Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPno/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202420
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224202420.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matky – C. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX
XX E., zastúpenej advokátom Mgr. Marianom Hrbáňom, so sídlom Jelačičova 1, 821 08 Bratislava a otca

– D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX H., o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia v priebehu odvolacieho konania takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletej A. domáha zníženia výživného,

pričom ide o návrh na nariadenia neodkladného opatrenia v konaní, v ktorom bolo súdom prvej inštancie
rozhodnuté vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, pričom toto rozhodnutie nie
je právoplatné. Uviedol, že súdom prvej inštancie určené výživné, na základe rozhodnutia Mestského
súdu Bratislava II č.k. 26P/82/2024-270 zo dňa 5.6.2025 vo výške 300 eur mesačne nie je schopný
platiť pre kritickú finančnú situáciu, nakoľko súdom určené výživné spolu so zročným výživným 100 eur
predstavuje 400 eur mesačne. Žiadal preto, aby boli bezodkladne upravené pomery do času rozhodnutia

vo veci samej tak, aby ho platil v nevyhnutnej miere, nakoľko jeho možnosti, schopnosti a majetkové
pomery mu nedovoľujú platiť výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie. Navrhoval, aby mu
odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, a to vo
výške 18% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu (odvolanie podával ešte v čase, keď bol
zamestnaný), čo by bolo pre neho pravdepodobne zvládnuteľné. Žiadal, aby mu súd formou nariadenia
neodkladného opatrenia upravil bežné výživné tak, aby mu bola určená povinnosť platiť bežné výživné

v nevyhnutnej miere, vo výške 150 eur mesačne, nakoľko medzičasom stratil zamestnanie. Výživné vo
výške 250 eur mesačne, t.j. spolu so zročným výživným by považoval za plne postačujúce na výživu
maloletej, nakoľko táto je naďalej kojená a je plne zdravá, a teda v súvislosti s jej výživou nie sú
spojené žiadne osobitné výdavky. Ďalej uviedol, že do kritickej finančnej situácie sa nedostal vlastnou
vinou, v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu objektívne
nedovoľujú platiť bežné výživné vo výške 300 eur + 100 eur zročné výživné. Mal za to, že súd prvej

inštancie síce vychádzal z princípu potencionality príjmov, ktorý však nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že
skutočnosť aké príjmy dosahoval v minulosti považuje pre posúdenie celej veci za irelevantnú, nakoľko
pre určenie výšky výživného je rozhodujúci súčasný stav. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §
62 ods. 2 Zákona o rodine, v ktorom je ustanovené, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z tohto ustanovenia ako aj z rozhodovacej
praxe súdov preto možno vyvodiť, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča sa v okolnostiach prípadu

posudzuje individuálne podľa konkrétnych možností a schopností každého rodiča. Možnosti povinného
sú teda objektívnou kategóriou a sú závislé od faktorov, ako je napríklad situácia na trhu prácu,miera nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest a ich štruktúra, úroveň priemernej mzdy,
zdravotný stav atď.. Pokiaľ ide o jeho prípad tak poukázal na to, že sa mu dlhodobo nedarí nájsť si
adekvátne zamestnanie, a to napriek jeho enormným aktivitám, ktoré neustále vynakladá, čo súdu aj

preukázal. Zdôraznil, že doposiaľ objektívne nemal možnosť, napriek jeho enormným snahám, využiť
svojesubjektívnevlastnostiadosahovaťtakvyššiepríjmy.Jehokonanienemožnopovažovaťzaúčelové
v snahe znížiť si vyživovaciu povinnosť, čo vyplýva aj zo súdneho spisu. Ďalej uviedol, že od novembra
2024 do júna 2025 bol nezamestnaný, súdu priložil „Oznámenie o zaradení občana do evidencie
uchádzačov o zamestnanie z 19.11.2024.“ Pravidelne sa dostavoval na príslušný úrad práce, kde sa

informoval o pracovných možnostiach. Nezamestnanosť si nezapríčinil sám, nakoľko zamestnávateľ
pred ukončením jeho pracovného pomeru jednostranne určil v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce
prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Po určitom čase mu zamestnávateľ v nadväznosti na
dôvody uvedené v oznámení o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa ponúkol uzavrieť dohodu
o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.10.2024, keďže podanie výpovede zo strany zamestnávateľa
nebolo zákonne možné, nakoľko nikdy sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny a dosahoval počas

celého pôsobenia u zamestnávateľ vynikajúce pracovné výsledky. Z finančných dôvodov bol nútený
podpísať so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, a to aj z dôvodu, aby finančne
ochránil seba ako aj vďaka poskytnutému odstupnému je naďalej schopný splácať jednotlivé splátky
úverov a ďalšie záväzky. Zdôraznil, že polovičným spoluvlastníkom nehnuteľnosti bola i matka, ktorá
na úvery a ďalšie náklady na bývanie (nájomné, elektrina, plyn, údržba bytu, opravy, zveľaďovanie

bytu) neprispievala, keď všetky náklady počas spoločného spolužitia uhrádzal on. Ďalej uviedol, že
nezamestnaný bol do júna 2025, keď za mesiac jún 2025 dostal poslednú dávku v nezamestnanosti vo
výške 470,20 eur. Nakoľko sa nevedel adekvátne zamestnať a hrozilo mu, že zostane bez akéhokoľvek
príjmu, bol nútený napriek svojmu vzdelaniu nájsť si akúkoľvek inú platenú manuálnu prácu. Dňa
20.6.2025 uzavrel pracovný pomer so spoločnosťou I. J., K., ktorá ho pridelila k zamestnávateľovi

spol. C. I. L., L., ktorý zasielal svojich pridelených zamestnancov vrátane neho vykonávať práce pre
spoločnosť M.. Pracoval v pozícii „manipulačný pracovník“ , pričom jeho mesačný príjem bol len
1.224 eur brutto. Tento zamestnávateľ však ku dňu 2.9.2025, po oznámení jeho práceneschopnosti
(1.9.2025) pre vážne zdravotné problémy ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia
dôvodu. Telefonicky mu bolo oznámené, že reálnym dôvodom ukončenia pracovného pomeru bol jeho

zdravotný stav a aktuálna fyzická nespôsobilosť. Poukázal na to, že pokiaľ nemá prácu adekvátnu jeho
vzdelaniu, ako aj z dôvodu, že má problémy so zdravotným stavom (chrbtica), ktorý mu neumožňuje
vykonávať fyzickú prácu a preto si nevie predstaviť ako bude zvládať uhrádzať všetky jeho finančné
záväzky. V závere svojho návrhu poukázal tiež na to, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti, ktorú
vyžaduje skoro každý zamestnávateľ a každý orgán v oblasti verejnej, či štátnej sféry, nakoľko mu do

28. decembra 2025 plynie súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého
druhu. Daná skutočnosť mu bráni i sa zapísať do K. G., a to až do výmazu z registra trestov. Žiadal
preto,abymuaždočasuprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejboloneodkladnýmopatrenímuložená
povinnosťprispievaťnavýživumaloletej150eurmesačne,atopočnúcdoručenímuzneseniaonariadení
neodkladného opatrenia výživným vo výške 150 eur mesačne.

2.
K podanému návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania
sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného
opatrenia, a to najmä dôvod naliehavosti úpravy pomerov účastníkov, pretože vo veci samej súd prvej

inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 26P/82/2024-270, ktorý síce nie je právoplatný ale je vykonateľný.
Poukázala na to, že otec nemá dlhodobé zdravotné problémy, má dlhodobé problémy s alkoholom a aj
z tohto dôvodu bolo voči nemu vedené disciplinárne konanie, pričom v roku 2021 sa vzdal funkcie B..
V tejto súvislosti uviedla, že v roku 2022 spôsobil po vplyvom alkoholu dopravnú nehodu a v roku 2025
prišielnajednozpojednávanívoveciúpravyprávapovinnostíkmaloletejA.podvplyvomalkoholu.Ďalej

uviedol, že po tom ako s ním bol ukončený pracovný pomer v B. L. L., K., bolo mu vyplatené odstupné vo
výške 10.000 eur. V tomto období vyprázdnil dcérin sporiaci účet, na ktorý obaja rodičia sporili, pričom
takmer pol roka si aktívne nehľadal prácu a poberal najvyššiu možnú dávku v nezamestnanosti. Mala za
to, že u otca maloletej nejde o také zdravotné problémy, ktoré by mu dlhodobo bránili nájsť si prácu, resp.
plniť si vyživovaciu povinnosť. Vo svojom vyjadrení ďalej uvádzala skutočnosti, ktoré priamo nesúviseli

s podmienkami na základe ktorých je možné nariadiť neodkladné opatrenie.3.
Podľa § 362 veta prvá Civilného mimosporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania.

Podľa § § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

4.
Ako bolo už vyššie uvedené, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný počas
odvolacieho konania vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod č.k. 26P/82/2024-270.

V predmetnej veci bolo dňa 5.6.2025 rozhodnuté rozsudkom, na základe ktorého bola otcovi uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
k rukám matky, pričom zročné výživné na maloletú za obdobie od 1.8.2024-31.5.2025 v sume 1.200
eur bolo otcovi uložené zaplatiť matke v splátkach spolu s bežným výživným po 100 eur mesačne až
vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Súčasne bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti

matky a tiež bol upravený styk otca s maloletou.

5.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné
opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku, sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej
ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k

záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím
súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné
možné riešenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmänaliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

6.
Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť

neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324
a nasl. Civilného sporového poriadku. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa
do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou
a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana

oprávnenýchzáujmovmaloletéhodieťaťa,ktorávždynemusíbyťvsúladesvôľoujehorodičov.Súdmusí
zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných
zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného
z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej
zákonnej lehote.

7.
Odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia

musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu
a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť
neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy
musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne

upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež
zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade
konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností,

z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto
dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad
nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Krajský súd v Trnave je toho
názoru, že podmienky podľa ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie
o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli, pretože ani prípadné zníženie príjmov

v dôsledku skončenia pracovného pomeru alebo aj zhoršený zdravotný stav nezakladá bez ďalšieho
potrebu určenia výživného neodkladným opatrením v sume nižšej, než stanovuje odvolaním napadnutý
rozsudok, ktorého správnosť sa bude posudzovať v odvolacom konaní. Výška výživného sa totiž
odvíja od reálnych možností a schopností povinného, ktoré sú určované viacerými faktormi, a to nielen
skutočne dosahovanou výškou príjmu, ale sa posudzujú aj iné okolnosti. Práve preskúmavanie všetkých

relevantných faktorov bude predmetom odvolacieho konania tunajšieho súdu, v ktorom po posúdení
odvolacieho návrhu súd rozhodne o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

8.
Vzhľadom k tomu, že otec maloletej neosvedčil potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov,

odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania ako
nedôvodný zamietol.

9.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).