Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913213830
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7913213830.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v spore žalobcu: A. B. - SHR, Stanča 103,
IČO: 31 228 526, zastúpený: JUDr. Tomáš Jánošík, advokát, Hviezdoslavova 1018, Trebišov, proti
žalovanému: POĽNOTREND Trebišov, a. s., Čerjaky 1095, Trebišov, IČO: 36 188 760, zastúpený:
HUDÁK & partners, s.r.o., Alžbetina 41, Košice, IČO: 52 796 418, o zaplatenie 8.298,47 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/198/2013-109
z 12. marca 2024

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrebišov(ďalej„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)uznesenímzastavilkonanieapriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. O zastavení konania súd rozhodol podľa ust. § 163 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), nakoľko po prerušení konania, ktoré (prerušenie konania) strany zhodne navrhli, žiadna zo

strán nenavrhla pokračovanie v konaní. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods.
1 a 2 CSP. Podľa úvahy súdu žalobca tým, že nepodal návrh na pokračovanie v konaní v zákonnej
6 mesačnej lehote, procesne zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho priznal žalovanému nárok
náhradu trov konania v plnej výške.

3. Proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

nesúhlasil s prisúdením náhrady trov konania žalovanému a navrhol uznesenie zmeniť tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že za situácie, ak prerušenie konania
navrhol žalovaný z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu, s čím on súhlasil, možno hovoriť o tom, že
zastavenie konania procesne zavinili obidve strany sporu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu argumentoval jeho diametrálne odlišným postavením v spore od

postavenia žalobcu, ktorý ako „dominus litis“ disponuje konaním a jeho predmetom, tzn. záleží len na
žalobcovi, či podá návrh na začatie konania, aké nároky uplatní a či bude v spore pokračovať alebo
napríklad zoberie svoj návrh v priebehu konania späť, z čoho vyvodil, že žalobca tým, že v predmetnej
lehote nepodal návrh na pokračovanie konania (zmeškal lehotu), zavinil zastavenie konania. Doplnil,
že zo samotnej povahy jeho postavenia je nepochybné, že nemal povinnosť a ani záujem iniciovať
pokračovanie súdneho konania smerujúceho voči nemu. Vyjadril sa k existencii dôvodov hodných

osobitného zreteľa odôvodňujúcich postup podľa § 257 CSP.5. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

6. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii odvolacom konaní.

7. Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté; v tejto časti nadobudlo
právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a 3 CSP, a preto v nej nebolo v odvolacom konaní
preskúmavané.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP
a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodne podané a nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 387 CSP), ani na
jeho zrušenie v napadnutej časti (§ 389 CSP), preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa

vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP, pôvodne § 146
ods. 2 O.s.p.). Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie za zastavenie konania v
zmysle cit. ustanovenia je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné

interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom
je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS
469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie
konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu

nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať
procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o
veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou
z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že
žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ

jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej
procesnej strane trovy konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 933).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nevychádzal dôsledne z uvedených zásad a teda nesprávne
interpretoval ust. § 256 ods. 1 CSP, z ktorého dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s jeho záverom, že
zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keďže nepodal návrh na pokračovanie v konaní v zákonnej
6 mesačnej lehote. V danom prípade totiž súd prvej inštancie konanie uznesením prerušil podľa ust.
§ 163 ods. 1 CSP z dôvodu, že to sporové strany z dôvodu mimosúdnych rokovaní zhodne navrhli.

Stranám sporu bol v odôvodnení tohto rozhodnutia daný do pozornosti aj ust. § 163 ods. 2 CSP
upravujúci následky nepodania návrhu na pokračovanie v konaní. Následne z dôvodu, že ani jedna zo
sporových strán návrh na pokračovanie v konaní v lehote nepodala, konanie podľa cit. zák. ustanovenia
zastavil a zároveň rozhodol aj o trovách konania.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre účely rozhodovania o trovách konania je potrebné zavinenie za
zastavenie konania vnímať v prísne procesných súvislostiach (§ 256 CSP), čo inými slovami povedané
znamená, že za trovy konania bude zodpovedať ten, kto svojím procesným úkonom, resp. svojou
procesnou aktivitou alebo pasivitou zastavenie konania zavinil. Nakoľko v tomto prípade došlo k
zastaveniukonaniapodľaust.§163ods.2CSPvdôsledkuprocesnejpasivityobidvochsporovýchstrán,

keďže žiadna z nich nevyužila svoje procesné oprávnenie navrhnúť v zákonnej lehote pokračovanie
v konaní, a taktiež keďže konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu oboch strán sporu,
odvolacísúdkonštatuje,žeobomstranámsporumožnorovnakopričítaťzavinenienazastaveníkonania.
Za danej situácie, kedy obe strany v rovnakej miere zavinili zastavenie konania, nemožno priznaťnáhradu trov konania žiadnej z nich, ale je namieste vysloviť, že žiadna zo strán právo na náhradu trov
konania nemá.

13. Pokiaľ žalovaný na podporu svojej odvolacej argumentácie (paradoxne) poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/32/2018, ktorým tento odmietol dovolanie proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline z 28. septembra 2017 sp. zn. 8Co/295/2017, ktorým tento potvrdil uznesenie Okresného
súdu Žilina sp. zn. 17C/453/2015-366 zo dňa 15.5.2017, ktorým okresný súd zastavil konanie
z rovnakých dôvodov ako v preskúmavanej veci, odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného, že

o trovách zastaveného konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žiadnej zo strán ich náhradu
nepriznal, dôvodiac, že „Nakoľko dôvodom zastavenia konania bola tá skutočnosť, že žiadna zo strán
sporu nepodala v zákonnej lehote návrh na pokračovanie prerušeného konania (pričom toto právo
prináležalo obom stranám sporu), a taktiež keďže konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu
oboch strán sporu, súd konštatoval, že obom stranám sporu možno rovnako pričítať zavinenie na
zastavení konania.“

14. Vzhľadom na uvedené v danej situácii nemožno konštatovať, že by žalobca vyvolal (zavinil)
zastavenie konania, ale podľa posúdenia odvolacieho súdu procesná zodpovednosť za zastavenie
konania spočíva na oboch stranách, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa ust. § 388 CSP uznesenie v
napadnutom výroku zmenil a podľa ust. § 256 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že stranám

sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko úspešnou stranou v odvolacom konaní bola strana žalobcu,
odvolací súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.