Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457830
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124457830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: SetCar sk,

a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 175,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 175,-eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 175,-eur od 25.08.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.12.2024 a postúpenou Okresnému
súdu Žilina dňa 17.02.2025 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 175,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 175,-eur od 25.08.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorá
bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil šetrenie

udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým, ako žalovaný
zaslal oznámenie o poistnom plnení, uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej
predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedená skutočnosť bola oznámená
žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1
zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd žalobe žalobcu vyhovel platobným rozkazom č.k. 19Up/2255/2024 zo dňa 07.01.2025. Proti
tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Podaním odporu
došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Žalovaný v odpore uviedol, že dňa 10.06.2024
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. A. B. s EČV: C., ktoréhomajiteľom bola D. E. ako poškodený. Za škodu bolo zodpovedné vozidlo zn. F. E. s EČV: G., ktoré
v čase nehody malo u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, poistníkom a poisteným

bol H. I.. Pokým bolo poškodené vozidlo za účelom opravy v servise J., A., so sídlom K. XXX/XX,
XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, poškodený si u žalobcu prenajal na základe zmluvy o prenájme
č. XXX/XXX zo dňa 25.07.2024 náhradné motorové vozidlo zn. B. G. s EČV: E., prenájom trval od
25.07.2024 do 31.07.2024, t.j. 7 dní, výška denného prenájmu bola 75,-eur bez DPH, poškodený
je platcom DPH. Po ukončení prenájmu žalobca vystavil faktúru č. 240430 na celkovú sumu 525,-

eur bez DPH. Žalovanému bola faktúra za prenájom predložená na úhradu v rámci poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX. Žalovaný uplatnený nárok posúdil a z čiastky 525,-eur priznal poškodenému ako
oprávnený prenájom čiastku 350,-eur z dôvodu, že od výšky prenájmu odpočítal neprimerané náklady
na náhradné vozidlo 175,-eur. V oznámení o poistnom plnení vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam
likvidácie bolo uvedené: „neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo upravená na 50,-
eur bez DPH/deň." Žalovaným nepriznaná čiastka vo výške 175,-eur je predmetom žaloby. Žalovaný

rozporuje žalobcom účtovanú dennú sadzbu prenájmu náhradného vozidla vo výške 75,-eur bez
DPH, ktorá sa žalovanému javí neúmerne vysoká, neporovnateľná s inými autopožičovňami, ktoré
prenajímajú náhradné vozidlá obdobnej značky a triedy. Za účelom preukázania svojho tvrdenia
žalovaný predkladá niekoľko autopožičovní, ktoré majú v predmete činnosti prenájom náhradných
vozidiel, a ktoré za prenájom obdobného náhradného vozidla pri dodržaní dĺžky prenájmu (7 dní) účtujú

podstatne nižšiu sadzbu, ako účtoval žalobca. Na základe uvedeného, pri zohľadnení všetkých tu
uvedených autopožičovní, žalovaný poskytol dennú sadzbu vo výške 50,-eur bez DPH. Žalobca na
podporu svojich tvrdení o obvyklosti výšky nim účtovaného nájmu nepredložil žiaden doklad, ktorým
by dosvedčoval, že ním uvádzané ceny denného prenájmu sú v danom regióne pri danej značke
motorového vozidla obvyklé. Žalovaný poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3

MCdo 3/2015, kde je uvedené: „skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného
vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný
nahradiťlenvrozsahu,vakomnákladybolivynaloženénutneaúčelnenavypožičanie(nájom)náhradnej
veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú
dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti.

Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v
akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Žalovaný má za to, že v uvedenom prípade
dochádza pri stanovení výšky prenájmu k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného
nemôžu požívať právnu ochranu. Systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé

odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v
zákonnomrozsahuuspokojenéichnárokyprostredníctvompoisťovateľovškodcov(vinníkovdopravných
nehôd).Naopaksystémpovinnéhozmluvnéhopoistenianemábyť'akousi„dojnoukravou"scieľom,aby
sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených.
Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovne v zmysle zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, § 37 a nasl.

sú povinné vytvárať technické rezervy na krytie svojich budúcich záväzkov voči poistníkom, poisteným
i poškodeným, každé umelé (nepreukázané) navyšovanie nárokov na poistné plnenie, resp. náhradu
škody, sa nevyhnutne zohľadni v predpise poistného pre všetkých užívateľov povinného zmluvného
poistenia. Skutočnosť, že poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na doplatenie náhrady
škody za prenájom náhradného vozidla na žalobcu, nebráni žalovanému použiť námietky, ktoré mal

voči poškodenému, aj voči žalobcovi. Žalovaný si dovoľuje požiadať súd, aby predmetné konanie bolo
postúpené na miestne príslušný súd v tomto konaní, ktorým je Mestský súd Bratislava IV (jedná sa
o občiansko-právny spor, keďže predmetom sporu je plnenie z poistnej zmluvy k povinnému zmluvnému
poisteniu).

4. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v plnom rozsahu za
neopodstatnené a účelové. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom,

že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,
ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a mázaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku
škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného
vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodáva, že dňa 10.06.2024

došlo v C. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. A. B. C., spôsobenej poškodenému D.
E.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla F. E. G. poisteného v poisťovni
žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojichpotriebnapodnikateľskúčinnosťazabezpečeniechodufirmyvrámciZAokresuatozapožičaním
si náhradného motorového vozidla zn. B. G. B. E. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa

25.07.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 31.07.2024,
s dátumom splatnosti 14.08.2024 na sumu 630,-eur. Žalovaný dňa 09.08.2024 pristúpil k čiastočnej
úhrade vzniknutej škody v sume 350,-eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom dňa 31.07.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol
nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 10.06.2024 z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V

zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na
základevzájomnéhozápočtu,vdôsledkučohožalobcavstúpildoprávapovinnostípoškodeného.Keďže
žalovaný nenahradil škodu o vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní
domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a
to vo výške 175,-eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému

riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady
pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že
tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti
bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom

náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Má za to, že žalobca teda preukázal,
že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a
teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného
nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou,
spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. okrem vzniku

škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej
povinnosti - existencia protiprávneho úkonu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy; c) existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu
svojim protiprávnym úkonom spôsobil, tieto musia byť splnené súčasne, čo považujú za preukázané. V

dôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívaťsvojemotorové
vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo považujú za preukázané v rámci
dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej
nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou
udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. Majú

za to, že žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie
motorového vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve
vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal,
v dôsledku čoho vznikla poškodenej škoda. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov

je skutočnou škodou škoda spočívajúca v tom, že poškodená musela vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá jej má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda
spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej
premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Ako už bolo uvedené, keby nedošlo k porušeniu pravidiel

cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť
náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za
škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho

komfortu poškodeného. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný,
je potrebné uviesť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať,aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný svoj odpor odôvodňuje tým, že rozporuje žalobcom
uplatnenú dennú sadzbu vo výške 75,-eur bez DPH, ktorá sa žalovanému javí neúmerne vysoká.

Žalovaný predložil internetové cenníky troch požičovní. Opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby
vyplývazcenníkažalobcu,pričomvrozsudkusp.zn.13Cob/110/2017zodňa22.11.2017vyjadrilKrajský
súd v Žiline názor, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané

zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnouudalosťoujevýrazneobmedzujúcimstavomprepoškodeného.Považujúpretozaneoprávnené
krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného
vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované
tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje

závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba
za deň nájmu vo výške 75,-eur bez DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v
čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť,
že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať
žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma,

ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné
obchodné podmienky, a teda na cenníkoch uvádzaná suma zaiste nie je konečná. Obdobný názor
zastáva aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku sp. zn. 14Cob/204/2019 zo dňa 20.02.2020, kde
v bode 21. odôvodnenia súd konštatuje, že z cenníkov predložených žalovaným nevyplývajú podmienky
prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového

vozidla a z týchto dokladov tak nie je možné bez ďalšieho ustáliť záver, že by dohodnutá výška denného
nájomného bola neprimerane vysoká. V prejednávanom prípade sa žalovaný sám rozhodol považovať
ním uvedenú cenu za obvyklú, keď len účelovo vybral najlacnejšie a najmä neúplné internetové ponuky.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/2/2018 nie je možné spravodlivo požadovať,
aby si poškodený v danej situácii robil prieskum trhu. Žalovaný za účelom preukázania neprimeranosti

dennej sadzby nájmu súdu predložil iba neúplné cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno
považovať za hodnoverný dôkaz. Okrem iného, žalovaný nepreukázal dostupnosť ponúkaných vozidiel
v danom mieste a čase, prípadne podmienky prenájmu. Aj podľa Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/40/2021 žalovaným predložené najlacnejšie internetové cenníky nemožno považovať za objektívny
a úplný prieskum trhu, keďže predmetné cenníky neodzrkadľujú skutočné náklady, ktoré poškodený

musí v takomto prípade vynaložiť. Namieta ich pravdivosť a to najmä pokiaľ ide o skutočné náklady,
ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. V prvom rade je teda potrebné skúmať a namietať
samotnú dostupnosť vozidla, t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a
najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala
a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste,

kde je to potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk a aj predložených ponúk je potrebné, aby
poškodený zložil vopred depozit. V ich prípade nie. Vo väčšine prípadov je poškodený povinný zaplatiť
nájomné vopred. V ich prípade nie. Ďalšie podmienky, ktoré sú pri internetových auto požičovniach brané
do úvahy pri stanovení ceny, je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti.
Za rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia

ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Pri stanovení sadzby denného nájomného je tak
potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré majú vplyv na konečnú cenu, ako aj na to v akom rozsahu
je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzený. Navyše nepovažujú
za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom
mieste a čase. Nepovažujú to za správne a ani za zákonné. V tomto prípade sa žalovaný rozhodol

považovať ním vypočítanú sadzbu za cenu obvyklú, s čím nesúhlasia, namietajú to. Žalovaný predložil
na podporu svojich tvrdení cenník spoločnosti A. J. L., ktorá vyžaduje úhradu faktúry vo výške 200,-
eur za vozidlo, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo žalovaným predloženého cenníka. Okrem toho, že
by poškodený musel uhradiť z vlastných zdrojov zálohu vo výške 200,-eur, dávajú do pozornosti, že
nájom sa uzatvára na dobu určitú, teda od konkrétneho dátumu, do konkrétneho dátumu. Poškodený

však nemôže vopred vedieť ako dlho bude jeho vozidlo v servise za účelom opravy, a preto je pre
neho takýto nájom nevýhodný. Naproti tomu u žalobcu poškodený žiadnu zálohu neplatí a vozidlo môže
užívať do času, kým nebude jeho vozidlo opravené. Rovnako tak predložil ponuku spoločnosti E. M.
A., z ktorej taktiež vyplýva, že poškodený musí z vlastných finančných zdrojov vopred zaplatiť zálohuvo výške 330,-eur. Okrem toho poškodený vopred musí uhradiť nájomné za vozidlo, opäť z vlastných
finančných zdrojov, pričom opätovne uvádzajú, že poškodený nemôže vopred vedieť, na akú dobu
je potrebné vozidlo prenajať, keďže nemôže vedieť, ako dlho bude vykonávaná oprava jeho vozidla.

Napokon poškodený by musel uhrádzať zálohu aj v prípade, ak by si požičal vozidlo z autopožičovne
JKM Rent car. Žalovaný nepreukázal, že by v tom čase boli ním uvedené vozidlá dostupné k prenájmu.
Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 46C/24/2024 zo dňa 26.06.2024: „súd konštatuje, že
uvedený postup žalovaného nie je dôvodný, nie je predsa povinnosťou poškodeného, aby v čase, keď
sám ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny, konaním inej osoby) prácne vyhľadával ponuky

rôznych spoločnosti, ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Zároveň
v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od
viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy a podobne). Súd má za to, že práve
poškodený je tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú či morálnu
povinnosť hľadať pre poisťovňu najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Aj túto
námietku žalovaného súd preto považuje za nedôvodnú.“ Podľa rozsudku Mestského súdu Bratislava IV

sp. zn. B5-49C/22/2023 zo dňa 08.02.2024: „zároveň žalovaný namietal výšku denného nájomného ako
neprimeranú, k čomu doložil internetové ponuky troch autopožičovní, z ktorých však nevyplývali zhodné
podmienky nájmu predmetných vozidiel ako boli medzi zmluvnými stranami dojednané: a) doba nájmu
na dobu neurčitú, b) nájom bez zloženia celého nájomného vopred c) nájom bez uhradenia finančnej
zábezpeky. Zároveň žalovaný nepreukázal v konaní dostupnosť ponúkaných motorových vozidiel v čase

uzavretianájomnejzmluvyvblízkostimestaMartin(ponukyzmestaZvolen,Prešov).Jetrebaprihliadnuť
i na skutočnosť, že neexistuje zákonná alebo zmluvná povinnosť poškodeného, aby hľadal a vybral si
medzi požičovňami najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami na trhu
podľa podmienok, ktoré ponúkajú“. Podľa rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/18/2022 zo dňa
18.05.2022: „pokiaľ ide o predložené cenníky zo strany žalovaného z iných autopožičovní, súd sa v

danom smere stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že tieto nie je možné považovať za prieskum trhu, nakoľko
z predložených výpisov z internetových portálov autopožičovní nie je zrejmé, či uvedený „prieskum“
bol vyhotovený v rozhodnom čase, či ide o ceny konečné alebo sa k cenám doučtovávajú ďalšie
náklady spojené s pristavením vozidla, prípadne iné náklady alebo poplatky, ktoré by bol poškodený
nútený v prípade zapožičania náhradného vozidla uhradiť a rovnako, či bolo náhradné vozidlo v

rozhodnom čase k dispozícii na zapožičanie. Pre úplnosť súd uvádza, že v zmysle predložených lustrácii
autopožičovní je zrejmé, že žalovaným bola zisťovaná cena v období od 13.10.2021 do 25.11.2021
v okrese Bratislava, teda nešlo o cenu nájmu motorového vozidla v rozhodnom čase (13.01.2021 -
19.02.2021), ani mieste. Rovnako tak na z predložených screenshotov počítačovej plochy je zrejmé, že
tieto prieskumy boli vyhotovené až dňa 13.10.2021. Potom takto uvedené ceny nepreukazujú prieskum

trhuvrozhodnommiesteačase“.KrajskýsúdvBratislavevrozsudkusp.zn.7Co/105/2024uvádza:„súd
prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomného
ako neprimeraného, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba
nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, podmienky držby VP po istú dobu) a miesta
sídla autopožičovní (Zvolen, Prešov, Trnava) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o

prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany)
a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia.“ Následne žalovaný
žiada, aby súd postúpil predmetné konanie na miestne príslušný súd žalovaného. Namieta miestnu
príslušnosť súdu Mestský súd Bratislava IV, ktorý ako miestne príslušný navrhol žalovaný, nakoľko
miestne príslušným je Okresný súd Žilina, teda súd, v ktorého obvode došlo ku škodovej udalosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zotrvávajú na svojom nároku a žalobu považujú za plne dôvodnú
a navrhujú pokračovať v konaní na príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Žilina.

5. Žalovaný následne vo vyjadrení uviedol, že dovoľujú si vzniesť námietku nedostatku miestnej
príslušnosti konajúceho súdu, nakoľko v danom prípade nie je naplnený predpoklad pre uplatnenie

možnostivýberualternatívnedanejmiestnejpríslušnostizostranyžalobcuvzmysle§19písm.b)zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, nakoľko uplatnený nárok žalobcu nemá povahu nároku na
náhradu škody. V danom spore si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanému prostredníctvom ust. §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP), ktorý judikatúra považuje za špecifický právny nárok

na osobitné plnenie. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie publikované pod č. 81/2011 Sbírky soudních
rozhodnutí a stanovisek (uznesenie Mestského súdu v Prahe z 24. apríla 2009, sp. zn. 21 Co 139/2009.
Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že alternatívna miestna príslušnosť v zmysle § 19 CSP
je daná na výber žalobcovi, ktorý ju uskutočňuje podaním návrhu na vybraný súd, pričom táto voľbanemôže byť' následne žalobcom menená s poukazom na § 36 ods. 2 CSP. Inými slovami povedané,
právo výberu je dané výlučne žalobcovi a patrí mu do momentu podania žaloby. Po podaní žaloby
už vykonanú voľbu nemožno meniť. Žalovaný má za to, že v danom prípade ide zo strany žalobcu

o oneskorený výber alternatívnej miestnej príslušnosti, nakoľko k jeho uplatneniu malo dôjsť už v návrhu
na vydanie platobného rozkazu. V kontexte uvedeného, ako aj v zhode so žiadosťou žalovaného v
rámci ním podaného odporu, si žalovaný dovoľuje požiadať konajúci súd, aby predmetné konanie bolo
postúpené na všeobecný súd žalovaného ako miestne príslušný súd v tomto konaní, ktorým je Mestský
súd Bratislava IV (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 1 VCdo/2/2024). Daná

požiadavka žalovaného bola uvedená už priamo v odpore. Žalobcom stanovený denný nájom nie je
cenou obvyklou pre danú značku motorového vozidla B. G. v danom regióne a v danom čase. Na
podporu svojich tvrdení žalovaný predložil ceny prenájmu obdobných vozidiel v iných autopožičovniach
v danom regióne a v danom čase, z ktorých bolo zrejmé, že náhradné vozidlo obdobnej značky bolo
možné prenajať si aj s nižším denným nájomným, než účtoval žalobca 75,-eur/deň bez DPH. Žalovaný
predložil cenníky iných autopožičovní zo dňa 08.08.2024 (prenájom vozidla skončil 31.07.2024), kedy

žalovaný posudzoval v rámci likvidácie uplatnený nárok na preplatenie prenájmu za náhradné vozidlo,
preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že doložené cenníky by neboli datované alebo, že nie je uvedené,
ktonáhradnévozidláprenajíma.Žalovanývychádzalzdoloženýchcenníkovinýchautopožičovníavýšku
oprávneného nájomného stanovil na 50,-eur/deň bez DPH. Žalobca mal od 01.06.2022 na internete
zverejnený cenník, kde pri motorovom vozidle B. G. si za obdobie prenájmu v dĺžke 1-10 dní účtoval

dennú sadzbu 80,-eur , pričom sa ale jednalo o cenu s DPH. Na základe uvedeného cena bez DPH by
bola podľa cenníka žalobcu vo výške 66,67 eur (v roku 2024 platná sadzba DPH 20 %). Od 01.01.2025
má žalobca na internete zverejnený nový cenník, kde sú uvedené ceny bez DPH a pod nimi ceny s
DPH. Na argument žalobcu, že autopožičovne, ktoré predložil žalovaný, žiadajú pri podpise zmluvy o
nájme dopravného prostriedku od poškodeného zloženie kaucie resp. zábezpeky, si žalovaný dovoľuje

uviesť, že tieto prostriedky sa po skončení nájmu a vrátení vozidla poškodenému autopožičovňou vrátia,
t.j. nezvyšuje sa tým cena nájomného. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 04.09.2024 sp. zn. 7Cob/82/2023. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal, že ním fakturovaná
cena prenájmu vo výške 75,-eur bez DPH/deň je cenou obvyklou pre danú značku vozidla v danom
regióne a čase.

6. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný námietku nedostatku miestnej príslušnosti
Okresného súdu Žilina odôvodňuje tým, že prejednávanej veci absentuje skutočnosť, ktorá zakladá
právo na náhradu škody. S takýmito tvrdeniami žalovaného nie je možné sa stotožniť, nakoľko žalobca
sa domáha náhrady škody, pričom svoj nárok opiera o ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods.

1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. V § 15 ods. 1 zákona o PZP zákonodarca vyslovene
uvádza pojem „náhrada škody“. V dôvodovej správe k zákonu č. 381/2001 Z.z., je uvedené, že „právnu
ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu
škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu...“ Ďalej je v dôvodovej správe,
konkrétne ku § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. uvedené nasledovné: „na rozdiel od doterajšej úpravy, ktorá

počíta s priamym nárokom poškodeného proti poistiteľovi len v štyroch špecifických prípadoch, sa počíta
s tým, že poškodený bude mať generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému
poistiteľovi(actiondirect).Tátoúprava,ktorúpoznajúvšetkyobdobnéprávneúpravyvEurópe,vychádza
zo štrasburgského dohovoru z r. 1959. Zvýšená ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na
náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by

poistiteľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak
urobiť vo vzťahu k poškodenému.“ Vzhľadom na uvedené nie je možné prijať názor žalovaného ohľadom
toho, že nárok poškodeného proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Na podporu ich
tvrdení poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/256/2012 zo dňa
17.10.2023, kde je uvedené nasledovné: „v ustanovení § 823 Občianskeho zákonníka je vyjadrený

princíp, podľa ktorého právo na náhradu škody, resp. právo na to, aby poistiteľ (poisťovateľ) uhradil za
poisteného škodu, patrí poistenému. Odchýlku od tohto princípu, to znamená „inak“ (napríklad v tom
zmysle, že právo na náhradu škody patrí priamo poškodenému) môže ustanoviť len osobitný predpis
(porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu z 23. novembra 2004 sp. zn. 1 Cdo 76/2004). V danom
prípade k dopravnej nehode, pri ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda, došlo 11.augusta 2002, teda

za účinnosti zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý treba považovať za „osobitný predpis“ v zmysle § 823
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (označeného ako „priamy nárok
poškodeného“), správnosť aplikácie ktorého bola v danom prípade z hľadiska dovolacieho prieskumu
určujúca, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svojnárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V dôvodovej
správe k tomuto ustanoveniu sa medziiným uvádza, že „na rozdiel od doterajšej úpravy, ktorá počíta s
priamym nárokom poškodeného proti poistiteľovi len v štyroch špecifických prípadoch, sa počíta s tým,

že poškodený bude mať generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi
(action direct). Táto úprava, ktorú poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, vychádza zo
štrasburgského dohovoru z r. 1959“. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá
škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho

náhradu škody (porovnaj aj N. O., Občiansky zákonník, Eurokodex, 2011, 2. diel, str. 2409). Právo
poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe),
s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného.
Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj
žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však
povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného: škodu (§ 4 ods.

2 zákona č. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú
súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z.),
ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.).“
Vzhľadom na to, že skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody t.j. škodová udalosť vznikla
v územnom obvode Okresného súdu L., žalobca vo vyjadrení k odporu a súhlase s pokračovaním

v konaní navrhoval, aby sa v predmetnom konaní pokračovalo na miestne príslušnom Okresnom
súde Žilina, kde došlo ku škodovej udalosti v zmysle § 19 písm. b) CSP. V tomto prípade je miestna
príslušnosť daná v zmysle CSP na výber výlučne žalobcovi, pričom toto právo výberu je dané len
žalobcovi a je len na žalobcovi, či podá žalobu na všeobecnom súde žalovaného alebo na všeobecnom
súde v zmysle osobitnej miestnej príslušnosti teda skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

Uvedené žalobca učinil a tohto práva ho nemôže súd zbaviť a to ani na základe podanej námietky
príslušnosti zo strany žalovaného. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov na
Slovensku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že miestne príslušným súdom
v predmetnom konaní je Okresný súd Žilina a to v zmysle § 19 písm. b) CSP. Žalobca zotrváva na
všetkých svojich argumentoch a námietkach uvedených v odpore týkajúcich sa žalovaným predložených

internetových cenníkov. Opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby vyplýva z cenníka žalobcu, pričom
v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 vyjadril Krajský súd v Žiline názor, že neexistuje
zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp.
robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v
najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného,

keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je
výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považujú preto za neoprávnené krátenie sadzby
denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako
aj všeobecnými súdmi. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej sadzby, je

na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v
danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu bola
v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal
relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne
nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené

neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi
nakoniec zaplatil. Žalobca týmto do konania predkladá relevantné doklady a to zmluvy o nájme v
obdobných veciach, z ktorých vyplýva, že poškodené vozidlo bolo vozidlo B. G. a faktúry za nájom spolu
s oznámeniami o poistnom plnení (medzi nimi aj plnenie od žalovaného), ktorý uvedenú dennú sadzbu
v obdobnej veci akceptoval, čím potvrdili, že uvedená denná sadzba je obvyklá a primeraná v danom

mieste a čase (prenajaté síce bolo vozidlo K. A. a P. Q., ale poškodeným vozidlom bolo vozidlo značky
B. G., teda žalobca účtoval dennú sadzbu za nájom vozidla K. A. tak, ako by prenajímal vozidlo B. G.).
Vzhľadom na uvedené považujú tvrdenia žalovaného o údajnej neprimeranosti dennej sadzby nájmu za
účelové. Súčasne predkladajú tabuľku poisťovne J., z ktorej vyplývajú podľa poisťovne obvyklé sadzby
pri zapožičaní náhradného motorového vozidla, z uvedenej tabuľky vyplýva, že pri nájme vozidla B. G. je

považovaná za obvyklú dennú sadzbu v trvaní 6-14 dní suma 1.800,-Kč bez DPH, čo je v prepočte 72,18
eur bez DPH. Cena v cenníku žalobcu je konečná, pričom žalobca od poškodeného nevyžaduje ani
úhradu zálohy vopred a ani úhradu nájomného vopred. Poškodenému bol dopravnou nehodou vnútený
určitý skutkový a právny stav. V dôsledku nehody zavinenej klientom žalovaného si poškodený dôvodnezapožičalnáhradnémotorovévozidlo,pričomsarozhodolzapožičaťsihoužalobcu.Ponukynáhradných
vozidiel, na ktoré žalovaný poukazoval vopred vyžadujú úhradu nájomného, ako aj zaplatenie zálohy.
Poškodený by teda musel disponovať finančnou rezervou na to, aby s vôbec mohol zapožičať náhradné

motorové vozidlo a bol by nútený z vlastných finančných zdrojov zapožičanie náhradného vozidla aj
financovať a následne si náhradu škody uplatňovať u žalovaného a dúfať, aby žalovaný poistné plnenie
nekrátil z akéhokoľvek dôvodu. Okrem toho poškodený by vopred musel vedieť na aký dlhý čas si
prenajme náhradné vozidlo (keďže sa vyžaduje úhrada nájomného vopred), a teda by vopred musel
vedieť presnú dĺžku opravy. Ako už bolo uvedené, internetové ponuky, na ktoré poukazuje žalovaný

vyžadujú úhradu nájomného vopred. Internetové cenníky predložené do konania žalovaným neboli
spôsobilé podporiť tvrdenia žalovaného o ním tvrdenej primeranej cene nájmu. Je totiž irelevantné,
že pri vopred dohodnutom nájme na viac dní je možné dojednať zvýhodnené nájomné v priemere na
1deň. V skutkových okolnostiach daného prípadu však vopred dojednaná doba nájmu nemohla byť,
keďže doba užívania náhradného vozidla bola závislá od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny,
resp. doručenia krycieho listu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že cena prenájmu v prípade vopred

dojednaného dlhodobého prenájmu je nižšia, než v prípade nájmu na 1 deň. Nemožno od poškodeného
spravodlivo žiadať, aby v čase uzatvárania zmluvy o prenájme náhradného vozidla (t.j. v čase, keď mu
nie je vopred známa dĺžka opravy poškodeného vozidla) túto v záujme minimalizovania priemernej ceny
nájmu na 1 deň dojednal vopred na dobu napr. 3 týždňov. Pokiaľ by k oprave a úhrade ceny opravy
došlo napr. za 1 týždeň, ďalšie 2 týždne, by už užíval poškodený náhradné vozidlo neúčelne a poisťovňa

by nepochybne odmietla tieto neúčelné náklady poškodenému nahradiť (z rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/107/2023.) Aj napriek skutočnosti, že rozhodnutie, na ktoré poukazujú, sa nezaoberalo
úplne obdobnou situáciou ako je prejednávaná vec, ale rozoberala sa v ňom solventnosť poškodeného v
súvislosti s úhradou faktúry za opravu vozidla, aby sa nemuselo čakať na doručenie krycieho listu, majú
však za to, že vzhľadom na závery tam uvedené, je možné ho analogicky aplikovať aj na prejednávanú

vec v súvislosti s úhradou nájomného vopred a zábezpeky z vlastných finančných zdrojov. V rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/129/2024 súd dospel k záveru, že „odvolací súd k argumentu
žalovanej týkajúceho sa otázky solventnosti poškodeného a jeho schopnosti uhradiť cenu opravy,
nečakajúc na doručenie krycieho listu, považuje za potrebné uviesť, že cena opravy v prejednávanej
veci predstavovala sumu 715,20 eur. Nie je možné dôvodne predpokladať, že ide o sumu finančných

prostriedkov, ktoré sú poškodenému bežne dostupné (v hotovosti, resp. na bežnom účte a pod.) a
mohol by takouto sumou voľne disponovať - uhradiť cenu opravy, nečakajúc na pomoc poisťovne,
bez toho, aby obmedzil uspokojovanie svojich bežných potrieb. Napokon, pokiaľ by aj poškodený
disponovalurčitoudisponibilnoufinančnourezervou,naúčelykrytianáhodnýchudalostí,nemožnopodľa
mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby táto bola použitá poškodeným práve na (hoc dočasné)

prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Iná by bola situácia, ak by
poškodený bol natoľko solventný, že by nebol „odkázaný“ na vystavenie krycieho listu poisťovňou, a
kedy by úhrada opravy nijak neobmedzovala poškodeného v bežnom fungovaní. V konaní však nebolo
žalovanou tvrdené a preukázané a ani inak nevyšlo najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové
a finančné pomery bol schopný bezproblémovej úhrady ceny opravy z vlastných zdrojov. Žalobca si

dovoľuje poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/105/2024 zo dňa 16.12.2024,
kde odvolací súd dospel k nasledovnému záveru: „odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť nákladov
vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného motorového vozidla odvolateľ nerozporoval. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomného ako
neprimeraného, keď ním predložené a namietané ponuky neboli, čo sa podmienok týka (doba nájmu,

povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, podmienky držby VP po istú dobu) a miesta sídla
autopožičovní (Zvolen, Prešov, Trnava) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa zmluvy o
prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany)
a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia.“ Krajský súd v Žiline
v rozhodnutí sp. zn. 8Co/58/2021, uvádza: „i keď žalovaná za účelom spochybniť účelnosť nákladov

spojených s nájmom náhradného vozidla právnym predchodcom žalobcu predložila dve cenové ponuky
získané prostredníctvom internetu, ktorými preukazovala možnosť poškodeného prenajať si náhradné
vozidlo aj za nižšiu sumu, než u žalobcu, z týchto nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu k
prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla. Uvedené ceny
sú iba orientačným prehľadom najnižších cien a žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, či za

cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolo uvedené vozidlo možné aj reálne požičať. Odvolací
súd zdôrazňuje, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
dopravnej nehody zavinenej klientom žalovanej. Dostal sa tak do nepriaznivého stavu, ktorý zavinil klient
žalovanej, a nie je na mieste nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeranýmzaťažovaním v tom, aby v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími podmienkami prenájmu
náhradného motorového vozidla“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023:
„odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený je nemožnosťou používania vlastného

motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať
tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život)
v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil trhový prieskum a
vyhodnocoval výhodnosť/nevýhodnosť iných než cenových dojednaní stanovených autopožičovňami.“
Opätovne uvádzajú, že je v prvom rade potrebné skúmať a namietať samotnú dostupnosť vozidla,

t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k
dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala, a či by poškodenému
napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. V
prípade väčšiny internetových ponúk a aj predložených ponúk je potrebné, aby poškodený zložil vopred
depozit. V tomto prípade nie. Vo väčšine prípadov je poškodený povinný zaplatiť nájomné vopred. V
tomto prípade nie. Pri stanovení sadzby denného nájomného je tak potrebné zaoberať sa rôznymi

faktormi, ktoré majú vplyv na konečnú cenu, ako aj na to v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku
dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzený. Navyše nepovažujú za správne, aby si poisťovňa vinníka
pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Nepovažujú to za
správne a ani za zákonné. V tomto prípade sa žalovaný rozhodol považovať ním vypočítanú sadzbu
za cenu obvyklú, s čím nesúhlasia. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po

dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky požičovní, vopred platiť depozity, či nájomné. Predsa
poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou
bol obmedzovaný ešte viac. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou
osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“
hľadaním a porovnávaním požičovní s možnosťou, čo najnižšej ceny denného nájmu. Žalovaný zavádza

a uvádza nepravdivé informácie, keď uvádza, že žalobca mal od 01.06.2022 na internete zverejnený
cenník, kde pri motorovom vozidle B. G. si za obdobie prenájmu v dĺžke 1-10 dní účtoval dennú sadzbu
80,-eur, pričom sa jednalo o cenu s DPH, na základe čoho by bola podľa cenníka žalobcu sadzba bez
DPH vo výške 66,67 eur. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca svoje všeobecné obchodné podmienky
nepredložil vôbec, tak toto tvrdenie nie je pravdivé. Všeobecné obchodné podmienky tvoria prílohu

žaloby. Žalobca predkladá cenník platný od 01.07.2024 1-14 dní 15-30 dní, z ktorého vyplýva denná
sadzba nájmu za B. G. vo výške 75,-eur bez DPH. Z uvedenej snímky obrazovky vyplýva, že aktuálna
internetová stránka žalobcu je R. a nie www.asistencnasluzba.sk/nahradne-vozidla.php.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.06.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol

za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 02.06.2025
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím vo veci v ich
neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvajú na žalobe.
Poškodený pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil
klient žalovaného. Toto náhradné motorové vozidlo mal v nájme len počas obdobia, kedy nedisponoval

svojím vlastným poškodeným vozidlom, nakoľko toto sa nachádzalo v servise za účelom opravy.
Žalovaný v konaní namietal dennú sadzbu nájmu náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval
na internetové cenníky. Avšak ako sa už vyjadrovali, tak tieto cenníky, za prvé boli neúplné a teda
nevyplývali v nich úplné podmienky prenájmu náhradného motorového vozidla, a keď aj pozerali
podmienky nájmu, tak dospeli k záveru, že tieto sú odlišné, nakoľko vyžadovali vopred úhradu buď

depozitu alebo aj nájomného, čo však nie je možné, keďže poškodený nikdy vopred nevie predpokladať,
ako dlho bude potrebovať náhradné motorové vozidlo, pretože nevie, ako dlho bude jeho vozidlo
v servise a rovnako tak by musel disponovať dostatočnými finančnými zdrojmi na to, aby si vôbec
mohol toto vozidlo prenajať. Majú za to, že žalovaný nepreukázal, že by denná sadzba nájmu bola
neprimeraná. Žalobca za týmto účelom predložil do konania aj faktúry spolu s oznámeniami o poistnom

plnení za vozidlo rovnakej kategórie, z ktorých vyplýva, že poisťovne túto dennú sadzbu akceptujú,
a teda je primeraná v danom mieste a čase. Majú teda za to, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný
a navrhujú, aby súd žalobe vyhovel.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil

nasledovný skutkový stav:

9. Zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 25.07.2024 žalobca ako prenajímateľ a poškodený
ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla zn. B. G. B., D.: E., od 25.07.2024, so zmluvnýmnájomným 90,-eur/deň vrátane DPH, nájom bol ukončený dňom 31.07.2024. Súčasťou boli všeobecné
obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov.

10. Žalobca vystavil poškodenému dňa 31.07.2024 faktúru č. XXXXXX, splatnú dňa 14.08.2024 na sumu
630,-eur s DPH za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 25.07.2024 do 31.07.2024, t.j. za 7 dní
x suma 75,-eur + 20% DPH (suma 90,-eur s DPH na deň), spolu suma 630,-eur.

11. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 31.07.2024 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 525,-eur z titulu
poistného plnenia. Podľa bodu 4. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je
odplatne, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 525,-eur, ktorá zodpovedá faktúre č.
XXXXXX vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového
vozidla zn. B. G. B., EČV: E..

12. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.08.2024, žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 09.08.2024, žalovaný uznal nárok žalobcu na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na
prenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlapoškodenýmvrozsahu7dnít.j.od25.07.2024do31.07.2024
v sume 350,-eur. Žalovaný uviedol: neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo upravená
na 50,-eur bez DPH/deň.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Z postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b)a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsahpovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

20.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. M. C. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 10.06.2024 došlo k dopravnej nehode v Bytči,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V danom

spore bola daná osobitná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina z dôvodu, že ide o prípad, kedy
v zmysle § 19 písm. b) CSP je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd,
v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

27. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina z dôvodu, že spor nespadá pod §

19 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom
zodpovednosti za škodu. Súd poukazuje na to, že príslušnosťou v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o.
(resp. SetCar sk, a.s.) proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. sa zaoberal Najvyšší súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/22/2023 zo dňa 10. 10. 2023, pričom primárne riešil kauzálnu príslušnosť
prejednania sporu, avšak zaujal stanovisko aj k samotnému základu sporu, v bode 20. odôvodnenia

rozhodnutia je uvedené: „Najvyšší súd SR tiež podotýka, že z obsahu spisu a v ňom vymedzeného
základu sporu je zjavné, že ide o náhradu škody“.

28. Pokiaľ žalovaný poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2024 zo dňa
12.11.2024, v tomto uznesení sa Najvyšší súd SR rozoberal otázkou, či sa jedná o obchodnoprávny

spor alebo o občianskoprávny spor, zaoberal sa iba povahou uplatneného nároku. V bode 29., 30.
odôvodnenia Najvyšší súd SR konštatoval, že v spore sa žalobca (ako poškodený) domáha voči
žalovanému (ako poistiteľovi škodcu) podľa zákona o PZP nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Požadované plnenie je vyvodzované z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom o PZP

so subsidiárnou aplikáciou Občianskeho zákonníka a hmotnoprávny vzťah tvoriaci základ sporu preto
nejde definovať ako obchodný záväzkový vzťah. Najvyšší súd SR nevylúčil aplikáciu ust. § 19 písm.
b) CSP.29. Súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14NcC/16/2024 zo dňa
18.06.2024(vprávnejvecižalobcuNáhradnévozidlo,s.r.o.protižalovanémuKOOPERATIVApoisťovňa,
a.s.), kde bolo vyslovené, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Žilina. V odôvodnení

uznesenia krajský súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že ide o žalobu o zaplatenie titulom
náhrady škody vzniknutej v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo v územnom obvode Okresného
súdu Žilina. Žalobca si od žalovaného uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej v neoprávnenom
krátení poistného plnenia za účelne vynaložené náklady na náhradné motorové vozidlo používané
poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej

udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca si voči žalovanému uplatnil
nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., bol na prejednanie tohto nároku
miestne príslušný popri všeobecnom súde žalovaného aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť
zakladajúca nárok na náhradu škody (§ 19 písm. b) CSP). V danom prípade si žalobca mohol vybrať,
či podá žalobu na všeobecný súd žalovaného (§ 13 CSP v spojení s § 14 a § 15 ods. 1 CSP) alebo
na súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody (§ 19 písm. b)

CSP). Žalobca si zvolil Okresný súd Žilina, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá založila právo
na náhradu škody, čím založil príslušnosť tohto súdu na konanie. Ani námietka žalovaného vznesená
pri prvom procesnom úkone, nemohla mať za následok zmenu takto založenej miestnej príslušnosti.

30. V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu a v ňom vymedzeného základu sporu je teda

zrejmé, že ide o náhradu škody, preto súd aj s prihliadnutím na vyššie uvedené, považoval námietku
miestnej príslušnosti žalovaného za nedôvodnú, neprihliadol na ňu a vec v zmysle § 42 CSP prejednal
a rozhodol, nakoľko ide o spor, ktorého základ je náhrada škody, a preto je v danom prípade miestna
príslušnosť v zmysle § 19 písm. b) CSP daná na výber. Žalobca v podaní, v ktorom navrhol pokračovať v
konaní na upomínacom súde navrhol tiež, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu Okresný

súd Žilina.

31. V dôsledku uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania
opravy jeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o prenájme
vozidla zo dňa 25.07.2024 poškodený užíval náhradné vozidlo zn. B. G. B., EČV: E. v rozsahu 7 dní

nájmu a to v období od 25.07.2024 do 31.07.2024. Doba nájmu nebola sporná.

32. Súd mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení
pohľadávky z poškodeného na žalobcu zo dňa 31.07.2024, pričom postúpená pohľadávka mala
charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom

danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení
zo dňa 31.071.2024 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 525,-eur voči žalovanému,
pričom postúpenie v zmysle bodu 4. zmluvy je odplatné za odplatu vo výške 525,-eur, ktorá zodpovedá
faktúre č. 240430. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada
odplatyaúhradanájomného,započítavajú.Postúpeniepohľadávkymedzižalobcomapoškodenýmbolo

platné, z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila aj súdna prax. Zároveň súd poukazuje na to, že
žalovaný pred podanou žalobou komunikoval o danom nároku výlučne so žalobcom, akceptoval žalobcu
ako oprávnenú osobu uplatňujúcu si daný nárok, zároveň poistné plnenie žalovaný poskytol na účet
žalobcu.Zmluvouopostúpenídošlojednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvyporiadaniuzáväzkov

medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej
pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.

33. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, táto je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti,
že k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom čase poisteného

u žalovaného. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z ust. § 15 zákona č. 381/2001
Z.z., podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody. Ide tak o povinnosť
žalovaného v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. uhradiť za podmienok vyplývajúcich z tohto
zákona náhradu škody poškodenému/žalobcovi, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s
poškodením jeho motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného. Uvedené vyplýva aj z judikatúry súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, že
súčasťou nároku poškodeného na náhradu škody, ktorý si v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z.
uplatňuje priamo proti poisťovateľovi škodcu, môžu byť aj preukázané nároky na náhradu nákladov,ktoré poškodený vynaložil na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku
škodovej udalosti nemohol využívať svoje poškodené motorové vozidlo. Škoda v tomto prípade sa
odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať havarované vozidlo počas doby opravy

a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového
vozidla, ktoré nemohol používať po určitú dobu v dôsledku poškodenia. Majetkový stav poškodeného
sa znižuje tým, že poškodený náklady na prenájom náhradného vozidla vynaloží a škoda tak vzniká
zaplatením nákladov na požičané (prenajaté) náhradné vozidlo.

34. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 09.08.2024 vyplýva, že žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 09.08.2024, žalovaný uznal nárok žalobcu na náhradu škody titulom
nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným v rozsahu 7 dní t.j.
od 25.07.2024 do 31.07.2024 v sume 350,-eur. Žalovaný uviedol, že je neprimerane účtovaná denná
sadzba za náhradné vozidlo, upravuje na sumu 50,-eur bez DPH na deň.

35. Medzi stranami sporu bola sporná výška denného nájmu. Žalobca vychádzal pri výške denného
nájmu za nájom náhradného motorového vozidla zo sumy 75,-eur bez DPH, vychádzal z cenníka
žalobcu. Podľa žalovaného výška denného nájmu bola primeraná v sume 50,-eur bez DPH na deň.

36. Čo sa týka ceny denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla, súd vychádzal
z princípu zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť
si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám. V zmluve o nájme bola medzi
prenajímateľom a nájomcom dohodnutá výška denného nájmu v sume 90,-eur na deň s DPH, teda suma
75,-eur bez DPH na deň. Zo strany žalobcu bol predložený aj cenník žalobcu platný od 01.07.2024,

podľa ktorého nájom za náhradné vozidlo zn. B. G. za dobu 1-14 dní predstavuje sumu 75,-eur bez DPH
na deň (sumu 90,-eur s DPH na deň).

37. Žalobca vyúčtoval poškodenému faktúrou č. 240430 zo dňa 31.07.2024, splatnou dňa 14.08.2024
sumu 525,-eur bez DPH, suma 630,-eur s DPH za prenájom náhradného vozidla za obdobie od

24.07.2024 do 31.07.2024, t.j. za 7 dní x suma 75,-eur bez DPH na deň, t.j. suma 525,-eur (s DPH suma
630,-eur). Žalovaný mal za to, že primeraná výška denného nájmu je v sume 50,-eur bez DPH na deň.
Žalobca predložil tabuľku poisťovne J., z ktorej vyplývajú podľa poisťovne obvyklé sadzby pri zapožičaní
náhradného motorového vozidla, pri nájme vozidla B. G. za obvyklú dennú sadzbu v trvaní 6-14 dní je
suma 1.800,-Kč, čo je v prepočte 72,18 eur bez DPH na deň.

38. Podľa ustálenej súdnej praxe poškodený nemá nijakú povinnosť (ani zákonnú ani morálnu), na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní, obzvlášť
v situácii, kedy v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného je obmedzený v užívaní

svojho vlastného motorového vozidla. Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne
o možnej (predpokladanej) výške nájomného iba v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu. Súd v danej veci dospel k záveru, že dojednaná cena denného nájmu vo výške 75,-eur bez
DPH účtovaná žalobcom bola primeraná, opodstatnenosť a účelnosť tejto dennej sadzby vyplýva a je

preukázaná nielen zmluvou o prenájme, ale aj cenníkom žalobcu. Poškodený riadne v písomnej forme
uzavrel platnú zmluvu o prenájme a dohodol s prenajímateľom výšku denného nájomného.

39. Rozsah náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov na používanie
náhradného motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho

opravy je daný nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na vypožičanie náhradnej veci.
Kritériá pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, a teda rozsahu náhrady škody,
ktorú je poisťovateľ povinný v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. poškodenému poskytnúť, sú dané
prenájmom porovnateľného vozidla rovnakého typu, resp. triedy bez toho, aby rozhodujúcim kritériom
bol vek vozidla, ďalej obvyklosťou ceny za prenájom obdobných motorových vozidiel v relevantnom čase

a mieste, pričom sa zohľadňuje celé cenové pásmo, nie len konkrétna cena najlacnejšej požičovne a
reálne zaplatené nájomné zodpovedajúce požiadavke primeranosti bez ohľadu na prípadný aritmetický
priemer cien, resp. individuálny výpočet poisťovne, kedy nie je povinnosťou poškodeného robiť výber
najlacnejšej požičovne. Rovnako poškodený pred odovzdaním motorového vozidla na opravu nie jepovinný robiť výber servisu v zmysle najlacnejšieho servisu alebo servisu poskytujúceho opravu v
najrýchlejšej dobe. Účelnosť vynaložených nákladov súvisí so zabezpečovaním súkromných alebo
pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečovanie bolo používané poškodené

motorové vozidlo.

40. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti
spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu - poškodený používať svoje
motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov

vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom dopravnej nehody za
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou.
V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený si prenajať
náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 10.06.2024,

vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné
vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou
a užívaním náhradného vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode,
poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo
užívať.Priposudzovaníúčelnostiadôvodnostinákladovajzhľadiskačasovéhorozsahuichvyjadreniaje

namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá
vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade
nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou.

41. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, že by cena denného nájmu náhradného vozidla v sume 75,-eur bez DPH na deň bola
neprimeraná. Pokiaľ žalovaný predložil cenníky z iných požičovní - tieto nie je možné považovať za
objektívny a relevantný prieskum trhu v danom období a v danom mieste. V oznámení o poistnom plnení
zo dňa 09.08.2024 žalovaný uviedol, že účtovaná denná sadzba nájomného je neprimeraná, upravuje

na sumu 50,-eur bez DPH na deň - uvedené však žalovaný v oznámení o poistnom plnení bližšie,
konkrétne nezdôvodnil, ničím nepreukázal ním uvedené krátenie. Z ničoho nevyplývalo, prečo žalovaný
priznal iba sumu 50,-eur bez DPH na deň - uvedené nie je možné preukazovať až následne, následnými
prieskumami vo vybraných autopožičovniach, ktoré si konkrétne označil a vybral iba žalovaný. Čo je
podstatné, v tomto oznámení o poistnom plnení zo dňa 09.08.2024 (v ktorom krátil výšku denného

nájmu)sažalovanýneodvolávalnažiadnyrelevantnýprieskumtrhu,neodvolávalsanažiadnekonkrétne
prieskumy v iných autopožičovniach. Súd mal za to, že žalovaný nepreukázal, ako určil cenu denného
nájmunáhradnéhovozidlatak,akouviedolvoznámenízodňa09.08.2024.Uvedenýpostupžalovaného,
ktorý bez bližšieho odôvodnenia, bez akéhokoľvek preukázania krátil výšku denného nájmu v oznámení
o poistnom plnení zo dňa 09.08.2024 súd vyhodnotil ako nedôvodný, účelový.

42. Pokiaľ žalovaný predložil cenníky iných požičovní - podľa žalovaného má ísť o internetové ponuky
zo dňa 08.08.2024 (cenníky A., E. M. A., H. F. M.), pričom prenájom vozidla trval v období od 25.07.2024
do 31.07.2024. Žalovaný nepreukázal, že skutočne vykonal prieskum trhu v rozhodnej dobe, v období
konkrétneho prenájmu. Tieto cenníky neboli predložené k oznámeniu o poistnom plnení. Cenníky

nepreukazujú dostupnosť motorového vozidla v danom mieste a čase (júl 2024). Internetové cenníky
predložené žalovaným nezohľadňujú ďalšie položky požičovní, ktoré reálne požadujú (napr. zálohu je
potrebné zaplatiť vopred, zaplatiť depozit..), pričom autopožičovňa A. ponúka iný typ vozidla (S. T.,
O. O.) ako bolo prenajaté a zároveň táto autopožičovňa vyžaduje úhradu zálohy vo výške 200,-eur
za vozidlo, čo vyplýva aj zo žalovaným predloženého cenníka. Aj autopožičovne E. M. A. J. H. F. M.

vyžadujú zloženie zálohy, čiže poškodený (ktorému vznikla škoda na jeho motorovom vozidle) musí z
vlastných finančných zdrojov, okrem nájmu, vopred zaplatiť aj zálohu vo výške 300,-eur, resp. 330,-eur.
Cena v cenníkoch tak nie je konečná, ceny denného nájomného sú odvodené od viacerých premenných
(trvania doby nájmu, uhradenia zálohy a podobne). Pokiaľ žalovaný predložil cenové ponuky od 3
autopožičovní získané prostredníctvom internetu, ktorými preukazoval možnosť poškodeného prenajať

si náhradné vozidlo za nižšiu sumu, než u žalobcu, z týchto nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu
k prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla. Uvedené
ceny sú iba orientačným prehľadom najnižších cien (kde je cena nájmu stanovená na konkrétnu dobu
nájmu), žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolouvedené vozidlo možné aj reálne požičať. Pričom cena žalobcu za nájom je konečná a nemusí ju ani
poškodený hradiť vopred, ale až po skončení nájmu (pričom na začiatku nie je známe poškodenému,
koľko bude nájom trvať, po akú dobu bude jeho vozidlo v autoservise, má stanovenú cenu nájmu na

deň po akúkoľvek dobu trvania nájmu, i v prípade dlhodobého nájmu). Žalovaný nepreukázal, že by
v tom čase boli ním uvedené vozidlá dostupné k prenájmu - júl 2024 (t.j. či konkrétna autopožičovňa
mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné
poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie
náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné). Poškodený prišiel o možnosť

využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody zavinenej klientom žalovaného.
Dostal sa tak do nepriaznivého stavu, ktorý zavinil klient žalovaného a nie je na mieste nepriaznivosť
tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti požičovní
hľadal požičovňu s najvýhodnejšími podmienkami prenájmu náhradného motorového vozidla. Súd teda
vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájmu ako neprimeranú.

43. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal
relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je
neprimeraná, nadhodnotená. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 09.08.2024 (v ktorom krátil výšku
denného nájmu) sa žalovaný neodvolával na žiadny relevantný prieskum trhu, neodvolával sa na
žiadnekonkrétneprieskumyvinýchautopožičovniach.Zaprieskumtrhunemožnopovažovaťžalovaným

účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený
prenajímateľovi nakoniec zaplatil, na cenníkoch uvádzaná suma nie je konečná. Súd poukazuje aj na
rozhodovaciu prax odvolacích súdov, Krajského súdu Žilina: rozsudok sp. zn. 14Cob/204/2019 zo dňa
20.02.2020 (bod 21), kde krajský súd uviedol: že z cenníkov predložených žalovaným nevyplývajú
podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého

motorového vozidla a z týchto dokladov tak nie je možné bez ďalšieho ustáliť záver, že by dohodnutá
výška denného nájomného bola neprimerane vysoká. V danej veci sa žalovaný sám rozhodol považovať
ním uvedenú cenu za obvyklú, keď len účelovo vybral najlacnejšie a najmä neúplné internetové ponuky.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/2/2018 nie je možné spravodlivo požadovať,
aby si poškodený v danej situácii robil prieskum trhu, žalovaný za účelom preukázania neprimeranosti

dennej sadzby nájmu súdu predložil iba neúplné cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno
považovať za hodnoverný dôkaz. Okrem iného, žalovaný nepreukázal dostupnosť ponúkaných vozidiel
v danom mieste a čase, prípadne podmienky prenájmu. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/40/2021:žalovanýmpredloženénajlacnejšieinternetovécenníkynemožnopovažovaťzaobjektívny
aúplnýprieskumtrhu,keďžepredmetnécenníkyneodzrkadľujúskutočnénáklady,ktorépoškodenýmusí

v takomto prípade vynaložiť. Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017
vyjadril názor, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu, jednalo by sa o neprimerané
zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou

ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Súd preto považuje za
neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Podľa rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023: odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený
je nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu
nemožno u poškodeného ešte umocňovať tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného,

určeného na oddych, resp. rodinný život) v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými
podmienkami, robil trhový prieskum a vyhodnocoval výhodnosť/nevýhodnosť iných, než cenových
dojednaní stanovených autopožičovňami. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 7Co/105/2024
zo dňa 16.12.2024 dospel k záveru, že účelnosť nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného
motorového vozidla odvolateľ nerozporoval, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú

žalovaným namietanú výšku denného nájomného ako neprimeraného, keď ním predložené a namietané
ponuky neboli, čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred,
podmienky držby VP po istú dobu a iné) a miesta sídla autopožičovní (Zvolen, Prešov, Trnava) obdobné
a porovnateľné ako dojednané podľa zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez
povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany) a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto

motorových vozidiel v čase jej uzavretia. Súd konštatuje, že je aj bežnou praxou poisťovní (nielen
žalovaného) znižovať požadované plnenie od poškodených a mnohokrát bez relevantných podkladov.44. Súd mal za to, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením
náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti,
ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny

predchodca žalobcu z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si
zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to
nájomné, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so
zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať
svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu

účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou
bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou
udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil
náklady na zapožičanie osobného automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je
potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému

stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov
z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli
nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Poškodený, právny predchodca žalobcu
z titulu poistnej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo používať. Je nepochybné, že žalovaný v rámci

povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného
vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom
poisteným u žalovaného. Súd mal za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže
poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla. K dôvodnosti a účelnosti
samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom

škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky
spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.

45. Súd považoval tvrdenia žalovaného o neprimeranosti výšky denného nájmu za nedôvodné, účelové,
nakoľko bolo preukázané, že žalovaný akceptoval výšku denného nájmu v sume 90,-eur na deň v iných

prípadoch (zmluva o nájme zo dňa 02.09.2024, vyúčtovaná faktúra č. 240518 zo dňa 05.09.2024 za
prenájom vozidla zn. P. Q. od 02.09.2024 do 05.09.2024, denný nájom 75,-eur na deň + 20% DPH,
teda v sume 90,-eur s DPH na deň, spolu suma 360,-eur, poisťovňa v plnom rozsahu akceptovala výšku
denného nájmu v sume 90,-eur na deň, č.l. 73, 74), ďalej bolo preukázané, že žalovaný akceptoval výšku
denného nájmu v sume 90,-eur na deň (vyúčtovaná faktúra č. 240500 zo dňa 26.08.2024 za prenájom

vozidla K. A. od 19.08.2024 do 26.08.2024, denný nájom 75,-eur na deň + 20% DPH, spolu v sume
720,-eur, poisťovňa akceptovala v plnom rozsahu výšku denného nájmu v sume 90,-eur na deň, č.l. 75).
Žalovaný teda akceptoval výšku denného nájmu náhradného vozidla a to v sume 90,-eur na deň, v danej
veci žalobca vyúčtoval denné nájomné v sume 75,-eur na deň.

46. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi náhradu nákladov za nájom náhradného motorového
vozidla vo výške 175,-eur (za 7 dní nájmu, súd za primeranú a preukázanú výšku denného nájmu
považoval sumu 75,-eur bez DPH), čo predstavuje rozdiel medzi vyúčtovaným nájomným zo strany
žalobcu vo výške 525,-eur bez DPH (za 7 dní x 75,-eur bez DPH na deň) a priznanou sumou zo
strany žalovaného v sume 350,-eur (žalovaný mal za to, že výška denného nájmu je v sume 50,-eur na

deň). Súd preto priznal žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému z titulu práva na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných
hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sumu 175,-
eur (čo predstavuje náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, rozdiel zo strany
žalovaného nepriznaného denného nájmu).

47. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia
listom zo dňa 09.08.2024 (č.l. 14), v ktorom uviedol, že dňa 09.08.2024 ukončili šetrenie poistnej
udalosti, ktorý deň sa teda považuje za deň skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001

Z.z. žalovaný ako poisťovateľ bol povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie do 15 dní, t.j. do
24.08.2024. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 25.08.2024 do zaplatenia. Súd priznal
úroky z omeškania odo dňa 25.08.2024, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného
záväzkuvočipoškodenémuvčastineposkytnutéhopoistnéhoplneniavovýške175,-euraoduvedenéhodňa je poškodený, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka poškodeného spolu s jej príslušenstvom
postúpená, oprávnený uplatňovať si voči žalovanému nárok na zákonný úrok z omeškania. Keďže
úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné v súlade s ust. § 517 ods.2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný neopodstatnene
neposkytol poistné plnenie vo výške 175,-eur, keďže žalovaný poskytol nižšiu sumu (poníženú o túto
sumu) a to bez relevantných dôvodov, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim
dňom po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd v tomto smere poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 1Cdo/225/2021

zo dňa 27.04.2022, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/153/2020 zo dňa 10.02.2021.

48. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške sumy 175,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 175,-eur od 25.08.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (I. výrok).

49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu

trov voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).