Uznesenie – Oddĺženie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119211116
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Obec Keť, Keť 245, 935
64 Keť, IČO: 00 307 190, 2/ Q-termo, s. r. o., Hlavná ulica 487/37, 018 64 Košeca, IČO: 36 347 710, obaja
právne zast. Nagy & Nagy s.r.o., Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanému:
F.. X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, XXX XX A., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 32Odi/2/2019-415 zo dňa 02. decembra 2022 v
spojení s opravným uznesením č.k. 32Odi/2/2019-476 zo dňa
29. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
32Odi/2/2019-415 zo dňa 02. decembra 2022 v časti proti výrokom II. a IV. odmieta.

II. Žalobca 2/ má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Odi/2/2019-415 zo dňa 02. decembra
2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 32Odi/2/2019-476 zo dňa 29. júna 2023 v odvolaním
napadnutej časti I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zrušil oddlženie dlžníka F..
X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B.: A. XX, XXX XX A., ktorý bol oddlžený rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k.
30OdK/27/2019 - 33 zo dňa 16.04.2019, pre nepoctivý zámer. Druhým výrokom zamietol žalobu žalobcu
v2.radevočižalovanému.Tretímvýrokompriznalžalobcoviv1.radevočižalovanémunároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Štvrtým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi v 2. rade nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 79, § 137 písm.
d), § 149, § 150, § 151, § 154, § 155, § 161, § 185 § 187, § 188 ods. 1, § 191 ods. 1, § 196, § 197,
§ 198, § 199, § 200, § 201, § 202, § 203, § 204, § 205, § 215, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 a 2, § 120 ods.
2, § 166 ods. 1, § 166a, § 166b, § 166e ods. 1 a 2, § 166f ods. 1 a 4, § 166g ods. 1, 2, 3 a 5 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 628, § 629, § 630 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2019 sa žalobca 1/, ako veriteľ
žalovaného, domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorý bol oddlžený
konkurzom, a to uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 30OdK/27/2019 zo dňa 16.04.2019. Súd
uznesenímzodňa28.09.2021,právoplatnýmdňa22.10.2021pripustil,abydokonanianastranežalobcu

pristúpila spoločnosťQ-termo, s.r.o. so sídlom Hlavná ulica 487/37, Košeca, IČO: 36 347 710. Žalobca podal návrh na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dňa 30.09.2019, pričom uznesenie Okresného súdu Nitra sp.
zn. 30OdK/27/2019 zo dňa 16.04.2019 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.05.2019. Z

uvedeného mal súd za preukázané, že žalobcom bol podaný návrh v lehote šiestich rokov od vyhlásenia
konkurzu tak, ako to ustanovuje § 166f ods. 1 ZKR.

3. Žalobca 1/ odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu skutočnosťou, že na základe rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva obce Keť, č. 1/2018 zo dňa 14.02.2018, bola žalovanému uložená pokuta vo

výške 18.060,- eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo v spojení s uznesením Ústavného súdu sp. zn. III.
ÚS 122/2018-39 právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.07.2018. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/
namietal v priebehu súdneho konania žalovaný z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že
žalobcova pohľadávka je pohľadávkou podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, a teda jedná sa o pohľadávku
vylúčenú z uspokojenia. Z uvedeného dôvodu (vylúčenia z uspokojenia v konkurze) sa podľa názoru
žalovaného nemohlo jednať o pohľadávku dotknutú oddlžením. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že

žalovaný namietal oprávnenie štatutára žalobcu 1/ konať v mene žalobcu 1/, resp. jeho oprávnenie
splnomocniť advokáta na podanie žaloby a následné zastupovanie v súdnom konaní.

4. Súd poukázal na právny účinok oddlženia, ktorý je v ustanovení § 166e ods. 2 ZKR upravený tak,
že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom,

t.j. pohľadávky vymedzené v § 166a ZKR, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú
voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, pričom podľa § 166e ods. 1
ZKR o oddlžení rozhodne súd tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým
kalendárom. Okrem toho ZKR v ustanovení § 166b komplexne upravuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené

z uspokojenia, a v ustanovení § 166c upravuje nedotknuté pohľadávky. Právnym následkom oddlženia
je teda nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v akom súd zbavil dlžníka dlhov, čo znamená, že
dlhy, resp. záväzky dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľnými v takom rozsahu, v akom sa
neuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového kalendára. Preto ak zákonodarca v ustanovení §
166f ods. 1 ZKR za subjekt, ktorý má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, označil veriteľa, ktorý bol

dotknutý oddlžením, súd bol toho právneho názoru, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer nie je akýkoľvek veriteľ disponujúci pohľadávkou proti dlžníkovi,
ale len veriteľ, ktorého pohľadávka sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia, pretože len takýto
veriteľ bol oddlžením dotknutý.

5. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca disponujúci pohľadávkou, ktorá sa v súlade s ust. § 166b ZKR
stala vyhlásením konkurzu pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, bola oddlžením žalovaného dotknutá
a žalobcovi 1/ tak svedčí aktívna vecná legitimácia v zmysle § 166f ods. 1 ZKR.

6. K druhému dôvodu namietania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ žalovaným súd uviedol, že sa v

celom rozsahu stotožnil so závermi Krajského súdu v Nitre uvedenými v uznesení sp. zn. 11S/98/2018
- 148 zo dňa 30.05.2019, právoplatnom dňa 15.07.2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021. V zmysle vyššie uvedených skutočností
dospel súd k záveru, že žalobca 1/ je aktívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle § 166f ods. 1
ZKR.

7. Žalobca 2/ odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu tým, že je veriteľom žalovaného, pričom jeho
pohľadávka bola zapísaná v zozname pohľadávok správcu. Z odpovede správcu konkurznej podstaty
žalovaného súd zistil, že žalobcovi 2/ bola jeho pohľadávka dňa 19.01.2022 uspokojená v rozsahu
100 %. Nakoľko v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP) žalobca 2/ nedisponoval pohľadávkou,

ktorá by bola dotknutá oddlžením žalovaného, dospel súd k záveru, že žalobca 2/ nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom v zmysle § 166f ods. 1 ZKR, a jeho žalobný návrh zamietol.

8. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil, že boli splnené podmienky na konanie o zrušenie
oddlženia podľa § 166f ZKR, keďže pri žalobcovi 1/ ide o veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením a návrh

bol podaný v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Súd sa ďalej zaoberal dôvodmi, pre ktoré
mal žalobca za to, že žalovaný mal pri oddlžení nepoctivý zámer.9. Prvým dôvodom, pre ktorý žalobca 1/ navrhol zrušenie oddlženia bola skutočnosť, že žalovaný v
zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, pričom na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada (§ 166g

ods. 2 písm. a) ZKR). Súd vo vzťahu k tejto skutkovej podstate dospel k záveru, že táto nebola zo strany
žalovaného naplnená. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal v období rokov 2014 - 2018 nadštandardný
príjem, sama osebe ešte neznamená, že tento príjem pretransformoval do dlhodobého majetku, ktorý
by bol spôsobilý byť zahrnutý do konkurznej podstaty. Žalobca 1/ existenciu majetku, ktorý by mal byť
uvedený v zozname majetku, žiadnym spôsobom nepreukázal.

10. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca 1/ navrhol zrušenie oddlženia bola skutočnosť, že v čase
podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR). Súd mal aj pri tejto skutkovej podstate za to,
že nebola zo strany žalovaného naplnená, a to z rovnakých dôvodov ako uviedol v predchádzajúcom
odseku. Nad rámec súd podotkol, že žalobca 1/ nepreukázal a ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka,
ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti.

11. Tretím a štvrtým dôvodom, pre ktoré žalobca 1/ navrhol zrušenie oddlženia boli skutočnosti, že zo
správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR) a že zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť

niektorého veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR). Nakoľko uvedené dôvody spolu skutkovo súvisia, súd
k nim zaujal spoločný záver. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný naplnil tieto skutkové podstaty nepoctivého
zámeru. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu 1/ voči žalovanému
vznikla dňom doručenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 122/2018 -

39 zo dňa 22.05.2018, t.j. dňom 16.07.2018. Žiadosť o vrátenie daru zo strany rodičov žalovaného
mu mala byť osobne doručená toho istého dňa, pričom jej doručenie bolo žalovaným preukazované
len potvrdením prevzatia na samotnom dokumente, avšak z vykonaného dokazovania nebolo možné
jednoznačne ustáliť, či sa prevzatie reálne uskutočnilo. V uvedený deň (16.07.2018) tak žalovaný musel
mať vedomosť o pohľadávke žalobcu 1/. Dar mal byť vrátený z dôvodu, že žalovaný voči svojim rodičom

hrubo porušoval dobré mravy, pričom žalovaným tvrdené skutočnosti neboli v priebehu súdneho konania
preukázané. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že medzi svedkami ako rodičmi a žalovaným, ako ich
synom, dochádzalo v období mesiacov apríl až máj 2018 k nezhodám, kedy sa menej navštevovali
a vznikali hádky v dôsledku odvolania žalovaného z funkcie starostu obce Keť miestnym referendom,
ktoré sa konalo dňa 21.04.2018. Hrubým porušením dobrých mravov sa podľa konštantnej judikatúry

rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné poručovanie (napr. R 88/1998). Svedkyňa
M. F. pri výpovedi uviedla, že vzťahy sa upravili približne mesiac po konaní referenda. Z uvedeného
vyplynulo, že svedkovia požiadali žalovaného o vrátenie daru až po dvoch mesiacoch odvtedy, kedy
sa ich vzťahy upravili a teda v čase, kedy spolu opäť vychádzali (teda žalovaný v uvedenom čase
neporušoval dobré mravy). Zo spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. V. XXXX/XX (na č.l.

173 - 196) vyplynulo, že nehnuteľnosti boli vrátené svedkom až na náklade Zmluvy o vrátení daru zo dňa
23.08.2018, teda v čase, kedy aj žalovaný priznal, že o pohľadávke žalobcu 1/ vedel. V rozhodnom čase
(júl až august 2018) mal žalovaný len jedného veriteľa - žalobcu 1/. Pohľadávka žalobcu 2/ vznikla na
základe faktúry č. 920180942 zo dňa 11.11.2018 (na č.l. 348). Súd pri vyhodnocovaní poctivého zámeru
žalovaného prihliadal prísnejšie na okolnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného vzhľadom na jeho

vzdelanie (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa) a životné skúsenosti (žalovaný pracoval ako učiteľ
na SSOU Mostová a SSOU Svodín, ako vedúci oddelenia na Nitrianskom samosprávnom kraji, ako
hlavný kontrolór Obce Keť, ako starosta obce Keť a vedúci referátu na Nitrianskom samosprávnom kraji).
Súd tak dospel k záveru, že žalovaný sa na základe simulovaného právneho úkonu (zmluvy o vrátení
daru) zbavil majetku značnej hodnoty tak, aby žalobca 1/ nemohol byť upokojený v rámci exekúcie a

následného konkurzného konania a taktiež za účelom privedenia sa do platobnej neschopnosti, aby
bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Keďže súd dospel k záveru, že boli naplnené dve
skutkové podstaty nepoctivého zámeru zo strany žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 ZKR, rozhodol o
zrušení jeho oddlženia.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore.
Keďže žalobca 1/ bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Nakoľko bol žalovaný vo vzťahu k žalobcovi 2/ úspešný v celom rozsahu,
priznal mu voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že namietal aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu 1/ z dvoch dôvodov, a to, že v mene žalobcu 1/ koná neoprávnená osoba, preto je ním udelená
plná moc právnemu zástupcovi neplatná, a žalobca 1/ nie je veriteľom dotknutým oddlžením. K prvému
dôvodu žalovaný uviedol, že súd namiesto toho, aby splnenie procesných podmienok v zmysle § 161
ods. 1 CSP, na základe žalovaným predložených relevantných dôkazov riadne preskúmal a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správne závery, strohým konštatovaním, že „sa v celom rozsahu stotožňuje so

závermi Krajského súdu v Nitre uvedenými v Uznesení sp. zn.: 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019,
právoplatnom dňa 15.07.2021 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:
6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021“, považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/ za potvrdenú. Vytkol
súdu, že nešpecifikoval, ktoré tvrdenia správneho súdu považoval za argumenty potvrdzujúce aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu 1/. Takýmto procesným postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť
náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia

procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvé inštancie odvolaním. Súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Absencia náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia mala
za následok jeho nepreskúmateľnosť, a tá podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR (R 2/2016)
zakladá inú vadu konania.

14. Upozornil na to, že súd stotožnením sa so závermi správneho a kasačného súdu nechtiac a bez toho,
aby si to bol uvedomil, prakticky potvrdil námietku žalovaného ohľadom chýbajúcej vecnej legitimácie
žalobcu 1/. Krajský súd v Nitre totiž uznesením sp. zn. 11S/98/2018-148 rozhodol o trvaní mandátu
žalovaného, avšak v uznesení absentuje určenie zákonného dôvodu zániku mandátu starostu. Napriek

tomu, že správny súd o zložení sľubu F.. G. bol z Vyhlásenia žalovaného - Obce Keť pre správny
súd vo veci 11 S/98/2018 zo dňa 9.2.2018 informovaný, s touto skutočnosťou sa v uznesení vôbec
nevysporiadal, ani ju neoznačil za dôvod zániku mandátu starostu v zmysle § 13a ods. 1 písm. b) zákona
o obecnom zriadení, teda F.. T. G. za nového starostu nepovažoval. Z toho dôvodu mal za to, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. K druhému dôvodu uviedol, že s právnym názorom súdu týkajúceho sa vymedzenia okruhu
veriteľov dotknutých oddlžením v odseku 90. rozsudku sa vedel stotožniť, ale nebolo mu jasné, akým
myšlienkovým postupom sa podarilo súdu dospieť k tomu, že žalobca 1/ do toho okruhu patrí. Nebolo
mu zrejmé ako a prečo podľa súdu vyplynulo z uvedeného, že „žalobca disponujúci pohľadávkou, ktorá

sa v súlade s ust. § 166b ZKR stala vyhlásením konkurzu pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, bola
oddlžením žalovaného dotknutá a žalobcovi 1/ tak svedčí aktívna vecná legitimácia v zmysle § 166f
ods. 1 ZKR“, keď takáto interpretácia je v príkrom rozpore s ustanoveniami ZKR. Súd sám konštatoval,
že oddlžením v zmysle § 166e ods. 2 ZKR sú dotknuté iba pohľadávky vymedzené v § 166a ZKR a
samotné oddlženie je definované v § 166e ods. 1 ZKR ako zbavenie všetkých dlhov dlžníka, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, akom nebudú uspokojené v
konkurze.

16. Poznamenal, že k aktívnej vecnej legitimácii nestačí, aby pohľadávka žalobcu bola dotknutá
oddlžením,žalobcamusíbyťajveriteľom.Veriteľadefinuje§167lZKR.Prihlásiťpohľadávkudokonkurzu

sú oprávnení iba veritelia. Okresný súd Nitra sa v konkurznom konaní sp. zn 30OdK/27/2019 dňa
13.11.2020 rozhodol, že podanie žalobcu 1/ za prihlášku do konkurzu nepovažoval, čo znamená, že ho
zaveriteľaneuznal.Ztohodôvodujeprávnynázorsúduoaktívnejvecnejlegitimáciižalobcu1/arbitrárny
a aj prekvapivý, keďže zákonný sudca, ktorému bol spor pridelený do 4.7.2022, dňa 6.6.2022 žalobcu
1/ vyzval na späťvzatie žaloby práve z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie. Bol toho názoru,

že rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovaný ďalej poukázal na bod 100. odôvodnenia napadnutého rozsudku a mal za to, že žalobca 1/
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nepoctivého zámeru dlžníka, čo je ďalším dôvodom
na zamietnutie žaloby. V žalobe sú uvedené iba domnienky žalobcu 1/ bez akýchkoľvek dôkazov.

Súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný musel mať vedomosť o pohľadávke
žalobcu 1/ v čase vrátenia daru, nakoľko deň doručenia uznesenia ústavného súdu bol totožný s dňom
prevzatia výzvy na vrátenie daru žalovaným. Žalovaný sa však o potvrdení rozhodnutia obecného
zastupiteľstva o uložení pokuty dozvedel od svojho advokáta až o dva dni neskôr. Súd konštatoval, žez vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, či sa prevzatie (výzvy na vrátenie daru
- pozn. žalovaného) reálne uskutočnilo. Žalovaný k tomu poznamenal, že nakoľko súd nemal žiadnu
zákonnú možnosť svoje pochybnosti verifikovať, musel v zmysle článku 11 ods. 4 CSP brať do úvahy len

skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. Výpovede svedkov a listinné dôkazy svedčili v prospech
žalovaného, ktorý poukázal aj na zásadu in dubio pro reo.

18. K dôvodom vrátenia daru uviedol, že súd by sa mal pri hodnotení dôkazu držať toho, čo svedok
skutočne povedal. Svedkyňa M. F., ako je to v zápisnici z pojednávania zo dňa 2.12.2022 zaznamenané,

doslovnepovedala,že„amesiacpovoľbáchoľutovalžalovaný,žesaknámzlesprával“.Poznamenal,že
komunálnevoľbysavroku2018konali10.novembra,takžedomnienkasúduoupravenísavzťahovpred
vrátením daru je mylná. Zároveň upozornil na to, že súd nemal ani dôvod, ani možnosť skúmať okolnosti
vrátenia daru a porušil § 194 CSP, keď rozhodoval o otázke, na riešenie ktorej nemal kompetenciu. Súd
porušil aj § 202 CSP, keď svedkom kládol otázky ohľadom vrátenia daru, ktoré s predmetom konania
nesúviseli. Poukázal na to, že súd v zmysle článku 16 ods. 2 CSP ani nemohol výsluchy svedkov ako

dôkazy použiť, keďže boli získané v rozpore so zákonom. Výsluch svedkov totiž navrhol právny zástupca
žalobcu 1/ bez platného splnomocnenia. Poukázal na čl. 7 CSP, a mal za to, že súdy môžu konať
zásadne iba na návrh strany a nakoľko v prípade vrátenia daru sa darcovia nemuseli na súd obrátiť,
lebo obdarovaný uznal ich argumenty a na ich výzvu dar vrátil, niet o čom rozhodovať, a skúmanie
okolností vrátenia daru súdom, ktorý ani nie je v zmysle § 13 resp. § 20 CSP miestne príslušným, nebolo

prípustné. Podľa názoru súdu, zo spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. V. XXXX/XX (na
č.l. 173 - 196) vyplynulo, že nehnuteľnosti boli vrátené svedkom až na náklade Zmluvy o vrátení daru
zo dňa 23.08.2018, teda v čase, kedy aj žalovaný priznal, že o pohľadávke žalobcu 1/ vedel.

19. Žalovaný k tomu uviedol, že podľa súdnej praxe a právnej literatúry sa darovacia zmluva zruší

už samotným prejavom vôle darcu, a to v momente ako sa tento prejav vôle dostane do dispozičnej
sféry obdarovaného (§ 45 Občianskeho zákonníka). Následne sa obnoví pôvodný právny vzťah ex
nunc, obdarovaný sa stane neoprávneným držiteľom, a preto je povinný vec vydať. To znamená,
že konanie žalovaného po obdržaní výzvy na vrátenie daru (vyhotovenie zmluvy o vrátení daru a
podanie návrhu na vklad) bolo už determinované a vyplývalo z jeho zákonnej povinnosti v zmysle

§ 451 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v súvislosti s tým poukázal
na bod 2.2 Zmluvy o vrátení daru zo dňa 23.8.2018, kde zmluvné strany výslovne deklarujú, že k
vráteniu daru došlo na základe § 630 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že absentuje teda akákoľvek
snaha žalovaného poškodiť svojho veriteľa. Ďalej mu nebolo jasné, čo si pod pojmom simulovaný
právny úkon súd predstavuje. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého simulácia

(predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom (7 Cdo
12/2012). V tomto prípade ale na základe zmluvy o vrátení daru skutočne došlo k vráteniu daru, čo
potvrdil povolením vkladu Okresný úrad Levice, katastrálny odbor. Mal za to, že súdu sa nepodarilo
dokázať úmysel žalovaného priviesť sa do platobnej neschopnosti, čo je základným predpokladom
existencie nepoctivého zámeru. V čase vrátenia daru žalobca 1/ ešte nedisponoval vykonateľnou

pohľadávkou, teda nebolo možné voči žalovanému nariadiť exekúciu. Exekúcia vedená voči dlžníkovi
je však základnou zákonnou podmienkou na podanie návrhu na oddlženie. Vytkol súdu, že nevysvetlil,
z akého dôvodu konanie žalovaného smerujúce k splneniu zákonnej povinnosti vrátenia daru na výzvu
darcov v čase, kedy ešte neboli dané žiadne predpoklady na podanie návrhu na oddlženie, vyhodnotil
ako úmyselné privedenie sa do platobnej neschopnosti za účelom podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
preto I. výrok rozsudku v spojení s III. výrokom je nesprávny.

20. Žalovaný ďalej namietol nesprávnosť II. výroku rozsudku, keďže mal za to, že nebolo možné
zamietnuť neexistujúcu žalobu. Žalobca 2/ nepodal vlastný návrh na zrušenie oddlženia, ako to vyžaduje

§ 166f ZKR. Rozhodnutie súdu povoliť pristúpenie spoločnosti Q-Termo s. r. o. na návrh žalobcu 1/
do sporu uznesením č. 32Odi/2/2019-170 považoval preto za arbitrárne. Mal za to, že pristúpenie v
zmysle § 79 CSP v tomto prípade je v kolízii so ZKR, pričom lex specialis derogat legi generali preto
neboli splnené procesné podmienky. Postup súdu považoval v tejto otázke za porušenie jeho práva
na spravodlivý súdny proces aj preto, lebo návrh na pristúpenie podal právny zástupca žalobcu 1/,

nedisponujúci platným splnomocnením, teda bez oprávnenia tento návrh podať.

21. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok sp. zn. 32Odi/2/2019-415
zo dňa 2.12.2022 zrušil a žalobu zamietol, resp. konanie zastavil.22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
uviedol,žepovažujecitovanýrozsudoksúduprvejinštanciezaspravodlivýasprávny,založenýnariadne

a dôkladne vykonanom dokazovaní; pričom konajúci súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto
správne právne vyhodnotil a posúdil a rozsudok riadne a presvedčivo odôvodnil.

23. V prvom rade žalobca 1/ a 2/ namietli, že odvolanie žalovaného je v rozpore s ust. § 359 CSP.
Poukázali na to, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Nakoľko

odvolanie žalovaného smeruje voči rozsudku v plnom rozsahu, t.j. aj proti výrokom II. a IV., v ktorých bol
žalovaný úspešný, žiadali, aby odvolací súd pre vyššie uvedenú vadu odvolanie žalovaného poukazom
na ust. § 386 písm. b) a d) odmietol.

24. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ považoval za účelovú, pričom poukázal na
skutočnosť, že určenie (ne)platnosti miestneho referenda na odvolanie starostu nebolo predmetom

tohto konania a akákoľvek argumentácia žalovaného v tomto smere je už vyvrátená a prekonaná.
S predmetnou otázkou sa vysporiadal náležite Krajský súd v Nitre, v rámci konania o určení
neplatnosti miestneho referenda v uznesení č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30.05.2019, právoplatným
dňa 15.07.2019. Krajský súd potvrdil platnosť referenda, ako aj postup povereného zástupcu starostu
pri plnení úloh štatutárneho zástupcu obce. Rozhodnutie krajského súdu bolo následne potvrdené aj

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021. S touto
argumentáciou žalovaného sa náležite vysporiadal Krajský súd v Nitre aj v rozsudku č.k. 8Co/67/2022
- 224 zo dňa 9. januára 2023.

25. V súvislosti s námietkou výkladu pojmu „veriteľ dotknutý oddlžením“ žalobcovia mali za to, že súd

prvej inštancie zaujal v predmetnej otázke správne právne stanovisko a stotožnil sa s odôvodnením
rozsudku aj v tejto časti.

26. Čo sa týka nepoctivého zámeru žalovaného, poukázali na viacero dôvodov, ktoré preukázali
nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení, pričom jeden z týchto dôvodov bolo aj účelové zbavenie sa

majetku veľkej hodnoty žalovaného - vrátenie daru/nehnuteľností svojim rodičom. Mali za to, že žalovaný
sa účelovo zbavil svojho majetku, aby mohol byť následne oddlžený s nepoctivým zámerom. Poukázali
na vykonané dôkazy, a to najmä na svedecké výpovede rodičov a dcéry žalovaného, ktoré súd spolu s
listinnými dôkazmi riadne, správne a presvedčivo vyhodnotil. V ostatnej časti poukázali na odôvodnenie
rozsudku, v ktorom sa súd výstižne, logicky a presvedčivo vysporiadal s predmetnou vecou.

27. Na základe uvedených skutočností žiadali odvolací súd, aby v prípade, ak odvolanie žalovaného
neodmietne, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 32Odi/2/2019 - 415 zo dňa 02. decembra 2022, v
zmysleust.§387CSPakovecnesprávnypotvrdil.Zároveňsiuplatnilinároknanáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

28. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opakovane upozornil, že právny zástupca
nedisponuje platným splnomocnením, preto nie je dôvod na vyjadrenie reagovať. Podotkol, že
jeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom. K skutkovej stránke rozhodnutia uviedol, že súd
v konaní nedokázal snahu žalovaného poškodiť svojho veriteľa a ani jeho úmysel priviesť sa do

platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na oddlženie. Vytkol súdu, že v odseku 103.
napadnutého rozsudku uvádza svoje hodnotenie skutkového stavu, pričom úplne opomenul vyrovnať
sa s argumentáciou žalovaného. Taktiež sa nezaoberal argumentáciou žalovaného ohľadom chýbajúcej
vecnej legitimácie žalobcu 1/. V súvislosti s tým žalovaný upozornil na to, že výrok súdneho rozhodnutia
je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa

prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (NS SR
3Cdo/l 15/2016). Poukázal na to, že Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/98/2018-148 rozhodol o
zániku mandátu žalobcu zamietnutím jeho žaloby. Žiadnou inou právnou otázkou, teda ani legitimitou
nového starostu, sa nezaoberal. Okrem toho právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich
rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, súdy nie sú

viazané rozhodnutiami iných súdov, okrem prípadov vymedzených v § 193 Civilného sporového
poriadku. Okrem skutočností uvedených v odvolaní doplnil, že ak bol žalobca 1/ presvedčený, že
žalovaný sa vrátením daru zbavil majetku značnej hodnoty, mal možnosť v zmysle ust. § 166h ZKRobrátiť sa na súd a domáhať sa podľa ustanovení OZ uspokojenia jeho pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Žalobca 1/ však túto možnosť nevyužil.

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobca 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu. K námietke
procesnej legitimácie žalobcu 1/ svoju doterajšiu argumentáciu doplnili o právny názor Ústavného súdu
SR, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho uznesenia (bod 18.) č.k. II. ÚS 524/2021-20 zo dňa 11.11.2021.
V ostatnom odkázali na svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

30. K uvedenej argumentácii žalobcov 1/, 2/ žalovaný uviedol, že sa vôbec nezaoberala otázkou,
či existovala snaha žalovaného poškodiť svojho veriteľa alebo úmysel priviesť sa do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Absencia snahy, resp. úmyslu, vylučuje
nepoctivý zámer. Nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ a spolu s nimi aj súd považovali vrátenie daru žalovaným za
dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, mali presvedčivo vysvetliť, kde a v čom videli snahu,
resp. úmysel žalovaného, ktorý konal na výzvu darcov. Takéto vysvetlenie však absentuje aj v odvolaním

napadnutom rozsudku a aj vo vyjadreniach žalobcov 1/ a 2/.

31. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

32. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v

§ 379 CSP bez nariadenia pojednávania a oboznámiac sa s procesným postupom súdu prvej inštancie,
ako i dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného, vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je v časti proti I. a III. výroku dôvodné, a preto je potrebné v tejto časti napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním žalovaného proti napadnutému rozsudku v časti
II. a IV. výroku, ktorými súd prvej inštancie žalobu žalobcu 2/ voči žalovanému zamietol, priznal mu v
tejto časti nárok na náhradu trov konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku II. a
IV. ako výroku závislému, je potrebné odmietnuť.

34. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

35. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma má
právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým
je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho

konania naplnením tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania.
Podmienky prípustnosti odvolania sú upravené v ustanoveniach §§ 355 až 363 CSP a sú nimi:
1. spôsobilý predmet odvolania
2. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania
3. procesná legitimácia odvolateľa

4. dodržanie zákonných náležitostí odvolania

36. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

37. Odvolací súd konštatuje, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a

žalovaný (§ 60). To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému.
Na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu CSP výslovne obmedzuje právo strany podať
odvolanie (doteraz obmedzenie vyplývalo len z judikatúry). Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať
odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je
rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo. Je

zrejmé, že pri posudzovaní, či je rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, sa budú zohľadňovať iné
skutočnosti ako pri žalovanom.
Ak odvolanie podá strana, v neprospech ktorej nebolo vydané rozhodnutie, je povinnosťou odvolacieho
súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

38. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a z výrokovej časti odvolaním žalovaného napadnutého
rozsudku mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie II. výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/
voči žalovanému a s tým súvisiacim IV. výrokom a žalovanému, ktorý bol v tejto časti úspešný, priznal
voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko žalovaný bol proti žalobcovi2/ v týchto výrokoch úspešný, nebol oprávnený podať proti nim odvolanie. S poukazom na uvedené
odvolací súd postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol odvolanie žalovaného proti výroku II. a IV.
ako podané neoprávnenou osobou.

39. O náhrade trov konania v tejto časti rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za
neúspech v konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací
súd preto žalobcovi 2/, ako úspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu proti žalovanému s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

40. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním žalovaného v časti proti I. výroku, ktorým súd prvej
inštancie zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer a III. výroku, ktorým priznal žalobcovi 1/ voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ ako veriteľ dotknutý oddlžením priznaným žalovanému, podal
žalobu o zrušenie oddlženia ako oprávnená osoba v zákonom predpokladanej šesťročnej lehote.

42. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

43. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

44. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

45. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

46. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

47. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že účelom inštitútu oddlženia v žiadnom prípade nie je ani
nemôže byť nedôvodná ochrana dlžníka pred jeho veriteľmi. Zákonodarca dlžníkovi týmto inštitútom

neposkytuje možnosť zbaviť sa dlhov na úkor veriteľov. Naopak, účelom oddlženia je dosiahnutie
maximálnej možnej ochrany práv dlžníka na „slušný život“ a práva veriteľov na úhradu ich pohľadávok za
situácie, keď dlžník pre mimoriadne nepriaznivú životnú a finančnú situáciu nie je schopný splácať svoje
dlhy (spravidla voči viacerým) veriteľom a táto situácia má priamy a negatívny dopad na jeho osobný
život, prípadne život jeho rodiny, ako aj na zabezpečovanie základných životných potrieb pre seba,

prípadne svoju rodinu (osoby odkázané na jeho výživu a starostlivosť). Výlučne za týmto účelom zákon
dlžníkovi umožňuje odpustenie zvyšku dlhov, ktoré nebude možné uspokojiť z jeho majetku. Dlžníkovi
však v ust. § 166g ZKR od počiatku ukladá povinnosť ctiť si zásadu „pacta sunt servanda“ (dohody/
dlhy sa majú plniť), čo znamená povinnosť vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich
možností a schopností.

48. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016, v ktorom
uviedol, že „hlavnou úlohou konajúceho súdu je spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem
na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“. Vo vzťahu k účelu a
podstate právnej úpravy oddlženia ústavný súd v cit. rozhodnutí uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť

dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho
dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali
ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol
opätovne postaviť na vlastné nohy“.

49. Zákonodarca úpravou § 166g ods. 5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné
konanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z
právnej domnienky jeho poctivého zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil
až na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

50. Súd prvej inštancie založil zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer na skutočnosti, že zo správania
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti,
aby bol oprávnený podať návrh a zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že
mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Súd mal za to, že žalovaný
sa na základe simulovaného právneho úkonu (zmluvy o vrátení daru) zbavil majetku značnej hodnoty

tak, aby žalobca 1/ nemohol byť uspokojený v rámci exekúcie a následného konkurzného konania a
taktiežzaúčelomprivedeniasadoplatobnejneschopnosti,abyboloprávnenýpodaťnávrhnavyhlásenie
konkurzu.
Žalovaný sa s uvedeným záverom nestotožnil a rozsudok napadol odvolaním z dôvodov, že súd
pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo viedlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci. Mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam aj preto, lebo sa nevysporiadal s niektorými žalovaným navrhnutými dôkazmi,
potrebnými na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny
proces. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému vykonávať jemu patriace
procesné práva a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, keďže odôvodnenie rozsudku súdu nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia a neboli splnené ani procesné podmienky. Rozsudok považoval za arbitrárny a
nepreskúmateľný.51. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej legitimácie žalobcu 1/, ktorú žalovaný
namietol z dvoch dôvodov, a to, že v mene žalobcu 1/ koná neoprávnená osoba, preto je ním udelená
plná moc právnemu zástupcovi neplatná, a žalobca 1/ nie je veriteľom dotknutým oddlžením.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo
všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom
súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba
alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba
to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.

52. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, že súd nešpecifikoval, ktoré tvrdenia

správneho súdu považoval za argumenty potvrdzujúce aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/. V bode 92.
odôvodnenia napadnutého rozsudku k námietke aktívnej legitimácie žalobcu 1/ žalovaným súd uviedol
len, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/98/2018-148zodňa30.05.2019,právoplatnomdňa15.07.2021vspojenísuznesenímNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021, pričom bližšie neodôvodnil,

s ktorými konkrétnymi závermi súdov sa stotožnil a nešpecifikoval, ktoré tvrdenia správneho súdu
považoval za argumenty potvrdzujúce aktívnu legitimáciu žalobcu 1/. Odvolací súd dáva za pravdu
žalovanému, že takýmto procesným postupom súdu mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Právo na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces,
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní

prípadných opravných prostriedkov.

53. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto

základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

54. Druhý dôvod nedostatku namietanej aktívnej legitimácie žalobcu, že žalobcova pohľadávka je
pohľadávkou podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, a teda jedná sa o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia

v konkurze a nemohlo sa tak jednať o pohľadávku dotknutú oddlžením, odvolací súd posúdil ako
nedôvodný. V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným podrobne v bodoch
90. a 91. napadnutého rozsudku, že žalobca disponuje pohľadávkou, ktorá sa v súlade s ust. § 166b ZKR
stala vyhlásením konkurzu pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, bola oddlžením žalovaného dotknutá
a žalobcovi 1/ tak svedčí aktívna legitimácia v zmysle § 166f ods. 1 ZKR. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu

žalobcu, že ZKR nepozná pojem „dotknutý oddlžením“, ale z formulácie „veriteľ dotknutý oddlžením“
je zrejmé, že podať návrh môže ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, bez ohľadu na to, či svoju pohľadávku v
konkurze prihlásil, musí však preukázať, že je veriteľom dlžníka. Odvolací súd, v zhode s názorom súduprvej inštancie uvádza, že žalobca 1/ je veriteľom dotknutým oddlžením, pretože jeho oddlženie malo
priamy vplyv na pohľadávku žalobcu 1/.

55. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mal za to, že žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní nepoctivého
zámeru dlžníka pri oddlžení, v žalobe sú uvedené iba domnienky žalobcu 1/ bez akýchkoľvek dôkazov.
Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, že súd v bode 103. dostatočne nevysvetlil,
z akého dôvodu si konanie žalovaného smerujúce k splneniu zákonnej povinnosti vrátenia daru na

výzvu darcov, vyhodnotil ako úmyselné privedenie sa do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený
podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Taktiež neodôvodnil a právne neposúdil, na základe čoho dospel
k záveru, že darovaciu zmluvu považuje za simulovaný právny úkon. Odvolací súd dodáva, že pri
simulovanom právnom úkone konajúci predstiera iný úkon, avšak v skutočnosti sleduje iné právne
dôsledky aké zákon s takýmto prejavom spája. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR simulácia
(predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom (7 Cdo

12/2012).

56. Odvolací súd poukazuje na to, že z formálnoprávneho hľadiska žiadosť o vrátenie daru,
ako jednostranný adresný právny úkon majúci dôsledky odstúpenia od zmluvy, má doručením
obdarovanému za následok zrušenie zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ). To platí aj vtedy, ak

predmetom daru bola nehnuteľnosť, ktorej prevod podliehal zápisu v katastri nehnuteľností. Odvolací
súd súhlasí so žalovaným, že k obnoveniu pôvodného stavu dochádza už prejavom darcu doručeného
obdarovanému, z ktorého je zrejmé, že uplatňuje vrátenie daru. Následne sa obnoví pôvodný právny
vzťah ex nunc, obdarovaný sa stane neoprávneným držiteľom, a preto je povinný vec vydať. Žalovaný
v konaní argumentoval, že jeho konanie po obdržaní výzvy na vrátenie daru bolo už determinované

a vyplývalo z jeho zákonnej povinnosti v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný dal do pozornosti bod 2.2 Zmluvy o vrátení daru zo dňa 23.8.2018, kde zmluvné
strany výslovne deklarujú, že k vráteniu daru došlo na základe § 630 Občianskeho zákonníka, takže mal
za to, že absentuje akákoľvek jeho snaha poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že
v danom prípade na základe zmluvy o vrátení daru skutočne došlo k vráteniu daru, čo potvrdil povolením

vkladu Okresný úrad Levice, katastrálny odbor.

57. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na výklad zákonom predpokladaného správania sa dlžníka
v nepoctivom zámere (§ 166g ZKR). Je dôvodné a nutné uviesť, že súd pri kontrole správania dlžníka
majúceho povahu nepoctivého zámeru neskúma, či úkony dlžníka boli v súlade so zákonom a majú

povahu konania právne dovoleného (t.j. či dlžník mohol legitímne uzavrieť napr. kúpnu, darovaciu, či inú
majetkovú zmluvu, či mohol v zmysle zákona odmietnuť dedičstvo, dať výpoveď z výhodnej práce...).

58. Legálnosť správania sa dlžníka, t.j. súlad jeho právnych úkonov so zákonom, nie je pre hodnotenie
nepoctivého zámeru právne významný ani podstatný. Podstatným je, za akým účelom, s akým úmyslom

alebo s akou pohnútkou dlžník vykonal, hoci právom dovolený úkon, ktorým sa však zbavil svojho
majetku, tento majetok zmenšil, odmietol alebo sa vzdal príležitosti získať majetok, t.j. správal sa tak,
že svojím správaním mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

59. Odvolací súd dopĺňa, že pod poškodením veriteľa v zmysle zákonnej úpravy § 166g ods. 1 písm. h)

ZKR je potrebné rozumieť taký stav (následok), kedy v dôsledku správania sa dlžníka dôjde u veriteľa
k reálnemu ohrozeniu alebo sťaženiu možnosti uspokojenia jeho pohľadávky.
60.Zákonsúduanižalobcovineukladápovinnosť„bezpochybypreukazovaťvôľoudlžníka(žalovaného)“
spôsobiť žalobcovi škodu. Ako odvolací súd uviedol, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
súd hodnotí celkové správanie sa dlžníka v danom časovom úseku a jeho postoj k snahe plniť svoje

dlhy, teda správať sa zodpovedne k svojim veriteľom.

61. Súdna prax už zodpovedala otázku, že v zmysle zákonnej úpravy vyplývajúcej zo IV. časti ZKR,
konkurznýsúdprivyhláseníkonkurzusoddlženímpoctivosťzámerudlžníkaneskúma.Tentoprieskumje
vyhradenýaž„expost“vkonaníozrušenieoddlženiavyvolanomveriteľomdlžníka,ktorýmápochybnosti

o poctivom zámere dlžníka sledovaným podaním návrhu na konkurz. Súd prvej inštancie preskúmava
a hodnotí správanie sa dlžníka v úkonoch vykonaných pred vyhlásením konkurzu.62. Na konanie o žalobe na zrušenie oddlženia sa vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
v zmysle ktorého má každá strana sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (procesný útok a obrana), rešpektujúc sudcovskú a zákonnú

koncentráciu konania (§ 149 - § 155 CSP). Každá sporová strana zodpovedá za svoj postoj a výsledok
sporu. Žalobca v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v skutkových tvrdeniach
procesného útoku vymedzil okolnosti, v ktorých videl nepoctivý zámer žalovaného, ale súd prvej
inštancie svoje závery týkajúce sa preukázania skutkových podstát dostatočne neodôvodnil, ani sa
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v tomto smere. Odvolací súd však považuje za dôvodný

postup súdu prvej inštancie, ktorý pri vyhodnocovaní poctivého zámeru žalovaného prihliadal v súlade
s ust. § 166g ods. 3 ZKR prísnejšie na okolnosti ovplyvňujúci jeho poctivý zámer vzhľadom na jeho
vzdelanie a životné skúsenosti.

63. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

64. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že napadnutý
rozsudok je nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie dôsledne nedodržal ust. § 220 ods. 2 CSP,
v dôsledku čoho pomerne rozsiahlo opísal vyjadrenia strán, avšak posúdenie argumentácie sporových

strán ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu 1/ v rozhodnutí absentuje. Taktiež odvolaciemu súdu z
preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že boli naplnené dve
skutkové podstaty nepoctivého zámeru zo strany žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 ZKR. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné,
pretože neobsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné preskúmať v odvolacom konaní,

a preto rozhodnutiu chýba dostatočná presvedčivosť s ohľadom na predmet sporu a výsledok konania.
S poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v konaní bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a tento
nedostatok nie je možné odstrániť činnosťou odvolacieho súdu.

66. Úlohou súdu prvej inštancie pri zohľadnení argumentácie a právneho záveru odvolacieho súdu bude
vec v ďalšom konaní opätovne skutkovo a právne posúdiť, vysporiadať sa s dôkaznými návrhmi strán
uplatnenými v konaní, prihliadnuť na skutočnosti uvedené v odvolaní a rovnako tak sa s nimi vysporiadať
vo svojom rozhodnutí, ako aj riadne odôvodniť, ak opätovne dospeje k záveru, že žalobca 1/ je aktívne

legitimovaným subjektom v zmysle § 166f ods. 1 ZKR a boli naplnené kritériá dvoch skutkových podstát
nepoctivého zámeru zo strany žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 ZKR, akým správaním žalovaného
boli naplnené. V novom rozhodnutí bude súd postupovať striktne podľa kvalitatívnych požiadaviek pre
súdne rozhodnutie s poukazom na ust. § 220 CSP a zároveň dostatočne vyčerpávajúco sa vyjadrí
ku všetkým podstatným skutočnostiam v tejto posudzovanej právnej veci, za dodržania práva strán

na spravodlivý súdny proces, čím bude umožnené, v prípade podania opravného prostriedku, riadne
preskúmať postup súdu prvej inštancie pri posúdení právneho sporu odvolacím súdom.

67. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396

ods. 3 CSP).

68. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).