Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 55T/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124010068
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ph.D. Dušan Čurila
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124010068.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Dušanom Čurilom, Ph.D. v trestnej veci
obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona účinného do 06.08.2024 (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. b), písm.
g) a písm. j) Tr. zák. a prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 17.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, C., t.č. vo väzbe v UVV a ÚVTOS Ilava,

je vinný, že
v bode 1)
v presne nezistenom období, najmenej od roku 2017 do dňa 15. 12. 2022 najmä v priestoroch kancelárií
a šatne Športového klubu F. G., F. G., H. XXX,
- ako tréner futbalu a učiteľ maloletého H. I., nar. XX. XX. XXXX, mu opakovane najmenej 20 krát

strkal ruku pod oblečenie a pod spodné prádlo a chytal a stláčal jeho genitálie, prípadne ho hladkal cez
oblečenie, pričom sa to raz stalo aj v priestoroch školy v F. G. na udalosti označovanej ako noc v škole,
-akotrénerfutbalumaloletéhoB.J.,nar.XX.XX.XXXX,honajmenej5xchytalzagenitáliecezoblečenie,
- ako tréner futbalu maloletého D. B., nar. XX. XX. XXXX, ho najmenej 2x hladkal cez oblečenie a pod
oblečením po genitáliách,
-akotrénerfutbalumaloletéhoF.K.,nar.XX.XX.XXXX,honajmenejdesaťkrátobchytkávalnaintímnych

miestach a to tak, že si k nemu prisadol, dal mu svoju ruku na jeho stehno a od stehna pokračoval rukou
pod oblečenie a pod spodné prádlo, následne ho chytil za genitálie a stláčal mu ich,
- ako tréner futbalu a učiteľ maloletého B. A., nar. XX. XX. XXXX, si ho viackrát posadil na koleno, cez
oblečenie ho hladkal na rozkroku, niekedy aj pod oblečením ho chytal za genitálie, pričom sa to dialo
najmä v šatni, v kancelárii obvineného, ale aj počas udalosti označovanej ako noc v škole v základnej
škole v F. G., kedy maloletého prehol cez jeho nohu dozadu a chytal ho za genitálie,
- ako tréner futbalu a učiteľ maloletého S. D., nar. XX. XX. XXXX, ho opakovane chytal tak cez oblečenie,

ako aj pod oblečením za genitálie a to počas tréningov, ale aj počas odvozu na tréning a z tréningu, ako
aj v triede na základnej škole v F. G. a počas noci v škole,
- ako tréner futbalu maloletého H. B., nar. XX. XX. XXXX, ho najprv cez oblečenie, neskôr aj pod
oblečením chytal za genitálie, ak to bolo cez oblečenie, obvinený iba rukou krúžil po jeho genitáliách, ak
to bolo pod oblečením, tak obvinený chytil maloletému jeho nahý pohlavný úd, pričom v novembri 2022
počas dvoch doučovaní, keď sedeli v kancelárii Športového klubu F. G. na gauči, maloletému H. B. chytil

nohy a položil si ich na jeho nohy, následkom čoho zaklonilo maloletého dozadu, načo obvinený chytil
pod oblečením maloletému jeho pohlavný úd a naťahoval ho až do ejakulácie maloletého, ktorý ejakulát
si obvinený dal na prst a dal si ho do úst, pričom toto sa udialo počas každého doučovania vždy 2x,
- ako tréner futbalu maloletého L. G., nar. XX. XX. XXXX, ho zavolal k sebe do kancelárie, kde si
maloletého posadil na koleno, pričom mu obvinený masíroval chrbát a následne mu mal štuchať cez
oblečenie do genitálií,

v bode 2)v presne nezistenom období od roku 2017 do roku 2018, kedy poškodený v tom čase maloletý F. K.,
nar. XX. XX. XXXX, trénoval pod vedením obvineného, najmä v šatni Športového klubu F. G., F. G.,
H. XXX pozeral, ako sa v tom čase maloletý v šatni prezliekal a keď šiel trénovať na ihrisko, tak ho

najmenej jedenkrát tľapol po zadku, vo večerných hodinách nezisteného dňa od septembra 2019 do
marca 2020, keď obvinený viezol F. K. svojím motorovým vozidlom z I. z kolotočov domov do F. G.,
tak mu za jazdy najmenej jedenkrát chytil cez oblečenie rukou jeho penis a to tak, že rukou prešiel po
jeho stehne až sa dotkol jeho penisu a aj napriek tomu, že mu mal. F. K. ruku opakovane odhodil s tým,
aby prestal, obvinený ho takto chytil opakovane viackrát, pričom mal mať obvinený na F. K. neustále

sexuálne narážky s tým, že či si neužijú, či si to nerozmyslel, že on to nikomu nepovie.
teda
v bode 1)
osobumladšiuakopätnásťrokovinýmspôsobomsexuálnezneužilačinspáchalzávažnejšímspôsobom
konania (na viacerých osobách, po dlhší čas a využitím podriadenosti),

v bode 2)
dieťa iným spôsobom sexuálne zneužil, tým, že zneužil uznané postavenie, ktoré vyplývalo z dôvery,
autority a vplyvu na dieťa,

čím spáchal
v bode 1)
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b), písm. g) a písm. j) Tr. zák.

v bode 2)
prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr.
zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, sa obžalovanému ukladá ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti športového odborníka

podľa § 6 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe vo vzťahu k osobám mladším 18 rokov v trvaní 10 (desať)
rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa mal. poškodený H., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. XXX/XX, F.
G., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa mal. poškodený B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. XXX/XX, F.
G., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa mal. poškodený D., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. XXX/X, F. G.,

s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

59 55T/4/2024

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina podala dňa 12.01.2024 na tunajší súd obžalobu zo dňa

11.01.2024 na obvineného A. B., stíhaného pre skutky pôvodne kvalifikované v obžalobe ako zločinsexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zák. a prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je
uvedený v predmetnej obžalobe. V neskorších fázach súdneho konania došlo k zmene skutkových viet

v oboch bodoch obžaloby, ako aj k zmene právnej kvalifikácie pre jeden zo skutkov.

V predmetnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie v dňoch 19.02.2024, 26.02.2024, 11.03.2024,
18.03.2024, 04.04.2024, 18.04.2024, 29.04.2024, 06.05.2024, 13.05.2024, 03.06.2024, 13.06.2024,
27.06.2024, 04.07.2024, 23.07.2024, 26.08.2024, 16.09.2024, 30.09.2024, 23.10.2024 a 29.10.2024.

Rozsudok v tejto veci zo dňa 29.10.2024 bol následne zrušený Uznesením Krajského súdu Žilina
zo dňa 29.01.2025, sp. zn. 2To/2/2025. Procesnou chybou rozsudku malo byť predovšetkým príliš
dlhé a preto nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku. Súčasne mal prvostupňový súd v novom
rozhodnutí reflektovať argumenty obhajoby ohľadom zákonnosti namietaných výsluchov poškodených
za prítomnosti psychológa a reagovať aj na zákonnosť postupu namietaných znalcov.

V predmetnej veci bolo následne vykonané hlavné pojednávanie v termínoch 06.03.2025 a 17.03.2025.

Obžalovaný je väzobne stíhaný od 27.09.2023 doposiaľ z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Na hlavnom pojednávaní súd realizoval dokazovanie výsluchom obžalovaného, prehratím obrazovo-
zvukové záznamu z výsluchu svedkov – poškodených a prečítaním celého písomného prepisu týchto
záznamov a to konkrétne F. K., J. D., B. J., H. I., B. A., D. B., F. K., H. B., L. G.. Ďalej boli prečítané
zápisnice o výsluchu svedkov – zákonných zástupcov maloletých poškodených, konkrétne B. A. I., K.
A., N. I. B., E. K., A. D., D. B., N. G., O. B.. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice

o výsluchu svedkyne P. J., svedkyne J. Q., svedka N. D. E., svedkyne I. R., svedka N. I., svedka S. K.,
svedka T. O., svedkyne B. J. J., A. K., O. K., B. A. K.,

Na hlavnom pojednávaní znalec PhDr. Andrej Franek predniesol podstatný obsah znaleckého posudku
č. XX/XXXX zo dňa 16.11.2023 k osobe mal. pošk. H. B., podstatný obsah znaleckého posudku č.

XX/XXXX zo dňa 17.11.2023 k osobe mal. pošk. L. G., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/
XXXX zo dňa 19.11.2023 k osobe pošk. F. K., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX
zo dňa 21.11.2023 k osobe mal. pošk. H. I., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo
dňa 22.11.2023 k osobe mal. pošk. B. A., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo
dňa 23.11.2023 k osobe mal. pošk. J. D., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo

dňa 29.11.2023 k osobe mal. pošk. F. K., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo
dňa 29.11.2023 k osobe mal. pošk. B. J., podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa
30.11.2023 k osobe mal. pošk. D. B..

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. Caisová – Škultétyová, ktorá odprezentovala

závery a podstatný obsah znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.11.2023 k osobe obž. A. B..
Vypočutá bol aj znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis, PhD, ktorá predniesla podstatný obsah znaleckého
posudku znaleckej organizácie Experti forenznej psychológie, s.r.o. č. X/XXXX zo dňa 24.01.2024
k osobe obž. A. B..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok L. B., svedok N. G., svedok F. G., svedkyňa U. D.,
svedkyňa O. K., svedkyňa K. Q., svedkyňa I. J..

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané aj oboznámenie listinných dôkazov, pričom bolo umožnené do
týchto procesným stranám nahliadnuť a vyjadriť sa k ich obsahu: listinné dôkazy na č. l. 170 a 172,

správa UPSVaR k H. I. na čl. 580, správa UPSVaR k B. A. na čl. 592, správa UPSVaR k J. D. na čl.
597, správa UPSVaR k F. K. na čl. 607, správa UPSVaR k B. J. na čl. 614, správa UPSVaR k D. B. na
čl. 622, správa UPSVaR k H. B. na čl. 637, správa UPSVaR k L. G. na čl. 645, správa školy k H. I. na
č.l. 625, správa školy k B. A. na č.l. 626, správa školy k J. D. na č.l. 627, správa školy k F. K. na č.l.
628-629, správa školy k B. J. na č.l. 628 a 630, správa školy k D. B. na č.l. 631 a 632, správa školy k H.

B. na č.l. 633 a 634, správa školy k L. G. na č.l. 651, správa Detského advokačného centra Náruč k H.
I., J. D. a B. A. zo dňa 09.02.2023 na č.l. 652-657, správa Detského advokačného centra Náruč k H.
B. zo dňa 24.04.2023 na č.l. 658, správa Detského advokačného centra Náruč zo dňa 13.11.2023 na
č.l. 660-662, neodkladné rozhodnutie OS Žilina č.k. 7C/56/2023-56 zo dňa 15.08.2023 na č.l. 736-743,e-mail na č.l. 377 a komunikácia na č.l. 378-382, opatrenie o pribratí psychológa zo dňa 06.02.2023
(č.l. 13 - 14), Uznesenie o pribratí znalca PhDr. Andreja Franeka podľa § 142 ods. 1 Tr. por. zo dňa
14.02.2023 (č.l. 413 - 414), predbežné vyjadrenie znalca zo dňa 05.03.2023 (č.l. 415), náčrty budovy na

č.l. 1425-1427, SMS správy mal. svedka poškodeného H. B. a obžalovaného (č.l. 21 - 26), opatrenie o
pribratí psychológa zo dňa 07.06.2023 (č.l. 33), textová komunikácia mal. svedka poškodeného B. A.,
H. I., B. J., D. B. a J. D., F. K. a obžalovaného (č.l. 101 – 104), textové správy od poškodenej E. K.,
ktoré predložila pri svojom výsluchu svedka – poškodeného dňa 18.5.2023 (č.l. 242 – 244), námietka
zaujatosti znalca zo dňa 13.04.2023 JUDr. Peter Rybár (č.l. 416 - 417), Uznesenie o pribratí znalca PhDr.

Andreja Franeka podľa § 142 ods. 1 Tr. por. zo dňa 11.09.2023 (č.l. 427 – 428), Uznesenie o pribratí
znalca MUDr. Caisovej – Škultétyovej podľa § 142 ods. 1 Tr. por. zo dňa 10.03.2023 (č.l. 539 - 540),
sťažnosť zo dňa 24.02.2023 - odpoveď Základnej školy s materskou školou D. O. zo dňa 15.03.2023
(č.l. 680), textová komunikácia obžalovaného s rodičmi (č.l. 691 - 692), záznam pohovoru s rodičmi zo
dňa 24.01.2023 na ZŠ D. O., F. G. (č.l. 693), žiadosť o podanie správy k osobe A. B. - zaslanie zo dňa
28.12.2023 Základnej školy s materskou školou D. O. (č.l. 764), odpoveď na žiadosť k osobe A. B. zo

dňa 30.12.2023 Športového klubu F. G. (č.l. 772), email + PPG grafy (č.l. 819; 820 – 829), stanovisko
rodičovžiakovZákladnejškolysmaterskouškolouD.O.adetírodičovregistrovanýchvŠportovomklube
F. G. k začatému trestnému stíhaniu voči pedagógovi a zároveň trénerovi A. B. (č.l. 854), stanovisko
kolektívupedagogickýchzamestnancovZákladnejškolysmaterskouškolouD.O.kzačatémutrestnému
stíhaniu voči pedagógovi a zároveň trénerovi A. B. (č.l. 855), súhlas s vedením tréningového procesu P.

V. zo dňa 15.04.2023 (č.l. 1206), súhlas s vedením tréningového procesu B. B. zo dňa 24.03.2023 (č.l.
1206), súhlas s vedením tréningového procesu E. H. zo dňa 28.03.2023 (č.l. 1207), súhlas s vedením
tréningového procesu O. O. zo dňa 28.03.2023 (č.l. 1207), súhlas s vedením tréningového procesu T.
L. zo dňa 23.03.2023 (č.l. 1208), súhlas s vedením tréningového procesu B. G. zo dňa 22.03.2023 (č.l.
1208), súhlas s vedením tréningového procesu B. W. zo dňa 23.03.2023 (č.l. 1210), súhlas s vedením

tréningového procesu B. E. zo dňa 16.04.2023 (č.l.1210), súhlas s vedením tréningového procesu D.
B. zo dňa 09.04.2023 (č.l. 1212), súhlas s vedením tréningového procesu F. X. zo dňa 21.05.2023
(č.l. 1211), súhlas s vedením tréningového procesu hráča F. Q. zo dňa 06.04.2023 (č.l. 1211), súhlas
s vedením tréningového procesu hráča B. K. zo dňa 22.03.2023 (č.l.1212), komunikácia poškodeného
F. K. s obžalovaným na č.l. 1498-1502, potvrdenie Mesta I. zo dňa 22.7.2024 na č.l. 1503. K osobe

obžalovaného boli dňa 30.09.2024 oboznámené tieto listinné dôkazy: uplatnenie náhrady škody na
č.l. 804-811, správa z ÚVTOS a ÚVV Ilava na č.l. 1528-1529, odpoveď na lustráciu GP SR na č.l.
1590-1592, odpoveď na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností na č.l. 1593-1596, odpoveď
na lustráciu v STA na č.l. 1597, výpis evidencie priestupkov CESDAP na č.l. 1598-1600, odpis RT na č.l.
1601. Vzhľadom na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2024 súd disponoval novšími listinnými

dôkazmi k osobe obžalovaného, súd ich oboznámil v aktualizovanej podobe, pričom oboznámená bola
na návrh aj úpravu rozsahu uplatnenej náhrady škody s Potvrdením na č.l. 1648-1651, a ďalej správa
z ÚVTOS a ÚVV Ilava na č.l. 1634-1635, odpoveď na lustráciu GP SR na č.l. 1638-1639, odpoveď
na lustráciu v STA na č.l. 1640, odpoveď na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností na č.l.
1641-1642, výpis evidencie priestupkov CESDAP na č.l. 1643-1644, odpis RT na č.l. 1645. Po zrušení

rozsudku boli na hlavnom pojednávaní v termíne 06.03.2025 oboznámené aktualizované listiny k osobe
obžalovaného, konkrétne správa z ÚVTOS a ÚVV Ilava na č.l. 2050-2053, odpoveď na lustráciu GP
SR na č.l. 2054-2055, odpoveď na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností na č.l. 2056-2057,
odpoveď na lustráciu v ZVJS na č.l. 2058, odpoveď na lustráciu v STA na č.l. 2059, výpis evidencie
priestupkov CESDAP na č.l. 2060-2061, odpis RT na č.l. 2062.

Súd odmietol vykonať dôkazy na č.l. 160 súdneho spisu a video súbor RPReplay_Final1722156424,
ktorý sa nachádza na predloženom USB disku z dôvodu, že z predložených dôkazov sa nedalo vôbec
zistiť, kto dané dôkazy do súdneho konania predložil, kto ich vyhotovil a takéto dôkazy súd preto
vyhodnotil ako nezákonné a neprípustné. Súd nemôže v takýchto a podobných prípadoch vychádzať z

domnienok a špekulácií, ako a kým mohol byť daný dôkaz do súdneho konania zabezpečený, pretože
aj tieto faktory majú podstatný vplyv na proces vyhodnocovanie dôkazov.

Súd odmietol vykonať dôkaz, a to osobný výsluch svedka - poškodeného F. K. na hlavnom pojednávaní,
pretože mal za to, že musí byť zabránené druhotnej viktimizácii svedka – poškodeného, keďže

ide o vec ktorej oživovanie v pamäti by vzhľadom na osobné vlastnosti poškodeného a povahu a
okolnostispáchaniatrestnéhočinumohlonepriaznivoovplyvniťduševnúintegritualebovystaviťhoriziku
druhotnej viktimizácie.Súd odmietol vykonať aj dôkaz v znení: „aby súd zabezpečil vyjadrenie formou čestného prehlásenia
ohľadom dátumu a času konania kolotočov, po ktorých malo dôjsť ku skutku. A aby poškodený F. K.
predložil komunikáciu s obžalovaným uskutočnenú cez sociálne siete aj s časom a dátumom konania

tejto komunikácie,“ pretože tento dôkaz nepovažoval súd za zákonný. Súd podotýka, že predmetné
čestné vyhlásenie v znení, akom ho navrhovala strana, by sa snažil obchádzať a nahrádzať iný dôkazný
prostriedok, a to svedeckú výpoveď poškodeného. Návrh na predloženie komunikácie súd odmietol z
dôvodu, že išlo už o opakovaný návrh.

Súd odmietol vykonať aj dôkaz, a to osobný výsluch mal. svedka - poškodeného H. B. na
hlavnom pojednávaní, pretože mal za to, že musí byť zabránené druhotnej viktimizácii mal. svedka
– poškodeného, keďže ide o vec, ktorej oživovanie v pamäti by vzhľadom na osobné vlastnosti
poškodeného a povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú
integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie.

Podaním zo dňa 14.06.2024, evidovaným na č.l. 1420 súdneho spisu, došlo zo strany prokuratúry
k návrhu na zmenu právnej kvalifikácie pre skutok č. 1 obžaloby, návrhu na zmenu nadväzujúcej právnej
vety,akoajskutkovejvetyskutkuuvedenéhovbode1obžaloby.Uvedenéoznámenie(upozornenie)bolo
súdu doručené 14.06.2024 a súd ho oboznámil aj na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2024. Po zvážení
uvedeného návrhu sa súd stotožnil so zmenami skutkovej vety, právnej vety a právnej kvalifikácie skutku

uvedeného v bode 1) obžaloby v tomto znení:
“v presne nezistenom období, najmenej od roku 2017 do dňa 15. 12. 2022 najmä v priestoroch kancelárií
a šatne Športového klubu F. G., F. G., H. XXX obvinený,
- ako tréner futbalu a učiteľ maloletého H. I., nar. XX. XX. XXXX, mu opakovane najmenej 20 krát
strkal ruku pod oblečenie a pod spodné prádlo a chytal a stláčal jeho genitálie, prípadne ho hladkal cez

oblečenie, pričom sa to raz stalo aj v priestoroch školy v F. G. na udalosti označovanej ako noc v škole,
-akotrénerfutbalumaloletéhoB.J.,nar.XX.XX.XXXX,honajmenej5xchytalzagenitáliecezoblečenie,
- ako tréner futbalu maloletého D. B., nar. XX. XX. XXXX, ho najmenej 2x hladkal cez oblečenie a pod
oblečením po genitáliách,
-akotrénerfutbalumaloletéhoF.K.,nar.XX.XX.XXXX,honajmenejdesaťkrátobchytkávalnaintímnych

miestach a to tak, že si k nemu prisadol, dal mu svoju ruku na jeho stehno a od stehna pokračoval rukou
pod oblečenie a pod spodné prádlo, následne ho chytil za genitálie a stláčal mu ich,
- ako tréner futbalu a učiteľ maloletého B. A., nar. XX. XX. XXXX, si ho viackrát posadil na koleno, cez
oblečenie ho hladkal na rozkroku, niekedy aj pod oblečením ho chytal za genitálie, pričom sa to dialo
najmä v šatni, v kancelárii obvineného, ale aj počas udalosti označovanej ako noc v škole v základnej

škole v F. G., kedy maloletého prehol cez jeho nohu dozadu a chytal ho za genitálie,
- ako tréner futbalu a učiteľ maloletého J.. D., nar. XX. XX. XXXX, ho opakovane chytal tak cez oblečenie,
ako aj pod oblečením za genitálie a to počas tréningov, ale aj počas odvozu na tréning a z tréningu, ako
aj v triede na základnej škole v F. G. a počas noci v škole,
- ako tréner futbalu maloletého H. B., nar. XX. XX. XXXX, ho najprv cez oblečenie, neskôr aj pod

oblečením chytal za genitálie, ak to bolo cez oblečenie, obvinený iba rukou krúžil po jeho genitáliách, ak
to bolo pod oblečením, tak obvinený chytil maloletému jeho nahý pohlavný úd, pričom v novembri 2022
počas dvoch doučovaní, keď sedeli v kancelárii Športového klubu F. G. na gauči, maloletému H. B. chytil
nohy a položil si ich na jeho nohy, následkom čoho zaklonilo maloletého dozadu, načo obvinený chytil
pod oblečením maloletému jeho pohlavný úd a naťahoval ho až do ejakulácie maloletého, ktorý ejakulát

si obvinený dal na prst a dal si ho do úst, pričom toto sa udialo počas každého doučovania vždy 2x,
- ako tréner futbalu maloletého L. G., nar. XX. XX. XXXX, ho zavolal k sebe do kancelárie, kde si
maloletého posadil na koleno, pričom mu obvinený masíroval chrbát a následne mu mal štuchať cez
oblečenie do genitálií,”
čím v bode 1) “osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách, po dlhší čas a využitím podriadenosti)”,
čím mal spáchať v bode 1) “zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b), písm. g) a písm. j) Tr. zák.”

V rámci prvotnej záverečnej reči navrhla strana obžaloby upraviť skutkovú vetu v bode 2) obžaloby v

tomto znení:
„v presne nezistenom období od roku 2017 do roku 2018, kedy poškodený v tom čase maloletý F. K.,
nar. XX. XX. XXXX, trénoval pod vedením obvineného, najmä v šatni Športového klubu F. G., F. G.,
H. XXX pozeral, ako sa v tom čase maloletý v šatni prezliekal a keď šiel trénovať na ihrisko, tak honajmenej jedenkrát tľapol po zadku, vo večerných hodinách nezisteného dňa od septembra 2019 do
marca 2020, keď obvinený viezol F. K. svojím motorovým vozidlom z I. z kolotočov domov do F. G.,
tak mu za jazdy najmenej jedenkrát chytil cez oblečenie rukou jeho penis a to tak, že rukou prešiel po

jeho stehne až sa dotkol jeho penisu a aj napriek tomu, že mu mal F. K. ruku opakovane odhodil s tým,
aby prestal, obvinený ho takto chytil opakovane viackrát, pričom mal mať obvinený na F. K. neustále
sexuálne narážky s tým, že či si neužijú, či si to nerozmyslel, že on to nikomu nepovie.”

Po zvážení uvedeného návrhu sa súd stotožnil so zmenami skutkovej vety skutku aj v bode 2) obžaloby,

pričomakceptáciauvedenýchzmienbudezdôvodnenávinejčastirozsudkuvrámcihodnoteniadôkazov.
Vo veci obžalovaného A. B. súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnom kontexte. Súd mal
za preukázané, že sa skutky stali, majú znaky trestných činov a že skutky spáchal obžalovaný.

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu predstavuje súhrn jednotlivých znakov, ktoré

popisujú konanie jednotlivca a následok jeho konania ako trestný čin. Podmienkou existencie skutkovej
podstaty trestného činu je naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Nedostatok
jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky
skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu s výnimkou prípravy a pokusu,
kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Okrem toho, skutková podstata môže

obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo všeobecnosti povinné (fakultatívne). Medzi obligatórne znaky,
resp. skupiny znakov patria objekt, objektívna stránka, páchateľ (subjekt) a subjektívna stránka. Všetky
tieto štyri znaky tvoria jednotný celok a sú v skutkovej podstate trestného činu obligatórne. Existujú v
každej skutkovej podstate trestného činu, aj keď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak by niektorý
z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.

Z výsluchu obžalovaného súdu vyplynulo, že obžalovaný poprel skutky, ktoré sa mu kladú za vinu a
uviedol,žejenevinný.Nepoprelvšetkyčasovéamiestnesúvislosti,potvrdil,žemaloletých-poškodených
trénoval a učil. Obžalovaný však negoval akékoľvek svoje protiprávne konanie vymedzené v skutkovej
vete rozsudku. Súd vyhodnotil, že výpoveď obžalovaného logicky nevyvrátila to, že skutky uvedené v

obžalobe sa stali a že ich spáchal práve on. Súd charakterizuje jeho formu obrany ako tendenčnú a
nevierohodnú, síce bohatú na mnohé skutkové tvrdenia, avšak väčšina z nich bola pre posúdenie jeho
viny či neviny nepodstatná. Súd pozorne vnímal okrem verbálnych aj nonverbálne prejavy obžalovaného
pri množstve jeho vyjadrení, pričom súd poukazuje na to, že od momentu, ako sa začali zákonní
zástupcovia maloletých poškodených aktívne vyjadrovať na hlavných pojednávaniach, obžalovaný sa

prestal hlavných pojednávaní zúčastňovať. Typ obhajoby obžalovaného bol založený na paušálnej
snahe spochybniť každého jedného z poškodených a aj niektorých rodičov. Na základné výhrady
obžalovaného súd bude reagovať pri komplexnom hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. F. K., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD

záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že svedok – poškodený mal s obžalovaným problém, ktorý
sa týkal sexuálneho zneužívania, obchytkával ho, popod gate a cez gate, keď si menil veci alebo mali
tréning, nepamätá si, kedy to bolo naposledy, vôbec si nepamätá, kedy začal. Bolo to v jeho kancelárii,
v F. G. na štadióne, lákal ich na dobošky a tam ich obchytkával, chytil ho a obchytkával, pod nohavice,
mačkal ho tam, svedok – poškodený pri tom stál aj sedel, keď sedel, tak na gauči, na fotelke takej väčšej.

Obžalovaný k nemu prišiel z boku, sadol si a začal ho obchytkávať, dal sa pred neho a obchytkával ho,
išiel mu po stehne a dostal sa tam medzi nohy, pod tepláky, aj pod trenky, urobil mu to asi 10 - krát,
mačkal ho a chytal mu vajcá a zmačkal mu ich, nič pri tom nerozprával, bol ticho. Svedok - poškodený
chcel utiecť, ale vždy mu to nevyšlo.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. J. D., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že obžalovaný ho pozval, zavolal ho do tej jeho kancelárie
na štadióne v takej chodbe a tam dal maloletého na koleno a chytal ho za penis, maloletému to bolo moc
nepríjemné, tak odišiel a po čase už zistili, že keď tam chodia dvaja, tak chodil tiež s F. K. a potom im to
už nerobil. Chytal ho tak, že mu natiahol gate a dal mu tam ruku a chytal ho iba, keď sedel na kolenách

v kancelárii na gauči. Obžalovaný mu povedal, aby si prišiel sadnúť a posadil si ho na kolená, maloletý
nechcel, ale čo mal robiť. Keď si sadol, dal mu tie gate hore a chytal ho pod spodné prádlo a potom už
keď mu to bolo moc nepríjemné, tak odišiel odtiaľ. Keď ho brával autom, napríklad na tréningy alebo
z tréningov, keď išli zaviesť chalanov, tak on ho ešte naschvál brával do G., že zaviesť tých chalanov,že aby bol s ním dlhšie, a potom ho zaviezol domov. V aute sedel väčšinu vpredu, zobral prvého jeho,
potom išli do D. a niekedy aj do G., prvého ho bral na tréning. Keď išli z tréningu, on bol najbližšie, tak
vysadal ako prvého jeho, ale niekedy ho zobral do D. a až potom ho zviezol dole. Maloletý sedel vpredu,

bol vtedy sám a obžalovaný ho chytil a chytal ho tam cez oblečenie stále, až kým ho nedoviezol domov,
pri chytaní nič nerozprával. Nepamätá si, koľkokrát ho takto chytil, keď mu to už bolo moc nepríjemné,
tak mu dal tú ruku preč. Skoro každý tréning ho takto chytil, no potom už chodili dvaja, keď už vedeli, že
obchytkáva. B. L. J. D., že ho takto chytal, povedali mu, že si má dávať pozor. Raz keď mali doučovanie,
takhonaschválnechalutrieťtabuľu,vtriedebolsámavtedyhochytilzapenis.Tiežhoposadilnakoleno,

tam na jeho stoličke a niekedy na oblečení, aj pod. Maloletý nevedel, koľkokrát mu to urobil, až keď
zazvonilo, tak vtedy rýchlo išiel preč. Keď mali noc v škole, tak hrali schovky a schovávali sa na záchod,
aj tam ho chytil, iba cez oblečenie. Mali dve noci v škole, jednu mali normálnu a jednu halloweenskú. Za
rozkrok ho chytal cez oblečenie na tej normálnej, keď odchádzal zo záchodu, obžalovaný ho zastavil,
obišiel zozadu a tak ho jedenkrát chytil.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. B. J., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že s obžalovaným bol sám, keď si napríklad zabudol
v šatni kolobežku, tak ho chytil a začal ho chytať za vajcá, chytil ho za rozkrok cez tepláky. Mali zápas
a kolebežku si dal do šatne, a potom po zápase, išli hore do klubovne a on si spomenul na kolobežku,
ale šatňa bola zatvorená a opýtal sa obžalovaného, či by ju neotvoril, otvoril mu ju a maloletý si išiel pre

kolobežku. Chytil ho do druhej šatne a začal ho chytať za vajcá no, cez tepláky, bolo to fakt nepríjemné,
bránil sa a trhal. Stalo sa to viackrát, v roku, kedy vypovedal, však asi nie. S tou kolebežkou sa to stalo
asi minulý alebo predminulý rok sa to stalo. Obchytkával ho v šatni a v kancelárií, keď mu dával dres.
Celkovo ho chytil asi 5-6 krát cez oblečenie, pod oblečenie ho nikdy nechytil. Nerozprával pri tom nič,
bolo to krátke, možno minútu. V šatni aj v tej kancelárií si ho posadil aj na koleno, chcel ísť preč ale

vždycky ho chytil, začal ho štekliť a obchytkávať cez oblečenie, na nohy, za vajcá a tak. I. povedal, čo
mu obžalovaný robil a ona to začala riešiť. Keď mal asi 6, nejak tak, tak ho prvýkrát chytil.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. H. I., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že obžalovaný začal maloletého poškodeného obchytkávať

na vajciach, keď mal asi tak 7 rokov, niekedy mu dával ruky do gatí a niekedy iba na nohavice. Buď si
ich volal do kancelárie, že si majú ísť pre nejaké veci alebo keď sa stretli na chodbe, na tom Štadióne
v F. G.. Obžalovaný mu hovoril, že nech si sadne na jeho kolená, maloletý si väčšinou sám sadol, ale
niekedy ho aj potiahol a začal ho chytať za vajcia, dávať mu ruku pod gate, mačkať ich a naťahovať,
niekedy cez oblečenie a niekedy pod oblečenie. Stávalo sa to tak, že keď maloletý sedel a obžalovaný ho

prehol dozadu a začal mu chytať vajcia, obchytkávať aj za holý penis, nič pri tom nerozprával. Maloletý
sa nemal ako brániť, lebo keď ho obžalovaný prehol, tak sa nevedel zdvihnúť hore a nevedel, ako sa
vytrhnúť, a potom ho pustil, keď už išli vonku. Keď to bolo na teplákoch, tak ho obžalovaný iba hladkal
a keď išiel pod tepláky, tak mačkal a naťahoval. Spravil mu to veľakrát, keď sa chlapci poučili, tak už do
kancelárie chodili po dvoch, vtedy už neobchytkával. Asi pätkrát preliezli plot na umelú trávu a z toho

iba dvakrát ich videl a dal im ten trest, že museli viac behať. O obťažovaní povedal maloletý poškodený
J. L. D. B.. Povedal to až po tom incidente s umelou trávou, lebo nevedel, že to má povedať O.. Súdu
ďalej vyplynulo, že počas noci v škole obžalovaný volal maloletého na žinenku, nech si ide ku nemu
ľahnúť, nevie presne, aký dátum to bol. Obžalovaný si ho zavolal, bola tam aj jeho triedna učiteľka A. K.
s nimi a on si ho iba zavolal nech si ide ku nemu ľahnúť a nenápadne ho obchytkával, aby to nevidela

učiteľka, maloletý sa potom len vytrhol a išiel hrať schovky. Na žinenke ho chytil iba raz cez tepláky, nie
pod gate, obžalovaný tiež ležal a obžalovaný mu hladkal penis. Celkovo ho v kancelárii obchytkával,
20 - krát, aj viac asi. Ale obžalovaný ho niekedy obchytkával aj v šatni, keď si sadol, tak ho prehol
úplne dozadu, že mal hlavu zaklonenú akoby pri zemi. Obžalovaný ho obťažoval aj postojačky, keď sa
stretli na chodbe, postojačky si maloletého otočil, stál za maloletým, držal ho jednou rukou za rameno

a druhou mu chytil vajcia cez oblečenie.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. B. A., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že obžalovaného pozná od svojich piatich rokov, keď založil
futbalovú prípravku a keď mal maloletý poškodený 12 rokov, tak odtiaľ odišiel. Maloletý priznal, že

preliezali plot na umelú trávu raz, dostali trest, a keď to urobili druhýkrát, tak odovzdali veci. Obžalovaný
ho začal obchytkávať, keď začal hrať za tých žiakov, keď mal asi 9-10 rokov. Začínalo to masírovaním
ramien a potom tak, že si ich posadil na koleno, najčastejšie to bolo, keď mali tréning. Niekedy ich pustil
a niekedy ich zobral do jeho kancelárie na futbalovom štadióne, keď raz išiel pre pomôcky, ale všetky ichuž vyniesli, tak išiel ako posledný, tak vtedy ho raz chytil, najprv postojačky, že ho masíroval a potom ho
zobral do tej jeho rozhodcovskej šatne, posadil si ho na jeho koleno, obžalovaný si sadol a chytil ho za
koleno, za pás, pridŕžal si ho a hrabal sa v gatiach, najprv aj po gaťoch a potom išiel rukou do rozkroku,

dal mu ju do gatí. Keď ho obťažoval cez oblečenie, tak mu hladkal penis, keď pod oblečením, tak mu
nadvihol tie gate. Keď vždy išiel pod oblečenie, aj na oblečení, tak ich dal akoby do ľahu a išiel aj pod
spodné prádlo, rukou aj hladkal, chytal, ale robil aj hore-dole, stalo sa to veľakrát, možno tak 5-10. Pod
gate, ale aj na nohavice to bolo tiež veľa, ale asi tak narovnako. Naposledy to robil, ešte keď maloletý
poškodený trénoval, ešte v septembri 2022. Niečo sa stalo aj na ihrisku na lavičke, maloletý čakal na

kamaráta, obžalovaný tam bol, tak ho posadil na svoje koleno, keď obžalovaný začal, tak sa maloletý
poškodený vytrhol, tam sa mu to podarilo. Súdu vyplynulo, že už predtým to hovoril O., lenže tomu ešte
neverili, a potom v septembri to ešte raz skúsil povedať. Počas noci v škole išiel na WC, a potom ako
išiel z WC, tak obžalovaný tam bol, tak ho zobral na koleno, keď bol pred záchodom, tam ho stretol,
chytil ho, on bol postavený, jednu nohu si vyložil na schod a chytil maloletého, prehol ho cez koleno,
a potom išiel kamarát. 3 minútky možno to trvalo, tak nejak, nevie, možno približne tak. Za predok ho

chytil a dozadu ho prehodil, vtedy išiel iba na gate.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. D. B., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že maloletý poškodený pozná obžalovaného z futbalu,
keď bol jeho trénerom v F. G.. Pod tou krčmou, v areáli futbalu, majú šatne. Maloletý tam sedel sám,

obžalovaný prišiel k nemu, prisadol si, rukou ho pritiahol k nemu, až na kolená ho pritiahol a posadil
a chytil ho za pinďúra, stalo sa to dvakrát, možno trikrát, raz mu šiel do gatí a potom cez gate. Keď
išiel pod nohavice, pod spodné prádlo, tak robil hore a dole, trvalo to tak 3 minúty asi. A keď chytal
cez oblečenie, tak hladkal, maloletý sa mu bránil. Stalo sa dávnejšie, tak v 2021. Povedal to O., na čo
povedali, že škoda, že im to nepovedal skôr. Z obžalovaného má strach, vie, že to robil aj iným chlapcom,

s chlapcami sa o tom rozprávali.
Z výpovede svedka – poškodeného, mal. F. K., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou mal súd za preukázané, že poškodený začal chodiť na futbalové tréningy
v F. G. a kvôli tomu, že ho obžalovaný obťažoval a obchytkával, mu to vydržalo 2 týždne. Mohol mať
takých možno 13 rokov. Celý ten čas, čo poškodený trénoval, bol obžalovaný jeho trénerom. Keď sa išli

prezliekať, tak sa na neho stále pozeral, keď sa poškodený vyzliekal, aj keď žiadal, aby sa nepozeral.
Potom, keď išli na ihrisko trénovať a keď poškodený vychádzal zo šatne, tak ho capol po riti. A toto sa
stále opakovalo, potom mu to už začalo vadiť, potom mu aj začal písať správy, že nech príde za ním do
klubovne, že tam je sám a pod. Keď sa obžalovaný pozeral, tak robil tak s perami, tak kúsal si do pier.
Keď išli zo šatne, tak ho vždy capol po riti, cez oblečenie. Súdu vyplynulo, že ohľadom kolotočov v I.

poškodený uviedol, že sa s kamarátmi dohodli, že idú na kolotoče do I., ale nenašiel už žiadny spoj, ktorý
by ho tam odviezol a obžalovaný mu ponúkol sám, či by mu nevadilo, kebyže ho tam zoberie Poškodený
si povedal, že dobre, cesta tam prebiehala v poriadku, ale potom naspäť, keď ho bral domov, začal mať
obžalovaný sexuálne narážky na neho a ho začal obchytkávať na stehne a potom išiel hore vyššie ku
pohlavnému údu a stále s tým pokračoval, aj keď ho žiadal o to, aby prestal. Obžalovaný mu aj povedal,

že kľudne môžu ísť niekam napríklad k nemu si užiť a že to nikomu nepovie, ale poškodený povedal, že
nie, že chce ísť domov, tak potom išli ďalej, ďalej a neodbočili do ich dediny, ale išli stále rovno a odbočili
ku R. a tam išli cez taký lesík, stále ho obchytkával a mal sexuálne narážky. Potom mal poškodený slzy
v očiach a poprosil ho, nech ho zavezie domov, tak potom ho už zaviezol. Keď poškodeného v tom aute
obchytkával za to stehno a išiel vyššie, tak mu poškodený odhodil ruku a obžalovaný mu ju chytil za

zápästie silno, až ho to zabolelo, odhodil mu ruku smerom ku nemu a on sa ho zase dotýkal. Stalo sa
to, keď už bol poškodený prvák na strednej, čiže keď mal takých 15-16 rokov, bolo to dávno, poškodený
bol prvák na strednej. Po nazretí do mobilného telefónu poškodený uviedol, že v septembri to určite
nebolo, to bolo niekde, tak v marci 2020. Mimo auta ho za penis nechytil, len v aute, hladkal mu ho a to
bolo možno päťkrát, cez oblečenie, šúchal mu aj po stehne. Obžalovaný hovoril, že sa mu to páči a že

by si mohli ísť kľudne k nemu užiť a že to nikomu nepovie. Poškodený mu však povedal nie, že chce
ísť domov. Ďalej súdu vyplynulo, že keď boli s kamošmi vonku, tak obžalovaný šiel okolo nich a jeho
si zavolal bokom a povedal mu, či sa s ním nepôjde voziť alebo či nepôjde k nemu, potom mu stále
hovoril, že má peknú postavu a toto sa stále opakovalo, keď poškodeného niekde videl, to mu aj písal
správy, nech príde za ním do klubovne, že tam je sám alebo keď sa ho aj raz spýtal na matematický

príklad, tak mu povedal, že keď s ním pôjde vonku, tak mu to vysvetlí. Tie sexuálne narážky mu dával asi
v roku 2020. O tom, čo mu mal obžalovaný robiť, povedal poškodený napr. jeho matke až po vypuknutí
kauzy s deťmi na škole, potom najlepšej kamarátke J. Q. hneď vtedy, keď sa to stalo v ten večer, tak jejnapísal. Strach z obžalovaného mal predtým, keď sa to stalo, ale už dávno nemá. Ak poškodený niekedy
obžalovaného neskôr kontaktoval, keď chcel odvoz, tak vždy mu písal, že by šiel s niekým.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. H. B., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD
záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že maloletý poškodený pozná obžalovaného z futbalových
tréningov. Aj jemu sa stávalo, že ho obžalovaný obchytkával, napríklad, keď išiel posledný zo šatne,
napríklad na ihrisko a on si ho tak zastavil alebo si ho zavolal do toho jeho kumbáliku, alebo keď mal ísť
pre nejaké pomôcky, objal ho zvrchu a obchytkával ho, ako keby iba cez trenky alebo aj cez dres ešte,

chytil ho za pohlavný úd, aj cez oblečenie, aj na holo, ale na holo to bolo až potom. Keď ho chytil cez
oblečenie, tak krúžil, divne, pedofilsko hnusne a keď na holo, tak ho ako keby iba držal, keď napríklad
išiel posledný zo šatne, že si ho tam zavolal pre pomôcky, nevyzliekol ho, iba strčil ruky pod. Prestal s tým
vtedy, keď to vyšlo najavo. Obchytkávanie mohlo trvať, nevie, minútu, dve - dve sú moc, minútu a pol,
minútu, fakt nevie. Súdu vyplynulo, že R. maloletému poškodenému dohodol doučovanie z fyziky, aj
chémie u obžalovaného, to bol minulý rok, predminulý rok v októbri, novembri, niečo také, také zimnejšie

obdobie to bolo, ešte nepadal sneh, vždycky mu obžalovaný napísal, že o ôsmej večer, keď už tam
nebol nikto. V tom jeho kumbáliku mal doučovanie dvakrát. Bol tam gauč, obžalovaný mu chytil nohy,
si ich preložil cez svoje, sedeli vedľa seba, zmenil mu polohu, zaklonilo ho, hneď obžalovaný išiel na
tú vec, potom keď dorobil, tak bolo vysvetľovanie, a potom to bolo druhýkrát, dorobil ako keby ejakulát,
takže spravil ho ako keby, dá sa tak povedať. Začal mu chytať pohlavný úd, naťahovať predkožku,

tým že to robil, nevie minútu, dve, tak proste ho spravil a potom ten ejakulát si dal na prst a spapal,
potom mu dal naspäť gate, dal ho zas vedľa seba, potom vysvetľoval, vysvetľoval a potom to bolo zase,
maloletého poškodeného dal zase a potom to išlo znova, to úplne isté, že zase ho tam chytil, zase mu
naťahoval predkožku, potom zase ho urobil a zase si to dal do úst. Druhé doučovanie bolo týždeň na to,
po pol týždni, dva týždne, fakt nevie, také pri sebe to bolo. Doučoval ho tiež tam v tom jeho kumbáliku,

večer. Dialo sa presne to isté, len raz mu to zabránilo v tom, že tam prišiel druhý tréner, teraz je to
tréner, ale predtým to bol jeho kamarát a spýtal sa ho, že čo obžalovaný robí, niečo také, mal v ruke
tú elektronickú cigaretu a obžalovaný dal maloletého poškodeného rýchlo naspäť, a povedal, že nič,
iba doučuje. Nevidel ich, iba počul, je to taká chodbička, rovno je ihrisko, vpravo je nejaká šatňa alebo
niečo, vpravo ešte dve chodbičky sú jeho a ešte chlapské WC, ulička a naľavo je krčma, dámske WC

a šatňa, on išiel do tej druhej a počul ako otvoril dvere, tie prvé, tak ho dal rýchlo naspäť, on to stihol
samozrejme, lebo to je taká dlhá chodba, nevie, koľko to môže mať 7-10 metrov, ale proste to stihol dať
ho naspäť. Zase na tom druhom doučovaní, to obžalovaný urobil dvakrát, to bolo úplne tá istá rozprávka,
prvé doučovanie dvakrát, druhé doučovanie dvakrát. A obžalovaný ho chcel tak akoby pusinkovať. Keď
to dorobil, tak sa ho spýtal, že koho má rád a takéto blbosti a proste sa tak naklonil, bol červený ako

paradajka, asi sa mu to páčilo. Maloletý to nepovedal nikomu, povedal to, až keď to povedali druhí,
keď to povedal vtedy ten H. I., že sa mu to deje, tak potom sa už priznali aj ostatní, potom tam bol
A. B., potom tam bol on, potom, keď to povedal až L., tak to povedal aj maloletý poškodený. Skôr to
nepovedal, lebo sa hanbil, nepovedal to priamo R., ku R. sa to dostalo cez nejakých troch ľudí. Maloletý
poškodený to povedal L., bol s ním vonku, bolo tak sychravo, no a povedal to L. M.. Obžalovanému sa

maloletý poškodený vyhýba, ale nebojí sa ho. Prvé doučovanie prebehlo, myslí si, v októbri, novembri,
nevie povedať isto. Keď bolo to doučovanie, nevie či raz to nebolo tak, že tie prvé dvere boli zatvorené
a druhé nie.

Z výpovede svedka – poškodeného, mal. L. G., z prečítania prepisu tohto výsluchu a z prehratia DVD

záznamu s jeho výpoveďou súdu vyplynulo, že obžalovaný zavolal maloletého do svojej kancelárie, keď
bol menší, mohol mať tak, nevie, 9-10 rokov. Obžalovaný ho posadil na koleno, obžalovaný tam má gauč
a začal maloletého masírovať, bolelo to a keď sedel na tom kolene, tak mu začal štuchať do vajec cez
oblečenie. Súdu ďalej vyplynulo, že maloletý potvrdil, že počas noci v škole obžalovaný volal H. I. na
žinenku, on išiel, pričom volal aj maloletého, ale on na rozdiel od I. nešiel. Maloletý ďalej potvrdil, že sa

o tom, čo im robil obžalovaný, bavil s B. A., so H. I., H. B., F. K., aj so H. B.. Súdu ďalej vyplynulo, že
H. B. dopodrobna popísal maloletému G. udalosti z doučovania, keď ho obťažoval obžalovaný.

Výpoveď mal. L. G. potvrdila aj jeho B. – pošk. N. G.. J. jej povedal iba o tomto jednom raze, keď sa
dotýkal jeho genitálií.

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného B. A. I., B. mal. pošk. H. I. súdu vyplynulo, že o všetkom
sa dozvedela dňa 20.11.2022 od F. Y., že J. H. obžalovaný obťažuje, že ho chytá za pipíka naholo, že mu
dáva ruku do trenírok a mačká mu pipíka aj vajíčka. Následne jej to potvrdil aj jej syn mal. H. I., že sa muto stalo veľakrát. Diať sa to malo asi 4 roky. Popisoval jej, že sa to dialo vtedy, keď bol s obvineným sám.
Tiež mu popísal udalosť, keď v klubovni hrali fifu a jeho spoluhráč K. bol nahnutý nad stôl alebo opretý o
stoličku, mal vystrčený zadok a obvinený k nemu prišiel a odzadu ho začal chytať medzi nohami. Počas

tréningov ak si ich obvinený zavolal pre pomôcky a prišli sami, tak ich začal chytať. Aj počas noci v škole
ho obvinený mal volať na žinenku.

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného K. A., B. mal. pošk. B. A., súd vyplynulo, že asi v sept.
2022 R. povedal, že mu obžalovaný siaha pod gate a obchytáva ich na tréningu. Stáva sa to počas

toho, ako si ich zavolá do kancelárie počas tréningu, keď treba ísť odniesť pomôcky. Tam ich potom
obchytkáva. J. jej uviedol aj to, ako počas noci v škole si ho prehol cez koleno a zašiel mu do gatí a chytil
ho za holé genitálie. Najčastejšie sa to však stávalo počas tréningu v kancelárii. Obžalovaný si jej J.
zavolal, škrabkal ho po hlave, že si má sadnúť na kolienko. Ona o tom vie iba tak všeobecne, lebo sa
to stalo veľakrát. Hladkať ho mal aj cez oblečenie aj pod. Keď sa toto od J. dozvedela, tak J. povedala,
aby chodili k trénerovi po dvojiciach.

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného D. B., B. mal. pošk. B. J. súdu vyplynulo, že jej J.
povedal o obťažovaní zo strany obžalovaného. Povedal jej, že ho obžalovaný chytal cez slipy za penis.
Nepovedal, kedy to bolo ani koľkokrát sa to stalo.

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného N. I. B., B. mal. pošk. D. B. súd vyplynulo, že jej J.
povedal, že obžalovaný obťažoval aj jeho, že sa to stalo viackrát. Prebiehalo to tak, že ho v šatni posadil
na lavičku, ako keby ho jednou rukou spacifikoval a druhou rukou mu išiel do trenírok. Mal obchytkávať
aj na holý pohlavný úd. Išiel normálne pod spodné prádlo, ale bližšie jej to neopisoval.

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného N. G., B. L. G. súdu vyplynulo, že J. jej v roku 2022
cez letné prázdniny povedal, že či vie, že A. A. V.. Na jej otázku prečo povedal, že lebo ich obchytkáva.
Opýtala sa ho, ako ho chytal, J. jej povedal, že ho raz chytil medzi nohy. Obžalovaný mu kázal, aby si
mu sadol na kolená, tak si sadol a začal mu masírovať chrbát a potom, že mu ruku dal medzi nohy cez
oblečenie. Nechytil ho pod oblečenie, povedal, že len cez oblečenie a povedal, že raz. J. jej povedal,

že ho masíroval vo vnútri na ihrisku v G..

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného A. D., B. mal. pošk. J. D. súdu vyplynulo, že jej J.
povedal, že obžalovaný odviezol plné auto detí na zápas, a potom sa ešte vrátil pre neho. J. jej nikdy
nepovedal, že by nechcel ísť s obžalovaným v aute, len nechcel sedávať vpredu, keď mal teda prázdne

auto. J. jej povedal, že aj jeho obchytkáva a že to nepovedal preto, lebo to chalani nepovedali. Povedal
jej, že keď mali tréning, tak ho zavolal do šatne, že si ho dal medzi nohy a ruku dal do trenírok a chytal
mu a naťahoval pipíka. Hovoril jej, že sa to stávalo aj pred zápasmi, že mu povedal, že má počkať, že
má zobrať vody, aby tam zostal sám a obchytkával ho. Vždy že ho chytil za pipíka. Hovoril, že mu dal
do trenírok ruku.

Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného E. K., B. mal. pošk. F. K. súdu vyplynulo, že J. jej
povedal so slzami v očiach, že je pravda to, čo sa hovorí o obžalovanom, že to robil jemu aj iným deťom.
Obžalovaný mu dával ruku do nohavíc a mačkal mu genitálie. Nepovedal koľkokrát, ale že viackrát.
Opakovane sa ho pýtala, či je to všetko pravda a J. jej to potvrdil. J. sa pýtala, že či mu niekto nepovedal,

aby to povedal, že aby urobili obžalovanému zle, ale odpovedal, že nie.

Z výpovede zák. zástupcu mal. poškodeného O. B., R. mal. pošk. H. B. súdu vyplynulo, že menovaný
potvrdil skutočnosti uvádzané jeho J. vo svojej svedeckej výpovedi. O. B. k veci uviedol, že J. B.
U. J. J.. Nepamätá si presne od kedy J. chodil na futbal, ale mohlo to byť od začiatku roku 2022. J.

u obžalovaného dňa 09.11.2022 dohodol doučovanie. Doučovanie bolo asi 2x. J. H. mal o všetkom
najprv povedať J. pani G.. Tá to povedala ďalej a tak sa to dostalo k nim. Pani I. im to povedala. Povedala
im, čo sa stalo H.. Oni si so H. pohovorili a vysvetlili mu, že ak je to nejaká pomsta alebo sranda, tak
s tým musí prestať. H. im povedal, že s týmto by mu neklamal. Už si nepamätá, či to povedali I. alebo
H., ale dozvedel sa, že obvinený so H. zašiel najďalej. H. mu povedal, že obžalovaný ho urobil dvakrát

rukou, a to na každom doučovaní. Dvakrát na jednom a dvakrát na druhom.Svedectvo mal. pošk. H. I. nepriamo preukazuje okrem výpovede jeho B. – sv. poškodenej B. A. I. aj
správa ÚPSVaR, z ktorej vyplýva, že maloletý počas rozhovoru s ich pracovníčkou uviedol skutočnosti
rovnako ako vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom.

Svedectvo mal. pošk. B. J. nepriamo potvrdzuje výpoveď jeho J. B. B. P. J., ako aj jeho B. - sv.
poškodenej D. B., ktorej sa o obťažovaní zdôveril.

Svedectvo mal. pošk. D. B. podporila svojou výpoveďou aj poškodená N. I. B., B. mal. Tá vo svojej

výpovedi uviedla, že jej mal. D. B. povedal, že obžalovaný obťažoval aj jeho, že sa to stalo viackrát.
Prebiehalo to tak, že ho v šatni posadil na lavičku, ako keby ho jednou rukou spacifikoval a druhou rukou
mu išiel do trenírok. Obžalovaný ho mal obchytkávať aj na holý pohlavný úd.

Svedectvo mal. pošk. F. K. je nepriamo podporené aj výpoveďou jeho B. - poškodenej E. K.. Tá uviedla,
že jej J. F. K. povedal so slzami v očiach, že je pravda to, čo sa hovorí o obv. A. B., že to robil jemu aj

iným deťom. Obžalovaný mu dával ruku do nohavíc a mačkal mu genitálie. Nepovedal koľkokrát, ale že
viackrát. Opakovane sa ho pýtala, či je to všetko pravda a J. jej to potvrdil.

Svedectvo mal. pošk. B. A. potvrdila aj jeho B. pošk. K. A., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že asi
v sept. 2022 R. povedal, že mu obvinený siaha pod gate a obchytáva ich na tréningu. Stáva sa to počas

toho, ako si ich zavolá do kancelárie počas tréningu, keď treba ísť odniesť pomôcky. Tam ich potom
obchytkáva. J. jej uviedol aj to, ako počas noci v škole si ho prehol cez koleno a zašiel mu do gatí
a chytil ho za holé genitálie. Najčastejšie sa to však stávalo počas tréningu v kancelárii. Obžalovaný si
maloletého zavolal, škrabkal ho po hlave, že si má sadnúť na kolienko. Ona o tom vie iba tak všeobecne,
lebo sa to stalo veľakrát. Hladkať ho mal aj cez oblečenie aj pod. Už asi dva roky dozadu počula, že

takéto čosi mal urobiť aj L. J., ale B. mu neverila. Keď sa toto od J. dozvedela, tak J. povedala, aby
chodili k trénerovi po dvojiciach.

Svedectvo mal. pošk. J. D. vo svojej výpovedi potvrdila aj pošk. A. D., pričom uviedla, že svojmu J.
verí. Okrem toho skutočnosti o sexuálnom obťažovaní zo strany obžalovaného maloletý J. D. potvrdil

aj počas rozhovoru s pracovníčkou ÚPSVaR.

Svedectvomal.pošk.H.B.počasvýsluchumaloletýpotvrdilajpočaspohovoruspracovníčkouÚPSVaR,
ktorá skutočnosť vyplýva zo správy ÚPSVaR zo dňa 04.05.2023.

Svedectvo pošk. F. K. potvrdila aj svedkyňa J. Q., ktorej sa poškodený F. K. zmienil v minulosti o tom,
že mu obžalovaný dával sexuálne návrhy, a že ho chytal za stehno. Mohli mať asi 15 rokov, keď jej to
poškodený povedal. Malo to byť počas cesty z I. z nejakých slávností, kedy obžalovaný neodbočil, ale
zaviezol poškodeného F. K. do R.. Vie, že jej poškodený aj hovoril, že nechce zostať s obžalovaným sám.

Správa Detského advokačného centra Náruč k H. I., J. D. a B. A. zo dňa 09.02.2023 na č.l. 652-657 súdu
nepriamo potvrdila spáchanie skutkov, pričom udalosti v centre popísal aj samotný maloletý poškodený
H. I.. Maloletý poškodený J. D. podľa správy autenticky a vierohodne verbalizoval okolnosti jeho
sexuálneho obťažovania. Rovnako aj Správa Detského advokačného centra Náruč zo dňa 13.11.2023
na č.l. 660-662 potvrdila spáchanie skutkov u maloletého poškodeného H. B. a B. A., o ktorých maloletí

– poškodení výslovne verbalizovali.

Výpoveď svedka I. potvrdila, že sa priamo nevedel vyjadriť ku skutkom, ktoré sa mali stať počas akcie
nazvanej ako noc v škole, nevie o tom, že by niekoho obžalovaný obchytkával a nevie, že by niekoho
volal na žinenku spať, nikto sa mu naňho nesťažoval, ako učiteľ mal dobrú povesť. Jeho výpoveď

nevyvrátila to, že skutky uvedené v obžalobe sa stali a že ich spáchal obžalovaný.

Výpoveď svedkyne R. nie je v rozpore s argumentami strany obžaloby, keďže svedkyňa nebola priamym
svedkom skutkov, nechodila ani na tréningy. To, že na obžalovaného nepočula žiadne sťažnosti a že ho
vnímala veľmi kladne ako človeka, nevylučuje spáchanie skutkov obžalovaným.

Výpoveď svedkyne J. preukazuje, že nebola priamym svedkom skutkov uvedených v obžalobe,
nechodila ani so svojimi dvomi deťmi na tréningy. To, že na obžalovaného nepočula žiadne sťažnosti,
a to ani ohľadom noci v škole alebo futbalových tréningov, nie je v rozpore so spáchaním skutkov zostrany obžalovaného. Obžalovaného vnímala veľmi pozitívne a verí v jeho nevinu, uvedené však nemá
vplyv na posúdenie toho, či sa skutky stali a či sa skutkov dopustil obžalovaný.

Výpoveď svedka O. nie je v rozpore s argumentami strany obžaloby. To, že na obžalovaného nepočul
žiadne sťažnosti a sám nebol priamym svedkom žiadneho obťažovania zo strany obžalovaného a že
ho vnímal veľmi kladne ako človeka, nevylučuje spáchanie skutkov obžalovaným. Svedok pripustil, že
vznikali situácie, keď sa ocitol tréner so zverencom sám. Väčšina malých detí chodila už na tréningy
prezlečená, čím sú väčšie deti, tak sa potom už aj prezliekajú v šatni. Mohli byť sami, ale vždy pre niečo.

On tiež brával chalanov, aby mu išli pomôcť s vecami a aj jemu sa stalo, že s nimi bol sám.

Výpoveď svedka E. poukazuje na to, že nikdy nebol priamym svedkom toho, že by obžalovaný
obchytkával deti. Keď skúšali oblečenie, tak sa nikdy nemali prezliekať pred nimi, keď tam bol prítomný,
ale svedok podotkol, že nebol vždy prítomný. Má len informácie sprostredkovane od iných ľudí.
Nezachytil žiadne sťažnosti na zápasoch, po zápasoch, ani na tréningoch, avšak takisto podotkol, že na

nenechodilpravidelneresp.nebývalnanichcelých.Zvýpovedesúduvyplynulo,žesasvedokdomnieva,
že podozrenie voči obžalovanému môže byť účelové, ale súčasne podotýka, že nevie, či to spravil alebo
nie. Súd má za to, že výpoveď svedka E. nie je v rozpore s tým, ako mali byť podľa obžaloby skutky
spáchané, svedok disponuje len sprostredkovanými informáciami. Aj keď podával trestné oznámenie
on, mal to robiť pod tlakom rodičov maloletých poškodených, keďže sám sa domnieval, že podozrenie

voči obžalovanému je účelové. Súd podotýka, že u svedkov je relevantné vychádzať z toho, ako vnímali
okolnosti vonkajšieho sveta a nie je podstatné, aký majú osobný názor na spáchanie skutku.

Z výpovede svedkyne J. súdu vyplynulo, že kauza prepukla spontánne a nič nesvedčí, žeby šlo o
organizovaný začiatok pomsty alebo komplotu detí a rodičov voči obžalovanému.

Z výpovede svedkyne Q. má súd potvrdenú verziu skutkového deja ohľadom poškodeného F. K.. O
skutku, ktorý sa mal stať v aute obžalovaného pri odvoze z kolotočov jej povedal, asi keď mal 15 rokov.
Svedkyňa nebola priamym svedkom skutku, ale jeho priebeh má sprostredkovaný od F. K.. Súd má za
to, že aj ona vnímala obžalovaného kladne.

Z výpovede svedka K., vyplynulo, že sa svedok vedel vyjadriť iba ku obdobiu roka 2019, kedy pomáhal
obžalovanému s tréningami. Súd však podotýka, že časový rozsah skutku je výrazne širší než rok
2019. Z uvedeného súdu vyplynulo, že v roku 2019, ktorý popisuje svedok, nechodili všetky deti na
tréning prezlečené a súčasne, že väčšinou, avšak nie vždy, chodili po pomôcky spoločne. Súčasne

súdu vyplynulo, že obžalovaný bol nekonfliktný človek, ktorý nemal konflikty s deťmi ani s rodičmi. To,
že svedok uviedol, že obžalovaný nemohol byť s deťmi sám a že svedok neverí, že by sa obžalovaný
skutkov dopustil, sa môže vzťahovať len na rok 2019 a nie na zvyšné obdobie. Uvedené nemá vplyv na
posúdenie toho, či sa skutky stali a či sa skutkov dopustil obžalovaný.

Svedecká výpoveď K. podľa súdu nevyvrátila to, že skutky uvedené v obžalobe sa stali a že ich spáchal
obžalovaný. Svedok nebol priamym svedkom žiadneho obťažovania. Svedok síce uviedol, že väčšina
detí chodila už prezlečená v dresoch, máloktoré dieťa, ak vôbec nejaké, sa tam prezliekalo a sprchovalo.
Súd však podotýka, že to, že to robila väčšina detí, neznamená, že to robili všetky deti. Svedok chodieval
do kancelárie, keď vedel, že tam je, ale nikdy si nevšimol, že by tam mal pri sebe nejaké dieťa. Svedok

K. však vzápätí potvrdil, že asi dvakrát bol v kancelárii, keď tam doučoval nejakého chlapca, tuší, že
to bol H. B.. Svedok teda súdu potvrdil, že v kancelárii obžalovaného skutočne prebehlo doučovanie
H. B.. Priamym svedkom jeho obťažovania síce nebol, ale to neznamená, že sa obťažovanie H. B. v
kancelárii nestalo, keďže to potvrdzujú iné vykonané dôkazy, najmä výpoveď samotného maloletého
poškodeného. Svedok súčasne potvrdil, že trest za hranie na umelej tráve dostali len 4 z 9 poškodených,

ktorí vypovedajú o sexuálnom obťažovaní zo strany obžalovaného.

Výpoveď svedka K. preukazuje, že nebol priamym svedkom skutkov uvedených v obžalobe. Keď bol
svedok na noci v škole s obžalovaným, nevšimol si žiadne divné správanie k deťom. O noci v škole,
na ktorej bol v dvojici obžalovaný s kolegyňou K., vie však svedok len sprostredkovane od K.. Svedok

nikdy na tréningu obžalovaného nebol. Nevie o tom, že by mal deti obchytkávať na tréningoch futbalu,
k tomu sa vyjadriť nevie. Niektorých poškodených popísal tak, že H. I. Y., L. G. J. Y., S., D., B. A. A. D.,
J. D. B. M. J. J., Y. Q. D. Y. L. B. J. M. A. U., R. B. Y., Y. A. G. U. D. L. Y. F. U.. Sú to dobrí kamaráti,
L. so H. sú stále spolu a aj s B. A..Svedkyňa K. potvrdila, že sa konala noc v škole, na ktorej bola s obžalovaným na žinenke na chodbe.
Svedkyňa síce uviedla, že žiadne dieťa si ku nim neprišlo ľahnúť, ale to nevylučuje, že poškodený I.

ležal na žinenke len pri samotnom obžalovanom. Svedkyňa neuviedla, že bola celý čas s obžalovaným
na žinenke. Súd podotýka, že predmetom skutkovej vety v obžalobe nie je fakt, kto koho mal volať na
žinenku počas noci v škole. K tréningu futbalu sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Svedkyňa potvrdila, že
obžalovaný absolútne nie je konfliktný typ, bol pozitívne vnímaný človek. S pani I. mali kamarátsky vzťah,
ona si ho aj pozvala hrať na jej oslavu, myslí si, že mali vzťah pozitívny.

Svedkyňa J. sa vôbec nevyjadrila ku skutkom uvedeným v obžalobe. Súd podotýka, že jej J. nie je
poškodenou osobou v tomto trestnom konaní. Svedeckú výpoveď vyhodnotil súd v tom smere, že
nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o údajnom protiprávnom organizovaní maloletých
poškodených detí a ich rodičov za účelom trestného stíhania obžalovaného.

Svedkyňa D. pozná obžalovaného od roku 2022 a stretli sa prvýkrát v auguste 2022, keď spievala na
svadbe, bola s ním v kontakte až kým nešiel do basy. Viac - menej ho prvá kontaktovala ona, ako ho
videla na tej svadbe, poslala mu žiadosť na Facebook-u, určitú dobu si spolu písali. Potom neskôr, tuší
nejaký september, október, nevie mesiac, ale bolo to na jeseň, tak mu napísala, že či by nešli spolu
na kávu, kde sa vlastne stretli a zoznámili. Iniciátorom vzájomného stretávania sa bola na začiatku ona

a ďalej raz písala ona a raz on. Mala s obžalovaným pohlavný styk, ale nevie koľkokrát, pri pohlavnom
styku J. Y. D. J. P.. Stávalo sa, že mali počas toho jedného stretnutia aj pohlavný styk viackrát za sebou.
Na otázku, ako dlho trvalo obdobie, keď spolu spávali, svedkyňa uviedla, že I. XX.X.XXXX G. L. I. M.
R. L. D. O., a bolo to aj v lete. V apríli bol preč, niekde na dovolenke. Mesiac spolu neboli v kontakte,
a potom sa znova stretli. Obžalovaný jej uviedol, že je nevinný. Z výpovede súdu vyplynulo len to, že

svedkyňa nebola priamym svedkom skutkov uvedených v obžalobe, predmetom výsluchu bol len jej
vzťah s obžalovaným. Súd vyhodnotil, že vzájomný vzťah obžalovaného a svedkyne bol pomerne krátky,
aby z neho mohli byť odvodzované podstatnejšie závery.

Výpoveď svedkyne Q. na hlavnom pojednávaní súdu potvrdila, že nebola priamym svedkom skutkov

uvedených v obžalobe. Jej výpoveď potvrdila, že sa o obťažovaní prvýkrát dozvedela od pani P. J.,
ale vec neriešila, lebo ju považovala za klebetu. Obžalovaného hodnotila kladne, je to zodpovedný typ
učiteľa. Svedkyňa poskytla podrobnú charakteristiku viacerých maloletých poškodených. H. I. – ako
každé dieťa – žiak, je to M. U. H., to sú všetci. Y. K. B. M. D., L. J. Z.. B. A. – on je M. J., Z. J.. J. D. –
on je M., L. U.. Y. M. Y. Y., D. J. D.. F. K. – ten je taký istý ako J. D.. B. J. – oni sú spoločne v triede so

H. a L. G., oní sú tam 4 chlapci. Oni sa tak dopĺňajú, že keď sa niečo vyvedie. Ale je to v rámci normy.
D. B. – on odišiel do 1. ročníka na strednú školu, A. M. E. Q.. L. G. – to je niečo podobné ako H. I. a B.
J., oni sú 4 kamoši. J. D. je M., K.. K. J. Y. F., M. J. D.. H. I. on je M. H., L. K. Y. Z., M. D., C. R. M.
Y.. L. G. tiež Z. L. D., C. M. Y.. U. M., že by mal také postavenie, má podľa svedkyne H. I. a L. G.. Zo
skupiny poškodených sú podľa nej najslušnejší v zmysle, že by s nimi neboli žiadne problémy v rámci

školy alebo aj mimo, J. D., F. K., D. B.. Možno K. on je v rámci normy, chlapca B. nepozná.

Výpoveď svedkyne K. na hlavnom pojednávaní súdu potvrdila, že na štadióne ŠK F. G. sa nachádza
pohostinstvo. V budove ŠK F. G. sa toto pohostinstvo nachádza na prvom poschodí nad šatňami klubu
ŠK. Toalety pre návštevníkov tohto pohostinstva sa nachádzajú na prízemí. Kancelária obžalovaného je

na prízemí vpravo, keď sa vojde do budovy od cesty. Keď sa vojde do budovy z toho hlavného vchodu
od cesty, tak prvé dvere po pravej strane sú sklad, ktorý patrí pohostinstvu. Druhé dvere sú vstup do
šatne pre „A“ tím, kancelária pre výbor a členov ŠK a rozhodcov. A tretie dvere na tej chodbe sú tie
toalety. To sú dvere vedľa dverí. Svedkyni bol predložený plán budovy na č.l. 1426-1427, či tento plán
korešponduje s reálnym rozložením miestností v ŠK F. G. a kde má obžalovaný kanceláriu. Svedkyňa

uviedla, že kancelária obžalovaného bola pod č. 18. Keď zobrala pohostinstvo do prenájmu, stala sa
členom ŠK klubu, a v roku 2018 sa stala predsedom dozornej rady klubu. Obžalovaný v klube ŠK F.
G. bol manažér klubu, tréner. Rok a pol alebo dva roky pracovala v tom pohostinstve, ktoré mala v
nájme. Pracovala tam v rokoch 2016, 2017, 2018, potom bola aktívnejšia vo futbale, tak chodila častejšie
na ihrisko, lebo tam pracoval v pohostinstve J. Obžalovaného v kancelárii navštevovala a keď zobrala

pohostinstvo do prenájmu, tak tam chodila aj ona, lebo dala J. na futbal, ona pracovala nejaký čas
v pohostinstve a keď išla do skladu alebo na toaletu, tak sa pozrela, kto tam je, tak vbehla do tej chodby
a pozrela sa do kancelárie. V kancelárii obžalovaného boli aj iné osoby, ktoré mu pomáhali trénovať, bol
to A. K., ten tam bol dosť často, bol tam F. G., L. B. a ostatní. A chodil tam aj jej J. S. K.. V kanceláriiniekoho z poškodených nevidela. Svedkyňa poukázala na prípad, keď H. I., B. A. a ešte jeden chlapec
pri pomáhaní jej J. pobrali džúsy do vačkov. Umelý trávnik je tam asi od 2017, nevie presne, možno
2018. Kľúče od trávnika mal hospodár a tréneri, a či zamykal tréner trávnik, tak to nevie, lebo niekedy

trénovali na veľkom ihrisku a niekedy na umelej tráve. I. J. jej povedala, že sa jej na to pýtala pani A.,
že či sa to aj jemu stalo a že ak áno, tak že aby povedal, že sa to aj jemu stalo.

Z uvedeného súdu vyplýva, že svedkyňa K. sa nezdržiavala na miestach skutkov uvedených v obžalobe
v celom časovom rozmedzí. Svedkyňa potvrdila rozloženie miestností v budove ŠK F. G.. Prípad, keď

mali poškodení I. a A. údajne vziať džúsy, nemá vplyv na posúdenie toho, či obžalovaný spáchal skutky
uvedené v obžalobe. Súd nevzhliadol nič podozrivé na tom, keď sa mala p. A. pýtať, či sa obťažovanie
týkalo aj iných a ak áno, aby to oznámili. Výpoveď svedkyne K. nijako nevyvrátila to, že skutky uvedené
v obžalobe sa stali a že ich spáchal obžalovaný.

Z výpovede svedka B. na hlavnom pojednávaní súd dedukoval, že sa k procesu tréningov vyjadril v

základnom, všeobecnom rámci, keďže väčšinou netrénoval priamo maloletých poškodených, myslí si,
že oni boli vo vyššej kategórii ako žiaci, ale myslí, že niekedy prišli počas tréningu a boli tam. Zo skupín
pomáhal trénovať obžalovanému prípravku, deti v rozmedzí veku od škôlky do 6 rokov. Na otázku, či
pomáhal obžalovanému trénovať aj maloletých poškodených v tomto trestnom konaní, svedok uviedol,
že týchto nie, lebo oni nezapadali do tej kategórie. Ale tých, čo boli v prípravke áno, tých zvyšných nie.

Svedoksúdupotvrdil,ževýmenudresovväčšinouriešilpráveobžalovaný.Svedoksúduďalejpotvrdil,že
zverencom sa ponúkali jedlá po zápasoch, ale keď mali turnaje prípravka, tak sa snažili, aby každé z detí
dostalo nejakú sladkosť džús alebo dobošku, aby to každé dieťa malo. Pri odovzdávaní pomôcok deťom
sa nachádzali vždy viacerí tréneri, nevedel však povedať, či vždy, lebo keďže chystali aj ihrisko, tak
tam behali jeden hore, druhý dole, tak nevie presne povedať. Svedok videl obžalovaného s maloletými

poškodenými osamote, ale na ihrisku bežne, keď šiel okolo a videl ich. Súdu svedok potvrdil, že nevie
vylúčiť, že by sa obžalovaný s maloletými poškodenými stretol pred alebo po tréningu úplne sám, nevie,
lebo tam nebol. Svedok uviedol, že dostali dresy 3 roky dozadu t.j. 2021, pričom vo výpovedi uviedol,
že začal trénovať v rokoch 2022-2023, svedok však vysvetlil, že keď trénoval, tak vie, že sa všetkým
objednávali dresy naraz, kvôli zľave na počet kusov. V roku 2021 nebol tréner, len hráč. Pomáhať

obžalovanému na tréningoch chodil tak raz alebo dvakrát do 2 – 3 týždňov, lebo sa ich tam striedalo
viac. Bol osobne prítomný na celých tréningoch od začiatku až do konca tréningu. Na otázku, či pomáhal
obžalovanému trénovať konkrétne poškodeného I., B., A., D., prípadne ďalších poškodených v tomto
trestnomkonaní,J.,K.,B.,G.,K.,svedokuviedol,že nevybavujesipresnevšetkýchchalanov,aleakboli
v prípravke, tak ich pomáhal trénovať, ale ak boli vyššie, tak nie. Keď skončil tréning prípravky, nastúpili

ich chlapci, oni sú žiaci, či bol svedok na tom tréningu žiakov, uviedol, že nebol. U žiakov nevedel uviesť,
či si všimol situácie, pri ktorých by obžalovaný bol s maloletými poškodenými sám a u prípravky nie, lebo
tam dávali pozor na deti, aby sa niečo nestalo. Svedok potvrdil, že v roku 2022 asi obžalovaný nemal
priateľku, lebo mal toho veľa, čo sa týka tréningov a ako kamarát by mu povedal.

Z výpovede svedka G. na hlavnom pojednávaní súd dedukoval, že svedok neuviedol, že by bol svedkom
sexuálneho obťažovania zo strany obžalovaného, obžalovaný mu to aj poprel. Svedok potvrdil, že sa
stávalo, že obžalovaný zostával po tréningu sám, ďalej svedok potvrdil, že medzi tréningami bol istý
časový priestor (až pol hodinový), takisto potvrdil, že časť žiakov sa prezliekala priamo v šatniach, každý
nechodil oblečený. Svedok potvrdil aj to, že pre pomôcky chodil aj obžalovaný spolu s deťmi. Svedok

tiež potvrdil, že obžalovaný vozieval aj J. D. a pripustil, že sa stávalo, že obžalovaný vozil deti aj sám.

Z výpovede svedka G., hospodára ŠK F. G., podľa súdu nevyvrátila to, že skutky uvedené v obžalobe sa
stali a že ich spáchal obžalovaný. Naopak, súd má za to, že jeho výpoveď spochybnila mnohé argumenty
obžalovaného, že sa určité situácie nikdy nestávali (odkladanie kolobežiek, návšteva kancelárie žiakmi,

návšteva šatní obžalovaným, atď.) Výpoveď svedka G. má podľa súdu veľkú výpovednú hodnotu,
pretože s obžalovaným mal len čisto pracovný vzťah a na rozdiel od väčšiny iných svedkov navrhnutých
obhajobou, svedok neuviedol, že by mali vyslovene kamarátsky vzťah.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. H. B. na hlavnom pojednávaní mal súd za

preukázané, že maloletý je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežitý dej bez
nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností. Maloletý svedok – poškodený nemá sklony
k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám, uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho
výpovede. Z hľadiska psychologického možno považovať za vierohodné vyjadrenia zo strany maloletejosoby menom H. B.. Prípadným protiprávnym konaním obžalovaného voči maloletej osobe menom H.
B.,neboliunehovyvolanénejakénegatívnenásledkyvzmyslepoloženejotázky.Jehomierasugestibility
a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej normy. Nevybočuje z normálu. Aktuálny psychický stav

svedka – poškodeného A. F.. Tento stav nesúvisí s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na
psychiku maloletého svedka – poškodeného menom H. B. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný
(nevýrazný, bezvýznamný). Súd dospel k záveru, že znalec u mal. H. B. neidentifikoval sklony ku
klamstvám a fabulácii, je to primerane veku. Pri vyšetrovaní maloletých znalec zistil, že ich výpovede
zapadali do seba a znalec nemal dôvod im neveriť. Sexuálne správanie nedozretej osoby má určitú

svoju dynamiku. Podozriví sa musí nejako približovať k tomu objektu. Súd z výsluchu znalca dedukoval,
že tento maloletý 12 ročný chlapec si nedokáže vymyslieť niečo také a presvedčivo o tom opakovane
vypovedať.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. L. G. na hlavnom pojednávaní mal súd za
preukázané, že maloletý svedok – poškodený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať

prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností. Svedok – poškodený
nemá sklony k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám, uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali
vierohodnosť jeho výpovede. Z hľadiska psychologického možno považovať za vierohodné jeho
vyjadrenia. Prípadným protiprávnym konaním obžalovaného voči maloletej osobe menom L. G., neboli
u neho vyvolané nejaké negatívne následky v zmysle položenej otázky. Jeho miera sugestibility

a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej normy. Nevybočuje z normálu. Aktuálny psychický stav
svedka – poškodeného A. F.. Tento stav nesúvisí s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na
psychiku maloletého svedka – poškodeného menom L. G. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný
(nevýrazný, bezvýznamný). Súdu vyplynulo, že dojem je podľa znalca len jeden z faktorov, ktoré
hodnotí. Súdu jasne vyplynulo, že podľa znalca maloletý L. G. nevykazoval sklony ku klamstvám a ku

skresľovaniu skutočností, to sa nedá vymyslieť. Znalec doplnil, že to je klasická schéma, kde druhá
strana spochybňuje, devalvuje, znižuje hodnotu ich výpovede. Znalec však poukázal, že v tomto konaní
tí poškodení nedevalvovali obvineného. Znalec konštatoval, že sú to 3 možné verzie tzv. obrany, prvá
je, že ja nič, nič som neurobil, druhá je, že to zvalí všetko na tú druhú osobu a tretia je, že pripustí, že
niečo áno, ale bolo to trocha inak. V tomto prípade ide podľa znalca o to, že niečo tam bolo, ale dal

tomu iný obraz obžalovaný.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. H. I. na hlavnom pojednávaní mal súd
za preukázané, že svedok – poškodený maloletý nemá podľa znalca sklony k vyššie uvedeným
negatívnymkvalitám,uvedenýchvotázke,ktorébyovplyvňovalivierohodnosťjehovýpovede.Zhľadiska

psychologického možno považovať jeho vyjadrenia za vierohodné. Prípadným protiprávnym konaním
obžalovaného voči osobe menom maloletý H. I., neboli u neho vyvolané nejaké negatívne následky
v zmysle položenej otázky. Jeho miera sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej
normy a nevybočuje z normálu. Aktuálny psychický stav svedka – poškodeného maloletého A. F. a
nesúvisí s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na psychiku svedka – poškodeného menom

mal. H. I. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný (nevýrazný, bezvýznamný). Súd vyhodnotil,
že chlapci boli veľmi intelektovo vyspelí. Súdu vyplynulo, že znalec dostatočne zdôvodnil svoje
vyjadrenie pre OČTK ohľadom záveru, že sa skutok s veľkou pravdepodobnosťou stal, toto vyjadrenie
je podľa znalca o štatistike. Súd výsluch znalca ohľadom maloletého vyhodnotil tak, že maloletý
poškodený I. je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania

alebo skresľovania prežitých skutočností a nemá sklony ku klamstvám, skresľovaniu skutočností,
k schválnemu vyhrocovaniu situácie, k dopĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami, či
k prezentácii neskutočných vymyslených dejov, prípadne iným negatívnym javom, ktoré by ovplyvňovali
vierohodnosť jeho výpovede. Z hľadiska psychologického možno považovať za vierohodné vyjadrenia
zo strany osoby menom maloletý H. I..

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. B. A. na hlavnom pojednávaní mal súd za
preukázané, že svedok – poškodený maloletý nemá sklony k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám,
uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede. Posudzuje, že z hľadiska
psychologického možno považovať za vierohodné jeho vyjadrenia. Prípadným protiprávnym konaním

obžalovaného voči osobe menom maloletý A. B., neboli u neho vyvolané nejaké negatívne následky
v zmysle položenej otázky. Jeho miera sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej
normy, nevybočuje z normálu. Aktuálny psychický stav svedka – poškodeného maloletého A. F., stav
nesúvisí s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na psychiku svedka – poškodeného menommal. A. B. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný (nevýrazný, bezvýznamný). Súdu vyplynulo,
že keď maloletému položí otázku, buď odpovie vecne k meritu položenej otázky, znalec sleduje, či
tam hovorí polopravdy, alebo pravdu, alebo je to zmes. Ale on to pri tomto chlapcovi nevidel. Súdu z

výsluchu vyšiel záver, že to boli normálni šikovní chlapci, neboli to žiadni hlupáčikovia, znalec uviedol,
že každé dieťa je ovplyvniteľné, on je však privolaný ako znalec, aby to vedel odlíšiť. Súdu vyplynulo, že
znalec na diagnostiku maloletého pri rozvoji osobnosti, pri posudzovaní jeho vierohodnosti, tendencie ku
skresľovaniu skutočností a ku klamstvám konštatoval, že dieťa musí byť autentické v jeho očiach, v tom
vyšetrení je veľa vedľajších fenoménov, je ich 60 a on sleduje, čo sa odvíja. Súdu vyplynulo, že maloletí

sexualite v ich veku nerozumejú, im to bolo smiešne, ale tie výpovede limitujú k sebe, ten rukopis tam
je jasný. Súdu vyplynulo, že vnímanie času u detí vo veku, v akom boli približne títo poškodení maloletí
v čase spáchania skutku je, že sa môžu vyskytnúť nepresnosti v časopriestorovom ukotvení, ale tie
podstatné momenty ostávajú, podstatný zážitok zostáva, častokrát sa nevie presne umiestniť, ale je tam.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. J. D. na hlavnom pojednávaní mal súd za

preukázané, že svedok – poškodený maloletý nemá sklony k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám,
uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede z hľadiska psychologického
možno považovať jeho vyjadrenia za vierohodné. Prípadným protiprávnym konaním obžalovaného voči
maloletému neboli u neho vyvolané nejaké negatívne následky v zmysle položenej otázky. Jeho miera
sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej normy, nevybočuje z normálu. Aktuálny

psychický stav svedka – poškodeného maloletého A. F.. Tento stav nesúvisí s konaním obžalovaného.
Vplyvprežitýchudalostínapsychikusvedka–poškodenéhomenommal.J.D. vsúčasnostiabudúcnosti
– je indiferentný (nevýrazný, bezvýznamný). Súdu vyplynulo, že výpoveď poškodeného hodnotil znalec
aj na základe jeho dojmu, po jeho vyšetrovaní zanechal na znalcovi silný mentálny výkon, maloletý
bol taký, ako ho Boh stvoril, nemachroval, plynulo pekne odpovedal. Súdu vyplynulo, že znalec použil

na diagnostiku mal. pri rozvoji osobnosti, pri posudzovaní jeho vierohodnosti, tendencii ku skresľovaniu
skutočností a ku klamstvám totožné metódy, naštudovanie veci, nemajú predpísané, že ako to má byť.
Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. F. K. na hlavnom pojednávaní mal súd za
preukázané, že svedok – poškodený maloletý nemá sklony k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám,
uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede z hľadiska psychologického

možno považovať za vierohodné vyjadrenia zo strany osoby menom maloletý F. K.. Prípadným
protiprávnym konaním obžalovaného voči osobe menom maloletý F. K., neboli u neho vyvolané nejaké
negatívne následky v zmysle položenej otázky. Jeho miera sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme
vekovej populačnej normy, nevybočuje z normálu. Aktuálny psychický stav svedka – poškodeného
maloletého A. F.. Tento stav nesúvisí s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na psychiku

svedka – poškodeného menom mal. F. K. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný (nevýrazný,
bezvýznamný). Súdu z výsluchu ešte vyplynulo, že znalec okrem pozorovania použil na diagnostiku mal.
pri rozvoji osobnosti, pri posudzovaní jeho vierohodnosti, tendencie ku skresľovaniu skutočností a ku
klamstvám, aj popis správania trénera, a potom tie metódy, ktoré uvádzal.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. B. J. na hlavnom pojednávaní mal súd za
preukázané, že svedok – poškodený maloletý nemá sklony k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám,
uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede. Z hľadiska psychologického
možno považovať jeho vyjadrenia za vierohodné, prípadným protiprávnym konaním obžalovaného voči
maloletému, neboli u neho vyvolané nejaké negatívne následky v zmysle položenej otázky. Jeho miera

sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej normy. Nevybočuje z normálu. Aktuálny
psychický stav svedka – poškodeného maloletého A. F.. Tento stav nesúvisí s konaním obžalovaného.
Vplyvprežitýchudalostínapsychikusvedka–poškodenéhomenommal.B.J. vsúčasnostiabudúcnosti
– je indiferentný (nevýrazný, bezvýznamný). Súdu ďalej vyplynulo, že znalec okrem pozorovania použil
na diagnostiku maloletého pri rozvoji osobnosti, pri posudzovaní jeho vierohodnosti, tendencie ku

skresľovaniu skutočností a ku klamstvám aj metódu naštudovania vyšetrovacieho spisu, kde je modus
operandi, naštudovania zdravotnej dokumentácie a samotné znalecké vyšetrenie, pozorovanie, ako sa
správa maloletý, či ho svrbia oči, posúdenie voľby obrany páchateľa resp. obžalovaného, je tam podľa
znalca vždy kus psa zakopaného v zmysle metaforického vyjadrenia.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe mal. pošk. D. B. na hlavnom pojednávaní mal súd za
preukázané, že svedok – poškodený maloletý nemá sklony k vyššie uvedeným negatívnym kvalitám,
uvedených v otázke, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede. Z hľadiska psychologického
možno považovať jeho vyjadrenia za vierohodné, prípadným protiprávnym konaním obžalovaného vočiosobe menom maloletý D. B., neboli u neho vyvolané nejaké negatívne následky v zmysle položenej
otázky. Jeho miera sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej normy. Nevybočuje
z normálu. Aktuálny psychický stav svedka – poškodeného maloletého A. F.. Tento stav nesúvisí

s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na psychiku svedka – poškodeného menom mal. D.
B. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný (nevýrazný, bezvýznamný). Znalec uviedol, že trvá na
záveroch znaleckého posudku. Z výsluchu mal súd ďalej za preukázané, že tí maloletí nevykazovali
nejaké poruchy správania, neboli problémoví, problémový bol ich tréner, nemáme preto hľadať príčinu
vchlapcoch,alevtomdospelom.Súduvyplynulo,žeznalecnatýchchlapcochničpatologickéhonevidel,

že by si to mali vymyslieť, alebo že by to bola konšpirácia na niekoho, alebo že by ich niekto inštruoval.
Znalec podľa súdu zrozumiteľne vysvetlil, ako je možné, že každý z mal. poškodených ako u odborníka
zanechal u neho ten istý presvedčivý a zakotvený dojem. Znalec totiž uviedol, že to neboli maloletí
chlapcisporuchamisprávania.To,žesadostalidokonštatáciesrizikovýmtrénerom,tonebolaichchyba,
tie deti sa správali prosto normálne. Ani známku z chovania nemali zníženú, oni boli normálni. Súdu
vyplynulo, že okrem pozorovania znalec použil na diagnostiku mal. pri rozvoji osobnosti, pri posudzovaní

jeho vierohodnosti, tendencie ku skresľovaniu skutočností a ku klamstvám, čo sa týka výpovede mal.
poškodeného B., aj hodnotenie anamnézy života, čo si pamätá z detstva alebo zo školy, posúdil krátky
príbeh jeho životnej cesty. Súd dedukuje, že znalec pritom sleduje aj výkon jeho povahových čŕt a on
nevie, čo on tým sleduje, znalec sledoval jeho schopnosť skresľovať a vymýšľať, ale neboli tam žiadne
anomálie a bolo to v rámci detskej normy.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka k osobe pošk. F. K. na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané,
že svedok – poškodený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežitý dej bez
nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností. Svedok – poškodený nemá sklony k vyššie
uvedenýmnegatívnymkvalitám,uvedenýchvotázke,ktorébyovplyvňovalivierohodnosťjehovýpovede.

Z hľadiska psychologického možno považovať jeho vyjadrenia za vierohodné. Prípadným protiprávnym
konaním obžalovaného voči osobe menom F. K., neboli u neho vyvolané nejaké negatívne následky
v zmysle položenej otázky. Jeho miera sugestibility a ovplyvniteľnosti je v pásme vekovej populačnej
normy. Nevybočuje z normálu. Aktuálny psychický stav svedka – poškodeného A. F.. Tento stav
nesúvisí s konaním obžalovaného. Vplyv prežitých udalostí na psychiku svedka – poškodeného

menom F. K. v súčasnosti a budúcnosti – je indiferentný (nevýrazný, bezvýznamný). Dojem je
podľa znalca celkový obraz toho človeka, v jeho pohľade na celú vec, je to jedna z tehličiek toho.
Je to len jeden z faktorov, ktoré hodnotí. Súd dospel k záveru, že poškodený nemá sklony ku
klamstvám,skresľovaniuskutočností,kschválnemuvyhrocovaniusituácie,kdopĺňaniumedziervpamäti
neskutočnými prvkami, či k prezentácii neskutočných vymyslených dejov, prípadne iným negatívnym

javom, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede.

Znalec PhDr. Franek pri svojom výsluchu opakovane reagoval na námietky strany obhajoby. Vzhľadom
na ich identický charakter pri všetkých poškodených ich súd vyhodnotí súhrnne a na podstatné výhrady
reaguje v inej časti odôvodnenia rozsudku.

Z výsluchu znalkyne MUDr. Caisovej – Škultétyovej na hlavnom pojednávaní súdu vyplynulo, že
znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Po vyhodnotení získaných informácií a
údajov z komplexného ambulantného sexodiagnostického vyšetrenia došla k záveru, že obžalovaný
A. D. J. B. – A. P., G. R., N. R. P. (Y.) P., K. R. Y. M.. Q. R. L. J. G., P. R. D.. Súdu ďalej vyplynulo,

že PPG vyšetrenie absolvoval obžalovaný dobrovoľne, pričom vytvorený graf Y. D. E. D. G. D. R.
L. O. Y. C.. Súd mal za preukázané, že reakcie obžalovaného na sekundárne pohlavné znaky žien
a heterosexuálne aktivity sú u obžalovaného nižšie ako sú reakcie na mužov, ale najmä reakcie na
chlapcov v tínedžerskom veku. Znalkyňa nemala možnosť overiť, či mal obžalovaný vzťah so ženou,
styk mať mohol, ale vzťah nie. Súd z jej výsluchu vyvodil, že obžalovaný je D. E., Y. Z. Y. E. D. D. R., Y.

L. Y. L. D. D. Q. X. D.. Súd interpretoval závery znalkyne v tom smere, že obžalovaný A. L. D. J. B. G.,
P. R.. Súd došiel k záveru, že motívom skutkov obžalovaného bola jeho P. R., ktorá mala vplyv na jeho
konanie v tom smere, že síce rozpoznávaciu schopnosť F. neovplyvnila, táto bola plne zachovaná, no
ovládacia schopnosť bola vplyvom F. znížená podstatne, na polovicu. Súdu takisto vyplynulo, že zrejme
bolatúžbaobžalovanéhotakveľká,žejunevedelovládať.Súdzvýsluchuznalkynetakistodedukoval,že

znalkyňa navrhuje u obžalovaného ambulantné ochranné sexuologické liečenie, ktorým by získal náhľad
na svoju F. a postupne realizoval svoju F. J. v zákonných limitoch. Súd vyhodnotil liečbu obžalovaného
za nevyhnutnú a potrebnú.Súdu vyplynulo, že vyšetrenia tejto znalkyne boli komplexné, keďže hľadala motiváciu sexuálnej
atraktivity obžalovaného viacerými spôsobmi, študovala vyšetrovací spis, viedla s ním sexodiagnostický
rozhovor, ktorý mapuje otázkami sexuálne-responzívny systém, vykonala sexodiagnostické vyšetrenie,

pri ktorom skúmala sexuálny systém obžalovaného cielenými otázkami. Z dôvodu získania diagnostickej
istoty bolo potrebné vyšetrenie obžalovaného zopakovať. Ohľadom metodiky samotného vyšetrenia súd
dedukoval, že PPG vyšetrenie je podľa znalkyne nekontaktné, ona obžalovanému nasadila sondu aj
ho predtým somatosexuálne vyšetrila. Zápis vykonala kolegyňa po jej inštrukcii, ohľadom toho, aké
podnety a na akú dlhú dobu to má byť premietané. PPG miestnosť je rozdelená na dve časti, jedna

časť je vyšetrovacie lôžko zadelené paravánom, aby mal dotyčný muž dostatočný priestor na intimitu,
potom, ako znalkyňa vydala inštrukcie, pripravila podnety, odišla. Súdu ohľadom spoľahlivosti PPG
vyšetrenia vyplynulo, že je možné PPG vyšetrenie považovať až na 80 % za spoľahlivé, avšak po
opakovanom PPG vyšetrení už muž môže ovplyvniť jeho výsledok tým, že sa pozerá inde, myslí na
niečo iné, a preto sa vyšetrenie neodporúča vykonať viac ako 1x za rok. Súd mal za to, znalkyňa
MUDr. Caisová - Škultétyová presvedčivo zodpovedala na rôzne výhrady obhajcu, napr. ohľadom

prítomnosti osôb pri vyšetrení, výber položkovej podnetovej štruktúry s ohľadom na jej zameranie, ako
aj prítomnosť neutrálnych podnetov. Súd dospel k záveru, že znalkyňa mala dostatok informácií, aby
pripravila takú podnetovú štruktúru, aby odpovedala potrebným možnostiam analýzy PPG záznamu a
aby odpovedala tomu, ako budú analyzovať zistené výsledky. Nie sú štandardné postupy, štandardné
dĺžky vyšetrenia, nie sú dané štandardné podnety, PPG vyšetrenie však musí robiť veľmi skúsený

človek. Súd vyvodil, že výlučne farby nie sú pri interpretácii PPG grafu podstatné, dôležité totiž je,
ako dlho trval podnet a ako dlho trvalo odoznievanie. Súd si z výsluchu znalkyne MUDr. Caisovej –
Škultétyovej urobil záver, že PPG graf je kontinuálny od prvého kontaktu až po posledný, zaznamenáva
všetko, pokiaľ sa zapne, až pokiaľ sa nevypne. Súd dedukoval, že PPG vyšetrenie je však len pomocné
vyšetrenie a len jedna časť z komplexného vyšetrenia. Psychosexualita nie je kombinácia zloženia

psychológia a sexualita - ale psychika a sexualita. Súdu takisto vyplynulo, že znalkyňa MUDr. Caisová -
Škultétyová sa odmietla vyjadriť k tomu, aký je rozdiel medzi znaleckým posudkom z odvetvia psychiatria
so zameraním sexuológia a znalca z odboru psychológia z odvetvia psychológia sexuality vo vzťahu
k sexuálnej deviácii resp. sexuálnej úchylke.

Z výsluchu znalkyne PhDr. Mgr. Elena Fortis, PhD na hlavnom pojednávaní súdu vyplynulo, že
znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vypracovala v mene
znaleckej organizácie Experti forenznej psychológie, s.r.o. so sídlom Donská 7983/111, 841 06
Bratislava. Súd vyvodil, že v závere znaleckého posudku znalkyňa z podstatných okolností uviedla,
že sa podľa nej u obžalovaného jedná o osobu s diferencovanou osobnostnou štruktúrou s dobrým

sebaovládaním, empatickými schopnosťami, v medziľudských vzťahoch sa podľa nej prejavuje ako
nereálne optimistický a dôveryhodný. Osobnosť obžalovaného je podľa znalkyne bez známok poruchy
afektivity a osobnosti. Znalkyňa konštatovala, že psychologická všeobecná vierohodnosť obžalovaného,
aj vo vzťahu k vyšetrovanej trestnej veci, je podľa nej nenarušená, pričom sa opiera o psychofyziologické
overenie pravdovravnosti polygrafom. U obžalovaného sa podľa znalkyne neprejavujú sklony ku

konfabulácii. Súdu vyplynulo, že znalkyňa PPG vyšetrenie vyhodnotila v tom smere, že PPG záznam
bol u obžalovaného I. E. D. J. [., nesvedčil podľa nej D. J. [. G. D., P., J. L. a nesvedčil ani pre
D. K. J. B. J.. Podľa znalkyne je obžalovaný J. R. J. G. D. R. F. U. a charakter vyšetrovaného
činu nezodpovedá osobnosti obžalovaného ani jeho sexualite. Znalkyňa uviedla aj to, že prognóza
resocializácie obžalovaného je podľa nej priaznivá, je možná a riziko recidívy minimálne. Záverom

znalkyňa konštatovala, že z jej psychologického vyšetrenia nenasvedčuje, že by obžalovaný B. M. F.
Q., jeho osobnosť je podľa nej I. E. L., D. R. L. I. D. E..

Znalkyňa v rámci svojho osobného výsluchu uviedla, že sa môže vyjadriť k prípadnej sexuálnej úchylke
ako psychológ, podľa nej tak môže urobiť každý jeden znalec, ale len v odbore a v odvetví, v ktorom

je znalec zapísaný v zozname znalcov, poukázala pri tom na vyhlášku č. 228/2018, kde odcitovala
vymedzenie odvetvia, v rámci ktorého bol podaný znalecký posudok. Sexualita človeka funguje podľa
znalkyne u normovej väčšiny v rámci sexuálne motivačného systému a tento systém sa skladá zo 4
častí – atraktivita (zvádzanie), proceptivita (keď ideme na rande, dotyky), fáza nekoitálnej akceptácie,
a potom pohlavný styk. Mužská sexualita podľa nej funguje vo vysokej miere na predstavivosti,

metodológia premietania podnetov je taká, že 10 sekúnd je expozícia obrázku, potom to zmizne, a je
tma, ale PPG prístroj vníma, vtedy pracuje fantázia vyšetrovanej osoby. Takto prejde celý graf, 10
sekúnd podnet, a potom tma. Znalkyňa následne popísala samotné PPG vyšetrenie, PPG prístroj –
softvér, je zapojený USB do počítača a v počítači je tiež nainštalovaný softvér, poukázala na dôležitosťatmosféry, vyšetrujúca osoba odíde, zhasne, nikto tam nemôže byť prítomný, nemôže byť vyšetrovaná
osoba vyrušovaná. Znalkyňa používala ako neutrálne podnety tmavú obrazovku, podľa nej sa nesmú
dávať iné neutrálne podnety napr. neutrálne obrázky. Znalkyňa argumentovala českým sexuológom

Alešom Kolařským, testovým podnetom majú predchádzať nažhavovacie podnety, t.j. ňou spomínaných
19 podnetov zvádzajúcej ženy. Čiernu obrazovku nastavuje podľa znalkyne automaticky softvér, a to
nastavuje ten, čo robí vyšetrenie.

V prípade obžalovaného podľa znalkyne zo psychosexuálneho vývinu nevyplývajú indície, C. I. M. Y. [..

Podľa znalkyne sa PPG vyšetrenie môže robiť opakovane a v prípade, ak je metodicky správne, nemá
vplyv na objektivitu vyšetrenia.

Súdu však vyplynulo, že znalkyňa citovala odkaz od Petra Weisa, ktorý však len pripustil, že je možné
opakovane urobiť PPG vyšetrenie v priebehu terapie a porovnávať výsledky, či bola terapia úspešná.
Súd dedukoval, že sa znalkyňa nevyjadrila, po akej dlhej dobe je možné PPG vyšetrenie zopakovať.

Znalkyňa ďalej uviedla, že pri vyšetrení použila tzv. ROR metóda, ktorá podľa nej objektívne objavuje
štruktúru osobnosti vyšetrovanej osoby, ďalej použila interview, pozorovanie počas znaleckej explorácie,
testové metódy ako T. I. P. – Test intelektového potenciálu, KVIT – Krátky verbálny inteligenčný
test, BVRT – Bentonov vizuálny retenčný test, ROR – Rorschachova metóda, Hand Test, MMPI-2 -

multifaktoriálne osobnostné inventórium, K-N-5 Neurotický dotazník, STAI - Dotazník na meranie úzkosti
a úzkostlivosti, ICL: Dotazník interpersonálnej diagnózy, DDF – Diferenciálny dotazník depresivity.
Znalkyňa sa vyjadrovala aj k možnostiam jeho resocializácie.

Súdu vyplynulo, že znalkyňa sa príliš zamerala na zisťovanie štruktúry osobnosti obžalovaného, čo

však vôbec nebolo podstatou problému, ktorý sa týka kauzy obžalovaného. Súdu nebolo zrejmé, prečo
znalkyňa formulovala závery ohľadom resocializácie obžalovaného, keď sama predtým konštatovala,
že obžalovaný Y. C. J. [..

Znalkyňasievidentneodporovalaajvtedy,keďkomentovalagrafynač.l.822-829asúčasnepodotkla,že

sakinémuznaleckémuposudkunemôževyjadrovať,alemôžesavyjadriťktýmtografom.Súdpodotýka,
že PPG grafy MUDr. Caisovej Škultétyovej boli výsledkom znaleckej činnosti tejto znalkyne. Znalkyňa
Fortis si odporovala aj v tom, že na jednej strane uviedla, že nebude hodnotiť tieto podnety, je to aj
rozmazané, nečitateľné, avšak súčasne konštatovala, že nebola dodržaná správna metodika vyšetrenia,
keďže podľa nej nie je možné vyhodnotiť, na aké podnety obžalovaný reagoval alebo nereagoval.

Súčasne svoje PPG grafy vyhodnotila ako tie, pri ktorých mala byť dodržaná metodika expozície.

Súd však ďalej do pozornosti, že znalkyňa síce uviedla aj to, že motivácia ku konaniu obžalovaného k
spáchaniu trestného činu, pre ktorý je stíhaný, je málo pravdepodobná, ale v prípade preukázania viny
môže byť najpravdepodobnejšou motiváciou, ktorá mohla by viesť obžalovaného ku konaniu, situačná

nezdržanlivosť.

Znalkyňa vymenovala aj metódy, ktorými posudzovala sklony obžalovaného ku klamstvu, fantázii,
skresľovaniu alebo ku zľahčovaniu prežitých udalostí: T. I. P. – Test intelektového potenciálu, KVIT
– Krátky verbálny inteligenčný test, BVRT – Bentonov vizuálny retenčný test, ROR – Rorschachova

metóda, Hand Test, MMPI-2 - multifaktoriálne osobnostné inventórium, ICL: Dotazník interpersonálnej
diagnózy pomocou týchto metód a metódou psychofiziolockou metódou pravdovravnosti – polygraf.
Znalkyňa sa pokúsila vrámci svojho výsluchu teoreticky vysvetliť metódu vyšetrenia polygrafom a
citovala obsahové vymedzenie klinickej psychológie podľa vyhlášky č. 228/2018. K polygrafu sa však
súd vyjadrí na inom mieste.

K rozdielu medzi znaleckým posudkom znalca z odboru psychiatria so zameraním sexuológia a znalca
z odvetvia psychológia sexuality, znalkyňa odkázala na obsahové vymedzenie znalca z odboru
sexuológia a znalca z odvetvia psychológia sexuality.

Súdu vyplynulo, že znalkyňa podotkla, že okrem PPG vyšetrenia v rámci sexodiagnostického vyšetrenia
použila aj psychosexuálny vývin obžalovaného formou interview. Súd upozorňuje, že znalkyňa priznala,
že ku komplexnosti vyšetrenia chýba somatické vyšetrenie a v prípade zistenia úchylky aj odporúčanie
liečby, ktoré sú ale mimo obsahového vymedzenia znalca zapísaného v zozname znalcov MS SR,v odvetví psychológia sexuality a patria do kompetencie znalca zapísaného v odvetví sexuológia, t.j.
konštatovanie ochorenia v zmysle stanovenia diagnózy a určenia liečby.

Súdu teda vyplynulo to, že znalkyňa pripustila, že nemôže urobiť komplexné sexuologické vyšetrenie,
keďže nemôže stanoviť diagnózu a stanoviť liečbu, a to k čomu je oprávnená, je vykonať
sexodiagnostické vyšetrenie v rozsahu, ktorý vykonala. Znalkyňa ďalej uviedla, že všetko, čo je
v znaleckom posudku, robila v súlade s vymedzením odvetvia, opäť citovala z predmetnej vyhlášky a
uviedla, že je oprávnená vyjadrovať sa k eventualite sexuálnej úchylky. Znalec zo psychológie sexuality

sa podľa nej nevyjadruje k deviácii, ale vyjadruje sa k prítomnosti sexuálnej úchylky. Súd zdôrazňuje, že
na otázku, čo v prípade, že niekto trpí úchylkou, či je znalkyňa s ním oprávnená ďalej pracovať, znalkyňa
neodpovedala.
Súd vyhodnotil, že PPG vyšetrenie v podmienkach ÚVTOS nebolo vhodné. V miestnosti bola totiž
prítomná len znalkyňa a vyšetrovaná osoba, pričom znalkyňa si odporovala v tom, že sama v úvode
výsluchu konštatovala, že v miestnosti vyšetrovania tam nikto nemôže byť prítomný. Znalkyňa pripustila,

že môže byť snaha pripraviť sa druhýkrát na vyšetrenie, sabotovať vyšetrenie, urobením masturbácie
pred vyšetrením, sabotovať sa to podľa nej dá, ale ovplyvniť nie. Keď má snahu vyšetrovaná osoba
nejakým zadržaním dychu alebo nejakým pohybom zmeniť graf, je to podľa nej vidieť. Znalkyňa sa však
odmietla vyjadrovať k situácii, keď sa vyšetrovaný pozrie na obrázok bokom, alebo nepozerá priamo na
tých chlapcov, považovala za špekulatívne.

Súdu vyplynulo, že znalkyňa nevysvetlila rozdiel medzi pojmom sexuálna úchylka a sexuálna deviácia
z hľadiska pojmu, len uviedla, že je to termínus - technicus zadefinovaný vo vyhláške.

Súdvyhodnotil,ženaotázku,čisaznalkyňastretlastým,žebysexuológkonštatovaldeviáciuaznalkyňa

by následným PPG vyšetrením zistila, že sa u neho deviácia nenachádza, odpovedala zmätočne.
Znalkyňa totiž na jednej strane uviedla, že sú tieto rozdielnosti, stáva sa, že sú rozdiely v znaleckých
vyšetrovaniach, chýba odborná konfrontácia postupu, ale stáva sa to často, ale nie až tak často, lebo
znalci sú vzdelaní, kvalifikovaní.

Skutočnosť, že znalkyňa je jediná, ktorá má PPG prístroj tohto typu na Slovensku, je podľa súdu
nepodstatná, keďže nie je právnymi normami určené, aký konkrétny typ prístroja je prípustný.

Zo správy ÚPSVaR k H. I. na čl. 580 súd vyhodnotil, že maloletý poškodený pochádza E. H. O. D.,
U. U. U. O. J. F., J. B. Y. O. C. U. D., L. O. N. D. L. O., U. J. O. L. J. J. Y.. Zo správy súdu tiež

vyplynulo, že B. maloletého uviedla, že ich maloletý J. sa zdôveril J., že obžalovaný ich na futbale chytá
na intímnom mieste, čo F. následne povedala B., 20.11.2022 sa následne s týmto zdôveril aj samotný
maloletý poškodený, povedal, že sa to dialo veľakrát, cca 4 roky.

Zo správy ÚPSVaR k B. A. na čl. 592 súdu vyplynulo, že maloletý poškodený pochádza E. H. O. D.,

realizoval v prítomnosti B. rozhovor na ÚPSVaR a uviedol, že je v 7. ročníku na ZŠ F. G. a odkedy sa
v škole všetko prevalilo, tak to tam nie je dobré, avšak obžalovaný si naň nezasadol, strach z neho
maloletý nemá. Maloletý poškodený uviedol, že s kamarátmi, ktorým robil tréner tiež zle, sa o týchto
zážitkoch nerozpráva, ale vie, že tréner robil zle viacerým, si to chlapci medzi sebou rozprávali, keď sa
o tom verejne ešte nevedelo, chlapci sa to báli povedať, lebo jeden z nich to mame povedal, ale tá mu

neuverila. Maloletý uviedol, že nie je pravda, že mal spolužiačky chytať za prsia

Zo správy ÚPSVaR k J. D. na čl. 597 súdu vyplynulo, že maloletý poškodený pochádza E. H. O. D., U. H.
F. D. U., U. D. J. Y. O. Y. Y.. Pri pohovore maloletý poškodený uviedol, že v čase futbalových tréningov,
to najmä pred tréningom a po tréningu obchytkával tréner maloletých chlapcov v jeho kancelárii alebo

v šatni, malo sa to diať dvakrát týždenne po dobu cca 3-4 roky. Zo správy ďalej súdu vyplynulo, že
pohovor bol vykonaný aj bez prítomnosti rodičov, pritom maloletý uviedol, že je žiakom 7. ročníka ZŠ
F. G. a má byť pravda to, čo sa dialo v šatni a v kancelárii u trénera, pýtal sa chlapcov, či to povedali
doma, lebo mu to prišlo divné, čo sa deje, ale chlapci to nepovedali, tak to nepovedal ani on, až keď to
povedali dvaja doma, tak sa to rozbehlo.

Zo správy ÚPSVaR k F. K. na čl. 607 mal súd za preukázané, že maloletý pochádza E. H. O. D.,
navštevuje 5. ročník ZŠ v F. G., U. D. J. Y. O. Y. L. Y. L. U. B., J. J. U. F.. B. Z., C. J. J. A. A. C., G., Y. A. Z..Zo správy ÚPSVaR k B. J. na čl. 614 súdu vyplynulo, že maloletý poškodený Y. U. D., D. E. H. O. D.,
navštevuje 6. ročník ZŠ F. G.. B. s manželom problém na dieťati nespozorovali. Maloletý poškodený sa
zdôveril J. B. P. J., ktorá to oznámila riaditeľovi ZŠ F. G..

Zo správy ÚPSVaR k D. B. na čl. 622 mal súd za preukázané, že maloletý pochádza E. H. O. D., O. J. Y.
Y. C. U. D., F. U. L. J. J., v čase vyhotovenia správy mal byť v 8. ročníku na ZŠ D. O. F. G..

Zo správy ÚPSVaR k H. B. na čl. 637 súdu vyplynulo, že pochádza E. H. O. D., J. J. J. A. U. J. R.

J.. R. maloletého poškodeného kontaktoval ÚPSVaR s tým, že sa prostredníctvom I. a G. dozvedel
o sexuálnom obťažovaní jeho J. zo strany obžalovaného, maloletý sa s uvedeným nezdôveril L. R. L.
B., v pohovore mal uviesť, že to maloletý vnímal ako trápne. Obžalovaný sa mal k nemu nevhodne
správať v rámci doučovania fyziky, na ktorom bol dvakrát a potom následne aj pred alebo po futbalových
tréningoch, ale počas pohovoru uviedol, že to už nebolo v rozsahu ako počas doučovania fyziky. Zo
správy súdu ďalej vyplynulo, že maloletý poškodený navštevuje ZŠ J. F. U. C., 7. ročník.

Zo správy ÚPSVaR k L. G. na čl. 645 súd vyvodil, že maloletý poškodený pochádza E. H. O. D., O. Z.,
C. B. D. O. U.. Zo správy súdu vyplynulo, že rodičia uviedli, že maloletý poškodený im prvýkrát povedal
niečo, čo súvisí s predmetom vyšetrovania, cez letné prázdniny v roku 2022. Rodičia sa s ním o tom
rozprávali viackrát, chceli mu pomôcť, s maloletým pomoc psychológa nevyhľadali.

Zo správy školy k H. I. na č.l. 625 súd vyvodil, že v čase vypracovania správy bol maloletý poškodený
žiakom 6. ročníka ZŠ s MŠ D. U. F. G., ktorú navštevuje od septembra 2017, počas tejto doby neboli na
ňom podľa triednej učiteľky B. A. K. badateľné nepriaznivé prejavy v jeho psychike. Zo správy vyplynulo,
že jeho rozumový a morálny vývoj zodpovedá jeho veku, A. M. U. C., M. C., K. U. L. J. J. J. J., R. D.

F., v školskom roku 2021/2022 I. D. M. Z. K. R. D. H. D. Q. D. (Y. J. L. G. D.). Zo správy vyplynulo,
že nemajú vedomosť o tom, že by sa maloletý poškodený zveril s prípadným zneužívaním komukoľvek
v školskom prostredí. Rodina je podľa správy funkčná a rodičia starostliví.

ZosprávyškolykB.A.nač.l.626súduvyplynulo,ževčasevypracovaniasprávybolmaloletýpoškodený

žiakom 6. ročníka ZŠ s MŠ D. U. F. G., Y. D. J. B. U. F. D. (X D. L. X D.), Y. F. J. B. D. M. Z. B. O. K. D. U.,
Y. Y. \. I. E. U. J. O.. Y. D. U. D., tiednemu učiteľovi ani iným vyučujúcim nevravel, že by mal problémy
so zneužívaním, je veselý, priateľský, zhovorčivý. Zo správy súdu ďalej vyplynulo, že sa niekedy správa
F., Y. F., D. L. U. U., U. X. D. H. O. XXXX/XXXX I. D. M. Z. E. Y. J. L. U. U.. Rodičia sa podľa správy
o maloletého ohľadom výchovno-vzdelávacích aktivít zaujímajú.

Zo správy školy k J. D. na č.l. 627 mal súd za preukázané, že v čase vypracovania správy bol maloletý
poškodený žiakom 7. ročníka ZŠ s MŠ D. O. U. F. G.. Vypracovateľom správy bol riaditeľ školy B. N.
I., ktorý v nej uviedol, že od nástupu do školy (september 2016) Y. Y. B. I. E. Y. D. U. A. D., D. U. L.
J. U. U.. Súd zo správy dedukoval, že rozumový a morálny vývoj maloletého zodpovedá jeho veku, B.

D. D., R. A. Y. U. Y., K. O. L. U. A. J. L. D., I. E. U. J.. Zo správy vyplynulo, že nemajú vedomosť o tom,
žeby sa maloletý poškodený zveril s prípadným zneužívaním komukoľvek v školskom prostredí. Rodina
je podľa správy funkčná a rodičia starostliví.

Zo správy školy k F. K. na č.l. 628-629 súdu vyplynulo, že v školskom roku 2022/2023 bol maloletý

poškodený žiakom 5. ročníka ZŠ s MŠ D. O. U. F. G., Y. Y. \. I. E. U. J. L. Y. D. U. D., D. U. L. J. F. U.. Súd
zo správy dedukoval, že rozumový a morálny vývoj maloletého zodpovedá jeho veku, A. U., D. L. E.,
R. Y., K. Z. L. J. J.. Zo správy súd ďalej vyvodil, že pochádza z funkčnej a starostlivej rodiny. Zo správy
vyplynulo, že nemajú vedomosť o tom, že by sa maloletý poškodený zveril s prípadným zneužívaním
komukoľvek v školskom prostredí.

Zo správy školy k B. J. na č.l. 628 a 630 súd vyvodil, že maloletý v školskom roku 2022/2023 navštevuje
6. ročník ZŠ s MŠ D. O. U. F. G., Y. Y. \. I. E. U. J. L. Y. D. U. D., Y. U. R. E. D. U. C.. J. F., C. Z. B. F.
K. E. F. [., O. L. B. U. E. A. U., B. E. D., ]. J. Y., L. D. D. J.. Zo správy triednej učiteľky B. A. K. vyplynulo,
že nemajú vedomosť o tom, žeby sa maloletý poškodený zveril s prípadným zneužívaním komukoľvek

v školskom prostredí. V školskom roku 2021/2022 I. D. M. Z. E. R. D. H. D. (Y. J. L. G. D.).

Zo správy školy k D. B. na č.l. 631 a 632 mal súd za preukázané, že maloletý v školskom roku 2022/2023
navštevuje 8. ročník ZŠ s MŠ D. O. U. F. G., F. H. O. J. U. B. [. J. (T.). D. U. L. J. U. U., Y. Y. \. I. E. U. J. L. Y.D. U. D., Y. U. R. E. D. U. C.. Súdu zo správy, ktorú vypracoval riaditeľ školy B. N. I. vyplynulo, že maloletý
pochádza z T. L. J. O., matka žiadala, aby jej syna matematiku učil obžalovaný. Súd ďalej vyvodil, že
podľa správy je rozumový a morálny vývoj maloletého zodpovedajúci veku, A. U., D., E., U. K. J. D. L.

U., Y. J. D. J., O. Y. J. Z. D. D. D. L., D. T. E. „T..“ Zo správy súdu ešte vyplynulo, že triednej učiteľke
ani inými učiteľom nikdy nehovoril, že by mal nejaké problémy súvisiace so zneužívaním a v poslednom
období nebadali žiadne výrazné zmeny v jeho správaní a celkovom prejave.

Zo správy školy k H. B. na č.l. 633 a 634 súdu vyplynulo, že maloletý navštevuje ZŠ J. F. od 1. ročníka

(školský rok 2016/2017), v čase vypracovania správy bol v 7. ročníku. Podľa správy, ktorú vypracovala
jeho triedna učiteľka B. L. I., A. B. K. L. R., Y. J. Y. \. I. U. Y. D. U. A. D., Z. J. F., B. U. F. D., A. [. K. L.
A. Z. Y. Y. U. O., Q. U. J. L. Y. K. ].. D. J. O. Y. O. J. U., F. H. Q. D. L. U. D., U. K. A. R., K. Z. A. [.,
R. B. D. L. R., A. M. D. D..

Zo správy školy k L. G. na č.l. 651 súd vyvodil, že maloletý v školskom roku 2023/2024 navštevuje

7. ročník ZŠ s MŠ D. O. U. F. G., pričom jej žiakom je od septembra 2017, neboli na ňom badané
zmeny v správaní alebo nepriaznivé prejavy v psychike, jeho rodinné prostredie je dobré. Zo správy súd
dedukoval, C. B. F. D. H. U., B. X. U. F. D.. Súd ďalej vyvodil, že podľa správy je rozumový a morálny
vývoj maloletého zodpovedajúci jeho veku, D. G. Y. D., K. U. L. J. J. J. J., A. T. E. U. Y. Y. J. D., L. A. Y., O.
L. L.. Zo správy triednej učiteľky B. A. K. a riaditeľa školy B. N. I. súdu vyplynulo, že nemajú vedomosť

o tom, že by sa maloletý poškodený zveril s prípadným zneužívaním komukoľvek v školskom prostredí.
V školskom roku 2021/2022 I. D. M. Z. E. R. D. H. D. (Y. J. L. G. D.).

Listinné dôkazy na č. l. 170 a 172 súd vyhodnotil v tom smere, že ide o komunikáciu medzi osobou s
menom F. a druhou osobou s označením A., pričom komunikácia prebehla 17. apríla 2022 vo večerných

hodinách a v rámci ktorej osoba F. žiadala o to, aby ju A. niekde nehodil, v zmysle neodviezol. Na č.l.
172 je komunikácia opäť medzi týmito osobami zo dňa 20. augusta 2021 v poobedných hodinách, kde
osoba s menom F. žiada A., aby ich so J. zaviezol na futbal, čo hrajú, ak má mieste, počkali by ho pri
borine, načo A. odpovedá, že nemá voľné miesto a dňa 4. septembra 2021 sa osoba s menom F. A.
spýtala, či nemá cestu na pumpu, kde odpovedal, že momentálne nie.

Zo správy Detského advokačného centra Náruč k H. I., J. D. a B. A. zo dňa 09.02.2023 na č.l. 652-657
súd vyvodil, že dňa 09.02.2023 sa Detské advokačné centrum Náruč vyjadrilo k mal. H. I., pričom
v správe uviedlo, že telefonicky bolo centrum kontaktované dňa 16.12.2022 rodičmi mal. poškodeného,
pričom prvé osobné stretnutie sa realizovalo 21.12.2022. K samotným skutkom rodičia uviedli, že sa

maloletý poškodený zveril so sexuálnym zneužívaním najskôr svojej J. J. Y.. V nedeľu poobede dňa
20.11.2022 to povedal aj B., pričom uviedol, že si ich obžalovaný volal do kancelárie po samom (skúšať
dresy, odniesť pomôcky) a dával im ruku do trenírok, pričom im mal uviesť, že sa to začalo, odkedy
začal chodiť na futbal, o sexuálnom obťažovaní si chlapci mali hovoriť medzi sebou. Obžalovaný si
buchol po kolene a na koho sa pozrel, ten si išiel sadnúť na koleno, pričom matke popísal aj udalosť

znocivškole.Samotnýmaloletýpoškodenýpsychologičkeverbalizovalnajprvprelezenieplotanaumelú
trávu, keď prvýkrát dostali za trest behať 25 kôl a po druhom prelezení 50 kôl, potom mu doniesli veci.
Ohľadom obťažovania maloletý verbalizoval, že chlapcov takých je viac, len s tým nechcú nič mať.
Posledný zážitok spomenul kamaráta, ktorého obžalovaný volal do klubovne, bol tam sám, kamarát tam
išiel a začal ho obchytkávať, povedal mu to kamarát, keď chlapci zistili, čo im to robí, začali chodiť do

kanceláriepodvoch.Súduvyplynulo,žemaloletýpoškodenývcentreverbalizoval,žeimmalobžalovaný
dávať ruku do gatí a tak, stále ich držal, nič pri tom nerozprával, po chvíľke ich pustil, dialo sa to, keď
boli sami, držal ich za pinďúra, niekedy mal ruky na spodnom prádle, niekedy pod ním. Dňa 09.02.2023
sa Detské advokačné centrum Náruč vyjadrilo aj k mal. J. D., pričom v správe uviedlo, že B. centrum
kontaktovala 16.12.2022, osobné stretnutie sa realizovalo 21.12.2022. B. maloletého poškodeného

podľa správy ku skutkom uviedla, že sa maloletého spýtala, či ich mal obžalovaný obťažovať a maloletý
jej uviedol, že áno, dodal, že keď boli v piatom ročníku, mal im obžalovaný ukazovať na záchodoch, ako
si majú sťahovať predkožku. B. mal podľa správy ďalej povedať, že ich volával do šatne, kancelárie, dal
im naschvál veľké dresy, aby si ho potom šli vymeniť za menší, dával mu ruku do trenírok, chytal ho
za pipíka, keď mali posledný zápas v sezóne, chalanov poslal sa rozbehať a jemu povedal, aby zobral

vodu, v kancelárii ho zase obchytkával, potom začali chlapci chodiť po dvoch, aj on mu sedával na
kolenách. J. podľa správy autenticky a vierohodne verbalizoval, že to začali chlapci postupne rozprávať,
potvrdil, že mame sa zdôveril, keď boli spolu na prechádzke. K obťažovaniu malo podľa neho dochádzať
v kancelárii, neskôr začali chodiť ku nemu po dvoch a už im to nerobil, nepamätal si, kedy sa to staloprvýkrát, nemyslel na to vtedy a nevedel čo a ako, už to aj chcel povedať, ale keď chlapci vraveli,
že to nevravia, tak ani on to nevravel, pri obťažovaní ich obžalovaný chytal, nič iné, pravidelne to ale
nerobil. Dňa 09.02.2023 sa Detské advokačné centrum Náruč vyjadrilo k mal. B. A., pričom v správe

uviedlo, že B. centrum kontaktovala 20.01.2023, osobné stretnutie sa realizovalo 23.01.2023. Ku dňu
podania správy psychológovia s maloletým poškodeným B. A. neboli v kontakte a v správe popísali len
odporúčanie ÚPSVaR. Zo správy súdu ešte vyplynulo, že v januári 2023 kontaktovala centrum aj p. E.
K., B. maloletého poškodeného F. K., pričom uviedla, že obžalovaný je ich dobrý kamarát, keď sa J.
prvýkrát na obťažovanie spýtala, J. to poprel, ale na druhé opýtanie sa uviedol, že mu obžalovaný dával

ruku do nohavíc a mačkal mu vajcia.

Zo správy Detského advokačného centra Náruč k H. B. zo dňa 24.04.2023 na č.l. 658 súdu vyplynulo, že
dňa 24.04.2023 sa Detské advokačné centrum Náruč vyjadrilo k mal. H. B., pričom v správe uviedlo, že
dňa 18.04.2023 ich telefonicky kontaktoval R. maloletého poškodeného O. B., pričom osobné stretnutie
si dohodli na nasledujúci deň, na ktorom otec verbalizoval, že maloletý poškodený počas víkendu

povedal, že ho mal obžalovaný počas doučovania vyhoniť. 20.04.2023 kontaktovala centrum aj B., S.
G. B. U. J. J. a osobne centrum navštívila 24.04.2023. Súdu ďalej vyplynulo, že ku dňu podania správy
maloletý poškodený ešte nebol klientom centra.

Zo správy Detského advokačného centra Náruč zo dňa 13.11.2023 na č.l. 660-662 mal súd za

preukázané, že uvedené centrum nespolupracovalo a nebolo v kontakte s nasledujúcimi deťmi (F.
K., B. J., D. B., L. G. a F. K.). Ku dňu podania správy z 13.11.2023 prebiehala spolupráca so H.
I., pričom k prešetrovanému skutku neuviedol iné informácie ako tie, ktoré uviedli v správe zo dňa
09.02.2023. Spolupráca s B. A. bola ukončená 11.09.2023, pričom počas spolupráce s ním nepozorovali
U. D. ^. u maloletého poškodeného a ani sám o nich nereferoval. Zo správy vyplynulo, že maloletý

verbalizoval, že bol sexuálne zneužívaný svojím učiteľom a súčasne trénerom futbalového krúžku, dialo
sa to vždy, keď zostali sami v šatni alebo v klubovni, tréner ho chytal v rozkroku, raz sa ho obžalovaný
dotýkal v škole, kedy si mu mal sadnúť na koleno. Aj keď situáciu dávnejšie opisoval svojim rodičom,
nepripisovali tomu váhu a povedali mu, aby takto o trénerovi nerozprával, pretože by mohol mať z toho
problémy. So J. D. bola spolupráca ukončená z dôvodu nezáujmu o psychologickú starostlivosť zo strany

maloletého poškodeného, maloletý Y. M., no podľa B. ide o jeho snahu navonok pôsobiť bez ťažkostí.
Maloletý poškodený ohľadom skutkov neuviedol iné informácie než tie, ktoré sú uvedené v správe
zo dňa 09.02.2023. Zo správy súdu ďalej vyplynulo, že so H. B. ku dňu podania správy spolupráca
prebiehala, pričom maloletý poškodený verbalizoval, že bol opakovane sexuálne zneužívaný zo strany
obžalovaného, ktorý ho dvakrát súkromne doučoval. Tréner ho mal obchytkávať za mužské prirodzenie

cez nohavice, niekedy šiel ku trenkám alebo pod trenky, keď išiel zo šatne posledný. Zo správy súdu
ďalej vyplynulo, že tréner mal maloletého poškodeného masturbovať počas doučovania, zakryť mu oči
a cez prst to aj spapať, na doučovaní bol dvakrát a na jednom doučovaní sa to stalo dvakrát.

Z e-mailu + PPG grafov na č.l. 819; 820 - 829, súdu vyplynulo, že MUDr. Danica Caisová – Škultétyová

v novembri 2023 zaslala OČTK PPG záznam obžalovaného, pričom na č.l. 819 bol tento e-mail
preposlaný obhajcovi obžalovaného. Súdu vyplynulo, že na č.l. 820-821 sa nachádza celkovo 8
PPG čiernobielych záznamov, ktoré poslala MUDr. Caisová – Škultétyová. Z uvedených záznamov je
rozoznateľný jednotný dátum 16.05.2023, obrázky v hornej časti záznamov sú príliš malé. Na č.l. 822 až
829 sa nachádza 8 farebných PPG záznamov, z ktorých je čitateľné, že pri položke meranie je uvedený

dátum 16.05.2023, na čiernom pozadí prebieha červená grafická krivka, ktorá je farebne prerušovaná
zelenými časťami krivky. Na vertikálnej osi je hodnota objem (ccm) a na horizontálnej osi nie je uvedené,
v čom sú číselné údaje vyjadrené. V hornej časti záznamu sú vždy rôzne obrázky, kreslené postavičky,
fotografie žien, mužov, detí, ich kombinácie, oblečených aj nahých, osamotených aj viacerých, stojacich,
ležiacich, aj v rôznych sexuálnych pozíciách. Z názvu záznamov vyplýva, že má ísť o výstup (analýzu)

z činnosti prístroja – falografu. Hodnotu 3 na vertikálnej osi najviac presahuje krivka na zázname na
č.l. 828 a 829.

Z náčrtu budovy na č.l. 1425-1427 mal súd za preukázané, že ide o pôdorys budovy (prízemia a 1.
poschodia) pri futbalovom ihrisku v F. G., ktorý doložila obec F. G., v zastúpení starostom N. D. E..

Z pôdorysu na č.l. 1426 súdu vyplynulo, že kancelária obžalovaného sa nachádzala na prízemí a na
pôdoryse je znázornená pod č. 18, čo znamená, že ku kancelárii, ktorá sa nachádza na konci budovy,
viedla dlhšia chodba znázornená pod č. 20. Z pôdorysu je ďalej zrejmé, že šatne pre hostí, dorast a
žiakov sa nachádzali na druhom konci budovy a ku šatni žiakov pod č. 9 viedla takisto dlhšia chodba,znázornená pod č. 10. Súd vyhodnotil, že šatňa žiakov a kancelária obžalovaného sa nenachádzali na
hneď dostupnom, exponovanom mieste budovy, ale až jej v koncových častiach, ku ktorým sa človek
dostal až dlhšími chodbami. Pod bodom 16 je znázornená kotolňa – sklad, pod bodom 6 chodba a

schodisko na 1. poschodie, pod bodom 4 – 5 WC žien s umývadlom a pod bodom 12-13 WC mužov
s umývadlom, pričom tieto miestnosti boli takisto spomínané v mnohých výpovediach. Súdu ďalej z
náčrtu vyplynulo, že na poschodí sa nachádza klubovňa znázornená pod č. 1 pôdorysu na č.l. 1427 a
pod bodom 3 pohostinstvo Vrtuľa.

Neodkladné rozhodnutie OS Žilina č.k. 7C/56/2023-56 zo dňa 15.08.2023 na č.l. 736-743 súd vyhodnotil
v tom smere, že ide o Uznesenie bez vyznačenej právoplatnosti, v rámci ktorého bolo prvým výrokom
rozhodnuté o povinnosti odporcu (A. B.) nepribližovať sa k navrhovateľovi – poškodenému H. I. na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou súdnych resp. iných verejených konaní a to v rozsahu
nevyhnutnompreriadnuúčasťodporcunatýchtoúkonoch.Uvedenéuznesenienemápriamuvýpovednú
hodnotu ku skutkom uvedeným v obžalobe a svedčí len o snahe jedného poškodeného (a jeho zák.

zástupcu) zabrániť kontaktu obžalovaného s jeho osobou.

E-mail na č.l. 377 a komunikáciu na č.l. 378-382 súd vyhodnotil v tom smere, že ide o komunikáciu zo
dňa 28. novembra 2022 predloženú zo strany I. R., kde komunikuje osoba s menom S. K. s inou osobou
ohľadom toho, že obžalovaný obchytkáva na tréningu chalanov a chlapi z dediny sa na neho chystajú,

uvedenej osobe (S. K.) to povedali baby v zborovni a hovoria si to aj chlapci medzi sebou. Druhá osoba,
s ktorou komunikovala S. K. bola I. R. a v komunikácii uviedla, že povedala o tom aj obžalovanému,
na čo on uviedol, že je to totálna hovadina. Uvedená komunikácia popisuje sprostredkované vnímanie
prepuknutia kauzy na škole koncom novembra 2022 a tiež to, že obžalovaný mal poprieť to, že chlapcov
obťažoval.

Opatrenie o pribratí psychológa zo dňa 06.02.2023 (č.l. 13 – 14) súd vyhodnotil v tom smere, že ide
o dokument trestno-procesného charakteru vydaný OKP OR PZ v Žiline, vyšetrovateľkou mjr. Mgr.
Szalayovou zo dňa 06.02.2023, ktorým bol do konania ČVS: ORP-1273/1-VYS-ZA-2022 pribratý PhDr.
Andrej Franek ako psychológ.

Uznesenie o pribratí znalca PhDr. Andreja Franeka podľa § 142 ods. 1 Tr. por. zo dňa 14.02.2023 (č.l.
413 – 414) súdu preukázalo, že ide o dokument trestno-procesného charakteru vydaný vyšetrovateľkou
mjr. Mgr. Martinou Szalayovou zo dňa 14.02.2023, ktorým bol do konania ČVS: ORP-1273/1-VYS-
ZA-2022 pribratý PhDr. Andrej Franek ako znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality.

K Predbežnému vyjadreniu znalca zo dňa 05.03.2023 (č.l. 415) súd zdôrazňuje, že uvedený dokument
nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k tomu, čo je predmetom dokazovania, ale poukazuje len na
procesný postup, ktorý bol namietaný stranou obhajoby. Súd zvýrazňuje, že nebral uvedený listinný

dôkaz vôbec do úvahy, a to pri hodnotení záverov, či sa skutky stali, či majú znaky trestných činov a
či ich spáchal obžalovaný.

SMS správy mal. svedka poškodeného H. B. a obžalovaného (č.l. 21 - 26) súdu preukázali, že ide
o komunikáciu medzi obžalovaným a O. B., R. maloletého poškodeného H. B., kde 08.11. neznámeho

roku žiada O. B. obžalovaného o doučovanie jeho J. z fyziky. Z komunikácie je zrejmé, že doučovanie
sa skutočne odohralo.

Opatrenie o pribratí psychológa zo dňa 07.06.2023 (č.l. 33) súd vyhodnotil v tom smere, že ide
o dokument trestno-procesného charakteru vydaný odborom kriminálnej polície OR PZ v Žiline,

vyšetrovateľkou B. B. J. zo dňa 07.06.2023, ktorým bol do konania ČVS: ORP-1273/1-VYS-ZA-2022
pribratý PhDr. Andrej Franek ako psychológ.
Textovú komunikáciu mal. svedka poškodeného B. A., H. I., B. J., D. B. a J. D., F. K. a obžalovaného (č.l.
101 – 104) súd vyhodnotil v tom smere, že na č.l. 101 ide o komunikáciu osoby s menom B. s osobou,
ktorú oslovoval pán učiteľ, a v ktorej osoba B. žiada o otvorenie umelej trávy. Z kontextu prípadu ide

o komunikáciu mal. pošk. B. A. s obžalovaným datovanú dňa 09.11. neznámeho roku. Na ďalšej strane
č.l. 101 sa nachádza komunikácia osoby s menom K. A. s neznámou osobou, v rámci ktorej ďakuje dňa
06.11. neznámeho roku za pekný zážitok B., na čo adresát komunikácie odpovedá, že nie je začo, keď
je možnosť, tak nie je problém ich zobrať. Adresátom komunikácie je obžalovaný. Zvyšok komunikáciena č.l. 101 sa netýka skutkov. Na č.l. 102 ide o komunikáciu osoby s menom H. dňa 18.07.2022, kde táto
osoba žiada adresáta komunikácie, ktorého oslovuje tréner, aby im išiel otvoriť umelú (trávu), pričom
to žiada aj dňa 01.11. neznámeho roku. Súd vyhodnotil, že ide o komunikáciu s obžalovaným, ktorý

bol trénerom. Na ďalšej strane č.l. 102 v dolnej časti sa nachádza časť komunikácie osoby s menom
B., ktorá neúspešne volala inej osobe dňa 16.01. neznámeho roku. V ľavej časti vedľa sa nachádza
komentár neznámej osoby k danej komunikácii. Na č.l. 103 sa nachádza komunikácia osoby s menom
D., ktorá adresáta komunikácie oslovuje pán tréner a žiada ho o otvorenie umelej (trávy), vpravo od tejto
komunikácie a pod ňou sa na č.l. 103 nachádza komentár neznámej osoby k osobe D. B., ako aj k osobe

J. D.. Na druhej strane č.l. 103 sa nachádza v hornej časti zbytok komentára neznámej osoby, pričom
v strede sa nachádza komunikácia osoby s menom J. dňa 22.05.2022, kde sa pýta adresáta A., či ho
zoberie, či ho majú zaviesť na zápas, kde adresát odpovedá, že zoberie o 09.00 hod. Dňa 07.06.2022 sa
adresát oslovovaný menom A. (súd má za to, že z kontextu ide o obžalovaného) pýtam osoby s menom
J. (súd má za to, že z kontextu ide o mal. pošk. J. D.), či ide s ním, či ide na bicykli, na čo J. odpovedá,
že môže prísť pre neho, a na to obžalovaný odpovie, že dobre, tak ide sa obliecť a pôjde. Na č.l. 103 sa

nachádza aj komunikácia osoby s menom B. s osobou, ktorú oslovuje A., pričom uvedené nemá súvis so
skutkami. Na č.l. 104 sa nachádzajú komentáre neznámej osoby ku dňu 11.12.2022 k osobe F. K. a na
druhej strane č.l. 104 sa nachádza komunikácia osoby s menom K. XXXX zo dňa 27.08.2022, kde sa
adresátapýta,žečibyhozobralnatenturnaj,jakhomajú,pričomadresátodpovedá,ženemajú.Vrámci
inej komunikácie sa daná osoba 04.12. neznámeho roku pýta adresáta, či by im neprišiel otvoriť umelú

trávu, na čo adresát odpovedá, že môže, za nejakých 10 minút. Súd má za to, že ide o komunikáciu
obžalovaného s niektorými maloletými poškodenými, ktorí ho najčastejšie volali, aby im otvoril umelú
trávu, pričom J. D. žiadal obžalovaného aj o odvoz.

Textové správy od poškodenej E. K., ktoré predložila pri svojom výsluchu svedka – poškodeného dňa

18.5.2023 (č.l. 242 – 244) súd vyhodnotil v tom smere, že ide o komunikáciu neznámej osoby s menom
B. zo dňa 07.12. neznámeho roku s neznámou osobou, pričom okrajovo relevantné je len to, že to osobe
s menom B. v uvedený deň mala potvrdiť p. N. G., ktorá to má vedieť od leta. Ide o sexuálne obťažovanie,
keďže aj z výpovede svedkyne G. je známe, že jej to mal J. povedať v lete 2022.

Námietka zaujatosti znalca zo dňa 13.04.2023, ktorú podal JUDr. Peter Rybár (č.l. 416 - 417) súdu
preukázala, že obhajca podal námietku zaujatosti znalca predovšetkým kvôli vyjadreniu PhDr. Franeka
o tom, že sa pravdepodobne skutok stal a z tohto dôvodu mala strana obhajoby dôvodnú pochybnosť
o nestrannosti, resp. nezaujatosti znalca.

Uznesenie o pribratí znalca PhDr. Andreja Franeka podľa § 142 ods. 1 Tr. por. zo dňa 11.09.2023 (č.l.
427 - 428) súdu preukázalo, že ide o dokument trestno-procesného charakteru vydaný vyšetrovateľkou
mjr. Mgr. Martinou Szalayovou zo dňa 11.09.2023, ktorým bol do konania ČVS: ORP-1273/1-VYS-
ZA-2022 pribratý PhDr. Andrej Franek ako znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality.

Uznesenie o pribratí znalca MUDr. Caisovej – Škultétyovej podľa § 142 ods. 1 Tr. por. zo dňa
10.03.2023 (č.l. 539 - 540) súdu preukázalo, že ide o dokument trestno-procesného charakteru vydaný
vyšetrovateľkou mjr. Mgr. Szalayovou zo dňa 11.09.2023, ktorým bol do konania ČVS: ORP-1273/1-
VYS-ZA-2022 pribratá MUDr. Danica Caisová – Škultétyová ako znalec z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia.

Sťažnosť zo dňa 24.02.2023 - odpoveď Základnej školy s materskou školou D. O. zo dňa 15.03.2023 (č.l.
680), súd vyhodnotil v tom smere, že ide o odpoveď riaditeľa tejto školy B. N. I. rodine A., kde vysvetľuje
riešenia rôznych situácií týkajúcich sa mal. poškodeného B. A.. Riaditeľ v odpovedi poukazuje na to, že

strany rodičov A. mala byť daná sťažnosť na obžalovaného ako triedneho učiteľa B. A. až potom, čo
vypukol prípad s obvinením obžalovaného. Uvedená odpoveď sa netýka skutkov uvedených v obžalobe.

Textová komunikácia obžalovaného s rodičmi (č.l. 691 - 692) podľa súdu nepreukázala podstatné
skutočnosti. Súdu z nej vyplynulo, že osoba označená menom A. (z kontextu prípadu ide

o obžalovaného) komunikoval dňa 16.01.2021, 11.02.2021 a 17.06. a 18.06. 2022 s inou neznámou
osobou, pričom predmetom komunikácie bola osoba s označením B.. Medzi maloletými poškodenými
figuruje len jediný B., a to B. A..Zo záznamu pohovoru s rodičmi zo dňa 24.01.2023 na ZŠ D. O., F. G. (č.l. 693) súdu vyplynulo, že ide
o záznam z pohovoru s rodičmi B. A. a rodičmi dievčat, ktorých mal chytať B. A. ako žiak 7.B za prsia,
zo zápisu vyplýva, že rodičia B. A. popreli, že by to J. urobil. Pohovoru bol prítomný riaditeľ školy B. I.

a triedny učiteľ B. K.. Záznam podľa súdu nemá priamy súvis so skutkami uvedenými v obžalobe, keďže
sa netýka obťažovania zo strany obžalovaného.

Žiadosť o podanie správy k osobe A. B. - zaslanie zo dňa 28.12.2023 Základnej školy s materskou
školou D. O. (č.l. 764) posúdil súd ako odpoveď riadteľa školy na žiadosť OČTK na podanie správy

o obžalovanom. Zo správy súdu vyplynulo, že obžalovaný je zamestnancom ZŠ s MŠ D. F. G. od
26.08.2019, pričom patrí k najlepším pedagógom školy, riaditeľ ho hodnotil ako výborného učiteľa
a vyjadril sa, že patrí k hlavným pilierom pedagogického zboru, je spoľahlivý, svoje povinnosti si
plní zodpovedne, je obľúbený medzi žiakmi a rodičmi. Do okamihu sťažnosti ohľadom sexuálneho
zneužívania sa riaditeľovi školy na neho nikdy nesťažoval, ani žiaci ani rodičia, táto skutočnosť je pre
riaditeľa školy veľmi šokujúca a ťažko uveriteľná. Súdu vyplynulo, že osoba obžalovaného bola v jeho

zamestnaní hodnotená veľmi pozitívne.

Z odpovede na žiadosť k osobe A. B. zo dňa 30.12.2023 Športového klubu F. G. (č.l. 772) súd dedukoval,
že ide o hodnotenie predsedu ŠK F. G. N. D. E. zo dňa 30.12.2022. Z hodnotenia vyplynulo, že
obžalovaný nebol zamestnancom ŠK F. G., ale vykonával funkciu trénera a manažéra klubu, pričom

s ním spolupracujú 8 rokov, pozastavenú činnosť vedenia tréningov a majstrovských zápasov má od
15.12.2022. Ďalej súdu vyplynulo, že obžalovaný trénoval prípravku (vek cca od 5-6 rokov) a deti od 6 do
15 rokov, dorast aj mužov. Obžalovaný bol hodnotený ako svedomitý a spoľahlivý, nemali s ním žiadne
problémy a neboli na neho doposiaľ sťažnosti, ani ohľadom sexuálneho zneužívania, zo strany N. D.
E. je vnímaný ako normálny chalan, nevšimol si jeho podozrivé správanie voči deťom. Predseda klubu

potvrdil, že sa s obžalovaným o podozreniach zo sexuálneho zneužívania rozprával a takéto konanie
obžalovaný poprel.

Obidve stanoviská rodičov žiakov a kolektívu pedagogických zamestnancov (na č.l. 854 a 855), ako aj
súhlasy s vedením tréningového procesu (od č.l. 1206 po č.l. 1212) ako listinné dôkazy súd vyhodnotil

v tom smere, že nemajú pre posúdenie toho, či skutky uvedené v obžalobe boli spáchané a či ich
spáchal obžalovaný, žiadnu relevanciu. Aj keď písomné súhlasy udelili rodičia neplnoletých detí v čase,
keď už bolo vznesené obvinenie obžalovanému pre trestný čin sexuálneho zneužívania, pre súd je
táto skutočnosť nepodstatná, pretože súd nesmie zaujímať, koľko ľudí z F. G., rodičov žiakov, kolegov
obžalovaného, či iných osôb z jeho okolia, obžalovanému verí či neverí, že sa skutkov dopustil.

Posúdenie viny či neviny obžalovaného z pohľadu súdu totiž nie je vecou „prieskumu verejnej mienky”
o vine či nevine obžalovaného.

Z komunikácie poškodeného F. K. s obžalovaným na č.l. 1498-1502 súdu vyplynulo, že na č.l. 1498
je najprv profil hráča F. K. s dátumom 15.08.2017, pričom na ďalších stranách ide o komunikáciu

obžalovaného s osobou menovite neuvedenou, z kontextu je ale zrejmé, že ide o F. K.. Obžalovaný sa
dotyčného pýta, či si to rozmyslel, na čo on odpovedá, že on nevie, lebo nevie, čo vtedy od neho v tom
auteobžalovanýchcelamusínajprvobžalovanýpovedať,čoodnehochcel,načobolneskôrobžalovaný
dotazovaný, či to myslel vážne. Z uvedenej komunikácie sa nedá jasne vyvodiť žiaden jednoznačný
záver. Z komunikácie však súdu jasne vyplynulo, že obžalovaný volal poškodeného F. K. do kancelárie

na ihrisku na čaj alebo detské šampanské.

Potvrdenie Mesta I. zo dňa 22.7.2024 na č.l. 1503, preukázalo, že v roku 2020 neboli žiadne kolotoče
na kultúrnom podujatí poriadané Mestom I., z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19.

Z uplatnenia náhrady škody na č.l. 804-811 súd dedukoval, že maloletý B. A., H. I. a D. B. si
prostredníctvom svojich zákonných zástupcov a spln. poškodených JUDr. Martiny Filipovej uplatnili
nárok na náhradu škody. B. A. titulom náhrady cestovného vo výške 63,65 EUR a H. I. titulom
náhrady cestovného vo výške 65,79 EUR. D. B. náhradu cestovného nepožadoval. Súčasne všetci
traja požadovali náhradu trov konania vzniknutých pribratím splnomocnenkyne poškodených v celom

rozsahu, pričom náhradu nemajetkovej ujmy nepožadovali z dôvodu, že si ju plánujú uplatniť cez iný
procesný nástroj na Ministerstve spravodlivosti SR. Prílohou uplatnenia náhrady škody boli Potvrdenie
z Detského advokačného centra Náruč, z ktorého vyplynulo realizovanie 17 konzultácií mal. pošk. B.
A. a 16 konzultácií jeho B. p. A. a technický preukaz vozidla H. T., ev. č. E., ktorým bola preukázanáspotreba vozidla. Prílohou uplatnenia náhrady škody boli Potvrdenie z Detského advokačného centra
Náruč, z ktorého vyplynulo realizovanie 19 konzultácií mal. pošk. H. I. a 16 konzultácií jeho B. p. I.
a technický preukaz vozidla D. XXXX, ev. č. E., ktorým bola preukázaná spotreba tohto vozidla.

Úprava rozsahu uplatnenej náhrady škody s Potvrdením na č.l. 1648-1651 súdu preukázala, že spln.
poškodených JUDr. Martin Filipová doplnila svoje pôvodné podanie ohľadom mal. pošk. H. I. spôsobom,
že žiadala nahradiť spôsobenú škodu z titulu náhrady cestovného vo výške 124,44 EUR, pričom z
Potvrdenia z Detského advokačného centra Náruč zo dňa 03.10.2024 vyplynulo 8 osobných konzultácií

mal. pošk., 11 osobných konzultácií B. A. I. a 7 osobných konzultácií R. D. I..

Správa z ÚVTOS a ÚVV Ilava na č.l. 1634-1635 súdu preukázala, že obžalovaný je ústavom hodnotený
pozitívne, jeho správanie a vystupovanie počas doby výkonu väzby bolo vždy a je na požadovanej
úrovni, disciplinárne riešený nikdy nebol, nedovolenej činnosti sa nedopustil a jedenkrát bol disciplinárne
odmenený. Celkový priebeh väzby je hodnotený ako bezproblémový.

Odpoveď na lustráciu GP SR na č.l. 1638-1639, Odpoveď na lustráciu v STA na č.l. 1640, odpoveď
na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností na č.l. 1641-1642, Výpis evidencie priestupkov
CESDAP na č.l. 1643-1644, a odpis RT na č.l. 1645 súd nevyhodnocoval, keďže disponoval novými
lustráciami, ktoré ich v plnom rozsahu nahradili.

Správa z ÚVTOS a ÚVV Ilava na č.l. 2050-2053 súdu preukázala, že obžalovaný je ústavom hodnotený
pozitívne, jeho správanie a vystupovanie počas doby výkonu väzby bolo vždy a je na požadovanej
úrovni, disciplinárne riešený nikdy nebol, nedovolenej činnosti sa nedopustil a jedenkrát bol disciplinárne
odmenený. Celkový priebeh väzby je hodnotený ako bezproblémový.

Odpoveď na lustráciu GP SR na č.l. 2054-2055 súd vyhodnotil, že obžalovaný je trestne stíhaný len vo
veci, pre ktorú je podaná obžaloba v tomto prípade.

Z odpovede na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností na č.l. 2056-2057 súd dedukoval, že

sa obžalovaný dopustil celkovo troch priestupkov z oblasti dopravy a to v rokoch 2013, 2015 a 2016,
pričom v dvoch prípadoch to bolo kvôli rýchlosti jazdy, sankcie boli max. 50 eur.

Z odpovede na lustráciu v ZVJS na č.l. 2058 súdu vyplynulo, že obžalovaný sa nachádza od 27.09.2023
v tejto veci vo väzbe v ÚVV Ilava.

Odpoveď na lustráciu v STA na č.l. 2059 súdu preukázala, že na osobu obžalovaného nie je evidovaný
v databáze súdov žiaden spis.

Výpis evidencie priestupkov CESDAP na č.l. 2060-2061 súdu preukázal, že obžalovaný má v uvedenej

evidencii záznam o jednom priestupku z roku 2021 kvôli porušeniu zákazu vychádzania, sankcia bola
10 eur.

Z odpisu RT na č.l. 2062 súdu vyplynulo, že obžalovaný nemá v odpise registra trestov uvedený žiaden
záznam.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. platí, že ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že jestvuje priamy dôkaz o vine obžalovaného (výpoveď
poškodených) podporený kompaktnou reťazou nepriamych dôkazov (výpovede nepriamych svedkov,
zákonných zástupcov, listinné dôkazy a znalecké posudky PhDr. Franeka a MUDr. Caisovej
Škultétyovej). Žiaden vykonaný dôkaz teda nenarušil logický a uzatvorený komplex dôkazov,

potvrdzujúcich vinu obžalovaného. Pri posúdení celého kontextu prípadu pomocou vykonaných dôkazov
teda súd nezistil rozumné dôvody, pre ktoré by mal dôjsť k inému záveru, než že sa žalované skutky
stali a že ich spáchal práve obžalovaný.Súd konštatuje, že o tom, že sa skutky v bode 1 a v bode 2 stali, majú znaky uvedeného trestného činu
a že ich spáchal práve obžalovaný, svedčí na komplexnej úrovni:
- vo vzťahu k mal. pošk. H. I. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho B.

B. A. I., výpoveďou znalca PhDr. Franeka, správou UPSVaR k osobe maloletého, nepriamo správou
Detského advokačného centra Náruč zo dňa 09.02.2023,
- vo vzťahu k mal. pošk. B. J. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho B. D.
B., výpoveďou znalca PhDr. Franeka, výpoveďou jeho J. B. P. J. a správou ÚPSVaR k osobe maloletého,
- vo vzťahu k mal. pošk. D. B. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho B.

N. I. B. a výpoveďou znalca PhDr. Franeka,
- vo vzťahu k mal. pošk. F. K. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho
B. E. K., výpoveďou znalca PhDr. Franeka, nepriamo správou Detského advokačného centra Náruč zo
dňa 09.02.2023,
- vo vzťahu k mal. pošk. B. A. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho
B. K. A., výpoveďou znalca PhDr. Franeka, správou ÚPSVaR k osobe maloletého, nepriamo správou

Detského advokačného centra Náruč zo dňa 13.11.2023,
- vo vzťahu k mal. pošk. J. D. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho
B. A. D., výpoveďou znalca PhDr. Franeka, správou ÚPSVaR k osobe maloletého, nepriamo správou
Detského advokačného centra Náruč zo dňa 09.02.2023,
- vo vzťahu k mal. pošk. H. B. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho

R. O. B., výpoveďou znalca PhDr. Franeka, správou ÚPSVaR k osobe maloletého, nepriamo správou
DetskéhoadvokačnéhocentraNáručzodňa24.04.2023asprávouDetskéhoadvokačnéhocentraNáruč
zo dňa 13.11.2023,
- vo vzťahu k mal. pošk. L. G. najmä výpoveď maloletého poškodeného, potvrdená výpoveďou jeho B.
N. G., výpoveďou znalca PhDr. Franeka a správou ÚPSVaR k osobe maloletého,

- vo vzťahu k pošk. F. K. najmä výpoveď poškodeného, potvrdená výpoveďou J. Q., výpoveďou znalca
PhDr. Franeka a čiastočne aj výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý potvrdil, že poškodeného v
aute viezol.

Súd podotýka, že spáchanie skutkov potvrdzuje 9 priamych svedkov, ktorí súčasne vystupovali v pozícii

poškodených. Strana obžaloby preto uniesla dôkazné bremeno a súd nepotreboval žiadneho iného
priameho svedka, ktorý by vlastnými zmyslami vnímal útoky obžalovaného voči poškodeným. Nie je
preto podstatné, koľko svedkov z blízkeho či širšieho okolia pohybu obžalovaného a poškodených by
súdu potvrdilo, že oni sami neboli priamymi svedkami toho, že obžalovaný útočil na poškodených.
Páchanie tohto typu trestnej činnosti spočíva spravidla v tom, že páchateľ útočí na obeť na príhodnom

mieste a čase, nemajúc pritom žiadne tretie osoby v pozícii svedkov.

Spôsob, akým obžalovaný zneužíval poškodených svedčí o tom, že tak robil vtedy, keď si bol istý, že ho
nikto iný nevidí. Ako inteligentný človek dlhodobo sa pohybujúci v priestoroch ŠK F. G., jeho blízkeho
okolia a školy dobre poznal jednotlivé procesy tréningov a školskej výučby a dokázal využiť krátku

príležitosť, momentum, keď sa ocitol s poškodeným spravidla osamote. Z dokazovania nevyplynulo, že
na tréningoch nebola príležitosť páchať také skutky. Nepotvrdilo sa, čo uvádzal obžalovaný, keď tvrdil,
že tréningy nasledovali bezprostredne za sebou, tzn. končil jeden tréning a vzápätí začínal druhý tréning
s tým, že kým prezval nasledujúcu kategóriu, tak hráči čakali v šatni. Svedok G. napríklad potvrdil, že
medzi tréningami bol rozostup asi 15 alebo 30 minút, čo boli prestávky, takže nie je pravda, žeby jeden

tréning končil a hneď začínal druhý. Svedkovia - pomocní tréneri a kamaráti obžalovaného jednoznačne
uviedli, že neboli na každom jednom tréningu a tiež, že neboli s obžalovaným stále. Súd podotýka, že s
výnimkou útoku voči mal. pošk. H. B., ktorý bol o niečo dlhší, boli ostatné útoky pomerne krátke, ako o
tom vypovedali maloletí poškodení. Ku skutku voči mal. B. súd navyše uvádza, že svedok K., ktorý mal
navštíviť kanceláriu počas doučovania, sa nezúčastnil celého doučovania poškodeného B., ktoré trvalo

dlhšiu dobu, avšak počas doučovania len na okamih navštívil danú kanceláriu, kde malo doučovanie
prebiehať a kde akurát v danom okamihu nebol svedkom obťažovania. Aj maloletý poškodený však
uviedol, že obťažovanie zo strany obžalovaného netrvalo celé doučovanie.

Svedkyňa K., ktorá bola vypočúvaná na návrh obhajoby, súdu potvrdila, že na pláne budovy ŠK F.

G., ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní, sa pod č. 18 nachádza kancelária obžalovaného.
Z uvedeného plánu mal súd za potvrdené, že do kancelárie viedla chodba a kancelária bola skrytá na
konci tejto chodby. Vôbec teda nebolo významné, že na kancelárii bývali otvorené alebo polootvorené
dvere, keďže prístup k nej nebol priamy, ale viedol cez dlhšiu chodbu.Súd má za to, že na hlavnom pojednávaní bola preukázaná vierohodnosť svedkov-poškodených.
Vierohodnosť každého jedného z nich potvrdil znalec PhDr. Franek a ich výpovede sú súdu zmysluplné

aj v kontexte iných dôkazov, ktoré verzie poškodených vzájomne podporujú (výpovede svedkov -
rodičov maloletých, svedkyne Q., P. D., ale aj správy ÚPSVaR, ako aj správy Detského advokačného
centra Náruč). Pre hodnovernosť výpovedí poškodených súdu svedčí aj ich vystupovanie pri samotných
výsluchoch, ktoré mal súd možnosť pozorne vnímať pri prehrávaní DVD záznamov z ich výsluchov.
Podľa súdu nemohlo ísť o vopred naučené výpovede.

Z výsluchu znalca PhDr. Franeka na hlavnom pojednávaní k osobe mal. poškodeného B., pri ktorom
sa znalec vyjadril komplexne ku všetkým chlapcom, súdu vyplynulo, že maloletí nevykazovali nejaké
poruchy správania, neboli problémoví, problémový bol ich tréner a znalec uviedol, že nemáme hľadať
príčinu v chlapcoch, ale v tom dospelom. Súdu vyplynulo, že znalec na tých chlapcoch nič patologického
nevidel, že by si to mali vymyslieť, alebo že by to bola konšpirácia na niekoho, alebo že by ich niekto

inštruoval. Podľa znalca to neboli maloletí chlapci s poruchami správania.

Učiteľ K., ktorý poznal niektorých poškodených, uviedol, že v správaní H. I. Y., L. G. J. Y., S., D., B. A.
A. D., J. D. B. M. J. J., Y. Q. A. D. Y. a B. J. M. A. U., R. B. Y., Y. A. G. U. D. L. Y. F. U.. Sú to dobrí
kamaráti, L. so H. sú stále spolu a aj s B. A.. Svedkyňa Q. uviedla, že najslušnejší chlapci z maloletých

poškodených, v zmysle, že by s nimi neboli žiadne problémy v rámci školy alebo aj mimo, sú J. D., F.
K., D. B.. Možno K. on je v rámci normy, chlapca B. nepozná.

Súd vyhodnotil, že u obžalovaného a niektorých svedkov navrhnutých stranou obhajoby (napr. svedkyňa
K.) išlo často o to, ukázať niektorých maloletých poškodených v zlom svetle. Poškodených je však

celkovo 9 a táto snaha vykresliť ich v zlom svetle sa týkala najmä poškodeného I. a A.. Z výsluchu znalca
PhDr. Franeka vyplynul súdu jasný záver, že žiaden z maloletých nevykazoval sklony ku klamstvám a ku
skresľovaniu skutočností. Znalec PhDr. Franek uviedol, že to je klasická obranná schéma, kde druhá
strana (teda strana obžalovaného) spochybňuje, devalvuje a znižuje hodnotu výpovede poškodených.

Súd zo správ školy, znaleckých posudkov, z výpovede svedkyne Q., ako aj z prehratia výsluchov
poškodených vyhodnotil, že nikto zo skupiny poškodených nevykazoval žiadne abnormálne správanie,
ktoré by sa vymykalo bežnej spoločenskej norme pre deti tohto veku a sociálnej skupiny v našej
spoločnosti. Súdu z výsluchu znalca PhDr. Franeka vyšiel záver, že to boli normálni šikovní chlapci,
neboli to žiadni hlupáčikovia. Znalec uviedol, že každé dieťa je ovplyvniteľné, on je však privolaný ako

znalec, aby to vedel odlíšiť. Znalec PhDr. Franek uviedol, že maloletí sexualite v ich veku nerozumejú,
im to bolo smiešne, ale tie výpovede limitujú k sebe, ten rukopis tam je jasný. Z výsluchov znalca PhDr.
Franeka ku všetkým deviatim poškodeným súdu vyplynulo, že výpovede mal. I., A., K., D., J., G., B., B.
a poškodeného K. sú vierohodné.

Časové rozmedzie skutkov uvedených v bode 1) obžaloby vyplýva najmä z Odpovede na žiadosť
k osobe A. B. zo dňa 30.12.2023 Športového klubu F. G. (č.l. 772), z ktorej súd dedukoval, že
ide o hodnotenie predsedu ŠK F. G. N. D. E. zo dňa 30.12.2022. Z hodnotenia vyplynulo, že
obžalovaný nebol zamestnancom ŠK F. G., ale vykonával funkciu trénera a manažéra klubu, pričom
s ním spolupracujú 8 rokov, pozastavenú činnosť vedenia tréningov a majstrovských zápasov má od

15.12.2022. Ďalej súdu vyplynulo, že obžalovaný trénoval prípravku (vek cca od 5-6 rokov) a deti od 6 do
15 rokov, dorast aj mužov. Aj sám obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že trénovať futbal v ŠK F. G.
začal už v roku 2015, čo je v zhode s potvrdením predsedu ŠK F. G. N. D. E.. Dvaja maloletí poškodení,
D. aj A. (obaja narodení U. B. XXXX) potvrdili, že obžalovaného poznajú z tréningov, zhruba keď mali
5 rokov, čo sedí s rokom 2015, kedy začínal obžalovaný trénovať futbal v F. G.. Maloletý A. vo svojej

výpovedi ako jediný podrobnejšie uviedol a vysvetlil, že keď bol ešte malý, tak mávali tréningy (pozn. vo
význame, že už niekto iný mával tréningy) a on chodieval tam hrávať futbal, akože s nimi (pozn. s tými,
čo mali tréning) si zatrénovať, keď bol v škôlke, keď mal tak 5 rokov. Z výpovede matky L. G., p. N. G.
súdu vyplynulo, že obžalovaný bol L. trénerom od 1. triedy základnej školy a zo správy školy k L. G. na
č.l. 651 súd vyvodil, že maloletý bol jej žiakom od septembra 2017.

Súd vyhodnotil aj zmeny skutkovej vety v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby za opodstatnené. Zmena
skutkovej vety v bode 1/ obžaloby sa týkala predovšetkým doplnenia funkcie obžalovaného ako
trénera futbalu resp. učiteľa konkrétneho maloletého. Z výsluchu obžalovaného, výpovedí maloletýchpoškodených a ich rodičov, ako aj zo správy k osobe obžalovaného spísanej riaditeľom Základnej školy
s MŠ U. F. G., ako aj predsedom Športového klubu F. G., mal súd za preukázané, že obžalovaný
vykonával v čase spáchania skutkov funkciu trénera a učiteľa. Skutok v bode 2/ obžaloby bol zmenený

ohľadom časového zarámcovania skutku. Svedok F. K. (nar. XX.XX.XXXX) sa vyjadril, že trénoval futbal
s obžalovaným asi len 2 týždne, keď mohol mať takých 13 rokov, keď to začalo, to obchytkávanie,
sexuálne narážky. Ďalej sa svedok - poškodený K. v rámci svojej svedeckej výpovede vyjadril, že keď
bol prvák na strednej, čiže keď mal 15-16 rokov, ho mal viesť obžalovaný z I. z kolotočov. Samotný
obžalovaný potvrdil, že ho z kolotočov z I. viezol, akurát namietal, že sa to nemohlo stať v marci, ale

len v septembri, kedy bývajú v I. kolotoče. Obžalovaný uviedol, že v I. nebývajú kolotoče v marci, ale
sú súčasťou Michalského jarmoku v septembri. Svedkyňa Q., vtedy podľa K. jeho najlepšia kamarátka,
časovo zarámcovala skutok na čas, keď možno mal F. K. 15 rokov, alebo tak nejako, naozaj si čas
nepamätá. Svedok F. K. je narodený XX.XX.XXXX, čiže 15 rokov mal od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX.
Potvrdenie Mesta I. zo dňa 22.7.2024 na č.l. 1503, preukázalo, že v roku 2020 neboli žiadne kolotoče
na kultúrnom podujatí poriadané Mestom I., z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Po vyhodnotení

týchto dôkazov ako celku mal súd za preukázané, že sa obťažovanie poškodeného K. v aute zo strany
obžalovanéhomalostaťvseptembri2019apretonanávrhobžalobyupravenáskutkovávetazodpovedá
záveru súdu o vine obžalovaného aj zo spáchania daného skutku v danom časovom vymedzení.

Súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán

konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Je to prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc
tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstatyprejednávanejveciniejerelevantný.Vprípade,žesúdodmietnevykonaťurčitýstranoukonania

navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd odmietnutie dôkazov zdôvodnil v inej časti tohto rozsudku.

Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Súd preto považoval za nevyhnutné vysporiadať sa aj s nosnými argumentami strany obhajoby.
Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú dlhodobo odkazuje aj Ústavný súd
Slovenskej republiky, potvrdzuje, že súd nie je povinný poskytnúť podrobnú odpoveď na každý argument
nastolený stranami. Rozsudok súdu však má adekvátne uvádzať dôvody, na ktorých je založený s
cieľom preukázať, že strany boli vypočuté a súd zohľadnil ich nosné argumenty, ktoré súd považuje

za relevantné. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je však vždy posudzované so zreteľom na
konkrétny prípad (napr. Georgias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997; Hirvisaar v. Fínsko, č.
49684/99 z 27.9.2001; Nález ÚS SR zo dňa 22.05.2018 vo veci III. ÚS 646/2017, etc.).

Hlavnou obranou obžalovaného bolo to, že zo strany poškodených a rodičov malo ísť o úmyselnú

vymyslenúkriminalizáciujehoosoby,ktorejústrednýmmotívombolapomstapoškodenýchresp.ambície
niektorých rodičov týchto poškodených. Súd dáva do pozornosti, že poškodených bolo 9 chlapcov,
pričom obžalovaný motív pomsty identifikoval maximálne len u poškodeného I. a A. za to, že im zobral
veci, resp. u I., A., J. a G., lebo ich potrestal za hranie na umelej tráve. Svedok G. však uviedol, že
maloletí poškodení nejaký neprimeraný trest od obžalovaného nedostali. Je preto nelogické, aby sa

mstili za trest, ktorý nebol neprimeraný.

Nenaplnené riaditeľské ambície mala mať podľa obžalovaného len p. I., matka jedného poškodeného,
a súčasne mali mať iní rodičia (J. O. J. D., ktorí robia futbal v G. D.) snahu o diskreditáciu obžalovaného
z dôvodu akejsi závisti, ako úspešne obžalovaný viedol a trénoval ŠK F. G.. Tieto údajné motívy považuje

súd za malicherné a obhajobu v tomto smere preto za nepresvedčivú.

Verzia obžalovaného, že jeho trestné stíhanie je odplatou niektorých chlapcov za trest, ktorý im udelil
za preskočenie plota a hru na umelej tráve, je podľa súdu vyvrátená. Ako obžalovaný uviedol a svedok
K. vo svojej výpovedi potvrdil, trest za preskočenie plota mali dostať len I., A., J. a G.. Trest dostali teda

len 4 z 9 poškodených. Aký motív pomsty voči obžalovanému mali mať potom ostatní piati poškodení,
ktorí trest nedostali? O nepresvedčivosti tejto verzie svedčí aj to, že svedok F. G. potvrdil, že maloletí
poškodení nejaký neprimeraný trest od obžalovaného nedostali. Súčasne viacerí svedkovia potvrdili,
že obžalovaný bol medzi ľuďmi všeobecne veľmi obľúbený, napr. aj svedok K. potvrdil, že obžalovanýbol nekonfliktný typ, teda nemal konflikty s deťmi ani ich rodičmi, rovnako to potvrdila aj svedkyňa K..
Nedáva preto logiku, aby sa obžalovanému chceli mstiť ľudia, s ktorými dobre vychádzal a ktorí ho mali
radi. Napríklad svedkyňa K. uviedla, že s pani I. mal obžalovaný kamarátsky vzťah, ona si ho aj pozvala

hrať na jej oslavu, myslí si, že mali vzťah pozitívny. Z uvedeného je zrejmé, že p. I. nemala motív mstiť
sa obžalovanému. Napríklad aj pani G. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného mala veľmi rada,
ešte keď bol dobrý, v pohode. Bol to milý človek, bol veľmi ochotný. Nikdy s ním žiadny konflikt nemala
a ani syn. Bol to dobrý učiteľ. Kladne obžalovaného hodnotil aj riaditeľ školy, kde bol zamestnaný.

Verzia strany obhajoby o údajnej pomste je vyvrátená aj časovou logikou veci. Incident s umelou trávou
samaludiaťpočasneskorejjeseneroku2022,pričomosexuálnomobťažovanípoškodenýchmaloletých
sa dozvedela B. P. J. už v auguste 2022 a svedkyni N. G. to J. povedal v roku 2022 cez letné prázdniny.

Súd vyhodnotil, že je nezmyselné, aby až 9 poškodených vytvorilo akýsi komplot proti obžalovanému
s cieľom privodiť mu trestné stíhanie. Súd dáva zvlášť do pozornosti, že táto kvázi skupina poškodených

je tvorená heterogénnymi (rozličnými) jednotlivcami, ktorí sa vzájomne odlišujú v mnohých aspektoch (z
hľadiskaveku,pováh,miestanávštevyškolyapod.).Demonštratívnemožnouviesť,žemnohípoškodení
nenavštevovali jeden ročník základnej školy, poškodený F. K. bol spomedzi nich výrazne starší. H. B. ani
nenavštevoval školu v F. G.. Svedkyňa - poškodená a zákonná zástupkyňa B. J. - D. B. dokonca uviedla,
že jej J. B. J. a H. I. mali v rámci triedy medzi sebou vážnejšie konflikty, ktoré svedkyňa vyhodnotila ako

šikanu jej J. zo strany H. I.. V skupine poškodených teda boli dominantnejšie povahy, ako aj povahy skôr
tichšie a utiahnutejšie, niektorí chlapci medzi sebou zjavne nevychádzali. Do schémy o skupine zjavne
nezapadá F. K., ktorý je dospelý, žije v I. a cca už dávno, dva roky dozadu sa zveril svojej kamarátke,
že ho obžalovaný obťažuje.

Súd ďalej podotýka, že počas celého hlavného pojednávania a v rámci vykonávania desiatok dôkazov
súdu nevyplynul žiaden záver, ktorý by svedčil o tom, že zo strany poškodených resp. ich rodičov
ide o nejaký dohodnutý postup voči obžalovanému s cieľom, ako poukázal obžalovaný, zničiť mu
život a pomstiť sa mu. Súd považuje preto za nezmyselné, aby 9 poškodených vytvorilo akúsi
umelú „organizovanú skupinu“ poškodených s cieľom vypovedať tak závažné skutočnosti voči jednej

osobe. Toľkí maloletí nemajú schopnosť zorganizovať, vymyslieť si a do detailu naplánovať nepravdivé
obvinenie. Rovnako súd považuje za nezmyselné, žeby túto skupinu 9 poškodených zorganizovali
a zmanipulovali ich rodičia, keďže túto skupinu by potom tvorili ďalšie desiatky ľudí, vrátane väčšiny
dospelých, ktorí si musia byť plne vedomí následkov krivého obvinenia. Súd má za to, že ani jeden dôkaz
vykonaný na toľkých hlavných pojednávaniach nesvedčí o tom, žeby takáto „organizovaná skupina“

poškodených resp. poškodených a rodičov jestvovala.

Súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že ani na počiatkoch toho, ako sa začali vo veci angažovať O.
resp. J. O. poškodených, nezistil nič podozrivého, čo by potvrdzovalo verziu strany obhajoby o existencii
nejakej formy komplotu voči obžalovanému. Z výpovede pani G. vyplynulo, že jej to J. povedal v roku

2022 cez letné prázdniny. Súd podotýka, že nie je zvláštne, že sa s takouto skúsenosťou maloletí
chlapci zdôverovali až postupne, keď videli, že aj iní z nich časom nabrali odvahu o tom hovoriť.
Okrempriamychsvedectievmaloletýchpoškodenýchtakpriebehskutkovpotvrdiliajnepriamisvedkovia,
spravidla rodičia, ktorým sa deti postupne zdôverovali.

Z dokazovania, najmä z výpovede J. B. poškodeného B. J., pani P. J. vyplynulo, že vnuk sa jej v auguste
2022 zdôveril, že sa v súvislosti s obžalovaným dejú veci, ktoré nepovažuje za normálne. Povedal jej aj
to, že keď sa ocitol sám v tej prezliekarni, že ho učiteľ obťažoval a chytal ho za intímne miesta. Keď sa
ho opýtala, či sa to stalo aj iným chlapcom, tak povedal, že áno, ale mená jej nepovedal. Keď sa rodičia
obrátili na riaditeľa a na starostu a keď počula, že jej nevesta v tom nechce konať, tak jej povedala, že

ona do toho vstúpi ako ich I.. Dozvedela sa, že p. I. rozprávala so starostom a tak išla za ňou a povedala
jej, že ona ako B. A. U. chce povedať, že majú takúto skúsenosť, že ak bude treba, tak je ochotná v tejto
veci vypovedať, lebo si myslí, že to treba prešetriť. Svedkyňa I. k vypuknutiu kauzy uviedla, že keď sa
toto dozvedela, tak to riešila v škole, rozprávala sa s riaditeľom a následne on sa rozprával so starostom,
lebo viac - menej sa to dialo aj na tréningoch. Povedala, že ak ich bude viac, že sa pripojí, ale sama nie.

Keď prišla ďalšia B., tak išli viacerí na políciu. Vedela, že sa v šatni o tom chalani rozprávali a pýtala sa
J., kto mal odvahu a H. povedal, že to povedal B. A., ktorý im povedal, že on to povedal už doma. H. jej
povedal, že to doma povedali viacerí, ale nikto to neriešil. Svedok I. uviedol, že pani I. prakticky chcela,
aby všetko vyriešil on ako riaditeľ, keď im povedal, že majú ísť oni na políciu, ona tam odmietla ísť. Zanejaké 2-3 dni išiel za starostom, a potom išli na políciu a p. I. na políciu zobrali, aby sa to nahlásilo. Aj
keď sa to dozvedel ako posledný, tak ako prvý ju dotlačil ísť na políciu to podať. Z uvedeného vyplýva,
že p. I. sama nechcela ísť na políciu, ale musela byť k tomu presvedčená p. I., čo takisto spochybňuje

verziu, že by mala niečo pomstychtivo organizovať voči obžalovanému.

Ku ďalším konkrétnym obhajobným tvrdeniam obžalovaného ohľadom skutkov uvedených v obžalobe
súd uvádza, že ich posúdil v zrkadle iných vykonaných dôkazov.

Obžalovaný reagujúc na výsluch mal. poškodeného J. D. namietal, že bral: “najskôr hráčov v D., potom
ďalšieho v D. E. a keďže J. je z F. G. a k ihrisku to má najbližšie, cestou na tréning nastupoval ako
posledný a cestou z tréningu, pokiaľ som ich viezol ja, vystupoval ako prvý, pričom vždy z tréningu
išli tí istí hráči, ktorých som na tréning doviezol aj naspäť.” Svedok-poškodený J. D. však na otázku
vyšetrovateľky, či z tréningu vysadal ako prvý, odpovedal, že no niekedy, lebo niekedy ho obžalovaný
zobral do D. a až potom ho zviezol dole. Je teda evidentné, že v takom prípade ostal obžalovaný s

maloletým sám v aute. Z výpovede zák. zástupkyne mal. poškodeného A. D., B. mal. pošk. J. D. súdu
takisto vyplynulo, že jej J. povedal, že obžalovaný odviezol plné auto detí na zápas a potom sa ešte
vrátil pre neho. J. jej nikdy nepovedal, že by nechcel ísť s obžalovaným v aute, len nechcel sedávať
vpredu, keď mal teda prázdne auto. Súd vyhodnotil, že výpoveď svedka – poškodeného je v tomto
smere zmysluplná. Obžalovaný zjavne využíval alebo sám vytváral situácie, pri ktorých bol s maloletými

poškodenými osamote.

Navyše aj svedok G. potvrdil, že aj obžalovaný vozil deti na tréning a z tréningu, v prípade choroby
ostatných v prípade, že tí ostatní chlapci neboli, mohlo sa stať, že boli vození aj jednotlivo.

Obžalovaný reagujúc na výsluch mal. poškodeného J. D., ale aj iných, namietal, že hráči nemali dôvod
chodiťdojehokancelárie.Súdvšakzistil,ževiacerímaloletípoškodenípotvrdili,žesiichtamobžalovaný
volal, že si tam majú ísť pre nejaké veci (mal. I.). Obžalovaný však podľa súdu využíval aj ďalšie
príležitosti, keď sa chlapci ocitali sami na chodbe štadióna, keď napr. nosili pomôcky, alebo aj v škole,
keď sa ocitli sami na chodbe (mal. A.), keď boli vození sami v aute (mal. D. a K.) alebo keď maloletý

sám zotieral tabuľu (mal. D.).

Obžalovaný reagujúc na výsluch mal. poškodeného J. D. namietal tiež, že na tréning hráči chodili
oblečení. Súd zistil, že uvedené tvrdenie vyvrátili viacerí svedkovia. Napríklad svedok G. potvrdil, že
čo sa týka týchto menších kategórii, prípravky a žiakov, tak 90 % ak nie všetci chodili už v oblečení

na tréning, tak v kabínach sa málokto prezliekal. Avšak to znamená, že časť žiakov sa prezliekala aj
priamo v šatniach ŠK F. G., svedok potvrdil aj to, že obžalovaný chodieval do šatní. Aj svedok G. ďalej
potvrdil, že keď prišli na tréning, tak sa prezliekali žiaci v šatni a zdržiavali sa pred budovou a čo sa týka
zápasov, tak všetky deti boli v šatni a tam tréner chodil za nimi do šatne a dával im pokyny. Žiaci buď
prišli už oblečení z domu alebo sa prezliekali v šatni. Aj svedok K. poukázal na to, že deti, ktoré oni brali

z družiny, tak tie sa prezliekali v šatni buď v škole alebo na ihrisku. Pre pomôcky na tréning chodili aj deti
osobne, väčšinou spolu. Z uvedeného súdu vyplýva, že vznikali aj situácie, keď deti chodili po pomôcky
aj osamote a súčasne, že na tréningy nechodili deti vždy prezlečené.

Obžalovaný reagujúc na výsluch mal. poškodeného B. J., ale aj na iných, namietal, že hráči nebývali

sami v šatni, spolu do nej vchádzali a vychádzali, spolu odchádzali dokonca domov. Súd považuje dané
tvrdenie za účelové a nezmyselné, keďže bolo vyvrátené svedectvom maloletých poškodených, ktorí
potvrdili, že vznikali situácie, keď sa ocitali v šatni, na chodbe, kancelárii sami s obžalovaným. Napríklad
svedok G. potvrdil, že chlapci, ktorých svedok pozná, sa chodili obžalovaného pýtať, aké číslo dresu
si majú obliecť, bol ich tréner. Svedok uviedol, že z poškodených pozná K., J. a I.. Na otázku, ktorého

z tých troch chlapcov konkrétne videl v jeho kancelárii, svedok odpovedal, že nemôže povedať, že iba
oni traja tam chodili, chodili tam rôzni. Sám obžalovaný pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že odovzdávanie dresov v prípade neprítomnosti hráča na ihrisku v čase odovzdávania dresov
prebiehalo podľa neho tak, že sa to odovzdalo na nasledujúcom tréningu, keď prišiel hráč na tréning.
Z daného súdu vyplýva, že teda osamote.

Obžalovaný ohľadom odovzdávania dresov uviedol, že dresy sa odovzdávali v šatni, prišli s vecami do
šatne a tam poodovzdávali, dopredu mali porobené balíčky, ktoré im odovzdali. Svedok G. však potvrdil
verziu poškodených, že dresy sa odovzdávali v kancelárii, keď uviedol, že vopred si nachystali balíkypre každého chlapca a následne tú jeho veľkosť oblečenia fasovali. Aj svedok rozdával tieto dresy s
obžalovaným. Chlapci si chodili pre tieto balíčky do kancelárie.

Obžalovaný reagujúc na výsluch poškodeného F. K. namietal, že jazdí na U. M. s manuálnou
prevodovkou, takže sa počas celej jazdy sústredil na riadenie motorového vozidla a sledovaniu cestnej
premávky. Súd podotýka, že radenie rýchlosti manuálnou prevodovkou nie je permanentná činnosť
vodiča a preto to nevylučuje spáchanie skutku.

To, že sa pomôcky na tréning nachádzali v samostatnej miestnosti nevylučuje spáchanie skutkov
uvedených v obžalobe. Svedok G. potvrdil, že uvedené pomôcky sa nachádzali v sklade, ktorý je na
opačnej strane pri kancelárii, v kancelárii sa pomôcky nenachádzali. Z uvedeného je zrejmé, že pomôcky
boli v samostatnej miestnosti v sklade pri kancelárii obžalovaného, o čom svedčí aj náčrt (pôdorys)
budovy, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť svedčí tomu, že obžalovaný
mal príležitosť volať maloletých poškodených do svojej kancelárie aj pri tom, ako maloletí nosili pomôcky,

keďže sklad pomôcok bol veľmi blízko kancelárie.

Súd podotýka, že z výpovede obžalovaného vyplynulo, že sa konali viaceré akcie s názvom noc v škole.
Obžalovaný tiež uviedol, že boli celý čas s druhým učiteľom ako dozor spolu, samozrejme, čo sa týka
záchodu, tak na záchod šiel sám, jasné, že nechodili spolu na WC. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní

pri svojom výsluchu taktiež uviedol, že pedagógovia mali žinenky na chodbe, na ktorých mohli ležať,
bezprostredne vedľa seba, keď deti boli v triede, mali pustený film, oni boli na chodbe a rozprávali sa,
aby nezaspali. Obžalovaný však súčasne uviedol, že dvere z chodby do triedy boli počas noci privreté,
neboli úplne otvorené dokorán. Je zjavné, že žinenky na chodbe s privretými dverami predstavovali
podľa súdu realistické miesto skutku, ktorý popísali poškodení.

Opakujúcimobrannýmargumentomobžalovanéhojeto,žetakmervšade,kdesamalistaťskutky,bývalo
veľa ľudí, či už hráčov, alebo detí v škole, a preto ak by niekoho obťažoval, niekto by si to všimol. K
tomu súd uvádza, že z popisu maloletých poškodených vyplýva, že obžalovaný využíval situácie, keď
sa ocitol náhodou alebo cielene s maloletými osamote. Je logické, že mnohí maloletí poškodení uviedli,

že sa obťažovaniu bránili tým, že začali chodiť ku obžalovanému viacerí. Aj svedok O. však pripustil,
že vznikali situácie, keď sa ocitol tréner so zverencom sám. Väčšina malých detí chodila už na tréningy
prezlečené, čím sú väčšie deti, tak sa potom už aj prezliekajú v šatni. Mohli byť sami, ale vždy pre niečo.
On tiež brával chalanov, aby mu išli pomôcť s vecami a aj jemu sa stalo, že s nimi bol sám. Z uvedeného
súdu vyplynulo, že nie je pravda, čo tvrdí obžalovaný, že deti prichádzali vždy prezlečené a súčasne

nie je pravda, že nevznikali situácie, keď sa tréner ocitol s maloletými sám. Aj svedok G. potvrdil to, že
spolu s obžalovaným vždy neodchádzal po tréningoch. Mohlo sa stať, že tam zostal aj sám obžalovaný,
lebo išli ďalšie tréningy, na ktorých svedok už nemusel byť.

Obrana obžalovaného v tom zmysle, že nevolal poškodených do kancelárie a nebýval v nej s nimi sám,

je vyvrátená aj listinným dôkazom. Na hlavnom pojednávaní bola totiž oboznámená aj komunikácia
poškodeného F. K. s obžalovaným na č.l. 1498-1502, z ktorej jasne vyplynulo, že obžalovaný volal
poškodeného F. K. do kancelárie na ihrisku na čaj alebo detské šampanské.

Skutočnosť, že doučovanie H. B. pomohlo, a že doučovanie reálne prebehlo, nevylučuje podľa súdu

spáchanie skutkov. Aj maloletý poškodený potvrdil, že ho obžalovaný skutočne doučoval, avšak súčasne
aj to, že doučovanie bolo spojené aj so sexuálnym zneužívaním. Tieto veci si vzájomne neodporujú.

Súd nepovažoval za relevantný ani ten argument obhajoby, ktorý sa snažil spochybniť fyziologickú
sexuálnu vyspelosť H. B. s ohľadom na článok v odbornej literatúre. Táto literatúra odkazovala totiž

len na priemerné vlastnosti chlapcov v danom veku a nemohla preto zásadne spochybniť individuálne
fyziologické vlastnosti konkrétneho maloletého svedka-poškodeného H. B..

Častým argumentom obžalovaného je tiež to, že proti sexuálnemu zneužívaniu z jeho strany svedčí to,
že mnohí maloletí poškodení ho neskôr kontaktovali a nebáli sa ho. Súd dáva do pozornosti, že ide o

pravidelnú obhajobnú schému obžalovaného vo vzťahu ku takmer každému poškodenému. Súd má za
to, že uvedené kontaktovanie nie je v rozpore so spáchaním skutkov, keďže ako potvrdil znalec PhDr.
Franek, skutky spáchané obžalovaným na poškodených nemali na nich negatívne dôsledky a viacerí z
nich sa vyjadrili, že sa obžalovaného nebáli, logicky preto nemali problém ho neskôr kontaktovať.Obžalovaný sa bránil aj tým, že maloletí neboli zakríknutí chalani, boli všetci veľmi živí. Takže v prípade,
ak by ich obťažoval, tak by o tom podľa obžalovaného povedali. Súd dáva do pozornosti vyjadrenie

znalca Franeka, ktorý na otázku, či pri vyšetrovaní postrehol, že by sa snažili maloletí poškodení
vyhnúť téme skutku, ktorý sa im stal, znalec odpovedal, že to je problém, lebo oni sexualite v ich veku
nerozumejú. Im to bolo smiešne. Z uvedeného je zrejmé, že maloletí dobre nechápali, akého závažného
konania sa voči nim obžalovaný dopúšťa. Maloletý poškodený B. sa počas svojho výsluchu vyjadril, že
sa hanbil to povedať niekomu skôr. Uvedené je podľa súdu odpoveďou na to, prečo o skutkoch začali

rozprávať až neskôr.

Textovú komunikáciu mal. svedka poškodeného B. A., H. I., B. J., D. B. a J. D., F. K. a obžalovaného (č.l.
101 – 104) vyhodnotil súd v tom smere, že bolo dokázané, že niektorí maloletí poškodení žiadali skrze
túto komunikáciu obžalovaného o to, aby im otvoril umelú trávu a J. D. aj o odvoz na zápas resp. tréning.
Obžalovaný tvrdil, že to, že s ním komunikovali aj po údajnom spáchaní skutkov preukazuje to, že ich

nezneužíval. Súd však tento záver obžalovaného neakceptoval z dôvodu, že z iných dôkazov (napr.
znalecképosudkyPhDr.Franeka,výpovedírodičov,správškoly)vyplynulo,žeskutkynemalinepriaznivé
následky na maloletých poškodených, a preto nemali zjavný strach z obžalovaného a ani problém ho
kontaktovať, ak od neho niečo potrebovali.

Obžalovaný poukázal aj to, že niektoré časové údaje, ktoré tvrdili niektorí poškodení, neboli pravdivé.
Súd v tejto súvislosti podotýka, že z výsluchu znalca PhDr. Franeka vyplynulo, že vnímanie času u
detí vo veku, v akom boli približne títo poškodení maloletí v čase spáchania skutku je, že sa môžu
vyskytnúť nepresnosti v časopriestorovom ukotvení, ale tie podstatné momenty ostávajú, podstatný
zážitok zostáva, často krát sa nevie presne umiestniť, ale je tam.

Obžalovaný sa bránil aj tým, že napríklad F. K. chcel od neho, aby ho niekam odviezol. Z listinných
dôkazov na č.l. 170 a 172 skutočne vyplynulo, že v rámci komunikácie medzi F. K. a obžalovaným,
poškodený zisťoval možnosť odvozu, min. v jednom prípade však žiadal o spoločný odvoz dvoch osôb.
Poškodený K. sa tiež pri výsluchu vyjadril, že keď od obžalovaného žiadal o odvoz, nechcel v aute ísť

sám. Uviedol, že ak chcel odvoz zo C. alebo ísť s kamarátkou, tak s niekým, nie sám na futbal a vždy
písal, či obžalovaný nemá cestu na pumpu s niekým.

Obžalovaný sa ďalej bránil, že je G. R., keďže má aj priateľku. Svedok L. B. potvrdil, že v roku 2022 asi
obžalovaný nemal priateľku, lebo mal toho veľa, čo sa týka tréningov a ako kamarát by mu to povedal.

Z uvedeného súdu vyplynulo, že ak by mal súd uveriť, že obžalovaný mal intímny vzťah so svojou
priateľkou, tak obžalovaný ho začal mať intenzívnejší až po tom, čo prepukla kauza so zneužívaním
maloletých poškodených, teda v čase, keď to bolo pre neho v rámci procesnej obrany výhodné. Súd
ďalej podotýka, že obžalovaný počas svojho výsluchu ohľadom jeho údajného vzťahu s U. D. uviedol, že
počas väzby to nechal tak, že možno ona napíše nejaký list, keďže ona si vie zistiť adresu a on nevie jej

adresu. Je preto zvláštne, že obžalovaný mal mať so svedkyňou bližší vzťah, dokonca intímny a napriek
tomu nepozná jej adresu, aby jej mohol napísať list. Pritom sám vypovedal, že keďže priateľka mala
sama byt, tak niekedy potom večer išli ku nej a spali spolu. Hĺbku údajného vzťahu medzi obžalovaným
a svedkyňou D. preto súd považuje za pochybnú.

Zvyšné námietky obžalovaného, ktorými reagoval na výsluch poškodených resp. ich rodičov, súd
vyhodnotil ako nerelevantné a neodporujúce verzii obžaloby.

Jedným z argumentov strany obhajoby bolo aj to, že obžalovaný podstúpil psychofyziologické vyšetrenia
na polygrafe, ktoré malo preukázať, že sa skutkov nedopustil. Súd k uvedenému dôkaznému prostriedku

konštatuje, že vyšetrenie na polygrafe nie je dôkazným prostriedkom prípustným podľa § 119 ods. 3 Tr.
por., keďže nejde o dôkazný prostriedok podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Súd
považujedôkazzískanýpolygrafomzanezákonnýajzdôvodu,žesanímvedomeobchádzainýdôkazný
prostriedok, ktorým je výsluch obžalovaného (resp. v inom prípade napríklad aj výsluch svedka). Súd
v tomto smere poukazuje na niektoré z rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré takisto vyhodnotili

neprípustnosť tohto dôkazného prostriedku v trestnom konaní, pričom súd sa s týmito závermi takisto
stotožňuje (napr. Uznesenie NS SR z 30. júla 2002, sp. zn. 6 Tz 13/02, Uznesenie NS SR z 30. júla
2014, sp. zn. 5 Tdo 33/2014).Ďalším z argumentov strany obhajoby bolo to, že namietali nesprávnosť znaleckého vyšetrenia MUDr.
Caisovej – Škultétyovej. Ak má súd porovnávať oba znalecké posudky, musí najprv zodpovedať na
otázku, či ide o porovnateľné znalecké posudky z hľadiska toho, v rámci akých znaleckých odvetví boli

vyhotovené.

Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví určuje príloha č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z.z.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená príloha definuje sexuológiu (48 19

00) ako znalecké odvetvie: “ktoré podľa charakteru a príčiny skúma poruchy ľudskej sexuality. Odvetvie
sa zaoberá posudzovaním prípadov negatívnych dôsledkov sexuálneho správania v zmysle sexuálnej
agresie voči obeti, posudzuje motivácie a prejavy porúch sexuálneho správania, poruchy sexuálnej
identity,sexuálnedysfunkcie,všetkyaberantnéformysexuálnychaktivítatrvalénásledkyvyplývajúcezo
sexuálnych porúch. Toto znalecké odvetvie vyhodnocuje aj organické (anatomické či chorobné) príčiny
porúch sexuálnej aktivity.”

Predmetná príloha definuje psychológiu sexuality (34 04 00) ako znalecké odvetvie, obsahom ktorého je:
„vyjadrovanie sa k otázkam psychosexuálneho vývinu posudzovaného, k osobitostiam jeho sexuálneho
správania, k sexuálnej orientácii posudzovaného, ako aj k eventualite prítomnosti sexuálnej úchylky.
Patrí sem posudzovanie násilného sexuálneho správania alebo sexuálneho zneužívania obeti a

vyjadrovanie sa k miere narušenia kvality sexuálneho života v dôsledku inak spôsobenej fyzickej alebo
psychickej ujmy. Obsahom odvetvia je aj vyjadrovanie sa k motivácii konania páchateľa pri podozrení
na sexuálne motivovanú trestnú činnosť.”

Súd má v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) kompetenciu robiť výklad akéhokoľvek

normatívneho právneho aktu a teda aj predmetnej vyhlášky. Uvedené citácie vyhlášky súd interpretoval
v tom smere, že znalec z odboru psychológia sexuality sa môže vyjadrovať len k eventualite prítomnosti
sexuálnej úchylky a nie k existencii sexuálnej úchylky. S ohľadom na účel a logiku predmetnej
právnej úpravy súd považuje za vylúčené, aby normotvorca umožnil znalcom z dvoch znaleckých
odvetví rovnocenne sa vyjadrovať k identickému odbornému záveru. Súd preto rezultuje, že odborný

záver znalca – psychiatra, lekára z odboru sexuológia je v predmetom prípade opodstatnenejší než
záver znalca - psychológa z odboru psychológia sexuality. Znalec psychológ sa môže podľa súdu
vyjadrovať len k určitým parciálnym zisteniam ohľadom porúch sexuálneho správania, porúch ľudskej
sexuality. Pre súd však nebolo relevantné zisťovanie eventuality prítomnosti sexuálnej úchylky, ale záver
o prítomnosti či neprítomnosti, teda jasný záver o tom, či obžalovaný má poruchu ľudskej sexuality,

poruchu sexuálneho správania. Vymedzenie obsahu znaleckého odvetvia sexuológia považuje súd za
širšie a komplexnejšie než je tomu u znaleckého odvetvia psychológia sexuality.

Znalec odvetvia psychológia sexuality smie vypracovávať znalecký posudok len v rovine existencie
eventualityprítomnostisexuálnejúchylky.Interpretáciouprílohypredmetnejvyhláškysúdzistil,žežiadne

takéto obsahové obmedzenie znaleckého odvetvia sexuológia nejestvuje. Súd preto dospel k záveru, že
znalecký posudok zo znaleckého odvetvia sexuológia je adekvátnejší pre prípad obžalovaného, ktorý
je stíhaný pre sexuálne zneužívanie maloletých.

K samotnému PPG vyšetreniu súd uvádza, že je len pomocným, čiastkovým prvkom celej mozaiky, ktorú

musí urobiť znalec. Súd má za to, že práve MUDr. Caisová – Škultétyová vyšetrila po odbornej stránke
obžalovaného komplexnejšie, pretože realizovala kompletné psychiatricko-sexuologické vyšetrenie.
SúduzvýsluchuznalkyneMUDr.CaisovejŠkultétyovejvyplynulo,ževyšetreniaznalkynebolikomplexné
z dôvodu, že hľadala motiváciu sexuálnej atraktivity obžalovaného viacerými spôsobmi, študovala
vyšetrovací spis, viedla s ním sexodiagnostický rozhovor, ktorý mapuje otázkami sexuálne-responzívny

systém, vykonala sexodiagnostické vyšetrenie, pri ktorom skúmala sexuálny systém obžalovaného
cielenými otázkami.

Súd, opierajúc sa o výsluch znalkyne MUDr. Caisovej – Škultétyovej dospel k záveru, že obžalovaný A.
D. J. B. – A. P., G. R., N. R. P. (Y.) P., K. R. Y. M.. Q. R. L. J. G., P. R. D.. Súd mal za preukázané, že

reakcie obžalovaného na sekundárne pohlavné znaky žien a heterosexuálne aktivity sú u obžalovaného
nižšie ako sú reakcie na mužov, ale najmä reakcie na chlapcov v tínedžerskom veku. Súd z jej výsluchu
tiež vyvodil, že obžalovaný A. D. E., Y. Z. Y. E. D. D. R., Y. L. Y. L. D. D. Q. X. D.. Súd došiel k záveru,
že motívom skutkov obžalovaného bola A. P. R., ktorá mala vplyv na jeho konanie v tom smere, žesíce rozpoznávaciu schopnosť ako plne zachovanú deviácia neovplyvnila, no ovládacia schopnosť bola
vplyvom F. znížená podstatne, na polovicu. Súd z výsluchu znalkyne takisto dedukoval, že znalkyňa
navrhuje u obžalovaného ambulantné ochranné sexuologické liečenie, ktorým by získal náhľad na svoju

F. a postupne realizoval svoju F. J. v zákonných limitoch. Súd preto vyhodnotil liečbu obžalovaného za
nevyhnutnú a potrebnú.

Súd na tomto mieste pripomína, že hlavným účelom trestného konania nie je hodnotiť, či obžalovaný
trpí sexuálnou úchylkou, ale zistiť, či sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako je mu kladený za vinu. To,

či trpí alebo netrpí sexuálnou úchylkou je determinujúce pre ukladanie ochranného liečenia.

Súd interpretoval závery znalkyne MUDr. Caisovej – Škultétyovej v tom smere, že je dôležitý aj priestor
pri samotnom PPG vyšetrení. Vhodnejšie priestorové podmienky mala znalkyňa MUDr. Caisová –
Škultétyová. PPG miestnosť mala rozdelenú na dve časti, jedna časť je vyšetrovacie lôžko zadelené
paravánom, aby mal dotyčný muž dostatočný priestor na intimitu potom, ako znalkyňa vydala inštrukcie,

pripravila podnety, odišla. K samotnému PPG vyšetreniu v podmienkach väzby súd konštatuje, že
znalkyňa MUDr. Caisová Škultétyová mala vhodnejšie podmienky pre objektívne PPG vyšetrenie, keďže
znalkyňa PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD. sa nachádzala v menšej miestnosti, kde bola prítomná len ona
a blízko aj vyšetrovaná osoba. Znalkyňa PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD. si počas výsluchu podstatne
odporovala v tom, že sama pritom v úvode výsluchu konštatovala, že v miestnosti vyšetrovania nemôže

byť nikto prítomný. Znalkyňa sa odmietla vyjadrovať k situácii, keď sa vyšetrovaný pozrie na obrázok
bokom, alebo nepozerá priamo na tých chlapcov, považovala to za špekulatívne. Súd ďalej podotýka,
že znalkyňa PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD. ukazovala obžalovanému len málo relevantných podnetov
majúcich vzťah ku skutku, čo súd vyhodnotil ako neobjektívny prístup pre formuláciu odborného záveru.

Súdu z výsluchu znalkyne MUDr. Caisovej – Škultétyovej ohľadom spoľahlivosti PPG vyšetrenia
vyplynulo, že je možné PPG vyšetrenie považovať až na 80 % za spoľahlivé, avšak po opakovanom
PPG vyšetrení už muž môže ovplyvniť jeho výsledok tým, že sa pozerá inde, myslí na niečo iné, a preto
sa vyšetrenie neodporúča vykonať viac ako 1x za rok. Z tohto dôvodu súd považuje výsledky znaleckého
skúmania znalkyne PhDr. Mgr. Fortis, PhD. za menej vierohodné, keďže PPG vyšetrenie realizovala ako

druhá znalkyňa v poradí a v relatívne krátkom časovom rozmedzí. Podľa znalkyne PhDr. Mgr. Eleny
Fortis, PhD. sa PPG vyšetrenie môže robiť opakovane a v prípade, ak je metodicky správne, nemá vplyv
na objektivitu vyšetrenia. Znalkyňa citovala odkaz od Weisa Petra, ktorý však len pripustil, že je možné
opakovane urobiť v priebehu terapie vyšetrenie PPG a porovnávať výsledky, či bola terapia úspešná.
Znalkyňa PhDr. Mgr. Fortis, PhD. sa teda nevyjadrila, po akom čase je možné podľa nej zopakovať PPG

vyšetrenie.

SúduzvýsluchuznalkynePhDr.Mgr.Fortis,PhD.vyplynulo,žeznalkyňasaprílišzameralanazisťovanie
štruktúry osobnosti a charakteru obžalovaného, čo však vôbec nebolo podstatou problému, ktorý sa týka
kauzy obžalovaného. Súdu nebolo zrejmé, prečo znalkyňa formulovala závery ohľadom resocializácie

obžalovaného, keď sama predtým konštatovala, že obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou.
Znalkyňa si evidentne odporovala aj vtedy, keď komentovala grafy na č.l. 822-829 a súčasne podotkla,
že sa k inému znaleckému posudku nemôže vyjadrovať, ale môže sa vyjadriť k týmto grafom. Súd pritom
podotýka, že PPG grafy MUDr. Caisovej Škultétyovej boli výsledkom znaleckej činnosti tejto znalkyne.
Znalkyňa PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD. si odporovala aj v tom, že na jednej strane uviedla, že nebude

hodnotiť tieto podnety, je to aj rozmazané, nečitateľné, avšak súčasne konštatovala, že nebola dodržaná
správna metodika vyšetrenia, keďže podľa nej nie je možné vyhodnotiť, na aké podnety obžalovaný
reagoval alebo nereagoval.

Podľa znalkyne PhDr. Mgr. Fortis, PhD. vyhláška nehovorí o tom, že kto určí, či je obžalovaný deviant.

Na otázku, čo v prípade, že niekto trpí úchylkou, či je znalkyňa s ním oprávnená ďalej pracovať, znalkyňa
neodpovedala. Znalkyňa nevysvetlila ani rozdiel medzi pojmom sexuálna úchylka a sexuálna deviácia
z hľadiska pojmu, len uviedla, že je to termínus - technicus zadefinovaný vo vyhláške.

Pre súd bolo dôležité zistenie, že znalkyňa PhDr. Mgr. Fortis, PhD. pripustila, že nemôže urobiť

komplexné sexuologické vyšetrenie, keďže nemôže stanoviť diagnózu a stanoviť liečbu, a to k čomu je
oprávnená, je vykonať sexodiagnostické vyšetrenie v rozsahu, ktorý vykonala. Znalkyňa Fortis priznala,
že k tej komplexnosti chýba somatické vyšetrenie a v prípade zistenia úchylky aj určenie liečby, ktoré sú
ale mimo obsahového vymedzenia znalca zapísaného v zozname znalcov MS SR, v odvetví psychológiasexuality a patria do kompetencie znalca zapísaného v odvetví sexuológia, t.j. konštatovanie ochorenia
v zmysle stanovenia diagnózy a určenia liečby. Súd mal za to, že znalkyňa PhDr. Mgr. Fortis, PhD.
síce realizovala PPG vyšetrenie, avšak nemôže na základe neho určiť diagnózu, nakoľko na to nemá

predovšetkým kompetenciu vyplývajúcu z právnej úpravy.

Súd dedukoval, že PPG vyšetrenie je len pomocné vyšetrenie a len jedna časť z komplexného
vyšetrenia. Komplexné vyšetrenie však urobila MUDr. Caisová - Škultétyová.

Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na vybranú judikatúru najvyšších súdnych autorít, ktoré potvrdzujú,
že psychiatrické znalecké skúmanie je v týchto súvislostiach relevantnejšie než psychologické.

Rozmedzie medzi psychiatrickým a psychologickým posudkom možno všeobecne vidieť v tom, že
jadro otázok riešených psychiatrom spočíva v oblasti psychopatologickej, zatiaľ čo psychológovi je
vyhradená oblasť psychológie páchateľa, ktorého duševný stav je v podstate v norme, a to vo sfére

interpersonálnej, pri rozbore a objasňovaní motivačných faktorov, pri skúmaní subjektívnych podmienok
a príčin trestného jednania páchateľa, psychologických faktorov urýchľujúcich či retardujúcich, resp.
celkom znemožňujúcich proces resocializácie páchateľa (R 41/1976).

Súd ďalej podotýka, že ochranné liečenie je jedným z ochranných opatrení a vzťahujú sa na neho

zásady ukladania ochranných opatrení vymenované v § 35 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Podľa § 35 ods. 5 Tr. zákona platí, že pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou
úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia,
výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Keďže účelom uloženia ochranného
liečenia je liečba obžalovaného, je logické, že aj pre posúdenie potreby uloženia ochranného liečenia

je významnejší znalecký posudok odvolávajúci sa na medicínske poznatky a nie na poznatky z oblasti
psychológie. Znalecký posudok MUDr. Caisovej – Škultétyovej považoval súd z uvedeného dôvodu
za relevantnejší pre posúdenie prípadného uloženia ochranného sexuologického liečenia ambulantnou
formou.

Súdsmieuložiťochrannéliečenienazákladejasného ajednoznačnéhozáveruanienazákladeaspektu
možnosti (eventuality), s ktorou evidentne pracuje znalec odvetvia psychológia sexuality.

Podľa judikatúry platí, že ak boli podané dva znalecké posudky k tej istej otázke, súd je na hlavnom
pojednávaní povinný realizovať dôkaz oboma posudkami, vypočuť spracovateľov oboch posudkov a pri

hodnotení dôkazov a zisťovaní skutočného stavu veci sa s oboma posudkami vysporiadať tak, aby bolo
zrejmé, ktorý z posudkov berie za základ svojho rozhodnutia a z akých dôvodov. (R 11/1987-II).

Aj keď znalkyne mali na hlavnom pojednávaní možnosť odborne na seba reagovať, obe to odmietli
urobiť tvrdiac, že sa znalec nemá vyjadrovať k znaleckému posudku iného znalca, a to nielen zo

svojho odvetvia, ale o to viac z iného odvetvia.

Súčasne súd dáva do pozornosti, že skutočnosť, že dva doposiaľ podané znalecké posudky obsahujú
rôzne závery, nie je sama o sebe dôvodom pre vyžiadanie posudku ústavu. (R 11/1987-III).

Súd podotýka, že znalecké posudky a výsluchy oboch znalkýň nemožno v kontexte zásady voľného
hodnotenia dôkazov ohľadom spáchania skutkov uvedených v obžalobe preceňovať alebo zvláštnym
spôsobom formálne vyzdvihovať, keďže predstavovali len časť mozaiky, ktorú súd potreboval pre
posúdenie toho, či skutky boli spáchané a či ich spáchal obžalovaný. V zmysle judikatúry najvyšších
súdnych autorít súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne

viazaný. (R 40/1972).

Strana obžaloby namietala aj mnohé procesné aspekty trestného konania, konkrétne prípravného
konania. Súd reflektoval argumenty prednesené v záverečnej reči obhajcu JUDr. Ing. Halagana, v jeho
odôvodnení odvolania, ako aj námietky obhajcu Mgr. Paškalu v jeho záverečnej reči a záverečnej reči

obžalovaného.

Namietaná bola napríklad prítomnosť znalca PhDr. Franeka počas výsluchov maloletých poškodených.
Súd poukazuje na to, že prítomnosť psychológa PhDr. Franeka na výsluchoch bola realizovaná najmäz titulu § 135 ods. 1 a 2 Tr. por. To znamená, že PhDr. Franek bol do konania pribratý ako psychológ,
aby zabezpečil svojou prítomnosťou správne vedenie výsluchov, teda riadny a citlivý priebeh výsluchov
maloletých poškodených a zabránil ich prípadnej sekundárnej viktimizácii. To, že pri tvorbe znaleckých

posudkov mohol znalec PhDr. Franek vychádzať parciálne aj zo svojej prítomnosti pri výsluchoch v čase,
keď mal znaleckú činnosť pozastavenú, nespôsobuje nezákonnosť neskôr formulovaných znaleckých
posudkov,keďževdanomčasepôsobilprivýsluchuvpozíciipsychológa,naktorúsazákaznevzťahoval.
Súd dôsledne preskúmal prítomnosť PhDr. Franeka na výsluchoch maloletých poškodených, ktorých
DVD záznamy boli prehrávané a ich prepisy čítané na hlavnom pojednávaní a zistil, že na každom z

uvedenýchvýsluchovbolPhDr.Franekprítomnývprocesnejpozíciipsychológa,akojeuvedenévkaždej
zápisnici o výsluchu maloletých poškodených. Súd podotýka, že PhDr. Franekovi nemalo byť umožnené
pri výsluchoch maloletých svedkoch-poškodených klásť otázky, a preto súd na tieto otázky a odpovede
na ne pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadal.

Súdu z výsluchu znalca k maloletým poškodeným ďalej vyplynulo, že PhDr. Franek vychádzal

pri svojej znaleckej činnosti predovšetkým a najčastejšie z konzultácie s vyšetrovateľkou OR PZ
v Žiline, prítomnosti na výsluchu maloletých svedkov-poškodených na OR PZ v Žiline, záznamu, aj z
kamerového, z preštudovania vyšetrovacieho spisu, zdravotnej dokumentácie poškodeného, výpisu,
znaleckého vyšetrenia poškodeného maloletého na OR PZ v Žiline, etc. Z uvedeného výpočtu je zrejmé,
že prítomnosť znalca (v procesnom postavení psychológa) počas výsluchov maloletých svedkov-

poškodených bola len jedným z podkladov pre jeho znaleckú činnosť.

Znalec pri svojej znaleckej činnosti vychádza z viacerých podkladov, pričom je logické, že medzi
podkladmi sú aj také listiny, ktoré zachytávajú procesný úkon, pri ktorom nemusel byť znalec vôbec
prítomný, keďže znalec má prístup k celému vyšetrovaciemu spisu. Ak teda môže byť podkladom pre

závery znalca činnosť, pri ktorej vôbec musel byť a nebol osobne prítomný, logicky môže byť podkladom
pre závery znalca aj činnosť, na ktorej bol prítomný. Súd opakuje, že znalec bol prítomný na výsluchoch
maloletých-poškodených ako psychológ, teda bol tam prítomný zo zákonného dôvodu a z daných
výsluchov preto mohol vychádzať.

Argument obžalovaného prednesený v záverečnej reči dňa 06.03.2025 ohľadom toho, že PhDr. Franek
nemá už pôsobiť od decembra 2024 v zozname znalcov považuje súd za bezpredmetný, keďže
relevantné bolo to, či bol znalcom ku dňu vypracovania znaleckých posudkov k maloletým svedkom-
poškodeným a pri jeho výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní.

Stranaobhajobyďalejtvrdila,žeznaleckýposudokvovzťahukobžalovanémumalavprípravnomkonaní
vypracovať znalecká organizácia, no vyšetrovateľka vybrala len znalca. Súd sa nestotožnil s týmto
názorom, pretože tento nemá oporu v predmetnej zákonnej úprave, keďže vypracovanie znaleckého
posudku znaleckou organizáciou je len jednou z foriem možného znaleckého skúmania.

Na margo argumentu obhajoby, týkajúceho sa absencie obrazovo-zvukového záznamu z priebehu
poučenia vypočúvaných maloletých poškodených, čo by malo zakladať nezákonnosť daného dôkazu,
súd poukazuje na to, že právne normy výslovne nepožadujú, aby už aj poučenie vypočúvanej osoby bolo
v obdobných prípadoch obrazovo-zvukovo zaznamenané. Z doteraz vykonaných DVD záznamov však
vyplýva, že vyšetrovateľka úvodnými potvrdzujúcimi otázkami na vypočúvaných zisťovala, či dotyční

porozumeli poučeniu z jej strany. Absencia poučenia zachyteného na obrazovo-zvukovom zázname
nemôžesamoosebespochybňovaťkvalitutohtopoučenia–atozvlášťvprípade,keďpočaspoučovania
vypočúvaných osôb boli pri výsluchu prítomní profesionálni právnici na strane obhajoby aj obžaloby –
ktorí mali možnosť absenciu, prípadnú nezákonnosť alebo nekvalitu poučenia namietať a dožadovať
sa nápravy.

Priebeh výsluchov maloletých svedkov-poškodených je zdokumentovaný dvoma formami, podpísanými
zápisnicami o procesnom úkone (o výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov) a kamerovými záznamami.
V zápisniciach o výsluchu maloletých svedkov-poškodených je jasne uvedené, že maloletí svedkovia-
poškodení boli vyšetrovateľom poučení v zmysle špeciálneho poučenia pre osoby mladšie ako 18 rokov,

ktoré zvlášť podpísali, následne zvlášť podpísali aj vyjadrenie osoby mladšej ako 18 rokov k poučeniu
a do tretice vždy podpísali aj záver zápisnice, kde sa výslovne (okrem iného) uvádza, že ich výpoveď sa
zakladá na pravde, k výpovedi neboli nikým ovplyvnení a ani donútení. Štvrtýkrát je poučenie potvrdené
na samotných kamerových záznamoch, kde maloletí svedkovia-poškodení odpovedali, že porozumelicelému poučeniu, ktoré im vyšetrovateľ vysvetlil. Akékoľvek spochybňovanie poučenia preto považuje
súd za nepodložené.

Súd konštatuje, že z priebehu samotných výsluchov maloletých svedkov-poškodených, ktoré bol
realizované kontradiktórne za prítomnosti obhajcu, vyplýva, že k poučeniu svedkov - maloletých
poškodených reálne došlo, keďže absenciu poučenia nikto nenamietal a maloletí-poškodení
vždy odpovedali, že poučeniu porozumeli. Rovnako nikto nenamietal kvalitu daného poučenia a
preto z absencie časti obrazovo-zvukového záznamu zaznamenávajúceho samotný akt poučenia

vyšetrovateľkou nemožno vyvodzovať nedostatočnú kvalitu poučenia a to platí zvlášť, ak sa výsluchu
zúčastnili viacerí profesionálni právnici s rozdielnymi procesnými záujmami v trestnom konaní.

Strana obhajoby namietala aj to, že vyšetrovateľka mala údajne klásť poškodeným pri ich výsluchu
kapciózne a sugestívne otázky. K uvedenému súd konštatuje, že výsluch maloletej osoby je vždy
špecifický, keďže maloleté osoby nechápu na prvýkrát zmysel kladených otázok v takej miere ako

dospelí svedkovia, a preto musia mať kladené otázky viac explanačný (vysvetľovací) charakter. Súd
podotýka, že obhajca obžalovaného prítomný pri výsluchoch mal vždy možnosť namietať zákonnosť
otázok a túto možnosť obhajca obžalovaného nevyužil a tieto otázky nenamietal, čo vyplýva zo zápisníc
a doslovných prepisov výsluchov.

Súd nevyhodnotil žiadnu otázku, ktorá bola položená maloletým svedkom-poškodeným, že by jej cieľom
malo byť navádzanie maloletých-svedkov poškodených na výpoveď, ktorá by vyhovovala orgánom
činným v trestnom konaní. Maloletí zásadne nechápu dostatočne zmysel trestného konania, spravidla
ani nemusia chápať dôvod kladenia konkrétnych otázok a nedokážu rozlíšiť dôležité skutočnosti v
ich výpovedi od nepodstatných, a preto si vedenie výsluchu u maloletých svedkov (aj za prítomnosti

psychológa) vyžaduje istú mieru usmerňovania výpovede, ktorá pri dospelých svedkoch nie je
nevyhnutná. Súd má za to, že kontradiktórne vedenie výsluchu maloletých svedkov-poškodených
vypočutých vo veci obžalovaného B. splnilo svoj účel, keď všetky kladené otázky boli podrobené kontrole
zo strany obhajoby.

Strana obhajoby namietala aj to, že sa PhDr. Franek v prípravnom konaní vyjadril ohľadom
pravdepodobnosti spáchania skutku, čo má spôsobovať nezákonnosť všetkých jeho znaleckých
posudkov v tejto veci. Na hlavnom pojednávaní bolo z č.l. 415 spisu oboznámené predbežné vyjadrenie
znalca PhDr. Andreja Franeka, v ktorom sa uvádza, že znalec sa zúčastnil výsluchov maloletých H. I., D.
B., F. K., B. A., B. J. a J. D. a na základe dlhoročných skúseností v oblasti mravnostnej trestnej činnosti

znalec konštatoval, že je veľmi pravdepodobné, že sa skutok stal. Súd vyhodnotil túto výhradu strany
obhajoby za neopodstatnenú, keďže podľa súdu nemala vplyv na vypracovanie záverov znaleckých
posudkov poškodených a navyše spomenutý výrok o pravdepodobnosti nie je definitívnym hodnotiacim
záverom,keďžepravdepodobnosťvňomniejeanilenkvantifikovaná.Súdmázato,žeznalecodpovedal
na otázku, ktorá mu bola položená, s primeranou mierou opatrnosti. Súd opakuje, že predmetný listinný

dôkaz nebral do úvahy pri formovaní svojho záveru o tom, či sa skutky stali, či majú znaky trestných
činov a či ich spáchal obžalovaný.

Nad rámec súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti judikatórny názor NS SR, ktorý sa v tejto súvislosti
vyjadrilnasledovne:“Znaleckýposudoknemožnobezďalšiehoodmietnuťibapreto,žeznalecnadrámec

svojho oprávnenia a v rozpore s ustanovením § 145 TP hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy
alebo rieši právne otázky. Skutočnosť, že znalec zaujme vo svojom posudku stanovisko aj k otázke,
ktorej zodpovedanie prislúcha výhradne súdu, nerobí tento posudok celkom nepoužiteľným, pokiaľ
obsahuje odborné poznatky a zistenia, z ktorých znalec také závery urobil a ktoré súčasne umožňujú
súdu, aby si totožný alebo iný záver o takej otázke urobil sám.” (R 82/2001).

Súd reflektoval aj argument obhajoby ohľadom údajnej nezákonnosti vyšetrenia znalkyne MUDr.
Caisovej –Škultétyovej (str. 29 odôvodnenia odvolania). Súd nepovažuje postup znalkyne, ktorej
asistovala iná osoba pri technickom zázname a zápise, za dôvod nezákonnosti vyšetrenia, keďže žiadny
normatívny právny akt (vrátane zákona) takýto postup nezakazuje. Znalecké vyšetrenie obžalovaného

vykonávala osobne a garantovala jeho odbornosť znalkyňa MUDr. Caisová-Škultétyová a uvedené nikto
zo strán nespochybnil.Súd mal za to, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a aj po reflexii námietok obhajoby,
bolo dostatočne preukázané, že skutky uvedené v obžalobe sa stali, majú znaky trestných činov a že
ich spáchal obžalovaný. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu

vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré komplexne
a spoľahlivo dokazujú spáchanie skutkov obžalovaným.

Súd nestranne a objektívne vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného, a to jednotlivo, ako aj v ich komplexných súvislostiach. Zmysluplná alternatíva

skutkového deja k obžalobnej verzii nebola v konaní preukázaná. Súd má za to, že v konkrétnej trestnej
veci neexistujú žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali inú verziu, teda verziu obžalovaného.

Trestné činy, ktorých podstata spočíva v sexuálnych atakoch, spravidla nemajú veľa svedkov, a preto
je možné skutkový dej rekonštruovať zásadne len z výpovedí útočníka a jeho obetí. Dovolávanie
sa množstva ďalších priamych dôkazov v takýchto prípadoch považuje súd svojím spôsobom za

iracionálne.

Skutok bol súdom právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. g) a písm. j) Tr. zák. a prečin sexuálneho
zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Subjektom spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
môže byť ktokoľvek. Subjektívna stránka vyžaduje úmysel, pričom ten sa musí vzťahovať aj na vek
poškodenej osoby. Obžalovaný je subjektom trestne zodpovedným, a to tak z hľadiska veku, ako aj
príčetnosti (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že obžalovaný by pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať
protiprávnosť svojho konania, alebo ovládať svoje konanie). Objektom tohto trestného činu je ochrana
mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred rozličnými útokmi na ich sexuálnu
nedotknuteľnosť. Objektívna stránka uvedeného trestného činu mala v tomto prípade spočívať v tom,
že páchateľ osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužije, pričom čin spácha

závažnejším spôsobom konania.

Subjektom spáchania prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák. môže byť
ktokoľvek. Subjektívna stránka vyžaduje úmysel, pričom ten sa musí vzťahovať aj na vek poškodenej
osoby. Obžalovaný je subjektom trestne zodpovedným, a to tak z hľadiska veku, ako aj príčetnosti (tak v

prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že
obžalovaný by pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho
konania, alebo ovládať svoje konanie). Objektom tohto trestného činu je ochrana ľudskej dôstojnosti
a slobody rozhodovania v sexuálnych vzťahoch. Objektívna stránka predmetného trestného činu má
spočívať v tom, že páchateľ dieťa iným spôsobom sexuálne zneužije, ak zneužije uznané postavenie,

ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa.

Podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. platí, že kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť
rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije a spácha čin závažnejším spôsobom
konania, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

Osoba mladšia ako pätnásť rokov je osoba do dňa, ktorý predchádza jej pätnástym narodeninám. V
súvislosti so spáchaným trestným činom nezáleží na pohlaví osoby, jej sexuálnej vyspelosti, ani na jej
prípadnom súhlase s konaním páchateľa. Súlož aj iný spôsob sexuálneho zneužívania zákon kladie na
jednu úroveň a nie je rozdiel, akým konaním k pohlavnému zneužitiu došlo. Nevyžaduje sa pritom, aby

u páchateľa došlo k sexuálnemu uspokojeniu.

Za iný spôsob sexuálneho zneužitia sú považované spravidla intenzívnejšie zásahy do sexuálnej
sféry jedinca, ako napr. ohmatávanie pohlavných orgánov, pŕs, bozkávanie prirodzenia. Jednorazové
letmé dotyky cez odev však zrejme nemôžu byť kvalifikované ako trestný čin (pohlavného) sexuálneho

zneužívania. (R 17/1982, č. 17/1982 sb. Rozh., Zhodnocení poznatků o soudní praxi při rozhodování
o trestných činech proti lidské důstojnosti podle oddílu druhého hlavy osmé zvláštní části trestního
zákona -Trestní kolegium Nejvyššího soudu ČSSR z 19. 1. 1982 č. Tpjf 158/80.)Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas. Aplikačná prax chápe páchanie trestnej činnosti po dlhší čas ako jej páchanie po dobu
viacerých mesiacov.

Podľa § 138 písm. g) Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu
využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti.

Podriadenosť môže vyplývať najmä z pracovných vzťahov, služobných vzťahov alebo iných fakticky

nerovných vzťahov ako napr. vzťah študent (žiak) – učiteľ, zamestnanec – nadriadený zamestnanca
(vedúci zamestnanec), zverenec – tréner, a pod.

Podľa § 138 písm. j) Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu na
viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. sa viacerými osobami na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

Podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák. platí, že kto pohne dieťa k mimomanželskej súloži alebo ho iným
spôsobom sexuálne zneužije, ak zneužije uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo
vplyvu na dieťa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 127 ods. 1 Tr. zák. sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. platí, že poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. platí, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. platí, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. platí, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno

v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. platí, že trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,

na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. platí, že trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
športovým odborníkom je a) tréner a inštruktor športu, b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť
v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu, c) fyzická osoba
vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športovéhozväzu, d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a
predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť, e) kontrolór športovej organizácie (ďalej
len „kontrolór“), f) funkcionár športovej organizácie, g) dopingový komisár.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 platí, že ambulantnú formu ochranného
liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti
možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len
ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu

páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná
forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste
odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. platí, že ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody

vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a
identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Tr. por. súd vykonané dôkazy
hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia každý jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti a dospel
kzáveru,žeobžalovanýsadopustilskutkovtak,akosúuvedenévskutkovejvetetohtorozsudkuanaplnil
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. g) a písm. j) Tr. zák. a v bode 2) a prečinu sexuálneho
zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Konanie obžalovaného vymedzené v bode 1) súd po aplikácii vymedzených právnych ustanovení
Trestného zákona kvalifikoval ako konanie, ktorým obžalovaný osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným

spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách, po
dlhší čas a využitím podriadenosti).

Súd mal za preukázané, že sexuálne obťažovanie v bode 1) obžalovaný páchal na H. I., B. J., D. B., F.
K., B. A., J. D., H. B. a L. G., teda celkovo na ôsmich maloletých poškodených. Je preto evidentné, že

obžalovaný sexuálne obťažoval viaceré osoby, keďže podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. sa viacerými osobami
rozumejú najmenej tri osoby.

Súd mal ďalej za preukázané, že sexuálne obťažovanie maloletých poškodených sa dialo dlhodobo.
Napríklad zo správy ÚPSVaR k H. I. na čl. 580 súdu vyplynulo, že sa to dialo veľakrát, cca 4 roky. Zo

správy ÚPSVaR k J. D. na čl. 597 súdu vyplynulo, že pri pohovore maloletý poškodený uviedol, že v čase
futbalových tréningov, to najmä pred tréningom a po tréningu obchytkával tréner maloletých chlapcov
v jeho kancelárii alebo v šatni, malo sa to diať dvakrát týždenne po dobu cca 3-4 roky. Aj z výpovede A.
I. súdu vyplynulo, že jej J. mal. H. I. mal uviesť, že sa mu to stalo veľakrát, diať sa to malo asi 4 roky.
Z výpovede mal. pošk. B. A. súdu vyplynulo, že sa obťažovanie stalo veľakrát, možno tak 5-10. Pod

gate, ale aj na nohavice to bolo tiež veľa, ale asi tak narovnako. Naposledy to robil, ešte keď maloletý
poškodený trénoval, ešte v septembri 2022.

Ďalej bolo preukázané, že obžalovaný na základnej škole vystupoval vo vzťahu k maloletým
poškodeným ako učiteľ k svojim žiakom resp. ako tréner futbalu k svojim zverencom. Z podstaty výkonu

týchto pracovných pozícií resp. funkcií vyplýva, že maloletí poškodení ako žiaci resp. zverenci boli ku
obžalovanému vo vzťahu podriadenosti.

Z uvedeného vyplýva, že súd považoval za opodstatnené zmeny skutkovej vety v bode 1) a stotožnil sa
aj so zmenenou právnou vetou, keď súd vyhodnotil, obžalovaný osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným

spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda na viacerých osobách
(§ 138 písm. j/ Tr. zák.), po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Tr. zák) a využitím podriadenosti (§ 138 písm. g/
Tr. zák.). V bode 1) obžaloby teda obžalovaný spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. g) a písm. j) Tr. zák.Konanie obžalovaného vymedzené v bode 2) súd po aplikácii vymedzených právnych ustanovení
Trestného zákona kvalifikoval ako konanie, ktorým obžalovaný dieťa iným spôsobom sexuálne zneužil

tým, že zneužil uznané postavenie, ktoré vyplývalo z dôvery, autority a vplyvu na dieťa. Obžalovaný
vystupoval vo vzťahu k poškodenému F. K. ako tréner futbalu k svojmu zverencovi. Z podstaty výkonu
tejto funkcie vyplýva, že uvedené postavenie je založené na vzťahovej väzbe, ktorá je založená na
dôvere, autorite dospelej osoby (futbalového trénera) a výchovnom vplyve trénera na dieťa. Spáchaním
protiprávnej činnosti voči F. K. obžalovaný toto svoje uznané postavenie zneužil.

Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že dané skutky spáchal práve
obžalovaný, ktorý pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., o čom svedčí tak spôsob
spáchania skutkov, ako aj ich okolnosti. Súčasne bola preukázaná objektívna stránka, ako aj porušenie
objektov oboch trestných činov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z viacerých zákonných kritérií. Podľa § 34 ods. 4 Tr.
zák. platí, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. platí, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Súd v prvom rade dáva do pozornosti, že trest ukladal obžalovanému podľa Trestného zákona
účinného do 06.08.2024 z dôvodu, že ukladanie trestu podľa súčasného právneho stavu nepovažoval u
obžalovaného za priaznivejšie, keďže bral do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
j) Tr. zák. (vedenie riadneho života).

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol
o uložení ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou podľa právneho stavu účinného po
06.08.2024.

Súd právne kvalifikoval skutky uvedené v obžalobe ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. g) a písm. j) Tr. zák. a v bode 2) ako
prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za skutok, právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Tr. zák. trestný kódex vo svojej osobitnej časti ustanovuje sadzbu 7 až 12 rokov, t.j. 84 mesiacov až
144 mesiacov.

Súduosobyobžalovanéhopriurčovanídruhuavýmerytrestuvzhliadoltiežnapomeramieruzávažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd bral u obžalovaného do úvahy poľahčujúcu okolnosť

upravenú § 36 písm. j), teda to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Ako priťažujúca okolnosť bola u obžalovaného zistená okolnosť uvedená v ust. § 37 písm. h) Tr. zák.,
teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak s ohľadom na právnu kvalifikáciu jeho konania
a povinnosť súdu ukladať obžalovanému trest odňatia slobody pri aplikácii tzv. asperačnej zásady, túto

okolnosť súd nevyjadril vo výroku o treste a ani ju neaplikoval.

Vzhľadom na to, že súd u obžalovaného neaplikoval žiadnu priťažujúcu okolnosť, prevážil u neho pomer
poľahčujúcich okolností, a preto súd musel aplikovať § 38 ods. 3 Tr. zák. V dôsledku aplikácie § 38
ods. 3 Tr. zák. došlo u obžalovaného k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby na 124 mesiacov (1/3 z

rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou). Aplikáciou asperačného pravidla podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.,
teda zvýšením hornej hranice o 1/3 zo 124 mesiacov, došlo k navýšeniu hornej hranice na výslednú
hodnotu 165 mesiacov a 10 dní.Z hľadiska osoby obžalovaného súd vyhodnotil, že ide o osobu, ktorá doposiaľ požívala vždy dobrej
povesti. V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam a v evidencii správnych deliktov
a priestupkov má len jeden záznam za menej závažné porušenie právnych noriem. Aj najaktuálnejšia

hodnotiaca správa z ÚVV Ilava, kde vykonáva obžalovaný väzbu, vyznela na obžalovaného kladne, jeho
správanie súd vyhodnotil ako bezproblémové. Zo správy riaditeľa školy B. I. k osobe obžalovaného ako
zamestnanca vyplynulo, že obžalovaný je zamestnancom ZŠ s MŠ D. F. G. od 26.08.2019, pričom patrí
k najlepším pedagógom školy, riaditeľ ho hodnotil ako výborného učiteľa a vyjadril sa, že patrí k hlavným
pilierom pedagogického zboru, je spoľahlivý, svoje povinnosti si plní zodpovedne, je obľúbený medzi

žiakmi a rodičmi. Do okamihu sťažnosti ohľadom sexuálneho zneužívania sa riaditeľovi školy na neho
nikdy nesťažoval, ani žiaci ani rodičia, táto skutočnosť je pre riaditeľa školy veľmi šokujúca a ťažko
uveriteľná. Súdu vyplynulo, že osoba obžalovaného bola v jeho zamestnaní hodnotená veľmi pozitívne,
v podobnom kladnom duchu sa o obžalovanom vyjadril aj predseda ŠK F. G. N. D. E..

Súd bral do úvahy, že trestnoprávnymi sankciami sú tresty a aj ochranné opatrenia. Ohľadom výmery

trestu súd uvádza, že závažnosť trestnej činnosti obžalovaného podľa súdu konkrétne spočíva v kvantite
útokov, ktoré, ako niektorí svedkovia-poškodení uviedli, často ani nedokázali presne spočítať (malo ísť
podľa niektorých z nich aj o desiatky útokov). Keďže k útokom malo podľa svedkov - poškodených
dochádzať opakovane, v dlhom časovom rozmedzí (aj niekoľko rokov), súd identifikoval prítomnosť
znaku istej schématickosti v konaní obžalovaného. Súd bral tiež na zreteľ dĺžku preukázaného obdobia

páchania trestnej činnosti, istú formu jej utajenosti a v neposlednom rade tiež fakt, že v procesnom
postavení poškodených vystupujú viaceré maloleté osoby.

Súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jej nápravy

a skutočnosť, že pred spáchaním súdených trestných činov viedol riadny život usporiadaného občana,
na dosiahnutie účelu trestu uloženie tohto druhu trestu je postačujúce. Takto uložený trest považoval
súd za zákonný a primeraný, napĺňajúci znaky individuálnej, ako i generálnej prevencie.

Súd pri výmere treste bral do úvahy aj charakter daných útokov, počet útokov, ako aj status útočníka

a status poškodených osôb (dospelý – maloletý, možná zraniteľnosť osoby a schopnosť jej obrany
voči útoku, veľký počet poškodených). Súd vnímal zásadný rozdiel medzi prípadmi, keď by šlo napr.
o ojedinelý útok voči jednému poškodenému a prípadu konania obžal. B., ktoré vykazuje vo všetkých
spomenutých znakoch oveľa vyšší stupeň závažnosti protiprávneho konania, ako aj vyšší počet útokov.

Objektom páchania trestnej činnosti obžalovaného sa stali maloleté osoby, ktoré sa vzhľadom na
svoj vek a nedostatočné životné skúsenosti spravidla nedokážu efektívne brániť správaniu zo strany
páchateľov sexuálnych trestných činov a to zvlášť, ak sú páchateľmi dospelé osoby. Právny
poriadok Slovenskej republiky preto poskytuje maloletým osobám výraznú špecifickú ochranu nielen
trestnoprávnymi kódexmi, ale aj ďalšími právnymi predpismi.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené kritériá súd považoval za primeraný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov. Súd má za to, že takto uložený trest adekvátne reflektuje okolnosti
spáchaného skutku, mieru nebezpečnosti konania obžalovaného, ako aj osobu obžalovaného, je
spravodlivý a dostatočný na to, aby splnil účel sledovaný trestným kódexom. Uvedeným trestom by

mala byť podľa súdu zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia avšak
nevyhnutne spojená s jeho liečbou, mala by zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Súčasne je súd presvedčený, že dostatočne zohľadnil aj prvok generálnej prevencie spočívajúci
vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania podobných trestných činov.
Súd nepovažoval za nevyhnutné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v blízkosti hornej hranice

upravenej trestnej sadzby, a to predovšetkým z dôvodu, že skutky spáchané obžalovaným nezanechali
podľa PhDr. Andreja Franeka na poškodených negatívne následky, a to na žiadnom z nich. Ak by takéto
negatívne následky boli zistené, súd by považoval za potrebné ukladať dvojciferný nepodmienečný trest
odňatia slobody.

Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a výchovy. Podľa
súdu uložený trest bude v dostatočnej miere zohľadňovať oba prvky. Všeobecne treba uviesť, že trestný
kódex vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkýmvtom,abysatrestnéčinybuďvôbecnepáchali,alebopáchalivčonajmenšejmiere.Ochranaspoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený trestný kódex a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú
orientáciu spoločnosti.

Aj z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu tvorí jednotu, lebo sa musí
vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s
ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov.

Ohľadom vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody súd uvádza, že podľa § 48 ods. 2 Tr.
zák. platí, že súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovaný nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a preto súd rozhodol
o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému súd uložil aj trest zákazu činnosti športového odborníka
podľa § 6 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe vo vzťahu k osobám mladším 18 rokov v trvaní 10 rokov,
keďže podstatná časť skutkov bola spáchaná v súvislosti s výkonom tejto činnosti. Súd určil maximálnu
výmeru tohto trestu najmä z preventívneho dôvodu, aby čo najviac ochránil najzraniteľnejších členov

spoločnosti, osoby mladšie ako 18 rokov.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, obžalovanému súd uložil ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou, keďže nevyhnutnosť jeho uloženia jednoznačne vyplynula
aj z výsluchu znalkyne MUDr. Caisovej – Škultétyovej. Obžalovaný je podľa tejto znalkyne D. J. B. –

A. P., G. R.. N. R. Y. P.. Z výsluchu tejto znalkyne súdu vyplynulo, že u obžalovaného je predmetná
liečba potrebná.

Vo výrokoch ohľadom náhrady škody súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. mal. poškodeného H., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. XXX/XX, F. G., mal. poškodeného B., nar. XX.XX.XXXX v C.,

trvale bytom H. XXX/XX, F. G. a mal. poškodeného D., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. XXX/
X, F. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Súd mal totiž za to, že by na
rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však už
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Len demonštratívne súd uvádza, že súd nemal za
preukázané a zdokumentované napr. ceny pohonných hmôt, presné absolvované trasy medzi bydliskom

poškodených a Detským advokačným centrum Náruč, presné prejdené vzdialenosti, atď. Uvedené fakty
súdpotrebovalnapresnévyčíslenieškodyatietofaktymalibyťpodľasúdupreukázanéanielentvrdené.
Nárok v adhéznom konaní má byť dostatočne preukázaný podobne, ako je tomu v civilnom súdnom
konaní.

Súd v rámci adhézneho konania nerozhodoval o nároku zvyšných maloletých poškodených na náhradu
škody, keďže si nárok na náhradu škody ani jeden z nich prostredníctvom svojho zákonného zástupcu
neuplatnil. Rovnako si nárok na náhradu škody neuplatnil ani poškodený F. K..

K dôvodom uvádzaným obhajcom obžalovaného a obžalovaným v záverečnej reči dňa 23.10.2024,

ako aj 06.03.2025 súd stručne poznamenáva, že sa ani s jedným z týchto argumentov nestotožnil
a vysporiadal sa s nimi v predošlých častiach odôvodnenia rozsudku.
S ohľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

2 55T/4/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do
15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku).
V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného

poriadku);
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2

Trestného poriadku);
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obž. pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli
(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku);

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku);
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku);
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.