Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322203205
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322203205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa
D. XXX, 2/ E. F., nar. X.XX.XXXX, adresa G. XXXX/X, D., obaja zastúpení: JUDr. Norbert Horváth,
advokát, IČO: 30958300, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanej: B. H., nar. XX.XX.XXXX,
adresa C. XXX, D., zastúpená: JUDr. Silvia Gašparíková, advokát, IČO: 42294916, so sídlom Športová
2298/58,Sereď,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,naodvolaniežalobcov1a2protirozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 01.10.2024, č.k. 26C/43/2022-301, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 20.04.2023, č.k. 26C/43/2022-208 výrokom
I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal 100 % náhrady
trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2, o ktorých rozhodol odvolací súd
uznesením zo dňa 18. marca 2024, č.k. 24Co/63/2023-250, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal 100 % náhrady trov konania.

3. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 132, § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 137 písm. c), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
parcely reg. C č. 6681/3 o výmere 5426 m2 (orná pôda), nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec D., okres
Galanta, vedenej OÚ Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou
parcely reg. C č. 6684/1 o výmere 1316 m2 (orná pôda), č. 6684/2 o výmere 1148 m2 (vinica) a č.
6684/3 o výmere 46 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres

Galanta, vedených OÚ Galanta na LV č. XXXX, susediacich s parcelou č. 6681/3 v spoluvlastníctve
žalobcov 1 a 2. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele č. 6681/3 na základe Uznesenia o dedičstve
OS Galanta č.k. 35D/32/2017-106 z 21.09.2017, žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcelám č.
6684/1, 6684/2 a 6684/3 na základe Osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice č.N 74/2007, Nz 9693/2007, NCRIs 9714/2007. Žalobcovia 1 a 2 mali za to, že časť parciel č. 6684/1,
6684/2 a 6684/3, vymedzená geometrickým plánom č. G1-1852-2021 a v rámci neho označená ako
parcely reg. C č. 6684/7 (vinica) o výmere 164 m2 a č. 6684/8 (orná pôda) o výmere 113 m2 nie sú vo

vlastníctve žalovanej, ale v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, uvedené novovytvorené parcely majú
tak byť vlastnícky evidované katastrom nehnuteľností v prospech žalobcov 1 a 2, ktorý nevyhovujúci
právny stav (zrejme aj s poukazom na odporúčanie katastrálneho úradu) sa rozhodli odstrániť podaním
žaloby o určenie ich vlastníckeho práva k novovytvoreným (odborom katastra relevantným spôsobom
neregistrovaným) parcelám č. 6684/7 a 6684/8 z právneho dôvodu (zrejme čiastočnej) neplatnosti

notárskej zápisnice N 74/2007, Nz 9693/2007 osvedčujúcej nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej
vo vzťahu (aj) k parcelám č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3. V danom prípade konanie iniciovali podaním
žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorý druh žaloby možno nepochybne subsumovať pod ust. §
137 písm. c/ CSP. Jedným z predpokladov prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP je
preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení (s výnimkou stavu, kedy
naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalobcovia existenciu naliehavého právneho

záujmu na určení práva odôvodnili aktuálnym neistým právnym postavením žalobcov, nakoľko títo v
katastri nehnuteľností nie sú vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností (p.č. 6684/7 a 6684/8), pričom
nápravu stavu je možné dosiahnuť len rozhodnutím súdu v predmetnom konaní, nakoľko zmenu v údaji
o vlastníctve sporných nehnuteľností katastrálny odbor nevykonal. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane

žalobcov 1 a 2 ako aktívne legitimovaných daná. Z právnych dôvodov umožňujúcich nadobudnutie
vlastníckehoprávaobsiahnutýchvust.§132OZžalobcoviazaložiližalobouuplatnenýnároknaprávnom
dôvode nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, pričom konkrétne rozhodnutie
predstavoval rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 7C 263/88-22 zo dňa 02.03.1989, ktorým malo
byť sporné vlastnícke právo nadobudnuté ich právnymi predchodcami. Iný právny dôvod spôsobilý

nastoliť účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam explicitne neuviedli. Súd
konštatuje, že vzhľadom na zhodné vyjadrenie strán sporu ohľadne neexistencie oprávnenej držby
sporných nehnuteľností žalobcami po dobu minimálne predchádzajúcich 50 rokov, ktorá oprávnená
držbavtrvanívzákonomurčenejdobeobligatórnepodmieňujepodľahypotézyust.§134ods.OZprávny
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva v podobe vydržania, vydržanie ako právny dôvod nadobudnutia

vlastníckehoprávažalobcami1a2súdpovažujezavylúčený,atoivprípadepotenciálnehopreukázania
existencie spôsobilého titulu.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že esenciálnou procesnou povinnosťou žalobcov vychádzajúc z
predmetu konania determinovaného žalobným výrokom bolo preukázanie (vzhľadom na popretie

prvotného tvrdenia protistranou) existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predstavujúcim
predmet sporu na strane žalobcov, a to najmä v podobe spôsobilého právneho titulu s právnymi účinkami
podľa ust. § 132 OZ. Žalobcovia sa domáhali vlastníckeho práva k časti pozemku žalovanej s odvolaním
sa na list vlastníctva číslo XXXX, kde je ich pozemok, parcela číslo 6681/3, uvedený s výmerou 5426
m2, čo nezodpovedá skutočnému užívaniu. Tvrdili, že žalovaná neoprávnene užíva väčšiu plochu, než

jej náleží, konkrétne 113 m2, ktoré sú na geometrickom pláne G1-1852-2021 označené ako parcely číslo
6684/7a6684/8.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdprvejinštanciezapreukázané,žeparcelyč.6681/3
a č. 6681/5 v spoluvlastníctve žalobcov čo do právneho dôvodu ich vzniku, tak i faktického zakreslenia,
sú výsledkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod č.k. 7C 263/88-22, ktorého
rezultát v podobe rozsudku vo veci samej výrokom určil, že právny predchodca žalobcov I. C. bol ku dňu

smrti XX.XX.XXXX vlastníkom nehnuteľnosti v PKV č. XXX parcela č. 6682 a parcela č. 6683 v časti
identifikovanej a novooznačenej geometrickým plánom č. 244-246-0404-88 vyhotoveným 27.07.1988 a
overeným 29.07.1988 Strediskom geodézie v Galante, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku ako parcela č.
6681/5 zast. plocha o výmere 856 m2 a parc. č. 6681/3 záhrada o výmere 4282 m2, ktorú nehnuteľnosť
nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou B. C. J. K.. Na základe uvedeného

rozhodnutia bol realizovaný zápis vlastníckeho práva k parc. č. 6681/3 a 6681/5 v katastri nehnuteľností,
očomsvedčíaktuálnyzápisvlastníckehoprávavprospechžalobcov1a2ztituluprávnehonástupníctva.
Zápis v katastri nehnuteľností však zjavne nekorešponduje s výrokom vyššie špecifikovaného rozsudku
v časti výmery parc. č. 6681/3, nakoľko LV č. XXXX, kde je výmera daného pozemku v rozsahu 5426 m2.
DôvodvznikurozdieluvcelkupresvedčivovysvetlilOÚGalanta,katastrálnyodborprípisomz05.11.2021,

z obsahu ktorého možno vyvodiť, že v presne nezistenom čase nasledujúcom po vyhlásení rozsudku
vo veci sp. zn. 7C 263/88 neznámy subjekt ceruzkou preškrtol údaj o výmere parc. č. 6681/3 o veľkosti
4282 m2 a ručne dopísal (ceruzkou) namiesto pôvodnej výmery výmeru 5426 m2, ktorá zmena bola
vykonaná pravdepodobne preto, aby zosúladila výmeru parc. č. 6681/3 v rozsudku tak, ako bola výmerauvedená v danej časti s rozsudkom nekorešpondujúcim geometrickým plánom majúcom predstavovať
neoddeliteľnú súčasť rozsudku a následne bola táto väčšia výmera zapísaná na LV č. XXXX. Niet
zákonného dôvodu odporovať ďalšiemu vyjadreniu katastra o tom, že predmetný postup katastra nebol

správnym ani zákonným, nakoľko v prípade zrejmej nejasnosti mala byť v konaní sp. zn. 7C 263/88
relevantným procesným postupom oprávnenými subjektmi realizovaná náprava uvedeného nesúladu,
ktorá náprava vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania realizovaná nebola. Súd konštatuje,
že výroková časť uvedeného (právoplatného) rozsudku je spôsobilá vyvolať právne účinky a vyznačuje
sa atribútom záväznosti vo vzťahu k stranám sporu (vrátane ich právnych nástupcov). Súd má za to,

že vzhľadom na zrejmú rezignáciu dotknutých strán na iniciáciu opravy nesúladu rozsudku, záväzný
údaj o výmere parc. č. 6681/3 je 4282 m2. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani výpočet realizovaný
katastrom nehnuteľností na základe rekonštrukcie geometrického plánu č. 244-246-0404-88, podľa
výsledku ktorej správna výmera parc. č. 6681/5 je 899 m2 a parc. č. 6681/3 je 4404 m2. Záverom tejto
časti súd konštatuje, že LV č. XXXX v spojitosti s geometrickým plánom č. G1-124-2021 v danom nie je
dôkazným prostriedkom preukazujúcim dôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcov na vlastnícke

právo žalobcov k častiam nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. V samotnom geometrickom pláne
č. 244-246-0404-88, z obsahu ktorého žalobcovia vyvodili svoj nárok a ktorý je podľa výrokovej časti
rozsudku jeho neoddeliteľnou súčasťou, je sporný odskok zjavne súčasťou parc. č. 6684/1 a 2 vo
vlastníctve žalovanej. Tvrdenie žalobcov o tom, že k uvedenej nesprávnosti pristúpil plán realizujúci
geodet z dôvodu, že pre už v tom čase existujúce oplotenie sporného odskoku ho považoval za pozemok

susediaci, samo o sebe nemá spôsobilosť vyvrátiť dôkaznú hodnotu plánu. Navyše žalovaná (ktorá v
konaní prebrala dôkaznú iniciatívu v prevažnej miere) súdu predložila geometrické plány zachytávajúce
sporný odskok v rámci danej lokality č. 278-504-762-71 (rok 1971), č. 42-2630-761-76 (rok 1976), č.
36919446-14/2007 (rok 2007), z grafického obsahu ktorých zhodne vyplýva, že tzv. sporný odskok
bol súčasťou pozemkov vo vlastníctve žalovanej a ani v jednom nie je znázornený ako majúci tvoriť

súčasť pozemkov vo vlastníctve žalobcov 1 a 2. Jediným geometrickým plánom obsahovo svedčiacim
v prospech žalobcov je nimi predložený geometrický plán č. G1-1852-2021 z roku 2021, ktorým na
základe požiadavky žalobcov geodet vytvoril nové parcely majúce zodpovedať spornému odskoku ako
parc. č. 6684/7 a 8, ktorý plán však nie je vzhľadom ma absenciu právneho dôvodu vzniku parciel
zákonným spôsobom evidovaný katastrom nehnuteľností. Následne žalobcovia predložili súdu snímu

z pozemnoknižnej mapy z roku 1970, ktorá zachytáva sporné parcely bez existencie odskoku, avšak
žalovaná spoločne s vyjadrením J. I. L., vedúceho Ústredného archívu geodézie a kartografie Bratislava
predložila súdu aktualizované katastrálne mapy z rokov 1969, 1978, 1995 a 2007, pričom z vyjadrenia J.
L. vyplynulo, že z danej lokality boli vyhotovené aktualizované pozemkové a katastrálne mapy výlučne
v rokoch 1969, 1978, 1995 a 2007 (zachytávajúce parcely s existenciou sporného odskoku v prospech

vlastníctva žalovanej), teda mapa z roku 1970 nemôže byť mapou aktualizovanou, vychádzajúcou ešte
zo stavu v roku 1964. Rovnako je bez relevantného právne významu tvrdenie produkované žalobkyňou
2 v rámci výsluchu na tzv. X-kovom konaní vedenom na OÚ Galanta, kde uviedla, že problém vznikol
v duplicitnom započítaní na parc. č. 6681, ktorú kúpili ešte jej starí rodičia, pričom správny orgán mal
uviesť, že chyba sa netýka bývalej parc. č. 6682. Súdu z kontextu nie je zrejmé, o aké duplicitné

započítanie parcely č. 6681 by v danom prípade malo ísť. V tomto smere súd už v poradí prvom rozsudku
vyhlásenom v tomto konaní upriamil pozornosť žalobcov na skutočnosť, že opis skutkového stavu nimi v
konaní realizovaný nasvedčuje skôr potrebe prehodnotenia priebehu hranice pozemkov žalobcov (parc.
č. 6681/3) a dotknutých pozemkov žalovanej (parc. č. 6684/1, 2 a 3), vychádzajúc z ich tvrdenia, že
sporný odskok mal a má byť súčasťou ich pozemku parc. č. 6684/3 (teda už existujúcej parcely, t.j.

bez potreby vytvárania novej), avšak odhliadnuc od v tomto smere neupraveného žalobného návrhu
žalobcovia najmä nepredložili relevantný dôkaz (najmä v podobe znaleckého posudku vypracovaného
na účel konania posudzujúceho priebeh hranice pozemkov) a ani vykonanie takéhoto dokazovania
nenavrhli, ktorý nedostatok procesnej iniciatívy súd vlastnou činnosťou nahrádzať nemôže, nakoľko
uvedený postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania.

6. V priebehu konania žalobcovia rozšírili argumentáciu vo vzťahu k dôvodnosti ich žaloby v tom smere
(druhý dôvod), že odhliadnuc od rozporu vo výmere parc. č. 6681/3, vlastníctvo novovytvorených parciel
vyvodzujú z predchádzajúceho vlastníctva sporných parciel ich právnym predchodcom I. C., zomrelým
XX.XX.XXXX, ktorý mal disponovať vlastníckym právom k nehnuteľnosti na PKV č. XXX označenej ako

parc. č. 6682, pričom pozemky predstavujúce predmet sporu mali mať pôvod práve v parc. č. 6682.
Uvedenú skutočnosť rovnako opreli o výrok rozsudku č.k. 7C 263/88-22, avšak tu tvrdili, že sporný
odskok nemal tvoriť súčasť uvedeným rozsudkom novovytvorenej parcely vo vlastníctve žalobcov (vtedy
ich právneho predchodcu) č. 6681/3, ale mal mať pôvod v t.č. už neexistujúcej parc. č. 6682 vedenej naPKV č. XXX, ktorá mala mať výmeru 634 siah, t.j. 22,8 ára a mala byť dedičstvom po starých rodičoch
žalobcov, ku ktorej mala byť dokúpená časť parc. č. 6681 v roku 1933 o výmere 35,75 ára a ťahá
sa súbežne s parc. č. 6682. Podľa výrokovej časti rozsudku OS Galanta č.k. 7C 263/88-22 mala byť

parcela označená ako PKV č. XXX parcela č. 6682 v čase smrti poručiteľa I. C. jeho vlastníctvom v
BSM s manželkou (právni predchodcovia žalobcov). Vzhľadom na záväznosť výrokovej časti z dôvodu
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, súd sa zaoberal i kontinuitou právneho vývoja parc. č. 6682
z PKV č. XXX, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej časti bol výrok rozsudku
vykonateľný (vlastníctvo poručiteľa bolo určené k roku 1961, avšak k momentu vyhlásenia rozsudku

(1989) pôvodná parc. č. 6682 z PKV č. XXX právne neexistovala, k čomu súd orvej inštancie dospel z
nasledovných výsledkov dokazovania. Primárne súd prvej inštancie skonštatoval, že kúpnou zmluvou
z 20.04.1936 nadobudol právny predchodca žalobcov I. C. 1/4 zo 12/567-ín zo spoločných pasienkov
vedených v PKV č. XXX, B. C. takto nadobudla tiež 1 (z 12/567-ín), t.j. nešlo o konkrétnu parcelu z PKV
č. XXX, ale ideálny podiel, v čoho dôsledku mohlo byť v dedičskom konaní po zomrelom I. C. potvrdené
nadobudnutie podielu 1 z 12/567-in v prospech manželky a dcéry. Z výpisu z pozemkovej knihy PKV

č. XXX z 22.06.1988 je zrejmé, že ako vlastník parc. č. 6682 o výmere 634 štv. siah je zapísané
výlučne JRD v Šoporni, čo plne korešponduje s režimom a korešpondujúcou zákonnou úpravou v období
socializmu vo vzťahu k vlastníctvu pôdy. Z výkazu výmer bolo preukázané, že v PKV č. XXX pôvodne
zapísaná parc. č. 6682 o výmere 2280 m bola následne rozčlenená vo výmere 658 m2 pričlenená k
parc. č. 6684/2 a vo výmere 39 m2 pričlenená k parc. č. 6684/3, pričom nový stav parc. č. 6682 PKV č.

XXX zodpovedá parcelám č. 6684/2, 6682, 6684/3 (všetky vo vlastníctve žalovanej). Aktuálne existujúca
parc. č. 6682 je o výmere 125 m2, pričom ide o parcelu presahujúcu predmet sporu (lokalizovaná mimo
žalobcami požadovanými parc. č. 6684/7 a 8). Parcely č. 6684/1 a č. 6683/1 nemajú pôvod v parc. č.
6682 z PKV č. XXX. Z autorizovaných máp evidencie nehnuteľností vyplynulo, že sporný odskok je ako
parc. č. 6682 zakreslený naposledy v mape z roku 1969, v autorizovanej mape evidencie nehnuteľností

v poradí nasledujúcej z roku 1978 už parc. č. 6682 v podobe sporného odskoku neexistuje, je súčasťou
parciel č. 6684/1 a č. 6684/2 rovnako ako v nasledujúcich autorizovaných mapách z rokov 1995 a
2007. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Galanta č. 412/92 z 18.02.1993, právoplatného 15.04.1993
vyplynulo, že úrad týmto schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti z 3.11.1992 s oprávnenými osobami
1/ F. D. a 2/ B. D. (právni predchodcovia žalovanej) a povinnou osobou Roľníckym družstvom v Šoporni

o vydaní do vlastníctva nehnuteľností z PKV č. XXXX/X o výmere 1200 m2 a č. 6684/1 o výmere 1420
m2, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplynul údaj realizovaný identifikáciou pôvodného vlastníka
Urbárskej spoločnosti v Šoporni na základe výpisu z pozemkovej knihy vydaného Štátnym notárstvom
Galanta dňa 10.02.1992. Z kontextu vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že parcela pôvodne
označená ako parc. č. 6682 v PKV č. XXX právne zanikla v presne nezistenom čase a na základe súdu

neznámeho právneho dôvodu (ktorá skutočnosť nebola zistená napriek vyžiadaniu relevantných listín
od príslušného katastrálneho odboru OÚ Galanta zrejme), pričom sa tak udialo najneskôr v roku 1978
(mapa evidencie nehnuteľností), v dôsledku čoho výrokom rozsudku OS Galanta č.k. 7C 263/88-22
určené vlastnícke právo v prospech právneho predchodcu žalobcov ani nemohlo byť vo vzťahu k
zaniknutej parc. č. 6682 náležitým spôsobom zaevidované na základe v tom čase platnej právnej

úpravy. Z vykonaného dokazovania nevyplynula prípadná iniciatíva právnych predchodcov žalobcov
vynaložená na účel zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým, rovnako nie sú súdu známe
vzhľadom na absenciu preukázania prípadné právne prekážky reflektovania rozhodnutia súdu z roku
1989 v rámci evidencie katastra. Žalobkyňa 2 síce uviedla, že jej matka niekedy v roku 1988 záležitosť
so sporným odskokom riešila na katastri nehnuteľností, avšak bližšie informácie o tom nemala. Z obsahu

vyššie uvedených listinných dôkazných prostriedkov nevyplynulo, že by v rámci evidencie vlastníctva
k bývalej parc. č. 6682 z PKV č. XXX figuroval právny predchodca žalobcov I. C.. Kataster evidoval
ako vlastníkov nehnuteľnosti výlučne Urbárske spoločenstvo Šoporňa a JRD Šoporňa, čo nasvedčuje
tomu, že v dotknutej časti výrok rozsudku OS Galanta č.k. 7C 263/88-22 nenadobudol právne účinky. Za
povšimnutie stojí i skutočnosť, že nie je zrejmé (vzhľadom na absenciu výmery parc. č. 6682 v rozsudku),

v akom právnom stave k roku 1961 daná nehnuteľnosť bola, nakoľko v mape evidencie nehnuteľností z
roku1976,kdesaakoparcelanaposledyvyskytuje,užizlaickéhopohľaduvykazujemenšiuvýmeru,než
akou je charakterizovaná v PKV č. XXX. Avšak i v prípade existencie daného rozsudku ako domnelého
právneho titulu je existencia vydržania vlastníckeho práva žalobcami resp. ich právnymi predchodcami
vzhľadom na obsah ods. 20 odôvodnenia tohto rozhodnutia vylúčená.

7. V rámci procesnej obrany žalovaná produkovala dôkazy svedčiace o neexistencii nároku žalobcov.
Vlastníctvo k parcelám č. 6684/1, 2 a 3 nadobudla žalovaná ako právny účinok Osvedčenia o vyhlásení
právne významnej skutočnosti - o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 z.č. 323/92Zb. realizovaného formou notárskej zápisnice N 74/2007 NZ 9693/2007 zo dňa 13.02.2007 v znení
Opravnej doložky k notárskej zápisnici N 74/2007 zo dňa 02.10.2008, v dôsledku čoho sa stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností: rodinný dom LV č. XXXX, s.č. 805 postavený na parc. CKN 6682, budova

garáže s.č. 805 na CKN parc. č. 6684/3, pozemky CKN parc. č. 6684/2 - vinica o výmere 1148 m2,
č. 6682 - zast. Plocha o výmere 125 m2, parc. č. 6684/3 - zast. Plocha o výmere 46 m2, parc. č.
6684/1 - orná pôda o výmere 1316 m2, parc. č. 6683/4 - záhrada o výmere 33 m2, ktoré podľa geom.
Plánu č. 106/2007 z 16.02.2007 a overeného 13.06.2008 sú vytvorené z parc. EKN č. 6683/1 na LV č.
XXX, a z časti parc. EKN č. 6682 z PKV č. XXX. Z obsahu zápisnice vyplynulo, že predmet vydržania

nerušene a dobromyseľne užívala od roku 1994, kedy podstatnú časť dostala ako dar od rodičov, ktorí
časť nehnuteľností nadobudli zámennou zmluvou z 02.05.1965, ktorá zmluva v dôsledku nevedomosti
nebola spísaná, časť pozemku nadobudol jej starý otec I. M., avšak právny titul nadobudnutia sa
nezachoval, pričom Pozemkové spoločenstvo Šoporňa potvrdilo 02.03.2007, že predmetné parcely nie
sú ich vlastníctvom. Dotknutí spoluvlastníci - rodičia žalovanej - nehnuteľnosti užívali pred viac ako 10
rokmi, pričom prílohu návrhu tvoril geometrický plán, výpisy z LV č. XXX, XXX I. XXXX, vyjadrenie Obce

D., vyhlásenie I. N. a A. F. D., potvrdenie okruhu dedičov po neb. I. M.. Súd konštatuje, že predmetná
zápisnica spĺňa formálne náležitosti (nedostatok ktorých ani vytýkaný v konaní nebol), pričom niet
dôvodnej pochybnosti o prípadnej absencii materiálnych náležitostí verejnej listiny, najmä z pohľadu, že
by nebol dodržaný zákonný postup a splnené zákonné predpoklady determinované vtedajšou právnou
úpravou z.č. 323/1992 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,

že by žalobcovia resp. ich právni predchodcovia (rodičia žalobcov) boli z evidencii nehnuteľností
evidovaní ako vlastníci alebo subjekty disponujúce právom obdobným vo vzťahu k predmetu vydržania,
neexistoval zákonný dôvod dožadovať sa ich stanoviska. Správny postup spočívajúci v realizácii dopytu
na Obec D. a Pozemkové spoločenstvo Šoporňa (ako právny nástupca ostatného evidovaného vlastníka
nehnuteľností JRD Šoporňa) realizovaný bol. Argumentácia žalobcov o tom, že vyhlásenie Obce D.

a Pozemkového spoločenstva Šoporňa o neexistencii ich vlastníckeho práva k parc. č. 6682, 6684/1,
6684/2 a 6684/3 svedčí v prospech vlastníctva žalobcov (právnych predchodcov žalobcov) neobstojí,
a to s poukazom na rozhodnutie Pozemkového úradu Galanta č. 412/92 z 18.02.1993, ktorým bola
schválená dohoda o vydaní parc. č. 6684/2 o výmere 1200 m2 a parc. č. 6684/1 o výmere 1420 m2 od
povinnej osoby JRD v Šoporni (t.j. evidovaného vlastníka). Ak teda právny predchodca Pozemkového

spoločenstva Šoporňa v roku 1993 vydal vlastníctvo k pozemkom právnym predchodcom žalovanej,
nemohol tento v roku 2007 vyhlásiť, že vlastníctvom k pozemkom disponuje. Ako už súd konštatoval,
vychádzajúc z listín doložených v konaní v prevažnej miere žalovanou, časť pôvodnej PKV č. XXX
parcely č. 6682 bola v čase vydania reštitučného nároku súčasťou parc. č. 6684/1 a 2 (parciel vydaných
v reštitúcii).

8. Súd prvej inštancie poukázal na podstatnú skutočnosť, a síce, že pozemkový úrad môže rozhodnúť o
vlastníctve aj v reštitučnom konaní podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. „V rozsudku uverejneném
v sbírce pod č. 11, ročník 2000, zaujal Nejvyšší soud právní názor, že „ mimo rámec správního soudnictví
není soud oprávněn zkoumat věcnou správnost správního aktu, vždy však zkoumá, zda jde o správní

akt (zda nejde o paakt), zda je správní akt vydán v mezích pravomoci příslušného správního orgánu a
zda je pravomocný nebo vykonatelný. Správní akt vydaný tzv. absolutně věcně nepříslušným správním
orgánem je nicotný.“ V danom prípade rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva bolo vydané
príslušným štátnym orgánom v rámci jeho legálnej právomoci a teda tieto nie je možné považovať
za ničotný akt alebo paakt. Súd je ním viazaný a preto nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú

správnosť. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že i v prípade potenciálnej neplatnosti (ktorá súdom
konštatovaná nebola) notárskej zápisnice N 74/2007, táto v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych autorít s prihliadnutím na rozhodujúce okolnosti nepochybne má potenciál byť spôsobilým
právnym titulom vo vzťahu k ujatiu sa oprávnenej držby predmetu sporu (uznesenie NS SR sp. zn.
5 Cdo/30/2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006, sp. zn. 3Cdo/17/2016), vychádzajúc zo

skutočnosti, že v dôsledku existencie notárskej zápisnice N 74/2007 majúcej podľa v tom čase účinnej
právnej úpravy účinky v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou k predmetu sporu, niet
dôvod na rozumné pochybnosti o tom, že sa žalovaná dôvodne domnievala, že jej vlastnícke právo k
predmetu sporu svedčalo najneskôr od roku 2008 (opravná zápisnica), na základe čoho sa následne
ujala držby vykazujúcej tak atribúty držby oprávnenej. Túto preukázateľne realizovala nerušene až do

roku 2021 (viac ako 10 rokov), kedy bola po prvý raz oslovená žalobcami ohľadne vydania predmetu
sporu, teda po uplynutí ust. § 134 ods. 1 OZ determinovanej 10-ročnej doby predstavujúcej jeden
z hmotnoprávnych predpokladov vydržania vlastníckeho práva. Vzhľadom na neunesenie dôkazného
bremenažalobcami1/a2/súdnemalinúmožnosťakožalobuakoplnenedôvodnúzamietnuť.Onáhradetrov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP s poukazom na plný procesný úspech žalovanej vo
veci, tejto priznal právo na 100% náhrady vzniknutých trov konania.

9. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a
h) CSP a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.

10. V odvolaní poukazujú na zvukový záznam z ostatného pojednávania konaného na súde prvej
inštancie a v kontexte s ním na právo strán sporu na záverečnú reč zakotvené v ust. § 182 CSP,

ďalej poukazujú na nepreukázanie dobromyseľnosti žalovanej a tiež nespochybňujú dĺžku trvania držby
sporného odskoku zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov. Poukazujú na nedostatok
dobromyseľnosti zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov. Osoba menom „O. H.“, ktorá mala
byť podľa žalovanej starou mamou žalobcov, čo je lož, nikdy nebola vlastníčkou pozemkov, z ktorých
mal byť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 1. decembra 1968 uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a
právnymi predchodcami žalovanej ako kupujúcimi vytvorený Odskok (ďalej v texte len „Kúpna zmluva“).

Jepretovylúčené,abyboladarovaciazmluva,takakotvorípodkladOsvedčeniaovydržaníč.N74/2007,
Nz 9693/2007 (ďalej v texte len „Osvedčenie o vydržaní“) pravdivá a najmä platná.
Zdôraznili, že nie je jasné, ako sa z parcely 6682/1, ktorá mala byť predmetom predaja podľa
Kúpnej zmluvy mali vytvoriť parcely 6684/1, 6684/2 a 6684/3 zapísané na LV č. XXXX, na ktorom je
uvedená ako ich výlučná vlastníčka žalovaná. Predmetom Kúpnej zmluvy mal byť prevod vlastníckeho

práva k úplne inému pozemku, ako parciel, ktoré sú predmetom tohto civilného sporového konania
dotknuté. Kúpna zmluva napísaná písacím strojom je prepisovaná perom na viacerých jej častiach
(vrátane výmery pozemku) a nie je zrejmé, kedy (pred alebo po podpise Kúpnej zmluvy) k týmto
zásahom do jej obsahu došlo. Na základe uvedeného neexistuje dôvod, ktorý by zakladal oprávnenosť
vydržania Odskoku zo strany žalovanej. So zreteľom na okolnosti tohto prípadu je nutné konštatovať,

že nemohla byť založená dobrá viera žalovanej, že na základe nej uvádzaných právnych titulov
nadobudla vlastnícke právo k Odskoku. Žalobcovia nad rámec vyššie uvedeného konštatujú, že Odskok
je len formálne (v katastri nehnuteľností) vedený ako vlastníctvo žalovanej titulom vydržania, ktorého
zákonnosť žalobcovia požadujú určiť ako predbežnú otázku. Snahou žalobcov je nesporne preukázanie
opaku ako je uvedené v katastri nehnuteľností (aj podľa výkazu výmer tvoriaceho prílohu Geometrického

plánu svedčí vlastnícke právo k Odskoku žalobcom). Súd prvej inštancie v súvislosti s plombu na LV
č. XXXX vyznačenej „na základe P./XXXX (Oprava chýb v katastrálnom operáte)“ (ďalej v texte len
„poznámka“) uvádza, že súvisí s údajnou nesprávnou výmerou pozemku s parcelným číslom 6681/3,
pričom vyslovuje pochybnosť, či nie v dôsledku uvedenej údajnej nesprávnosti čo do výmery tohto
pozemku sa žalobcovia mylne domnievajú, že jeho súčasťou bol aj Odskok. Súd prvej inštancie v

tejto súvislosti odkazuje na Odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra SR – odbor katastrálnej
inšpekcie zo dňa 18. apríla 2024 (ďalej v texte len „Odpoveď katastrálnej inšpekcie“). Súd prvej inštancie
si osvojil tvrdenie žalovanej, že Odskok nikdy netvoril súčasť žalobcami vlastnenej parcely č. 6681/3. V
skutočnosti však žalovaná podľa názoru žalobcov účinne (podľa ust. § 151 CSP) ani týmito tvrdeniami
nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov a tí sa nestotožňujú s jej tvrdením, že nepredložili súdu žiaden

dôkaz, z ktorého by vyplynul opak jej tvrdenia. Súd prvej inštancie pritom argumentuje nesprávnym
zápisom o výmere pozemku s parcelným číslom 6681/3 na LV č. XXXX. V súvislosti s uvedeným bolo
potrebné zo strany súdu prvej inštancie dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení sporových
strán so zameraním na posúdenie, či preukázali svoje vlastnícke právo k sporným častiam parcely č.
6684/7 a6684/8 a podrobne a vyčerpávajúco vysvetliť genézu vývoja vlastníckych vzťahov k nim (viď

o.o. bod 18 odôvodnenia Uznesenia odvolacieho súdu č.k. 24Co/63/2023-250 zo dňa 18. marca 2024).
Žalobcovia opakovane zdôrazňujú, že sporný Odskok vznikol zabratím časti bývalej parcely č. 6682
rodičmi žalovanej. Parcelu č. 6682 na základe Rozhodnutia o dedičstve bývalého Štátneho notárstva v
Galante zo dňa 21. februára 1962 č.k. D 1004/61-9 (ďalej v texte len „Rozhodnutie o dedičstve“) zdedila
B. C., J. K. po manželovi I. C. zomrelom X.XXXXXXX XXXX.

11. Ďalším dôkazom svedčiacim v prospech žalobcov je Rozsudok súdu z 2.marca 1989 č.k.7C
263/88-22 ktorého výrok znie: „Súd určuje, že v čase smrti I. C. zomrelý X.XXXXXXX XXXX v D.
je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na pozemkoknižnej vložke XXX par. č.6682.....“ (ďalej v texte
len „Rozsudok súdu“). Na margo odkazu súdu prvej inštancie na poznámku v katastri nehnuteľností

zapísanú na LV č. XXXX označenú ako „Oprava chýb v katastrálnom operáte“ žalobcovia uvádzajú,
žalobcovia uvádzajú, že žalovaná v rozpore so skutočnosťou uvádza, že Odskok bol vždy súčasťou
parcely č. 6684/1. Sporný odskok bol „zabratý“ rodičmi žalovanej z parcely č. 6682, ktorá mala rozlohu
634 štvorcových siah, čo je 22,8 ára (viď Výpis z pozemkovej knihy) a ktorá bola dedičstvom po starýchrodičoch žalobcov. Táto parcela sa ťahala od ul. Q.. I. G. R. C. a susedila s viacerými pozemkami,
o.i. s pozemkami rodičov žalovanej (parcelami č.6684/1 a 6684/2). Z parcely č. 6682 vznikol odskok o
šírke 2,77 m a dĺžke cca 100 m. K tejto parcele bola dokúpená časť z parcely č. 6681 starými rodičmi

žalobcov v r. 1933 o výmere 994 štvorcových siah , čo je 35,75 ára a ťahá sa súbežne s parcelou č.
6682. Rodičia žalobcov po výstavbe rodinného domu tieto parcely rozdelili, vznikol tak dvor s domom
parcela č. 6681/5 o výmere 8,56 ára a záhrada - parcela č. 6681/3. Problém nastal, keď geodet v r.1988
zameral aktuálny stav pozemku bez zabratej časti (sporného odskoku), ktorý mali ohradený rodičia
žalovanej. Celkovo nesedel právny stav so skutočným. V rámci X-kového konania na Okresnom úrade

Galanta, katastrálny odbor sa realizoval výsluch žalobkyne v II. rade, v rámci ktorého uviedla, že problém
vznikol v duplicitnom započítaní na parcele č. 6681, ktorú kúpili jej starí rodičia, čo potvrdil aj samotný
správny orgán a uviedol, že chyba sa netýka bývalej parcely č. 6682, z ktorej bol zabraný odskok a
vyriešenie tejto otázky nechávajú na súd. Uvedené správne konanie bolo prerušené do právoplatného
skončenia predmetného súdneho konania (rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcami predložené
súdu na ostatnom pojednávaní). Čo sa týka šírky dotknutého pozemku od ul. Q.. I., kde stojí dom

žalobcov,tuješírkapredmetnéhopozemkucca19,5m(parcelač.6681/58,56ára).Predmetnýpozemok
pokračuje spornou parcelou č. 6681/3 až na ulicu C. kde stojí dom žalovanej. Zo strany od ulice C. má
dotknutý pozemok výmeru 15,8 m po dĺžke cca 100 m (zabratý odskok), čiže 15,8 m + 2,77 m, čo je
približne šírka ako z opačnej strany. V súvislosti s X-kovým konaním na príslušnom katastrálnom odbore
žalobcovia uvádzajú, že výmera sporného odskoku (277 m2) absolútne nekorešponduje s výmerou,

ktorej sa má údajná chyba v katastrálnom operáte týkať (5.426 m2 - 4.282 m2 = 1.144 m2). Na
margo geometrických plánov uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozsudku (navyše ani jeden z nich
netvorí základ na určenie tzv. odskoku už na základe Kúpnej zmluvy) a poľných nákresov, či výpisu z
evidenčného listu žalobcovia uvádzajú, že tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú dobromyseľnosť jej
právnych predchodcov čo do nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako je

vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti žalovanej, resp. jej právnych predchodcov právne irelevantné
aj Rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Galanta č. 412/92-M zo dňa 18. februára 1993 (ďalej v
texte len „Rozhodnutie PÚ“)), ktoré hovorí len o vydaní pozemkov označených ako parcely 6684/1 a
6684/2 rodičom žalovanej ako ich právnym predchodcom do užívania. Argument súdu prvej inštancie
uvedený v bode 37 odôvodnenia Napadnutého rozsudku v tejto súvislosti preto nemôže obstáť.

12.Ďalejodvolateliauviedli,žegeometrickýplántvoriaciprílohuOsvedčeniaovydržanívyhotovilmanžel
žalovanej, A. A. H. vypočutý v rámci predmetného civilného sporového konania ako svedok (navyše
sa v ňom vôbec neuvádza výmera „zabranej“ časti parcely 6682, ale výlučne pôvodný stav parciel
6684/1, 6684/2 a 6684/3). Dokumenty, ktoré žalovaná predložila notárke, ktorá spísala Osvedčenie o

vydržaní (viď druhú stranu Osvedčenia o vydržaní) žiadnym spôsobom nepreukazujú dobromyseľnosť
žalovanej, resp. jej právnych predchodcov vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým
pozemkom. Navyše Dohoda z 2. mája 1965 nehovorí o prevode vlastníckeho práva, ale len o dohode
o užívaní tu špecifikovaných parciel, nehovoriac o tom, že nie je zrejmé, v akom vzťahu k dotknutým
pozemkom mali byť I. N., resp. D. N. k dotknutým parcelám, ani to kde sa nachádza miesto označené

ako „S.“. Obec D. v rámci svojho Potvrdenia zo dňa 1. marca 2007 uvádza výlučne to, že ona sama nie
je vlastníkom dotknutých parciel. V rovnakom duchu sa vyjadrilo aj Pozemkové spoločenstvo Šoporňa
1 (príloha Osvedčenia o vydržaní). Na LV č. XXXX tvoriacom prílohu Osvedčenia o dedičstve je pri
oboch stavbách (budova aj garáž) uvedené, že právny vzťah k pozemkom, na ktorých ležia (6682 a
6684/3), nie je evidovaný na liste vlastníctva, pričom žalovaná pred notárkou vyhlásila, že je výlučnou

vlastníčkou všetkých nehnuteľností, ku ktorým sa usiluje formálne získať vlastnícke právo formou
vydržania. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že všetky parcely nachádzajúce v tesnom susedstve
pozemkov vlastnených sporovými stranami sú bez akýchkoľvek odskokov, t.j. žalobcovia sa v prípade
absencielegálnehonadobúdaciehotitulužalovanejkspornýmnehnuteľnostiamdomáhajúurčenia,žesú
vlastníkmi v petite žaloby označených parciel tvoriacich súčasť parciel, ktoré zdedili po svojich rodičoch

a ktoré sú vedené na LV č. XXXX.

13. Vo vzťahu k medzičasom zaniknutému pozemku parc. č. 6682 odvolatelia uviedli, že tento sa v roku
1988 rozdelil priečne na parcelu č. 6681/5 (dvor) a parcelu č. 6681/3 (záhrada). Žalovaná pritom uviedla
pozemok s parc. č 6682 pri vydržaní, ktoré podľa Osvedčenia o vydržaní začalo plynúť v roku 1994,

pričom tento pozemok už v tom čase neexistoval. Čo sa týka LV č. XXXX, zápis na ňom bol vyhotovený
na základe geometrického plánu vyhotoveného manželom žalovanej a svedkom v rámci tohto konania,
A. H., ktorým došlo k navýšeniu výmery parcely č. 6684/2 o pozemok pod stavbou stavby rodinného
domu (125 m2) a garáže (46 m2). Na LV č. XXXX sú aktuálne vedené pozemky s parc. č. 6684/1, 6684/2,6683/4 o výmerách 1316 + 1148 + 33 m2 = 2.497 m2 + pozemky pod stavbami rodinného domu (125
m2) a garáže (46 m2) = 2.668 m2, pričom k nim nie je prirátaná výmera sporného Odskoku 277 m2
(1.316 + 1.148 + 33 + 277 = 2.774 m2a nie 2.497 m2 (výmera parcely č. 6684/2 bola navýšená prirátaním

stavieb 125 + 46 m2)). Nesúhlasia stvrdením súdu prvej inštancie, že „... sporný odskok je zjavne
súčasťoup.č.6684/1a2vovlastníctvežalovanej,ktorápredložilasúdugeometricképlányzachytávajúce
sporný odskok v rámci danej lokality č. 278-504-762-71 (rok1971).“. Keď súd prvej inštancie prihliadol
na tento geometrický plán, je otázne, prečo si neosvojil aj obsah iného nákresu tohto geometrického
plánu, kde geodet vychádzal z pôvodného, aby nákresom vyznačil zabranú časť pôvodnej parcely č.

6682. Na pôvodnom nákrese sú vyznačené všetky parcely súbežné v jednej línii. Uvedené dokazuje,
že sporný Odskok nebol súčasťou pozemkov vo vlastníctve žalovanej. Tvrdenie súdu prvej inštancie
obsiahnuté v bode 33 odôvodenia Napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje na tvrdenia žalobcov
zrekapitulované v rámci bodov 28 a 29 odôvodnenia Napadnutého rozsudku, pričom s tvrdením súdu, že
pozemok s parcelným číslom 6682 zanikol v presne nezistenom čase nemožno súhlasiť. Uviedli tiež, že
reštitúciám predchádzalo znárodnenie v 50-tych rokoch minulého storočia a vznik miestneho jednotného

roľníckeho družstva (ďalej v texte len „JRD“). Znárodnenie a vznik JRD prebehlo vr. 1950, kedy starý
otec žalobcov, I. C. ešte žil a všetky pozemky (vrátane tzv. „rožného“ statku) mu ako členovi miestneho
urbáru boli znárodnené. Kúpna zmluvu na ktorú sa odvoláva žalovaná nespĺňa právne náležitosti, bola
vytvorená v roku 1968 čo bolo dávno po znárodnení a pred reštitúciami, na základe čoho je nemožné
aby bolo právnym predchodcom žalovanej vrátená zabranej časť dotknutého pozemku (Odskoku) z

časti parcely č. 6682 a už vôbec nie z neexistujúcej parcely č. 6682/1, ktorú im údajne mala predať
nevlastníčka O. H.. Žalovaná tak nepreukázala, že sa ujala držby v dobrej viere, a musela mať minimálne
pochybnosti o existencii vlastníckeho práva k Odskoku.

14. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že na pojednávaní 1. októbra 2024 mali

obe strany dostatok priestoru na predloženie svojich návrhov, vyjadrení k dôkazom a právnej stránke
veci. Žalovaná tvrdí, že záverečná reč nebola potrebná, pretože by len duplicitne zopakovala už
predtým prednesené skutočnosti. Dodáva, že záverečná reč nie je dôkazom a jej absencia nemôže
ovplyvniť rozhodnutie súdu, pričom žalobcovia ju podľa žalovanej spochybňujú len účelovo, aby oddialili
právoplatnosť rozsudku. Žalovaná trvá na svojej dobromyseľnosti vo vzťahu k držbe sporného pozemku,

o čom svedčí aj Rozhodnutie pozemkového úradu z roku 1993, ktorým bola schválená dohoda o
vydaní nehnuteľností uzatvorená jej rodičmi. Žalovaná argumentuje, že aj keby notárska zápisnica
N 74/2007 bola neplatná, stále by mohla predstavovať právny titul pre začiatok oprávnenej držby.
Zdôrazňuje, že na základe tejto zápisnice sa dôvodne domnievala, že jej vlastnícke právo k spornému
pozemku svedčalo už od roku 2008. Svoju držbu vykonávala nerušene viac ako desať rokov, až do

roku 2021, čím boli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva. Žalobcovia spochybňovali
platnosť notárskej zápisnice N 74/2007, avšak podľa žalovanej im v tomto prípade chýbal naliehavý
právny záujem. Notárska zápisnica totiž osvedčovala nadobudnutie vlastníckeho práva k väčšiemu
rozsahu nehnuteľností, než o aký sa žalobcovia vo svojej žalobe domáhali. Žalovaná spochybňuje
dedičské rozhodnutie z roku 1962, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú. Poukazuje na to, že pôvodná

parcela bola v roku 1968 prevedená kúpnou zmluvou na jej rodičov, čo dokladá aj katastrálna mapa
z roku 1969 a viaceré geometrické plány. Poukazuje tiež na to, že v čase socializmu prešli všetky
urbárske pozemky do vlastníctva JRD a I. C. nebol nikdy vlastníkom danej parcely. Uvádza, že rodičia
žalovanej vlastnili Rozhodnutie pozemkového úradu z roku 1993, ktoré schvaľovalo dohodu o vydaní
nehnuteľností. Z dôvodu chyby katastra, ktorý zmenu nezapísal, musela žalovaná v roku 2007 znova

osvedčovať vlastníctvo. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukázal
ich vlastnícke právo k spornému pozemku po roku 1968. Naopak, sami potvrdili, že rodičia žalovanej
užívali a oplotili túto časť pozemku viac ako 50 rokov. Podľa žalovanej žalobcovia účelovo vynechali
kľúčovú časť súdneho rozhodnutia z 2. marca 1989, ktoré síce určilo vlastníctvo I. C. k pozemku s
parcelným číslom 6682, avšak toto rozhodnutie odkazovalo na geometrický plán, ktorý už vtedy jasne

definoval, že sporný „odskok“ nebol súčasťou daného pozemku. Žalovaná ďalej uvádza, že je plne v
zhode s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý potvrdil, že to bola práve žalovaná strana, ktorá aktívne
predkladala dôkazy, čím nahrádzala nedostatočnú iniciatívu žalobcov. Žalobcovia podľa nej predložili len
list vlastníctva s chybne zapísanou výmerou. Správnosť tejto výmery potvrdilo OKI UGKK SR vo svojom
stanovisku zo dňa 18. apríla 2024, ktoré je súčasťou spisu. Z tohto stanoviska vyplýva, že skutočná

výmera pozemku žalobcov je 4282 m2 čo presne zodpovedá ploche, ktorú majú oplotenú, a to bez
sporného odskoku. Tento stav trvá minimálne od roku 1968. Žalovaná má za to, že kataster mal chybu
v listine opraviť okamžite a nemal čakať na výsledok súdneho sporu. Zároveň tvrdí, že predmetom
sporu nie je správna výmera pozemku, ale vlastníctvo k spornému odskoku, ktorý patrí k jej vlastnýmpozemkom. Ďalej spochybňuje geometrický plán, ktorý si nechali žalobcovia vyhotoviť, a považuje ho za
nový a neplatný, pričom tvrdí, že si žalobcovia na jeho základe neoprávnene nárokujú časť jej pozemku.
Žalovaná trvá na tom, že súd prvej inštancie správne posúdil situáciu a vykonal všetky potrebné dôkazy.

Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako správny a zároveň zaviazal žalobcov k
náhrade trov konania v plnej výške.

15. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia 1 a 2 odvolaciu repliku, pričom uviedli, že odmietajú
argumentáciu žalovanej, že by ich záverečná reč len duplicitne opakovala už prednesené skutočnosti,

alebo že záverečná reč nie je dôkazným prostriedkom. Poukazujú na to, že obsah záverečnej reči mohol
byť pre rozhodnutie kľúčový a akceptovanie názoru žalovanej by znamenalo zbytočnosť tohto inštitútu
v CSP. Žalobcovia tvrdia, že súd nesprávne posúdil dobromyseľnosť zo strany žalovanej. Poukazujú
na to, že žalovaná, ani jej právni predchodcovia, nikdy nepreukázali, že boli v dobrej viere, že im
sporný pozemok patrí. Žalobcovia zdôrazňujú, že hoci nespochybňujú dĺžku držby pozemku žalovanou,
absencia energie, znalostí zo strany ich právnych predchodcov v minulosti (spôsobená nedostatkom

právneho vedomia, energie a financií) ich teraz nediskvalifikuje v spochybnení platnosti nadobudnutia
vlastníctva žalovanou. Žalovaná vo svojom vyjadrení mylne uviedla, že žalobcovia nepredložili žiadny
dôkaz o svojom vlastníctve. Žalobcovia naopak opakovane predložili dokumenty, ktoré preukazujú ich
vlastnícke právo k pôvodným parcelám 6681 a 6682, z ktorých vznikla parcela 6681/3, ktorej súčasťou je
podľa nich aj sporný odskok. Tieto dôkazy zahŕňajú kúpnu zmluvu z roku 1936 pre parcelu 6681 a súdne

rozhodnutie z roku 1989 o určení vlastníckeho práva k parcele 6682 po ich zosnulom predchodcovi.
Žalobcovia odmietajú požiadavku žalovanej, aby predložili dôkaz o vlastníctve sporného odskoku v
katastri nehnuteľností, keďže práve spornosť vlastníctva je dôvodom súdneho konania. Okrem toho
žalobcovia tvrdia, že geometrický plán z roku 1971, na ktorý sa žalovaná odvoláva, bol vyhotovený pred
"zabratím" sporného odskoku a pôvodne nebol prijatý príslušným orgánom, pretože neexistovala platná

zmluva o prevode. Poukazujú na to, že tento plán naopak dokazuje, že pôvodné parcely 6681 a 6682
neobsahovaližiadnyodskok.Žalobcoviatiežargumentujú,žeosoba,odktorejmaliprávnipredchodcovia
žalovanej kúpiť pozemok v roku 1968, nikdy nebola jeho vlastníkom, a preto darovacia zmluva, ktorá
je základom osvedčenia o vydržaní, nemôže byť platná. Zdôrazňujú zásadu, že z nepráva nemôže
vzniknúťprávo.Žalobcoviarovnakospochybňujútvrdeniežalovanej,žeplombanalistevlastníctvasúvisí

s nesprávnou výmerou pozemku 6681/3. Podľa nich súd prvej inštancie nesprávne prijal argumentáciu
žalovanej, že odskok nebol nikdy súčasťou ich parcely, a nepreskúmal dostatočne dôkladne všetky
skutkové tvrdenia a genézu vlastníckych vzťahov. Žalobcovia trvajú na tom, že sporný odskok vznikol
zabratímčastibývalejparcelyč.6682rodičmižalovanej.Preukazujúsvojevlastníctvokpôvodnejparcele
6682, ktorá bola dedičstvom po ich prarodičoch a ktorej vlastnícke právo bolo platne nadobudnuté.

Žalobcovia svoje tvrdenia podporujú Rozsudkom súdu z roku 1989, ktorý potvrdzuje, že I. C., pradedo
žalobcov, bol v čase svojej smrti v roku 1961 vlastníkom nehnuteľnosti na pozemkovoknižnej vložke
XXX, kam sporný pozemok spadá. Okrem toho žalobcovia zdôrazňujú, že samotná žalovaná v liste z
októbra 2021 priznala, že parcela 6682, ktorej súčasťou je aj odskok, patrila starým rodičom žalobcov.
Žalovaná naopak uvádza niekoľko protichodných verzií o tom, ako mala pozemok získať – najprv od

starej mamy žalobcov, potom od miestneho pozemkového spoločenstva, neskôr darom od rodičov, ktorí
všaknebolijehovlastníkmi,anapokonvydržaním.Žalobcoviavšetkytietotvrdeniavyvracajú.Konkrétne,
argument o vydržaní spochybňujú s poukazom na zásadu Nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet (Nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám). Žalobcovia vysvetľujú, že
sporný odskok s rozmermi 2,77 m na šírku a približne 100 m na dĺžku bol "zobratý" rodičmi žalovanej z

ich parcely 6682, ktorá mala pôvodne 22,8 ára. Táto parcela, ktorú zdedili po starých rodičoch, sa ťahala
od ulice Q.. I. I. F. R. C.. Po rozdelení pôvodných parciel v roku 1988 a zameraní nového stavu geodetom
nastal nesúlad medzi právnym a skutočným stavom, čo potvrdil aj kataster, ktorý však nechal riešenie
na súd. Žalobcovia poukazujú na to, že všetky susedné pozemky sú bez "odskokov", čo potvrdzuje ich
nárok. Žalobcovia ďalej kritizujú argumentáciu súdu prvej inštancie, najmä s odkazom na neplatnosť

dokumentov,ktorépredložilažalovaná.Zdôrazňujú,žegeometricképlányapoľnénákresynepreukazujú
dobromyseľnosť žalovanej ani jej právnych predchodcov pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Poukazujú
na to, že geometrický plán, ktorý bol prílohou Osvedčenia o vydržaní, vyhotovil manžel žalovanej, ktorý
bol zároveň svedkom v spore. Navyše, na tomto pláne chýba výmera zabranej časti parcely 6682.
Žalobcovia odmietajú aj tvrdenie žalovanej, že sa od roku 2008 nedomáhali svojich práv. Dokazujú, že

aktívnekonajúminimálneodroku2017,keďprebehlodedičskékonanie.NavyšespochybňujúajDohodu
z roku 1965, ktorá podľa nich nehovorí o prevode vlastníctva, ale len o užívaní, a neobsahuje dostatočné
informácie o stranách a mieste. Záverom žalobcovia vysvetľujú, že napriek tvrdeniu žalovanej majú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Osvedčenia o vydržaní, ale len v rozsahu spornéhoodskoku, nie celého dokumentu. Súdna prax podľa nich podporuje ich nárok, pretože chcú dosiahnuť
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Zotrvávajú na všetkých svojich argumentoch a odvolacích
dôvodoch, pričom tvrdia, že súd prvej inštancie ani žalovaná sa s nimi dostatočne nevysporiadali.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

17. Prvou odvolacou námietkou žalobcov bolo znemožnenie uskutočňovať ich procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku toho, že súd prvej inštancie
neumožnil žalobcom predniesť záverečnú reč. Odvolací súd poukazuje na ust. § 182 veta prvá CSP,
v zmysle ktorého, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Je nepochybné, že upretie práva sporovej

strany predniesť záverečnú reč predstavuje zásah do základného práva strany na súdnu ochranu, práva
na spravodlivé súdne konanie a princípu rovnosti strán konania. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo
dňa 01.10.2024 vyplýva, že po tom, ako strany zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, uviedli aj to, že právo záverečnej reči nevyužívajú. Z audio nahrávky z pojednávania
odvolací súd zistil, že po tom, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, iba vyzval

strany konania, aby opustili pojednávaciu miestnosť pred tým, ako vyhlásil rozsudok vo veci samej. Je
teda zrejmé, že stranám konania neumožnil predniesť záverečnú reč.

18.Odvolacísúdpoukazujenato,účelomzáverečnejrečijestručnéavecnézhrnutieskutkovýchtvrdení,
vyjadrenie sa k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Záverečná reč nenahrádza

úkony, na ktoré bola strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania, pričom prezentované právne
názory strán by mali byť obmedzené na podstatu argumentácie. Z obsahu spisu je nepochybné, že po
tom, ako bola žaloba podaná dňa 22.08.2022 až do rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobcovia riadne
využívali svoje procesné práva vyjadriť sa k argumentácii žalovanej, ako aj ku všetkým prostriedkom
procesnej obrany, ktoré v konaní uplatnila, takisto mali možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,

na vytýčené pojednávania boli riadne volaní, zúčastňovali sa ich, bolo im umožnené sa k veci vyjadriť.
Na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.03.2023, na ktorom súd pojednávanie odročil na vyhlásenie
rozsudku, ktorým rozhodol ako prvým v poradí, riadne využili právo predniesť záverečnú reč, ktorá je
v zápisnice aj zaprotokolovaná. Po tom, ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/63/2023-250 rozsudok
prvý v poradí zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, bolo nariadené pojednávanie na deň

06.06.2024, ktorého sa žalobcovia vrátane ich právneho zástupcu riadne zúčastnili, vo veci sa následne
písomne vyjadrili podaním zo dňa 17.06.2024, ku ktorému doložili aj viaceré listinné dôkazy. Na základe
uvedeného odvolací súd konštatuje, že hoci žalobcom nebolo umožnené predniesť záverečnú reč pred
tým, ako bol vyhlásený napadnutý rozsudok, čím súd prvej inštancie procesne pochybil a zasiahol tak do
procesných práv žalobcov, avšak vzhľadom na to, že žalobcovia počas celého konania aktívne využívali

všetky procesné možnosti vyjadriť sa vo veci, predkladať dôkazy, zhodnocovať výsledky dokazovania
a opakovane sa vyjadrovali aj k právnej stránke veci, ďalej s poukazom na ust. § 390 CSP a s
prihliadnutím na to, že odvolací súd nemá možnosť uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie
v odvolacom konaní nijako napraviť, vychádzajúc aj z uvedeného účelu a podstaty záverečnej reči,
hodnotí, že súd prvej inštancie síce uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, avšak nestalo sa tak až v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.19. Odvolací súd preskúmal obsah odvolania žalobcov vo zvyšnej časti a dospel k záveru, že odvolatelia
sa v ňom obsiahlo venujú predovšetkým dôvodom, z ktorých považujú nadobúdací titul k sporným
parcelám žalovanej za neplatný, a to notársku zápisnicu N74/2007, NZ 9693/2007, na podklade ktorej

došlo k osvedčeniu právne významnej skutočnosti – vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Odvolatelia však opomínajú tú skutočnosť, že žalovaná je vedenou vlastníčkou dotknutých parciel,
pričom sú to práve žalobcovia, kto sa domáha určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva
v ich prospech. Preto dôkazné bremeno o preukázaní vlastníckeho práva svedčiaceho v prospech
odvolateľov ležalo na nich, akékoľvek spochybňovanie, či skutočne došlo k vydržaniu vlastníckeho práva

žalovanou (osvedčené notárskou zápisnicou) by malo právny význam až v prípade preukázania, že
skutočnými vlastníkmi dotknutých pozemkov sú práve odvolatelia. Súd prvej inštancie správne poukázal
v bode 21. odôvodnenia rozsudku na to, že esenciálnou povinnosťou žalobcov bolo preukázanie
existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zo záverov súdu prvej inštancie je nepochybné, že
sa tak nestalo, pričom po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu spisu v kontexte odvolacej
argumentácie žalobcov, odvolací súd nemá dôvod so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými

v napadnutom rozsudku nesúhlasiť.

20. Odvolatelia namietali, že parcelu č. 6682, z ktorej podľa tvrdení odvolateľov pochádzajú sporné
parcely, nadobudli ich právni predchodcovia dedením po I. C., vzápätí uvádzajú, že ich stará mama –
B. C. J. K., vlastnícke právo k uvedenej parcele nadobudla vydržaním, lebo jej právni predchodcovia

ju nerušene a dobromyseľne užívali viac ako 10 rokov. Vlastnícke právo svojho právneho predchodcu
odvodzujú z rozsudku súdu zo dňa 02.03.1989, č. k. 7C/263/88-22, z ktorého vyplýva, že je I. C. je
vlastníkom nehnuteľnosti vedenej vo vl. č. XXX parc. č. 6682. Z tejto parcely č. 6682 mal vzniknúť
„odskok“ o šírke 2,77 m a dĺžke cca 100 m (odvolatelia neuvádzajú, ako mal tento „odskok“ vzniknúť),
pričom po dokúpení parc. č. 6681 starými rodičmi žalobcov, rodičia žalobcov pri výstavbe rodinného

domu tieto parcely rozdelili, čím vznikol dvor s domom parc. č. 6681/5 a záhrada parc. č. 6681/3. Sporný
odskok si údajne neoprávnene ohradili rodičia žalovanej a geodet následne pri zameraní v r. 1988
zameral aktuálny stav pozemkov odvolateľov bez zabratej časti. S uvedenou argumentáciou žalobcov
prezentovanou pred súdom prvej inštancie, sa tento vyčerpávajúco vysporiadal najmä v bodoch 23.
– 25. odôvodnenia rozsudku, kde vysvetlil, že hoci z rozsudku č. k. 7C/263/88-22 vyplýva, že ku dňu

svojej smrti dňa XX.XX.XXXX bol I. C. vlastníkom nehnuteľnosti v PKV č. XXX parc. č. 6682 a 6683
v časti identifikovanej a novooznačenej geometrickým plánom č. 244-246-0404-88 vyhotoveným dňa
27.07.1988 ako parc. č. 6681/5 zast. plocha o výmere 856 m2 a parc. č. 6681/3 záhrada o výmere 4.282
m2 (č. l. 286) - teda výmera pozemku parc. č. 6681/3 činila 4.282 m2, čo nekorešponduje so zápisom
výmerynaLV,kdejeuvedenávýmera5.426m2–tentorozdielvšakspoľahlivovysvetlilkatastrálnyodbor

OÚ v Galante, ktorý ozrejmil, že údaj o výmere v rozsudku preškrtol ceruzkou neznámy subjekt a dopísal
výmeru v rozsahu 5.426 m2. Tento postup bol vyhodnotený ako nesprávny a nezákonný. Odvolací súd
hodnotí, že z uvedeného možno nepochybne uzavrieť, že z dokazovania nevyplynulo, že parcela č.
6681/3, ktorá mala pôvod aj v parc. č. 6682 z PKV č. XXX by mala mať v skutočnosti väčšiu výmeru,
než sa uvádza v predmetnom rozsudku a konzumovať tak sporný susediaci „odskok“ predstavujúci

predmetné parc. č. 6684/7 a 8 zapísané vo vlastníctve žalovanej. Odvolací súd zdôrazňuje, že z výroku
aniodôvodneniarozsudkuč.k.7C/263/88-22nevyplýva,akúvýmerumalamaťpôvodnáparc.č.6682.Aj
na samotnom geometrickom pláne (č. l. 67), ktorý sa však podľa vyjadrenia OÚ Galanta (č. l. 144) našiel
len vo všeobecnej dokumentácii OÚ, avšak nebol súčasťou rozsudku č. k. 7C/263/88-22, lebo tento sa
zachoval bez príloh a bez (nesprávne) opravenej výmery, je v grafickom znázornení jasne viditeľné, že

„odskok“ existoval už v tomto čase (zakreslený t.č. v šírke 2,9 m a dĺžke 111,80 m), pričom je zjavne
súčasťou parciel č. 6684/2 a 6684/1, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej, teda nie súčasťou
parcely č. 6681/3. Je teda nelogické a vnútorne si odporujúce aj to tvrdenie odvolateľov, že sporný
„odskok“ vznikol zabratím časti bývalej parc. č. 6682 rodičmi žalovanej, keď tento „odskok“ je graficky
znázornený už v geometrickom pláne č. 244-246-0404-88, ako súčasť parciel č. 6684/2 a 6684/1, ku

ktorýmžalobcoviasvojevlastníckeprávonetvrdiaaninepreukazujúzazohľadneniatoho,žegeometrický
plán mal byť súčasťou samotného rozsudku č. k. 7C/263/88-22, od ktorého odvodzujú žalobcovia svoje
vlastnícke právo (a to napriek tomu, že v tomto geometrickom pláne sa uvádza výmera pozemku parc.
č. 6681/3 v rozsahu 5.426 m2). Odvolací súd poukazuje aj na výkaz výmer tohto geometrického plánu,
kde je uvedené parc. č. 6681/3 nevznikla len pôvodnej parc. č. 6682, ale aj z parc. č. 6681, pričom

pôvodná výmera parc. č. 6682 mala byť len 2.280 m2. Následne OÚ vo svojom stanovisku uviedol,
že výmera na LV bola uvedená nesprávne a podľa rekonštrukcie výmery parc. č. 6681/3, by táto mala
byť len 4.404 m2, teda ešte menej ako bolo uvedené v rozsudku č. k. 7C/263/88-22. V odvolaní však
žalobcovia uvedené závery súdu prvej inštancie postavené aj na stanovisku OÚ Galanta katastrálnyodbor nijako nespochybňujú, ani neuvádzajú v čom by jeho právne posúdenie nemalo byť správne, nie
je teda odvolaciemu súdu vôbec zrejmé, na podklade akého právneho titulu mali právni predchodcovia
nadobudnúť vlastnícke právo k parcelám, ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva sa domáhajú.

21. Ako odvolací súd uviedol vyššie, prevažná časť odvolacej argumentácie je zameraná na
spochybnenie nadobúdacieho titulu žalovanej, a to vydržaním na podklade notárskej zápisnice
N74/2007, NZ 9693/2007. Odvolatelia namietajú, že by darovacia zmluva, ktorá tvorí podklad
osvedčeniaovydržaníbolapravdiváaplatná(neuvádzajúvakomsmere),spochybňujú,žebyichprávna

predchodkyňa mala kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.1968 odpredať právnym predchodcom žalovanej
„odskok“predstavujúcispornéparcely,ďalejto,žežalovanáanijejprávnypredchodcovianemohlivstúpiť
do oprávnenej držby sporných pozemkov, teda nemohli byť ani ich dobromyseľnými držiteľmi. Odvolací
súd v tomto smere pripomína, že právne skutočnosti, ktorými žalovaná osvedčovala vydržanie svojho
vlastníckeho práva boli právne významné pri splnení zákonných podmienok vydržania vlastníckeho
práva, ktoré bol t.č. oprávnený vykonať aj notár, následkom čoho aj došlo aj vydaniu uvedenej notárskej

zápisnice a následnému zápisu vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností. Právnym
titulom, od ktorého žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo je teda práve táto notárska zápisnica,
pričom žalobcovia aj v odvolaní výslovne uvádzajú, že nespochybňujú dĺžku trvania držby sporného
„odskoku“ zo strany žalovanej a jej právnych predchodcov, pričom túto záležitosť (zrejme mali na mysli
určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám) dlhodobo neriešili pre absenciu právneho vedomia

a energie. Súd prvej inštancie tak správne v bode 38. odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že
žalovaná bola v oprávnenom presvedčení, že jej svedčí vlastnícke právo od roku 2008, kedy bola
zápisnica opravená, a to až do r. 2021, kedy bola prvý raz oslovená zo strany žalobcov. Teda ak
by žalobcovia aj preukázali (čo sa nestalo), že sa stali vlastníkmi sporných parciel oni, alebo ich
právni predchodcovia, pokiaľ sa určenia vlastníckeho práva nedomáhali v 10 ročnej dobe (§ 134 OZ -

oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť) odo dňa, kedy nehnuteľnosti nadobudla žalovaná podľa notárskej zápisnice N74/2007,
NZ 9693/2007, učinili tak neskoro a už len tento samotný dôvod by postačoval na zamietnutie žaloby.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa odvolacou argumentáciou
smerujúcou k spochybneniu splnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva zo strany žalovanej

a takisto konštatuje, že ani nebol dôvod na posúdenie uvedeného ako predbežnej otázky zo strany súdu
prvej inštancie.

22. V ďalšej časti odvolania žalobcovia uvádzajú, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalovanej, že
„odskok“nikdynetvorilsúčasťžalobcamivlastnenejparcelyč.6681/3.Vskutočnostivšakžalovanápodľa

názoru žalobcov účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na obsah spisu, z ktorého je zrejmé, že žalovaná na svoju procesnú obranu vystupovala veľmi aktívne
a predkladala množstvo listinných dôkazov, preukazujúcich jej vlastnícke právo k sporným parcelám.
Samotná skutočnosť, že žalobcovia s právnym názorom žalovanej nesúhlasia, alebo spochybňujú
splnenia podmienok na vydanie osvedčenia právne významnej skutočnosti – vydržania vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam notárskou zápisnicou neznamená, že by žalobkyňa účinne nepoprela skutkové
tvrdenia žalobcov. Naopak, žalovaná hneď vo vyjadrení k žalobe okrem obsiahleho zdôvodnenia
histórie nadobudnutia pozemkov a uvedenia vlastných skutkových tvrdení vrátane predloženia listinných
dôkazov, výslovne uviedla, že žalobcovia na preukázanie svojho domnelého vlastníckeho práva
nepredložili žiadne listinné dôkazy, z čoho je potrebné vyvodiť, že výslovne poprela aj to, že by parcely

tvoriace sporný odskok mali tvoriť súčasť parcely č. 6681/3 vo vlastníctve žalobcov.

23. Pokiaľ ide o nesprávnosť výmery parc. č. 6681/3, ako aj námietok odvolateľov vo vzťahu k výmere
sporného „odskoku“ a toho že jeho výmera nezodpovedá rozdielu v nesprávnosti zápisu, odvolací
súd dáva do pozornosti stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č. l. 272), z ktorého je

zrejmé, že poukazuje na korektnosť určenia výmery v rozsahu 4.282 m2 vychádzajúc z celého radu
listín a dostupných informácií (poľný náčrt z r. 1974, zameranie skutočného stavu z r. 1976, súpis
parciel z r. 1982, ako aj viaceré mapové listy, z ktorých výmera zodpovedá výrokovej časti rozsudku
č. k. 7C/263/88-22) a navyše historicky dokumentuje existenciu tohto „odskoku“ najmenej od r. 1971,
teda dávno pred tým, než bol vydaný rozsudok č. k. 7C/263/88-22. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadnu

z uvedených informácií, ktoré sa stali podkladom aj pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolatelia
hodnoverným spôsobom nespochybnili, ani nijako nevyvrátili.24. Polemiku odvolateľov o tom, prečo si súd neosvojil aj náčrt z geometrického plánu č. 278-504-762-71
z roku 1971, kde na pôvodnom nákrese sú všetky parcely v jednej línii, hodnotí odvolací súd ako
nevýznamnú. Odvolatelia mali zjavne na mysli geometrický plán na č.l. 101, kde sa vpravo nachádza

zakreslenie parcely č. 6682 bez „odskoku“, t.j. hranicou prebiehajúcou súbežne s hranicami susediacich
parciel. Odvolací súd poukazuje na to, že z uvedeného geometrického plánu určeného podľa popisu na
rozdelenie parc. č. 6683/1 a 6684/1 je zrejmé, že sporný odskok už v danom čase existoval ako súčasť
parcely č. 6684/2 (č. l. 102) a mapka (v zmenšenom stave vpravo na č. l. 101), na ktorú poukazujú
žalobcovia, je pravdepodobne historickým zákresom pôvodnej mapy, pričom nie je zrejmé z ktorého

roku pochádza a navyše parc. č. 6682 je na ňom zakreslená z opačnej strany parc. č. 6683/1 (t. č. vo
vlastníctve žalobcov), teda nie z tej strany, ktorá susedí s parc. č. 6684/2 (t.č. vo vlastníctve žalobkyne)
a kde sa v súčasnosti nachádzajú sporné parcely, tzn. jej pôvodné zakreslenie ani nemôže mať nijaký
súvis so sporným „odskokom“.

25. Preskúmaním napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

týkajúce sa žalobcami v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky
oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnutý rozsudok tak

nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd s poukazom na § 387 CSP napadnutý rozsudok vo
výroku I., včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade
trov prvoinštančného konania, potvrdil.

27. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

28. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči odvolateľom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže

podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a

uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania (§ 435 CSP).