Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Cb/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122466217
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Ladičkovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6122466217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Viktóriou Ladičkovskou v spore žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so

sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: VENTO-reality s.r.o.,
so sídlom Americká trieda 11, Košice - mestská časť Sídlisko Ťahanovce 040 13, IČO: 36 776 645,
zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťová 24, 040 01 Košice o zaplatenie
10.639,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24
Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.639,24 Eur spolu s úrokom z omeškania :
- vo výške 9 % ročne zo sumy 15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 29.06.2021,
- vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia a
a sumu vo výške 40,00 Eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podanou pôvodne
na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.11.2022 v spojení s opravným návrhom (čl. 74) domáhal
v konaní začatom podľa zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 10.639,24 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v období od 12/12/2019 do 30/11/2020

odberateľom zemného plynu na odbernom mieste SKSPPDIS000910805017 na adrese Americká
trieda 2588/11, Košice – Ťahanovce. Pri kontrole odberného miesta žalovaného dňa 30/11/2020
nadobudol zamestnanec žalobcu podozrenie na porušenie originálnej plomby počítadla plynomera.
Plynomer bol dňa 07/12/2020 zdemontovaný, o jeho demontáži bol spísaný zápis a montážny list
bola zhotovená fotodokumentácia a plynomer bol predložený na posúdenie znalcovi z príslušného
odberu, ktorý posudkom č. 23/2021 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
V prípade meradla žalovaného išlo o plombu vytvorenú autorizovanou osobou, pričom na meradle sa

mala nachádzať plomba s označením M43/18 s doplnkovým číslom 1. Žalovaný v rozhodnom období na
odoberalzemnýplynzdistribučnejsietežalobcu,pričomsanejednaloozemnýplynpatriacidodávateľovi
plynu žalovaného. Dodávateľom zemného plynu žalovaného mal žalovanému, z dôvodu zániku platnosti
úradného overenia meradla, ku ktorému došlo s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 12 zákona č.157/2018 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň nemožnosti použiť
takéto meradlo na účel, ktorému je určené, dodať zemný plyn v objeme 0 m3. Množstvo žalovaným
odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie bolo určené s poukazom na metodiku stanovenú

vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., nakoľko v prípadoch
neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné, z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla,
zistiť pomocou takéhoto meradla presné, odberateľom odobraté množstvo zemného plynu. Keďže nie je
k dispozícii legálne použiteľný údaj o presnom množstve odobratého plynu v rozhodnom období, nie je

možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody a na jej určenie musí byť použitá metodika vyplývajúca
z ustanovení príslušného vykonávacieho predpisu. So úvahy sa podľa ustanovení § 1 ods. 6 vyššie
uvedenej vyhlášky, berú spotrebiče zistené na odbernom mieste. Tieto boli zapísané v zápise a sú
zachytené aj na fotodokumentácii. Žalobca zdôraznil, že na určenie skutočnej škody nie je možné
použiť údaj o predchádzajúcich spotrebách na odbernom mieste a túto zároveň nie je možné zistiť
ani pomocou znaleckého dokazovania, nakoľko z údajov o historických spotrebách odberateľa nie

je možné určiť odberateľom presne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období a toto množstvo
odobratého plynu nie je schopný určiť ani znalec, keďže tento stanoví len predpokladané, nie však
skutočne odobraté množstvo zemného plynu odberateľom. Výška škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého žalovaným za rozhodné
obdobie a nákladov, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovaným

vynaložiť, a ktoré by žalobcovi v prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedochádzalo,
nevznikli. Žalobca výšku škody vyčíslil žalovanému vyúčtovaním č. 9000390624 zo dňa 26/02/2021 na
sumu 21.747,34 Eur, splatnú dňa 21/03/2021. Na základe komunikácie so žalovaným prijal žalobca
rozhodnutie a pristúpil k zníženiu ním požadovanej výšky náhrady škody a to z pôvodnej sumy
21.747,34 Eur na sumu 15.161,61 Eur. Žalobca teda pristúpil k moderácii ním uplatňovaného nároku na

náhradu škody, ktorého výšku znížil o cca 30% a žalovanému zároveň navrhol možnosť úhrady takto
zníženej výšky škody v jedenástich splátkach bez úroku z omeškania a ďalších poplatkov. Žalovaný
predmetný návrh neakceptoval a sám navrhol zaplatenie sumu 10.000 Eur, ktorý návrh nebol zo strany
žalobcu akceptovaný. Do dňa podania návrhu žalobca uhradil sumu 4.522,37 Eur,, ktorá platba bola
pripísaná na účet žalobcu 30.06.2021. Žalobca vo vzťahu k zisteniu skutočnej výšky škody v prípade

odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutia sp.zn. 3Obdo/51/2017, sp.zn.
5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019).

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností pôvodný žalobca v žalobe označil a k tejto

pripojil Zápis zo dňa 30.11.2020, fotodokumentáciu odberného miesta žalovaného, Znalecký posudok
č. 23/2021 zo dňa 20.02.2021, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu
zo dňa 26.02.2021, Vyúčtovanie škody za ober zemného plynu vo výške 21.747,34 Eur adresované
žalovanému, Daňový doklad o úhrade 1000 Eur ako odmeny znalca, Cenník externých služieb žalobcu
s účinnosťou od 01.12.2018

4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 28.02.2023, sp. zn. 15Up/1550/2022 platobný rozkaz,
ktorým rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.161,61 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 15 161,61
Eur od 22.3.2021 do 30.6.2021 úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 10 639,24 Eur od 1.7.2021

do zaplatenia náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor.
(I. výrok). Súd ju tiež zaviazal do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov
konania vo výške 454,50 Eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. (II. výrok).

5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným

odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

6. Žalovaný v podanom odpore nesúhlasil so žalobou žalobcu a na jej základe vydaným platobným
rozkazom súdu v celom rozsahu. Poukázal na to, že z odôvodnenia Návrhu na vydanie platobného

rozkazu, a taktiež Opravy vád návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca sa domáha zaplatenia
sumy10.639,24,-Eur,spolusúrokomzomeškaniazosumy15.161,61Eurod22.03.2021do29.06.2021
a zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do zaplatenia, ktorá suma pozostáva z neuhradeného nároku
na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyúčtovanej pod č. 9000390624dňa 26.02.2021. Súd výzvou zo dňa 16.01.2023 vyzval žalobcu na vyjadrenie súhlasu s vydaním
platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, a teda sumy 10.639,24 Eur s prísl., a úroku
z omeškania zo sumy 10.639,24 Eur od 1.7.2021 do zaplatenia. Je zrejmé, že žalobca s vydaním

platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýkal súhlasil, návrh na vydanie platobného rozkazu
opravil, pričom vysvetlil, že pôvodne uplatňovanú sumu 15.161,61 Eur žalovaný uhradil čiastočne
v rozsahu 4.522,37 Eur, a preto si žalobca uplatňuje už len sumu 10.639,24 Eur s prísl. Napriek
tomu súd vydal platobný rozkaz znejúci na istinu 15.161,61 Eur s prísl., teda ultra petitum. Minimálne
v tejto časti je teda dotknutý platobný rozkaz nezákonný a musí byť zrušený. Mimo uvedeného

dôvodu nezákonnosti dotknutého platobného rozkazu, žalovaný neuznáva nárok žalobcu ani v rozsahu
sumy 10.639,24 Eur s prísl. Žalobca žalovanému listom zo dňa 26.02.2021 zaslal vyúčtovanie škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorú v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z. určil
vo výške 21.747,34 Eur. Následne došlo k zníženiu uplatňovanej sumy na 15.161,61 Eur. Žalovaný
však žalobcom určenú výšku škody neuznal a jej výpočet považoval a považuje za nezákonný a
predčasný. V súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“)

je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Zákon ďalej v ods. 3 stanovuje, že výpočet škody pomocou
uvedenej vyhlášky sa vykoná až vtedy, pokiaľ nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pristúpiť k vyčísleniu škody
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. (ďalej ako „Vyhláška“) je možné výlučne vtedy, ak nie sú k dispozícii

iné objektívne ukazovatele skutočnej výšky škody. Žalovaný žalobcovi oznámil, že na predmetnom
odbernom mieste má namontované podružné plynomery, prostredníctvom ktorých ročne rozpočítava
spotrebu plynu svojím nájomcom, a ktoré sú spôsobilé v kombinácií s ostatnými ukazovateľmi (napr.
údajmi na napojených spotrebičoch) prispieť k určeniu skutočnej výšky škody. Nie je správny názor
žalobcu, že v danej situácii nie je možné zohľadniť spotrebu žalovaného za minulé obdobia. Z ročných

faktúr dodávateľa žalovaného je možné ustáliť, že ročná spotreba plynu sa na danom odbernom
mieste od roku 2014 pohybovala v rozmedzí od 107.912 do 197.132 kWh ročne. Avšak žalobcom
určená spotreba za predmetné obdobie neoprávneného odberu je 682.961,752 kWh, teda viac ako
štvornásobne vyššia oproti priemernej spotrebe za posledné roky. Je teda zrejmé, že žalobcom určená
výška škody je zjavne neprimeraná, a okrem kompenzačnej funkcie by plnila aj sankčnú, čo však pri

občianskoprávnych vzťahoch v prípade náhrady škody neprichádza do úvahy, a je preto na mieste takto
určenú výšku škody moderovať. Žalobca žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného so žiadosťou
o poskytnutie súčinnosti pri určení skutočnej výšky škody pomocou objektívnych podkladov, ktoré mal
žalovaný k dispozícii. Naopak, žalobca jednostranne „preskočil“ zákonom predpokladaný postup a
bez ďalšieho rovno pristúpil k výpočtu pomocou Vyhlášky, ktorý je nepochybne preňho priaznivejší.

Ústavný súd SR v uznesení zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018 v tejto súvislosti uviedol,
že uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody,
keďže náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou za
neoprávnený odber. Aj podľa Ústavného súdu SR platí, že pokiaľ je možné na základe preukázaného
dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je namieste aplikovať ods. 3/4 3

Zákona o Energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Podobne Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení z 28. decembra 2016, sp. zn. 13Co/928/2015733 vysvetlil, že náhrada škody
by mala povahu sankcie v situácii, keď odberateľ musí nahradiť škodu výrazne vyššiu, než je jeho
bežná spotreba, ktorú spotreboval či už pred neoprávneným odberom, alebo neskôr. Potom pri takto

výraznom rozdiele je potrebné, aby súd oprel rozhodnutie o nejaké dôkazy preukazujúce, že odberateľ
skutočne v období neoprávneného odberu takéto množstvo plynu spotreboval a poškodený utrpel
takúto výraznú škodu (súd by mal zohľadniť všetky okolnosti, ktoré ho môžu v maximálnej miere
priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody – napr. v tomto prípade informácia o spotrebe
z predchádzajúcich období, nasledujúcich období, prípadne informácie o spotrebičoch na odbernom

mieste a pod.). ... „Pokiaľ dôkazy, na ktorých by mohol takýto záver založiť, súd k dispozícií nemá,
nemôže mechanicky akceptovať výšku škody vypočítanú výlučne podľa vykonávacích predpisov k
zákonu. Pokiaľ sa javí, že v danom prípade by výpočet náhrady škody podľa vyhlášky nezaisťoval len
naplneniekompenzačnéhoprincípu,aleviedolbykneprimeranémuanadmernémubremenuvrozpores
právom dotknutej osoby na ochranu majetku, tak súd musí právnu úpravu vykladať ústavno-komfortným

spôsobom a je povinný vyhlášku neaplikovať alebo ju aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať
podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy postavenej na princípe úhrady skutočne vzniknutej škody.“
Vonkoncom preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je možné znaleckým posudkom vyčísliť škodu,
pretože takto určená škoda nebude spĺňať podmienku „skutočnej škody“ a to o to viac za situácie,keď škoda určená podľa výpočtu vo Vyhláške sa taktiež na míle vzďaľuje od skutočne spôsobenej
škody a niekoľko násobne ju prekračuje. Civilné konanie totiž nie je postavené na princípe preukázania
skutočností „nad rozumnú pochybnosť“ (beyond a reasonable doubt) ako tomu je v trestnom práve, ale

uplatňuje sa princíp „prevažujúcej pravdepodobnosti“ (on a balance of probabilities). Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na stanovisko Ústavný súd Českej republiky v Náleze sp.zn.: I. ÚS 668/15 zo dňa
11.09.2015, z ktorého citoval. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 15.03.2021 vyzval žalobcu na mimosúdne
rokovania o výške náhrady škody, avšak zo strany žalobcu nebola prejavená ochota pristúpiť k určeniu
výšky spôsobenej škody pomocou objektívnych ukazovateľov. Z obavy z odpojenia odberného miesta

(čím žalobca žalovanému hrozil) došlo zo strany žalovaného k podaniu návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, pričom Krajský súd v Košiciach Uznesením sp.zn.: 4Cob/83/2021 zo dňa 18.06.2021 uložil
žalobcovi zdržať sa odpojenia dotknutého odberného plynového zariadenia, pričom v jeho odôvodnení
sa stotožnil s návrhom žalovaného a poukázal pritom na to, že výška škody nemôže byť sankciou za
neoprávnený odber. Napriek žalobcovej neochote zistiť skutočnú výšku škody a rokovať so žalovaným
žalovaný iniciatívne pristúpil k zisteniu škody tak, že si objednal vypracovanie znaleckého posudku,

ktorým bola výška škody určená na 4.522,37 Eur zodpovedajúcich odberu 144.392,40 kWh. Žalovaný
teda uznal, že napriek tomu, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle
nezavinil, objektívne zaň zodpovedá, a preto pristúpil k úhrade škody vyčíslenej predmetným znaleckým
posudkom,očominformovalžalobculistomzodňa2.7.2021.Žalovanýmásohľadomnavyššieuvedené
zato, že žalobca dospel k nesprávnemu a nezákonnému výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom zemného plynu a ním uplatňovaný nárok je tak v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný si na
základe vypracovaného posudku ustálil škodu, ktorú žalobcovi spôsobil a dobrovoľne ju uhradil. Na
základe uvedeného považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a dovoľuje si požiadať konajúci súd, aby
zrušil platobný rozkaz, žalobu v konečnom dôsledku zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému
právonanáhradutrovkonaniavočižalobcovivcelomrozsahu.ŽalovanýkodporupriložilListžalovaného

zo dňa 15.03.2021 adresovaný žalobcovi a podací lístok, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
4Cob/83/2021 zo dňa 18.06.2021, Znalecký posudok č. 5/2021 zo dňa 28.06.2021 a List žalovaného zo
dňa 02.07.2021 adresovaný žalobcovi.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (replike) poukázal na to, že náhrada škody v prípadoch

neoprávnených odberov plynu má plniť nielen funkciu kompenzačnú, al aj funkciu preventívnu.
Vzhľadom na nevyhnutné pôsobenie aj preventívnej funkcie náhrady škody, nie je možné určovať výšku
škody podľa predošlých spotrieb na odbernom mieste odberateľa, Takýto údaj jednak nepredstavuje
údaj o skutočne odobratom množstve plynu odberateľom v období neoprávneného odberu plynu
a jednak by aplikácia údajov o predošlých spotrebách na odbernom mieste, v súvislosti s určením

výšky škody, absolútne poprela preventívnu funkciu náhradu škody v danom prípade. Ak by totiž
odberateľ v prípade, ak je u neho neoprávnený odber plynu zistený, mal zaplatiť len za množstvo
plynu, ktoré odobral v minulosti (pred obdobím neoprávneného odberu), nijakým spôsobom by to
nepôsobilo preventívne a žiadneho odberateľa by to neodradilo od odberu plynu spôsobom, ktorý
zákon o energetike označuje za neoprávnený. V takom prípade by bolo naopak výhodné odoberať plyn

neoprávnene(pozn. ,,ak mi na to prídu, zaplatím aj tak len priemernú spotrebu z minulosti) a takým
prístupom by v dôsledku ,,výhodnosti“ neoprávnených odberov, mohol viesť až k možnému kolapsu
siete alebo jej časti, na riadnom fungovaní ktorej a riadnej distribúcii plynu, existuje verejný záujem.
Zdôraznil, že znalec v takýchto prípadoch nevie ex post určiť presné, odberateľ odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období. Táto otázka už bola opakovane posudzovaná Najvyšším súdom Slovenskej

republiky, pričom prípad neoprávneného odberu plynu, pri ktorom bol v konaní vypracovaný aj znalecký
posudok a tento nebol súdom akceptovaný, posudzoval aj Ústavný súd SR (I. ÚS 457/2021). Ďalej
uviedol, že na určenie množstva plynu odobratého žalovaným v rozhodnom období nie je možné
použiť ani tzv. podružné meradlá, nakoľko nie je zrejmé: a) kedy, a s akým stavom a akou osobou
boli tieto meradla nainštalované, b) či merali spotrebu počas celého rozhodného obdobia, c) či spĺňali

podmienky kladené na určené meradlá, stanovené príslušnými všeobecne záväznými predpismi a d)
či údaje o odpočítaných stavoch spotreby z týchto meradiel, sú údajmi reálnymi alebo len dodatočne
vytvorenými. Poukázal na to, že znalec v znaleckom posudku predloženom žalovaným vychádzal práve
z údajov o spotrebách na odbernom mieste v minulosti a sám aj v posudku konštatoval rozdiely medzi
stavmi podružných meradiel a meradla žalobcu. Začiatok obdobia neoprávneného odberu plynu žalobca

určil s poukazom na ust. § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a keďže fyzický odpočet zemného
plynu na odbernom mieste žalovaného, predchádzajúci zisteniu neoprávneného odberu plynu, bol na
odbernom mieste žalovaného uskutočnený dňa 11.12.2019 so stavom 16.552 m3 spotrebovaného
zemného plynu, preto za začiatok obdobia neoprávneného odberu plynu považoval deň nasledujúci pofyzickom odpočte, t.j. deň 12.12.2019Pri výpočte škody podľa ustanovení príslušnej vyhlášky sa brali do
úvahy údaje o hodinovej spotrebe plynových spotrebičov zistených a zdokumentovaných na odbernom
mieste žalovaného a zohľadnila sa len ich vyhláškou predpokladaná denná doba prevádzky. Žalobca po

komunikácii so žalovaným ešte sám údaj o spotrebe spotrebičov počas časti rozhodného obdobia znížil,
v dôsledku skutočnosti ktorej sám pristúpil k moderácii výšky ním pôvodne legitímne uplatňovaného
nároku. Argumentácia žalovaného o štvornásobne vyšším množstvom plynu v porovnaní s priemernou
spotrebou preto neobstojí.

8. Žalovaný v duplike namietal preventívnu funkciu náhrady škody a v tejto súvislosti uviedol, že náhrady
škody plní len a len kompenzačnú funkciu, nakoľko ust. § 42 Občianskeho zákonníka uvádza, že sa
uhrádza len skutočná škoda. Zdôraznil, že preventívnu funkciu môže plniť jedine trest alebo iná sankcia
udelená v správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
14.02.2018 sp.zn. IV. ÚS 137/2018 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.12.2016
sp.zn. 13Co/928/2015. Ďalej namietal tvrdenie žalobcu, že vyčísliť výšku škody nie je možné znaleckým

posudkom, pretože takto určená škoda nebude spĺňať podmienku ,,skutočnej škody“, a to o to viac za
situácie, keď škoda podľa výpočtu vo vyhláške sa taktiež na míle vzďaľuje od skutočne spôsobenej
škody a niekoľkonásobne ju prekračuje, čo spôsobuje jej nezákonný sankčný preventívny charakter.
V tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že súd ani nie je povinný uplatňovať vyhlášku s poukazom na
čl. 144 ods. 1 Ústavy SR.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 16.09.2025, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia sporových
strán.PrávnyzástupcažalobcunadrámecdoterajšíchvyjadreníargumentovalrozhodnutímNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/49/2018 v skutkovo obdobnom prípade, v ktorom sa žalobca
domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom vo výške 135.133,64 Eur, a táto mu

bola priznaná, pričom v konaní sa žalovaný rovnako bránil tým, že bol vypracovaný znalecký posudok
v zmysle záverov, ktorého mala výška škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa znalca
predstavovať sumu niekde na úrovni 8 resp. 10.000 Eur. Napriek tejto skutočnosti teda súd priznal
žalobcovinárokvovýškevyčíslenejpodľavyhlášky,atotorozhodnutieprešloajtesnomústavnostikeďže
ÚS SR vo veci sp.zn. I. ÚS/457/2021 odmietol ústavnú sťažnosť podanú žalovaným a v odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že nie je dôvod spochybňovať závery NS SR týkajúce sa určenia výšky škody
a spôsob ich určenia a tieto nie je možné označiť za svojvoľné, nelogické, či z ústavnoprávneho hľadiska
neudržateľné. Právny zástupca žalovaného v prednese poukázať na nález ÚS SR III.ÚS/114/2020,
v zmysle ktorého aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade ale
skutočnej vzniknutej škody, pričom žalobca vôbec nebral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný má

v predmetnom odbernom mieste podružné merače, ktoré využíva na rozúčtovanie spotreby svojím
nájomcom v tejto budove, ktoré len s malou odchýlkou vykazujú obdobné výsledky merania. Ďalej
uviedol, že žalobca od vyčíslenej škody neodrátal zálohové platby, ktoré boli uskutočnené žalovaným za
predmetnéobdobie,ktoréjeoznačenéakoobdobieneoprávnenéhoodberuplynuapričomajvzmysleuž
uvedeného nálezu by sa pri vyčíslovaní škody mala brať do úvahy aj história predchádzajúcej spotreby

na danom mieste, či už znalecký posudok napríklad taký, ako bol predložený žalovaným v konaní, alebo
informáciaospotrebičochnaodbernommieste.Právnyzástupcažalobcureagovalnaprednesprávneho
zástupcu žalovaného a vo vzťahu k rozhodnutiu ÚS SR III.ÚS/114/2020 vyslovil presvedčenie, že toto
rozhodnutie možno považovať za akýsi exces rozhodovacej praxi ÚS SR a je prekonané jeho ďalšou
rozhodovacou praxou. Dal do pozornosti rozhodnutie II.ÚS/319/2021 alebo II.ÚS/207/2021, kde ÚS SR

skutkovo v totožných prípadoch ako vo veci III.ÚS/114/2020 odmietol ústavné sťažnosti podané voči
rozhodnutiam všeobecných súdov. Právny zástupca žalobcu označil rozhodnutie III.ÚS/114/2020 za
vnútorne rozporné a nesprávne z toho dôvodu, že vychádza z českej právnej úpravy, ktorá bola iná ako
právna úprava na Slovensku. K námietke ohľadom zálohových platieb uviedol, že tieto žalovaný neplatil
jemu ale dodávateľovi plynu, teda inému subjektu, preto tieto nemožno od náhrady škody odpočítať.

Právny zástupca žalobcu v závere navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške vo
výške 10.639,24 Eur spolu s jej príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10639,24
Eur od 01.07.2021 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00
Eur a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, teda vzal žalobcu späť v časti o zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021. Právny
zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti.10. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu sčasti späť, a tak prejavil vôľu, aby súd
o žalobe vo vyššie vymedzenej časti ďalej nekonal a vo veci v predmetnom rozsahu meritórne, súd,
postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 145 ods. 1 a ods. 2 CSP rozhodol tak, že konanie
v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do

30.06.2021 zastavil (výrok I. rozsudku), keď žalovaný s čiastočným apäťvzatím žaloby súhlasil.

14.Počiastočnomspäťvzatížalobyajemuzodpovedajúcomrozhodnutíozastaveníkonaniavpríslušnej
časti ostalo predmetom konania zaplatenie istiny vo 10.639,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 29.06.2021, úroku z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, ako aj náhrada trov konania.

15. Súd sa následne oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich
ústnych vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany,

vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

16. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu / zákazky zo dňa 30.11.2020
za účelom vyhotovenia fotodokumentácie ako aj zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta

na základe príkazu / zákazky zo dňa 07.12.2020 za účelom výmeny meradla a vyhotovenia
fotodokumentácie, ktorý podpísal správca budovy, vyplýva, že na odbernom mieste Americká trieda
2588/11, 040 13 Košice (odberateľ VENTO -REALITY, s.r.o.) došlo 07.12.2020 k demontáži plomby ev.
č. A0159186 a ev. A0159200 a montáži plomby s ev. č. N160422. a ev. č. N160433 s tým, že bola
uskutočnená výmene meradla, ktoré bolo zaslané na znalecký posudok.

17. Znaleckým posudkom č. 23/2021 zo dňa 20.02.2021 znalec A. B. C. zistil, že zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky porušené, pričom znalec uviedol, že na predloženom
plynomeri nebola osadená zabezpečovacia/overovacia značka krytu číselníka, pričom bolo zistené, že
v mieste osadenia sa nachádza nit bez príslušných označení M43/18/1.

18. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa, obchodné
prevádzky, služby) zo dňa 26.02.2021 pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste
Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie 1ks, plynové vykurovanie

kombinovanými kotlami 1 ks) vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý
zemný plyn vrátane nákladov v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola pôvodne stanovená na
13.839,94 Eur.

19. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa, obchodné
prevádzky, služby) zo dňa 26.02.2021 pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste
Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie kombinovanými kotlami 2
ks),vyplýva,žecelkovávýškaspôsobenejškodyzaneoprávneneodobratýzemnýplynvrátanenákladov
v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola pôvodne stanovená na 7.907,40 Eur.

20. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu-námietka meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa,
obchodné prevádzky, služby) pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste Americkátrieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie 1ks, plynové vykurovanie
kombinovanými kotlami 1 ks) vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý
zemný plyn vrátane nákladov v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola stanovená na 9.271,18 Eur.

21. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu-námietka meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa,
obchodné prevádzky, služby) pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste Americká
trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie kombinovanými kotlami 2 ks),

vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý zemný plyn vrátane nákladov v
období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola stanovená na 5.880,43 Eur.

22. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu (podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z.) č. 9000390624 a
výzvy na úhradu dlžnej čiastky vyhotoveného 26.02.2021 vyplýva, že hodnota zemného plynu vyčíslená
v súlade s platnou vyhláškou za obdobie od 12.12.2019 do 330.11.2020 spolu s nákladmi zisťovania

predstavovala sumu 21.747,34 Eur, s tým že túto sumu bolo potrebné uhradiť v lehote splatnosti do
21.03.2021.

23. Listom zo dňa 15.03.2021 označeným ako I. ODPOVEĎ NA VÁŠ, II. VÝZVA NA MIMOSÚDNE
ROKOVANIA žalovaný Žalobcovi oznámil, že určenú výšku škody (21.747,34 Eur) neuznáva a jej

výpočet považuje za nezákonný a predčasný.

24. Zo znaleckého posudku č. 5/2021 zo dňa 12.12.2019 znalec Ing. Ján Kuchár, PhD. vplýva, že znalec
vyčíslil spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalobcu v období neoprávneného odberu od
12.12.2019 do 30.11.2020 vo výške 13.395 m3, pričom túto vypočítal ako aritmetický priemer za obdobie

rokov 2013 štatisticky korešponduje s vykázanými spotrebami za obdobie posledných troch rokov, keďže
tieto 3 roky sú súčasťou predmetného štatistického obdobia. Znalec na otázku zadávateľa posudku
(žalovaného) na otázku k možnosti objektívneho zistenia reálnej spotreby zemného plynu na odbernom
mieste žalovaného za obdobie neoprávneného odberu uviedol, že toto je možné odborným odhadom,
na základe skutočností predchádzajúcich období. Ďalej znalec na otázku zadávateľa posudku, že

akým spôsobom je možné určiť reálnu spotrebu zemného plynu na danom odbernom mieste a s akou
presnosťouuviedol,žepresnosťzisteniajenaúrovnitechnickýchodhadov,ktorésaopierajúonamerané
hodnoty porovnateľného obdobia, čo predstavuje 4-10%. Na otázku zadávateľa, aby znalec uviedol ním
zistenú spotrebu zemného plynu na danom odbernom mieste od 12.12.2019 do 30.11.2020 a z toho
vychádzajúce vyčíslenie reálnej škody, ktorá vznikla spoločnosti SPP – distribúcia, a.s. Mlynské nivy

44/b, 82 511 Bratislava, konštatoval, že pre dané obdobie odhadol spotrebu odberného miesta vo
výške 13.395,71 Eur, čo pri ocenení v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z.z. MH SR, ktorou sa upravuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu predstavuje po zaokrúhlení 4.522 Eur
a uvedené vyčíslenie s najvyššou pravdepodobnosťou zodpovedá reálnej spotrebe zemného plynu na
danom odbernom mieste.

25. Listom zo dňa 02.07.2021 označeným ako NEOPRÁVNENÝ ODBER – ÚHRADA žalovaný žalobcovi
oznámil, že škodu uhradí vo výške 4.522 Eur, teda vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku.

26. Z histórie odoslaných prevodov zo dňa 02.07.2021 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa

30.06.2021 sumu 4.522,37 Eur.

27. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

28. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje

záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o energetike“) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,30. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

31. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

32. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

34. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len "nariadenie"), namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

36. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

39. Medzi stranami nesporné, že žalovaný odoberal v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 z distribučnej
siete žalobcu plyn na odbernom mieste Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice, pričom k odberu

došlo meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto v zmysle
ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je takýto odber považovaný za
neoprávnený a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom
bola plomba porušená, má charakter objektívnej zodpovednosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že
následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonania

riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. Preto podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, v
zmysle ktorého neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bol žalovaný podľa § 82 ods. 2 uvedeného
zákona povinný nahradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalobca
uskutočnil v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. výpočet

škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od posledného vykonaného
fyzického odpočtu (posledný fyzický odpočet sa uskutočnil dňa 11.12.2019, pričom žalobca za začiatok
neoprávneného odberu plynu považoval deň 12.12.2019) do dňa, kedy došlo ku kontrole odberného
miesta (t.j. dňa 30.11.2020), ktorá bola v celkovej výške 21.747,34 Eur. Táto škoda bola žalovanémuvyúčtovaná vo vyúčtovaní č. 9000390624 s lehotou splatnosti 21.03.2021. Po zohľadnení námietok
žalovaného žalobca vystavil v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
449/2012 Z.z. výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorá bola v celkovej

výške 15.161,61 Eur. Nebolo tiež sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 30.06.2021 sumu 4.522,37
Eur, a teda zvyšná časť žalobcom vypočítanej škody predstavuje sumu 10.639,24 Eur, ktorú si žalobca
uplatnil v tomto konaní.

40. Spornou otázkou v konaní bola výška škody, keď žalovaný nesúhlasil s výpočtom škody žalobcom

v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z.z., nakoľko táto bola podľa jeho názoru uplatnená v neprimeranej výške
a má sankčný (resp. preventívny) charakter a tiež pri výpočte bolo potrebné zohľadniť spotrebu zemného
plynu za minulé obdobia a ním predložený znalecký posudok č. 5/2021.

41. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru že žalobca správne použil v zmysle § 82 ods.
3 Zákona o energetike na výpočet výšky skutočnej škody vyhlášku č. 449/2012 Z.z., keďže nemal

k dispozícii objektívne a spoľahlivé podklady, na základe ktorých by mohol škodu vyčísliť inak. Žalobca
nemohol za účelom vyčíslenia výšky škody použiť údaje namerané plynomerom, keďže na tomto
bola zistená porušená plomba, určené meradlo tak určené meradlo (plynomer) tak stratilo overenie
a akékoľvek údaje z neho už nemôžu byť použité (§ 19 ods. 1, § 15 ods. 7 písm. d) zákona č.142/2000
Z.z.). Rovnako je súd toho názoru, že pri výpočte výšky skutočnej škody pri neoprávnenom odbere plynu

v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nemožno použiť údaje o spotrebe zemného plynu
za minulé obdobie, prípade znalecký posudok alebo údaje z podružných plynomerov (plynomerov bez
platného overenia).

42. Súd pri riešení spornej otázky v tomto konaní vychádzal z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, v ktorom Najvyšší súd poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, a to konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, v ktorom Najvyšší súd uviedol: ,,44. V prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká

žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku
o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať
aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by
mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými
prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo

náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo Vyhlášku
Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu. 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva
odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej
bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V

zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje,
teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením.
Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla,
na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). 47. Objektívnym a spoľahlivým

podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 zákona o energetike predpokladá, t. j. podkladom
na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas
rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste
za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,

ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Súd konštatuje, že

uvedené právne závery sú aplikovateľné aj na neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike a prešli aj kontrolou ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I.ÚS. 457/2021.43. Na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj
v uznesení sp.zn. 4Cdo/181/2020 zo dňa 21.1.2021, ktorým zrušil odvolacieho súdu, keď odvolací
súd pri výpočte výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu zohľadnil predchádzajúcu spotrebu

zemného plynu na odbernom mieste, a ktorý právny názor považoval dovolací súd za nesprávny.
Aj predmetné rozhodnutie prešlo testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 319/2021, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu sp.zn.
4Cdo/181/2020 a vyjadril sa aj k nálezu III. ÚS 114/2020 (na ktoré v tomto konaní odkazuje žalovaný),
ku ktorému uviedol, že: ,,Vo vzťahu k nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 114/2020 z 9. marca 2021,

na ktorého právne závery poukazuje sťažovateľka, ústavný súd uvádza, že i keď v danej veci ide
o rovnakú právnu otázku, odlišné sú skutkové okolnosti prípadu (ktorými je dovolací súd viazaný),
pričom dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia zrozumiteľne vysvetlil
dôvody, prečo nebolo možné v právnej veci sťažovateľky zohľadniť spotrebu plynu za predchádzajúce
obdobia.“ Súd dopĺňa, že podľa jeho názoru, právne názory vyjadrené v náleze III. ÚS. 114/2020, ktoré
žalovaný žiada v tomto spore zohľadniť, vychádzajú z iných skutkových okolností veci a nie sú v tomto

konaní aplikovateľné. Totižto, predmetný nález Ústavného súdu SR sa týka právneho vzťahu medzi
odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka a prevádzkovateľa distribučnej
siete, a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim
sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ – právnická osoba. Ústavný súd SR
vdanomrozhodnutío.i. priamopoukazovalnapotrebuzvýšenejopatrnostiavyvažovaniavovzájomnom

strete stojacich záujmov odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete, osobitne v prípade
odberateľov v domácnostiach, a to aj vo vzťahu k posudzovaniu predpokladov, za ktorých zodpovednosť
vzniká.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov nie je možné pri určení výšky škody vychádzať zo

znaleckého posudku č. 5/2021 predloženého žalovaným, keďže zo záverov znalca vyplýva, že
tento,,skutočnú“spotrebuzemnéhoplynuvrozhodnomobdobívypočítalmetódou–odbornýmodhadom
na základe skutočností predchádzajúcich období a sám presnosť tohto zistenia zaradil na úroveň
technických odhadov, ktoré sa opierajú o namerané hodnoty porovnateľného obdobia, čo predstavuje
5 - 10 % (pravdepodobne znalec myslel odchýlku, pozn. súdu). Napokon znalec konštatoval, že

vyčíslená spotreba zemného plynu v období neoprávneného odberu od 12.12.2019 do 30.11.2022 bola
vypočítaná ako aritmetický priemer za obdobie rokov 2013 (znalec zrejme myslel obdobie posledných
troch rokov, pozn. súdu), teda zistenia predmetného znaleckého posudku sú nepoužiteľné pre toto
konanie, keďže pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné za
objektívny a spoľahlivý podklad vzniknutej škody považovať údaj o spotrebe za predchádzajúce,

prípadne nasledujúce obdobie, pretože ten nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého
plynu za rozhodné obdobie.

45. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že výška škody určená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., je
neprimerane vysoká, a okrem kompenzačnej funkcie tak má náhrada škody aj sankčný charakter. Súd

konštatuje, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu je, podľa § 82 ods. 3
zákona o energetike, založená na náhrade skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. A to aj v prípade,
keď nie je možné zistiť rozsah odberu plynu a ten sa vypočítava ako odber predpokladaný,
podľa vykonávacieho predpisu. Dôkazom toho tiež je aj samotná konštrukcia zodpovednosti
za škodu spôsobenej neoprávneným odberom, ktorá v každom prípade náhrady škody (skutočnej i

predpokladanej)vyžaduje,abyškodaoprávnenémusubjektuivznikla.Zuvedenéhovyplýva,ženáhrada
škodyspôsobenejneoprávnenýmodberomvzmysle§82ods.3 zákonaoenergetikeplníkompenzačnú,
a nie sankčnú funkciu, teda nie je sankciou za neoprávnený odber. V spore nebolo preukázané, že
by cieľom žalobou uplatnenej náhrady škody bolo potrestať žalovaného za neoprávnený odber.
Naopak, má odstrániť škodu spôsobenú žalobcovi ako poškodenému. Uvedené potvrdzuje i to, že

žalobca si v tomto prípade v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z.z. vypočítanú škodu vo výške 21.747,34
Eur uplatnil iba vo výške 15.161,61 Eur, teda zníženú cca o cca 30 %. Je potrebné prihliadnuť i
na preventívnu a výchovnú funkciu náhrady škody, ktorá spočíva v tom, najmä v prípadoch objektívnej
zodpovednosti za škodu, že stimuluje odberateľov zemného plynu k prijatiu opatrení, ktoré minimalizujú
riziko neoprávneného odberu a vzniku škôd z neho a núti ich k zvýšenej obozretnosti aj pri zabezpečení

určených meradiel spotreby plynu pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, a to s cieľom chrániť
distribučnú sieť vo verejnom záujme.46. Súd dopĺňa, že škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda
skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace
náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré

musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k
neoprávnenému odberu plynu nedošlo, preto považuje žalobu dôvodnú aj v časti uplatnených nákladov
spojených so zisťovaním neoprávneného odberu (žalobcom vyčíslené vo vyúčtované č. 9000390624
vo výške 363,81 Eur).

47. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že nárok žalobcu voči žalovanému je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto žalobe vyhovel
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v

plnom rozsahu, priznal mu súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O jeho
výške bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym
úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho

doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).