Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-8C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214205850
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1214205850.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobkyne: E. R., nar. XX.XX.XXXX,

A. XXXX, C. M., zast.: JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nevädzova
č. 5, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 821 09
Bratislava, IČO: 31 332 251, zast.: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JURKOVIČOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Domkárska ul. č. 4, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 4.042,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni za bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov parcela č.
XXX/XX a č. XXX/XX, k. ú. J., Okres Z. za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2014 vo výške 793,68 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 44 % o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní po niekoľkých zmenách žaloby domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.042,74 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k .ú.
J., o. i. pozemkov - parcely registra E s parc. č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 4.147 m2, parc.

č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 4.311 m2, parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 1.705 m2 a
parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 3.294 m2. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, k.ú. J., o. i. stavby so súp. č. XX postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX a stavby so
súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX/X. Stavby žalovaného a vybudované spevnené betónové plochy
čiastočne zaberajú pozemky žalobkyne a roky jej znemožňujú ich užívanie, tieto plochy neoprávnene
a bez právneho dôvodu využíva na podnikanie žalovaný. Daň z nehnuteľností za celé pozemky platí
žalobkyňa. Po zmenách žaloby žalobkyňa v konečnom štádiu konania považovala za preukázané, že

žalovaný sa v období od 01.04.2012 do 31.03.2014 tým, že bez súhlasu alebo akéhokoľvek právneho
titulu užíval pozemky vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v k.ú. J., a to pozemok s parc. č. XXX/
XX a parc. č. XXX/XX, pozemok s parc. č. XXX/XX a pozemok s parc. č. XXX/XX, bezdôvodne obohatil
o sumu vo výške 4.042,74 EUR.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že mu nie je známe, na základe akých skutočností dospela
žalobkyňa, resp. geodet k záverom, že žalovaný užíva pozemok s parc. č. XXX/XX v rozsahu 1.211 m2
a pozemky s parc. č. XXX/XX a XXX/XX v rozsahu 2.668 m2. Z geometrického plánu nie je zrejmé, v

akom rozsahu by mal žalovaný užívať pozemky s parc. č. XXX/XX a XXX/XX, pričom zakreslený rozsah
užívania pozemku s parc. č. XXX/XX nezodpovedá žalobkyňou deklarovanej výmere užívania 1.211
m2 (podľa dĺžok strán trojuholníka je jeho obsah 1.188,52 m2). Samotný výpočet je nesprávny už len
z dôvodu, že sadzba dane z príjmu je uvedená 23%, pričom žalobkyňa je fyzická osoba, na ktorú savzťahuje sadzba 19% a taktiež pri výpočte nebol zohľadnený druh pozemkov, ktoré nie sú evidované
ako stavebné pozemky, resp. zastavané plochy a nádvoria, ale ako orná pôda. Tvrdenie žalobkyne, že
znáša náklady spojené s jej vlastníctvom v podobe platenia dane z nehnuteľností, sa nezakladajú na

pravde. Listinný dôkaz - nákres označený ako "Časť Pozemku užívaný inou osobou ako vlastníkom"
žalovaný nepovažoval za relevantný a dôveryhodný, pretože nie je zrejmé, kto bol zhotoviteľom nákresu,
t. j. či zhotoviteľom bol skutočne geodet a z akých skutočností zhotoviteľ nákresu vychádzal. Žalovaný
v priebehu konania uviedol, že nepopiera užívanie pozemkov, na ktorých stojí čerpacia stanica a jej
obslužná budova vrátane príjazdu a odjazdu k nej.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov K.. U. K., X.. D. I., J. K., F. K., U. Z., C. K.,
T. A., K.. X.. T. P., oboznámením sa s LV č. XXX a XXX pre k.ú. J., geometrickým plánom č. XX-XX/
XXXX, zápisnicou z rokovania zo dňa 12.12.2013, čestnými prehláseniami p. T. A. zo dňa 01.06.2016 a
13.06.2016, trestným oznámením zo dňa 10.10.2016, nájomnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným
a T. A. zo dňa 20.09.2013, znaleckým posudkom č. 9/2017, znaleckým posudkom č. 17/2022 a ďalšími
listinami založenými v spise.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. J. vyplývalo, že
žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov s parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX. Pozemok s parc. č.
XXX/XX vznikol odčlenením od pozemku s parc. č. XXX/XX na základe geometrického plánu č. XX-XX/
XXXX vyhotoveného geodetom P. D.. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. J. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom
stavby označenej ako olej. hosp. sklad PHM postavenej na pozemku s parc. č. XXX/XX. T. A. v čestnom

prehlásení zo dňa 01.06.2016 uviedol, že v oplotenom areáli mimo zastavaného územia obce J. je na
základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným nájomcom pozemkov s parc. č. XXX/XX a XXX/XX,
zapísaných na LV č. XXX. Zároveň potvrdil, že od roku 2013 celý oplotený areál v k.ú. J., na ktorom sa
nachádzajú aj uvedené pozemky, užíva žalovaný. V čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol,
že sa dištancuje od informácií uvedených v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX. F. prehlásenie mu

bolo predložené zo strany p. J. K. s vopred napísaným textom, ktorý nemal možnosť meniť. Zo strany
predkladateľa mu neboli poskytnuté informácie, o aké súdne konanie má ísť a medzi akými stranami
sa má konanie viesť. O užívaní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne zo strany žalovaného nemal žiadnu
vedomosť.
6. Medzi žalovaným ako prenajímateľom a p. T. A. ako nájomcom bola dňa 20.09.2013 uzavretá

zmluva o nájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol nájom administratívno-prevádzkovej budovy s
príslušenstvom so súp. č. XX umiestnenej na parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. J. za
účelom prevádzkovania živnosti nájomcu.
7. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného K.. X.. T. P. súd zistil, že výška nájomného
za pozemky s parc. č. XXX/XX a XXX/XX predstavuje: - za obdobie od 01.04.2012 do 31.07.2012 -

476,68 eur; za obdobie od 01.08.2012 do 31.05.2013 - 1.162,80 eur; za obdobie od 01.06.2012 do
30.11.2013 - 680,34 eur; za obdobie od 01.12.2013 do 31.03.2014 - 442,- eur.
8. Znalkyňa K.. X.. T. P. vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 10.03.2017 uviedla, že obec J. má
schválený územný plán z roku 2008, v zmysle ktorého sú predmetné pozemky zaradené ako pozemky
pre nepoľnohospodársku výrobu, sklady, tzn. že uvedená lokalita je rovnako zaradená a využívaná už od

roku 2008, rovnako aj v roku 2012 až 2014, aj v rokoch 2016 a 2017. Pozemky nie sú poľnohospodársky
využívané a nejde o ornú pôdu. Pozemky umiestnené v zastavanom území obce, čo je areál čerpacej
stanice, sa ohodnocujú ako zastavané plochy bez ohľadu na druh pozemku. Znalkyňa vždy pristupuje
k stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností až po zhodnotení trhu. Pri porovnávaní ponúk na trhu
s nehnuteľnosťami nie je možné vždy nájsť porovnateľné nehnuteľnosti, ako v tomto prípade, kde

ide o pozemky mimo súvislej zástavby obce, pozemky poľnohospodársky a priemyselne využívané,
ako aj nevyužívané, zastavané aj nezastavané. Na záujmových pozemkoch je umiestnená aj čerpacia
stanica. Čo sa týka obhliadky nehnuteľností, pozemky sú umiestnené pri štátnej ceste medzi F. D. a
J., sú voľne prístupné. Obhliadku dňa 15.01.2017 vykonala, fotodokumentácia bola v prílohe k ZP č.
73/2016. Podľa platnej vyhlášky pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností fotodokumentácia

nie je povinnou prílohou znaleckého posudku. Koeficient intenzity využitia vo výške 1,0 je na dolnej
úrovni pre stavbu čerpacej stanice. Na hospodárskom dvore je zavedená elektrina a sú tam aj miestne
rozvodyvody,studne,pretokoeficienttechnickejinfraštruktúryvovýške1,20jevzmysleplatnejvyhlášky.
Východisková hodnota pozemkov pre obce do 5.000 obyvateľov je 3,32 EUR/m2, obec J. má 1.630
obyvateľov. J. sa nachádzajú 55 km od Bratislavy, východiskovú cenu pozemkov v danej lokalite pre

priemyselnú zónu možno určiť až do výšky 60% z východiskovej ceny Bratislavy, čo je 60% z 66,39
EUR/m2, tzn. východiskovú cenu 39,83 EUR/m2, preto pri východiskovej cene pozemkov 3,32 EUR/
m2 a použití koeficientu povyšujúcich faktorov vo výške 3 a tým stanovenie VŠH pozemku na úrovni
8,13 EUR/m2 pre nezastavané pozemky a 6,50 EUR/m2 pre pozemky zastavané stavbami, je na dolnejúrovni sadzby. Nájom pozemkov je stanovený pre intenzitu využitia pozemkov a návratnosť 20 rokov,
čo pre daný druh pozemkov, kde sa nachádza čerpacia stanica, je v súlade s platnou vyhláškou. Nájom
sa stanovuje podľa intenzity využitia pozemkov na max. 40 rokov pre poľnohospodársky využívané

pozemky a následne sa znižuje podľa intenzity využitia pozemkov na 15 rokov.
9. Svedkyňa K.. U. K. vo svojej výpovedi uviedla, že je starostkou obce J. 4. volebné obdobie v rade.
Žalobkyňu nepoznala a o žalovanom vedela, že má u nich v katastrálnom území čerpaciu stanicu. K
rozsahu ani dobe užívania pozemkov žalovaným sa nevedela vyjadriť, nakoľko obec nerieši nájomné
vzťahy vlastníkov nehnuteľností. Potvrdila, že čerpacia stanica žalovaného v období rokov 2012 - 2014

už bola v katastri obce. Mala vedomosť o oplotenom areáli, ktorý je umiestnený oproti čerpacej stanici
žalovaného.
10. Svedok X.. D. I. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu nepozná, pre žalovaného pracoval 9 rokov
od novembra 2001 do októbra 2009. Celé toto obdobie pracoval na čerpacej stanici v J., prvú polovicu
ako vedúci a zvyšné obdobie ako operatér, resp. obsluha. Počas celého obdobia pôsobenia na čerpacej
stanici mal vedomosť o protiľahlom areáli, nakoľko mali na čerpacej stanici od neho kľúče a vyslovene

osobný pokyn od pána S. nevydávať ich nikomu, len v prípade jeho osobného pokynu. Do areálu teda
chodiliajosobne.Časťtohtoobdobiabolvňomakopodnájomníkživnostník,ktorývyrábalvaneaneskôr,
keď už na stanici nepracoval, videl, že sa tam spracuváva drevo. O účasť na tomto pojednávaní bol
požiadaný pánom K., svedok o tomto konaní s nikým predtým nerozprával. Pokiaľ je žalobkyňa sestrou
pána K., je možné, že ju pozná z videnia. Pokiaľ hovoril o areáli, myslel tým oplotený priestor, ktorý je

oproti čerpacej stanici ešte z čias, keď ho užívalo družstvo, neskôr Štátne majetky. Nevedel sa vyjadriť
k jeho rozlohe ani k číslam parciel, ktoré ho tvoria. Žiadne doklady medzi žalovaným a spomínaným
živnostníkom s vaňami nevidel a takisto drevospracujúcu firmu videl len cez plot. Predpokladal však, že
ide o nehnuteľnosti, ktoré má pán S. vo vlastníctve a tieto prenajíma. Po oboznámení sa s fotografiami
na č.l. 124 a 125, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, svedok potvrdil, že areál, o ktorom hovoril, sa

nachádza naľavo od čerpacej stanice cez cestu na fotografiách z č.l. 124 a samotný areál aj s bránou
je na fotografiách z č.l. 125.
11. Svedok F. K. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu pozná osobne ako susedu a v minulosti
13 rokov pracoval pre spoločnosť žalovaného na čerpacej stanici v J. od začiatku, ako bola otvorená
a hneď od tohto začiatku mali kľúče od areálu oproti, ktorý bol už v tom čase oplotený. Kľúče boli od

veľkej brány, malej bránky a administratívnej budovy, ktorá tam zostala po Štátnych majetkoch. Kľúče
im vtedy ukázal nejaký pán T.. Na čerpaciu stanicu nastúpil v r. 2001. Na pozemok do areálu občas prišli
záujemcovia o prenájom. Vždy dostali o tom telefonickú hlášku a prostredníctvom kľúčov im pozemok
sprístupnili. Zmeny boli akurát také, že nájomca pozemok vykosil, nakoľko tento zarastal burinou. Čo sa
týka rozsahu oplotenia, počas celého obdobia nedošlo k žiadnej zmene. V priebehu rokov bol v areáli

podnikateľ zrejme zo Senca, ktorý vyrábal vane. Vtedy mu odovzdali kľúče a v nasledujúcom období
prišiel podnikateľ so synom, ktorí tam majú výrobu paliet, nejakú drevovýrobu a tým tiež odovzdali kľúče.
Títo tam boli až do svedkovho odchodu, pričom ich tam vída doteraz. Nevedel presne odpoveď na
otázku, kto mal kľúče od spomínaného areálu v marci 2012. Tiež nevedel odpovedať, či spoločnosť
žalovaného vykonávala v marci 2012 nejakú činnosť v areáli, pričom žalovaný v tomto areáli nikdy

nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, boli tam len iní podnikatelia. Zamestnanci žalovaného boli
kosiť areál niekedy v r. 2002 a 2003, pričom vykonali aj nejaké rekonštrukčné práce na čerpacej stanici.
Areál pumpy nie je oplotený, ale keď im stavbu odovzdával pán T., ako konateľ žalovaného uviedol,
že celý obetónovaný pozemok okolo pumpy je ohraničený stojanmi s lampami, a teda po tieto lampy
je to ich. Na pozemok okolo pumpy tak mohol ktokoľvek vstúpiť. Prevádzková doba pri 4 ľuďoch bola

pôvodne non-stop, potom stanicu obsluhovali 2 ľudia od 6,00 hod. do 18,00 hod. a zhruba 3 roky pred
odchodom bol svedok na stanici sám s prevádzkovou dobou takisto od 6,00 hod. do 18,00 hod., avšak
s prerušením v čase od 11,00 hod. do 14,00 hod., v sobotu a v nedeľu bolo zavreté. Ľudia boli do areálu
vpúšťaní len na základe pokynu pracovníkov žalovaného buď telefonického, alebo osobného. Nikdy
tento pokyn nevydal iný subjekt.

12. SvedokT.A.vosvojejvýpovediuviedol,žežalobkyňunepozná,odžalovanéhomáprenajatúbudovu
v obci J. oproti pumpe, pričom na tento vzťah uzavreli nájomnú zmluvu. Pozemky v okolí nemal dôvod
využívať. Po nahliadnutí do nákresu, ktorý je súčasťou geometrického plánu na č.l. 123, svedok nevedel
na tomto nákrese identifikovať budovu, ktorú má v nájme od žalovaného. Ide o poslednú a jedinú budovu
v okolí. Za ňou je ešte plynová čerpačka pre celú obec a budova sa nachádza oproti čerpacej stanici

a Kovošrotu. Nájomný vzťah je 3 roky starý, pričom od mája t.r. budovu nevyužíval. Kľúče mal ako od
vstupnej brány oplotenia, tak aj od samotnej budovy. Budova je v oplotenom areáli, ktorého pozemky
svedok ani nijaká osoba nevyužíva, vrátane zamestnancov žalovaného, ktorých tam nikdy nevidel. K
svojim dvom rozporným čestným vyhláseniam uviedol, že ho pán K. navštívil deň po úmrtí jeho dcéry stým, že má pripravené papiere na podpis, ktoré sa týkajú nejakých jeho pozemkov. Celé sa to udialo na
ulici a prehlásenie podpísal bez toho, aby si ho prečítal alebo mu prikladal nejaký význam.
13. Na podklade vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava II vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

8C/293/2014-281 dňa 30.03.2017 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 231,77
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88% jeho trov.
14. Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 30. marca 2017, č.
k. 8 C 293/2014-281 Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava

II vo výroku, ktorým žalobu zamietol v časti o zaplatenie 1.049,15 eur potvrdil. Vo výroku, ktorým
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 88 % zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 231,77 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku odmietol. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývalo, že žalobkyňa je vlastníčkou

pozemkov parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX, katastrálne územie J., o rozlohe 2.668 m2, ktoré sú
súčasťou oploteného areálu. Skutočnosť, že je areál oplotený dosvedčili svedkovia K., I., K., uvedená
skutočnosť vyplývala aj zo znaleckého posudku č. 73/2016 ( konkrétne č.l. 96 spisu). To, že kľúčmi od
areálu disponuje žalovaný potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia I. a K.. Podľa súdu nebolo tak
sporné, že na území oploteného areálu sa nachádza aj budova vo vlastníctve žalovaného, postavená

na pozemku parcelné č. XXX/X. Predmetnú budovu prenajal žalovaný zmluvou č. XX/XXXX/MM o
nájme nehnuteľnosti, uzatvorenou dňa 20.9.2013, T. A. na dobu určitú od 1.10.2013 do 30.9.2016,
a to za účelom prevádzkovania živnosti nájomcu. V čl. IV. bod 9. zmluvy o nájme nehnuteľnosti sa
uvádzalo, že prenajímateľ (žalovaný) zabezpečí nájomcovi nepretržitý a neobmedzený príjazd a prístup
k prenajatej nehnuteľnosti počas celej doby nájmu. Skutočnosť, že žalovaný sa v nájomnej zmluve

zaviazal zabezpečiť neobmedzený príjazd a prístup k prenajatej nehnuteľnosti rovnako svedčí o tom, že
výlučne žalovaný disponuje oploteným areálom minimálne od septembra 2013. Z výpovedí svedkov I. a
K.vyplynulo,žežalovanýdisponovaloplotenýmareálomajvskoršomobdobí.SvedokI.,ktorýpracovalu
žalovanéhovobdobírokov2001až2009,potvrdildisponovaniekľúčmiodareálunapokynpánaS.akoaj
podnikanie tretích subjektov v areáli (výroba vaní a spracovanie dreva), pričom podnikateľské aktivity sa

vareáliuskutočňovaliajposkončeníjehopracovnéhopomeru.SvedokK.pracovalužalovanéhoodroku
2001 a rovnako potvrdil disponovanie kľúčmi od areálu ako aj podnikanie v jeho priestoroch (výroba vaní,
drevovýroba).Krajskýsúdpoukázalajnaobsahlistužalovanéhozodňa20.11.2013(č.l.28spisu),akoaj
odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 28, 29), z ktorých vyplývalo, že žalovaný užívanie areálu výslovne
nepoprel, namietal len rozsah užívania pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Podľa názoru krajského

súdu, ak teda žalovaný takýmto spôsobom ovládal pozemky žalobkyne natoľko, že i keď nebol ich
vlastníkom, bol to len on, kto nimi mohol disponovať a takto ich využívať za účelom nájmu tretím osobám,
potom bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ich skutočne využíval (akú plochu, ako často), a či do
oploteného areálu mali prístup aj ďalšie subjekty, vznikol mu prospech spočívajúci v tom, že jeho majetok
sa nezmenšil, keďže žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu pozemku jeho vlastníkovi

neposkytol. Odvolací súd sa tak nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa
bezdôvodného obohatenia žalovaného vzniknutého titulom užívania pozemkov parcelné č. XXX/XX a č.
XXX/XX, vo vlastníctve žalobkyne. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v časti
výroku, ktorým zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov
žalobkyne parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX, katastrálne územie J. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ a § 391

C.s.p.) a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu
prvej inštancie, súc viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.),
bude opätovne zvážiť, či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného užívaním pozemkov parcelné
č. XXX/XX a č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne bez nájomnej zmluvy resp. iného právneho titulu,
prípadne vykonať v tomto smere dokazovanie a v prípade, že dospeje k záveru, že sa žalovaný užívaním

pozemkov vo vlastníctve žalobkyne parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX na jej úkor bezdôvodne obohatil,
zistiť výšku bezdôvodného obohatenia, získaného žalovaným užívaním pozemkov žalobkyne parcelné
č.XXX/XXač.XXX/XX,katastrálneúzemieJ.orozlohe2.668m2,nachádzajúcichsavrámciuzavretého
areálu v období od 1.4.2012 do 31.3.2014, následne opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP. Ďalej odvolací súd, pokiaľ ide

časť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov parcelné č. XXX/
XX a č. XXX/XX, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala
užívanie predmetných pozemkov žalovaným nad výmeru dotknutých pozemkov, uznanú žalovaným v
rozsahu 707,87 m2. Vo vzťahu k hodnoteniu znaleckého posudku súdom prvej inštancie sa odvolacísúd stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého jediným činiteľom, s ktorým sa súd prvej inštancie
v rámci posudzovania predmetného znaleckého posudku nestotožnil, a preto dané závery nemohol v
plnom rozsahu prevziať do svojho rozhodnutia, bol koeficient povyšujúcich faktorov. Súd prvej inštancie

pritom podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil,
prečo použitie koeficientu povyšujúcich faktorov nepovažoval za správne.
15. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom zostalo predmetom konania bezdôvodné obohatenia
žalovaného vzniknutého titulom užívania pozemkov parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX, vo vlastníctve
žalobkyne. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom vo vyššie uvedenom rozsahu

na prejednanie veci nariadil pojednávania dňa 01.02.2022, 31.05.2022, 22.09.2022, 12.09.2023 a dňa
26.09.2023.
16. Žalovaný sa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom písomne vyjadril k žalobe žalobkyne
podaním zo dňa 10.03.2022 a podaním zo dňa 20.09.2022. Uviedol, že z dokazovania pred sudom
vyplynulo, že žalovaný neužíval pozemky žalobcu, nakoľko stavba vo vlastníctve žalovaného sa
nachádza mimo pozemkov par. č. XXX/XX a XXX/XX k. ú J.. Pozemok žalovaného bol len z časti

oplotený a žalobca mal k nemu kedykoľvek prístup. Tvrdenie žalobcu, že nemal prístup k svojím
pozemkom nie je podľa žalovaného pravdivé, nakoľko vstupná brána sa dala kedykoľvek otvoriť a
žalobca do podania tejto žaloby nevyvinul ani raz podnet/žiadosť o vydanie prístupu k pozemkom
smerom k žalovanému. Preto ak tvrdí, že mu bol znemožnený prístup k jeho pozemkom zo strany
žalovaného, mal podľa žalovaného preukázať, že vyvinul konanie o zabezpečenie prístupu k pozemkom

smerom k žalovanému. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný užíval jeho pozemky a
celý spor tak účelovo nadhodnotil s cieľom získania majetkového prospechu od žalovaného. Žalobca
na podporu svojich argumentov poukazuje na Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky (ďalej len
„Rozsudok NS ČR“), v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cdo 845/99 v spojení s Rozsudkami Městského
souduPrahavkonanívedenompodsp.zn.19Co161/98aObvodníhosouduPraha6vkonanívedenom

pod sp. zn. 7 C 37193. Po naštudovaní týchto rozsudkov mal žalovaný za to, že tieto sú neaplikovateľné.
Podľa žalovaného tiež nie je pravda, že celý areál je oplotený, ako tvrdí žalobkyňa. Oplotená je len časť
a teda svoje pozemky mala žalobkyňa kedykoľvek prístup. Treba opakovane poukázať na skutočnosť,
že na pozemky žalobkyne mala zabezpečený prístup aj cez chýbajúce oplotenie. Ďalej namietal, že
vypracovaný znalecký posudok znalkyne K.. X.. T. P. č. XX/XXXX zo dňa 25.05.2016 sa týka rovnakých/

obdobných pozemkov, rovnakého/obdobného resp. nižšieho spôsobu využitia, a preto ho pokladá za
nadbytočný a odporujúci hospodárnosti vedenia konania. V konaní nebolo preukázané, že brána bola
počas rozhodnej doby uzavretá alebo niekto bránil vstupu a užívaniu pozemkov zo strany žalobkyne.
Veľká brána k pozemkom žalobkyne nemala uzatvárací patent, Nebolo spochybnené ani tvrdenie
žalovaného o chýbajúcom časti oplotenia. V konaní nebolo zo strany žalobkyne preukázané, že by jej

žalovaný nejakým spôsobom bránil v užívaní pozemkov v jej vlastníctve. V konaní bolo preukázané, že
kľúče od malej bráničky boli k dispozícii na čerpacej stanici, a teda žalobkyňa vedela a mala možnosť
si tieto kľúče kedykoľvek zabezpečiť. Mohla kedykoľvek aj zámok na bránke vymeniť' alebo navrhnúť
žalovanému iné riešenie. Zároveň v tejto súvislosti podal vzájomnú žalobu, ktorou navrhovala zriadiť
vecné bremeno k prístupovej ceste v prospech žalovaného a určenie práv a povinností za užívanie

prístupovejcesty.Navrhoval,abysúdrozhodolovýškebezdôvodnéhoobohateniavprospechžalobkyne
len v časti preukázaného využívania časti pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, a to za užívanie
prístupovej cesty v rozsahu a výmere podľa geometrického plánu č. 79/2022 zo dňa 23.6.2022.
17. Žalobkyňa sa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom písomne vyjadrila v podaní zo dňa
30.09.2022. Uviedla, že trvá na uplatnenom nároku, a to v celom rozsahu, pričom tento považuje za

preukázaný a dôvodný. V konaní pred súdom bolo celkom jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je
vlastníčkou pozemkových nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. J., a to parc. č. XXX/XX a parc. č.
XXX/XX. Rovnako bolo v konaní preukázané, že predmetné pozemky sú súčasťou oploteného areálu,
ktorý plot je príslušenstvom stavby vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa preukázala, že areál, v ktorom
sa nachádzajú aj jej pozemky, je oplotený. Čo vyplýva zo znaleckých posudkov preložených žalobkyňou.

V konaní bolo tiež preukázané, že v rozhodnom období, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie
plnenia, bol oplotený areál s jej pozemkami uzamknutý a že kľúče od tohto plotu a celého areálu mal
žalovaný, ktorý nimi disponoval oplotený areál uzamykal, čím jej nebolo umožnené užívať predmet
jej vlastníctva prisvojil žalovaný. Uvedené bolo celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané svedkami I. a K., ktorí jednoznačne potvrdili, že žalovaný disponoval v rozhodnom období

(a aj predtým) kľúčmi od oplotenia areálu (pozemkov žalobkyne) a týmito kľúčmi areál uzamykal a
odomykal(resp.zamestnancipodľajehopokynov),staralsaopozemkytým,žeichobčaspokosil,pričom
v prípade ak prenajal tretej osobe budovu, ktorá je v jeho vlastníctve a ktorej príslušenstvom je plot (ktorý
je na pozemkoch žalovanej), umožňoval týmto osobám užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne,a to bez jej súhlasu a akejkoľvek dohody s ňou. Táto skutočnosť je potvrdená úplne jednoznačne
nájomnou zmluvou č. XX/XXXXMM o nájme nehnuteľnosti, ktorá bola uzatvorená s nájomcom T. A.
dňa .09.2013 na dobu určitú od 01.10.2013 do 30.09.2016, pričom v čl. IV bode 9. tejto zmluvy je

výslovne uvedené, že žalovaný ako prenajímateľ zabezpečí nájomcovi nepretržitý a neobmedzený
príjazd a prístup k prenajatej nehnuteľnosti počas celej doby nájmu. Toto však bolo možné zabezpečiť
výlučne cez pozemky vo vlastníctve žalobkyne, čo je zrejmé z katastrálnej mapy a podkladov, ktoré
sú súčasťou žalobkyňou predložených znaleckých posudkov (žalovaný to ani nerozporoval). Je teda
zrejmé, že na starne žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu (v rozhodnom období, za ktoré

si žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) Žalovaný nerozporoval užívanie
pozemkov žalobkyne v rozhodnom období, pričom namietal len rozsah užívania. Uvedené je však
irelevantné, nakoľko ak areál s pozemkami žalobkyne uzamykal a ovládal pozemky, ktoré mu nepatria,
vznikol mu prospech bez právneho dôvodu, nakoľko za užívanie veci, ktorá mu nepatrila a ani nepatrí
neposkytovalaanineposkytolžalobkynižiadnuúhradu.Tátoobranažalovanéhojaitakpodľažalobkyne
len účelová a zjavne špekulatívna, nakoľko ak boli pozemky žalobkyne oplotené a plot bol uzamknutý

a kľúče od zámku mal žalovaný a iba on rozhodoval, koho na pozemky žalobkyne pustí a sprístupní,
je zrejmé, že rozsah jeho užívania pozemkov žalobkyne je úplný a nielen čiastočný. Spochybňovanie
oplotenia areálu žalovaným v súčasnosti a jeho neuzamknutia v súčasnosti (čo žalobkyňa popiera) je
pre rozhodnutie, vo veci úplne irelevantné, nakoľko v rozhodnom období, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje
nárok na vydanie plnenia, bol areál uzamknutý, oplotený a pre žalobkyňu, či tretie osoby neprístupný

bez súhlasu žalovaného, ktorý disponoval kľúčmi od tohto areálu. Navrhovala, aby súd žalobe vyhovel
a aby jej priznal voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
18. Žalobkyňa v konaní predložila súkromný znalecký posudok č. 17/2022 vypracovaný X.. F. H. zo dňa
07.05.2022, predmetom ktorého bolo zistenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parc. registra „C“ č.
XXX/XX a XXX/XX, vedené na LV č. XXX, k. ú. J.. Z tohto znaleckého posudku vyplývala hodnota nájmu

pozemkov za obdobie od 01.04.2012 do 10.07.2012 vo výške 423,14 eur, za obdobie od 11.07.2012
do 07.05.2013 vo výške 1150,69 eur, za obdobie od 07.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 704,57 eur,
za obdobie od 13.11.2013 do 31.03.2014 v hodnote 504,97 eur, spolu vo výške 2.783,37 eur. Znalec v
predmetnom znaleckom posudku stanovil koeficient povyšujúcich faktorov v hodnote „3“ a jednotkovú
východiskovú hodnotu pozemku 3,32 eur/m2.

19. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-8C/293/2014-526 zo dňa 02.10.2023 bolo konanie
o vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 20.09.2022, doručenú súdu dňa 21.09.2022 o zriadenie vecného
bremena vylúčená na samostatné konanie.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. Súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že žalovaný ovládal pozemky žalobkyne
natoľko, že i keď nebol ich vlastníkom, bol to len on, kto nimi mohol disponovať a takto ich využívať
za účelom nájmu tretím osobám, potom bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ich skutočne využíval
(akú plochu, ako často), a či do oploteného areálu mali prístup aj ďalšie subjekty, vznikol mu prospech

spočívajúci v tom, že jeho majetok sa nezmenšil. Vychádzal pritom z vykonaných dôkazov, z ktorých
vyplývalo, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parcelné č. XXX/XX a č. XXX/XX, katastrálne územie
J., o rozlohe 2.668 m2 (ďalej len „predmetné pozemky“), ktoré sú súčasťou oploteného areálu, pričom
skutočnosť, že tieto pozemky sa nachádzajú v oplotenom areály potvrdili svedkovia K., I., K. a uvedená
skutočnosť vyplývala aj zo znaleckého posudku č. 73/2016. V konaní po zrušení a vrátení veci odvolacím

súdom ani žalovaný nerozporoval, že by predmetné pozemky žalobkyne neužíval. Sám dokonca v
podaní zo dňa 20.09.2022 navrhoval, aby mu súd uložil povinnosť vydať bezdôvodného obohatenia v
prospech žalobkyne, ale len v časti preukázaného využívania časti pozemkov v jej výlučnom vlastníctve,
a to za užívanie prístupovej cesty v rozsahu a výmere podľa geometrického plánu č. 79/2022 zo dňa23.6.2022. V ďalšom konaní preto nebolo sporné, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu.
26. Spornou skutočnosťou tak zostalo, v akom rozsahu žalovaný predmetné pozemky žalobkyne

užíval, ako aj to aká je výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalobkyni vydať. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia žalovaného za užívanie predmetných pozemkov v období od 01.04.2012 do 31.03.2014.
K tomuto obdobiu preto súd skúmal rozsah užívania predmetných pozemkov žalovaným. Ako uviedol
aj odvolací súd, na predmetných pozemkoch sa nachádza aj budova vo vlastníctve žalovaného,

postavená na pozemku parcelné č. XXX/X, ktorá prenajatá žalovaným zmluvou č. XX/XXXX/MM o
nájme nehnuteľnosti, uzatvorenou dňa 20.9.2013, a to T. A. na dobu určitú od 1.10.2013 do 30.9.2016,
pričom v čl. IV. bod 9. zmluvy o nájme nehnuteľnosti sa žalovaný zaviazal zabezpečiť nájomcovi
nepretržitý a neobmedzený príjazd a prístup k prenajatej nehnuteľnosti počas celej doby nájmu. od
septembra 2013. Rovnako tak aj z výpovedí svedkov I. a K. vyplynulo, že žalovaný disponoval oploteným
areálom,atoajvskoršomobdobí.SvedokI.pracovalužalovanéhovobdobírokov2001až2009,potvrdil

disponovanie kľúčmi od areálu na pokyn pána S. ako aj podnikanie tretích subjektov v areáli (výroba
vaní a spracovanie dreva), pričom podnikateľské aktivity sa v areáli uskutočňovali aj po skončení jeho
pracovného pomeru. Svedok K. pracoval u žalovaného od roku 2001 a rovnako potvrdil disponovanie
kľúčmi od areálu ako aj podnikanie v jeho priestoroch (výroba vaní, drevovýroba).
27. V konaní tak z vykonaných dôkazov vyplývalo, že žalovaný prakticky neobmedzene v období,

za ktoré si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, disponoval kľúčmi
k oplotenému areálu predmetných pozemkov žalovanej. Ako vyplývalo z uvedených svedeckých
výpovedí, žalovaný na predmetných pozemkoch vykonával aj iné aktivity, napr. kosenie trávy, hoci to
bolo podľa svedka niekedy okolo r. 2002 a 2003. Aj z nájomnej zmluvy zo dňa 20.9.2013 vyplývalo, že
žalovaný sa zaviazal zabezpečiť nájomcovi nepretržitý a neobmedzený príjazd a prístup k prenajatej

nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu, správanie žalovaného vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam
bolo také, ako keby mu tieto nehnuteľnosti patrili, čo okrem iného potvrdzoval aj svedok X.. D. I., ktorý vo
svojej výpovedi uviedol, že predpokladal, že ide o nehnuteľnosti, ktoré má pán S. (konateľ žalovaného,
pozn. súdu) vo vlastníctve a tieto prenajíma. Skutočnosť, že žalovaný sám a neobmedzene disponoval
kľúčmi rovnako potvrdzuje, že žalovaný neužíval len príjazdovú cestu, ako v konaní namietal, ale že

užíval celý predmetný pozemok žalovanej. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je nepravdepodobné, že
by žalovaný skutočne užíval len príjazdovú cestu tak, ako tvrdil.
28. Námietku žalovaného o tom, že celý pozemok nie je oplotený a z tohto dôvodu mala žalobkyňa
prístup k predmetnému pozemku, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podstatné v predmetnej veci je, či
žalovaný a v akom rozsahu predmetné pozemky užíval a nie to, či za určitých okolností žalobkyňa mala

k týmto pozemkom prístup. Okrem toho, žalovaný ani nepreukázal, že v rozhodnom období predmetné
pozemky neboli oplotené, pričom žalobkyňa túto skutočnosť popierala. Podľa názoru súdu neobstojí ani
námietka žalovaného o tom, že žalobkyňa žalovaného nevyzvala a ani neurobila žiadne kroky k tomu,
aby získala prístup k pozemkom, keďže toto nemá vplyv na posúdenie rozsahu užívania predmetných
pozemkov žalovanej. Žalovaný vedel, že predmetné pozemky, ktoré užíva sú pozemky vo vlastníctve

žalobkyne, a teda vedel aj to, že na jeho strane vzniká bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na uvedené
teda súd konštatuje, že žalovaný užíval celý predmetný pozemok žalobkyne v rozhodnom období.
29. Súd preto ďalej skúmal výšku bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa v konaní
predložila súkromný znalecký posudok č. 17/2022, ktorý vypracoval X.. F. H.. Po preskúmaní tohto
znaleckého posudku súd zistil, že znalec požil pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu predmetných

pozemkov rovnaké koeficienty ako znalecký posudok č. 9/2017 K.. X.. T. P.. Vo vzťahu k tomuto
posudku súd vychádzajúc z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v predchádzajúcom
rozhodnutí uviedol, že vyhláška poskytuje rôzne možnosti, ako objektivizovať hodnotu nehnuteľnosti.
Sú to dva autonómne a výlučné (buď-alebo) spôsoby, konkrétne zvýšenie jednotkovej východiskovej
hodnoty pozemku v satelitných obciach miest, z ktorých vyplýva zvýšený záujem o kúpu alebo použitie

koeficientu povyšujúceho faktoru výrazne zvýšeného záujmu o kúpu, už bez implikácie z prvého
spôsobu. Rovnako ako znalecký posudok č. 9/2017, aj znalecký posudok č. 17/2022 obsahoval vzorec
pre určenie jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie ako súčin
jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku a koeficientu polohovej diferenciácie, pričom jednotková
východisková hodnota je upravená obligatórne podľa veľkosti územnosprávnej jednotky, v ktorej sa

ohodnocovaný pozemok nachádza. Znalec aj v tomto prípade (rovnako ako znalkyňa pred ním) použil
hodnotu3,32Eur/m2,ktorázodpovedákatastrálnemuúzemiuJ.,akoobcedo5.000obyvateľov.Tiež,ako
znalkyňa pred ním potom nevyužil možnosť túto jednotkovú cenu navýšiť z dôvodu, že obec J. je v okolí
Bratislavy, ako mesta, z ktorého pre obec J. vyplýva zvýšený záujem o kúpu nehnuteľnosti na bývaniealebo rekreáciu, pritom, ako už súd uviedol v predchádzajúcom rozsudku, jedine tento spôsob by bol v
súlade s Vyhláškou. Súd zároveň uvádza, že k obdobnému názoru dospel v tejto veci aj odvolací súd.
30. Preto pokiaľ znalec v znaleckom posudku č. 17/2022 zohľadnil „zvýšený záujem o kúpu“

pozemku navýšením druhého súčiniteľa pri výpočte jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku, a to
koeficientu polohovej diferenciácie a konkrétne koeficientu povyšujúcich faktorov, ktorý stanovil v
najvyššej prípustnej výške „3“, takýto postup nebol v súlade s vyhláškou. Zo znenia úpravy vyplýva,
že pokiaľ blízkosť väčšej aglomerácie v príčinnej súvislosti zatraktívňuje ohodnocovaný pozemok,
má sa táto skutočnosť odraziť vo zvýšenej jednotkovej východiskovej hodnote pozemku. Konkrétne

obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu
môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej
vyplýva zvýšený záujem. Výskyt iných dôvodov zvýšeného záujmu o kúpu potom reflektuje koeficient
povyšujúcich faktorov.
31. Preto ako už podrobne uviedol súd v predchádzajúcom rozsudku, pokiaľ sa dôvody pre výrazne
zvýšený záujem o kúpu nevyskytujú, koeficient povyšujúcich faktorov je „1“. Nakoľko z vykonaného

dokazovania sa ani vo vzťahu k predmetným pozemkom, ktoré zostali predmetom konania, žiadnym
spôsobom nepreukázal výrazne zvýšený záujem, súd túto hodnotu „1“ koeficientu povyšujúcich faktorov
dosadil do výpočtu hodnoty nájmu, a to namiesto hodnoty „3“, ktorú uvádzali znalecké posudky. Takto
súdvypočítalkoeficientpolohovejdiferenciáciepredmetnýchpozemkovvhodnote0,816.Prijednotkovej
východiskovej hodnote pozemku 3,32 Eur/m2 potom jednotková všeobecná hodnota podľa vzťahu VŠH

MJ = 3,32 (VH MJ) . 0,816 (kPD) je vo výške 2,71 Eur/m2. Všeobecná hodnota pozemku podľa vzťahu
VŠHPOZ=2668(M).2,71(VŠMHJ)jevovýške7230,28eur.Rozhodnýmobdobímuplatnenéhonároku
je obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2014. Počas tohto obdobia Európska centrálna banka zmenila výšku
úrokovej miery postupne z 1,00% na 0,75%, na 0,50%, až na 0,25%. Dôsledkom toho znalecký posudok
rozdelilrozhodnéobdobienaštyrifázy,ktorétietozmenyreflektovali.Výpočetvšeobecnejhodnotynájmu

za pozemok vychádza zo vzorca podľa prílohy 3, bod G Vyhlášky. Obdobie predpokladanej návratnosti
investície je 20 rokov. Po dosadení týchto údajov do vzorca a za jednotlivé obdobia, podľa toho, ako
Európska centrálna banka v rozhodnom období menila výšku úrokovej miery (t. j. za obdobie štyroch
mesiacov od 1.4.2012 do 31.7.2012 pri úrokovej sadzbe 1,00%, obdobie desiatich mesiacov od 1.8.2012
do 31.5.2013 pri úrokovej sadzbe 0,75%; obdobie šiestich mesiacov od 1.6.2013 do 31.11.2013 pri

úrokovej sadzbe 0,50% a období štyroch mesiacov od 1.12.2013 do 31.3.2014 pri úrokovej sadzbe
0,25%), vychádzajúc z koeficientu daňového zaťaženia fyzickej osoby vo výške 1,19, súd dospel k sume
793,68 eur. (podrobnejšie k výpočtu pozri predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie). Táto suma
predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorú súd žalovanému uložil povinnosť vydať
žalobkyni.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Predmetom konania zostal nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2761
eur. Súd uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodoné obohatenie vo výške 793,68 eur. Úspech
žalobkyne tak bol 28 %, úspech žalovaného bol 72 %. Čistý úspech žalovaného bol 44%, a preto súd
rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 44 % o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolaniaOdvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.