Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 34P/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202434
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Dlugolinská
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624202434.8

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky,
dieťa rodičov: matky C. A. B., C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Andrej Vlk, s. r. o., so sídlom Gallayova 21, Bratislava, IČO: 47 255 714 a otca
G. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. I. XXXX/XX, K. K., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou

AK - AK, s. r. o., so sídlom Na Revíne 37, Bratislava, IČO: 55 629 679, v mene ktorej koná JUDr. Kristína
Absolonová, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Otec G. C. H., nar. XX.XX.XXXX, je do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 34P/150/2024,
oprávnený stretávať sa s maloletou A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, nasledovne:

- každý kalendárny týždeň v roku v utorok od 15:30 hod do 18:30 hod.
- každý párny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a v nedeľu od 09:30
hod. do 18:00 hod,

- každý nepárny kalendárny týždeň v roku v piatok od 15:30 hod. do 18:30 hod.,

Otec si v určenom čase maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju v určenom
čase odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je oprávnená byť prítomná počas styku otca s maloletou.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2025 navrhovateľka – matka žiadala, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozhodnutia
súdu vo veci samej, do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou žiadala upraviť tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok od 15.40 hod. do 18.30 hod. a každú

párnu nedeľu v čase od 9.30 hod. do 13.00 hod., a to v prítomnosti matky.

2. Svoj návrh odôvodnila okrem iného tým, že otec vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 27.2.2025
a 21.5.2025, ako aj vo svojich ústnych prednesoch na informatívnych stretnutiach rodičov opakovane
popiera, resp. bagatelizuje, zmeny v správaní maloletej a obviňuje matku z bránenia v styku s maloletou,
čo matka poprela a poukázala na prehľad stretnutí otca s maloletou v priebehu roku 2025, ktoré približne

kopírujú rodičmi dohodnutý režim stretávania dňa 18.10.2024. Podľa matky je tento režim nevyhovujúci,
pretože maloletú vyčerpáva a zároveň stretávanie s otcom každú nedeľu znemožňuje matke, aby s ňoustrávila celý víkend. Maloletá na tento režim, ako uviedla matka, reaguje zhoršením jej psychického
stavu, ktorý sa u nej prejavuje neurotickým tikom, nočným pomočovaním, stavmi úzkosti a vývinovým
degresom, tzv. bábätkovským správaním. Maloletá aktuálne stretnutia s otcom bez prítomnosti matky

odmieta a ako uviedla matka, je veľmi obtiažne, niekedy priam až nemožné maloletú na stretnutie s
otcom motivovať a pripraviť. Otec pritom rigidne trvá na jeho dodržiavaní režimu „na skúšku“ a v prípade
nezrealizovania to matke vyčíta. Otec sám podľa nej vníma a uvedomuje si zhoršenie a zmenu správania
u maloletej, pričom poukázala na otcove vyjadrenie zo dňa 21.5.2025, avšak bez snahy o pochopenie
tohto problému podozrieva matku, že maloletú manipuluje. Matka konštatuje, že otec vo vzťahu k

matke opakovane volí konfliktnú stratégiu a odmieta pripustiť, že jeho správanie by mohlo byť príčinou
zmien v správaní maloletej. Matka tvrdí, že otec má za cieľ dosiahnuť prespávanie maloletej v jeho
domácnosti,zatýmtoúčelomdezinterpretovalsvojukomunikáciusPhDr.Grečnerovou,PhD.zozačiatku
roku 2025, keď tvrdil, že mu odporučila, že maloletá by mala u neho prespávať okamžite, napriek tomu,
že psychologička odporučila zahájiť pokusy o prespávanie najskôr po 4 mesiacoch. Podľa matky otec
odmieta odbornú pomoc od osôb, ktoré by negatívnym spôsobom hodnotili jeho správanie, prípadne by

naznačili, že má svoj podiel na vzniknutej situácii, čo bolo aj dôvodom zrušenia odborného poradenstva
u PhDr. Jana Pružinskej. PhD. Poukázala na podľa nej veľmi problematický vzťah otca k matke, keď
evidentne nespracoval koniec ich vzťahu. Následkom, podľa matky, je to, že otec aktívne a opakovane
preberá so 4-ročnou Elisabeth to, že matka sa mala zle rozhodnúť, keď sa s ním rozišla, pričom bol
to otec, kto v minulosti matku 2-krát zo spoločnej domácnosti vysťahoval aj s dieťaťom. Nie je dôvod,

aby maloletá bola zo strany otca vystavovaná konfliktu lojality, keď s ňou preberá vzťahový problém
dospelých. Poukázala na vystavenie maloletej konfliktu lojality. Otec vzbudzuje v maloletej zmätok, keď
svojimi výrokmi o spoločnej domácnosti vzbudzuje v maloletej ilúziu o možnom obnovení partnerského
vzťahu rodičov. Odmietla tvrdenia otca, že maloletú na styk s ním nepripravuje a nemotivuje. Podľa
matky k tejto svojej povinnosti pristupuje veľmi zodpovedne, keďže si uvedomuje nezastupiteľnú úlohu

otca v živote maloletej a maloletú vždy adekvátne pripravila na stretnutie s otcom ako napríklad: piekli
spolu pre neho koláčiky, ktoré mu chcela maloletá ukázať, preberala s ňou témy, ktoré má maloletá
spoločné s otcom a pripravovali mu palacinky. Nešlo teda len o formálne odovzdávanie dieťaťa, ale o
citlivé a koordinované budovanie vzťahu medzi dcérou a otcom. Deklarovala, že jej cieľom nie je viesť
spor, ale ochrániť dcéru pred ďalším emočným tlakom a zaistiť jej bezpečné, stabilné a harmonické

prostredie. Po tlaku vyvíjanom otcom na dcéru, na ktorý maloletá reagovala pri vyzdvihovaní otcom zo
škôlky plačom, čo následne vyústilo do úplného odmietania kontaktu a jej pomočovania, začala matka
napriek všetkému sprevádzať maloletú na stretnutiach, aby sa budovala jej istota v stretávaní s otcom,
z ktorého mala strach, bála sa ho a necítila sa dobre. Matka uviedla, že zámerne nereagovala na jeho
ataky, prekrúcania právd, aby sa deeskalovalo napätie a neprenášalo sa na dcérku. U psychologičky

rodičia spoločne viaceré témy riešili, a otec bol nabádaný, aby nevyvíjal tlak na maloletú, rešpektoval jej
emócie a vývin. Podľa matky otec však zjavne odmieta tieto odporúčania vziať do úvahy a v priebehu
posledných mesiacov opakovane vyvíjal nátlak na matku i na maloletú dcéru. V komunikácii sa vyskytli
manipulatívne prvky, vyhrážanie a aj zaťahovanie dieťaťa do sporu, prenášanie pocitu viny na dieťa,
zľahčovanie jeho emócií a snaha zmeniť realitu podľa vlastného výkladu a v súlade s jeho cieľmi.

Podľa matky otcovo správanie býva nevyspytateľné a nestále, manipulatívne, čím sa zvyšuje neistota
dieťaťa. Ďalej matka v návrhu uviedla, že sa opakovane stáva, že namiesto prevzatia zodpovednosti za
vlastné pochybenia, sa otec snaží preniesť vinu a dôsledky jeho konaní na matku. Podľa matky maloletá
kontinuálneopakovanevyjadrujesvojstrachzotca,ktorýpociťujenajmäpostretnutiach,ktorépresahujú
jej momentálne psychické a fyzické možnosti. Na základe opakovaného správania otca má matka

dôvodné obavy, že otec nevníma dieťa ako samostatnú bytosť s vlastnými potrebami, nerešpektuje jej
prežívanie, ale kontakt s ňou využíva aj ako prostriedok na udržanie vlastného vplyvu a kontroly nad
matkou, čo sa javí ako veľmi nevhodné a necitlivé voči maloletej aj matke. Otec sa pravdepodobne
snaží maloletú použiť (a nie je rozhodujúce, či vedome alebo nevedome) ako prostriedok na to, aby sa
k nemu matka vrátila, aby s ňou mal častejší kontakt po rozchode a využíva dieťa ako nástroj pomsty a

jej potrestania, kde trestanie z jeho strany sa opakuje vo viacerých podobách. Matka sa domnieva, že
otec sa nepreniesol cez skutočnosť, že ich vzťah sa skončil rovnako ako jeho predchádzajúce vzťahy.
Matka rozchod považuje za definitívny a je potrebné, aby to otec maloletej prijal. Sú obdobia, keď matka
dostáva od otca veľmi dlhé sms-ky, kde sú zdĺhavo zdôvodňované všetky matkine chyby a nedostatky.
Ak odpovie podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, príde je vzápätí niekoľko ďalších sms-iek.

Ak by matka akceptovala takýto štýl komunikácie zo strany otca, tak by obrazne povedané musela byť
24 hodín denne „na telefóne“. Podľa matky z vyjadrení otca je zrejmé, že mu ide iba o jeho záujem, ale
nie o záujem maloletého dieťaťa. Uviedla, že maloletá už dlhší čas vysiela signál, že stretnutia s otcom
sú jej nepríjemné. Frustráciu, ktorú prežíva, sa prenáša do jej vnútorného sveta. Vysvetľovať 4-ročnémudieťaťu práva otca, tvrdo trvať a nástojiť na prespávaní je podľa matkinho názoru porušením zákona,
ktorý priorizuje záujem maloletého dieťaťa a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Dňa 10.03.2025 na sedení u psychologičky otcovi bolo

vysvetlené, že dieťa sa nespráva podľa šablóny a teda musí rešpektovať jeho emócie. I. L. M., I., mu
zrozumiteľne a jasne vysvetlila, že maloletá nie je na prespávanie u neho pripravená. U I. L. M., I., sa síce
maloletávbezpečnomahernomprostredívyjadrilasúhlasne,avšakpodľamatkyjejsprávanievrealiteje
veľmi odlišné. Večer po stretnutí sa maloletá matke zdôraznila, že ak u otca prespí, dostane zato lezeckú
stenu. V návrhu chce matka opätovne zdôrazniť, že nebráni kontaktu otca s dcérou, situáciu sa však

snaží riešiť s ohľadom na jej aktuálny psychický stav. Matka vníma, že nútený kontakt alebo prespávanie
proti jej vôli by mohli viesť k traume a k zhoršeniu jej emočného prežívania. Poukázala na to, že prioritou
pri rozhodovaní súdov má byť najlepší záujem maloletého dieťaťa a príslušnú judikattúru. Skonštatovala,
že otec sa vyvolávaním konfliktov s matkou a ich riešením pred maloletou častokrát správa v rozpore
s uvedenými postulátmi. Otec matke vyčíta jej údajné zlyhania a chyby aj pred maloletou, ktorá tieto
ataky vníma a vyvolávajú v nej úzkosť, stres a častokrát aj pocit viny, akoby niesla zodpovednosť za

tieto údajné matkine zlyhania. K takejto situácii došlo 1.6.2025 počas odovzdávania otcovi sa maloletá
spontánne pochválila a podelila o radosť, že boli s matkou na výlete v Rakúsku v Schlosshofe, kde
bol program na MDD. Otec zareagoval prudko a výhražným tónom začal pred maloletou matke vyčítať,
že konala údajne protiprávne, že nemôže s maloletou chodiť do Rakúska bez jeho súhlasu a vyhrážať
sa jej, že veď uvidí. Maloletá bola svedkom tohto konfliktu a začala otcovi vysvetľovať, že tam chcela

ísť a páčilo sa jej tam. Pri zaspávaní maloletá matke povedala, že ona (maloletá) za to môže, otec
matke vynadal. Túto situáciu matka vníma ako typický príklad neprimeranej reakcie otca, ktorý z dcérinej
spontánnej radosti vytvoril situáciu plnú napätia, výčitiek a pocitov viny. Poukázala na otcom predložené
fotografie zo dňa 25.02.2025, kedy maloletá u neho spala počas dňa. A uviedla, že tvrdenie „Dcérka
už úplne bežne vláda prespatia v domácnosti otca ... “ sa vôbec nezakladá na pravde a otec to vie aj

vzhľadom k faktom, že keď príde k nemu zo škôlky, tak sa už 3 týždne prejavuje intenzívnejším plačom
a otec sám kontaktuje matku, čo má robiť. Dieťa vôbec nechce k otcovi chodiť spať, bráni sa tomu. Po
25.02.2025, kedy si ju otec odfotil a fotografiu použil do tohto svojho vyjadrenia, začali u maloletej nočné
mory a preto bol potrebný termín u psychologičky, otec bol o tom informovaný. Ďalej matka uviedla,
že dňa 27.02.2025 maloletá úplne odmietala ísť k otcovi aj keď len na pol dňa. Vtedy si ju otec chcel

zobrať nasilu proti jej vôli. Keďže ho odmietla, začal pred ani nie 4- ročným dieťaťom argumentovať
svojimi rodičovskými právami otca a nástojil na prespávaní. Keďže videl, že s ním dieťa odmieta ísť
(vzhľadom na rozpoloženie maloletej) maloletú odovzdať, tak trval na tom, aby mu ho matka priviezla
popoludní, pričom sám videl, že nie je možné ju ani obliecť a schovávala sa pred ním. Z tohto dôvodu
matka objednala termín u psychologičky, aby otec pochopil, že takéto správanie pred dieťaťom nie je

v záujme maloletej. Dňa 6. 7. 2025 mala maloletá absolvovať stretnutie s otcom, podľa matky, ale od
rána prejavovala jasný odpor voči stretnutiu, sťažovala sa na bolesť zúbkov, opakovane plakala, prosila
matku, aby išli na stretnutie spoločne, a zdôrazňovala, že sa cíti unavená, bojí sa a nechce ísť len s
otcom. Tento jej stav úzkosti pretrvával až do príchodu na miesto stretnutia do kútika do OC Bory, kde
sa maloletá rozplakala, keď zbadala otca a matka musela pri maloletej ostať počas celého stretnutia aby

sa cítila v bezpečí. Otec naliehal po hodine, aby matka odišla, avšak maloletá s tým nesúhlasila. Neskôr
maloletá chcela ísť domov, na čo otec reagoval podráždene a pred maloletou matke intenzívne vyčítal,
že má byť s maloletou do 18:00 hod. Otec stupňoval napätie, a i keď ho matka žiadala, aby túto vec
pred maloletou neriešil, obviňoval matku pred maloletou, že ho vyhodila, a teraz maloletú nepripravila
na kontakt, má mu ju vydať, že je jej povinnosťou dieťa pripraviť na kontakt apod. Dokonca povedal

vetu: „Ty si ma vyhodila a ona za to bude znášať následky.“ Tento výrok vníma matka ako emocionálne
vydieranie a nepriamu hrozbu, adresovanú matke cez dieťa. Takéto správanie považuje za absolútne
neprijateľné v prítomnosti dieťaťa a za dôkaz toho, že otec svoje emócie nezvláda a používa dcéru
ako nástroj nátlaku. Dcéra bola extrémne vystrašená, tak sa s ňou matka z detského kútika presunula
do verejného priestoru, kde sa cítila o niečo pokojnejšie. Následne otec zavolal na miesto políciu,

ktorá po vypočutí celej situácie potvrdila, že dieťa nemožno vydať proti svojej vôli, a spravila o udalosti
záznam. Polícia matku s maloletou bezpečne odprevadila k vozidlu, aby nedošlo ku konfliktu a dieťa
nebolo vystavené ďalšiemu stresu. Otec síce nasledujúci deň napísal matke SMS správu, že sa jej
za zavolanie polície ospravedlňuje, avšak v nasledujúcich dňoch už túto situáciu bagatelizuje, o čom
svedčia priložené správy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má matka za to, že je nevyhnutné,

aby súd na čas do rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením upravil výkon rodičovských
práv a povinností k maloletej. Matka je presvedčená o tom, že vyššie popísané situácie sa môžu v
budúcnosti opakovať. Keďže v týchto situáciách sa otec správa bezohľadne nielen k nej aj k maloletej
bez akejkoľvek snahy o dosiahnutie dohody, ktorá by bola v záujme maloletej, je matka presvedčená,že len autoritatívne rozhodnutie súd bude otec rešpektovať. Maloletá od narodenia bola predovšetkým v
starostlivosti matky. Matka uviedla, že otec sa na rodinnom živote aktívne nepodieľal a do 1 roka dieťaťa
ani emočne ani finančne neprispieval. Spoločné rodinné chvíle rodičia s maloletou trávili výlučne počas

dovoleniek. V bežnom každodennom živote bol záujem otca o spoločný rodinný život minimálny. Počas
trvania partnerského vzťahu sa správal nepredvídateľne – opakovane matku vyhadzoval z domácnosti,
neskôr sa usiloval o obnovenie vzťahu, aby ho opäť náhle ukončil. Táto jeho nevyspytateľnosť vytvárala
nestabilné a stresujúce prostredie, ktoré bolo nezlučiteľné s harmonickým rodinným životom. Od veku
približne 11 mesiacov je maloletá výlučne v starostlivosti matky a s otcom si nevytvorila prirodzený,

blízky vzťah, a takýto vzťah nemožno vybudovať nátlakom alebo silou. Žiaľ, v poslednom období došlo
aj k situácii, ktorá zanechala na dieťati výrazné následky nie len políciou ale aj celým vydieraním a
vyhrážaním. Takéto správanie je pre dieťa traumatizujúce a viedlo k ešte výraznejšiemu odmietaniu
kontaktu s otcom. Záverom matka dodáva, že považuje za dôležité, aby súd vzal do úvahy, že vzťah
medzi dieťaťom a otcom nie je prirodzene vytvorený, že otec nebol aktívnou súčasťou výchovy dieťaťa,
a že aktuálny tlak na budovanie vzťahu silou je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a môže mať

negatívny dopad na jej psychický vývoj. Matka poznamenáva, že aj kolízny opatrovník v úradnom
zázname zo 7.7.2025 odporučil, aby sa vzhľadom na popísanú situáciu realizoval styk otca s maloletou v
prítomnosti matky. K návrhu pripojila úradný záznam UPSVAR Malacky zo dňa 07.07.2025, komunikáciu
rodičov a lekársku správu maloletej zo dňa 19.06.2025 a denník styku otca s maloletou.

3. Z úradného záznamu ÚPSVaR Malacky, zo dňa 07.07.2025, vyplýva, že dňa 07.07.2025 sa bez
predchádzajúcehoohláseniadostavilanaÚPSVaRMalackymatkamaloletej,atovsúvislostisaktuálnou
situáciou v rodine, ktorú opísala vo svojej mailovej správe zo dňa 07.07.2025 doručenej úradu. Matke
bolo odporučené, aby styk maloletej s otcom, pokiaľ si to maloletá vyžaduje, zatiaľ prebiehal za
prítomnosti matky s tým, že v závislosti od psychického stavu maloletej by malo postupne dochádzať

k tomu, aby styk otca s maloletou mohol prebiehať bez prítomnosti matky, keď to už maloletá zvládne.
Matka bola poučená, že v súčasnosti nie je styk otca s maloletou upravený súdnym rozhodnutím, preto
má styk prebiehať na základe vzájomnej dohody rodičov. Avšak vzhľadom na predbežne dohodnutú
úpravu styku v zápisnici z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 18.10.2024 by styk mal prebiehať
aspoň približne v dohodnutých intervaloch. Matka bola tiež poučená o tom, že privolávanie polície ku

styku otca s maloletou zo strany ktoréhokoľvek z rodičov je kontraproduktívne, nevhodne a stresujúco
pôsobínamaloletédieťa,pričomaktuálnusituáciupolícianiejekompetentnánijakýmspôsobomvyriešiť,
z toho dôvodu privolávanie polície ÚPSVaR MA neodporúča.

4. Otec doručil súdu dňa 22.07.2025 vyjadrenie k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

Otec okrem iného uviedol, že dlhodobo prejavuje aktívny záujem o svoje dieťa. Otec má za to, že
matka od začiatku súdneho konania prejavovala zásadný problém s tým, aby bol styk otca s dcérou
upravený aj vrátane prenocovania. Takéto odmietanie zo strany matky však nemožno považovať za
opodstatnené, a to najmä s ohľadom na vek dieťaťa, ktorý je už dostatočný na to, aby dieťa bez
problémov zvládalo prenocovanie mimo matkinho bydliska. Navyše, podľa otca, dcéra opakovane sama

vyjadrovala záujem a vôľu prespať u otca, pričom z praktického hľadiska je známe, že bežne zvláda
prenocovanie v predškolskom zariadení, čo vyvracia akékoľvek obavy z nezvládnutia prenocovania
mimo domova. Podľa otca správanie matky vo vzťahu k dcére je úzkostné, emocionálne lipnutie matky
na dieťati presahuje bežnú mieru a vedie k tomu, že matka má tendenciu jednostranne rozhodovať o
všetkom, čo sa dcéry týka, otca nevníma ako rovnocenného rodiča, ale skôr ako ohrozenie, či dokonca

ako „súpera“, ktorý podľa nej nemá právo tráviť s dcérou viac času, a to aj napriek tomu, že otec má
reálny záujem o aktívne rodičovstvo a dieťa má k nemu pozitívny vzťah. Takýto prístup matky nie je podľa
otcavsúladesnajlepšímzáujmomdieťaťa,keďžebránivytváraniuaudržiavaniuprirodzeného,pevného
a dôverného vzťahu medzi dcérou a otcom, čo je nevyhnutné pre zdravý psychický a emocionálny vývin
dieťaťa. Vyjadril obavu, že práve matkine nespracované emocionálne prežívanie, ktoré či už vedome

alebo nevedome prenáša na dcéru je dôsledkom aktuálneho postoju dieťaťa, čo je neakceptovateľné.
Styk dieťaťa s oboma rodičmi, vrátane možnosti prenocovania, by mal byť zabezpečený bez zbytočných
obmedzení, najmä pokiaľ preň neexistujú žiadne objektívne prekážky – a tie v tomto prípade nie sú
preukázané. Otec ďalej uviedol, že naďalej netuší, čo sa skutočne deje v prostredí domácnosti matky,
keďže dcéra trávi drvivú väčšinu svojho času výlučne s matkou, ktorá má v rukách všetky rozhodujúce

aspekty jej výchovy, denného režimu i psychického vývinu. Otec má za to, že psychický stav dieťaťa
nie je formovaný jeho osobou, ale správaním matky, ktorá podľa neho dlhodobo vykazuje nedostatok
empatie vo vzťahu k prejavom dcéry, najmä pokiaľ ide o jej potrebu byť so svojím otcom. Poukázal
na konkrétnu situáciu pri spoločnej návšteve detského kútika v obchodnom centre Cubicon, kde sa hodcéra spontánne spýtala, prečo nebol prítomný na jej oslave narodenín, na čo úprimne odpovedal, že o
oslave nevedel, nakoľko mu matka žiadnu informáciu neposkytla. Keď sa následne otočil na matku so
slovami „no mama, ako to?“, matka žiadnu odpoveď neposkytla a situáciu úplne odignorovala. Podobne

sa podľa otca správa aj v iných situáciách, kedy dieťa prejaví vôľu tráviť čas so svojím otcom – matka
nereaguje, mlčí, nerešpektuje názory a želania dieťaťa. Otec uviedol, že on v tomto prípade nie je
ten, kto dal dcére tri facky ako dvojročnému dieťaťu tak, že sa rozplakalo, ani na ňu nekričal, ani
s ňou netriasol nad hlavou. Takéhoto matkinho konania bol otec svedkom. Otec je presvedčený, že
dcéra doteraz nezvládla psychicky spracovať náhly odchod otca z domácnosti, ktorý bol spôsobený

práve matkiným správaním, a že dieťa prirodzene trpí neprítomnosťou svojho rodiča, s ktorým má
vytvorený citový vzťah. Otec má za to, že dieťa prežíva silný smútok a úzkosť najmä po návrate od
otca naspäť k matke, čo je v rozpore s tvrdením, že matkina domácnosť je automaticky „bezpečným
prostredím“. Vyjadril znepokojenie nad tým, čo sa v skutočnosti deje v domácnosti matky, keď je tam
dcéra sama, uviedol, že dcéra sa mu opakovane vyjadrila, že má strach, keď je doma u matky a on
tam nie je. Otec na tieto obavy opakovane upozorňoval – či už ústne alebo písomne – no vždy boli

jeho podnety zo strany matky úplne ignorované. Otec ďalej vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia matky vo
vzťahu k otázke prespávania maloletej u otca nie sú pravdivé. Priložená komunikácia zo dňa 01.06.
jednoznačne preukazuje, že otec opakovane zdôrazňoval, že dcéra u neho nemusí prespať, ak sa
na to necíti alebo o to nemá záujem. Tento postoj komunikoval jasne a konzistentne, pričom vždy
rešpektoval vôľu a pocity dieťaťa. Rovnako odmieta otec akékoľvek tvrdenia o prekrúcaní informácií.

Otec v dobrej viere preposlal matke e-mailovú komunikáciu adresovanú pani M., v ktorej navrhovala
zavedenie zážitkového prespávania počas 4 mesiacov – teda formu, ktorá má postupne pripraviť dieťa
na nočné prespávanie bez tlaku a stresu. Z obsahu komunikácie je podľa otca zrejmé, že sa nejednalo
o jednostranný zásah do výchovy, ale o rozumný návrh založený na prirodzenom záujme dieťaťa. Otec
navyše výslovne uviedol, že vzhľadom na to, že dieťa samo prejavuje záujem tráviť čas s otcom a aj

u neho prespávať, považuje za vhodné reagovať na túto potrebu dieťaťa práve teraz – v čase, keď to
vychádza z jej vnútornej vôle a nie ako výsledok nariadenia súdu. Je nepochybné, že práve prirodzené
posilňovanie vzťahu s oboma rodičmi znižuje napätie v dieťati a pomáha jej vyrovnať sa so zmenami
v rodinnom prostredí. Otec teda jednoznačne odmieta, že by akokoľvek manipuloval dieťa, alebo
nerešpektoval jej potreby. Uviedol, že tvrdenia matky o údajnej jednostrannosti alebo nekomunikovaní

ohľadne psychologického vyšetrenia nie sú pravdivé a sú preukázateľne vyvrátiteľné. Detailne opísal
postup a situáciu, keď zabezpečil termín psychologického vyšetrenia u odbornej klinickej psychologičky
a informoval matku včas, matka však termín odmietla, spochybnila odbornosť psychologičky a nenavrhla
alternatívu riešenia. Neskôr navrhla termín u svojej psychologičky s ešte kratšou lehotou, ktorú otec
odmietol z dôvodu možného konfliktu záujmov. Uviedol, že nie on, ale práve matka sa opakovane

stavia proti pokusom o odborné a nestranné riešenia, čím bráni hladkému priebehu styku medzi otcom
a dieťaťom a uprednostňuje konfrontáciu pred spoluprácou. Matka v komunikácii výslovne namietala
odbornosť psychologičky, ktorú otec vybral, a odvolávala sa na potrebu „spoločného výberu“. Len
niekoľko dní nato matka oznámila otcovi, že ona sama zabezpečila termín u svojej psychologičky p.
I., otec túto možnosť opodstatnene odmietol z dôvodov, že matkou zvolený psychológ bol z okruhu

jej známych, čo predstavuje potenciálny konflikt záujmov, daný psychológ nemal žiadne overiteľné
recenzie či odborné výstupy dostupné verejnosti, na webovej stránke pracoviska bolo uvedené, že
pred prvým sedením bude druhý rodič telefonicky kontaktovaný psychológom, čo sa nestalo, matkou
zvolený termín bol časovo veľmi náhly a bez predchádzajúcej diskusie. Otec kontaktoval uvedenú pani
psychologičku (p. I.), kládol konkrétne otázky týkajúce sa odbornosti, prípadného konfliktu záujmov a

vzťahu k matke, čím preukázal záujem na objektívnom a nestrannom postupe. Dohodol s ňou spoločný
termín vyšetrenia, ktorého sa obe strany zúčastnili. V ten istý deň otec požiadal pani psychologičku,
aby v nasledujúcom týždni dohodla s matkou ďalší termín stretnutia s dieťaťom. Matka však žiadny
termín v tomto období nepotvrdila, a preto najbližší možný náhradný termín bol stanovený na 17.07.2025
o 10:00. Toto stretnutie bolo zrušené zo strany psychologičky, a to bez uvedenia dôvodu otcovi. Z

uvedeného vyplýva, že otca nemožno viniť z nespolupráce alebo z blokovania odborného vyšetrenia.
Otec uviedol, že od začiatku konania prejavuje konštruktívny postoj a ochotu reflektovať akúkoľvek
primeranú kritiku, čo potvrdil aj počas stretnutia u pani psychologičky I.. Osobne uviedol, že ak urobí
chybu, vie si ju priznať, poučiť sa z nej a viac ju neopakuje. Otec poukazuje na znepokojujúce vyjadrenie
matky, keď na stretnutí pred odborníčkou uviedla, že má potrebu otca fyzicky napádať. Táto informácia,

hoci závažná, nezaznamenala žiadnu okamžitú reakciu zo strany psychologičky. Otec mal v úmysle
túto tému otvoriť na nasledujúcom stretnutí (štvrtok), avšak toto bolo bez udania dôvodu zrušené. Otec
uviedol, že jeho správanie počas stretnutia s dieťaťom pred odborníčkou bolo plne rešpektujúce, hravé
a zamerané na potreby dieťaťa. Psychologička sama kládla otázky smerom k dieťaťu – napríklad prečosa počas hry ponáhľa – na čo dieťa odpovedalo: „Lebo máme málo času na hranie.“ Z tohto vyjadrenia
dieťaťa jasne vyplýva, že trpí nedostatkom spoločného času so svojím otcom, čo je objektívne zistenie.
Počas stretnutia otec neobdržal žiadnu výčitku zo strany psychologičky ohľadom svojho rodičovského

správania, práve naopak – odborníčka adresovala otázku matke, prečo dcére neumožňuje stretávať
sa s otcom ani v náhradných termínoch, keď už z rôznych dôvodov nie je možné dodržať pôvodné
dohody. Matka však na túto otázku nereagovala. Poukázal na to, že v priebehu konania bolo niekoľkokrát
zdokumentované, že dieťa samo verbálne prejavuje túžbu a potrebu byť s otcom – a to nielen cez deň,
ale aj formou nočných prespávaní, pričom išlo o spontánne prejavy a opakovane komunikované rôznym

osobám, vrátane psychologičky. Napriek tomu sa otcovi javí, že hlas dieťaťa nie je braný vážne, čo je
v priamom rozpore s platnou právnou úpravou. Koniec ich vzťahu pre neho nepredstavuje tragédiu,
s ukončením vzťahu je plne vysporiadaný, jeho vzťah s matkou bol náročný a jeho ukončenie dnes
vníma ako správnu vec. Otec potvrdil, že v ešte v októbri až novembri minulého roka sa s dcérou
rozprával o niektorých otázkach týkajúcich sa ukončenia vzťahu rodičov, na ktoré sa dcéra pýtala.
Po tom, čo bolo otcovi povedané, že to bolo nevhodné to už nezopakoval a dcére odpovedal presne

tak, ako mu to odporučili psychológ. Opísal udalosti, ktoré viedli k opakovanému odchodu matky z ich
spoločnej domácnosti z jej vlastnej vôle a uviedol, že otec nikdy matku nevyhodil z domu. Dodal, že
matka dodnes disponuje kľúčmi od jeho domu, ovládačom od brány a prístupovými kódmi k alarmu, čo
potvrdzuje, že situácia nie je taká, že by išlo o jasné vyhodenie alebo ukončenie kontaktu. Obnovenie
vzťahu rodičov otec uviedol len v tom smere, že na každom stretnutí u psychológov je uvedené, že

by pre dieťa bolo najlepšie, ak by rodičia žili spolu. Otec na toto povedal, že ak ich nejaký psychológ
naučí spolu komunikovať, tak kvôli dcére skúsi všetko. Otec nesporuje, že boli aj situácie, kedy matka
napiekla a pod., stalo sa to, ale ojedinele. Otec vo vyjadrení jednoznačne odmieta nepravdivé tvrdenia
o údajnom nevhodnom správaní pri odovzdávaní dieťaťa. Nikdy nežiadal, aby mu matka „odovzdávala
dieťa ako balíček na pošte“ – práve naopak, žiadal len o elementárnu úctu a rešpekt k tomu, čo pre

malé dieťa znamená moment, keď má pri sebe oboch rodičov. Išlo o jednoduchú prosbu: aby matka
vošla aspoň na chvíľu do predsiene, aby dcérka mala pocit normálneho a pokojného odovzdania, bez
napätia a chvatu. Matka však bežne dcéru len vysadí pri hranici pozemku, dieťa sa jej nechce pustiť
a ona bez ďalšieho slova odíde. Toto konanie je v ostrom kontraste s tvrdeniami o otcovom údajnom
nátlaku. Odmietol akékoľvek obvinenia z nátlaku na dcéru. Otec trávi s dcérou výrazne obmedzený

čas – akýkoľvek vplyv či manipuláciu by za týchto okolností nemal ani možnosť realizovať. Uviedol, že
mu bolo upreté právo byť plnohodnotným rodičom, a dnes sa namiesto hľadania riešení presúva vina
práve na neho. Takýto prístup nie je len nespravodlivý voči nemu, ale najmä škodlivý pre dieťa samotné.
Otec jednoznačne odmieta akékoľvek obvinenia z manipulácie či nátlaku. Jeho konanie bolo od začiatku
vedené výlučne záujmom dieťaťa – snahou zachovať aspoň ten obmedzený kontakt, ktorý mu ako otcovi

zostal. Otec uvádza, že na nikoho netlačil a už vôbec sa nikomu nevyhrážal. Uviedol, že rešpektuje
súkromie matky a odmieta, že by ju kontroloval, komunikácia medzi rodičmi je minimálna. Poukázal
na opakované situácie, kedy mu dcéra spontánne hovorila v zmysle: „Zvládneme to sami, maminka je
nešťastná.“ Takéto vyjadrenia naznačujú, že dieťa je vťahované do emocionálneho stavu matky, čím na
seba preberá zodpovednosť, ktorá jej neprináleží. Otec ďalej uvádza, že matka v prítomnosti dieťaťa

vyslovuje poznámky typu: „Dcéra si na otca nezvykla,“ čo následne dieťa opakuje. Takéto výroky môžu
ovplyvniť vytváranie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Znepokojenie vyvoláva aj výrok dcéry, že musí
poutierať prach na schodoch, aby bola „dobré dievčatko“, pretože to tak povedala mama. Otec má za
to, že ide o prejav tzv. podmienečnej lásky, ktorá môže negatívne ovplyvniť zdravý emocionálny vývoj
dieťaťa. Podľa jeho názoru zdravé dieťa nemá potrebu upratovať v domácnosti ako formu získavania

uznania alebo prijatia. Otec ďalej uvádza, že s dieťaťom nikdy nepreberal tému rodičovských práv, a sám
sa touto otázkou aktívne nezaoberal. Vychádza však z presvedčenia, že dieťa potrebuje oboch rodičov.
Zdôrazňuje, že akékoľvek prejavy vôle dieťaťa byť s otcom nevníma ako prejav „práv otca“, ale ako
prirodzenéprávodieťaťanavzťahsobomarodičmi.Mákdispozíciitrivideonahrávkyzrôznychčasových
období, na ktorých dieťa spontánne a samostatne prejavuje záujem o nočné prespatie u otca. Za

mimoriadne znepokojujúce otec považuje situácie, keď dieťa po úraze hlavy žiadalo otcovu prítomnosť,
chcelo, aby mu „pofúkal boľačku“, avšak otec o úraze nebol vôbec informovaný. Rovnako mu nebolo
umožnené zúčastniť sa na oslave narodenín dieťaťa, hoci o jeho prítomnosť dieťa opakovane žiadalo.
Otec považuje ignorovanie týchto spontánnych prejavov vôle dieťaťa za zásah do jeho citového vývoja a
vzťahovejstability.Otecbolosobneprítomnýnastretnutíudetskejpsychologičky,počasktoréhozaznelo

niekoľko otázok smerujúcich k názoru dieťaťa na pobyt u otca. Na priamu otázku psychologičky: – „A
chcela by si prespať u tatinka?“ dcéra odpovedala, že áno. – „A máte urobené postieľky tak, že môžete
spať spolu?“ – odpoveď dieťaťa bola opäť áno. – „A chcela by si, aby ťa tatinko ráno odviedol do škôlky?“
– dieťa odpovedalo áno. Otec plne rešpektuje závery psychologičky, že dieťa ešte nie je na prespávaniepripravené, keďže túto skúsenosť doposiaľ nemalo. Zaznelo však, že je potrebné dieťa primeraným
spôsobom pripravovať na život v dvoch domácnostiach a začať tzv. zážitkovým prespávaním. Otec
dôrazne odmieta akékoľvek prekrúcanie faktov – nikdy nebola vyslovená podmienka, že by dieťa malo

dostať „lezeckú stenu“ ako odmenu za prespatie. Takéto tvrdenie je nepravdivé a odvádza pozornosť
od podstaty veci, ktorou je prirodzený záujem dieťaťa tráviť čas s otcom vrátane prenocovania. Ďalej
otec uviedol, že bol naposledy sám s dcérou dňa 24. 06. V nadväznosti na pochybnosti zo strany matky
jej ponúkol možnosť, aby bola pri stretnutí prítomná. Matka však túto možnosť odmietla. Otec zároveň
pripomína, že už dvakrát poskytol písomné vyjadrenie – adresované matke aj dcére, v ktorom výslovne

uviedol, že netrvá na žiadnom prespávaní, pokiaľ by to predstavovalo problém alebo záťaž. Tieto kroky
boli podniknuté výlučne v snahe znížiť napätie a zachovať pokojné a bezpečné prostredie pre dieťa.
Otec poukázal na nelogickosť a účelovosť výkladu prejavov vôle dieťaťa. Ak dieťa spontánne vyjadrí
záujem byť s otcom, tento prejav je zľahčovaný s odôvodnením, že dieťa ešte nevie správne formulovať
alebo chápať dôsledky svojich vyjadrení. Naopak, pokiaľ dieťa v určitom momente odmietne telefonát s
otcom, tento prejav je okamžite akceptovaný a braný ako plne relevantný a záväzný. Otec má za to, že

takýto selektívny prístup k prejavom dieťaťa je nekonzistentný a účelový, pričom neprispieva k ochrane
najlepšieho záujmu maloletej. Podľa názoru otca by prerušenie kontaktu s otcom predstavovalo vážny
zásah do vývoja dieťaťa a mohlo by spôsobiť nenapraviteľnú ujmu v oblasti jeho citového dozrievania.
Uviedol, že na výlet matky s dcérou v Rakúsku reagoval spôsobom, že či matka na to nepotrebovala
súhlas otca, aby dieťa zobrala do zahraničia. Nakoľko, keď bola situácia opačná a otec chcel zobrať

dcérunarovnakémiestodoSchlosshofu,takmumatkazakázalasodôvodnením,žeakchceísťsdcérou
za hranice potrebuje jej výslovný súhlas. Aj toto je príklad situácie, keď matka má pocit, že o dieťati môže
rozhodovaťlenonaaonaurčí,čojesprávneačonie.Otecuviedol,žemámnožstvofotografiízviacerých
dní, ktoré dokumentujú, že dcéra nemala problém s denným prespávaním. Tieto fotografie slúžia ako
dôkaz na podporu tvrdenia, že dieťa bolo schopné a ochotné prespávať mimo matkinho domu, a to nie

len v konkrétny deň 25. 2. 2025, ale v rôznych obdobiach. Otec uviedol, že problém s vyjadrovaním
dcéry, že už zrazu nechce u tatinka prenocovať trvá cca. tri týždne, počas ktorých s dcérou nebol sám
ani minútu. Preto sa pýta, ako by mohol byť problém spôsobený alebo súvisieť s jeho osobou, keď nemal
počas tohto obdobia žiadny samostatný kontakt s dcérou. Podľa dohody mala byť dcéra počas prázdnin
u otca, avšak matka mu neumožnila stráviť s dcérou ani dva dni, všetky pokusy o kontakt odmietla.

Napríklad, keď otec prišiel pre dcéru a mal s ňou byť, tak bola dcéra namotivovaná na výlet k matkinej
sesternici a odmietla odísť s otcom. Tzn. nebola nijakým spôsobom pripravená po psychickej stránke.
Otec upozornil matku, že dcéru nepripravila na tento kontakt. Matka na to reagovala v amoku, doniesla
detsképančuchy,vyzvalaotca,abysidieťazobralaobliekolho,pričompančuchyhodilanazem.Otecsa
s dieťaťom rozlúčil a odišiel, keďže dcéra plakala a odmietala ísť. Plač dcéry otec považoval ako reakciu

na neprimeranú reakciu matky. Náhradný termín na kontakt nebol poskytnutý. Otec sa následne pýtal
na dohodnuté nočné prespávanie, na čo mu matka zúrivým hlasom odpovedala, že o tom teraz nechce
diskutovať. Uviedol, že nikdy nepoužil výrok, že matka bude znášať následky, ale povedal len, že ak
matka vyhodí jeho, „vyhodí si aj polovicu dieťaťa“. Vyjadril sa aj k incidentu v nákupnom centre Bory dňa
07.07.2025, keď uviedol, že podľa dohody sa mali stretnúť v detskom kútiku, kde mala dcéra problém so

zubami. Otec prišiel asi o tri minúty skôr. Dieťa sa k nemu spontánne rozbehlo s úsmevom, no po troch
krokoch sa otočilo a s plačom sa vrátilo k matke s tvrdením, že otec tam nemal byť. Otec sa spýtal matky,
ako to má chápať. Matka odpovedala, že otec nemal byť prítomný pred nimi, že mal postupovať ako v
predchádzajúci deň, keď matka a dcéra boli skryté a otec ich mal hľadať, pretože dcéra je podľa matky
„malý autista“ a potrebuje presný režim. Otec potom čakal pred kútikom. Po krátkej chvíli mu matka

napísala, že môže ísť dieťa hľadať. Otec vošiel do kútika, hral sa s dcérou. Dieťa si vyžiadalo tri stoličky,
aby sa mohli hrať všetci traja – otec, matka a dcéra. Po čase matka oznámila, že odchádzajú, lebo je
dieťa unavené. Otec zaplatil za kútik a pripravili sa na odchod. Pri odchode matka vzala dcéru na ruky a
odišla smerom doprava. Otec jej povedal, že má auto na opačnej strane a podľa dohody mal byť s dcérou
osem hodín, pričom vyjadril nesúhlas s takto skorým odchodom a nedostatočným samostatným časom s

dieťaťom.Matkareagovalaotázkou,čichcetentoproblémriešiťpreddcérou.Otecjejodpovedal,žekedy
inak, keď s ním matka nekomunikuje a nereaguje na správy. Rozhovor pokračoval počas rýchlej chôdze
až do reštaurácie KUBU. Tam otec ostal pri bare, kde videl, že matka žiadala personál o privolanie SBS.
Personál žiadosť odmietol, nakoľko nevidel dôvod. Otec oznámil personálu, že má dohodu o stretnutí
s dcérou a že nechce riešiť situáciu s SBS. Namiesto toho zavolal štátnu políciu. Do príchodu hliadky

sa dcéra hrala v detskom kútiku, otec a matka stáli vedľa nej. Matka potom dcéru zobrala k pultu hrať
sa s cestom. Otec si objednal kávu a čakal na príchod polície. Po príchode polície otec oznámil, že má
dohodnuté stretnutie s dcérou, na čo mu polícia odpovedala, že pokiaľ ide o súdnu záležitosť, nemôžu
zasahovať, maximálne môžu matke dohovoriť. Otec požiadal policajtov, aby išli s ním do reštaurácie adohovorili sa s matkou. Matka prišla k policajtom, vzala dcéru na ruky a požiadala, aby bolo v zápise
uvedené, že sa otec vyhrážal. Otec odmietol túto interpretáciu a žiadal, aby bolo zaznamenané, že
žiadal o stretnutie podľa dohody a nevyhrážal sa. Polícia uviedla, že matka nemusí vydávať dieťa, pokiaľ

nesúhlasí. Počas celého incidentu nikto nekričal, nezdvihol hlas ani nevykonal prudké pohyby. Matka
požiadala policajtov o sprevádzanie k autu, čo spôsobilo dcére stres aj to, že dcéru priniesla k policajtom
z detského kútika, kde sa nerušene hrala. Od tohto momentu otec uviedol, že dieťa nevidel ani nepočul,
matka mu odoprela akýkoľvek kontakt vrátane stretnutí či videohovorov. Matka si zobrala výrok polície,
že dieťa otcovi nemusí dávať za svoj a styk ďalej neumožňuje a čaká na súdne rozhodnutie. Otec si

priznáva, že políciu volať nemal, ale je z aktuálneho stavu už doslova zúfalý. Matka mesiace podľa
jeho názoru manipuluje dcéru. Dcéra s otcom nemala žiaden problém, matka ale nechcela, aby u otca
prenocovala. Neurobila žiaden ústupok. Za tento čas, kedy mal minimálnu možnosť byť s dcérou, dcéra
údajne zmenila názor a odmieta prenocovania u otca. Dcéra pri stretnutí s otcom sa k nemu rozbehne,
potom sa otočí na matku, skontroluje jej reakciu a ďalej nepokračuje. Dcéra v rámci stretnutí s otcom
sedí v náručí matky, usmeje sa na otca a potom sa previnilo pozrie na matku. Chce dať otcovi pusu a

potom sa zháči. Matka následne počas tohto styku sama vyhrotila situáciu a začala riešiť privolanie SBS,
otec uznáva, že nemal privolať hliadku, ale už nevie čo urobiť, aby matka nepokračovala v tomto konaní.
Matkin návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa otca už skutočne len „bodkou“ za celým
matkiným niekoľko mesačným správaním sa. Otec sa snažil ísť na vec postupne, snažil sa rešpektovať
to, že matka má osobný psychický problém odpútať sa od dcéry. Ale situácia vyústila až do aktuálneho

stavu, kedy mu styk neumožňuje vôbec a žiada, aby súd styk upravil za jej prítomnosti v rozsahu ani
nie 26 hodín mesačne. Takýto rozsah styku bude viesť len k zhoršeniu vzťahu otca a dcéry, najmä keď
matka považuje styk za jej prítomnosti tak, že si dieťa drží na rukách alebo sa od neho nepohne na
1 meter. Otec uviedol, že nemal vedomosť o tom, že sa matka dňa 7. 7. 2025 dostavila ku kolíznemu
opatrovníkovi.Zozaloženejsprávyzostranymatkydosúdnehospisuvšakvyplýva,žeÚPSVaRMalacky

matke uviedol, že by bolo vhodné, aby styk prebiehal v dohodnutých časoch medzi nimi zo záznamu z
ISR zo dňa 18.10.2024, pričom tento styk môže spočiatku prebiehať za prítomnosti matky a keď to dcéra
zvládne, tak bez nej. Matka tieto odporúčania nerešpektuje, styk od daného času neumožnila vôbec a
namiesto toho podala návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia, kde žiada styk otca s dcérou
obmedziť na niekoľko hodín mesačne za jej prítomnosti. Matka tiež doložila Správu od psychologičke

p. M. zo dňa 2.4.2025, kde nie je uvedené nič proti otcovi, resp. nie je uvedený zlý vzťah otca s dcérou
alebo jeho nevhodné správanie sa, ale je uvedené, že maloletá si prechádza obdobím vzdoru (čo otec
opakovane na ISR uvádzal, že maloletá sa aj pred jeho odchodom napríklad odmietala obliecť a plakala,
aj keď išla von s matkou) a že toto môže byť znásobené rodičovským konfliktom. I. M. v správe uviedla,
že je dôležitý vzťah oboch rodičov s dieťaťom, pričom treba na veci pracovať postupne, čo otec mesiace

aj robil. Otec nikdy maloletú i napriek tomu, že nemá súdne rozhodnutie nezobral „na silu“ na nočné
prenocovanie alebo si ju nezobral na víkend mimo miesta bydliska. Otec rešpektuje potreby dcéry, ak
chce byť s matkou odviezol ju vždy skôr, ak chcela matke zavolať umožnil to. Opačnú snahu však nevidí
a nevníma. Otec dôrazne odmieta tvrdenia o neplatení alebo nezodpovednom prístupe k zabezpečeniu
potrieb dieťaťa. Všetky náklady súvisiace s bývaním, stravou a starostlivosťou o dieťa boli zo strany otca

riadne hradené. Otec uviedol, že kojené dieťa je prirodzene väčšinu času s matkou, otec sa staral o
domácnosť, nakupoval, vozil dieťa aj matku. Samozrejme, keď vybavoval alebo pracoval, nemohol byť
stále s dcérou. Keď prišla polícia, situácia bola pokojná – nikto nekričal, nikto nerobil prudké pohyby,
dieťa neplakalo. Dokonca keď dcéru matka odnášala, usmievala sa na otca. Matkou navrhovaný styk
je však príliš krátky na to, aby sa vzťah udržiaval, nieto ešte prehlboval. Takto krátke stretnutia preto

nie sú dostatočné pre zdravý emocionálny vývin a upevnenie väzby s otcom. Otec záverom dodáva, že
vzhľadom na vyššie uvedené má otec za to, že by bolo dôvodné nariadiť aj neodkladné opatrenie bez
prítomnosti matky, jeho cieľom je, ale situáciu upokojiť a preto súhlasí aj s nariadením neodkladného
opatrenia za prítomnosti matky, ale výhradne v rozsahu, ktorý bol rodičmi odsúhlasený na ISR a žiada,
aby súd upravil styk otca s maloletou nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý

párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a v
piatok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú nedeľu od 9.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s
tým, že prevzatie a odovzdanie dieťaťa sa uskutoční v mieste bydliska matky, a to na čas do rozhodnutia
vo veci samej. Otec navrhuje rozsah styku, ktorý si rodičia dohodli ešte na Informatívnom stretnutí
rodičov dňa 18.10.2024, pričom súhlasí s tým, aby sa tento realizoval za prítomnosti matky s tým, že

keď pominie potreba prítomnosti matky by im matka umožňovala aj kontakt bez jej prítomnosti. Otec, ale
zásadne nesúhlasí s tým, aby súd vyhovel návrhu matky tak, že zúži rozsahu styku pod vyššie uvedenú
hranicu. Zhodne sa vyjadril aj kolízny opatrovník v Správe z ÚSPVaR zo dňa 7.7.2025, kedy uviedol, že
prítomnosť matky dočasne môže byť dôvodná, ale nemá dôjsť k zmene rozsahu dohodnutého styku.5.Dňa22.07.2025matkadoručilatunajšiemusúdudoplneniedôkazuknávrhunavydanieneodkladného
opatrenia a to vyjadrenie lektorky anglického jazyka a lektorky letného tábora. Lektorka uviedla, že

maloletá navštevovala výučbu anglického jazyka spolu so svojou mamou. Počas týchto hodín bola
veselá, uvoľnená a aktívne sa zapájala do spoločných aktivít. Na hodiny sa tešila, spolupracovala,
reagovala spontánne a s radosťou. Celkovo pôsobila pokojne, sebavedome a bola ochotná učiť sa nové
veci. Krásne sa zapájala do aktivít aj s inými deťmi, bola veselá, hravá a kreatívna. Po tom, čo začala
na hodiny prichádzať v sprievode svojho otca, nastala výrazná zmena v jej správaní. Javila sa ako

smutná, uzatvorená, odmietala spolupracovať a na hodinách bola zreteľne úzkostná. Postupne došlo
k prerušeniu dochádzky na angličtinu. Po čase sa maloletá na hodiny vrátila – opäť v sprievode mamy.
Vrátila sa aj jej radosť z učenia, spontánnosť a zapojenie sa do výučby. Z hodín nakoniec nechcela
odchádzať a vždy sa tešila na ďalšie stretnutia. Počas letného denného tábora 07.07.-11.07. sa od
prvého dňa prejavoval zvýšená úzkosť. Nechcela sa oddeľovať od mamy, bola bojazlivá, vyhľadávala
fyzickú blízkosť a uspokojenie. Lektorky museli v úvode pomáhať. Takmer každé ráno bolo kritické pri

odchode jej mamy, ale akonáhle sme sa pustili do rôznych aktivít, vrátila sa radosť. Maloletá pôsobila
ako jedno spokojné, šťastné, veselé a samostatné dieťa. Fungovala skvele v kolektíve. Dokonca často
prekvapovala samostatnosťou a nápadmi na hry a aktivity spojené práve s témami konkrétneho dňa. Či
pracovala individuálne alebo v skupinke, robila to samostatne a s radosťou.

6. Dňa 28.07.2025 otec doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že matka otcovi od
7.7.2025 neumožnila styk s maloletou, a to ani za jej prítomnosti. Matka už 21 dní otcovi neumožnila
dcéru vidieť. Otec uviedol, že sa snažil situáciu riešiť aj za pomoci odborníka a matku dňa 10.7.2025
požiadal o psychologické vyšetrenie dcéry za účasti otca, keďže matka uviedla, že má dcéra psychické
problémy. Matka to odmietla s tvrdením, že dcéra chodí do tábora a tam problém nemá. Na opakovanú

žiadosť otca o stretnutie matka otcovi napísala, že môže dcéru vidieť v piatok (dňa 25.7.2025) na 45
minút na ihrisku. Matka otcovi neuviedla na akom ihrisku a styk podmienila tým, že bude maloletá
chcieť. Krátko pred stretnutím matka otcovi oznámila, že sa stretnutie neuskutoční, keďže dcéra to
údajne odmieta. Pre maloletú musí byť táto situácia podľa názoru otca nepochopiteľná a veľmi ťažko
spracovateľná.Otecuviedol,ženikdyneurobilniččímbyublížildcérealebobyjejspôsobiltraumu.Matka

využila privolanie štátnej polície otcom a tvrdí, že dcére bola spôsobená trauma – matka, ale už ďalej
neuvádza, že to ona prvá zavolala pracovníkov SBS a rovnakým spôsobom chcela situáciu riešiť pred
nimi. Otec uviedol, že ak už matka trvá na tom, aby to riešili tretie osoby, tak potom štátna polícia. Otec
sa pýta matky, že ak by to nechal tak a matka by to riešila s SBS – bola by ona dôvodom traumy dieťaťa
a malo by byť dieťa odlúčené od jej osoby na 21 dní? Nejednalo sa o žiaden incident (ako to zveličuje

matka), maloletá sa na otca usmievala aj keď odchádzali, nikto nekričal, nebol tam žiaden konflikt. Otca
uviedol, že uvedené úprimne mrzí a druhýkrát situáciu takto riešiť nebude, ale ocitol sa v situácii, kedy
vidí, že matka aktívne vplýva na dcéru a dcéra nie je v emočne zdravom prostredí v mieste bydliska
matky. Otec k tomu dodal, že dcéra nie je v poriadku a je v zlom psychickom stave, ale podľa jeho názoru
z toho, čo robila matka v období od 07.07. do 14.07. u nej v jej domácnosti za prítomnosti dcéry a z toho

má psychické problémy a odmieta stretnutie s otcom a možno z toho vzniklo aj to pocikávanie. Otec
uvádza, že vedel, že sa matka na niečo takéto chystá, preto hneď 10.07. žiadal odborné vyšetrenie. Otec
považuje kroky matky za veľmi podobné krokom jej švagriny, ktorá 2 roky dozadu bránila v styku s deťmi
jej bratovi a k zamedzovaniu styku došlo veľmi podobným spôsobom. Po tomto matka prišla s ďalším
problémom u dcéry, a to nočným pomočovaním. Doposiaľ matka „pocikávanie“ nespomínala. A podľa

všetkého ho ani neriešila s odborníkmi. Otec nerozumie, prečo matka odmieta vec riešiť s odborníkom.
Ak má dcéra problém, je to potrebné riešiť za asistencie odborníka a participácie oboch rodičov. Matka
viní otca zo stavu dcéry a otec sa zase naopak domnieva, že dôvodom zhoršeného stavu dcéry je
prežívanie matky, ktorá je niekoľko mesiacov s dcérou primárne sama (pred 7.7.2025 umožňovala styk
len za jej prítomnosti), teraz 21 dní neumožňuje žiaden styk a podľa názoru otca dcéru ovplyvňuje. Dcéra

pri posledných stykoch otcovi dala pusu, keď sa mama nepozerala, usmiala sa na neho a kontrolovala
či to vidí alebo nevidí matka. Celkom zrejme sa podľa otca maloletá bála reakcie matky a bála sa viac
prejaviťemócie.Maloletáotcovipovedala,abymaminkekúpilikvietok,lebojemaminkastálenešťastnáa
pod..Otecvyjadrujeobavuzaktuálnehostavuapostupumatky,matkaodmietapsychologickévyšetrenie
aj za prítomnosti otca, odvoláva sa na vyjadrenia psychológov, ale tieto tvrdenia necháva vo všeobecnej

rovine – nedoložila žiadnu lekársku správu. Otec uviedol, že nebol informovaný o tom, že by matka
situáciu riešila s odborníkom a ak dcéra nejakého navštevuje, tak bez vedomia a súhlasu otca – otec
vopred uvádza, že ak matka založí lekársku správu vypracovanú bez vedomia otca bude ju považovať
za jednostranne produkovanú, keďže sám opakovane prejavuje záujem byť súčinný a aktívne situáciuriešiť. Matka jednoducho na psychologické vyšetrenie ísť odmieta a stále sa oháňa, že keď má otec
otázky, má sa obrátiť na pani detskú psychologičku M., u ktorej boli naposledy na začiatku tohto roka.
Otec k tomu dodal, že pokiaľ bol on prítomný, pani M. povedala, že styk s otcom musí byť vykonaný

aj keby dieťa plakalo, ak nie, tak v náhradnom termíne. Ak dieťa plače, nech tam matka chvíľu ostane
pokým sa ukľudní a potom nech odíde. Matka toto podľa otca nerešpektuje. Otec uviedol, že matka
kontaktovala dňa 7.7.2025 ÚPSVaR, kde jej rovnako bolo povedané, že styk realizovať musí. Ak je to
dôvodné môže realizovať styk chvíľku za jej prítomnosti a potom má nechať otca, aby bol s dcérou sám.
Matka to podľa otca znovu nerešpektovala. Otec uviedol, že dňa 17.7.2025 sám kontaktoval ÚPSVaR

so žiadosťou o súčinnosť, kedy im uviedol, že matka od 7.7.2025 styk nerealizuje. Otec dostal emailom
z ÚPSVaR odpoveď, že matke dohovorili aj dňa 7.7.2025, aby styk realizovala, pričom ju znovu vyzvali
dňa 18.7.2025 a dohovorili jej ešte raz, aby realizovala styk v medziach uzatvorenej dohody na ISR.
Matka ich odporúčania znovu ignorovala. Matka doložila do konania jediný jeden dôkaz potvrdzujúci jej
tvrdenia, a to čestné prehlásenie učiteľky angličtiny, čo považuje otec za neobjektívny a nevypovedajúci
„dôkaz“. Daná pani učiteľka vidí maloletú na 45 minút 1x týždenne. Mnohokrát maloletá išla na angličtinu

aj s plačom od matky. Otec sám bol prítomný, keď mal dcéru odovzdať na angličtinu a plakala. Matka
prišla, že to vyrieši. Nič nevyriešila, dcéra plakala a ísť jednoducho nechcela a tak ju matka zobrala
preč. Matka v mnohých prípadoch koná, tak ako povie dieťa, ale len vo veciach, ktoré matke vyhovujú.
(Príklad: nechce volať s otcom – nemusí. Chce u otca spať – nemôže.) Otec dodáva, že keďže sa dcéra
vyjadrila,žesnímchcebyťkaždýdeň,takostykpožiadalmatku,načoreagovalatak,ževrajjejodborníci

poradili, že to nie je prospešné. Otec sa matky opýtal, že akí odborníci? – odpoveď nedostal. U pani
M. boli naposledy na začiatku roka, o inom odborníkovi s ktorým by matka súhlasila otec nevie. Matka
sa nevyjadrila, otec sa ešte pre istotu spýtal pani N., ktorá by mala mať od septembra v starostlivosti
dcéru, čí matke poradila, že každodenné stretávanie s otcom nie je prospešné. Odpoveď je v prílohe.
Otec týmto úctivo žiada tunajší súd, aby vo veci konal, aby vytýčil termín pojednávania vo veci samej

a aby čím skôr nariadil neodkladné opatrenie v ním uvedenom rozsahu a súhlasí s tým, aby to bolo aj
za prítomnosti matky. Nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nevidelo otca 21 dní (3 týždne) a ani s
ním nemalo žiaden telefonický či iný kontakt a nie ani v záujme dieťaťa, aby videla otca niekoľko hodín
mesačne za prítomnosti matky, ako to navrhla matka a to najmä v tom prípade, ak matka koná v rozpore
so všetkými odporúčaniami odborníkov. Otec má za to, že prebiehanie styk je v záujme dcéry, s čím sa

stotožnil ÚPSVaR, pani psychologička M. a aj pani psychologička N..

7. Dňa 05.08.2025 doručila matka do spisu doplnenie dôkazu, a to správu zo dňa 01.08.2025 od Klein
Therapy s.r.o. podpísanú Mgr. O. P., P. psychológom a O. B., psychologičkou s tým, že podpísané
psychologičky odporúčajú dočasné prerušenie kontaktu dieťaťa s otcom v rámci nariadených stretnutí,

a to za účelom stabilizácie psychického stavu dieťaťa a prevencie možného prehlbovania vnútorného
napätia, ktoré sa aktuálne prejavuje v súvislosti s očakávaním týchto stretnutí. V predloženej správe sa
uvádza, že matka kontaktovala ich zariadenie na základe vyhroteného incidentu pri odovzdávaní dieťaťa
otcovi dňa 25.07.2025. Následne došlo u maloletého dieťaťa k zhoršeniu psychického prežívania,
čo viedlo k prijatiu do psychologickej starostlivosti v rámci krízovej intervencie dňa 28.07.2025.

Doteraz (01.08.2025) prebehli dve stretnutia. Počas týchto stretnutí bolo možné pozorovať, že
dieťa pôsobí emočne uzavreto a celkovo napäto. Na základe rozhovoru so zákonným zástupcom,
predloženej dokumentácie a úvodného psychologického pozorovania odporúčajú dočasné prerušenie
kontaktu dieťaťa s otcom v rámci nariadených stretnutí. Toto opatrenie je navrhované na účelom
stabilizácie psychického stavu dieťaťa a prevencie možného prehlbovania vnútorného napätia, ktoré

sa aktuálne prejavuje v súvislosti s očakávaním týchto stretnutí. Navrhované opatrenie má dočasný
a preventívny charakter. Pokračovanie psychologickej intervencie bude zamerané na hlbšie pochopenie
emočného prežívania dieťaťa a bezpečné budovanie všetkých významných vzťahov v jeho živote. Ďalej
navrhovateľka priložila čestné prehlásenie C. Q. R. zo dňa 30.07.2025, kde menovaná uvádza, že dňa
25.07.2025 v čase okolo 16:50 prišla na základe telefonickej žiadosti matky do domácnosti matky. Dvere

otvorila matka maloletej, ktorá jej vonku pred domom uviedla, že dňa 25.07.2025 sa maloletá má stretnúť
so svojím otcom na vopred dohodnutom mieste, pričom maloletá odmieta ísť na dohodnuté stretnutie
a plače. Následne vošla dovnútra kde videla maloletú sedieť v obývačke na sedačke. Maloletá bola
zjavne rozrušená, kričala a intenzívne plakala. S maloletou sa nedal nadviazať rozhovor, nakoľko bola
viditeľne v emočnej nepohode, ktorá si vyžadovala upokojovanie zo strany matky. Po upokojení situácie

sa snažila s maloletou nadviazať komunikáciu a opýtala sa jej na to, prečo tak plakala, keď k ním domov
prišla. S odstupom času nevie uviesť presné slová, ktoré maloletá použila, avšak odpovedala v zmysle,
že sa nechce stretnúť so svojím otcom. Následne sa jej opýtala, či by išla na stretnutie s ocinom, keby
tam s ňou išla aj jej mamina a boli by na stretnutí spoločne. Maloletá však taktiež odpovedala negatívnea o stretnutie s otcom nemala záujem. Nakoľko bolo zrejmé, že maloletá je stále rozrušená a v napätí
v kladení otázok už nepokračovala a po niekoľkých minútach odišla domov.

8.Vpriebehukonania,dňa03.04.2025boladospisudoručenásprávaI.L.M.,uktorejrodičiaabsolvovali
poradenský proces ukončený dňa 10.03.2025. V uvedenej správe menovaná uvádza, že rodičom bolo
poskytnuté psychologické poradenstvo na spoločných stretnutiach bez dieťaťa, súčasne každý rodič
mal aj spoločné stretnutie s dieťaťom. U maloletej vníma akcelerovaný vývin v oblasti kognitívnych
schopností a rečového vývinu. Dieťa prechádza ešte obdobím vzdoru, ktorý môže byť posilnený aj

náročnou rodinnou situáciu. Maloletá veľmi citlivo vníma disharmóniu medzi rodičmi a preto je nesmierne
dôležité minimalizovať napätie pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa. V prípade, ak dieťa odmieta ráno
odísť z domu matky k otcovi, odporúča zvoliť neutrálny priestor (ihrisko, detský kútik) Súčasne tento
odovzdávací proces by mal mať časovú toleranciu napr. hodinu. Práca s dieťaťom, jeho motiváciou
odporom je náročná a je dôležité aby obaja rodičia boli voči sebe vnímaví a neobviňovali sa. Maloletá je
vo veku kedy je pre ňu dôležité bezpečné prostredie , to sa môže vytvoriť u matky aj otca za predpokladu,

že sa nebude urýchľovať proces separácie. Vzťah k otcovi si maloletá ešte len buduje , aktuálne je
dôležité stabilizovať ho a minimalizovať zmeny. Vrelým, empatickým a pokojným prístupom rodičia
pomôžu dieťaťu prijať fakt, že nežijú v jednej domácnosti a netvoria rodinu. Je dôležité poskytovať
dieťaťu veku primeraným spôsobom. V súvislosti s problematickou komunikáciou na úrovni partner
partnerka odporúča indovoduálnu terapiu. Odporučila navzájom rešpektovať súkromie, konfliktné témy

preberať mimo dieťaťa prsotrednísćtvom správ, mailu. Kontakt s dieťaťom počas pobytu u druhého
rodiča formou online je možný ale nie povinný Niekedy je vhodnejšia len stručná výmena informácií
o dieťati, príp. odoslaie fotky aktivity. Časté telefonáty druhého rodiča dieťa môžu emočne vyčerpávať.

9. Zo spisového materiálu bolo ďalej zistené, že otec sa návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa

01.11.2024 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, kde navrhuje úpravu vo
forme striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa zúčastnili dňa 18.11.2024 informatívneho stretnutia
rodičov, na ktorom sa dohodli na dočasnej úprave styku otca s maloletou v skúšobnom režime tak, že
otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v utorok od 15:30 do 18:30, štvrtok
od 15:30 do 18:30, každý nepárny týždeň v utorok od 15:30 do 18:30 a v piatok od 15:30 do 18:30, otec

si maloletú prevezme v školskom zariadení a vrát do bydliska matky a každú nedeľu od 09:30 do 18:00,
kedy si otec maloletú prevezme a vráti v mieste bydliska matky.

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je

taxatívne daný.

13. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.17. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné
opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z
povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak

zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným
preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť
spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň

osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy
a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať

v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na
úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením
neodkladného opatrenia môžu nastať.

20. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom

rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami
dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný
význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010).

21. Neodkladné opatrenie v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je namieste vtedy, ak riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je bezprostredne ohrozená jeho výživa alebo
výchova, ak musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ide o iné dôležité
záujmy maloletého, ktoré vyžadujú okamžitý zásah súdu.

22. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa a dieťa má právo na to,
aby s každým z rodičov trávilo čas, ktorý umožní realizovať ich rodičovské práva a povinnosti. Pre
správny vývoj dieťaťa je dôležitý kontakt s obomi rodičmi. Tak ako rola matky aj rola otca sú v živote
dieťaťa rovnako dôležité a nenahraditeľné. V záujme maloletého dieťaťa je (ak nie sú dané dôvody na

obmedzenie styku), aby udržiavalo pokiaľ možno čo najčastejší kontakt s obomi rodičmi a dostalo tak
príležitosť vytvoriť si k obom rodičom vzťah, i keď rodičia spolu nežijú a aj v prípade, ak vzťahy medzi
rodičmi sú narušené. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, je okrem iného vytvárať
priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa
k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.

23. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
vyjadreniami oboch rodičov, ako aj matkou predloženými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný len v časti úpravy styku otca s maloletou. Medzi rodičmi
je v súčasnosti táto otázka nepochybne problematická, keď matka vzhľadom na ňou vnímané emočné

prežívanie maloletej má snahu zužovať až zakazovať styk otca s maloletou, zatiaľ čo otec sa domnieva,
že to nie je v záujme maloletej a trvá na dodržaní styku v rozsahu dohody stanovenej na informatívnom
stretnutí rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej spolu nežijú, maloletá je vo faktickej
starostlivosti matky, komunikácia rodičov zlyháva, matka má pocit, že otec neprihliada na psychickýstav a prežívanie maloletej, otec psychické zmeny u maloletej vníma ako vytvorené najmä vplyvom
matky. Z vyjadrení otca vyplýva, že otec sa s maloletou od 07.07.2025 nestretáva vôbec, matka mu
styk vzhľadom na incident pri stretnutí s maloletou dňa 07.07.2025 neumožňuje. Je teda zrejmé, že v

otázkestykuotcasmaloletoudochádzamedzirodičmikukonfliktnýmsituáciám,ktorénepochybnemôžu
mať negatívny dopad aj na maloletú a v kontexte posudzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
je namieste styk autoritatívne upraviť. Súd musí rešpektovať právo každého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a to aj

v prípade, že rodičia sú v konflikte.

24. Matka vo svojom návrhu upriamovala pozornosť najmä na zhoršený psychický stav maloletej,
tvrdila, že dohodnutý režim jej nevyhovuje, prejavuje sa neurotickým tikom, pomočovaním, stavmi
úzkosti a vývinovým degresom, stretnutia s otcom bez prítomnosti matky v súčasnosti maloletá odmieta.
K uvedenému súd uvádza, že z predloženej lekárskej správy neurologickej ambulancie síce vyplýva, že

maloletá trpí tikovou poruchou, nie je však možné bez ďalšieho usúdiť, že táto diagnóza, ako aj ďalšie
prejavy udávané matkou, sú výsledkom jej stretávania sa a trávenia času s otcom. Naopak, maloletá
trávi drvivú väčšinu času s matkou, ktorá tak má najväčšiu možnosť ovplyvniť jej vnímanie a prežívanie
situácie. Pokiaľ maloletá vycíti zo strany matky odmietavý postoj k otcovi a tráveniu času maloletou
s ním, možno sa domnievať, že toto prežívanie bude prijímať za svoje. Súd má za to, že rodičia by

v danej situácii obaja nemali byť nátlakoví, ale nápomocní, mali by sa snažiť prispôsobiť sa prežívaniu
maloletej a svojím vnútorným nastavením negatívne neovplyvňovať postoj maloletej. Rodičom bolo
psychologičkou PhDr. M., ako aj psychologičkou Krajského súdu Bratislava prítomnou na informatívnom
stretnutí rodičov za účelom riešenia vzniknutej situácie odporúčané psychologické poradenstvo, pričom
súd nemá vedomosť o tom, že by takéto poradenstvo či terapiu rodičia podstupovali, psychológa

doposiaľ navštívili len vo vzťahu k maloletej. V tejto súvislosti súd rovnako apeluje na rodičov, aby
poradenstvo, ktoré im bolo odporúčané riadne absolvovali aj samotní rodičia, boli spolupracujúci,
nevyvolávali konfliktné situácie, ktoré zaťažujú maloletú a pokúsili sa každú situáciu riešiť racionálne
a rodičovskou dohodou. Ak sa rodičia odporúčanému psychologickému poradenstvu nepodrobia
dobrovoľne, súd zváži uloženie výchovného opatrenia rozhodnutím súdu spočívajúceho v povinnosti

účasti na takomto poradenstve. Súd v rámci konania vo veci samej náležite vyhodnotí aj postoj oboch
rodičov k ponúkanému či prípadne nariadenému odbornému poradenstvu. Rodičia by si mali uvedomiť,
že ich povinnosťou ako milujúcich rodičov je sa vždy v prvom rade pokúsiť o dohodu, pričom súd by mal
do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť naozaj až vtedy, keď je to nevyhnutné. Rodičovská dohoda
je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému

dieťaťu.

25. Keďže sa však z vyjadrení rodičov javí, že matka v záujme podpory maloletej bola počas styku
otca prítomná, otec s jej prítomnosťou vo svojom vyjadrení súhlasil, súd upravil dočasné stretávanie sa
maloletej s otcom oprávnením matky byť prítomná pri styku, keď je pravdepodobné, že za prítomnosti

matky môže byť pre maloletú jednoduchšie prijať vzniknutú situáciu. To však nič nemení na tom, že
v tomto čase by sa malo jednať o čas trávený otcom s maloletou, preto je v prvom rade na ňom, aký
program počas vymedzeného času zvolí. Súd navyše dodáva, že na správu psychologičiek zo dňa
01.08.2025 predloženú matkou nemôže prihliadať, keď z jej obsahu je zrejmé, že sedenia prebiehali len
za prítomnosti matky a psychologičky pracovali s dieťaťom len na základe jednostranných informácií

prezentovaných matkou. Navyše súd zdôrazňuje, že vyhrotený incident spomínaný v uvedenej správe
sastal,vychádzajúcajzčestnéhoprehláseniaC.R.,bezakejkoľvekprítomnostiakonaniaotca.Naopak,
zo správy psychologičky I. M., ktorá pracovala s oboma rodičmi, je zrejmé, že maloletá si vzťah s otcom
buduje, stretávanie s otcom odporučila a tiež upozornila na potrebu stability v tomto stretávaní, a to aj
napriekodmietavémupostojumaloletej,ktorájeprávevobdobívzdoru.Čosatýkamatkoupredloženého

dôkazu vo forme vyjadrenia lektorky angličtiny maloletej, tu súd rovnako zdôrazňuje, že letný tábor sa
konal v čase, keď maloletá nebola v kontakte s otcom, návšteva denného tábora je novou skúsenosťou
pre maloleté dieťa v tomto veku, nemožno preto bez ďalšieho dospieť k záveru, že počiatočná úzkosť
maloletej je spôsobená konaním otca.

26. V otázke rozsahu styku otca s maloletou, otcom navrhovaný a rodičmi dohodnutý rozsah styku s
maloletou považoval súd za primeraný, preto upravil styk v súlade s uvedenou dohodu s tým, že však
prihliadol na tvrdenie matky, podľa ktorej v zmysle uvedenej úpravy nemôže s maloletou tráviť ucelený
víkend. Nedele preto súd vymedzil len na každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v roku. Rozsahstyku navrhovaný matkou súd naopak považoval za nedostatočný. Matka toto zúženie v porovnaní
s dohodou rodičov odôvodňovala tým, že vzhľadom na odmietavý postoj maloletej je veľmi obtiažne
ju na styk s otcom pripraviť. Súdu však nie je zrejmé, ako maloletej v tomto aspekte pomôže menší

rozsah styku a menší priestor na budovanie si puta s otcom. Úprava styku neodkladným opatrením má
v tomto prípade viesť k tomu, aby boli eliminované konflikty medzi rodičmi, nedochádzalo k svojvoľnému
určovaniu rozsahu styku a styk bol pre oboch rodičov a maloletú predvídateľný, čo by malo celkovú
situáciu medzi rodičmi, ktorá vplýva aj na maloletú, upokojiť. Predmetná úprava styku má zabezpečiť,
aby mala maloletá čo možno najskôr opäť zabezpečený pravidelný kontakt s otcom a aby sa vzťahová

väzba medzi otcom a dcérou obnovila, ak v dôsledku plynutia času došlo k jej oslabeniu a následne
posilňovala.

27. V časti návrhu matky na zverenie maloletej do starostlivosti matky, súd nemal za osvedčenú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Otec starostlivosť matky o maloletú v súčasnosti akceptuje a z ničoho
nevyplýva, že by chcel maloletú zo starostlivosti matky odobrať. Matka nijakým spôsobom neosvedčila,

že by otec spochybňoval výkon jej osobnej starostlivosti o maloletú. Z návrhu matky ani vyjadrenia otca
nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by v tomto smere odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu.

28. Z vyššie uvedených dôvodov nie je potrebná predbežná urýchlená úprava výkonu osobnej
starostlivosti o maloletú, a teda ani dôvod na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky

neodkladným opatrením. Preto súd návrh matky v tejto časti zamietol.

29. Súd posudzoval len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd poznamenáva, že predmetné
rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností rozhodne súd o komplexnej úprave rodičovských práv a povinností po vykonaní riadneho

dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletého dieťaťa.

30. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keď o náhrade trov konania bude rozhodnuté až v
rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 C.m.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona-zákonč.233/95Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62
a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku
s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).