Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125201112
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125201112.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, zastúpený:
JUDr. Martina Kočíková Šišková, advokátka, so sídlom Kapitulská 26, Trnava,
IČO: 50 323 113 proti odporkyni: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

C. XX, za účasti: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
IČO:17335345aLesySlovenskejrepubliky,štátnypodnik,sosídlomNámestieSNP8,BanskáBystrica,
IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín č. k. 15Vyd/1/2025-83 zo dňa 4. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 15Vyd/1/2025-83 zo dňa 4. júna 2025 p o
t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. podľa § 359a, § 359c ods. 1,
§ 359d ods. 2, § 359e zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP),

§ 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva zamietol, nakoľko nebola splnená podmienka nespornosti nároku uplatneného
navrhovateľom, teda nebolo dané nesporné osvedčenie splnenia predpokladov pre nadobudnutie
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, čím neboli splnené podmienky pre vydanie
vyzývacieho uznesenia. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 55 CMP s tým,

že o podaní návrhu dotknutý vlastník nemá doposiaľ vedomosť, pretože súd prvej inštancie mu návrh
nedoručoval s poukazom na § 359e ods. 3 CMP.

1.2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2025 domáhal, aby
súd prvej inštancie potvrdil vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľom
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach v okrese E., obci C., k. ú. C., a to na

rodinnom dome súp. č. XX postavenom na parcele reg. C parc. č. XXX/X zapísanom na LV č. XXXX a na
hospodárskej budove súp. č. XXX postavenej na parcele reg. C parc. č. XXX/X. Navrhovateľ vo vzťahu
k rodinnému domu uviedol, že od roku 1994 do roku 2019 bol zapísaný ako podielový spoluvlastník.
Odporkyňa s ním jednala ako s podielovým spoluvlastníkom a to, že v roku 2020 prvýkrát po viac
ako 25 rokoch rozporovala jeho spoluvlastníctvo, spôsobilo to, že došlo k rozvodu ich manželstva a
ona namietala, že katastrálny úrad urobil chybu pri zápise listiny, na základe ktorej sa navrhovateľ stal

spoluvlastníkom nehnuteľností. Navrhovateľ mal za to, že vydržal právo spoluvlastníka rodinného domu.
S odporkyňou uzatvoril manželstvo v roku 1985, počas trvania manželstva žili v rodinnom dome, ktorýpatril až do smrti matke odporkyne. Odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k rodinnému domu a aj k
iným pozemkom dňa 19.10.1994 na základe Osvedčenia o dedičstve evidovaného pod číslom 32/94 u
notárky JUDr. Želmíry Pagáčovej. Následne u tej istej notárky bola dňa 04.11.1994 spísaná darovacia

zmluva, na základe ktorej odporkyňa previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam
uvedených
v darovacej zmluve a táto zmluva bola predložená Okresnému úradu Ilava na zápis. Podľa navrhovateľa
bolo nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že predmetom daru od manželky bola aj polovica rodinného
domu, pretože dohoda medzi nimi a aj v rámci celej rodiny bola taká, že keďže sa o nehnuteľnosti starali

obaja účastníci a dohodli sa, že v rodinnom dome budú ďalej spoločne žiť, hospodáriť, vychovávať
deti, ale hlavne že rodinný dom zrekonštruujú a pristavia tam ďalšie časti, tak navrhovateľ bude tiež
spoluvlastníkom rodinného domu tak, ako bol pôvodne na liste vlastníctva aj zapísaný. Rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva ako aj samotný nový list vlastníctva bol doručený obom účastníkom,
a preto odporkyňa vedela, že navrhovateľ bol už od roku 1994 zapísaný ako podielový spoluvlastník
nielen všetkých nehnuteľností (pozemky), ale aj rodinného domu. Je pravdou, že v darovacej zmluve

absentovalo výslovné uvedenie, že predmetom darovania je aj rodinný dom, ale je logické, žeby predsa
odporkyňa nedarovala navrhovateľovi všetky pozemky, a nie rodinný dom, resp. darovala polovicu
pozemku pod rodinným domom, a nie aj samotný rodinný dom. Odporkyňa sa vždy správala tak, že
navrhovateľ je podielový spoluvlastník. Napríklad v roku 1997 účastníci spoločne žiadali Obec Bohunice
ako príslušný stavebný úrad a iné príslušné orgány

o vydanie Stavebného povolenia pre "zmenu stavby rodinného domu s. č. XX - prístavba
a nadstavba" na pozemku parcela KN "C" číslo XXX v kat. území C. a predkladali okrem technických
podkladov aj list vlastníctva, z ktorého bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že sú evidovaní ako
podieloví spoluvlastníci aj rodinného domu, ktorého rekonštrukciu vykonávali. Aj stavebné povolenie
bolo vydané v prospech oboch účastníkov. K žiadosti

o vydanie stavebného povolenia sa predkladali listiny, z ktorých je zrejmé, že žiadosť o vydanie podpísali
obaja účastníci ako podieloví spoluvlastníci. Odporkyňa nikdy nenamietla skutočnosť, žeby navrhovateľ
nebol spoluvlastníkom a ak by odporkyňa bola výlučnou vlastníčkou, ako to od rozvodu manželstva o
sebe tvrdí, tak by vydanie stavebného povolenia a všetky ostatné úkony robila len ona sama ako výlučná
vlastníčka. Ona sa nikdy necítila ako výlučná vlastníčka a od počiatku sa správala tak, že je podielovou

spoluvlastníčkou a že navrhovateľ je spoluvlastníkom rodinného domu. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj
fakt, že navrhovateľ s odporkyňou vystupovali v postavení podielových spoluvlastníkov aj pri žiadosti
pred Štátnym fondom rozvoja bývania a pri tom ako čerpali a splácali úver. V žiadosti
o poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania obaja vyhlásili, že nehnuteľnosti,
pre ktorých rekonštrukciu žiadajú finančné prostriedky, patria do podielového spoluvlastníctva, k čomu

predložili aj list vlastníctva, ktorý existenciu podielového spoluvlastníctva potvrdzoval. Navrhovateľ
by nepristúpil na to, aby žiadal o úver a aj o stavebné povolenie k nehnuteľnostiam, ktorých nie je
spoluvlastníkom a nepristúpil by na to, že bude splácať úver na nehnuteľnostiach, ku ktorým nemá
žiaden vlastnícky vzťah. Odporkyňa sa viac ako 25 rokov správala tak, ako keby navrhovateľ bol
podielovým spoluvlastníkom a až po rozvode len šikovnosťou jej právneho zástupcu sa zistilo, že v

rámci darovacej zmluvy sa opomenulo výslovné uvedenie rodinného domu, ale fakticky to tak všetci
chceli, a preto sa zápis navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka rodinného domu nikdy nikým
nenamietal. Až po rozvode odporkyňa začala tvrdiť, že rodinný dom je a vždy bol len jej. Navrhovateľ
na rodinnom dome pracoval, rekonštruoval ho, venoval nehnuteľnosti všetok čas a všetky zarobené
peniaze. Odporkyňa po rozvode manželstva podala návrh na opravu chyby na príslušný Okresný úrad

Ilava, ktorý jej návrhu vyhovel. Navrhovateľ s opravnými prostriedkami v tomto konaní nemal úspech.
Aj napriek tomu, že údajne došlo k chybe zo strany katastra, tak odporkyňa nikdy od uzatvorenia
darovacej zmluvy nenamietala to, žeby navrhovateľ bol spoluvlastníkom, čo potvrdzuje dobromyseľnosť
navrhovateľa. Navrhovateľ napriek tomu, že sa stále cíti ako podielový spoluvlastník, musel využiť ako
procesnú obranu

v rámci konania o vyporiadanie BSM argumentáciu, že tým, že došlo k rozsiahlej nadstavbe
a prístavbe rodinného domu, došlo k vzniku novej veci a žiadal o jeho zaradenie do masy BSM,
s čím nebol úspešný v konaní o vyporiadanie BSM. Obdobná situácia ako s rodinným domom je
aj s hospodárskou budovou, vo vzťahu ku ktorej odporkyňa tiež žiadala na Okresnom úrade Ilava,
katastrálnom odbore, aby vykonal výmaz navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka. Aj vo vzťahu

k podielu na nej navrhovateľ tvrdil, že vydržal vlastnícke právo, pretože hospodárska budova bola
postavená na parcele KN "C" č. XXX/X, ktorú získal darom od odporkyne na základe darovacej zmluvy N
65/94,ktorejzápisbolpovolenýpodč.F.XXXX/XX.Následnevroku2016boladodatočneskolaudovaná,
došlo len k jej oprave a k zlegalizovaniu stavby, pretože dovtedy stavba nemala súpisné číslo, ale defacto táto stavba tam stála už v čase darovania, a teda v roku 1994, avšak nebola v dobrom stave
a kompletne sa celá zrekonštruovala. Nielen pri nadobúdaní, ale aj pri užívaní a nakladaní s obomi
stavbamiboldobromyseľnýabolatopráveodporkyňa,ktoráhodotohtostavuvedomiaojehovlastníctve

priviedla, držala ho v tom a určite by nikdy neprestala, pokiaľ by nedošlo k rozvodu a zneužitia omylu,
ktorý ona sama vyvolala, keď nikdy počas manželstva nespochybnila postavenie navrhovateľa ako
podielového spoluvlastníka oboch stavieb. Navrhovateľ bol s vtedy ešte manželkou dohodnutý, že mu
darovacouzmluvouprevedievšetkynehnuteľnosti,ktorénadobudladaromodsvojichrodičovnazáklade
darovacej zmluvy zo dňa 07.01.1994 povolenej Okresným úradom Ilava pod číslom F. XXX/XX. Rodičia

odporkyne trvali na tom, aby následne darovala všetky nehnuteľnosti v jednej polovici jemu a aby
spoločne hospodárili a starali sa
o nehnuteľnosti, kde dožila aj matka odporkyne. Odporkyňa vedela, že mu darovala aj rodinný dom a
vedeli to aj ručitelia na úvere zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Odporkyňa bola počas manželstva
stotožnená s tým, že aj on je spoluvlastník a nikdy zápis nespochybňovala.

1.3. Súd prvej inštancie preskúmal, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam vydržaním podľa navrhovateľom predložených listín, taktiež si zabezpečil
z Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru spisy v konaní o opravu chyby
vkatastrálnomoperátesp.zn.X15/2019aX13/2020.Malpreukázané,žeDarovacouzmluvouspísanou
vo forme notárskej zápisnice N 65/94, Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994 notárkou

JUDr. Želmírou Pagáčovou darovala odporkyňa ako výlučná vlastníčka navrhovateľovi spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1 na pozemkoch parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 169 m2,
č. XXX o výmere 768 m2 a č. XXX/X o výmere 1297 m2. V darovacej zmluve nie je uvedené, žeby
predmetom darovania navrhovateľovi boli akékoľvek stavby. Z LV č. XXXX pre k. ú. C. vyhotoveného
dňa 06.03.1998 vyplýva, že navrhovateľ bol evidovaný ako podielový spoluvlastník stavby označenej

ako rodinný dom so súp. G. XX postavenej na parc. č. XXX
v podiele 1. Zo žiadosti o poskytnutie prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 26.03.1998
vyplynulo, že navrhovateľ aj odporkyňa podali žiadosť spoločne za účelom získania podpory na
rekonštrukciu rodinného domu súp. č. XX. Zmluva o poskytnutí podpory bola so Štátnym fondom
rozvoja bývania ako veriteľom uzatvorená navrhovateľom aj odporkyňou ako dlžníkmi dňa 26.07.1999,

pričom obaja dlžníci spoločne dňa 06.08.1999 v notárskej zápisnici spísanej notárkou JUDr. Želmírou
Pagáčovou vyhlásili, že súhlasia s tým, že v prípade, ak budú v omeškaní so splátkami úveru
poskytnutého na základe uvedenej zmluvy za tam určených podmienok, táto notárska zápisnica o
priamej vykonateľnosti bude exekučným titulom
v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Stavebné povolenie na zmenu stavby, prístavbu

a nadstavbu bolo vydané dňa 21.04.1997, pričom žiadateľmi o jeho vydanie boli navrhovateľ aj
odporkyňa spoločne. Navrhovateľ s odporkyňou boli spoločne aj žiadateľmi o vydanie kolaudačného
rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 18.07.2001. Zo spisu Okresného úradu Ilava, odboru katastrálneho
sp. zn. X 15/2019 súd prvej inštancie zistil, že pôvodne boli ako spoluvlastníci rodinného domu č. XX
zapísaní navrhovateľ a odporkyňa každý v podiele po 1, čo vyplýva i z výpisu z LV č. XXXX k. ú. C. zo dňa

06.03.1998, pričom ako titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva spísaná formou notárskej
zápisnice N 65/94,
Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994, zavkladovaná pod F. XXXX/XX. Na základe návrhu odporkyne na opravu
chyby v katastrálnom operáte, v ktorom navrhovateľka tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou rodinného
domu, nakoľko tento nebol predmetom uvedenej darovacej zmluvy, Okresný úrad Ilava, katastrálny

odbor rozhodnutím č. X 15/2019 zo dňa 19.08.2019 opravil chybný zápis o vlastníctve uvedeného
rodinného domu tak, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti nie sú navrhovateľ a odporkyňa každý v
spoluvlastníckom podiele po 1, ale výlučným vlastníkom je odporkyňa, keďže rodinný dom č. XX
nebol predmetom darovania z odporkyne na navrhovateľa. Na základe odvolania navrhovateľa Okresný
úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Xo 19/2019 zo dňa 25.11.2019 odvolaním

napadnutérozhodnutieOkresnéhoúraduIlava,katastrálnyodbor č.X15/2019zodňa19.8.2019potvrdil
a odvolanie zamietol. Aktuálne je rodinný dom súp. č. XX evidovaný ako výlučné vlastníctvo odporkyne
na LV č. XXXX pre k. ú. C.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/10/2020 zo dňa 24.03.2023
súd vyporiadal BSM navrhovateľa a odporkyne po rozvode manželstva s tým, že v tomto konaní súd
ustálil, že rodinný dom súp. č. 71 do BSM nepatrí, a preto ho ani ako súčasť BSM nevyporiadal.

Dospel k záveru, že podiel na rodinnom dome nemohol navrhovateľ nadobudnúť ani vydržaním, pretože
nebol dobromyseľný v tom, že mu polovica rodinného domu patrí. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/69/2023 zo dňa 27.08.2024, v ktorom sa odvolací súd stotožnil
s posúdením námietky vydržania spoluvlastníctva rodinného domu v jednej polovici navrhovateľom.1.4. Vo vzťahu k hospodárskej budove súd prvej inštancie uviedol, že z LV č. XXXX pre k. ú. C.
vyhotoveného dňa 07.04.2020 vyplýva, že navrhovateľ bol evidovaný ako podielový spoluvlastník stavby

označenej ako iná budova so súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X
v podiele 1. Predložené bolo ohlásenie drobnej stavby podávané navrhovateľom a odporkyňou na
opravu strechy hospodárskej budovy vybudovanej pred rokom 1976 a prístavbu prístrešku
k hospodárskej budove na parkovanie auta zo dňa 31.03.2016. Zo spisu Okresného úradu Ilava,
katastrálneho odboru sp. zn. X 13/2020 súd prvej inštancie zistil, že pôvodne boli ako spoluvlastníci

hospodárskej budovy č. XXX zapísaní navrhovateľ a odporkyňa každý v podiele po 1, čo vyplýva i z
výpisu z LV č. XXXX k. ú. C. zo dňa 07.04.2020. Ako titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva
zavkladovaná pod V 1931/94 spísaná formou notárskej zápisnice N 65/94, Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994.
V návrhu odporkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte táto tvrdila, že uvedená stavba bola pred
rokom 1976 vybudovaná jej otcom, navrhovateľovi nedarovala žiadne stavby, a preto nebol daný žiaden
dôvod,prektorýbymalodôjsťkzápisuvlastníckehoprávadopodielovéhospoluvlastníctvanavrhovateľa

a odporkyne po polovici. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor rozhodnutím č. X 13/2020 zo dňa
17.06.2022 zrušil zápis na LV č. XXXX pre k. ú. C. tak, že vymazal zápis stavby súp. č. XXX
na pozemku č. XXX/X. Na základe odvolania navrhovateľa Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím č. Xo 14/2022 zo dňa 10.10.2022 odvolaním napadnuté rozhodnutie
Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X 13/2020 zo dňa 17.06.2022 potvrdil a odvolanie

zamietol. Rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.zn. TN-11S/109/2022 zo dňa 19.09.2024
bolo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov rozhodnutím č. Xo 14/2022
zo dňa 10.10.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X 13/2020 zo dňa
17.06.2022 zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Ako
vyplýva z vyjadrenia odporkyne v spore

sp. zn. 13C/28/2024 (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov
k pozemkom), uvedený rozsudok správneho súdu bol zo strany Okresného úradu Trenčín napadnutý
kasačnou sťažnosťou. Odporkyňa v uvedenom vyjadrení doplnila, že vlastníctvo
k hospodárskej budove postavenej jej otcom, je sporné. Aktuálne na LV č. XXXX pre k. ú. C. nie je
uvedená stavba súp. č. XXX evidovaná.

1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákonodarca upravil možnosť nadobudnúť vlastnícke právo
titulom vydržania do Civilného mimosporového poriadku predovšetkým
z dôvodu, že ide o nesporové konanie a navrhovateľ musí v konaní ponúknuť jednoznačné dôkazy o
nespornosti svojho nároku. To znamená, že súd len potvrdzuje, že k vydržaniu práva došlo už skôr

splnením všetkých predpokladov vydržania u oprávneného držiteľa. V prípade, ak súd v rámci konania
o potvrdení vydržania v prvej etape tohto konania zistí, že nie je splnená požiadavka nespornosti, návrh
zamietne.

1.6. Vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XX mal súd prvej inštancie zistené, že navrhovateľ už v

spore vedenom pod sp. zn. 20C/10/2020 argumentoval tým, že podiel o veľkosti 1 vydržal, s ktorou
argumentáciou sa zaoberali okresný súd aj krajský súd, pričom ako vyplýva z oboch rozhodnutí,
odporkyňa popierala nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom vydržaním, keď v odvolaní
uviedla, že nie je možné, aby došlo k vydržaniu a trvala na tom, že dom súp. č. XX je v jej výlučnom
vlastníctve a že aktuálny zápis vlastníckeho práva k rodinnému domu

v jej prospech ako výlučnej vlastníčky je správny. Napokon tento opravený zápis je výsledkom konania
o oprave chyby v katastrálnom operáte sp. zn. X 15/2019, ktoré sama odporkyňa iniciovala a už v
tomto konaní v podaniach uvádzala, že nie je daný žiaden právny titul, pre ktorý by strany mali byť
jeho podielovými spoluvlastníkmi. Už v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 04.09.2019 navrhovateľ uvádzal, že splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 vydržaním, ktorú argumentáciu
odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.09.2019 v celom rozsahu poprela a spochybnila jeho
tvrdenia o vydržaní podielu
k rodinnému domu. Uvádzala, že je síce pravdou, že od roku 1994 dom navrhovateľ užíva, ale
spochybnila dobromyseľnosť navrhovateľa a uvádzala dôvody podopreté judikatúrou, pre ktoré podľa

nej u navrhovateľa dobromyseľnosť absentuje. Tvrdila, že u navrhovateľa predpoklady pre vydržanie
absentujú.1.7. Čo sa týka hospodárskej budovy aktuálne na LV nezapísanej, pôvodne zapísanej na LV č. XXXX pre
k. ú. C. so súp. č. XXX, už v spore vedenom pod sp. zn. 20C/10/2020 odporkyňa argumentovala tak, že
nie je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a že bola chybne zapísaná ako predmet ich podielového

spoluvlastníctva a neexistuje žiaden právny titul, pre ktorý by uvedená hospodárska stavba mala patriť
do ich podielového spoluvlastníctva. Tomu zodpovedá aj aktivita odporkyne, ktorá iniciovala konanie o
oprave chyby v katastrálnom operáte sp. zn. X 13/2020. Už v tomto konaní uvádzala dôvody, pre ktoré
nesúhlasila s tým, že je stavba evidovaná ako predmet podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a
odporkyne

a v podaní zo dňa 28.07.2022 uvádzala, že navrhovateľ nebol nikdy vlastníkom tejto stavby, nepostavil ju
ale ani iným spôsobom nenadobudol vlastnícke právo k nej. Dokonca, ako vyplýva z podania odporkyne
zo dňa 29.06.2020, táto alternatívne mala za to, že ako vlastník uvedenej hospodárskej budovy by mal
byť zapísaný jej zomrelý otec H. D.. Spornosť vlastníckeho práva k nej zopakovala odporkyňa aj v podaní
zo dňa 15.04.2025 adresovanom do konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

1.8. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že podmienka
nesporného osvedčenia vydržania spoluvlastníckeho práva navrhovateľom daná nie je. Odporkyňa
opakovane a kontinuálne popiera, že by navrhovateľ vôbec nadobudol spoluvlastnícke právo k podielu
na daných stavbách, a to akýmkoľvek spôsobom, vrátane vydržania. Tieto svoje postoje prezentovala
vo viacerých súdnych alebo správnych konaniach opakovane. Odporkyňou ako dotknutou vlastníčkou

formulované stanoviská nesvedčia
o nespornej povahe nároku navrhovateľa, o jeho nespornej držbe a dobromyseľnosti ako základnej
podmienke, pre nesplnenie ktorej nie je možné v tomto konaní návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Navrhovateľ si môže uplatniť svoje práva, ale v civilnom sporovom kontradiktórnom spore, kde je na
rozdiel od nesporového konania daná možnosť vykonania plnohodnotného dokazovania.

1.9.Súdprvejinštanciekonštatoval,žekonanímopotvrdenievydržanianiejemožnéobchádzaťkonanie
o určenie vlastníckeho práva, ak zjavne existuje spornosť vlastníctva
k nehnuteľnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/186/2022 zo dňa 20.03.2024). Spornosť
tvrdení navrhovateľa je založená celkom jednoznačne jednak tým, že v inom súdnom konaní aj

keď len prejudiciálne bolo už skôr konštatované, že navrhovateľ nesplnil predpoklady pre vydržanie
podielu o veľkosti 1/2 k rodinnému domu súp. č. XX a zapísaná vlastníčka v tomto súdnom, ale aj v
správnom konaní výslovne popierala splnenie predpokladov pre vydržanie podielu navrhovateľom na
rodinnom dome, najmä jeho dobromyseľnosť a trvala na tom, že aktuálny zápis svedčiaci jej výlučnému
vlastníckemu právu k rodinnému domu je správny. Rovnako tak k hospodárskej budove v súdnom aj

správnom konaní zhodne argumentovala, že nie je daný žiaden titul, pre ktorý by navrhovateľ mal byť
jej spoluvlastníkom a súhlasila so zrušením zápisu na LV, ktorého sama iniciovala. Súčasne tvrdila aj to,
že vlastníkom potenciálne má byť jej zomrelý otec H. D.. Aj z obsahu rozsudku Správneho súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/109/2022 zo dňa 19.09.2024 vyplýva, že dôvodom, pre ktorý správny
súd napadnuté rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa zápisu hospodárskej budovy zrušil, bol

fakt, že medzi navrhovateľom a odporkyňou ide o vecnoprávny spor v otázke toho, kto je vlastníkom
hospodárskej stavby súp. č. XXX a že o tomto spore musí rozhodnúť súd
v civilnom sporovom konaní. Aj správny súd teda videl v otázke vlastníckeho práva, resp.
spoluvlastníckeho práva navrhovateľa k dotknutej stavbe jasnú spornosť. Spornosť práv pritom môže
byť odstránená len v sporom konaní medzi dotknutými subjektami, nie však

v mimosporovom konaní, ktoré slúži výlučne a len na potvrdenie vydržania v celkom jednoznačných
prípadoch, v ktorých podmienky pre vydržanie sú nesporne, na prvý pohľad jednoznačne nad akékoľvek
rozumné pochybnosti naplnené bez toho, aby ich splnenie evidovaný, dotknutý vlastník v celom rozsahu
kontinuálne a dlhodobo popieral. Toho, že zrejme bude nutné spornosť práv odstrániť žalobou o určenie
vlastníckeho práva, si zrejme musel byť vedomý aj navrhovateľ, keďže z obsahu rozsudku správneho

súdu vyplýva, že sám správnemu orgánu vytýkal, že riešil nad rámec svojej právomoci spor o vlastníctvo
medzi ním a odporkyňou a že bude nutné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

1.10. Nad rámec súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ navyše v podaní zo dňa 28.08.2020
podanomdosprávnehokonaniasp.zn.X13/2020uvádzal,žepodľanehouvedenáhospodárskabudova

ani nemá byť v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne, ale mala by patriť do ich BSM.
Teda aj toto jeho tvrdenie rozporné s tým, že v návrhu na potvrdenie vydržania tvrdí, že hospodárska
budova naopak má byť v podielovom spoluvlastníctve účastníkov titulom vydržania podielu jeho osobou,
zakladá spornosť v otázke právneho režimu uvedenej nehnuteľnosti, ktorú vyvolal sám navrhovateľsvojimi nie celkom konzistentnými tvrdeniami. Táto okolnosť by tiež musela byť predmetom riadneho
dokazovania. Účelom nesporového konania však nie je vykonávať dokazovanie sporných otázok a
nahrádzať kontradiktórny civilný spor.

2.1. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP)
a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že potvrdí vydržanie sporných
nehnuteľností navrhovateľom do jeho podielového spoluvlastníctva

s veľkosťou podielu 1.

2.2. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neosvedčil, že ide
o nespornosť vlastníctva. Poukázal na to, že ex manželka po rozvode podala návrh na opravu
chyby, ktorú by nikdy nezistila, ak by ju na to neupozornil jej právny zástupca. Dovtedy nikdy jeho
spoluvlastníctvo k stavbám nespochybňovala, o čom svedčí aj fakt, že vedela, že bol viac ako 25 rokov

zapísaný ako spoluvlastník rodinného domu a následne aj hospodárskej budovy
a nikdy za celú dobu manželstva nenamietala a nerozporovala jeho spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam.

2.3. Uviedol, že v zmysle zákona na potvrdenie vydržania stačí, aby boli naplnené podmienky, hlavne to,

že osoba viac ako 10 rokov nehnuteľnosť užíva ako svoju. On bol pri užívaní dobromyseľný, keďže jeho
manželka mu túto polovicu nielenže chcela darovať, pretože sa tak ako manželia dohodli, ale len chybou
v písaní a chybou notárky nebol v zmluve uvedený aj rodinný dom, ale kataster napriek tomu zapísal aj
rodinný dom a manželka počas viac ako 25 rokov nikdy jeho vlastníctvo nerozprovala. O nehnuteľnosť
sa staral a investoval tam všetky svoje peniaze a teraz ostal s tým, že bol vyplatený v rámci BSM len z

toho, čo si brali ako mladomanželia úver vo výške 7.000 eur, a teda mu z celého domu patrí len 3.500
eur, a chybou štátu a správnych orgánov prišiel o jediný majetok, ktorý mal. Pri vydržaní musí ísť
o nepretržitú držbu, čo taktiež splnil, a to, že to začala manželka namietať až po 25 rokoch, je len dôkaz
toho, že viac ako 10 rokov, čo je zákonná lehota na potvrdenie vydržania, toto svoje rozhodnutie, aby
bol spoluvlastníkom, nikdy nezobrala späť, nezmenila ho a nekonala tak, že by spoluvlastníkom nebol.

Súd by mal prihliadať na to, že viac ako 25 bola nespornosť nárokov a nespornosť vo vlastníctve, a
teda podmienku nespornosti preukázal, a skutočnosť, že ex manželka to začala riešiť po rozvode, skôr
svedčí len o tom, že sa mu chcela pomstiť a bolo pre ňu výhodnejšie tvrdiť, že to bola chyba, ako to,
že je skutočne spoluvlastník rodinného domu
a hospodárskej budovy.

2.4. Mal za to, že nejde o bežné určovanie vydržania, pretože k tomu, že bol viac ako 25 rokov
spoluvlastník, došlo tým, že zle postupoval okresný úrad, ktorý je jediný zodpovedný za omyl a je len
teraz otázka, či za tento omyl bude platiť žalovaná, ktorá nikdy počas celých 25 rokov netvrdila, že išlo
o omyl alebo okresný úrad, ktorý určite nemal záujem nikoho poškodiť. Je mu jedno, kto mu nahradí

polovicu hodnoty rodinného domu, ale aj tak je presvedčený, že nedošlo k žiadnej takej chybe, ktorá by
nekorešpondovala s vôľou a želaním ex manželky,
a teda že 25 rokov bolo vlastníctvo nesporné, a preto by súd mal tieto výnimočné okolnosti zohľadniť a
pristupovať k tejto veci individuálne, a nie len čisto formalisticky.

2.5. Tiež uviedol, že je pochopiteľné, že sa v rámci konania o BSM domáhal určenia že nehnuteľnosti
patria do BSM, keďže boli manželia a ako poškodený konaním okresného úradu musel využiť všetky
prostriedky procesnej obrany proti tomu, aby neostal doslova bezdomovec, čo de facto aj ostal, pretože
nemáanidomaanipeniazeakaždýtvrdí,žejetojehovina.Niktoneprihliadanato,že25rokovspoločne
s manželkou pokojne nehnuteľnosti užívali ako spoluvlastníci, o čom ex manželka veľmi dobre vedela,

keďže v rámci stavebných konaní
a úverových konaní podpisovali papiere, kde bolo jasne uvedené, že sú spoluvlastníci, takže
o žiaden omyl v darovacej zmluve nešlo, pretože manželka jasne vtedy chcela, aby bol spoluvlastník
nehnuteľností.

3. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v súlade s § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje.

6. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na § 359e ods. 1 CMP, podľa ktorého, ak
sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8
ods. 1, súd preskúma či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správností tvrdení navrhovateľa, alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy

na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

7. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

8.Konanieopotvrdenívydržaniajenesporovýmkonaním,pričomnavrhovateľmápredložiťjednoznačné
dôkazy o nespornosti svojho nároku. Konajúci súd len potvrdzuje, že k vydržaniu príslušného práva
došlo už skôr splnením zákonných podmienok vydržania u oprávneného držiteľa. Ak súd v prvej etape
konania o potvrdení vydržania zistí, že nie je splnená požiadavka nespornosti, návrh zamietne.

9. Osvedčiť splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním
je potrebné zo strany toho, kto návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podal. Osvedčenie
znamená, že súd pomocou ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti.
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní.

10.Vkonaníbolookreminéhoosvedčené,žedarovacouzmluvouspísanouvoformenotárskejzápisnice
N 65/94, Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994 notárkou JUDr. Želmírou Pagáčovou darovala odporkyňa ako
výlučná vlastníčka navrhovateľovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemkoch parc. č. XXX/X,
záhrada o výmere 169 m2, č. XXX o výmere 768 m2 a č. XXX/X o výmere 1297 m2. V darovacej zmluve

nie je uvedené, že by jej predmetom boli aj podiely na sporných stavbách. Zo spisu Okresného úradu
Ilava, katastrálny odbor sp. zn. X 15/2019 vyplynulo, že pôvodne boli ako spoluvlastníci rodinného domu
č. XX zapísaní navrhovateľ a odporkyňa každý v podiele po 1, čo vyplýva tiež z výpisu z LV č. XXXX
pre k. ú. C. zo dňa 06.03.1998, pričom ako titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva spísaná
formou notárskej zápisnice N 65/94, Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994, zavkladovaná pod

F. XXXX/XX. Na základe návrhu odporkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte, v ktorom
navrhovateľka tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, nakoľko tento nebol predmetom
darovacej zmluvy, Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor rozhodnutím č. X 15/2019 zo dňa 19.08.2019
opravil chybný zápis o vlastníctve uvedeného rodinného domu tak, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti
nie sú navrhovateľ a odporkyňa každý v spoluvlastníckom podiele po 1, ale výlučným vlastníkom je

odporkyňa, keďže rodinný dom č. XX nebol predmetom darovania z odporkyne na navrhovateľa. Na
základe odvolania navrhovateľa Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Xo
19/2019 zo dňa 25.11.2019 odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor
č. X 15/2019 zo dňa 19.08.2019 potvrdil a odvolanie zamietol. Rodinný dom súp. č. XX je evidovaný ako
výlučné vlastníctvo odporkyne na LV č. XXXX pre k. ú. C.. Zo spisu Okresného úradu Ilava, katastrálny

odbor sp. zn. X 13/2020 vyplynulo, že pôvodne boli ako spoluvlastníci hospodárskej budovy č. XXX
zapísaní navrhovateľ a odporkyňa každý v podiele po 1, čo vyplýva aj z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú.
C. zo dňa 07.04.2020, pričom ako titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva spísaná formou
notárskej zápisnice N 65/94, Nz 39/94 zo dňa 04.11.1994, zavkladovaná pod F. XXXX/XX. V návrhu
odporkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte odporkyňa tvrdila, že uvedená stavba bola pred

rokom 1976 vybudovaná jej otcom, navrhovateľovi nedarovala žiadne stavby, a preto nebol daný žiaden
dôvod,prektorýbymalodôjsťkzápisuvlastníckehoprávadopodielovéhospoluvlastníctvanavrhovateľa
a odporkyne po polovici. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor rozhodnutímč. X 13/2020 zo dňa 17.06.2022 zrušil zápis na LV č. XXXX pre k. ú. C. tak, že vymazal zápis stavby
súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X. Na základe odvolania navrhovateľa Okresný úrad Trenčín,
odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Xo 14/2022 zo dňa 10.10.2022 odvolaním napadnuté

rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X 13/2020 zo dňa 17.06.2022 potvrdil a
odvolanie zamietol. Rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/109/2022 zo dňa
19.09.2024 bolo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. Xo 14/2022 zo
dňa 10.10.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X 13/2020 zo dňa 17.06.2022
zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Na LV č. XXXX pre

k. ú. C. nie je stavba súp. č. XXX evidovaná.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
v prejednávanej veci nemožno konštatovať nespornú povahu nároku navrhovateľa, jeho nespornú
držbu a dobromyseľnosť. Keďže konaním o potvrdenie vydržania nie je možné obchádzať konanie
o určenie vlastníckeho práva, ak zjavne existuje spornosť vlastníctva k nehnuteľnostiam (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/186/2022 zo dňa 20.03.2024), nebolo možné návrhu navrhovateľa
vyhovieť. Navrhovateľ tak v konaní neosvedčil, že splnil hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. V prejednávanej veci navrhovateľ naviac svoj nárok neosvedčil ani
existenciou dobromyseľnosti vo vzťahu
k nadobúdaciemu titulu. Navrhovateľ si môže svoje právo uplatniť v sporovom konaní, v ktorom bude

vykonané dokazovanie.

12. Odvolací súd po zistení, že nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uplatnený navrhovateľom
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule

(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).