Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca)
v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., IČO: 47 079 690, so sídlom v Bratislave, Sasinkova 5, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária MCL, s. r. o., IČO: 50 074 369, so sídlom v Bratislave, Mostová
2, za ktorú koná advokát JUDr. Ing. Matej Firický, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad pre verejné
obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
Slovenské technické múzeum, IČO: 31 297 111, so sídlom v Košiciach, Hlavná 88, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9082/9000/2020 zo dňa 20.7.2020, o kasačnej sťažnosti

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/205/2020-117 zo dňa 27.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/205/2020-117
zo dňa 27.02.2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Slovenské technické múzeum (ďalej aj ako „kontrolovaný“ alebo „ďalší účastník“) vyhlásilo verejné
obstarávanie na predmet zákazky „Stravovacie poukážky pre zamestnancov Slovenského technického
múzea“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2020 dňa 12.02.2020 pod značkou 9516-WYS.

2. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky (ďalej aj
ako „PHZ“) vo výške 150.000,- eur bez DPH, išlo o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb.

3. Kontrolovaný v súťažných podkladoch v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 2 „Predmet
zákazky“ v podbode 2.3 uviedol: „Predpokladaná hodnota zákazky: 180.000 EUR.“

4. Vo výzve na predkladanie ponúk zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2020
dňa 12.02.2020 pod značkou 9516-WYS v oddieli II. „PREDMET ZÁKAZKY“ v bode II.1) „ROZSAH
OBSTARÁVANIA“ v podbode II.1.5) „Celková predpokladaná hodnota“ však uviedol inú sumu, a to „150
000,00 EUR bez DPH“.

5. V súťažných podkladoch kontrolovaný špecifikoval ďalšie parametre zákazky, a to
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 4 „Variantné riešenie“ v podbode 4.1 uviedol:

„Neumožňuje sa predložiť variantné riešenie.“
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 4 „Variantné riešenie“ v podbode 4.2 uviedol: „Ak
súčasťou ponuky bude aj variantné riešenie, variantné riešenie nebude zaradené do vyhodnotenia a
bude sa naň hľadieť akoby nebolo predložené.“- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 10 „Vysvetľovanie“ v podbode 10.1 uviedol:
„V prípade nejasností alebo potreby objasnenia informácií potrebných na vypracovanie ponuky a na
preukázanie splnenia podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch, v oznámení o vyhlásení

verejného obstarávania, alebo inej sprievodnej dokumentácii k súťažným podkladom poskytnutej
verejným obstarávateľom v lehote na predkladanie ponúk, záujemca môže požiadať o vysvetlenie podľa
§ 48 zákona o verejnom obstarávaní prostredníctvom systému EVO.“
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 12 „Zábezpeka ponuky“ v podbode 12.1 uviedol:
„Zábezpeka sa nepožaduje.“

- v časti B „Opis predmetu zákazky“ bod 1 uviedol: „Predmetom zákazky je zabezpečenie stravovacích
poukážok v papierovej forme pre zamestnancov STM v zmluvných stravovacích zariadeniach,
supermarketoch, hypermarketoch a potravinách prevádzkovaných na území Slovenskej republiky
akceptujúcich stravovacie poukážky v papierovej forme (ďalej len „poukážky“).“
- v časti B “Opis predmetu zákazky“ bod 3 kontrolovaný uviedol: „Nominálna hodnota stravovacej
jednotky je minimálne 4,00 EUR.“

- v časti B „Opis predmetu zákazky“ bod 4 uviedol: „Celkové predpokladané množstvo stravovacích
jednotiek odobratých ročne je cca: 22 500 ks.“

6. Žalobca podal žiadosť o nápravu a následne námietky proti podmienkam uvedeným v iných
dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých

kontrolovaným. Žalobca v konkrétnostiach
- v bode A namietal stanovenie požiadavky na predmet zákazky spôsobom, ktorý akceptuje
len papierovú podobu stravných lístkov. Mal za to, že kontrolovaný v súťažných podkladoch v
opise predmetu zákazky vylúčil jeden z plnohodnotných spôsobov, ktorým je možné naplniť účel
obstarávaného predmetu zákazky, čím bezdôvodne a protizákonne obmedzil hospodársku súťaž.

Existujú dve formy stravných poukážok - papierové stravné lístky a elektronické stravné karty.
Umožnenie dosiahnutia účelu predmetnej súťaže len prostredníctvom jedného vybraného riešenia
(papierové stravné lístky) má podľa jeho názoru za následok obmedzenie hospodárskej súťaže
a diskrimináciu potenciálnych záujemcov/uchádzačov, ktorí by boli schopní splniť účel verejného
obstarávania prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok (kariet).

- v bode B namietal nesúlad informácií týkajúcich sa stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky a
považuje ich za zmätočné a porušujúce princíp transparentnosti. Vynásobením nominálnej hodnoty
stravovacej jednotky 4,- eur a celkového predpokladaného množstva stravovacích jednotiek odobratých
ročne 22.500 ks dospel k výsledku 180.000,- eur, a nie 150.000,- eur, ako sa uvádza na niektorých
miestach v súťažných podkladoch.

- v bode C namietal podmienky vybavenia žiadostí o vysvetlenie v rozpore so zákonom. Kontrolovaný
v súťažných podkladoch pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej
sprievodnej dokumentácii odkázal na § 48 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“), ktoré
sa však vzťahuje na nadlimitné a nie podlimitné zákazky. Keďže ide o podlimitnú zákazku, kontrolovaný

musí pri vysvetľovaní uplatniť postup podľa § 113 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z., nie § 48 tohto zákona.
Žalobca uviedol, že kontrolovaný sa v rámci zamietnutia žiadosti o nápravu vytýkaným nedostatkom
vôbec nezaoberal.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 5315-6000/2020 zo dňa 27.05.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové

rozhodnutie“) zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z., pretože ich
považoval za nedôvodné.

8. K námietkam sumarizovaným pod bodom A uviedol, že verejný obstarávateľ vymedzuje predmet
zákazky na základe podrobného opisu s uvedením technických požiadaviek tak, aby spĺňal ním

stanovený účel. Môže uviesť aj formu za predpokladu, že nediskriminuje bezdôvodne iné do úvahy
prichádzajúce formy. Dôležité pre proces verejného obstarávania je poznanie možností trhu, možností
jednotlivých dodávateľov, možnosti získania kompletnej dodávky a pod. Zákon č. 343/2015 Z. z.
nekonkretizuje predmet zákazky, čo do obsahu a rozsahu, toto ponecháva v kompetencii verejného
obstarávateľa, ktorý musí postupovať v zmysle citovaného zákona a dodržiavať princípy verejného

obstarávania. Kontrolovaný tak disponoval kompetenciou definovať predmet zákazky na zabezpečenie
stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok. S poukazom na znenie súťažných podkladov
je zrejmé, že kontrolovaný v predmetnej verejnej súťaži nepripustil variantné riešenia v podobe
elektronických kariet.9.Žalovanýďalejuviedol,žeinštitútvariantnýchriešeníbymalbyťvyužívanýnajmävpostupezadávania
zákazky inovatívnym partnerstvom; ide o fakultatívny inštitút a kontrolovaný nebol povinný ho aplikovať.

Kontrolovaný tým, že nepripustil variantné riešenie zabezpečenia stravovania inak ako prostredníctvom
papierových stravovacích poukážok, neporušil zákon č. 343/2015 Z. z.

10. Žalovaný doplnil, že na trhu pôsobí dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú schopné
plniť predmet zákazky. Väčšina hospodárskych subjektov na trhu je schopná zabezpečiť stravovanie tak

prostredníctvom stravovacích poukážok ako aj prostredníctvom elektronických kariet, a preto nemožno
tvrdiť, že by kontrolovaný pripustením len jedného riešenia (stravovacích poukážok) zúžil hospodársku
súťaž a bezdôvodne diskriminoval potenciálnych uchádzačov. Žalobca ako hospodársky subjekt má
právo slobodne sa rozhodnúť, aký bude jeho predmet podnikania a aké služby sa rozhodne na trhu
ponúkať. Nemôže byť dané za vinu kontrolovanému, že obstaráva predmet zákazky, ktorý žalobca nie
je schopný realizovať, nakoľko kontrolovaný nerozhodoval o tom, v akej oblasti bude žalobca podnikať.

11. K bodu B námietok žalovaný uviedol, že PHZ sa určuje ako cena bez dane s cieľom ustanovenia
postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. V predmetnom verejnom obstarávaní PHZ
predstavuje 150.000,- eur bez DPH, ide teda o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Kontrolovaný
vo výzve na predkladanie ponúk uviedol výšku PHZ 150.000,- eur bez DPH a v súťažných podkladoch

výšku 180.000,- eur.

12. Na základe predloženej dokumentácie k výpočtu PHZ žalovaný zistil, že kontrolovaný v súťažných
podkladoch určil PHZ ako súčin nominálnej hodnoty a počtu kusov stravných poukážok na obdobie
dvoch rokov, t. j. 4 x (2x22.500) = 180.000; výsledkom je suma 180.000,- eur. Kontrolovaný v rámci

toho istého dokumentu v závere uviedol sumu „PHZ v EUR bez DPH“ 150.000,- eur. Žalovaný z
predloženej dokumentácie nevedel úplne posúdiť kontrolovaného výpočet PHZ v EUR bez DPH, preto
pojal domnienku, že kontrolovaný ďalej postupoval pri výpočte PHZ tak, že zo sumy 180.000,- eur určil
20%DPH,t.j.30.000,-euralebopoužilspôsobprepočtupercent,vktoromsacelkovácenavydelíčíslom
1,2, čím sa kontrolovaný podľa žalovaného domnieval, že znížil celkovú cenu o 20% sadzbu DPH. Tým

mal následne za to, že stanovil PHZ v hodnote 150.000,- eur ako cenu bez DPH.

13. Žalovaný k námietke pod bodom B záverom sumarizoval, že uvedené pochybenie kontrolovaného
pri určení PHZ nemalo vplyv na správne určenie finančného limitu a postupu vo verejnom obstarávaní;
kontrolovanýpostupovalvzmyslevyhláškyúraduofinančnýchlimitoch,nakoľkovyužilpodlimitnýpostup

verejnéhoobstarávania,ktorýpatríkurčenejPHZ.Kontrolovanýsanedopustilkonania,kedybyzámerne
určil nižšiu hodnotu PHZ, aby sa vyhol prísnejším postupom vo verejnom obstarávaní. Najväčší vplyv
na vznik vyššie uvedenej situácie má napríklad nezapočítanie nominálnej hodnoty stravnej poukážky do
výpočtu PHZ, nakoľko v tomto prípade dochádza k značnému zníženiu PHZ a vyhnutiu sa príslušným
finančnýmlimitom,atedaiprísnejšímpostupomvoverejnomobstarávaní,kčomuvtejtosituáciinedošlo.

Finančný limit a prislúchajúci postup vo verejnom obstarávaní bol určený správne a neprišlo k takému
porušeniuzákonač.343/2015Z.z.,ktorébymalovplyvnavýsledokverejnéhoobstarávania.VyššiaPHZ
by kontrolovanému umožnila stanoviť prísnejšie podmienky účasti podľa § 33 zákona č. 343/2015 Z. z.

14. Rozdiel vo výške PHZ uvedenej vo výzve na predkladanie ponúk (150.000,- eur bez DPH) a

v súťažných podkladoch (180.000,- eur) žalovaný videl v pripočítaní hodnoty DPH. Žalovaný teda
identifikoval nesúlad výšky PHZ vo výzve na predkladanie ponúk a súťažných podkladoch, čím
kontrolovaný porušil § 6 zákona č. 343/2015 Z. z., avšak uvedené porušenie zákona nemalo vplyv
na postup vo verejnom obstarávaní, na výšku zábezpeky a na podmienky účasti finančného a
ekonomického postavenia. Vzhľadom na štádium verejného obstarávania (po vyhodnotení ponúk) toto

porušenie zákona nemohlo ovplyvniť ani výsledok verejného obstarávania a nariadenie odstránenia
protiprávneho stavu by sa míňalo účinku.

15. Žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené aj námietky v bode C ohľadom podmienky vybavenia
žiadostí o vysvetlenie v rozpore so zákonom. Žalovaný zistil, že kontrolovaný v rozpore so zákonom

č. 343/2015 Z. z. v súťažných podkladoch v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 10
„Vysvetľovanie“ v podbode 10.1 uviedol § 48 zákona č. 343/2015 Z. z. (inštitút vysvetľovania pre
nadlimitný postup), pričom predmetné verejné obstarávanie je v režime podlimitného postupu, a preto
mal správne uviesť § 113 zákona č. 343/2015 Z. z. Uvedené je porušením zákona č. 343/2015 Z. z.Nakoľko však neprišlo k využitiu tohto zákonného inštitútu zo strany uchádzačov a záujemcov, podľa
žalovaného toto porušenie zákona nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vzhľadom na
štádium verejného obstarávania by sa nariadenie odstránenia protiprávneho stavu míňalo účinkom.

16. Rada žalovaného rozhodnutím č. 9082-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Doplnila, že v prípade
poskytovania papierových stravných lístkov a elektronických kariet ide o odlišné segmenty trhu, ktoré
vyplývajú z odlišností v spôsobe zavedenia, ,,sprocesovania“, evidovania, spôsobu sprostredkovania

zamestnancom a následného používania samotnými zamestnancami. Z uvedeného podľa Rady
žalovaného vyplýva objektívna existencia určitých výhod a nevýhod plynúcich z používania oboch typov
prostriedkov na zabezpečenie stravovania zamestnancov, pričom závisí len od preferencií verejného
obstarávateľa, pre aký typ prostriedku na zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov sa
rozhodne. Kontrolovaný stanovením požiadavky na papierovú formu stravných poukážok vychádzal z
posúdenia vlastných potrieb na zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov. Je v kompetencii

verejného obstarávateľa definovať predmet zákazky tak, aby boli naplnené jeho potreby. Kontrolovaný
mal v tomto prípade právo zadefinovať, akú formu stravných poukážok má v úmysle obstarať pre svojich
zamestnancov, a teda nepostupoval diskriminačne, keď sa rozhodol obstarať stravné lístky v papierovej
podobe.Natrhupôsobídostatočnýpočethospodárskychsubjektov,ktorésúschopnéplniťdanýpredmet
zákazky, pričom väčšina hospodárskych subjektov na trhu je schopná zabezpečiť stravovanie tak

prostredníctvom stravovacích poukážok, ako aj elektronických kariet. Hospodársky subjekt má právo
slobodne sa rozhodnúť, aký bude jeho predmet podnikania a aké služby sa rozhodne na trhu ponúkať
a nemôže byť dávané za vinu kontrolovanému, že tento obstaráva predmet zákazky, ktorý žalobca
neposkytuje.

17. Rada žalovaného k výkladu ustanovenia § 42 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. poukázala na postup
podľa prílohy č. 3 k tomuto zákonu - technické požiadavky na tovar a služby na účely tohto zákona
vychádzajú z technických špecifikácií, ktorými sa určujú charakteristické vlastnosti tovaru a služieb. Tieto
technické požiadavky zahŕňajú najmä charakteristiky výrobkov a materiálu podľa osobitného predpisu,
úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu a ďalšie požiadavky, ako je napríklad dostupnosť pre

osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečenie kvality, terminológie, symbolov, balenia, označovania
a etiketovania, návodu na použitie a výrobných postupov a metód v ktorejkoľvek fáze životného cyklu
tovaruaslužbyapostupyposudzovaniazhody.Akbykontrolovanýpripustilvariantnériešeniavzmysle§
47 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., plnenie predmetu zákazky prostredníctvom elektronických stravných
poukážok by mohlo byť zrejme vyhodnotené ako prípustné variantné riešenie. Rada žalovaného však

poukázala na to, že kontrolovaný predkladanie variantných riešení v predmetnom verejnom obstarávaní
neumožnil. Verejní obstarávatelia nie sú pri definovaní opisu predmetu zákazky nútení obmedziť sa
len na samotný výsledok činnosti v užšom zmysle (napríklad dosiahnutie čistoty priestorov), ale je v
ich kompetencii vypracovať opis predmetu zákazky na základe svojich potrieb a preferencií, a teda
aj zadefinovaním charakteristických vlastností služieb, prostredníctvom ktorých má byť účel verejného

obstarávania (čistota priestorov) zabezpečený, samozrejme, rešpektujúc princíp nediskriminácie a
rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi na trhu.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

18. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

19. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmet zákazky určil kontrolovaný nediskriminačne,
hoci vylúčil možnosť obstarávania stravovania pre svojich zamestnancov elektronickými stravovacími
kartami. Žalobca trval na tom, že ide o diskriminačné formulovanie predmetu zákazky a neakceptoval
vyjadrenie kontrolovaného, že jeho zamestnanci nemajú záujem o inú formu ako sú stravné lístky v
papierovej forme, že vychádzal z reálnych požiadaviek a potrieb svojich zamestnancov a že neexistuje

možnosť využívania mobilnej aplikácie v tomto segmente kombinovane. Kontrolovaný podľa jeho
názoru nemôže zdôvodňovať porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. alebo Zákonníka práce tým, že jeho
zamestnanci na základe prieskumu výslovne niečo požadujú. Je nemysliteľné, aby kontrolovaný bránilzabezpečeniu stravovacích služieb technologicky a environmentálne vyspelým spôsobom a výslovne
požadoval iba papierovú formu stravovacích poukážok.

20. Podľa žalobcu elektronické karty sú určené na ten istý účel ako papierové stravné lístky, t. j. na
zabezpečenie stravovania zamestnancov. V administratívnom konaní predložil zoznam Akceptačných
miest (cez web stránku: https://callio.ebr.services/), čím preukázal, že účel verejného obstarávania
(zabezpečenie stravovania zamestnancov v súlade s § 152 Zákonníka práce) by bol dosiahnutý formou
elektronických kariet aj stravných poukážok v papierovej podobe. Opodstatneným dôvodom, prečo

neboli v rámci predmetu zákazky súťažené aj elektronické poukážky, by potenciálne mohla byť napríklad
nemožnosť kontrolovaného ich „sprocesovať“ - túto skutočnosť však kontrolovaný nepreukázal a
žalovaný ani neskúmal.

21. Definovanie predmetu zákazky je síce v kompetencii verejného obstarávateľa, no stanovenie
požiadaviek na predmet zákazky nemôže byť v rozpore so základnými princípmi platnými vo verejnom

obstarávaní a nesmie bezdôvodne diskriminovať iné do úvahy pripadajúce formy. Žalobca trvá na tom,
že opis predmetu zákazky neoprávnene zvýhodňuje dodávateľov papierových stravných poukážok a
mohol odradiť, resp. odradil od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní potenciálnych záujemcov,
ktorí by boli schopní splniť účel verejného obstarávania prostredníctvom elektronických stravovacích
poukážok (kariet). Obe formy totiž slúžia na rovnaký cieľ, a to zabezpečenie stravovania zamestnancov.

22. Žalobca zdôraznil, že kontrolovaný postupoval pri vypracovaní požiadaviek na predmet zákazky v
rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z., keďže požiadavka na papierovú formu stravovacích poukážok nie
je (analogicky) požiadavkou na funkciu alebo výkon, ale požiadavkou na formu - spôsob plnenia. Takúto
podmienku žalobca považuje za bezdôvodne obmedzujúcu hospodársku súťaž a diskriminačnú, keďže

požadovaný obsah, kvalitu aj rozsah plnenia dokážu hospodárske subjekty poskytnúť aj inou formou
(prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok), ako stanovil kontrolovaný.

23.Žalobcatiežnamietal,ženapadnutérozhodnutiejevrozporesčeskoujudikatúrou,naktorúpoukázal
v odvolaní, a aj vlastným rozhodnutím č. 14038-5000/2019 zo dňa 16.10.2019. Konanie kontrolovaného

v zmysle rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Asf/20/2008 zo dňa
05.06.2008 je skrytou diskrimináciou.

24. Žalobca identifikoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v nedostatočnom odôvodnení a
v absencii právnych úvah druhostupňového orgánu smerujúcich k rozhodnutiu. Rada žalovaného bola

povinná sa vysporiadať so všetkými argumentmi dôležitými pre právne posúdenie veci a svoje úvahy
odôvodniť. Veľká časť preskúmavaného rozhodnutia však predstavuje len citáciu z prvostupňového
rozhodnutia a vyjadrenia kontrolovaného bez vlastného vyhodnotenia dôkazov a právneho posúdenia
veci. Ak odvolací orgán neprihliadol na vyjadrenia žalobcu, mal to v rozhodnutí náležite odôvodniť, čo
neurobil. Žalobca preto považuje preskúmavané rozhodnutie za svojvoľné a arbitrárne a môže sa len

domnievať, čo mala Rada žalovaného za preukázané a čo nie, čo je iba tvrdenie účastníka a čo je
preukázaný skutkový stav.

25. Žalobca tiež žalovanému vytkol, že sa nezaoberal ani aktuálnou situáciou na trhu emitentov
stravovacích poukážok a bez ďalšieho tvrdil, že na trhu bol dostatok hospodárskych subjektov, ktoré boli

schopné plniť predmet zákazky. Takéto nezistenie dôvodu, na podklade ktorého žalovaný ospravedlnil
konanie kontrolovaného a spochybnil argumentáciu žalobcu, nie je podľa názoru žalobcu prijateľné a
dochádza tým k porušeniu zásady materiálnej pravdy. Zároveň Rada žalovaného porušila § 177 ods.
11 zákona č. 343/2015 Z. z.

26. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/205/2020-117 zo dňa
27.02.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie
č. 9082/9000/2020 zo dňa 20.07.2020 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č.
5315-6000/2020 zo dňa 27.05.2020 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie, žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

27. Podstatu žalobných bodov identifikoval správny súd v námietke nezákonného odňatia možnosti
žalobcovi zúčastniť sa verejného obstarávania vyhláseného kontrolovaným, pretože predmetobstarávania bol konkretizovaný len ako papierové stravné lístky bez pripustenia alternatívy (napríklad
v podobe elektronických stravovacích poukážok).

28. Vlastnú argumentáciu k žalobným bodom správny súd inicioval poukazom na ustanovenie §
152 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania, ktoré ukladalo
zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov stravovanie zodpovedajúce
zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ak zamestnanec odpracoval viac
ako štyri hodiny. Túto povinnosť zamestnávateľ splnil najmä poskytovaním jedného teplého hlavného

jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom
zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo keď zabezpečil stravovanie pre
svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie
sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

29. Správny súd zdôraznil, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie v prípade, ak ho
nezabezpečuje sám vo vlastnom stravovacom zaradení, je viazaná na názor jeho zamestnancov
na formu “platidla” za stravovanie. Ak sa jeho zamestnanci vyjadria, že majú záujem o papierové
stravovacie poukážky, lebo ich prijímajú tie stravovacie zariadenia, ktoré zamestnanci navštevujú, nemá
logický význam, aby zamestnávateľ obstarával elektronické stravovacie poukážky, keď ich zamestnanci

nebudú využívať, čím sa sťaží, resp. môže až znemožniť splnenie povinnosti zamestnávateľa
vyplývajúcej z ustanovenia § 152 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu má podľa správneho súdu
stanovisko kontrolovaného, že pri určovaní predmetu verejného obstarávania vychádzal z potrieb jeho
zamestnancov, racionálny základ a neporušuje zákon č. 343/2015 Z. z. ani Zákonník práce.

30. Správny súd na základe uvedeného nedospel k záveru o diskriminácii žalobcu v preskúmavanom
verejnom obstarávaní, ak žalobca neposkytuje papierové stravovacie poukážky, ale len elektronické
stravovacie poukážky, pretože bolo jeho vlastným rozhodnutím, aký predmet činnosti bude v rámci
podnikania vykonávať a aké produkty alebo služby bude na trhu ponúkať.

31. Na druhej strane správny súd považoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia
námietok žalobcu vo vzťahu k zmätočne uvádzanej PHZ - ceny obstarávaných stravných lístkov a
námietku proti nesprávnemu zákonnému odkazu pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných
podkladoch alebo inej sprievodnej dokumentácie.

32. Podľa názoru správneho súdu pochybenie spočívajúce v tom, že kontrolovaný uviedol v súťažných
podkladoch PHZ v sume 150.000,- eur bez DPH a na inom mieste v tých istých súťažných podkladoch
uviedol PHZ v sume 180.000,- eur bez DPH, malo vplyv na celkové podmienky verejného obstarávania,
pretože vytvorilo zmätočný obraz o finančnom limite obstarávanej zákazky. Podmienka finančného limitu
je dôležitá pre určenie zákazky a aj pre stanovenie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým býva cena.

Záujemcoviamalivtakomtoprípadesťaženémožnostizúčastniťsakonkrétnehoverejnéhoobstarávania
vzhľadom na zmätočnosť určenej PHZ, a teda aj vzhľadom na finančné limity verejného obstarávateľa
ako rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktoré mohol použiť ako cenu za obstarávaný predmet
zákazky. Ak žalovaný toto pochybenie kontrolovaného identifikoval a sám nevedel s istotou určiť, ako
kontrolovaný postupoval pri výpočte PHZ, bolo podľa správneho súdu namieste v tejto časti vyhovieť

námietkam žalobcu.

33. Ďalším pochybením kontrolovaného podľa správneho súdu bolo nesprávne uvedenie zákonného
ustanovenia pri inštitúte vysvetľovania informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej
sprievodnej dokumentácii. V súťažných podkladoch bol uvedený odkaz na ustanovenie § 48 zákona

č. 343/2015 Z. z., ktoré sa aplikuje pri vysvetľovaní pri nadlimitných zákazkách. Verejné obstarávanie
však bolo vyhlásené na predmet podlimitnej zákazky „Stravovacie poukážky pre zamestnancov
Slovenského technického múzea“, pri ktorom sa aplikuje § 113 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z.
Žalovaný túto chybu identifikoval, avšak nakoľko neprišlo k využitiu tohto zákonného inštitútu zo strany
niektoréhozuchádzačov/záujemcov,nemalopodľažalovanéhototoporušeniezákonavplyvnavýsledok

verejného obstarávania a vzhľadom na štádium verejného obstarávania by sa nariadenie odstránenia
protiprávneho stavu míňalo účinkom.34. Správny súd s uvedeným názorom žalovaného nesúhlasil, majúc za to, že nevyužitie inštitútu
vysvetľovania informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo v inej sprievodnej dokumentácii
nemôže ospravedlniť pochybenie kontrolovaného v súťažných podkladoch, kedy nesprávne odkázal na

iné ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. Dotknuté ustanovenia upravujú odlišné postupy (vysvetlenie
informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti
pri nadlimitných zákazkách a vysvetlenie informácií vo výzve na predkladanie ponúk, v súťažných
podkladoch alebo v inej sprievodnej dokumentácii pri podlimitných zákazkách) a lehoty na vysvetlenie
(šesť dní pred uplynutím lehoty na preukázanie splnenia podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách,

resp. štyri dni, ak sa použije zrýchlený postup, a tri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie
ponúkpripodlimitnýchzákazkách).Ichcieľomjezachovanieprocesnýchajhmotnýchprávuchádzačovv
proceseverejnéhoobstarávania.Uvedenépochybeniejepodstatnéavspojenísnajzávažnejšouchybou
týkajúcou sa zmätočného určenia PHZ vzbudzuje pochybnosti o správnosti súťažných podkladov v časti
určenia PHZ, ceny obstarávanej zákazky a definovania podlimitnej/nadlimitnej zákazky. Zmätočnosť
určenia PHZ v rozpore s § 6 zákona č. 343/2015 Z. z. ako aj nesprávne označenie právnej normy k

vysvetleniu informácií pre nadlimitné zákazky, hoci by malo ísť o podlimitnú zákazku, svedčia podľa
správneho súdu o chybne vyhlásenom verejnom obstarávaní, pričom nedošlo k náprave pochybení na
základe podanej žiadosti o nápravu ani na základe námietok.

35. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie aj preskúmavané rozhodnutie

podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa
§ 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP, uložiac mu v ďalšom konaní vec opätovne posúdiť, zamerať sa na
riadne zistenie skutkového stavu veci a vo veci rozhodnúť.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

36. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správny
súd napadnutým rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom napadnutý rozsudok neposkytuje vysvetlenie

zásadných dôvodov podstatných pre rozhodnutie správneho súdu.

37. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predovšetkým upozornil na obsah žalobných námietok, ktoré sa
podľanehovšetkyvzťahovalilenkprvémuzbodovnamietanýchvsprávnomkonaní(bodA),týkajúcemu
sa diskriminačne zvoleného/označeného predmetu verejného obstarávania, keď žalobca v správnej

žalobe namietal len diskrimináciu spočívajúcu v tom, že kontrolovaný akceptoval iba papierovú formu
stravnýchlístkov,bezpripusteniavariantných/alternatívnychforiemzabezpečeniastravovaniaexternými
dodávateľmi. Sťažovateľ pripomenul, že vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu sa správny súd stotožnil
s právnym názorom sťažovateľa a vyhodnotil ho ako nedôvodný.

38. V ďalšej časti rozsudku sa však správny súd podľa sťažovateľa dopustil nezákonnosti spočívajúcej
v nesprávnom právnom posúdení veci a v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
keď rozhodol zjavne ultra petitum. Tým, že do právneho diskurzu vedeného v rámci správneho súdneho
konania, bez opory v obsahu správnej žaloby, vtiahol aj námietku týkajúcu sa zmätočne uvádzanej
PHZ pri súhrnnej cene obstarávaných stravných lístkov a námietku nesprávneho zákonného odkazu

pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej sprievodnej dokumentácii,
postupoval správny súd podľa sťažovateľa v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 SSP. Týmto postupom
tiež porušil zásadu kontradiktórnosti, keďže sťažovateľ vo vyjadrení v správnej žalobe argumentoval
striktne k obsahu správnej žaloby, teda iba k otázke, či stanovením predmetu zákazky s limitáciou iba na
papierovú formu stravných poukážok došlo alebo nedošlo zo strany kontrolovaného k porušeniu zákona

o verejnom obstarávaní, predovšetkým k porušeniu princípu nediskriminácie. Sťažovateľ sa počas
správneho súdneho konania nemohol vyjadrovať k dôvodom, na základe ktorých následne prekvapivo
správnysúdzrušilpreskúmavanérozhodnutieakoajprvostupňovérozhodnutie.Keďženielenzákon,ale
ani ustálená rozhodovacia prax neumožňuje správnemu súdu rozhodnúť v prípade všeobecnej správnej
žaloby nad rámec žalobných bodov (5Sžp/17/2011, 2Sžp/23/2011, 5Sžfk/47/2019, 2Sžf/75/2015, ...), je

napadnutým rozsudkom daný aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.

39. Naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP identifikoval sťažovateľ v
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, čím bolo porušené právoúčastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Správny súd žiadnym spôsobom
bližšie nešpecifikoval, aký vplyv na výsledok verejného obstarávania malo alebo by mohlo mať
zmätočné uvedenie výšky PHZ a teda na základe akého dôvodu mal sťažovateľ vyhovieť námietkam

žalobcu. Obdobne to platí aj pri vade uvedenia nesprávneho ustanovenia zákona č. 343/2015
Z. z., kde sťažovateľovi v napadnutom rozsudku chýba vysvetlenie správneho súdu, ako takéto
konanie(pochybenie)verejnéhoobstarávateľamohloovplyvniťvýsledokverejnéhoobstarávania.Strohé
konštatovanie o zmätočnosti nemožno považovať za riadne, presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie
rozsudku. Správny súd nielenže neobjasnil, na základe akých skutočností dospel k presvedčeniu, že

úrad mal námietkam vyhovieť, zároveň neobjasnil, na základe čoho posudzoval aj tie skutočnosti,
ktoré v správnej žalobe neboli namietané a ku ktorým sa tak sťažovateľ v správnom súdnom konaní
nemal možnosť vyjadriť. V spojení s povinnosťou viazanosti právnym názorom správneho súdu, ktorý
však nebol zrozumiteľne vyjadrený a zdôvodnený, je sťažovateľ v stave absencie vedomosti o tom,
akým spôsobom by sa mal vysporiadať s tvrdeniami ohľadne nesprávneho stanovenia PHZ a uvedenia
nesprávneho ustanovenia zákona pri vysvetľovaní informácií v súťažných podkladoch alebo v inej

sprievodnej dokumentácii.

40. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.
Prezentovalnázor,žerozsahžalobyjepotrebnévnímaťakovymedzenieaurčenierozhodnutísprávnych
orgánov, ktorých sa má prieskum v správnom súdnictve týkať. Zo správnej žaloby jasne vyplýva, voči

ktorým konkrétnym rozhodnutiam smeruje, ktoré požadoval zrušiť. Konkretizáciou týchto rozhodnutí
žalobca vymedzil a nastavil rozsah správnej žaloby a z toho plynúci rozsah prieskumnej povinnosti
správneho súdu. Keďže správny súd v správnom súdnom konaní nepreskúmaval iné rozhodnutia, ako
tie, ktoré rozsudkom zrušil, nie je podľa žalobcu možné uvažovať o tom, že by prekročil rozsah správnej
žaloby vymedzený žalobcom.

41. Sťažovateľ podľa žalobcu nesprávne interpretuje viazanosť správneho sudu žalobnými dôvodmi.
Danú povinnosť správneho sudu totiž nie je možne vnímať tak, že správny súd sa izolovane zameria iba
presne na také znenie definície žalobných dôvodov, ako v správnej žalobe popíše a uvedenie žalobca.
O prekročenie rozsahu žalobných dôvodov by sa jednalo v prípade, ak by správny sud posudzoval

zákonnosť administratívnych rozhodnutí z iného dôvodu uvedeného v § 191 SSP, ako z toho, ktorý
žalobca uviedol v podanej žalobe. K takémuto postupu však v tomto prípade nedošlo.

42. Svoju argumentáciu žalobca podporil odkazom na komentárovú literatúru (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1420-1421), podľa ktorej „dovolací súd je teda viazaný tým, čo dovolateľ
považuje za nesprávne. Nie je však viazaný právnym názorom dovolateľa, teda tým, v čom spočíva
nesprávnosť. Jedine dovolací súd je oprávnený uskutočniť interpretáciu právneho predpisu, to znamená,
že môže vyhovieť dovolaniu aj v prípade, ak právne posúdenie veci odvolacím súdom považuje za
nesprávne, ale z iných právnych dôvodov, ako uviedol dovolateľ.“

43. Obdobné závery podľa žalobcu vyplývajú aj zo súdnej praxe. V zmysle rozhodnutia Ústavného sudu
SR zo dňa 07.06.2016, sp. zn. III. US 357/2016 platí, že „Občiansky súdny poriadok však neustanovuje,
že pri vyvracaní dôvodnosti jednotlivých žalobných dôvodov súd v správnom súdnictve nesmie použiť
právnu argumentáciu žalobcom v žalobe nespomínanú. Ak súd takto bude postupovať, neznamená to,

že sa zaoberá dôvodom, ktorý žalobca v žalobe nepredniesol. Pritom od neho nemožno požadovať,
aby sa vyhýbal vhodnému, priliehavému a zrozumiteľnému pojmosloviu a relevantnému právnemu
inštrumentáriu len preto, lebo ho žalobca v žalobe nespomína. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu medzi
argumentáciou správneho orgánu, ktorého postup a rozhodnutie je predmetom prieskumu, a súdom v
správnom súdnictve. (...) Fakt, že krajský súd i najvyšší súd vniesli do prejednávanej daňovej kauzy

v rámci súdneho prieskumu právoplatného daňového rozhodnutia „nádych“ zneužitia práva v právnom
hodnotenírelevantnýchskutočností,nemôžepodľanázoruústavnéhosúduviesťkzáveru,podľaktorého
došlo k porušeniu viazanosti správneho súdu žalobnými dôvodmi alebo k porušeniu zásady „iudex ne
eat petita partium“. Mimochodom k predmetnej zásade najvyšší súd v napadnutom rozsudku výstižne
poukázal na jej podstatu reflektujúcu konfiguráciu žalobného petitu, nie dôvodov žaloby.“

44. Ku kasačnej námietke odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu žalobca uviedol, že sťažovateľ
neoznačil žiadne konkrétne rozhodnutie, ktoré by bolo zverejnené ako súdne rozhodnutie zásadného
významu v Zbierke a od ktorého by sa správny súd v napadnutom rozsudku mal odkloniť.45. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný
súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou
(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu

spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

47. Kľúčovou otázkou, k zodpovedaniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či správny
súd rozhodol nad rámec žalobných bodov uplatnených a konkrétne vyjadrených žalobcom v správnej
žalobe, čím sa mal dopustiť vady nesprávneho právneho posúdenia veci.

48. V súvislostiach nastavených spornou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v predmetnej
veci ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP. Správne súdnictvo je oproti
iným typom súdnictva špecifické tým, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, nie je pre
neho štandardne typická ani plná jurisdikcia (až na niektoré výnimky, o ktoré v tejto veci nejde), ale
jeho činnosť sa sústredí na ex post prieskum zákonnosti rozhodnutí alebo iných aktov a postupov

orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Z takéhoto charakteru správneho súdnictva vyplývajú aj ďalšie
obmedzenia - osobitne viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods.
1 SSP) a neprípustnosť rozširovania a dopĺňania správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné
body - dôvody po uplynutí lehoty na podanie správnej žalobe (§ 183 SSP). Tieto limity neplatia len
pre žalobcu, ale aj pre správny súd. Preskúmavanie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nad

rámec žalobných bodov a bez adekvátnej argumentácie o prípustnosti takéhoto postupu predstavuje
neprípustnýsúdnyaktivizmus,ktorýjevrozporesozákonom(mutatismutandisrozhodnutieNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/15/2023 zo dňa 25. apríla 2024, bod 95).

49. Nadväzujúc na uvedené východiská sa kasačný súd v intenciách kasačnej sťažnosti podrobne

oboznámil so správnou žalobou a v zhode s názorom sťažovateľa musí konštatovať, že žalobné
námietky sa skutočne vzťahovali len k prvému z bodov namietaných v správnom konaní (bod
A), týkajúcemu sa diskriminačne zvoleného/označeného predmetu verejného obstarávania. V
konkrétnostiach žalobca v správnej žalobe argumentoval, že:
- požiadavka na papierovú formu stravovacích poukážok nie je požiadavkou na funkciu alebo výkon,

ale požiadavkou na formu/spôsob plnenia, čo je podmienka obmedzujúca hospodársku súťaž a vedie
ku skrytej diskriminácii (str. 9),
- zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických stravných poukážok nekladie na verejných
obstarávateľov dodatočné personálne alebo materiálne požiadavky (str. 7),
- preukázal pokrytie akceptačnými miestami prijímajúcimi elektronické stravovacie karty minimálne v

takom rozsahu, v akom to požadoval kontrolovaný obstarávateľ v súťažných podkladoch (str. 7),
- zotrvávaním na požiadavke výlučne papierovej formy stravovacích poukážok kontrolovaný a žalovaný
bránia zabezpečeniu stravovacích služieb technologicky a environmentálne vyspelým spôsobom,
- využívanie elektronických stravovacích kariet prináša so sebou zjednodušenie administratívy v
porovnaní s klasickými papierovými stravovacími poukážkami (str. 7),

- žalovaný nedostatočne prihliadol, resp. nezaoberal sa aktuálnou situáciou na trhu emitentov
stravovacích poukážok (str. 12).

50. Aj z uvedených kasačným súdom sumarizovaných jednotlivých argumentačných vetiev správnej
žaloby vyplýva, že žalobca v správnej žalobe namietal v podstate len diskrimináciu svoju ako

podnikateľskéhosubjektupôsobiacehonatrhuselektronickýmistravovacímikartami,spočívajúcuvtom,
ževerejnýobstarávateľmalúmyselakceptovaťibapapierovúformustravnýchpoukážok,bezpripustenia
variantných/alternatívnych foriem zabezpečenia stravovania externými dodávateľmi.

51. Kasačný súd pripomína, že žalobný bod namietajúci proti diskriminácii vyhodnotil správny súd ako

nedôvodný, t. j. neidentifikoval jeho spôsobilosť dosiahnuť zrušenie preskúmavaného rozhodnutia na
podklade argumentácie žalobcu použitej v správnej žalobe.52. Správny súd však podľa kasačného súdu pochybil, ak preskúmavané rozhodnutie zrušil na základe
dôvodov, ktoré žalobca v správnej žalobe výslovne neuvádzal a ich existenciu nie je možné vyvodiť
ani z obsahovej analýzy správnej žaloby. Kasačný súd dáva do pozornosti, že ani sám správny

súd pri opise podstatného obsahu žalobných bodov v napadnutom rozsudku (pozri body 5. až
13. napadnutého rozsudku) neuvádza, že by žalobca správnou žalobou brojil aj proti nesprávnemu
posúdeniujehonámietoktýkajúcichsazmätočneuvádzanejcenyobstarávanýchstravnýchlístkov(PHZ)
a nesprávneho zákonného odkazu pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo
v inej sprievodnej dokumentácii. Na ďalšom mieste, v časti identifikácie a opisu spornej otázky, správny

súd v napadnutom rozsudku zo správnej žaloby abstrahuje len námietku nezákonného odňatia možnosti
žalobcovi zúčastniť sa verejného obstarávania vyhláseného kontrolovaným z dôvodu, že predmet
zákazky bol konkretizovaný ako papierové stravné lístky bez možnosti alternatívy. Ak teda žalobca aj
podľa vnímania samotného správneho súdu nenamietal tie dôvody, na základe ktorých správny súd
preskúmavané rozhodnutie zrušil, vytvára následný postup správneho súdu a rezultát tohto postupu -
napadnutý rozsudok a dôvody, na ktorých je založený - vadu nesprávneho právneho posúdenia veci,

ktorej dôsledkom je nevyhnutnosť zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu.

53. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu k žalobnému bodu
namietajúcemu proti diskriminácii žalobcu spôsobenej akceptovaním len papierovej formy stravovacích
poukážok. Správny súd korektne svoju argumentáciu založil na výklade účelu ustanovenia § 152

Zákonníka práce v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania. Podľa kasačného súdu nie
je bez významu a ani to nemožno považovať za samoúčelné, že realizácia povinnosti zamestnávateľa
zabezpečiť stravovanie v prípade, ak ho nezabezpečuje sám vo vlastnom stravovacom zaradení, sa
odvíjala od názoru jeho zamestnancov na formu “platidla” v prípadoch externe zabezpečovaného
stravovania. Ak sa zamestnanci vyjadrili, že majú záujem o papierové stravovacie poukážky, lebo

ich prijímajú tie stravovacie zariadenia, ktoré preferujú a navštevujú, nemalo logický význam, aby
zamestnávateľ obstarával elektronické stravovacie poukážky, ak vopred vedel, že ich zamestnanci
nebudú využívať, čím by nielen svojim zamestnancom, ale najmä sám sebe, sťažil, resp. mohol až
znemožniť splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 152 Zákonníka práce. Kontrolovaný preto
postupoval v medziach zákona, keď ako zamestnávateľ pretavil vôľu a názor svojich zamestnancov na

podstatu a formu zabezpečenia ich stravovania do predmetu verejného obstarávania.

54. Kasačný súd sa tiež stotožňuje s názorom správneho súdu, že bolo vlastným rozhodnutím žalobcu
pri vstupe na trh emitentov stravovacích poukážok, akým podnikateľským smerom bude orientovať
svoj business model, t. j. predmet podnikania a akým obsahom ho naplní. To, že sa vydal určitou

konkrétnou cestou a rozhodol sa pôsobiť na platforme emitenta len elektronických stravovacích
poukážok, bolo jeho vedomým dobrovoľným rozhodnutím o redukovanom rozsahu a špecifickej forme
jeho pôsobenia na predmetnom trhu v dobe, kedy papierovú formu stravovacích poukážok zďaleka
nebolo možné považovať za definitívne prekonanú. Kasačnému súdu je známy následný legislatívny
vývoj v uvedenej oblasti aj aktuálny právny stav, avšak hodnotiac vec podľa právneho stavu platného v

čase vyhlásenia verejného obstarávania je potrebné uzavrieť, že išlo o legálnu a vecne plnohodnotnú,
v istých zamestnaneckých kolektívoch dokonca preferovanú alternatívu, akou zamestnávatelia mohli
splniť svoje povinnosti voči zamestnancom vyplývajúce im z ustanovenia § 152 Zákonníka práce,
prihliadajúc na názor zamestnancov.

55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
bola dôvodná, nakoľko sa správny súd ním prezentovanými dôvodmi zrušenia preskúmavaného
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia dopustil vady nesprávneho právneho posúdenia veci.
Kasačný súd si bol vedomý, že v uvedenej veci, kedy kasačné konanie začalo dňa 26.06.2023
podaním kasačnej sťažnosti, nemohol postupovať podľa ustanovenia § 462 ods. 3 SSP, účinného až

od 01.07.2023, podľa ktorého ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom a správny súd ho zrušil,
môžerozhodnutiesprávnehosúduzmeniťtak,žežalobuzamietne.Vzhľadomkuvedenémunezostávalo
kasačnému súdu iné, ako postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na
ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave ako právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave vo

veciach správneho súdnictva (§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).56. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať podľa právneho názoru kasačného súdu
vyjadreného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku (§ 469 SSP).

57. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.