Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209775
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8717209775.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť
Ružinov82109,Bratislava,IČO:53255739,protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/

XX, XXX XX A., zastúpenému: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom AK Urbánkova 1562/6,
040 01 Košice, IČO: 35561734, o zaplatenie 114.235,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/101/2017-304 zo dňa 30.6.2023 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/101/2017-375 zo dňa 29.9.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol. Druhým výrokom žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na 100%-tnú náhradu trov konania,
ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právny predchodca žalobcu, D. C. E., F., Bratislava sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 114.235,40 eur, zmluvný úrok vo výške 4.379,03 eur, zákonný úrok z
omeškania vo výške 236,74 eur, zmluvný úrok vo výške 6,27 % zo sumy 114.235,40 eur od 21.10.2014
do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 114.235,40 eur od 21.10.2014
do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.379,03 eur od 21.10.2014
do zaplatenia, náklady dražby vo výške 1.492,59 eur a trovy konania. Na návrh žalobcu v súlade so
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX s prílohou č.1 z 30.7.2019 súd prvej inštancie

Uznesením sp. zn. 18Csp/101/2017 - 85 zo dňa 12.11.2019 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu
tak, že namiesto D. C. E., F. do konania vstúpil nový žalobca, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný
uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, teda s D. C. E., F.. E. dňa 4.6.2008 Zmluvu o poskytnutí

úveru reg. č. XXXXXX, na základe ktorej mu právny predchodca žalobcu poskytol hypotekárny úver na
kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II Zmluvy o úvere, a to vo výške 132.443,74 eur. Dňa 11.7.2012
strany uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere, v ktorom bol dohodnutý odklad splátok ( od 20.7.2012 do
20.12.2012). Súčasťou Zmluvy o úvere mali byť v zmysle čl. I. zmluvy aj Obchodné podmienky Banky
pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné podmienky banky. Na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere bola v ten istý deň uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/XXX/X, v ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval ako záložný
veriteľ, a pani C. B., matka žalovaného, ako záložca a sám žalovaný ako dlžník.4. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 11.8.2014 s názvom Posledná výzva
na úhradu pohľadávky. Vo výzve právny predchodca žalobcu uviedol, že napriek jeho predchádzajúcim

písomným výzvam nebol na účte žalovaného zabezpečený dostatok prostriedkov na úhradu splátok
úveru tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere a vyzval žalovaného aby bezodkladne uhradil celý
vzniknuvší dlh. Právny predchodca žalobcu (D., F.), keďže predmetný dlh nebol uhradený, vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru dňa 20.10.2014 a listom zo dňa 21.10.2014 – Oznámenie o zosplatnení
úveru ku dňu 20.10.2014 – to oznámil písomne žalovanému, ktorý oznámenie prevzal 24.10.2014.

Žalobca tiež predložil do spisu prehľad úhrad žalovaného na úver, z ktorého vyplýva, že od 20.3.2014
žalovaný neuhrádzal žiadne splátky úveru. Žalovaný ako poslednú úhradu zaplatil splátku vo výške
946,- eur, jednalo sa o splátku splatnú k 20.2.2014. Následné splátky žalovaný neuhrádzal. Žalovaný
bol v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.3.2014 viac ako 3 mesiace, rovnako tak bol v omeškaní so
splátkami splatnými dňa 20.4.2014, 20.5.2014, 20.6.2014, 20.7.2014., 20.8.2014, 20.9.2014.

5. Banka dňa 14.1.2015 začala výkon záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka, a to už pre
sumu k 14.1.2015 predstavujúcu 122 836,37 eur predajom založeného rodinného domu dobrovoľnou
dražbou podľa zák. č. 527/2002 Z. z.. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom bolo
žalovanému doručené poštou dňa 19.1.2015. Vykonaním dražby bola poverená G. H., F., I. X, E..
Na základe neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Poprad, na návrh záložcom bolo

nariadené výkonu dražby sa zdržať. Týmto mali vzniknúť žalobcovi k 28.10.2015 náklady vo výške
1.492,59 eur, ktoré mal uhradiť na základe vyfakturovania dražobnej spoločnosti. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.7.2019 banka postúpila pohľadávku na žalobcu.

6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku zmluvného

vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému hypotekárny úver, ktorý je nutné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť z dôvodu premlčania pohľadávky, na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným.

Okrem toho, pre zamietnutie žaloby existuje podľa súdu aj dôvod spočívajúci v tom, že na konanie v
spore žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ďalej zistil, že veriteľ vo výzve neuviedol pre ktorú
omeškanú splátku (t.j. kedy splatnú splátku) mieni úver spoplatniť, ako vyplýva zo znenia zákona, ale

uviedol dlžnú sumu za viaceré, všetky dlžné splátky. Vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru
je pre jeho nejednoznačnosť a neurčitosť, v spojení aj s výzvou na úhradu z 11.8.2014 neplatné,
čoho sa nakoniec dožadoval žalovaný poukázaním na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, kde
ani z upozornenia – výzvy veriteľa nevyplynulo, kvôli nesplateniu včas ktorej splátky ide, ktorá by
odôvodňovala vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru a úhradou akej sumy túto predčasnú

splatnosť má možnosť odvrátiť (aby predpoklad zosplatnenia úveru vyžadovaný zákonom nebol
naplnený). Z uvedenej výzvy vyplýva, že aby nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, musí
žalovaný uhradiť bezodkladne dlh vo výške 5.866,98 eur, inak bude úver vyhlásený za splatný celý vo
výške 120.062,38 eur. Tu bol žalovaný minimálne uvádzaný do omylu, mal uhradiť pre takýto prípad
podľa zákona len tú splátku, ktorej neuhradenie spôsobí splatnosť celého dlhu a tiež, nemal povinnosť

uhradiť ju bezodkladne, ale do 15 dní od doručenia výzvy, lebo s takou výzvou zákon spája túto lehotu,
ktorú veriteľ musí poskytnúť podľa okolností – omeškania ešte buď počas bežiacej lehoty alebo po jej
uplynutí. Z toho plynie, že išlo už v čase výzvy (11.8.2014) o omeškané obdobie všetkých do úvahy
prichádzajúcich splátok, a teda už v danom čase boli splatné už dve splátky po troch mesiacoch
(marcová, aprílová).

9. Súd prvej inštancie vzhľadom i na vyššie okolnosti vychádzal z predpokladu, že premlčacia doba
začala plynúť buď po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.3.2014, teda od
21.6.2014, premlčacia doba by márne uplynula dňa 21.6.2017 alebo po uplynutí troch mesiacov od
splatnosti splátky splatnej dňa 20.4.2014 (tieto dve splátky boli v čase výzvy na úhradu dlhu zo dňa

11.8.2014 už 3 mesiace po splatnosti, alebo potom išlo o splátku splatnú 20.5.2014, tá by sa dostala
3 mesiace po splatnosti až ku dňu 20.8.2014, so započítaním 15 dní od 14.8.2014, kedy žalovaný
výzvu prevzal a žalobca by mohol pre jej omeškanie vyhlásiť predčasnú splatnosť najskôr 29.8.2014
a najneskôr dňa 20.9.2014 ,kedy nastala splatnosť ďalšej splátky. Pri splátke splatnej 20.6.2014 bolžalovaný s jej platením v omeškaní v čase výzvy ešte len necelé dva mesiace a nebolo možné
predpokladať, že aj táto sa dostane do omeškania 3 mesiace. Keďže právo zosplatniť úver je možné
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (čiže nasledujúci deň po jej riadnej

splatnosti), právo na zosplatnenie úveru mal žalobca najskôr ku dňu 21.9.2014, a to právo mohol využiť
do splatnosti nasledujúcej splátky, do 20.10.2010. A práve k tomuto a tohto dňa žalobca ale úver
zosplatnil. Takže potom je nutné dôvodiť, že išlo o práve túto splátku, alebo potom dôvodiť, že išlo
o spoplatnenie pre skoršie splátky (za obmedzenia do splatnosti ďalšej splátky) a prichádzalo by do
úvahy aj to, či nebolo zosplatnenie úveru potom v rozpore so zákonom. Úver veriteľ nezosplatnil ho

však ku dňu 21.10.2014, v tom prípade by sa mohlo jednať o splátku, ktorá mala byť riadne splatená
dňa 20.7.2014. Žalobca vo svojich tvrdeniach a podaniach sprvoti jednoznačne deklaroval, že úver
zosplatnil dňa 20.10.2014 (a toto ním prijaté rozhodnutie bolo realizované dňa 20.10.2014 a určené k
tomuto dňu), avšak po podaní právneho zástupcu žalovaného začal bez akejkoľvek opory v dokazovaní
tvrdiť, že úver zosplatnil pre omeškanie práve splátky inak riadne splatnej dňa 20.7.2014. Ak by išlo
o túto splátku, tak v čase výzvy (11.8.2014) bola len 22 dní v omeškaní od termínu riadnej splatnosti,

teda ani mesiac, ani dva a ani tri mesiace, ako predpokladá zákon a ak by išlo práve o ňu, tak
výzva v takom prípade stráca akúkoľvek logiku a už vôbec účel, ktorý zákon predpokladal a žalobca
nemohol pri takom malom omeškaní už dopredu predpokladať, že vyše ďalšieho dva a pol mesiaca
žalovaný ju neuhradí a práve ona bude potom dôvodom zosplatnenia. Ak by išlo výlučne o túto splátku,
žalobca by nepožadoval vo výzve uhradiť bezodkladne sumu 5.866,98 eur, aby tak žalovaný odvrátil

pre omeškanie s ňou hrozbu spoplatnenia celého svojho úveru, ale požadoval by uhradiť iba jej výšku,
v aktuálnom omeškaní tak iba sumu 1.015,89 eur, išlo teda o pôvodnú výšku splátky nanovo stanovenú
predchádzajúcim jednostranným oznámením banky pri zmene úročenia úveru (o ktorom sa žalovaný
zrejme ani nedozvedel), a teda sumu, ktorú v tom čase mal inak pri riadnom splácaní uhradiť. Podľa
zákona o bankách i Zmluvy o úvere jednostrannú zmenu úrokov žalobca zrejme nerealizoval ,ako ukladá

zákon a zmluva – nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalovanému, čo je dôležité aj kvôli tomu, že
hoci práve výšku splátky zmenil počas rozhodnej doby, počas ktorej pre omeškanie dlžníka mienil úver
spoplatniť a neodôvodnil objektívne dôvody takého zvýšenia. Žalobca teda vedome vzhľadom na vývoj
judikatúry a tvrdenia žalovanej strany počas konania zmenil, resp. doplnil v tomto rozhodujúce skutkové
tvrdenie, oproti pôvodne uvádzanému v žalobe a neskoršom vyjadrení. V zmysle § 140 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ide tak o zmenu žaloby, ktorou je aj podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a ktorá podľa § 294 CSP v spotrebiteľských
sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa.

10. V skutkových tvrdeniach žalobcu je tiež viacero iných mylných skutkových tvrdení, napr. v žalobe

sa uvádza Zmluva o úvere č.: XXXXXX zo dňa 23.5.2008, hoci išlo o zmluvu z 4.6.2008, tiež to, že
žalovaný ako poslednú úhradu zaplatil splátku vo výške 379,88 eur, jednalo sa o splátku splatnú k
20.2.2014, avšak z neskôr predložených rozpisov vyplýva, že vtedy zaplatil splátku vo výške 946,- eur,
žaloba uvádza dátum zosplatnenia 16.9.2014 - Dlžná suma podľa žaloby ku dňu zosplatnenia úveru, t.
j. ku 16.9.2014 (?!) tak predstavovala celkovo 118.891,17 eur. Spôsob platby nikde v žalobe ani iných

vyjadreniach žalobca neuviedol.

11. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola doručená súdu dňa
20.10.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá márne uplynula najneskôr dňa 23.9.2014, totiž dňa
20.9.2014 bola sobota a podľa Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok, ktoré

zaväzovali banku je tak splatnosť splátky najbližší pracovný deň, čiže splátka bola splatná až v pondelok
22.9.2014 a možnosť zosplatniť nastala tak až 23.9.2014, premlčacia doba preto márne uplynula dňa
23.9.2017. V zmysle ustálenej judikatúry, ak nie je možné jednoznačne určiť pre nezaplatenie ktorej
splátky právny predchodca pristúpil k zosplatneniu celého úveru, je nevyhnutné vychádzať z toho, že pre
účely začatia plynutia premlčacej doby dlhu žalovaného je rozhodujúci deň nasledujúci po dni, v ktorom

dlh vznikol, to by potom bolo dňa 21.6.2014, a teda v oboch variantoch by sa tak dlh premlčal.

12. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že súčasne s tým, že je nárok žalobcu premlčaný, je nutné
konštatovať že následné postúpenie pohľadávky nebolo súladné so zákonom, s účelom § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Keďže žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, súd

vyhodnotil postúpenie ako neplatné, neboli dodržané zákonné podmienky a teda žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný.13. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.7.2019 vyplýva, že v zmluve nie je uvedené že
došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného predmetnou zmluvou. Text zmluvy odkazuje na prílohu č.1,
avšak z prílohy, ktorá nebola spojená s listinou ako dôkaz, nevyplýva žiadna identifikácia žalovaného

okrem jeho mena a priezviska, ani výška pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré bolo postúpené. Číslo
úverového účtu žalovaného v prílohe uvedené nekorešponduje s číslom úverového účtu uvedeným
v Zmluve o úvere, no najmä z predloženého textu prílohy nie je možné zistiť aká pohľadávky konkrétne
a v akej výške bola postúpená, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky, alebo len jej časti a či výška
postúpenej sumy je totožná s tým, čo bolo uplatňované v spore. Zároveň súd konštatoval absenciu

písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Po zosplatnení dlhu sa dlh, resp. charakter
dlhu a výška zmenili a upozornenie, ktoré bolo žalovanému zaslané 11.8.2014 pre dlh 5.866,98 eur,
ktoré obsahovalo aj upozornenie, že po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru môže byť pohľadávky
postúpená inej osobe, nespĺňalo ani po formálnej ani po materiálnej stránke požiadavku stanovenú v §
92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd ďalej uviedol, že Oznámenie o postúpení pohľadávky ani postupca,
ani postupník neoznámili žalovanému ako dlžníkovi.

14. Žalobca vzal v časti uplatneného zmluvného úroku vzal žalobu späť, resp. nárok na zákonný úrok
z omeškania obmedzil na sumu najviac do výšky 47.635,94 eur, súd tento návrh vzhľadom na § 140
CSP nepovažoval za zmenu žaloby, preto ani o ňom formálne nerozhodoval, výška úrokov vyplýva
z právneho predpisu.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

16. Opravným uznesením č.k. 18Csp/101/2017-375 zo dňa 29. septembra 2023 súd prvej inštancie
opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Csp/101/2017-304 zo dňa 30.6.2023 tak, že

správne je označenie súdu „Okresný súd Poprad“.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov
že neboli splnené procesné podmienky; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd;
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

18. V úvode odvolania žalobca napáda rozhodnutie z dôvodu, že nebolo vydané príslušným súdom,
resp. bolo vydané neexistujúcim súdom nakoľko v čase vydania rozsudku, t. j. 30.6.2023 neexistoval
Okresný súd Kežmarok – ktorý je rovnako nepríslušný, pričom bez ohľadu na túto nepríslušnosť
výkon súdnictva v obvode Kežmarok od 1.6.2023 patrí výlučne Okresnému súdu Poprad. Na základe
uvedeného žalobca namieta porušenie jeho základného práva na prístup k nezávislému a nestrannému

súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nakoľko v čase vydania rozsudku Okresný súd Kežmarok
nebol v žiadnom smere oprávnený rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu, čím bolo žalobcovi
nepochybne odňaté právo na prístup k súdu. Rozhodnutie bolo nepochybne vydané nepríslušným,
resp. neexistujúcim súdom, čím došlo nielen k nesprávnemu obsadeniu súdu ale konanie má inú vadu,
ktorá ma za následok nezákonné rozhodnutie a na vydanie takéhoto rozhodnutia Okresným súdom

Kežmaroknebolisplnenéprocesnépodmienky.Dôvodil,ževprejednávanejvecisúdžiadnymspôsobom
nerozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami strán sporu a právnym posúdením poskytnutým jednotlivými
stranami sporu, tak súd napriek tomu, že sa na niekoľkých stranách odôvodnenia venuje účelovému
zavádzaniu žalobcu a uvádzaniu nepravdivých tvrdení, či zmene skutkových tvrdení, tieto s výnimkou
rovnakonepreskúmateľnéhobodu76.odôvodneniažiadnymspôsobomneodôvodnilaanilenneuviedol,

akú zmenu skutkových tvrdení má súd na mysli, čím zároveň odňal právo žalobcovi riadne argumentovať
nakoľko mu ani nie je zrejmé v čom mal údajne súd zavádzať. V tomto smere žalobca poukazuje na
najzávažnejšie posúdenie súdu v bode 66. odôvodnenia, ktoré podľa názoru žalobcu je nezlučiteľné so
samotnou Ústavou SR, v zmysle ktorého „Treba mať preto za to, že strana, ktorá porušila ustanovenie
§ 150 CSP, by mala byť v konaní neúspešná bez ohľadu na intenzitu a mieru tohto porušenia a rovnako

tak aj bez ohľadu na hmotnoprávne predpoklady prejednávanej veci.“ Ďalej žalobca poukazuje na
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť konajúceho súdu v bode 76. odôvodnenia, kde mal súd uviesť mylné
skutkové tvrdenia žalobcu, a to okrem iného, že žalovaný ako poslednú úhradu zaplatil splátku vo výške
379,88 eur, ale z neskôr predložených dokladov vyplýva, že mal zaplatiť 946,- eur. Uvedené tvrdeniesúdu je opätovne prejavom nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku pričom vôbec nie je zrejmé ako
súd dospel k týmto záverom avšak je zrejmé, že z predložených dôkazov tieto závery nevyplývajú keďže
žalovaný vykonal poslednú splátku pred zosplatnením v mesiaci február 2014 vo výške 946,- eur avšak

suma vo výške 379,88 eur bola z tejto sumy započítaná na splátku istiny. Osobitne žalobca poukazuje
aj na prekvapivo uplatnenú koncentráciu konania v rozpore s predbežným právnym posúdením súdu
ako aj so samotnými procesnými rozhodnutiami súdu nakoľko súd uznesením zo dňa 20.10.2021
priamo na pojednávaní vyzval žalobcu na doplnenie listinných dôkazov v súlade s predbežným právnych
posúdením, no následne sa súd pri vyhotovovaní rozsudku rozhodol spätne uplatňovať koncentráciu

konania – porušiť vlastné uznesenie zo dňa 20.10.2021 - a na žiadne z doplnených dôkazov a vyjadrení
neprihliadať, čím došlo podľa názoru žalobcu nepochybne k opätovne k ďalšiemu porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces z dôvodu, že žalobcovi odňal právo vykonávať procesné úkony v nadväznosti
na vyjadrenia žalovaného vykonané samotným žalovaným ale aj jeho právnym zástupcom, čím došlo

k porušeniu rovnosti strán sporu.

19. V podanom odvolaní ďalej žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho
úkonu zo dňa 21.10.2014, ktorým došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, z dôvodu, že z neho
nevyplýva, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, pričom takéto určenie je

obligatórnou náležitosťou podmieňujúcou samotnú platnosť právneho úkonu. Otázka, pre ktorú splátku
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nie je skutkovou otázkou, ktorú je veriteľ povinný
uvádzať v podaní, ktorým zosplatňuje úver, či dokonca v súdnom konaní ale ide o právnu otázku,
ktorá vyplýva z kogentných ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho
zákonníka. Skutočnosť, že určenie splátky, pre ktorú sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť predstavuje

otázku právneho posúdenia vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022). V zmysle úverovej zmluvy bola
splatnosť splátok dohodnutá k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, a pokiaľ by teda súd vychádzal z
ustanoveníúverovejzmluvy,takžalovanýbolprivyhlásenímimoriadnejsplatnostipodanímz21.10.2014

– doručeným žalovanému a teda účinným dňa 24.10.2014 nepochybne v trojmesačnom omeškaní
so zaplatením splátky splatnej dňa 20.7.2014. Z uvedeného vyplýva záver, že komplexný výklad
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka súd odmietol vykonať s odkazom na absenciu náležitosti právneho úkonu (ktorý žiadny
právny predpis nevyžaduje), resp. súd odmietol právne posúdiť pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a teda aplikovať výklad ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že otázku právneho posúdenia označil za skutkovú otázku,
resp. obligatórnu náležitosť právneho úkonu, čo je nielen v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré takúto náležitosť pre platnosť právneho úkonu
nevyžadujú ale rovnako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,

z ktorej jednoznačne vyplýva zásada preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou.
Žalobca sa v žiadnom smere nestotožňuje s právnym posúdením súdu, nakoľko konajúci súd požaduje
trojmesačné omeškanie dlžníka už pri vyhotovení výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v priamom rozpore s predmetným ustanovením, nakoľko podmienka trojmesačného omeškania dlžníka
sa viaže výlučne na moment vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Závery súdu sú v tak extrémnom

nesúlade s právnymi predpismi, keďže súd v tomto konaní uplatňuje podmienky vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti, ktoré priamo odporujú kogentným ustanoveniam, sú nelogické, nepreskúmateľné a odporujú
dokonca aj ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru žalobcu je teda nesprávny
názor konajúceho súdu, že veriteľ zosplatnil úver podaním zo dňa 21.10.2014 pre splátku splatnú
dňa 20.3.2014 alebo 20.4.2014 alebo 20.5.2014. Už len samotná skutočnosť, že súd nevedel právne

ustáliť a uviesť jednoznačný výklad ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho
zákonníka, teda presne stanoviť k akej splátke bol úver zosplatnený a z akých dôvodov – teda uviesť
presvedčivé právne posúdenie a vysvetlenie - je nevyhnutné konštatovať zmätočnosť rozsudku nakoľko
postup súdu, kedy súd len uvedie viacero možných alternatív výkladu zákonných ustanovení s tým,
že neuvedie konkrétny záver, nie je možné považovať za zákonný nakoľko tým súd žalobcovi odňal

právonapresvedčivé,jasnéazrozumiteľnéodôvodneniesúdnehorozhodnutia.Žalobcasanestotožňuje
s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, potom v zmysle ust. § 103 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné do budúcna po trochmesiacoch od najstaršej neuhradenej splátky – v tomto prípade splátky úveru splatnej dňa 20.3.2014,
resp. aj od iných splátok, ktoré súd zmätočne uvádzal bez konštatovania jednotného výkladu. Žalobca
má za to, že súd nesprávne vyhodnotil, pre nesplnenie ktorej splátky došlo k uplatneniu práva podľa §

565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tým dospel aj k nesprávnym právnym záverom
ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby.

20. Vo vzťahu k neplatnosti postúpenia pohľadávky pre rozpor s ust. § 92 os. 8 Zákona o bankách,
podľa názoru žalobcu súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak nepovažoval výzvu zo dňa 11.8.2014 a podanie zo dňa
21.10.2014 ako aj podanú žalobu postupcu za výzvu právneho predchodcu žalobcu, resp. ak napriek
jasným dôkazom o vyzvaní žalovaného právnym predchodcom žalobcu nepovažoval túto skutočnosť
za preukázanú a žalobu napokon z toho dôvodu zamietol v celom rozsahu. Zároveň považuje žalobca
rozsudok v tejto časti za rovnako nepreskúmateľný, nakoľko súd sa ani len okrajovo nevyjadril k podanej
žalobe ako výzve veriteľa svojmu dlžníkovi na základe čoho súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

21. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a
v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia §

389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v otázke začiatku plynutia premlčacej
doby pri vyhlásení splatnosti spotrebiteľského úveru žalovaný zotrváva na jeho posúdení v súlade s

rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, ktorý bol uverejnený v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 29 v zošite č. 3 z roku 2023. V danom prípade
premlčacia doba začala plynúť po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.3.2014, teda
od 21.6.2014, premlčacia doba márne uplynula dňa 21.6.2017, alternatívne po uplynutí troch mesiacov
od splatnosti splátky splatnej dňa 20.4.2014, teda od 21.7.2014, premlčacia doba márne uplynula dňa

21.07.2017. V danej veci nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky a správne súd prvej
inštancie uzavrel, že s poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka tak mohol postupca
urobiť len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Takýto postup je podmienený splnením
povinnosti vyzvať dlžníka na plnenie splatnej splátky s tým, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
dlhu môže dôjsť najneskôr do splatnosti ďalšej splátky. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

ešte pred postúpením pohľadávky. Uvedená skutočnosť je zrejmá z toho, že žiaden doklad osvedčujúci
dodržanie zákonom predpísaného postupu zo strany postupcu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru zo strany postupcu nebol predložený. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru
zákonným spôsobom, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho bol splatný. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 CSP

a zároveň, aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolaciehopojednávania (§385CSPacontrario) a dospelk záveru,žeodvolaniežalobcujedôvodné.

24.Vovzťahuknámietkežalobcuovydanírozhodnutianepríslušnýmsúdom,resp.neexistujúcimsúdom
odvolací súd poukazuje na opravné uznesenie Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/101/2017-375 zo

dňa 29. septembra 2023, kde súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 18Csp/101/2017-304 zo dňa 30.6.2023 tak, že správne označenie má byť Okresný súd Poprad.
Z odôvodnenia citovaného opravného uznesenia bezpochyby vyplýva, že došlo len k zrejmej chybe
v písaní, keď súd v odvolaním napadnutom rozsudku nesprávne v záhlaví označil konajúci súd.
Na základe uvedeného nie je možné prijať záver o porušení základného práva žalobcu na prístup

k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

25. K ďalším námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:26. Možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

32. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal uloženia povinnosti

zaplatiť sumu 114.235,40 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril
dňa 4.6.2008 Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver hypotekárneho typu vo výške 132.443,74 eur na kúpu nehnuteľnosti. Dňa 11.7.2012 bol uzavretý
Dodatok č.1 k Zmluve o úvere, v ktorom bol dohodnutý odklad splátok.

33. V priebehu konania, dňa 13.9.2019 podal právny predchodca žalobcu, D. C. E., F., súdu
návrh na zmenu strany subjektu na strane žalobcu, z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 21951000362 zo dňa 30.7.2019 odplatne postúpil portfólio pohľadávok zo zmlúv o úvere
s príslušenstvom, okrem iného aj pohľadávku voči žalovanému (č.l. 64 a nasl. spisu). Súčasťou podania
mala byť aj Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá by mala preukázať, že bola postúpená aj

pohľadávkavočižalovanému.Natomtomiesteodvolacísúdvzhodestvrdenímsúduprvejinštancie(bod
85) konštatuje, že žalobca nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo o akú výšku
postúpenej pohľadávky ide, či ide o celú pohľadávku, prípadne, len jej časť a či výška postúpenej sumy
je totožná s uplatnenou pohľadávkou v tomto konaní. Žalobca prílohu č. 1, na ktorú odkazoval počas
konania predložil súdu až súčasne s podaným odvolaním, na ktorú však odvolací súd v súlade s § 366

písm. d) CSP neprihliada.

34. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť
prioritne z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietkupremlčania. Vzhľadom na absenciu špecifikácie splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a uvedenie len samotnej výšky dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní, súd prvej inštancie sa
zaoberalvbode61odôvodneniarozsudkuskutočnosťou,kedydošlokzačiatkuplynutiapremlčacejdoby

a špecifikáciou splátky, pre ktorú nastalo mimoriadne zosplatnenie. Súd dospel k viacerým alternatívam,
že k začiatku plynutia premlčacej doby došlo po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej
dňa 20.3.2014, teda od 21.6.2014, alebo po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa
20.4.2014, teda od 21.7.2014 alebo potom splátka splatná dňa 20.5.2014 (premlčanie by začalo plynúť
od 21.8.2014), prípadne splátky splatnej dňa 20.6.2014 (premlčanie od 21.9.2014).

35. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri
strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 zverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2023 pod č. 29 )

36. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie neurčil splátku, pre ktorú došlo k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru a z toho plynúce ďalšie následky, najmä vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej

doby, ale vo svojom odôvodnení viedol úvahy, že sa tak stalo pre splátku splatnú dňa 20.3.2014 alebo
splátku splatnú dňa 20.4.2014 alebo 20.5.2014 alebo 20.6.2014 je potrebné sa stotožniť so žalobcom
a jeho odvolacou námietkou, že súd nevedel právne ustáliť a uviesť jednoznačný výklad ust. § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka, teda presne stanoviť k akej splátke bol úver zosplatnený a z akých
dôvodov, preto je nevyhnutné konštatovať zmätočnosť rozsudku, čím bol naplnený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. b), CSP a týmto postupom súd odňal žalobcovi právo na presvedčivé jasné
a zrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

37. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k začiatku
plynutia premlčacej doby a určeniu splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, sa

odvolací súd s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal. S odvolacími námietkami týkajúcimi
sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú súd skúma ex officio, sa opätovne vyporiada súd prvej
inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní.

38. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom

konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská
k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

39. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodol
tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,

ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

42. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami
a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie vo vzťahu

k nastolenej otázke, či došlo k premlčaniu uplatneného nároku, kedy začala plynúť premlčacia doba a
či boli splnené podmienky pre platné zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu. Následne po
ustálení a prijatí záveru v naznačenom smere prijme záver k otázke, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd prvej inštancie na základe takto zistených
skutočností prijme právny záver a vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces tým, že by svoje rozhodnutie dostatočne jasne, zrozumiteľne a preskúmateľne

neodôvodnil.

43. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).