Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-41C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223202224
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7223202224.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobkyne : A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX,

bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G., zastúpená JUDr. Martinom Fabiánom , advokátom, so sídlom Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému : H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX I., zastúpený
JUDr. Ing. Andreou Krigovskou, advokátkou, so sídlom Alejova 2 (budova VsFZ), 040 11 Košice , v spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u je podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
k nehnuteľnosti: štvorizbový byt č. 6 na 3.poschodí vo vchode č. 3 v obytnom dome súpisné číslo
XXXX nachádzajúceho sa na pozemkoch registra „C“ parc.č.3641, parc.č. 3642, parc.č. 3643, parc.č.

3644, parc.č. 3640, parc.č. 3639, na ulici I. X D. I. , ako aj k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na priestore domu súpisné
číslo XXXX vo veľkosti 991/100000 z celku, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX , katastrálne územie :
Južné mesto, obec : Košice-Juh, okres I. J., vedeného Okresným úradom Košice, odbor katastrálny.
II. Súd v y p o r i a d a v apodielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovaného k nehnuteľnosti - štvorizbového bytu č. 6 na 3.poschodí vo vchode č.3 v obytnom
dome súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na pozemkoch registra „C“ parc.č. 3641, parc.č. 3642,

parc.č. 3643, parc.č. 3644, parc.č. 3640, parc.č. 3639, na ulici I. X D. I., ako aj k bytu prislúchajúceho
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve domu súpisné číslo 1027 vo veľkosti 991/100000 z celku, ktoré sú zapísané na LV č.
XXXXX kat.územie : Južné Mesto, obec : Košice-Juh, okres : I. J., vedený na Okresnom úrade Košice,
odbor katastrálny, a to predajom uvedenej nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený
medzi strany sporu s týmito podielmi : žalobkyni vo veľkosti 1 a žalovanému vo veľkosti 1.
III. Žalobkyňa a žalovaný preberajú zodpovednosť v celom rozsahu za
splatenie zostatku neuhradeného úveru v Tatra banke a.s. zo Zmluvy o splátkovom úvere č.5118013386

zo dňa 26.3.2018 rovným dielom, t.j. žalobkyňa v rozsahu 1 a žalovaný taktiež v rozsahu 1.

IV. Zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadnej
zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Vzájomnú žalobu žalovaného titulom zaplatených mesačných splátok
viažúcich sa na hypotekárny úver č. 5118013386 v sume 4.938,30 eur a kompenzačnú (započítaciu)
námietku žalobkyne v y l u č u j e na samostatné konanie.
VI. O povinnosti zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok zo
žaloby a zo vzájomnej žaloby súd rozhodne osobitným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 21.3.2023 žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal jej
podielové spoluvlastníctvo so žalovaným k nehnuteľnosti popísanej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Podanie žaloby zdôvodnila tým, že na základe predbežného zisťovania v realit-
ných kanceláriách je všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vo výške cca 180.000eur, teda
všeobecná hodnota jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 z celku vo výške 90.000 eur. Rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 19P/308/2018 zo dňa 17.5.2019 bolo jej manželstvo so žalovaným
rozvedené, rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 10.6.2019. Týmto dňom

zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. So žalovaným sa snažila o uzavretie mimosúdnej
dohody o vyporiadaní BSM, naposledy na základe výzvy zo dňa 18.11.2021. Po viac ako troch
rokoch od zániku ich BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, ani rozhodnutím súdu a ani nebol
podaný návrh na vyporiadanie BSM. S poukazom na ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
uplynutím zákonom stanovenej lehoty sú odo dňa 10.6.2022 nehnuteľnosti v podielom spoluvlastníctve

a ich podiely sú rovnaké. Následne písomnou výzvou zo dňa 30.9.2022 sa pokúsila o uzatvorenie
mimosúdnej dohody o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. So žalovaným sa nedokázala
dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti neužíva
a keďže má v súčasnosti zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti, nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovaným. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné.

3. Žalobkyňa k žalobe predložila Ponuku realitnej kancelárie Realitysk, Návrh na
mimosúdnu dohodu zo dňa 30.9.2022, Návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 18.11.2021, Návrh na
mimosúdnu dohodu zo dňa 4.3.2021, Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX kat.územia Južné mesto zo
dňa 20.3.2023.

4. Vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 11.8.2023 žalovaný súhlasil so zrušením podielo-
vého spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom navrhovaným žalobkyňou, teda prikázaním do
výlučného vlastníctva žalovaného. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalobkyne. Podľa žalobkyne je všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 180.000 eur

a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne predstavuje sumu 90.000 eur. Z prílohy žaloby, ktorú
žalobkyňa označila ako ponuky realitných kancelárií vyplýva, že predbežné zisťovanie žalobkyňou bolo
realizované výlučneprostredníctvomrealitnéhoportálu. Takétoohodnoteniepreúčelysúdnehokonania
je
neprijateľné, nevychádza zo stavu a zariadenia konkrétnej nehnuteľnosti , ale porovnáva nehnuteľnosti

bez znalosti ich presnej polohy, technického stavu a umiestnenia v rámci bytového domu. V ponuke
realitných kancelárií je zohľadnená už aj provízia samotnej realitnej kancelárie , ktorá štandardne
dosahuje výšku 5-7 % a zverejnená suma nezohľadňuje skutočnú cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť
nakoniec predaná. Žalovaný pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti – bytu č. 6
s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na pozemku parc. C KN číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX F. K. I. L. XX I. , v k.ú. Južné Meseto, obec Košice-Juh, okres Košice IV zadal vypracovanie
znaleckého posudku znalkyni J. M. A., znalkyni v odbore Stavebníctvo, v odvetviach Pozemné stavby
a Oceňovanie nehnuteľností. Znalkyňa znaleckým posudkom č. 64/2023 stanovila všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti na sumu 151.000 eur. S poukazom na ust. § 209 CSP žalovaný predkladá ako dôkaz

súkromný znalecký posudok č. 64/2023 vypracovaný Ing. Ľudmilou Jurovou.
Zároveň žalovaný predložil vzájomnú žalobu, a to z dôvodu, že od momentu zániku manželstva so
žalobkyňou výlučne uhrádza splátky hypotekárneho úveru č. 5118013386, ktorý je úverom spoločným.
Od zániku manželstva dňa 10.6.2019 do 15.5.2023 zo svojich výlučných prostriedkov uhradil splátky
spoločného hypotekárneho úveru č. 5118013386 v celkovej výške 13.286,89 eur, uhradil splátky

hypotekárneho úveru aj za mesiace jún a júl 2023 . Splátky viažúce sa na predmetný hypotekárny úver
hradí od momentu zániku manželstva, počnúc mesačnou splátkou za jún 2019, zo svojich výlučných
prostriedkov, čím mu vznikol regresný nárok voči žalobkyni , a to v rozsahu zaplatených mesačných
splátok viažúcich sa na hypotekárny úver č. 5118013386, v ktorom sú sporové strany v právnom
postavení spoludlžníkov. Počnúc splátkou za mesiac august 2020 uhradil spolu 36 splátok po 274,35

eur, čo predstavuje spolu sumu 9.876,60 eur. Suma predstavujúca regresný nárok, ktorý si vzájomnoužalobou voči žalobkyni uplatňuje, je v súvislosti s § 101 Občianskeho zákonníka počítaná od mesačnej
splátky za mesiac august 2020, a tak výška vzájomnou žalobou uplatneného nároku predstavuje sumu
4.938,30 eur. Keďže žalobkyňa doteraz neuhradila mu pomernú časť mesačných splátok , počnúc

splátkou za mesiac august 2020, dostala sa so splnením svojho záväzku do omeškania, následkom
čoho mu vzniklo právo na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 nar.
vlády SR č.87/1995 Z.z., a to v nasledujúcej výške :
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.8.2020 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 15.9.2020 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 274,35 eur od 16.10.2020 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 15.11.2020 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.12.2020 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.01.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.02.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.03.2021 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.04.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.05.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.06.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.07.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 17.08.2021 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 17.09.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.10.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.11.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.12.2021 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.01.2022 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.02.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.03.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 15.04.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 18.05.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.06.2022 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.07.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 274,35 eur od 16.08.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 274,35 eur od 17.09.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 274,35 eur od 18.10.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.11.2022 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.12.2022 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 7,50% ročne zo sumy 274,35 eur od 17.01.2023 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.02.2023 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.03.2023 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 274,35 eur od 18.04.2023 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.05.2023 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 274,35 eur od 16.06.2023 do zaplatenia,
-úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 274,35 eur od 18.07.2023 do zaplatenia.
Taktiež žalovaný žiadal priznať náhradu trov konania.

5. K Vyjadreniu k žalobe a ku Vzájomnej žalobe žalovaný predložil : Potvrdenie
B.N.zodňa6.6.2023oúhradáchvprospechHypotékyč.5118013386, Pohybynabežnomúčte–export
Internet bankingu názvu účtu : B. H., Návrh na mimosúdnu dohodu-odpoveď A. O. A. zo dňa 8.4.2021,
Znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne J. M. A. zo dňa 21.5.2023 vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty bytu č. 6 s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

v bytovom dome súp.č. 1027.

6. V replike zo dňa 11.9.2023 sa žalobkyňa nestotožnila s tvrdením žalovaného,
v zmysle ktorého nemala záujem uzatvoriť so žalovaným mimosúdnu dohodu. Komunikácia prebiehala
medzi právnym zástupcom žalobkyne a právnym zástupcom žalovaného JUDr. Andreou Janovou,

dôkazom čoho je predložená emailová komunikácia. Ako vyplýva z obsahu e-mailovej komunikácie
so žalovaným sa opakovane snažila mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní ich spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, a to ešte v čase, keď boli predmetné nehnuteľnosti súčasťou ich BSM
so žalovaným, ktoré návrhy na uzavretie mimosúdnej dohody však žalovaný opakovane odmietal. Aj popodaní žaloby mala záujem sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť, spolu s listom zo dňa 21.3.2023
zaslala žalovanému kópiu žaloby, žalovaný jej však nezaslal
žiadnu odpoveď. So všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti vo výške 151.000 eur nesúhlasí,

považuje je za neprimerane nízku a so závermi ZP č. 64/2023 sa žalobkyňa nestotožňuje. keďže
nezodpovedá súčasným všeobecným hodnotám nehnuteľností, sumu 151.000 eur považuje za
značne podhodnotenú. Pokiaľ v priebehu súdneho konania nedôjde k dohode sporových strán vo
vzťahu k všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností, žalobkyňa navrhuje ustanoviť znalca za
účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa predkladá ako dôkaz

súčasné inzeráty realitných kancelárií, ktoré predstavujú relevantný dôkazný prostriedok na preukázanie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností, za ktorú sa v súčasnej dobe predávajú obdobné nehnuteľnosti -
byt, ako je aj byt, ktorý je predmetom tohto konania. Z predložených dôkazov vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľností , s obdobnou podlahovou plochou t.j. približne 67 m2 a v obdobnej lokalite (t.j.
Košice-Juh) , sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 170.000 eur.
K Vzájomnej žalobe - k uplatneným úrokom z omeškania žalobkyňa uviedla, že na zaplatenie úrokov

z omeškania vzniká žalobcovi ako veriteľovi voči nej ako dlžníkovi nárok až v momente , kedy sa
dostane do omeškania so zaplatením hlavného záväzku , t.j. v tomto prípade žalobcom požadovanej
sumy 4.938,30 eur. Nakoľko žalovaný žalobkyňu na zaplatenie predmetného hlavného záväzku
– istiny pred podaním predmetnej žaloby nevyzval ( a na jej zaplatenie bola prvýkrát vyzvaná až
doručením predmetnej vzájomnej žaloby), nemohla byť v omeškaní so zaplatením požadovanej istiny

od augusta 2020, čím žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania
za obdobie od 16.8.2020 do budúcna tak, ako to žalovaný špecifikoval. Žalobkyňa tak považuje
žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie do 4.9.2023, t.j. za obdobie
pred doručením jej vzájomnej žaloby za nedôvodný, žalovaný dlhodobo býva v byte , ktorého je
podielovou spoluvlastníčkou s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, na kúpu ktorého bol

použitý hypotekárny úver, pričom z užívania predmetného bytu ju žalovaný vylúčil a za užívanie jej
spoluvlastníckeho podielu jej nehradí náhradu.

7. K replike žalobkyňa predložila Určenie trhovej ceny nehnuteľnosti zo dňa
18.5.2022 vypracované Realitnou kanceláriou TOPELITY , List právneho zástupcu žalobkyne zo dňa

21.3.2023 vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, e-mailovú komunikáciu žalobkyne
a A. A..

8. V duplike zo dňa 19.10.2023 žalobkyňa oznámila súdu, že s ohľadom na
účelnosť a hospodárnosť konania je ochotná pristúpiť na dohodu, pokiaľ by sa sporové strany ohľadom

určenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností dohodli na kompromisnom riešení, v rámci
ktorého by všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená na sumu 160.000 eur.

9. V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 14.2.2024 . Z dôvodu, že na
strane žalovaného došlo k ukončeniu právneho zastúpenia a k prevzatiu zastúpenia novým právnym

zástupcom, súd pojednávanie odročil na 22.3.2024.

10. Žalovaný v podaní zo dňa 18.3.2024 namieta, že žalobkyňa stále navrhuje iný
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pôvodne v žalobe žiadala prikázať nehnuteľnosť
žalovanému a vyplatiť jej sumu 90.000 eur, aktuálne žiada prikázať nehnuteľnosť do svojho vlastníctva

s tým, že uhradí žalovanému 67.500 eur (vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti 135.000 eur). Pritom
podľa ZP č. 64/2023 vypracovaného znalkyňou J. M. A. je 151.000 eur, ktorú sumu považovala
žalobkyňa za nízku v podaní zo dňa 11.9.2023, následne v podaní zo dňa 19.10.2023 už vyjadrila
súhlas s hodnotou nehnuteľnosti 160.000 eur a v prípade zmeny žalobného návrhu už jej vyhovuje
suma 135.000 eur. Žalobkyňa si tak hodnotu nehnuteľnosti prispôsobuje , zmenu žalobného návrhu

odôvodňuje zisteniami ohľadom majetkových pomerov na strane žalovaného, , pritom sama žiadala
o oslobodenie od SP z dôvodu svojich majetkových pomerov. V tejto nehnuteľnosti má žalovaný
vytvorený domov a tento domov tam má vytvorený aj spoločný maloletý syn žalobkyne a žalovaného
Ronald, ktorý je toho času v ich striedavej osobnej starostlivosti. Žalobkyňa v žalobe zo dńa 21.3.2023
sama uviedla, že už má zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti , u svojho terajšieho partnera.

Žalovaný nemá možnosť zabezpečiť si iné bývanie , v nehnuteľnosti má so synom vytvorený svoj
domov, preto v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva
žalobkyne. Žalovaný riadne spláca spoločný úver, ak aj platby spojené s užívaním nehnuteľnosti ,
na ktoré žalobkyňa preukázateľne od počiatku ich vzťahu neprispela nijakou sumou a teraz žiada,aby nehnuteľnosť súd prikázal do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný uvádza, že dôvod neuzavretia
mimosúdnej dohody nebol na strane žalovaného, keďže tento mal záujem sa mimosúdne dohodnúť ,
avšak každý jeho návrh bol žalobkyňou zavrhnutý. Bola to práve žalobkyňa, ktorá naťahovala

mimosúdne rokovania.

11. Z dôvodu nedodržania 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania na žiadosť
žalobkyne a so súhlasom žalovaného bolo pojednávanie odročené na 22.5.2024.

12. Na podanie žalovaného zo dňa 18.3.2024 (bod 10) reagovala žalobkyňa , kde
zdôvodnila, prečo súhlasila aj so sumou 151.000 eur, aj so sumou 125.000 eur (i keď súčasná
reálna hodnota je 135.000 až 140.000 eur), napriek tomu nebol žalovaný ochotný uzatvoriť akúkoľvek
mimosúdnu dohodu . Dôvodom, prečo nedošlo doteraz k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, nebol cena
predmetných nehnuteľností, ale skutočnosť, že žalovaný je v súčasnej dobe nezamestnaný a nemá
žiadne finančné prostriedky, z ktorých by ju mohol vyplatiť, čo výslovne potvrdil aj na poslednom

pojednávaní dňa 22.3.2024 a predmetná skutočnosť bola a dôvodom, prečo zmenila svoj pôvodný
návrh a v súčasnej dobe navrhuje, aby byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva.
K argumentácii žalovaného vo vzťahu k mal. synovi uviedla, že ich mal. syn tohto roku dosiahne 16
rokov, pôjde študovať na strednú školu, je zverený do striedavej osobnej starostlivosti, a bola nútená
po tom, čo ju žalovaný donútil opustiť spoločný byt, vytvoriť pre ňu a pre syna nový domov a ich

maloletý syn, ktorý mal vtedy 11 rokov, bol práve z dôvodov na strane žalovaného nútený v tom čase
zvyknúť na nový domov u nej, takže rovnako predmetnú argumentáciu s poukazom na tieto skutočnosti
považuje zo strany žalovaného za účelovú. Syn si môže aj v súčasnej dobe zvyknúť na nový domov,
ktorý mu vytvorí žalovaný so svojou družkou, s ktorou podľa vyjadrenia mal.syna chystajú svadbu.
Jediným cieľom žalovaného je naťahovanie času z dôvodu, že žalovanému vyhovuje doterajší stav,

kedy bezodplatne užíva aj jej spoluvlastnícky podiel na byte, v užívaní ktorého jej bráni. Za situácie,
že byt by bol prikázaný do jej vlastníctva, bezprostredne po právoplatnom rozhodnutí bude tento byt
predaný tretej osobe, pričom z prevzatej kúpnej ceny vyplatí v celom rozsahu existujúci úver v B. ,
v prospech ktorej je zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam , ako aj v súdom stanovenej lehote
bude žalovanému vyplatená finančná náhrada. (podľa všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností

v čase rozhodnutia súdu, ktorá je v súčasnej dobe minimálne vo výške 135.000 eur). V súčasnej
dobe má vážneho záujemcu o kúpu predmetného bytu, ktorý je ochotný uhradiť preddavok na kúpnu
cenu. Časť predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu chcela prenajať tretej
osobe od 1.2.2024, k čomu z dôvodu okolností na strane žalovaného nedošlo. K tomu vyzvala aj
žalovaného výzvou zo dňa 10.1.2024, ktorý s návrhom nesúhlasil. Vzhľadom na uvedené si uplatňuje

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu a ako prostriedok procesnej obrany vznáša kompenzačnú (započítaciu) námietku , a to
až do výšky žalovaným uplatňovaných peňažných nárokov v tomto súdnom konaní, a to vzhľadom
na to, že ku dnešnému dňu voči žalovanému eviduje splatnú pohľadávku v celkovej výške 9.600
eur. V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že priemerná cena prenájmu nehnuteľnosti s obdobnou

výmerou a v obdobnej lokalite ako nehnuteľnosť – byt , ktorý je predmetom tohto súdneho konania,
patriaci do podielového spoluvlastníctva so žalovaným, je na základe inzercií na internetových portáloch
zameraných na predaj a prenájom nehnuteľností v súčasnosti vo výške približne 800 eur mesačne .
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatňuje za obdobie dvoch rokov pred dňom podania
tohto návrhu v celkovej výške 9.600 eur (t.j. 24 x 400 eur). V zmysle vzájomnej žaloby žalovaného

zo dňa 11.8.2023 v celkovej výške 4.938,30 eur, vznáša žalobkyňa kompenzačnú (započítaciu )
námietku , a to až do výšky žalovaným uplatňovaných peňažných nárokov v celkovej výške 4.938,30
eur. Zároveň žalobkyňa navrhuje, aby súd nároky žalovaného v tomto súdnom konaní voči žalobkyni
vcelkovejvýške4.938,30eur,akajžalobkyňouuplatnenénárokynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
voči žalovanému formou kompenzačnej námietky vylúčil na samostatné konanie.

13. Žalobkyňa predložila Inzeráty byty Košice-Juh, List právneho zástupcu
žalobkyne zo dňa 10.1.2024 adresovaný žalovanému, Odpoveď žalovaného zo dňa 5.2.2024.

14. Súd uvádza, že obrana žalovaného v podaní zo dňa 22.4.2024 spočíva v tom, že

predmetnú nehnuteľnosť obýva 9 rokov, v tejto má vytvorený svoj domov a spoločný syn prežil v tomto
byte väčšiu časť svojho života a rovnako má tam svoj domov. Návrhy žalobkyne sú v rozpore so
záujmami ich spoločného maloletého dieťaťa. Ceny nehnuteľností, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojich
podaniach, sú len jej odhadmi a do konania na rozdiel od žalovaného, nepredložila žiadne relevantnévyjadrenie realitnej kancelárie či ZP. Žalobkyňa opakovane poukazuje na finančnú situáciu žalovaného,
pritom sama v konaní nepreukázala svoje majetkové pomery . Z jej príjmov, ktoré sú obsiahnuté
v súdnom spise, je zrejmé, že jej finančná situácia je pravdepodobne veľmi podobná ako u žalovaného,

preto nie je dôvod, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalobkyne z titulu jej nemajetnosti.
I tvrdenia žalobkyne ohľadom predaja bytu tretej osobe, vyplatenia úveru a náhrady žalovanému zostali
len v rovine tvrdení , bez dôkazov. Žalobkyňa si u žalovaného dlžné nájomné nikdy neuplatňovala
a považuje to len za reakciu na ním uplatňovaný regresný nárok , ktorý si uplatnil vzájomnou žalobou
a ktorý žalovaný nepochybne preukázal , keďže vychádza z reálne uhradených splátok spoločného

hypotekárnehoúveru. Žalobkyňaabsolútneneberieohľadnapotrebyichspoločnéhosyna, keďuviedla,
že tak ako si zvykol na zmeny v minulosti, zvykne si aj teraz. To, že maloletý Ronald bude mať 16 rokov
a nastúpi na strednú školu , neodôvodňuje konanie žalobkyne smerom k tomu, aby maloletý stratil svoj
domov, v ktorom sa cíti bezpečne. Ide stále o dieťa, naviac dieťaťom v striedavej osobnej starostlivosti.
Jednou z istôt je jeho domov, miesto kde sa môže vždy vrátiť a kde sa cíti v bezpečí. Takýto domov má
maloletý v predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej vyrastal najskôr v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi

a neskôr po ich rozvode so svojim otcom. V súvislosti s tým poukazuje na ust. § 142 ods. 2 OZ, kedy
súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Poukazuje na judikatúru NS SR, na uznesenie
sp.zn. 6Cdo 279/2012 zo dňa 14.11.2023, publikovanú v zbierke stanovísk NS SR 10/2014 , v ktorom
NS SR vyslovil : „ Dôvodom hodným osobitného zreteľa , pre ktorý súd nezruší a nevyporiada podielové

spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo je predajom a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ) , môže
byť aj skutočnosť, že v dotknutej nehnuteľnosti má mal. dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov“:
Tiež poukazuje na R 100/1999, či R 1/1989 (podľa ktorých dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je aj
sociálna situácia či stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť,
či nedostatok možnosti upokojiť svoje bytové potreby inde, ale aj na strane žalobcu , najmä aj je

jeho cieľom iba vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho
prioritu alebo že má vec v úmysle predať). Súdna prax považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa
nielenbytovézáujmypodielovýchspoluvlastníkovsamotných,aleajichrodinnýchpríslušníkov.Žalovaný
taktiež poukazuje na článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje mal. dieťaťu právo na
ochranu domova a podľa článku 3 Dohovoru záujem (blaho) dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti súdov. Právo na ochranu domova
nielen detí je zakotvené aj v článku 17 Medzinárodného paktu v občianskych a politických právach,
podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny
či domova.
15. Súd zistil tento skutkový stav :

16. Súd má preukázané, že manželstvo sporových strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 19P/308/2018 zo dňa 17.5.2019, s tým, že rozsudok vo
výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2019. Súčasne súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej maloletý C. B., na r. 29.9.2008, pochádzajúci z manželstva účastníkov
konania, bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch.

17. Do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov – strán
sporu, nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, ani rozhodnutím súdu a ani na súde nebol podaný
návrh na vyporiadanie ich BSM. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi , každý o veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu 1 z celku nehnuteľnosti - štvorizbového bytu č. 6 na 3.poschodí vo vchode č.

3 v obytnom dome súp.č. 1027 včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v podiele 991/100000, zapísaného na LV č. XXXXX kat.územia Južné Mesto, obec
Košice-Juh, okres I. J., ktoré skutočnosti vyplývajú z Listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. A. P., z časti
„Titul nadobudnutia“, kde je uvedené okrem iného : „Žiadosť o zápis do podielového spoluvlastníctva
Z-6696/2022-1635/22.

18. Súd mal preukázané, že podľa LV č. XXXXX kat.územia Južné Mesto, obec I.-
A., Q. I. J., vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, žalobkyňa i žalovaný sú teda
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – bytu č. 6 na treťom poschodí vo vchode č. 3 v obytnom
dome súpisné číslo XXXX , nachádzajúceho sa na pozemkoch registra „C“ parc.č. 3641, parc.č. 3642,

parc.č. 3643, parc.č.3644, parc.č. 3640, parc.č. 3639, včítane spoluvlastníckeho podielu k spoločným
častiach a spoločným zariadeniam domu a príslušenstve v podiele 991/100000, a to každý z podielových
spoluvlastníkov v rovnakom podiele 1 v pomere k celku. Z časti C-ťarchy predmetného listu vlastníctva
vyplýva okrem záložného práva k bytu v prospech vlastníkov bytov v dome podľa zákona č. 182/1993Z.z., aj Záložné právo v prospech B. N. O.. Bratislava podľa V-3620/2018 zo dňa 20.4.2018 na byt č.6,
3.posch. , vchod I. X , v bytovom dome súp.č. XXXX na pozemku parc.č. 3639, 3640, 3641, 3642,
3643, 3644 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. 1027 o veľkosti

991/100000.

19. Súd považoval za nesporné, že strany sporu majú spoločný záväzok voči Tatra
banke a.s. z titulu Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. 5118013386 zo dňa 21.3.2018.
Zmluva o splátkovom úvere na bývanie č. 5118013386 zo dňa 21.3.2018 síce nie je prílohou spisu,

avšak z obsahu spisu , z LV č. XXXXX časť ťarchy a podľa tvrdenia žalovaného vyplýva, že Tatra
banka a.s. poskytla sporovým stranám ako manželom a spoludlžníkom účelový úver vo výške 67.800
eur. Podľa Potvrdenia sú žalovaný a žalobkyňa spoludlžníkmi, pričom splátky viažúce sa na predmetný
hypotekárny úver hradí od momentu zániku manželstva, počnúc mesačnou splátkou za jún 2019,
žalovaný . Uvedené skutočnosti nie sú medzi stranami sporné a súd ich považuje za nesporné.

20. Medzi stranami je sporná v prvom rade všeobecná hodnota nehnuteľnosti – bytu,
ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rámci tohto konania.
V žalobe na základe zisťovania v realitných kanceláriách je všeobecná hodnota bytu uvádzaná
vo výške cca 180.000 eur, všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 90.000 eur.
Podľa žalovaného, vychádzajúc zo súkromného znaleckého posudku č. 64/2023 znalkyne z odboru

Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Oceňovanie nehnuteľností J. M. A., je všeobecná hodnota
nehnuteľnosti stanovená v sume 151.000 eur, t.j. všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu 1
v sume 75.500 eur. V podaní zo dňa 19.10.2023 žalobkyňa súhlasila so všeobecnou hodnotou
nehnuteľnosti – bytu v sume 160.000 eur, t.j. so všeobecnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu 80.000
eur. Žalovaný na návrh žalobkyne nereagoval. Po tom, čo žalobkyňa odôvodňujúc finančnou situáciou

žalobcu navrhla prikázať byt do jej výlučného vlastníctva s tým, že byt predá a uhradí zväzky voči banke,
spornou sa stalo aj to , komu má súd byt prikázať vo výlučného vlastníctva. Žalovaný so zmenou
žaloby a teda s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyni nesúhlasil a jeho podstatná obrana
spočívala v tom, že tak žalovaný, ako aj maloletý syn účastníkov konania, má v byte svoj domov a preto
s poukazom na judikatúru súdov navrhuje, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil

a nevyporiadaval podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania.

21. Sporným je zo Vzájomnej žaloby žalovaným uplatnený nárok, čo sa týka úrokov
z omeškania počnúc od 16.8.2020. Podľa žalobkyne nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká
veriteľovi vočidlžníkoviažvmomente, kedysadostanedoomeškania sozaplatenímhlavnéhozáväzku

(v tomto prípade žalobcom požadovanej sumy 4.938,30 eur). Žalovaný žalobkyňu na zaplatenie istiny
vo výške 4.938,30 eur pred podaním predmetnej žaloby nevyzval a na zaplatenie tejto sumy bola
žalovaným vyzvaná až vzájomnou žalobou. Súd sa s právnym názorom žalobkyne, pokiaľ ide o úroky
z omeškania, stotožňuje.

22. Podľa Znaleckého posudku č. 64/2023 zo dňa 21.5.2023 znalkyne z odboru
Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností J. M. A. , všeobecná hodnota bytu
č. X F. X.H. F. K. I. X D. I. po zaokrúhlení predstavuje sumu 151.000 eur, spoluvlastnícky podiel každého
zo spoluvlastníkov tak predstavuje sumu 75.500 eur. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatuje, že
hodnota bytu bola stanovená metódou polohovej diferenciácie a že vypočítaná všeobecná hodnota bytu

bola konfrontovaná s ponukovými cenami bytov na realitných portáloch u porovnateľných bytov, čo sa
týka veľkosti a polohy so zohľadnením technického stavu (pôvodný stav alebo rekonštruovaný stav).
Žalobkyňa nesúhlasila so ZP č. 64/2023 zo dňa 21.5.2023, avšak svoj súkromnoznalecký posudok
nepredložila, uviedla len , že súhlasí s hodnotou bytu 160.000 eur.
23. Podľa Potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 5.6.2023 žalovaný H. B.

v období od 17.5.2019 do 5.6.2023 v prospech hypotéky číslo 511801338 uhradil splátky v celkovej
sume 13.286,89 eur, zostatok istiny predstavuje ku dňu 15.5.2023 v sume 54.218,79 eur. Prehľad
konkrétnych úhrad za v prospech hypotéky vyplýva z predmetného potvrdenia B. N. O., ktoré sa
nachádza v spise na čl. 113-114, 115, 116.

24. Podľa Pohybov na bežnom účte žalovaného v B. N. O., – export z Internet
bankingu za obdobie od 1.6.2023 – 20.7.2023, žalovaný dňa 15.6.2023 uhradil splátku istiny v sume
231,43 eur a splátku úroku v sume 42,92 eur, dňa 17.7.2023 splátku úveru v sume 226,76 eur a splátku
úroku v sume 45,59 eur.25. Vo vzájomnej žalobe ,v ktorej si žalovaný uplatňuje voči žalobkyni regresný
nárok v rozsahu zaplatených mesačných splátok viažúcich sa na hypotekárny úver č. 5115013386,

v ktorom sú sporové strany v právnom postavení spoludlžníkov, žalovaný tvrdí , že počnúc splátkou za
mesiac august 2020 uhradil spolu 36 splátok po 274,35 eur, čo predstavuje spolu sumu 9.876,60 eur.
V súvislosti s § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalovaný si uplatňuje voči žalobkyni vzájomnou
žalobou, počnúc mesačnou splátkou za mesiac august 2020, sumu 4.938,30 eur ( t.j. 36 x 274,35 : 2).
Žalobkyňa úhradu splátok úveru žalovaným nepoprela.

26. Spornou medzi stranami je tiež žalobkyňou vznesená kompenzačná (započítacia)
námietka, a to až do výšky žalovaným uplatňovaných peňažných nárokov v celkovej výške 4.938,30 eur.

27. Na pojednávaní dňa 22.5.2024 na otázku súdu žalovaný uviedol, že je
nezamestnaný už dva roky, nevie si nájsť prácu. Má priemyslovku strojnícku s maturitou , nemá žiaden

príjem a od 1.6.2024 má od známeho prisľúbené miesto, že ho zamestná.

28. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že Sociálna poisťovňa u žalovaného
neregistruje platiteľa odvodov do Sociálnej poisťovne od 03/2022 resp. od 04/2022 (kde sociálna
poisťovňa vykazovala o žalovaného vymeriavací základ 81 eur), a podľa poslednej lustrácie k 21.5.2024

je stav nezmenený.

29. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd ďalej zistil, že žalobkyňa je zamestnaná
v Súkromnej materskej škole s.r.o. Košice-Barca od 09/2021 doteraz, a jej vymeriavací základ
predstavuje sumu od 399 eur do 720 eur (rozdielne v jednotlivých mesiacoch). Podľa výpočtov

súdi základ dane pri najvyššom vymeriavacom základe 720 eur predstavuje sumu 652,32 eur ( t.j.
vymeriavací základ 720 eur – úhrn poistného 67,68 eur).

30. Po tom, ako súd prezentoval svoj predbežný právny názor k okolnostiam daného
prípadu, strany sporu netrvali na výsluchu žalobkyne a žalovaného , ani žalovaný netrval na vykonaní

dokazovania k postupu podľa § 142 ods. 2 OZ .
31. Právne súd vec posúdil nasledovne :
32. Podľa ust. § 136 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlast-
ctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže byť len medzi manželmi.

33. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci .

34. Podľa ust. § 141 ods. l Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť

o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.

35. Podľa ust § 142 ods. l Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom , prihliadne pri tom na
to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí
podľa podielov.

36. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku.

37. Podľa ust. § 147 ods. l, 2, 3, 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti
žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie , ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo
uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Navzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na
samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci.

38. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 3/2010, vzájomným
návrhom resp. vzájomnou žalobou v zmysle citovaného ustanovenia § 97 ods. l O.s.sp. je taká žaloba,
ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná
a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom.

39. Podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného
nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

40. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného
aleboviacerýchspoluvlastníkovsúd, ktorýprisvojomrozhodovanízoberiedoúvahypredovšetkýmto, či
je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov

a možnosť vec účelne využívať. Zároveň dáva súdu usmernenie, ako si má počínať pri vyporiadaní.

41. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z troch
spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

42. Ustanovenie § 142 ods. l Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôso-
by zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu
byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené
na prvom mieste. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť,

uvádza § 142 ods. l prvá veta OZ, ide predovšetkým o veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné
využitie veci.

43. V prvom rade súd skúmal, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna

deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr . v prípade budovy nie je
prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi
predpismi ( napr. stavebnými predpismi). Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je
dobre možné, ak by rozdelením nemohli vzniknúť samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením
by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom . Keďže predmetom

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je byt, reálne rozdelenie bytu neprichádza do
úvahy.
44. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat.územie Južné Mesto, a to : žalobkyňa
v podiele 1 v pomere k celku, žalovaný v podiele 1 v pomere k celku.

45. Nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalob-
kyňa ako podielový spoluvlastník podala návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom
k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s ust. § 142 ods. l Občianskeho zákonníka v I. výroku
rozsudku podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. X F. X.H. F. I. X D. I. zrušil .

46. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím
predpísaným v § 142 ods. l Občianskeho zákonníka mal za to, že vzhľadom na nehnuteľnosť, ktorou
je byt, javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu jeho prikázanie
do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu za podmienky, že existujú

predpoklady pre možné vysporiadanie náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu podielovému
spoluvlastníkovi, aspoň na strane jedného zo spoluvlastníkov.

47. V okolnostiach prípadu súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných
zistení a úvah : pôvodne žalobkyňa navrhovala prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovaného

s náhradou jej spoluvlastníckeho podielu 90.000, pôvodne aj žalovaný súhlasil s prikázaním bytu do
jeho vlastníctva , sporná však bola hodnota nehnuteľnosti a s tým súvisiaca výška vyporiadavacieho
podielu. Žalovaný predložil súkromnoznalecký posudok, ktorý uvažoval s hodnotou bytu 151.000 eur,
podľa tvrdenia žalobkyne bolo ochotná pristúpiť za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody aj na sumu125.000 eur. K žiadnej dohode medzi stranami nedošlo. Z dôvodu finančnej situácie žalovaného (ktorý
je v súčasnej dobe nezamestnaný a nemá žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohol žalobkyňu
vyplatiť), žalobkyňa navrhla zmenu žaloby tak, že žiadala nehnuteľnosť prikázať do jej vlastníctva s jej

následným predajom a úhradou záväzkov voči banke. S týmto návrhom žalovaný nesúhlasil, navrhuje,
aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadaval podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania. Podstata obrany žalovaného spočívala v tom, že tak žalobca ako aj ich maloletý
syn má v byte svoj domov. Ďalej súd prihliadal aj na majetkovú a finančnú situáciu oboch účastníkov
konaniaanaichschopnosť uhradiťvýškunáhradyzaspoluvlastníckypodielustupujúcemupodielovému

spoluvlastníkovi.

48.Pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za
náhradujepotrebné, abysasúdvysporiadalsvýškounáhradyza spoluvlastnícky podielustupujúcemu
podielovému vlastníkovi. Finančná náhrada ustupujúceho spoluvlastníka má predstavovať taký
ekvivalent, za ktorý je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobnú nehnuteľnosť. Teda, že prikázanie

veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou vyplatiť
primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím súdu
vylúčený.

49. V danom prípade žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č.64/2023 zo

dňa21.5.2023 znalkyneJUDr.Jurovej,podľaktorého všeobecnáhodnotabytuzaokrúhlenepredstavuje
sumu 151.000 eur. Vychádzajúc z uvedeného súkromného znaleckého posudku, 1 spoluvlastníckeho
podielu na byte predstavuje sumu 75.500 eur (151.000 : 2). Súd konštatuje, že ide o aktuálny súkromný
znalecký posudok. Podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, ak je so žalobou predložený súkromný znalecký
posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si

je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o posudok súdom ustanoveného znalca. V súkromnom znaleckom posudku č .
64/2023 znalkyňa na str. 25 v bode V –znalecká doložka výslovne prehlásila, „zároveň vyhlasujem,
že som si vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku“. Oproti tomu žalobkyňa
predložila Určenie trhovej ceny nehnuteľnosti zo dňa 18.5.2022 vypracovanej TOPELITY s.r.o. , podľa

uvedeného určenia hodnota bytu, ktorý je predmetom vyporiadania , predstavuje sumu 167.000 eur
k uvedenému dňu na základe vývoja cien na aktuálnom trhu s nehnuteľnosťami. I keď k ustáleniu
hodnoty nehnuteľnosti nedošlo, za splnenia ostatných predpokladov , by súd pri rozhodovaní vychádzal
zo znaleckého posudku MUDr. Jurovej č. 64/2023 z 21.5.2023, nakoľko v čase rozhodovania sa javí
súdu ako aktuálny, obsahuje zákonom predpísané náležitosti včítane doložky znalca o tom, že si je

vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku.

50. Súd konštatuje, že výnimočne môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnúť. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd
posudzuje vždy konkrétne vychádzajúc zo subjektívnych podmienok – skutočností na strane žalobcu

i žalovaného , s prihliadnutím aj na objektívne skutočnosti. V okolnostiach prípadu súd vychádzal
z nespornej skutočnosti, že tak žalobkyňa, ako i žalovaný nepreukázali v tomto spore svoju finančnú
situáciu, nepreukázali svoje majetkové pomery. Z obsahu spisu nevyplýva, ani strany sporu
netvrdili, že sú vlastníkmi nejakej nehnuteľnosti. Ďalej zo spisu vyplýva a lustráciou v Sociálnej
poisťovni súd zistil, že žalovaný nemá platiteľa odvodov, je teda nezamestnaný a je nezamestnaný

dlhodobo. Žalobkyňa je síce zamestnaná v Súkromnej športovej materskej škole s.r.o. a jej
vymeriavací základ činil v 09/2023 306, 47 eur, 10/2023-670 eur, 11/2023-510 eur, 12/2023-440
eur, 01/2024-560 eur, 02/2024-640 eur, 03/2024 -720 eur, čo dá sa povedať, že príjem žalobkyne
môže byť na úrovni minimálnej mzdy. Žalobkyňa súdu nepredložila žiaden dôkaz o schopnosti dostať
úver , či nejaké potvrdenie banky o tom, že žalobkyni poskytne úver, ani to, akým spôsobom

je schopná uhradiť žalovanému jeho vyporiadací podiel. Súd preto uzavrel, že finančná situácia
žalobkyne je pravdepodobne podobná ako finančná situácia žalovaného a nevidí dôvod, aby súd
prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej s jej následným predajom, pokiaľ sa strany
na tomto postupe nedohodnú. Z obsahu spisu je nepochybné, že strany sa ohľadom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevedia na ničom dohodnúť ( ani na tom, komu zo

spoluvlastníkov nehnuteľnosť prikázať, ani na výške náhrady za vyporiadanie a spôsobe výplaty
náhrady za vyporiadanie , pritom majetková a finančná situácia oboch spoluvlastníkov je nesporná).
Súdu nie je zrejmé , z akých finančných prostriedkov žalovaný uhrádza náklady za byt a splátky úveru,keďžejedlhodobonezamestnaný. Nadruhejsúdmusímaťajnazreteliskutočnosť,že nikohonemožno
nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a že vzťahy ohľadom dosiahnutia dohody sú vážne narušené.

51. K návrhu žalovaného nezrušiť a nevyporiadavať podielové spoluvlstníctvo strán sporu
k nehnuteľnosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa , ktorým je obrana žalovaného, že má
v nehnuteľnosti tak on, ako aj jeho maloletý 16 ročný syn účastníkov konania (ktorý je zverený do
striedavej osobnej starostlivosti) a k poukázanej judikatúre svoj domov, súd uvádza :
Pokiaľ ide o R 1/1989, podľa názoru súdu nemožno aplikovať na okolnosti daného prípadu. Len

výnimočne možno návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovieť,
ak výnimočnosť takého postupu bude presvedčivo doložená. Nevyhovenie návrhu musí byť
odôvodnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa a zamietnutie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať
skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ možno iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase

rozhodovania súdu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa ktorými by došlo k zamietnutiu žaloby , súdy
považujú najmä vysoký vek žalobcov (žalovaného) spojený spravidla s ich nepriaznivým zdravotným
stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti prežili väčšinu svojho života. Ďalej je možné poukázať
aj na rozsudok NS SR z 25.2.1998 sp.zn.. 4Cdo 137/97, podľa ktorého :Dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa , pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú

okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav,
vek, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti
uspokojiť svoje bytové potreby a inde ,osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu
ˇ(najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá
pre neho prioritu alebo ze vec má v úmysle predať). V danom prípade má žalovaný vek cca 49 rokov,

má stredoškolské vzdelanie s maturitou, z obsahu spisu nevyplýva zlý zdravotný stav žalovaného,
žalovaný nepreukázal odkázanosť na bývanie v spornej nehnuteľnosti ani na nedostatok možnosti
uspokojiť svoje bytové potreby inde, nepreukázal ani skutočnosť, že sa ako dlhodobo nezamestnaný
resp. s nižším príjmom uchádzal o zamestnanie resp. o lepšie platenú prácu alebo že si pre svoj
zdravotný stav nevie nájsť prácu. Na druhej strane súd nemal preukázaný ani u žalobkyni spôsob

vyriešenia jej bytovej otázky. Podľa názoru súdu žalovaným uvádzané judikáty R 100/1999, R 1/1989
zohľadňujú skutočný vek osôb (70-80 rokov), zdravotný stav a celkovú sociálnu situáciu na sklonku
života neschopnú akejkoľvek zárobkovej činnosti a zároveň je takáto osoba odkázaná na bývanie
v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný však takou osobou nie je resp. do rozhodnutia súdu neuviedol
relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré by súd spoluvlastníctvo nevyporiadaval

a nenavrhol vykonať také dokazovanie, aby bolo možné dospieť k opačnému záveru.
K aplikácii rozhodnutia – uznesenia NS SR zo 14.11.2013 sp.zn. 6Cdo 279/2012 na prejednávaný
prípad (že za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových
spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989) , súd uvádza, že rešpektuje
právnynázoruvedenývtomtouznesení. Avšakmázato,že anivtomtoprípadeskutkovýstavvuvedený

v Uznesení NS SR 6Cdo 279/2012, nie je totožný so skutkovým stavom v tomto prípade. Podľa
uznesenia NS SR boli maloleté dcéry zverené do osobnej starostlivosti matky, bývali v byte od svojho
narodenia a zostali v byte bývať aj po rozvode so svojou matkou . Skutkové okolnosti daného prípadu
sú však trochu odlišné, maloletý syn účastníkov konania je zverený do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov po rozvode rodičov od roku roku 2019, má teda domov u obidvoch rodičov, nielen

u žalovaného ako otca, ale aj u matky. Matka bola nútená po opustení spoločnej domácnosti poriešiť
svoju bytovú otázku – domov dieťaťa, účastníci konania nadobudli byt v roku 2015, maloletý syn od
narodenia v byte nebýval, keďže sa narodil ešte v roku 2008. Matka maloletého uvádza adresu trvalého
pobytu : E. XXX/XX, F. G..

XX. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného a konštatuje, že ochrana práva na domov je
zaručovaná medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v zmysle čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky
súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. Takouto medzinárodnou zmluvu je Dohovor o právach
dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť 6.februára 1991 (pre bývalú ČSFR) a bol publikovaný v Oznámení
FMZV pod č. 104/1991. Článok 16 tohto dohovoru zaručuje maloletému dieťaťu právo na ochranu

domova, pričom v zmysle čl. 3 tejto právnej normy záujem (blaho) dieťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti súdovPrávo na ochranu
domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach , podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu dosúkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť.
Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu uznávajú právo každého

jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúcu dostatočnú výživu, šatstvo,
byt a na neustále zlepšenie životných podmienok.

53. ESĽP definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život. Domov je jednou zo
základných ľudských (životných ) potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade detí, ktorých

rodičia prestali spolu žiť, domov aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva ako istota, ktorá
je predpokladom pre ich zdravýž telesný a duševný vývoj.

54. Súd prvej inštancie nespochybňuje a uvádza, že prvoradý je záujem maloletého dieťaťa strán
sporu, právo na primerané bývanie ( byt , domov). Zároveň má súd prvej inštancie na zreteli, že
dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo

prikázaním veci alebo jej predajom a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ), môže byť aj skutočnosť, že
v dotknutej nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Súčasne súd prvej
inštancie má na zreteli, že v ust. § 142 ods. l oZ je vyjadrená jedná zo základných zásad inštitútu
podielového spoluvlastníctva , že nikto nesmie byť spravodlivo nútený , aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu. Zistené skutočnosti súd podrobil prieskumu proporcionality a uzavrel, že v okolnostiach

prípadu obrana žalovaného s poukazom na záujem maloletého dieťaťa sa javí súdu ako nedôvodná a
účelová. Maloletý 16 ročný syn C. je zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov od
roku 2019, kedy manželstvo rodičov bolo rozvedené , je tak nesporné, že má dva domovy, jeden domov
umatkyajeden uotca. Jenepochybné,žematkabolanútenápotom,čoodišlasospoločnejdomácnosti
od žalovaného, zabezpečiť maloletému synovi (v tom čase 11 ročnému) domov – právo na bývanie.

Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je 4 izbový byt, ktorého výlučným užívateľom je
žalovaný ako jeden zo spoluvlastníkov a každý druhý týždeň aj ich maloletý syn, keďže maloletý syn bol
zverený po rozvode rodičov do striedavej osobnej starostlivosti. V zmysle judikatúry, medzinárodných
paktov každý, a teda a j maloleté dieťa má právo na „primerané bývanie (byt , domov). „Primerané
bývanie“, podľa názoru súdu neznamená užívanie 4izbového bytu, preto obranu žalovaného v tomto

smere súd nepovažuje za relevantnú.

55. Keďže dohoda medzi stranami sporu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nebola možná (ani čo sa týka hodnoty nehnuteľností, ale hlavne komu
nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva s prihliadnutím na majetkové a finančné pomery oboch

spoluvlastníkov dostať a splácať úver za účelom úhrady vyporiadavacieho podielu ustupujúcemu
spoluvlastníkovi) a ani súd nevidel dôvody (priestor) pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2 OZ ( kedy súd
z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo), súd vo veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrok rozsudku..

56. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na obstaranie bytu, ktorý je predmetom tohto konania, bol
použitý úver poskytnutý stranám sporu ešte počas trvania manželstva strán sporu na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 5118013386 zo dňa 26.3.2018 uzavretou medzi Tatra bankou a.s. ako veriteľom
a stranami sporu ako spoludlžníkmi. Podľa Potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 6.6.2023 zostatok tohto
spoločného dlhu za obdobie od 17.5.2019 do 5.6.2023 činil 54.218,79 eur, z toho 1 činí 27.109,40 eur.

Vzhľadom na spôsob, ako súd vo veci rozhodol, zároveň určil, že zodpovednosť za splatenie celého
úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5118013386 preberá tak žalobkyňa, ako aj žalovaný,
rovným dielom.

57.Vzhľadom na potrebu vykonania ešte ďalšieho dokazovania vo veci, nárok žalovaného o Vzájomnej

žalobe zo dňa 11.8.2023 a vznesenej námietke kompenzačnej, súd vylučil na samostatné konanie.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 CSP).

59. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí , prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.60. Nakoľko žiadna zo strán nebola v konaní v celom rozsahu úspešná, o náhrade trov konania
súd rozhodol v zmysle v zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

61. O povinnosti zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok zo žaloby a zo vzájomnej
žaloby súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§
363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,

b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku .