Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123223027
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6123223027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: E. J. I., I..W..V.., so sídlom

N. X, D., X. XX XXX XXX, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti
žalovanému: Q. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Č.. O. XXX/XXX, I., o zaplatenie 3.458,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.458,01 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 postúpil
postupca (C. Ú. D., O.. I..) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 4.9.2019 Zmluvu č. 2632939110309019, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek predchádzajúcej výzve
postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak
postupca dňa 18.6.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 4.737,96
eur, ktorá pozostávala z istiny 3.413,75 eur, z riadneho úroku 986,91 eur, z úroku z omeškania 293,04

eur a z poplatkov 44,26 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení
pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu 4.737,96 eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru 3.413,75 eur, z riadneho úroku 986,91 eur, z úroku z omeškania 293,04
eur a z poplatkov 44,26 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 4.3.2022, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3.Napreukázaniesvojhonárokupredložillistinnédôkazy,atoRámcovúzmluvuopostúpenípohľadávok
zo dňa 13.11.2020 vrátane príloh, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „C. N.“ zo dňa 4.9.2019,
Všeobecné obchodné podmienky C., O..I.., Všeobecné poistné podmienky, Cenník C.D., O.. I.., tretiuupomienku zo dňa 5.3.2020, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 18.6.2020, žiadosť o C.
N. - refinancovanie zo dňa 3.9.2019, výpis z účtu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.3.2022.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 13.2.2023 žalobe vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorý platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo
doručiť do vlastných rúk.

5. Podľa ust. § 10 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ak platobný rozkaz nebolo možné

žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku.

6. Podľa ust. § 10 ods. 3, prvá veta z. č. 307/2016 Z. z. ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh
na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu

príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

7. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, bola postupom podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku doručená žalovanému, ktorý sa k nej, ani k predloženým dôkazom žiadnym spôsobom
nevyjadril.

8. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 9.1.2024 doplnil, že žalovaný čerpal dňa 4.9.2019 peňažné
prostriedky v celkovej výške 3.500,- eur a z poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 250,75 eur. K
postupu pri overení bonity žalovaného uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom do
úverového registra, z ktorého je zrejmé, že v čase podania žiadosti mal žalovaný tri úverové vzťahy

s celkovou mesačnou splátkou 209,- eur, pričom poskytnutý úver bol použitý na splatenie záväzku s
mesačnou splátkou 25,- eur (zostatok 461,- eur), keď poskytnutím nového úveru uvedený záväzok
zanikol jeho splatením. Poukazoval, že spotrebiteľ v žiadosti o úver deklaroval príjem vo výške 675,-
eur, 603,- eur a 496,- eur, ktorý príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom veriteľ
overovalpríjem679,-eur(hrubýpríjem)avýškačistéhopríjmuje538,-eur.Doplnil,žedopytdoSociálnej

poisťovne výšku príjmu negeneruje, výlučne potvrdzuje alebo vyvracia otázky veriteľa. V rámci nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa
210,20 eur, keďže žalovaný deklaroval stav slobodný a neuviedol žiadne vyživované dieťa. Tiež doplnil,
že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v Zmluve úvere v čl. I.
ods. 5 písm. b). Postupca výzvou zo dňa 5.3.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok

vo výške 191,09 eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zároveň
priložil poštový podací hárok. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 18.6.2020
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru, avšak žalovaný si túto listinu neprevzal v odbernej lehote.

9. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil, prihliadol pritom na obsah spisu, predložené dôkazy, a zistil tento skutkový
a právny stav veci: žalovaný dňa 3.9.2019 požiadal právneho predchodcu žalobcu (C., O..I..) o
refinancovanie spotrebného úveru u P. F. H., O..I../., O..I.., pôvodná výška úveru 481,- eur, zostatok
úveru 461,- eur, mesačná splátka úveru 25,- eur. Následne dňa 4.9.2019 právny predchodca žalobcu

a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB N.“, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver 3.500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácaťvmesačnýchsplátkach(96)po59,75eurvrátanepoistného(ztohopoistné5,18eur),pricelkovej
čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 5.308,72 eur, s úrokovou sadzbou 10,88% p.a., RPMN 11,98% a
dobou trvania zmluvy určitá, 96 mesiacov. Žalovaný porušil povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne

a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.3.2020 - tretia upomienka, vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy 191,09 eur s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej
poskytnutej sumy úveru s prísl. pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. K predmetnej výzve
žalobca súdu predložil poštový podací hárok. Z dôvodu neuhradenia záväzkov, právny predchodcažalobcu listom zo dňa 18.6.2020 oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru, a to ku dňu 18.6.2020
a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 3.696,92 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný predmetnú
výzvu neprevzal v odbernej lehote. Listom zo dňa 16.3.2022 právny predchodca žalobcu oznámil

žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu k 3.3.2022 zo zmluvy č. 263293911030919 zo dňa
4.9.2019 v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom na žalobcu. Zo žiadosti o C.
N. zo dňa 3.9.2019, podpísanej žalovaným, vyplývajú informácie o žalovanom, a to, že je slobodný,
má stredoškolské vzdelanie s maturitou, počet nezaopatrených detí 0, počet členov rodiny 1. Tiež z nej
vyplývajúinformácieobývaní-bývaurodičov,niejevlastníkomnehnuteľnosti,údajeozamestnávateľovi

- D..P..D.. I..W..V.., u ktorého je zamestnaný od 25.3.2023 ako technický pracovník v odvetví priemyselná
výroba, ako aj jeho čistý príjem za posledné tri mesiace a že mu nie sú vykonávané zrážky zo mzdy.
Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom C. Ú. D., O..I.., a
žalobcom ako postupníkom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 3.3.2022 žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere zo dňa 4.9.2019, ktorá bola uzavretá medzi
bankou a žalovaným.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

14. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

17. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.18. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú

a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo lenčasti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy.

28. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit

Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich

finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

29. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus,
Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru

musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o
príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa.
V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k
uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v
tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa,

ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej
situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o
sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

30. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 uviedol, že ZoSÚ

vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej

schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ

dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
nafrekvenciisplácania,zostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to akostranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom) a
žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá
bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného
návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi
žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny
predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm.
b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

32. Predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 3.458,01 eur s príslušenstvom. Žalobca

odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s C., O..I.., D., teda bankou poskytujúcou
úvery na základe bankovej licencie. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 3.3.2022.

33. Predovšetkým sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia

peňažnej pohľadávky od žalovaného.

34. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

35. Keďže žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený

pohľadávku zosplatniť s poukazom na ust. § 7 ZoSÚ, teda či právny predchodca žalobcu pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru žalovanému posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s
odbornou starostlivosťou.

36. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. S poukazom i na závery

uvedené v bodoch 28, 29, 30 tohto odôvodnenia, má súd za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou
nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to
nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou

starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť
zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ,
takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§
11 ods. 2 ZoSÚ).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom
na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania
bonity klienta žalobcom. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ
bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

Žalobca, ako to vyplýva z jeho písomného vyjadrenia, vychádzal z údajov, ktoré mal od žalovaného, a
ktoré žalovaný deklaroval v žiadosti o C. Pôžičku (výška príjmu, slobodný, zamestnaný ako technický
pracovník, stredoškolské vzdelanie s maturitou), pričom existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom
do úverového registra, z ktorého zistil, že v čase podania žiadosti mal žalovaný tri úverové vzťahy scelkovou mesačnou splátkou 209,- eur. Poukazoval, že príjem spotrebiteľa deklarovaný v žiadosti o
úver overoval dopytom do Sociálnej poisťovne, s tým, že dopyt do Sociálnej poisťovne výšku príjmu
negeneruje, výlučne potvrdzuje alebo vyvracia otázky veriteľa. V rámci nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa 210,20 eur, keďže
žalovaný deklaroval stav slobodný a neuviedol žiadne vyživované dieťa. Následne (po výzve súdu)
doložil i dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne a SRBI.

38. V danej veci súd nemal preukázané, aby banka riadne a s odbornou starostlivosťou skúmala

bonitu žalovaného, pretože pred uzavretím zmluvy (3.9.2019) zistila, že žalovaný je zamestnaný iba od
25.3.2023 (nie je zrejmé, či na dobu určitú alebo neurčitú), jeho čistý príjem nijako nepreverila a fixné
výdavky nezisťovala vôbec (okrem výšky existujúcich záväzkov spotrebiteľa). Hoci banka ďalej zistila
osobné údaje žalovaného v rozsahu, že je slobodný, býva u rodičov, nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
počet vyživovaných detí 0 a členov rodiny 1, a nahliadla i do úverového registra, nekonala s náležitou
odbornou starostlivosťou a bonitu žalovaného skúmala len formálne. Veriteľ bez toho, aby skúmal aj

iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. jeho bežné mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovaniebývania,stravy,atď.,sinemoholutvoriťreálnyobrazojehomajetkovejsituáciipotrebnej
pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy, a to i v tej súvislosti, že žalovanému mal byť poskytnutý
úver účelovo na refinancovanie úveru. Takýmto spôsobom však reálne nevyhodnotil, či spotrebiteľ
je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti, minimálne v období, na ktoré sa zmluva

uzatvára, bude schopný plniť svoje záväzky. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1
ZoSÚ nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu
bonity spotrebiteľa. Nedostatok odbornej starostlivosti banky sa v naznačenom smere prejavil tým, že
žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou riadnych splátok v decembri 2019, teda 93 mesiacov pred

konečnou splatnosťou úveru. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu
dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. V tej súvislosti žalobca uviedol, že v rámci nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy životné minimum spotrebiteľa 210,20 eur
zohľadniac,žejeslobodnýaneuviedolžiadnevyživovanédieťa(nekritickyodkazovalnasumuživotného
minima). Z údajov z úverového registra bolo veriteľovi zrejmé, že žalovaný má ďalšie záväzky, pásmo

skóreB(zlé)spoznámkouzmluvysnevyhovujúcimstavomplneniazoposledných18mesiacovavysoký
počet otvorených zmlúv za posledné 3 mesiace.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vyhlásenie pohľadávky za predčasne
splatnú právnym predchodcom žalobcu nebolo platné a veriteľ nebol oprávnený požadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (pre porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ).

40. V súlade s ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách na inú osobu je možné postúpiť
iba pohľadávku, ktorá je splatná, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. Možno konštatovať, že táto

podmienka v danom prípade nebola splnená.

41. Aj v súlade s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred

termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V
danom spore predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo neplatné a zároveň k postúpeniu
pohľadávky (3.3.2022) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (23.9.2027). Ak určitú
pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom
jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok,
ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom
žalobcu zakladá v zmysle ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ a ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o
postúpení predmetnej pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

42. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

43. Ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi
osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súdnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

44. K vyjadreniu žalobcu v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 22.2.2024, a síce, že súd
nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, a preto žalobca nadobudol
objektívne očakávanie, že súd považuje žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, súd uvádza, že v priebehu

sporu, výzvou zo dňa 15.12.2023 (č. l. 134) vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne
spôsobu výpočtu dlžnej sumy, aj k tomu, či si veriteľ splnil svoje povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a
aby svoje tvrdenia preukázal, teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že súd považuje žalobu
za dôvodnú v celom rozsahu. Žalobca sa z vlastnej vôle nezúčastnil pojednávania (hoci súd chápe, že
v prípade svojho úspechu tým znižuje nákladnosť sporu pre žalovanú stranu), čím sa však pripravil o
možnosť vyjadriť sa k záverom súdu o spornosti/nespornosti tvrdení na tomto pojednávaní. Nevyužitie

tejto možnosti žalobcom neznamená, že jeho aktivitu, resp. neaktivitu má nahradiť súd (vyzývať ho na
doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré nie sú v prípade spotrebiteľských sporov nevyhnutné pre
rozhodnutie o veci). V takomto prípade by sa prenášalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na súd,
k čomu v spotrebiteľských sporoch môže dôjsť len vo vzťahu k strane sporu, ktorá je spotrebiteľom,
a nie dodávateľom ako je tomu v prípade žalobcu. V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v T.

sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX tvrdenie, že veriteľ skúmal bonitu spotrebiteľa v dostatočnom rozsahu v
súlade s ust. § 7 ZoSÚ, teda že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posúdil s odbornou
starostlivosťou, nie je skutkovým tvrdením, ale tvrdením právnym, na ktoré sa ust. § 151 ods. 1 C.s.p.
nevzťahuje, preto tvrdenie žalobcu, že bonita žalovaného bola skúmaná s odbornou starostlivosťou v
súlade s § 7 ZoSÚ, aj napriek pasivite žalovaného, nemožno považovať za nesporné skutkové tvrdenie,

z ktorého by mal súd bez ďalšieho vychádzať. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené potom rozsudok,
v ktorom súd dospel k záveru, že vyhlásenie pohľadávky za predčasne splatnú právnym predchodcom
žalobcu nebolo platné a veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru (pre porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ), nie je možné považovať
za prekvapivé rozhodnutie. Nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu, aby v prípade, že by súd uplatnený

nárok nepovažoval za preukázaný v celom jeho rozsahu, odročil pojednávanie a vyzval žalobcu na
objasnenie doterajších tvrdení, keďže na ich objasnenie už súd žalobcu vyzval, a žalobca reagoval
vyjadrením zo dňa 9.1.2024.

45. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1

C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1
nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v
spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.).
Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok

na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.