Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. T. C., narodený XX. B. XXXX, trvale bytom G. A. XXX/
X, Š., právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina, IČO: 50 158 121,
proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa
11. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 20Sas/10/2023-223 zo dňa 25. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.
februára 2025, č. k. 20Sas/10/2023-223 m e n í tak, že správnu žalobu žalobcu zamieta.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým
rozsudkom z 25. februára 2025, č. k. 20Sas/10/2023-223 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil
z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej
podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“), rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11. októbra 2023 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej
republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. VeVZRK-EL9/4-100-3/2023 zo dňa 4. júla 2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej

služby profesionálneho vojaka prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca služobne zaradený na
funkciu náčelník skupiny, príslušník VÚ 1037 Martin je podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.
z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“) „nespôsobilý vykonávať štátnu službu“. Prvostupňový
správny orgán konštatoval, že zmeny v zdravotnom stave žalobcu sú závažné a podmieňujú trvalú
zmenu jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby. Prvostupňový správny orgán svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) zhrnul závery psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného

M.. K. zo dňa 13. júla 2020, M.. G. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 25.
septembra 2020, M.. N. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 23. septembra 2021,
vrátane psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej hospitalizácie od 14. marca do 18. marca
2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku za účelom komplexného zhodnoteniazdravotného stavu žalobcu, a to psychodiagnostické vyšetrenie žalobcu M.. G. zo dňa 15. marca 2022
a vyšetrenie na psychiatrickom oddelení, kde bol žalobca hospitalizovaný i v minulosti; (ii) prvostupňový
správny orgán ďalej zhrnul závery z vyšetrenia v psychologickej ambulancii M.. O. Z. zo dňa 28. júla

2022 a uvedený bol i obsah pracovných správ zo dňa 8. decembra 2014, 17. mája 2021, 19. mája 2021,
10. septembra 2021 a 21. septembra 2021; (iii) prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca
trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi, diagnóza:
F61; (iv) začiatok zdravotných problémov datoval k roku 2014, kedy sa objavili ako nezvládnutá záťaž pri
výbere do elitného piateho pluku; (v) ďalej uviedol, že v rokoch 2020, 2021, 2022 bol žalobca vyšetrený

na podnet veliteľa a pracovného prostredia pre maladaptívne prejavy na pracovisku; (vi) ďalej dôvodil,
že psycho-diagnostické vyšetrenia od roku 2014 dotvárajú podklad emočne nestabilnej akcentácie
osobnosti žalobcu a potvrdzujú stav - zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability
s narcistickými rysmi, s vykazovanými prejavmi; (vii) konštatoval, že žalobca nespĺňa kritériá psychickej
spôsobilosti byť v štátnej službe a diagnóza žalobcu je nezlučiteľná so spôsobilosťou na výkon služby
a funkcie.

3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným
rozhodnutím podľa § 101 ods. 4 v spojení s § 219 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie
odôvodniltým,že(i)zopakovalpriebehadministratívnehokonania,poukázalnavydanieprvostupňového
rozhodnutia o trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka vzhľadom

na diagnostický záver F61 - zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a
narcistickými rysmi; (ii) v súvislosti so žalobcom uvádzanými vyšetreniami (O.. N. I. zo dňa 8. júna 2021
a psychológa M.. V. C. z Ambulancie klinickej psychológie G. v Ž. zo dňa 10. novembra 2021), uviedol,
že tieto nie sú prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky k dispozícii a tvoria len
zlomok oproti hospitalizačným nálezom s pobytmi žalobcu v nemocnici; (iii) poprel skutočnosť, že by

žalobcovi zadal úlohu, aby od doručenia Oznámenia o začatí prieskumného konania a predvolania na
rokovanie prieskumnej komisie zo dňa 16. júna 2023 do dňa rokovania prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky, zabezpečil osobitný lekársky posudok; (iv) uviedol, že nesúhlasí s
tým, že nehodnotil a nezohľadňoval žalobcom navrhované dôkazy. Zdôraznil, že najkomplexnejší,
časovo aktuálny a špecifický podklad vo vzťahu k štátnej službe pre rozhodnutie tvorí psychiatrické

vyšetrenie formou hospitalizácie v Ústrednej vojenskej nemocnici v termíne 14. - 18. marca 2022,
ktoré zároveň sumarizuje jednotlivé absolvované psychodiagnostické vyšetrenia; (v) konštatoval, že
na rokovaní žalovaného žalobca nepredložil novú lekársku správu ani nenavrhol nové dôkazy v jeho
prospech, žalovaný závery psychologického posudku M.. Q. Y. s dátumom vyšetrenia 25. septembra
2023 neakceptoval z dôvodu odporujúcich si dátumov v náleze, neuvedenia anamnézy duševných

ťažkostí s tým, že psychologička bola zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie
Ministerstva obrany Slovenskej republiky oslovená z dôvodu absencie korelácie záveru jej vyšetrenia s
predchádzajúcimi nálezmi, o čom bol vypracovaný úradný záznam; (vi) konštatoval, že žalobca zamlčal
psychologičke M.. Y. jeho predchádzajúce duševné ťažkosti, a preto neboli realizované ďalšie batérie
testov, ktoré by pomohli odhaliť psychopatológiu u žalobcu; (vii) v závere preskúmavaného rozhodnutia

žalovanýuzavrel,žesprihliadnutímnatrvalézmenyzdravotnéhostavužalobcu,ktorésúvisiasrozvojom
porúch jeho duševného zdravia, ktoré sa začali ešte v roku 2014, nie je v prípade žalobcu predpoklad
nadobudnutia spôsobilosti vykonávať štátnu službu.
4. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol
napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

5. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pričom
napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah správnej
žaloby a podaní účastníkov a v úvode svojho právneho posúdenia poukázal na limity prieskumnej
právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, keď správne súdy nemôžu nahrádzať
medicínske závery; (ii) námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zjavne nezákonné, nakoľko

bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu (Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. a
jej novely - Vyhlášky č. 55/2020 Z. z., ktoré boli v čase vydania prvostupňového, ako i napadnutého
rozhodnutia zrušené) vyhodnotil ako nedôvodnú, konštatujúc, že správny orgán podľa označených
podzákonných noriem nerozhodoval; (iii) v tejto súvislosti správny súd ďalej dôvodil, že „Hoci nie
je sporné, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prieskumná komisia Ministerstva obrany

Slovenskej republiky poukazuje na v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zrušenú Vyhlášku
Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. a Vyhlášku Ministerstva obrany Slovenskej
republiky č. 55/2020 Z. z., správny súd však zdôrazňuje (bez ohľadu na to, že vady odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia žalobca nenamietal v zmysle dôvodu na jeho zrušenie podľa § 191ods. 1 písm. d) SSP, t.j. pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov), že čiastková vada odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia spočívajúca v odkaze na v
tom čase neúčinné vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky zaoberajúce sa okrem iného aj

posudzovaním zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby profesionálneho
vojaka alebo na výkon funkcie, nemala sama osebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia.“; (iv) rovnako tak,
ako nedôvodnú, vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný nezohľadnil v odvolacom konaní
žalobcom predložený psychologický posudok M.. Q. Y.. V tejto súvislosti dôvodil, že to, že žalovaný
určitému listinnému dôkazu (psychologickému posudku od M.. Y.) nepriradil v procese hodnotenia

dôkazov takú dôkaznú silu, akú mu priraďoval žalobca (t. j. schopnosť zvrátiť záver o trvalej zdravotnej
nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby), nevedie automaticky k záveru o nesprávnom právnom
posúdení veci, ako to prezentuje žalobca; (v) následne správny súd konštatoval, že Prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky nevykonala dokazovanie vyžiadaním správy z vyšetrenia
žalobcu v Ambulancii klinickej psychológie O.. N. I., O.. a správy z Ambulancie klinickej psychológie G. v
Ž. zo dňa 10. novembra 2021 z dôvodu, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej

republiky nepredložil; (vi) v tejto súvislosti však poukázal na skutočnosť, že žalobca predmetnými
správami nedisponoval, a preto navrhol doplnenie dokazovania, ich vyžiadaním zo strany prieskumnej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky; (vii) konštatoval, že pokiaľ prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepovažovala za potrebné obstaranie predmetných správ z
psychologických vyšetrení žalobcu, mala uvedené riadne zdôvodniť; (viii) správny súd preto uzavrel,

že z uvedeného vyplýva, že správne orgány nezaujali žiadne stanovisko k zvyšným dvom návrhom
žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického
vyšetrenia zo dňa 8. júna 2021 a osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021).
V tejto súvislosti zdôraznil, že „Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia
a citoval časť, že „ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú

mozaiku obrazu zdravotného stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je možné vyvodiť adresné, konkrétne a
preskúmateľné zdôvodnenie nevykonania návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania v zmysle Žiadosti
zo dňa 03. 07. 2023“; (ix) následne správny súd dôvodil, že žalovaný žalobcovi oznámil podľa §
18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) začatie konania vo veci
odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vyzval žalobcu podľa § 33 ods. 1 správneho

poriadku na predloženie dôkazov (napr. lekárskych správ z kontrolných odborných vyšetrení) do 25.
09. 2023, resp. najneskôr však na ústne rokovanie; (x) následne však akcentoval skutočnosť, že
výzva v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku nebola zo strany žalovaného realizovaná; (xi) v tejto
súvislosti správny súd uviedol, že „S Úradným záznamom č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023 o
záveroch telefonického kontaktu psychologičky M.. Y. zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej

komisieMinisterstvaobranySlovenskejrepubliky(nazákladektoréhobolpredmetnýdôkazvyhodnotený
ako nekomplexný a skreslený) bol žalobca oboznámený až na ústnom rokovaní Ústrednej vojenskej
lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného
poskytnutia možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním
napadnutého rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia (vychádzajúc z

ktorého hodnotil žalovaný posudok M.. Y. v neprospech žalobcu) a k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie, pričom v deň ústneho rokovania došlo i k samotnému vydaniu napadnutého
rozhodnutia. ... Ani z obsahu Zápisnice z ústneho rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie zo
dňa 11. 10. 2023 zachytávajúcej priebeh rokovania nevyplýva, že by bol žalobcovi daný priestor pred
vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 Správneho

poriadku.“; (xii) správny súd preto uzavrel, že „Hoci mal byť žalobca o uvedenom nezmenenom
okruhu podkladov pre rozhodnutie v rámci poradí druhého prieskumného konania informovaný dňa 28.
06. 2023 počas návštevy žalobcu na pracovisku prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, o čom bol spísaný Úradný záznam č. VeVZ RK-31-20/2023, predmetný Úradný záznam
č. VeVZ RK-31-20/2023 zo dňa 28. 06. 2023 nemôže nahradiť dodržanie postupu plynúceho z §

33 ods. 2 Správneho poriadku v poradí druhom prieskumnom konaní, keďže prvotné rozhodnutie
prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚHL RK-EL9/3-20-4/2022 zo dňa 20.
05. 2022 bolo zrušené a konanie sa vrátilo do štádia pred vydaním rozhodnutia ako takého.“; (xiii) v
závere odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu spočívajúcu v
predložení dôkazu, ktorý žalobca predložil až v konaní pred správnym súdom (Znalecký posudok ev.

č. 5/2024 zo dňa 3. mája 2024 vypracovaný znalcom: O.. V. A., O.), konštatujúc, že nakoľko tento bol
vystavený až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, na
neho nebolo možné prihliadať a nemá vplyv na správnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím.6. Správny súd následne uviedol, že „V ďalšom konaní prieskumná komisia Ministerstva obrany
Slovenskej republiky buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy alebo v prípade, ak ich nevykoná, v
novom rozhodnutí uvedie relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie ich

vykonania. Následne prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky opätovne vyhodnotí
všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných
súvislostiach, opätovne posúdi zdravotnú spôsobilosť žalobcu na výkon služby profesionálneho vojaka
a vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky pritom

bude postupovať primeraným procesným spôsobom, a to v súlade so zásadou úzkej súčinnosti
správneho orgánu s účastníkom konania a umožní žalobcovi, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia po
ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohol uplatniť svoje výhrady k podkladu rozhodnutia i
k spôsobu jeho zistenia, resp. urobiť procesné návrhy, a to všetko v záujme zachovania práva žalobcu
na spravodlivé konanie vedené pred správnym orgánom. Prieskumná komisia Ministerstva obrany
Slovenskej republiky je viazaná právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).“.

7. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci).
9. Po tom, ako žalovaný zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, kasačnú sťažnosť
odôvodnil tým, že (i) k záveru správneho súdu konštatujúceho porušenie § 3 ods. 5 správneho poriadku
tým, že nedošlo k vykonaniu navrhovaných dôkazov, resp. že správny orgán nevykonal dopyt na
personálne oddelenie k výsledku vyšetrenia žalobcu zo dňa 8. júna 2021 a návrhu na oboznámenie sa s

osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021, uviedol, že tieto dôkazy vzhľadom
na svoju povahu a charakter nemajú a ani nemohli mať dosah na zhodnotenie celkového zdravotného
stavu žalobcu. Zdôraznil, že z vykonaných dôkazov žalovaný vedel vyvodiť správny záver o zdravotnom
stave žalobcu a zároveň, že zo žalobcom navrhovaných dôkazov bolo možné vyvodiť, že tieto nie
sú vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam relevantné; (ii) akcentoval skutočnosť, že zo žiadnych

ustanovení správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať všetky účastníkom
konania navrhované dôkazy; (iii) podporne poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
BA-1S/258/2019 zo 6. februára 2025, ktorého relevantnú časť citoval; (iv) zdôraznil, že správne orgány
mali pred vydaním rozhodnutia riadne zistený skutkový stav veci, mali dostatočné množstvo lekárskych
správ preukazujúcich diagnózu žalobcu, pričom táto bola podporená aj samotnou hospitalizáciou

žalobcu na psychiatrickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok v dňoch 14. marca
2022 až 18. marca 2022; (v) k záveru správneho súdu, že z obsahu administratívneho spisu nie je
možné konštatovať dodržanie postupu plynúceho z § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol,
že so správnym súdom v priebehu súdneho konania predmetnú vec komunikoval a na opakovanú výzvu
správneho súdu uviedol, že takéto oznámenie sa v podmienkach prieskumnej komisie Ministerstva

obranySlovenskejrepublikyvyhotovilolenvjednomvýtlačku,ktorýboladresovanýžalobcovi;(vi)poprel,
že by žalobca nebol v priebehu celého prieskumného konania, ktoré trvalo skoro rok a pol, poučený v
zmysle ustanovení správneho poriadku; (vii) ako dôkaz o tom, že žalobca bol o svojich právach riadne
poučený, poukázal na zápisnicu z rokovania prieskumnej komisie č. VeVZRK - EL9/4-100-3/2023 zo
4. júla 2023, ktorej relevantnú časť citoval; rovnako tak poukázal aj na šiestu stranu preskúmavaného

rozhodnutia, na ktorej bolo konštatované, že žalobca bol poučený o svojich právach podľa správneho
poriadku; (viii) uviedol, že žalobca bol ústne pred svedkami poučený aj o jeho právach podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku a zdôraznil, že ak mal správny súd pochybnosť o tejto skutočnosti, mal k nej v prvom
rade vypočuť samotného žalobcu; (ix) čo sa týka nemožnosti žalobcu vyjadriť sa k úradnému záznamu z
telefonického kontaktu predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej

republiky s psychologičkou M.. Y. zo dňa 10. októbra 2023 uviedol, že s poukazom na samotný rozsah
daného úradného záznamu, ktorý nie je dlhší ako polovica formátu A4, je možné predpokladať, že
žalobca mal dostatok času na oboznámenie sa s ním, pričom mu bola daná možnosť vyjadriť sa k jeho
obsahu. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

10. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená dňa 10. apríla 2025. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti
vyjadril podaním z 23. apríla 2025, v ktorom uviedol, že (i) mu nie je celkom jasné, či žalovaný pochopil
zdôvodnenie rozhodnutia správneho súdu; (ii) uviedol, že správny súd žalovanému v prvom rade vytýkal
nie nevykonanie uvedených, žalobcom navrhnutých dôkazov, ale skutočnosť, že pokiaľ sa žalovanýrozhodol ich nevykonať, bol tento svoj postup povinný adekvátne zdôvodniť; (iii) uviedol, že správny
súd podrobne preskúmal obsah administratívneho spisu a zaoberal sa aj zápisnicami z prerokovania
prieskumnej komisie, na ktoré odkazuje žalovaný v kasačnej sťažnosti; (iv) v závere poukázal na to, že

argumentácia žalovaného v kasačnej sťažnosti o možnosti žalobcu oboznámiť sa s úradným záznamom
z telefonického kontaktu zo dňa 10. októbra 2023 na rokovaní prieskumnej komisie pôsobí nepatrične,
nakoľko takýmto postupom správneho orgánu bolo žalobcovi odňaté jeho právo v zmysle § 33 ods.
2 správneho poriadku. Vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú
sťažnosť zamietol.

11. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 24. apríla 2025 na
vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci
ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439
SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalovaného a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?
odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas [§ 443 ods. 2 písm.
a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je dôvodná.
13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho
správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. septembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s

§ 452 ods. 1 SSP).
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikované právne predpisy

15. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., prieskumné konanie je zamerané na posúdenie
zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon
štátnej služby. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť
odborným vyšetrením.

16. Podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., prieskumné konanie vykonáva v prvom
stupni prieskumná komisia zriadená hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej
prehliadky profesionálneho vojaka vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu
službu s výrokom "Nespôsobilý vykonávať štátnu službu".
17. Podľa § 101 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z., o odvolaní profesionálneho vojaka proti rozhodnutiu

prieskumnej komisie rozhoduje v druhom stupni ústredná vojenská lekárska komisia zriadená hlavným
služobným úradom.
18. Podľa § 101 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z., posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho
vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.

19. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
20. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
21. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
22. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení okonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené
v bode 1 až 7 vyššie.
24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bola správnym
súdom identifikovaná vada, resp. vady, ktoré správny súd kvalifikoval ako podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy s potenciálom mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia. Uvedené vady (porušenia) správny súd artikuloval (i) v bode 47 napadnutého
rozsudku konštatujúc, že „Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky odôvodňovala
nevykonanie návrhu na dokazovanie vyžiadaním správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancií klinickej
psychológie O.. N. I., O.. a správy z Ambulancie klinickej psychológie G. v Ž. zo dňa 10. 11. 2021
tým, že hoci uvádzajúc ich závery, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej

republiky nepredložil. Z obsahu Žiadosti žalobcu zo dňa 03. 07. 2023 však vyplýva, že žalobca
predmetnými správami nedisponuje, a preto navrhol doplnenie dokazovania, ich vyžiadaním zo
strany prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Pokiaľ prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepovažovala za potrebné obstaranie predmetných správ
z psychologických vyšetrení žalobcu, mala uvedené riadne zdôvodniť.“ s následným doplnením, že

„ ... faktom ostáva, že ani žalovaný, ani prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky
nezaujala žiadne stanovisko k zvyšným dvom návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom
na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 08. 06. 2021 a osvedčením
Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. 07. 2021). Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5
prvostupňového rozhodnutia a citoval časť, že „ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické

vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je
možné vyvodiť adresné, konkrétne a preskúmateľné zdôvodnenie nevykonania návrhov žalobcu na
doplnenie dokazovania ...“; (ii) v bode 48 napadnutého rozsudku konštatujúc, že „Správny súd vo
vzťahu k namietanému pochybeniu z pohľadu porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a možnosti
žalobcu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne

navrhnúť jeho doplnenie uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky dala žalobcovi možnosť oboznámiť sa so závermi lekárskych
vyšetrení, ktoré boli podkladom na prvostupňové rozhodnutie až na ústnom rokovaní prieskumnej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 04. 07. 2023 (na ktorom bol žalobca osobne
prítomný), pričom hneď týmto istým dňom zároveň došlo i k vydaniu prvostupňového rozhodnutia bez

stanovenia akejkoľvek lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.“ následne v bode 49 napadnutého rozsudku doplniac,
že „S Úradným záznamom č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023 o záveroch telefonického
kontaktu psychologičky M.. Y. zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky (na základe ktorého bol predmetný dôkaz vyhodnotený ako nekomplexný

a skreslený) bol žalobca oboznámený až na ústnom rokovaní Ústrednej vojenskej lekárskej komisie
Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného poskytnutia
možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním napadnutého
rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia.“.
25. Správny súd teda správnym orgánom vytkol, že (i) nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy a zároveň

nevysvetlili, prečo tak postupovali, v čom vzhliadol porušenie § 47 ods. 3 správneho poriadku a (ii)
v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku nedali žalobcovi možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie, čo vyvodil zo skutočnosti, že v administratívnom spise sa nenachádzala výzva správneho
orgánu adresovaná žalobcovi s poučením na jeho právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

26. V súvislosti s prvým vytýkaným nedostatkom kasačný súd v prvom rade konštatuje (v podstate
v obdobnom duchu, ako správny súd v úvode bodu 38 napadnutého rozsudku), že posudzovanie
zdravotnéhostavufyzickejosobynaúčelyurčovanianespôsobilostivykonávaťštátnuslužbupodľa§100
a nasl. zákona č. 281/2015 Z. z. je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebnéodborné znalosti. Závery lekárskeho posúdenia odôvodňujú všetky skutočnosti, na základe ktorých
správny orgán pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Toto posúdenie je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)

odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.
27. V prejednávanej veci správne orgány vychádzali zo záverov (i) psychodiagnostického vyšetrenia
žalobcu vykonaného M.. K. zo dňa 13. júla 2020; (ii) psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu
vykonaného M.. G. z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 25. septembra 2020; (iii)
psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu vykonaného M.. N.L. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice

v Ružomberku zo dňa 23. septembra 2021; (iv) psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej
hospitalizácie od 14. marca do 18. marca 2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku
za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu vrátane psychodiagnostického
vyšetrenia žalobcu M.. G. zo dňa 15. marca 2022. Rovnako tak boli zohľadnené závery z vyšetrenia
v psychologickej ambulancii M.. O. Z. zo dňa 28. júla 2022. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospeli
správne orgány, komplexne zhodnotiac zdravotný stav žalobcu, k záveru, že žalobca trpí zmiešanou

poruchou osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi (diagnóza: F61), a teda
nespĺňa kritériá psychickej spôsobilosti byť v štátnej službe, pričom diagnóza žalobcu je nezlučiteľná so
spôsobilosťou na výkon služby a funkcie. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd zdôrazňuje, že
zásadným podkladom pre uvedený záver boli skutočnosti dokumentované počas hospitalizácie žalobcu
v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku v období od 14. marca do 18. marca 2022.

Uvedené skutočnosti správne orgány v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj preskúmavanom rozhodnutí
zrozumiteľne, určito a v prvom rade presvedčivo zachytili.
28. Z uvedeného je zrejmé, že správy z ambulantného vyšetrenia žalobcu v období predchádzajúcom
jeho hospitalizácii, rovnako tak ako osvedčenie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. júla 2021,
nemali, vzhľadom na rozsah, formu, odbornosť a komplexnosť vyšetrení opísaných v predchádzajúcom

bode, zásadnejšiu relevanciu (ani potenciál) pre rozhodnutie správnych orgánov. Prvostupňový správny
orgán uvedené vyjadril spojením „Ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia
už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného stavu posudzovaného.“ (str. 5 predposledný odsek
prvostupňového rozhodnutia). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uvedený
text (záver/odôvodnenie) je nutné vnímať v prvom rade v kontexte s predchádzajúcou vetou v znení:

„Najkomplexnejší, časovo aktuálny a špecifickejší podklad vo vzťahu k štátnej službe pre Rozhodnutie
tvorí najmä psychiatrické vyšetrenie formou hospitalizácie v Ústrednej vojenskej nemocnici v termíne
14.-18.3.2022, ktoré zároveň sumarizuje jednotlivé absolvované psychodiagnostické vyšetrenia v
čase ...“. Hoci možno uvedenému odôvodneniu vytknúť jeho výrazovú strohosť a deficit precíznosti pri
vymenúvaní toho, prečo správny orgán žalobcom navrhnuté dôkazy - skoršie správy z ambulantného

vyšetrenia, resp. osvedčenie NBÚ SR nevyhodnotil ako relevantné, nemožno však konštatovať zásadný
deficit odôvodnenia správneho rozhodnutia a ani flagrantné porušenie ustanovenia § 47 ods. 3
správneho poriadku. Inými slovami, správnym súdom opísaný deficit nie je takej intenzity, že by ho bolo
možné kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
by malo potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Vrátenie veci správnemu orgánu

by vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci (odôvodnenie a najmä východiská rozhodnutí správnych
orgánov) len neúmerne predĺžilo celé správne konanie a následný prieskum, celkom zrejme bez toho,
že by viedlo k materiálnej zmene rozhodnutí.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval kasačný súd posúdenie predmetnej otázky správnym
súdom za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. V súvislosti s druhým vytýkaným nedostatkom (porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho
poriadku) kasačný súd konštatuje, že tento má v prejednávanej veci dve roviny. Tou prvou je deficit
schopnosti správneho orgánu preukázať, že žalobca bol o svojom práve poučený. Tou druhou je
samotná skutočnosť, či mal žalobca možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

31. Vo vzťahu k prvej (vyššie opísanej) rovine žalovaný dôvodil, že (i) žalobca bol ústne pred svedkami
poučený aj o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, (ii) túto skutočnosť má potvrdzovať
aj zápisnica z rokovania prvostupňového správneho orgánu, resp. obsah preskúmavaného rozhodnutia
a zároveň, že (iii) žalobca bol o svojom práve aj písomne upovedomený, avšak takéto oznámenie
sa vyhotovilo len v jednom výtlačku, ktorý bol adresovaný žalobcovi. Čo sa týka samotnej možnosti

využiť svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, žalovaný, abstrahujúc podstatu uviedol, že
žalobca dostal primeraný priestor na vyjadrenie sa k podkladu správnych rozhodnutí, ako aj k spôsobu
ich zistenia, bola mu daná možnosť navrhnúť doplnenie, pričom žalobca právo podľa citovaného
ustanovenia správneho poriadku aj využil.32. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že tento neobsahuje listinu,
ktorá by obsahovala poučenie žalobcu o jeho právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, z
čoho však nemožno vyvodiť, že by žalobca o svojich právach poučený nebol. Správny súd v tejto

súvislosti uviedol, že „ ... postupom v súlade s § 102 ods. 1 SSP požiadal žalovaného o doplnenie
administratívneho spisu o oznámenie o začatí prieskumného konania adresovaného žalobcovi spolu
s poučením účastníka konania podľa Správneho poriadku a predvolaním na rokovanie prieskumnej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný podaním zo dňa 18. 02. 2025 správnemu
súdu oznámil, že predmetné oznámenie bolo v podmienkach prieskumnej komisie Ministerstva obrany

Slovenskej republiky vyhotovené len v jednom výtlačku, ktorý bol zaslaný žalobcovi a žalovaný má
k dispozícii len doručenku. Vzhľadom na nepredloženie oznámenia žalovaným, ktorý vedie svoje
administratívne spisy, sa nemohol správny súd oboznámiť s jeho obsahom, a teda nebolo preukázané,
či žalobca bol poučený o práve oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním.“.
33. Kasačný súd musí dať na jednej strane za pravdu správnemu súdu, ktorý v bode 49 napadnutého
rozsudku vysvetlil význam výzvy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (v podstate citujúc komentár

k správnemu poriadku, viď: Potásch, P., Haršanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny
poriadok. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022, 327 s.), na druhej strane však nemožno
nepoukázať na nesprávnu aplikáciu uvedeného ustanovenia. Podstatou ustanovenia § 33 ods. 2
správneho poriadku je garantovať účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia.
Prirodzene, najpriamejšou (najbezprostrednejšou) formou preukázania uvedenej možnosti účastníka

je listina, na základe ktorej bol účastník o uvedenom práve upovedomený, a to bez ohľadu na to, či
toto svoje právo využil alebo nie. V prípade absencie takejto listiny v administratívnom spise (napr. z
dôvodu, že táto bola zaslaná iba účastníkovi a jej kópia nie je v administratívnom spise žurnalizovaná,
N. B. čo však nepochybne je chybou správneho orgánu) však nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že
právo účastníka podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku porušené bolo. V opísanom prípade je nutné

prihliadať na celý obsah administratívneho spisu (napr. obsah zápisníc, iných poučení, samotných
úkonov účastníka), a to osobitne v prípade, keď by „zopakovanie“ procesných postupov na základe
zrušovacieho rozhodnutia správneho súdu nemalo potenciál viesť k podstatnej zmene. Inými slovami,
pokiaľmázrušeniepreskúmavanéhorozhodnutia(zvyššieuvedenéhodôvodu)výlučneviesťlenktomu,
že účastníkovi konania bude preukázateľne doručená výzva (ktorej doručenie v administratívnom spise

skôr absentovalo), takýto postup koliduje so zásadou hospodárnosti konania a v konečnom dôsledku
len predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa účastník nachádza pred právoplatným skončením veci.
Takýto postup by bol samoúčelným.
34. Žalobca porušenie jeho práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku akcentoval osobitne vo vzťahu
k postupu žalovaného, keď tento dňa 10. októbra 2023 realizoval telefonický kontakt s M.. Q. Y. za

účelom vyjasnenia niektorých skutočností týkajúcich sa ňou spracovaného psychologického posudku.
Nutné je poukázať, že išlo o marginality (v kontexte prejednávanej veci) v podstatnom (i) vysvetlenie
chyby v písaní (dátumov) a (ii) vysvetlenie, prečo v posudku absentuje anamnéza duševných ťažkostí
žalobcu. Chyba v písaní, ako aj dôvod absencie anamnézy boli zachytené v úradnom zázname, ktorý
mal žalobca k dispozícii počas rokovania ÚVLK MO SR dňa 11. októbra 2023 [čo ostatne sám žalobca

nespochybňuje, naopak túto skutočnosť popisuje vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti - viď bod
10 sub (iv) vyššie]. Kasačný súd preto záver správneho súdu, že „... Ani z obsahu Zápisnice z ústneho
rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie zo dňa 11. 10. 2023 zachytávajúcej priebeh rokovania
nevyplýva, že by bol žalobcovi daný priestor pred vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie
procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.“ považoval za záver nesprávny. Optikou

vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že obsah predmetnej zápisnice dokazuje, že žalobcovi nebol
daný priestor pred vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie procesných práv v zmysle § 33 ods.
2 správneho poriadku. Obsah zápisnice skôr dokumentuje, že žalobca svoje právo nevyužil.
35. Obdobne, ako v prípade prvej výhrady správneho súdu (viď bod 26 vyššie) kasačný súd konštatuje,
že správnym súdom vytýkaný nedostatok nie je takej intenzity, že by ho bolo možné kvalifikovať

ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo potenciál
spôsobovaťnezákonnosťrozhodnutiavovecisamej.Akoužboloskôruvedené,vrátenievecisprávnemu
orgánu by len neúmerne predĺžilo celé správne konanie a následný prieskum, celkom zrejme bez toho,
že by viedlo k materiálnej zmene rozhodnutí správnych orgánov.
36. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd dodáva, že svoj záver o tom, že vytýkané nedostatky

neboli takej intenzity, aby bolo možné kvalifikovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, konfrontoval aj optikou princípov dobrej verejnej správy. Tieto tvoria súčasť
princípov európskeho správneho práva a ide o súhrn základných právnych požiadaviek na verejnú
správu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sa taktiež označujú ako dobrá verejná správa (goodadministration). Právo na dobrú verejnú správu vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval,
že verejná správa bude fungovať na princípoch dobrej verejnej správy. Ich presadzovanie v praxi má
zabezpečiť efektívnosť a účinnosť výkonu verejnej správy ako služby verejnosti bez toho, aby táto

nezákonne zasahovala do verejných subjektívnych práv občana. Obsah pojmu dobrá verejná správa
je vyjadrený v kódexe dobrej verejnej správy, ktorý je súčasťou odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru
ministrov členským štátom o dobrej verejnej správe. Ide o dokument Rady Európy, ktorého úlohou je
pôsobiť ako kultivujúci činiteľ pre dobrú administratívnu prax s účelom zabezpečiť ochranu základných
práv a slobôd. Zároveň ide o minimálne štandardy, ktoré by mal členský štát Rady Európy garantovať

svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a presadzovať ich v činnosti verejnej správy. Kasačný súd
však aj optikou vyššie uvedeného dospel k záverom vyjadreným v odôvodnení tohto rozsudku vyššie.
37. S ohľadom na uvedené, podľa názoru kasačného súdu, správny súd dospel k nesprávnemu záveru,
že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a preto jeho rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť
je tak dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a

hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho
súdu, rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, §
167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom

súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta druhá SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.