aby takým konaním bol
porušený alebo ohrozený právom chránený záujem spoločnosti, nedôjde k naplneniu materiálneho

znaku správneho deliktu a také konanie potom nemôže byť označené za správny delikt (Krajský soud
v Brne sp. zn. 3lAf 23/2012-40).
65. Podľa názoru súdu je tiež podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v
podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Samotné porušenie zákona
môže naplniť materiálny znak správneho deliktu. Podľa § 67 ods. 6 zák. č. 308/2000 Z.z., Rada uloží

vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu pokutu od 3 319
eur do 66 387 eur, ak porušil osobitné povinnosti vysielateľa pri vysielaní programov vo verejnom záujme
a pri zabezpečení multimodálneho prístupu k programovej službe, v preskúmavanej veci ust. § 18aa
ods. 1 písm. b/ a to, že titulky pre osoby so sluchovým postihnutím nezachytávali hovorený prejav v
programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu.

66. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so
všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať
formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len
vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom
právnychpredpisov.Súdtedamusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikáciamusiasmerovať

k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická
aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť
absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad
v duchu zákona.
67. V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným

a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre
súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa
ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na

súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd napr. vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol,
že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže
to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru Ústavného súdu preto
ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú
súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu

ochranu podľa čl. 46 Ústavy (II. ÚS 50/01).
68. Tiež je potrebné zdôrazniť, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho
úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či
orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov prevydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená
zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom
verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

69. Z ust. § 197 SSP vyplýva, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, alebo podľa jeho uváženia dokazovanie môže aj doplniť. Konanie správneho súdu v
plnej jurisdikcii (§ 197 SSP) vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje každému právo, aby súd
rozhodol o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, pričom štrasburská judikatúra za
trestné považuje aj konania, ktoré možno označiť ako priestupky, iné správne delikty či disciplinárne
delikty (napr. Maurer c. Rakúsko z 18.02.1997, Bendenoun c. Francúzsko z 24.02.1994). Napokon,

priamo dikcia ustanovení Správneho súdneho poriadku umožňuje súdu modifikovať skutkový stav
zistený orgánom verejnej správy, ako aj sankciu ním uloženú účastníkovi správneho (a neskôr) súdneho
konania. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
(správneuváženie),preskúmavasúdiba,čitakérozhodnutienevybočilozmedzíahľadískustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

70. Je nesporné, že zákon č. 308/2000 Z.z. je potrebné pri aplikácii vykladať v súlade so zmyslom
a účelom zákona, a v zmysle ust. § 18 až § 18d zabezpečiť v súlade s Národným programom
rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím spoločenskú inklúziu nepočujúcich
a nevidiacich do procesov masovej komunikácie tak, aby sa eliminovali hendikepy, ktoré determinujú
tieto skupiny obyvateľstva pri prístupe k vysielaným, resp. poskytovaným informáciám a tým zabezpečiť

jednotný štandard týchto titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím a tiež zabezpečiť, aby bola ich
obsahová aj formálna stránka na takej úrovni, aby mali reálny prínos pre nepočujúcich pri pozeraní
programu.
71. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dňa 05.04.2018 v čase o cca 11:02 hod., o cca 12:18
a v dňa 06.04.2018 v čase o cca 10:52 hod. a o cca 12:07 hod. odvysielal v rámci programovej služby

TV DOMA doplnkovú obsahovú službu - titulky pre osoby so sluchovým postihnutím k programu „Nikdy
ťa neopustím“ (21. až 24. časť).
72. Tiež nebolo sporné, že monitoringom predmetného záznamu programu bolo zistené, že v
rámci zobrazených titulkov absentoval na viacerých miestach textový prepis replík, či dialógov, ktoré
obsahovali pre dej podstatné informácie. Žalobca však namietal, že takéto zobrazenie titulkov mohlo

byť spôsobené technickými problémami na strane žalovanej, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť a bol
presvedčený, že titulky odvysielal správne.
73. Na podporu tohto tvrdenia právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.01.2023 uviedol, že
približne 1,5 roka dozadu žalovaná v obdobných veciach, a to pri problémoch so zobrazením titulkov
žalovaná skúmala technické pochybenia a následne ak sa preukáže, že technické pochybenie žalobca

nespôsobil, konanie zastaví.
74. V reakcii na uvedené zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 26.01.2023 potvrdil skutočnosť
uvádzanú právnym zástupcom žalobcu a to, že ak sa zistí isté pochybenie, žalovaná konanie preruší
za účelom zistenia technického pochybenia. V prípade, že sa preukáže technické pochybenie, ktoré
žalobca nemohol ovplyvniť, konanie sa následne zastaví, ide o obdobné prípady ako preskúmavaná vec.

75. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé,
na základe čoho žalovaná konštatovala a mala za preukázané, že zobrazenie titulkov nemohlo byť
spôsobené technickou chybou v príjme doplnkovej služby žalovanej alebo nastaveniami retransmitora,
čonamietalajpočassprávnehokonania,správnysúdtejtonámietkežalobcuprisvedčil,atoajsodkazom
na obsah administratívneho spisu...“

Správny súd ďalej uviedol:
„78. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R
(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov Rady Európy 13.02.1991
(ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
[ďalej len „ESĽP“; (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)], správny súd dáva do pozornosti,

že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb -podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, a je preto
nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávnazodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie č. (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom

konaní, vydaniu rozhodnutia o vine a sankcii musí predchádzať vykonanie dokazovania za účelom
nesporného preukázania porušenia právnej povinnosti, ako aj kto sa porušenia právnej povinnosti
dopustil, pričom povinnosťou orgánu verejnej správy je pri zisťovaní skutkového stavu deja porušenia
právnejpovinnostipostupovaťvsúčinnostisosubjektom,ktorémusaporušenieprávnejpovinnostikladie
za vinu a dať mu príležitosť sa na takomto dokazovaní zúčastniť.

79. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 571/2015-47, nález ÚS SR
sp.zn. PL. ÚS 106/2011) ako aj najvyššieho súdu (rozsudky NS SR 8Sž/18, 22, 23, 24/2011, 6Sž/19, 23,
27/2011) vyplýva, že pre nedostatok právnej úpravy v administratívnom trestaní musia byť obvinenému
z administratívneho deliktu zaručené všetky práva, ktoré zaručuje zákonodarca pri postihu páchateľa
trestného činu, a preto v administratívnom konaní predmetom ktorého je administratívne trestanie, je
povinnosťou orgánu štátnej správy postupovať analógia legis v zmysle trestnoprávnej úpravy v Trestnom

zákone a Trestnom poriadku.
80. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ orgán verejnej správy v konaní administratívneho trestania
rozhoduje o vine a treste obvineného z administratívneho deliktu, jeho povinnosťou je zistiť vo veci
skutkový stav tak, aby bolo preukázané, že osoba obvinená z administratívneho deliktu tento spáchala
a táto skutočnosť nespochybniteľným spôsobom aj vyplývala z administratívneho spisu, čo v danom

prípade nebolo splnené, pretože z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaná sa námietkami
žalobcu týkajúcimi sa technického stavu záznamu nezaoberala vôbec, hoci ako vyplynulo z vyjadrenia
žalovanej na pojednávaní, v obdobných prípadoch preveruje technické pochybenia pri prehrávaní
záznamu, ktoré nie vždy sú na strane žalovanej.
81. Správny súd preto konštatuje, že rozhodnutie žalovanej v časti výroku I., ktorým uznal žalobcu

vinným zo spáchania správneho deliktu, a to porušenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 18aa ods. 1
písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe TV DOMA v rámci programu Nikdy ťa
neopustím (21. časť) dňa 05.04.2018 v čase o cca 11:02 hod. a 12:18 hod. (22. časť) a dňa 06.04.2018
v čase o cca 10:52 hod. (23. časť) a o cca 12:07 hod. (24. časť) odvysielal doplnkovú obsahovú službu -
titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktoré nezachytávali hovorený prejav v programe spôsobom,

ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožnil porozumieť jeho obsahu, je predčasné. Podľa názoru
súdu toto konštatovanie žalovanej nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže
v konaní nebolo preukázané, že žalobca odvysielal doplnkovú obsahovú službu - titulky pre osoby
so sluchovým postihnutím v rámci predmetného programu spôsobom, ktorý by osobám so sluchovým
postihnutím neumožnil porozumieť obsahu hovoreného prejavu v programe.

82. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohla potom Rada s prihliadnutím na daný skutkový a
právny stav veci mať automaticky za to, že žalobca porušil povinnosť v zmysle § 18aa ods. 1 písm. b/
zákona o vysielaní, a že teda týmto konaním sa žalobca dopustil príslušného správneho deliktu.
83. V danom kontexte súd len pripomína, že je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na
konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady

a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti
urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v
procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť
je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale

predovšetkým spravodlivé.“

46. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobných
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a

je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky.

47. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.48. Pokiaľ ide o nový dôkaz – dva DVD nosiče obsahujúce záznam vysielania programu Dva a pol
chlapa, ktorý bol žalobcom predložený v tomto správnom súdnom konaní, správny súd vzhľadom na
dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebné pristúpiť k doplneniu dokazovania

jeho vykonaním [§ 120 písm. a) SSP].

49. Správny súd na dôvažok uvádza, že nepristúpil k posúdeniu existencie žalobného dôvodu podľa §
191 ods. 1 písm. c), keďže hodnotenie právneho posúdenia veci by bolo v kontexte s dôvodmi zrušenia
napadnutého rozhodnutia v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako si žalovaný ustáli skutkový stav

v danej veci, bude povinný vysporiadať sa aj s jej právnou stránkou, teda s otázkou zákonnej aplikácie
ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., pričom prípadné ďalšie vydané rozhodnutie bude povinný po
všetkých stránkach dostatočne a presvedčivo odôvodniť, so zreteľom na otázky dokazovania.

50.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPaúspešnémužalobcovipriznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.