Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/206/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201896
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5921201896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E., okr. Ružomberok, t.č.
bytom F. XX, F., okr. C., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Miroslav Koníček, advokát, so sídlom

A. Bernoláka 6, Ružomberok a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, E. A., okr.
G., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Peter Svrček, advokát, so sídlom A. Medveckého 1503/1,
Ružomberok, za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. RK-11P/144/2021–1257 zo dňa 01.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku V. m e n í tak, že u p r a v u j e styk otca s mal.
dieťaťom nasledovne:
Prechodná úprava styku platná do 30.11.2025:
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každú párnu sobotu v kalendárnom roku od
13:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky.
Úprava styku platná od 01.12.2025:

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každý párny víkend v kalendárnom roku od
soboty 12:00 hod. do nedele 15:00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka j e p o v i n n á mal. dieťa odovzdať otcovi každú prvú párnu sobotu v mesiaci v mieste
trvalého bydliska otca mal. dieťaťa a po ukončení realizácie prevziať mal. dieťa taktiež v mieste trvalého
bydliska otca mal. dieťaťa.
Otec mal. dieťaťa j e p o v i n n ý prevziať mal. dieťa každú druhú párnu sobotu v mesiaci v mieste
aktuálneho bydliska mal. dieťaťa a jeho matky a po ukončení realizácie styku vrátiť mal. dieťa matke v

mieste aktuálneho bydliska mal. dieťaťa a jeho matky.
Rodičia s ú p o v i n n í sa navzájom informovať o závažných skutočnostiach, ktoré bránia realizácii
styku bezprostredne po ich zistení, resp. vzniku najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku.
Matka j e p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk umožniť. V prípade
nemožnosti realizácie styku z dôležitých a závažných dôvodov na strane matky alebo mal. dieťaťa,
matka je povinná umožniť otcovi mal. dieťaťa styk v náhradnom termíne, ktorý sa musí uskutočniť do

30 dní od neuskutočnenia styku.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch VI., VII. o trovách štátu a o povinnosti matky a otca nahradiť
trovy konania štátu v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j
e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zveril mal. A. B. do osobnej starostlivosti matky.
Podľa výroku II. obaja rodičia budú maloleté dieťaťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných

veciach.
Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške po 190,-
Eur mesačne vždy do konca každého kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa
výživné poskytuje k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc od 12.04.2024 .
Podľa výroku IV. zameškané výživné od 12.04.2024 do 31.07.2024 vo výške 327,- Eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 30.09.2024.

Výrokom V. upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že
- počas prechodnej úpravy styku platnej do 31.12.2024 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A.
každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 13:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky;
- podľa úpravy styku platnej od 01.01.2025 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý párny
víkend v kalendárnom roku od soboty 12:00 hod. do nedele 15:00 hod. bez prítomnosti matky.

Matka je povinná maloleté dieťaťa odovzdať otcovi každú prvú párnu sobotu v mesiaci v mieste trvalého
bydliska otca mal. dieťaťa a po ukončení realizácie prevziať mal. dieťa taktiež v mieste trvalého bydliska
otca mal. dieťaťa.
Otecmal.dieťaťajepovinnýprevziaťmal.dieťakaždúdruhúpárnusobotuvmesiacivmiesteaktuálneho
bydliska mal. dieťaťa a jeho matky a po ukončení realizácie styku vrátiť mal. dieťa matke v mieste

aktuálneho bydliska mal. dieťaťa a jeho matky.
Rodičom uložil povinnosť navzájom sa informovať o závažných skutočnostiach, ktoré bránia realizácii
styku bezprostredne po ich zistení, resp. vzniku najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku.
Matke uložil povinnosť mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk umožniť. V prípade nemožnosti
realizácie styku z dôležitých a závažných dôvodov na strane matky alebo mal. dieťaťa, matka je

povinná umožniť otcovi mal. dieťaťa styk v náhradnom termíne, ktorý sa musí uskutočniť do 30 dní od
neuskutočnenia styku.
Výrokom VI. priznal okresný súd štátu voči otcovi mal. dieťaťa náhradu trov konania vo výške 1012,41
Eur, ktorú je povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného
súdu Liptovský Mikuláš.

Výrokom VII. priznal štátu voči matke mal. dieťaťa náhradu trov konania vo výške 573,18 Eur, ktorú je
povinná zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Liptovský
Mikuláš.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa 16.11.2021 podaný návrh otca
maloletého dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým sa domáhal zverenia

maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti voči maloletému
dieťaťu zo strany matky, ako aj úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, na jednotlivé konania
o návrhoch otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými pred začatím konania, ako aj v
priebehu konania vo veci samej, okresný súd dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, na vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach vyjadreniami a

výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Ružomberok, znaleckými
posudkami, výsluchom svedka, správami z NOSKO centrum, správami z prešetrenia pomerov, ďalšími
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli a z neho zistený skutočný stav veci, ktorý právne
posúdil za aplikácie § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods.
1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

2. Pokiaľ išlo o úpravu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, potreba ktorej vyplynula z preukázanej
skutočnosti, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, okresný súd sa nestotožnil s návrhom otca,
ktorý navrhol zveriť mal. dieťa do jeho osobnej starostlivosti a rozhodol o zverení mal. dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky, ktorú vyhodnotil ako úpravu, ktorá je v najlepšom záujme maloletého

jednak vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, vyhrotené vzťahy medzi rodičmi, vzdialenosť súčasného
bydliska matky a maloletého dieťaťa od bydliska otca, ale najmä vzhľadom na skutočnosť, že
matka už viac ako dva roky zabezpečuje výlučnú celodennú starostlivosť o maloletého riadnym
spôsobom a zodpovedne, najmä vzhľadom na zdravotné problémy mal. dieťaťa. Okresný súd mal
preukázané,žematkarešpektuješpeciálnepotrebymaloletéhodieťaťa,absolvujesnímvšetkypotrebné

vyšetrenia, riadi sa odporúčaniami lekárov, študuje a vyhľadáva si informácie, aby mohla byť čonajviac nápomocná maloletému dieťaťu začleniť sa do bežného života, pričom poskytovanie náležitej
starostlivosti o maloletého zo strany matky potvrdil aj kolízny opatrovník. Rovnako zo znaleckých
posudkov vypracovaných v konaní vyplynul pre okresný súd záver, že matka sa javí ako vhodnejší

rodič na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súd prvej inštancie pripustil, že matka
nie úplne rešpektuje postavenie otca v živote maloletého dieťaťa, v priebehu dlhotrvajúceho konania
prejavila však snahu poskytnúť otcovi priestor v domácnosti, v ktorej momentálne žije pre stretnutie sa
s maloletým, pričom poukázal na to, že ani otec nie je osobou, ktorá by rešpektovala postavenie matky
v živote ich spoločného dieťaťa.

3. Okresný súd poukázal na to, že súčasťou riadneho zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa je
aj rešpektovanie úlohy druhého rodiča v živote dieťaťa. Toto však podľa okresného súdu absentuje u
oboch rodičov, a preto rodičov upozornil, že v prípade, ak sa navzájom nebudú rešpektovať a nebudú
rešpektovať postavenie druhého rodiča v živote svojho dieťaťa, môže to mať výrazne negatívny vplyv
na maloleté dieťa a v krajnom prípade to môže mať za následok aj zmenu zverenia maloletého dieťaťa

do starostlivosti toho z rodičov, ktorý práva druhého rodiča rešpektuje. Vo vzťahu k matke, okresný súd
zdôraznil, že zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti rodičovské práva otca, ako druhého rodiča,
nezanikajú, ani sa neobmedzujú, preto to, že dieťa bude zverené matke neznamená, že sa maloletý
s otcom nebude stretávať. Zároveň okresný súd vyslovil apel aj voči otcovi maloletého dieťaťa, aby
rešpektoval postavenie matky v živote dieťaťa so špecifickými potrebami.

4. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach ponechal okresný súd obom
rodičom, nakoľko nezistil také skutočnosti, ktoré by mali za následok obmedzenie niektorého z rodičov
v týchto základných právach.

5. Pokiaľ išlo o úpravu vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, okresný súd zdôraznil, že
ide o zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť.
Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem a môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad
bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako

peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd buď autoritatívnym
rozhodnutím alebo schválením rodičovskej dohody. Zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa má prednosť
pred inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Okresný súd konštatoval, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa, nedošlo k dohode pokiaľ ide o výšku
výživného. Otcovi sa zdalo ako primerané výživné vo výške 150,- Eur mesačne, matka žiadala uložiť
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250,- Eur mesačne. Po zvážení
všetkých skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, okresný súd uložil otcovi, ktorému dieťa do

osobnej starostlivosti nezveril, povinnosť prispievať na výživu výživným vo výške 190,- Eur mesačne, a
to od 12.04.2024 (pričom pri dátume počiatku určenia vychádzal z návrhu matky). Pri rozhodnutí o výške
vyživovacej povinnosti prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, za ktoré považoval bežné
potreby maloletého na stravu, odev, hygienu a náklady na bývanie v rozsahu potrieb detí porovnateľného
veku a zvýšených výdavkov na zabezpečovanie zdravotnej, psychologickej a terapeutickej starostlivosti,

namajetkovépomerymatkyaotcamaloletého,najmänacestovnéapoplatkyzaterapie,ďalejnaosobnú
starostlivosť o maloletého a jeho zdravotný stav. Konštatoval, že osobnú starostlivosť o maloletého
vykonáva výlučne matka a intenzita styku otca s maloletým tak, ako o ňom rozhodol okresný súd,
neodôvodňuje jej zohľadnenie pri určení výšky výživného

7. Ohľadne príjmu otca mal okresný súd preukázané, že otec v priebehu konania na súde prvej
inštancie(obdobiepribližnetrochrokov),viackrátmenilzamestnanie,atoväčšinounazákladevlastného
rozhodnutia, preto nebolo možné jednoznačne určiť jeho priemernú mzdu za posledný rok. Podľa
okresného súdu však bolo nepochybné, že otec je schopný pracovať a nájsť si prácu a nebola zistená
ani jeho prípadná znížená pracovná schopnosť, preto pre účely určenia výšky výživného vychádzal z

najvyššej mzdy, ktorú otec dosiahol za posledný rok (v spoločnosti Kaufland Slovensko, v. o. s. mzda
za celý odpracovaný mesiac máj 2024 vo výške 904,32 Eur, resp. 974,88 Eur vrátane príspevku na
stravovanie a príspevkov na udržiavanie odevov). Otec potvrdil, že aj v novej práci bude dosahovať
porovnateľný príjem, t.j. okolo 900,- Eur mesačne.8. Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti okresný súd prihliadol na metodiku určovania výživného,
tzv. tabuľkové výživné, podľa ktorej by malo výživné na jedno mal. dieťa, pri jednej vyživovacej povinnosti

rodiča, vo veku 6 - 9 rokov, resp. dieťa navštevujúce 1. stupeň základnej školy (za zohľadnenia, že
maloletý nastupuje od 01.09.2024 do základnej školy), predstavovať 20% zo mzdy povinného rodiča,
čo by v danom prípade predstavovalo 180,- Eur – 190,- Eur mesačne. Okresný súd sa priklonil k hornej
hranici - 190,-Eur, s prihliadnutím na odôvodnené zvýšené výdavky maloletého, vznikajúce v súvislosti
s jeho zdravotným stavom, najmä zvýšené náklady na cestovanie za lekármi a odbornými vyšetreniami,

terapiami a zvýšené náklady na lieky, osobitosti pri stravovaní, potreby zvýšenej hygieny a nemožnosť
matky sa zamestnať z dôvodu nevyhnutnej 24-hodinnovej starostlivosti o syna. Napriek tomu, že matka
riadne nepreukázala výdavky maloletého, išlo väčšinou však o výdavky všeobecne známe (strava,
ošatenie, drogéria, kozmetika, náklady na bývanie, lieky), ktoré neboli medzi rodičmi sporné, preto
mohol stanoviť výživné v určenej výške, aj bez predloženia konkrétnych bločkov, faktúr a dokladov.
Konštatoval, že doklady k absolvovaným a odporúčaným terapiám matka predložila.

9. Vyživovaciu povinnosť otcovi okresný súd určil na návrh matky od 12.04.2024 do 31.07.2024
(rozsudok vyhlásený na pojednávaní dňa 01.08.2024). Zameškané výživné za obdobie od 12.04.2024
do 31.07.2024 (3 mesiace a 19 dní) vypočítal ako rozdiel medzi výživným, ktoré by otec za toto obdobie
podľa rozsudku mal zaplatiť a otcom reálne uhrádzaným výživným na základe neodkladného opatrenia

vo výške 100,- Eur mesačne (3 x 90 = 270,- Eur + 19 dní x 3,- Eur na deň = 57,- Eur, spolu 327,- Eur). So
súhlasom všetkých účastníkov konania, splatnosť zameškaného výživného určil do konca septembra
2024.

10. Styk otca s maloletým dieťaťom okresný súd upravil v dvoch režimoch, a to v prechodnom do

31.12.2024 bez prespatia a v riadnom od 01.01.2025 s prespatím na jednu noc. Takúto úpravu styku
zvolil s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravotný stav. Okresný súd vo
všeobecnosti poukázal na to, že maloleté dieťa, ktorého rodičia spolu nežijú, má právo na styk a kontakt
s obomi rodičmi, má právo poznať prostredie, v ktorom jeho rodičia žijú, prípadne rodinu v ktorej žijú,
resp. z ktorej jeho rodičia pochádzajú. Okresný súd mal preukázané, že maloletý A. nemá vytvorené

riadne vzťahové väzby s otcom, pokiaľ ide o navyknutie si a vôbec samotné poznanie prostredia, v
ktorom otec žije, najmä z dôvodov na strane matky, ktorá viackrát znemožnila jeho stretnutie s otcom,
resp. neposkytovala dostatočnú spoluprácu pri stretnutiach v domácom prostredí otca, resp. za účasti
akreditovaného subjektu. Napriek svojím diagnózam a dlhodobejšiemu odlúčeniu od otca (niekedy aj
viac ako pol roka), však maloletý na otca vždy pekne reagoval, spoznal ho, zo stretnutia sa tešil, a to

aj bez prítomnosti matky. Otec sa snažil maloletému pri stretnutiach vo všetkom vyhovieť, porozumieť
mu, pristupoval k nemu pekne a citlivo. Tak, ako okresný súd nespochybnil, že maloletý je primárne
naviazaný na matku, ktorá je kľúčovou osobou v jeho živote, nemal pochybnosti ani o tom, že otec
zvládne zabezpečiť základnú starostlivosť o maloletého počas doby styku. Zároveň poukázal na to, že
starostlivosť o dieťa otec zvládal viac-menej striedavo s matkou, keď bol maloletý podstatne mladší

(tri roky). Okresný súd poukázal aj na potrebu matky, ktorá zabezpečuje celodennú starostlivosť o
maloleté dieťa, na oddych a vlastný život, preto uzavrel, že sa otec môže postarať o dieťa aspoň 4
dni (dve noci v mesiaci) obzvlášť, ak má sám o to záujem. Konštatoval, že v predmetnom konaní ani
v iných, už skončených trestných konaniach nebolo preukázané, že by otec chcel dieťaťu akýmkoľvek
spôsobom ublížiť alebo uškodiť. Okresný súd pripustil, že otec s dostatočnou vážnosťou nepristupuje

k odporúčaniam lekárov a zdravotnému stavu syna, resp. má na vec svoj pohľad, čo však ešte samo
osebe neznamená, že je pre dieťa nebezpečný, resp. že sa o neho nevie postarať, naviac, ak styk otca
s maloletým dieťaťom bol určený v minimálnom rozsahu.

11. K realizovaniu stretnutí striedavo na náklady matky a otca súd prvej inštancie pristúpil z dôvodu, že

matka sa aj s maloletým po začatí konania bez písomného súhlasu otca (okresný súd mal za to, že tento
bol daný konkludentne) svojvoľne presťahovala k svojmu partnerovi do F. v okrese C., čo je cca 230 km
od bydliska otca, a teda, či už z časového alebo finančného hľadiska nejde o zanedbateľnú vzdialenosť.
Naviac matka má v okrese Ružomberok rodinné väzby, zázemie (bývajú tu jej otec, matka, t.j. starí
rodičia maloletého, deti, t.j. nevlastní súrodenci maloletého), a tiež tam vlastní viaceré nehnuteľnosti

a maloletý tam má stále niektorých lekárov špecialistov, tzn. keď matka dieťa na styk dovezie, môže
vblízkostibezzvýšenýchnákladovprespaťabyťtakdieťaťunablízkuaoperatívnevpriebehuniekoľkých
minút za maloletým prísť. Ak matka dôvodila, že cesta je najmä finančne a časovo náročná, okresný
súd konštatoval, že takto náročná je aj pre otca maloletého, pričom na uvedené mala matka myslieť,keď sa sťahovala. V súvislosti s úpravou styku okresný súd uložil rodičom aj informačnú povinnosť
o závažných skutočnostiach, ktoré bránia realizácii styku, najmä z dôvodu, že mal. dieťa býva často
choré, pričom uviedol, že bežná choroba dieťaťa nevytvára závažnú prekážku, pre ktorú by sa styk

nemohol zrealizovať, čo v minulosti bolo hlavným dôvodom, prečo sa dohodnutý styk nezrealizoval.
Zároveň matke uložil povinnosť v prípade nemožnosti realizácie styku z dôležitých a závažných dôvodov
na strane matky alebo maloletého dieťaťa, umožniť otcovi styk v náhradnom termíne, ktorý sa musí
uskutočniť do 30 dní od neuskutočnenia styku, aby nedošlo k opakovaniu situácie z minulosti, keď otec
nevidel syna aj viac ako polroka. Ak sa stretnutie nezrealizuje z dôvodov na strane otca, takúto povinnosť

matke neuložil.

12. Okresný súd ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov zamietol, nakoľko v konaní bolo
vykonané dostatočné množstvo dôkazov, na podklade ktorých bolo možné rozhodnúť, pričom nemal iné
pochybnosti, ktoré by mali byť navrhovanými dôkazmi potvrdené, resp. vyvrátené.

13. O trovách štátu, ktoré okresný súd zistil v celkovej výške 2160,59 Eur, z toho za znalecký
posudok Mgr. Ivana Moravčíka 800,32 Eur (uznesenie č.k. 11P/144/2021-552 zo dňa 17.10.2022 –
500,- Eur hradené z preddavku zloženého otcom a 300,32 Eur zo štátneho rozpočtu), za výsluch
znalca na pojednávaní 68,19 Eur (uznesenie č.k. 11P/144/2021–694 zo dňa 02.03.2023 – hradené zo
štátneho rozpočtu) a za znalecký posudok Mgr. Lenky Lipanovej v sume 1292,08 Eur (uznesenie č.k.

RK-11P/144/2021-1025 zo dňa 20.02.2024 - hradené zo štátneho rozpočtu), rozhodol tak, že ich rozdelil
pomerne medzi oboch rodičov maloletého dieťaťa z dôvodu, že znalecké dokazovanie bolo nariadené
na návrh oboch rodičov a v ich záujme. Otcovi uložil povinnosť nahradiť tieto trovy v pomere 70 % a
matke v pomere 30 %, keď zohľadnil, že matka mal. dieťaťa sa nemôže zamestnať, nakoľko poskytuje
24 hodinovú starostlivosť o maloleté dieťa, a preto poberá len opatrovateľský príspevok, a preto mal za

to, že by nebolo spravodlivé zaviazať ju na úhradu znalečného v polovici. Štátu vznikli trovy znalečného
vo výške 1585,59 Eur, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov tamojšieho súdu, nakoľko neboli
kryté zloženými preddavkami, preto má štát nárok na ich náhradu, a to voči obom rodičom. Nakoľko
otec mal. dieťaťa zaplatil na preddavkoch 500,- Eur a matka 75,- Eur, skonštatoval, že štátu prislúcha
nárok voči otcovi mal. dieťaťa v sume 1012,41 Eur (1512,41 Eur – 500,- Eur = 1012,41 Eur) a voči matke

mal. dieťaťa v sume 573,18 Eur (648,18 Eur – 75,- Eur = 573,18 Eur).

14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP (pravdepodobne len zrejmou
nesprávnosťou je uvedené CSP, pozn. krajského súdu) tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania, z dôvodu, že účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami

(súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).

15. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom III., IV. a V. v zákonnej lehote podala odvolanie matka
maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 1272-1274 spisu). Namietala nesprávnosť
rozhodnutia okresného súdu o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, ktorý sa

riadil metodikou určovania výživného, tzv. tabuľkovým výživným, pretože súd musí vždy prihliadať na
konkrétne pomery danej veci. Konštatovanie okresného súdu v odseku 26. odôvodnenia, že riadne
nepreukázala výdavky na maloleté dieťa a ide prevažne o výdavky všeobecne známe, považovala za
nepravdivé. Matka na pojednávaniach vždy predkladala aktuálne doklady o výdavkoch na maloleté
dieťa,čovyplývazozápisníc.Podľamatkynavrhovanávýškavýživného250,-Eurmesačnejeprimeraná

vzhľadom na aktuálne príjmy a výdavky oboch rodičov, ako aj objektívne potreby maloletého dieťaťa,
a preto výroky III. a IV. napadnutého rozsudku považuje za nesprávne a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Matka za nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním považovala aj výrok V.
napadnutého rozsudku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Poukázala na závery znalcov Mgr.
Ivana Moravčíka a Mgr. Lenky Lipanovej, ktorí u otca zistili patologické znaky osobnosti, na fotografie

maloletého dieťaťa a videosekvencie predložené otcom v konaní, ktoré podľa nej majú charakter detskej
pornografie, ako aj na znaky manipulatívneho konania otca, ktorý vyhotovil jej zvukové nahrávky bez
jej vedomia alebo súhlasu. Namietala, že okresný súd pre rozhodnutie o styku otca s maloletým
dieťaťom nevykonal dokazovanie v tom smere, či styk otca nebude pre maloletého nebezpečný.
Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová sa pri znaleckom skúmaní vyjadrila, že vzhľadom na jej vedný odbor

nie je schopná odpovedať na niektoré otázky položené súdom, týkajúce sa sexuálnych deviácií otca.
Podľa matky tak pretrváva podstatná otázka, či styk otca s maloletým dieťaťom nebude pre maloletého
nebezpečný, ktorá zostala nezodpovedaná znalcom z príslušného oboru. Namietala, že neexistoval
žiadny relevantný dôvod, aby okresný súd zamietol jej ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov. Poukázalana záver znaleckého posudku Mgr. Lipanovej, že deti s autizmom, ktorým trpí aj maloletý A., reagujú
citlivo na zmeny, na rozsah upraveného styku otca s maloletým bez prítomnosti matky a s prespaním,
pričom uviedla, že počas styku otca s maloletým dieťaťom pod dozorom ÚPSVaR Ružomberok maloleté

dieťa po krátkom čase začalo vnímať neprítomnosť matky a dožadovalo sa jej prítomnosti, ktorou
otázkou sa okresný súd nezaoberal, čo je zjavne v neprospech maloletého dieťaťa. Poukázala aj na
to, že otec v súčasnosti podstupuje psychiatrickú liečbu, že maloletý je alergický na psy, pričom v
napadnutom rozsudku nie je upravené, že styk by mal prebiehať v prostredí bez prítomnosti psa.
V ďalšej časti odvolania namietala, že znalec Mgr. Moravčík pri svojom výsluchu pred súdom prvej

inštancie odpovedal na viaceré otázky rozdielne ako v znaleckom posudku, zaujato voči matke, čím sa
podľajejnázorudiskvalifikovalvkonaní.Tútoskutočnosťnamietalavkonaníspožiadavkou,abyokresný
súdnaznaleckýposudokMgr.Moravčíka,akoajnajehovýsluch,neprihliadal.Podľamatkysanezakladá
na pravde tvrdenie súdu prvej inštancie, že viackrát znemožnila styk otca s maloletým dieťaťom, resp.
neposkytladostatočnúsúčinnosť.Vždyvčasinformovalaotca,akoajÚPSVaRRužomberokformouSMS
správ alebo e-mailom o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, aby v čase jeho zhoršeného zdravotného

stavu nemuselo absolvovať dlhú cestu na styk, išlo o opatrenie v najlepšom záujme maloletého, ktorý
je nadradený nároku otca na styk. V súvislosti s najlepším záujmom maloletého dieťaťa poukázala na
znenie Čl. 2 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

16. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., III., V. a VI., v zákonnej lehote podal odvolanie otec

maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h)
CSP (č.l. 1278-1280 spisu). Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Otec v prvom rade namietal výrok o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Tvrdil, že okresný

súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že matka sa dieťaťu venuje profesionálne a zodpovedne 24 hodín
denne, od začiatku rešpektuje jeho špeciálne potreby a znalecké dôkazy ju označujú za vhodnejšieho
rodiča na zabezpečenie osobnej starostlivosti, ktoré závery nie celkom korešpondujú s vykonaným
dokazovaním, prípadne si vyžadujú doplnenie ďalších dôkazov, ktoré navrhol, no okresný súd ich
nevykonal. Namietal skutkové zistenie, že matka od začiatku rešpektovala potreby dieťaťa. V Správe

zo zariadenia Nosko z 11. júla 2023 sa uvádza, že sa v tomto ohľade zlepšila, z čoho nemohol
byť prijatý záver, že matka od začiatku rešpektovala špeciálne potreby dieťaťa. Nespochybňoval,
že každý rodič sa môže v starostlivosti o dieťa zlepšovať, no považoval za nepravdivé tvrdenie,
že práve on nerešpektoval špeciálne potreby dieťaťa a snažil sa jeho stav zľahčovať, ktorý záver
nevyplýval zo žiadneho vykonaného dôkazu. Nejde len o detail bez významu pre rozhodnutie o osobnej

starostlivosti, pretože znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová odôvodnila svoje hodnotenie vhodnosti matky tým,
že rešpektuje špeciálne potreby dieťaťa, avšak nijako nezdôvodnila, ako k takému záveru dospela.
Znalkyňa túto informáciu mohla mať jedine od matky, ktorá ju súdu a ostatným účastníkom podsúvala,
a preto navrhoval jej výsluch, aby sa mohol spýtať, na základe čoho dospela k takémuto záveru.
Namietal zohľadnenie toho, že matka vytvorila otcovi priestor na stretávanie sa s dieťaťom v spoločnej

domácnosti, pretože matka nerešpektovala právoplatné rozhodnutia súdov týkajúce sa dočasnej úpravy
styku otca s dieťaťom. Záver okresného súdu o vhodnosti matky na výkon osobnej starostlivosti
považoval za predčasný, pretože navrhoval, aby sa k tomu vyjadril aj znalec z odboru psychiatrie, čo
okresný súd neakceptoval.
Ďalej uviedol, že podanie odvolania proti výroku o osobnej starostlivosti má vplyv aj na výroky o

výživnom a o styku s dieťaťom, keďže ich obsah závisí od rozhodnutia o osobnej starostlivosti.
Výšku výživného nenamieta, ak by bolo dieťa právoplatne zverené do osobnej starostlivosti matky,
zameškané výživné už zaplatil. Ak by dieťa nebolo zverené do jeho starostlivosti, súhlasil s rozhodnutím
okresného súdu o úprave styku, no navrhol doplniť výrok tak, aby odovzdávanie dieťaťa prebiehalo bez
prítomnosti tretích osôb. Otec namietal výrok VI. o povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške

1 012,41 Eur s argumentáciou nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v civilnom
mimosporovom konaní neexistuje právny základ na uloženie povinnosti uhradiť trovy znaleckého
dokazovaniaúčastníkovi,ktorýbolodsúdnychpoplatkovoslobodený.Navrholrozsudokokresnéhosúdu
včastinapadnutýchvýrokovzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

17. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 19.09.2024 (čl. 1282 – 1284 spisu), boli odvolania
matky a otca maloletého dieťaťa doručené na vyjadrenie ostatným účastníkom, vrátane kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa a Okresnej prokuratúry Ružomberok.18. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam otca a matky (č.l. 1286 spisu) uviedol, že v konaní
bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Schopnosť matky riadne zabezpečovať starostlivosť a výchovu
o maloleté dieťa nebola spochybnená znaleckými posudkami. Dieťa je primárne naviazané na matku,

ktorá mu najviac rozumie a je jednak kompetentnejšia v rozpoznávaní jeho potrieb. Pre dieťa vytvára
stabilné a bezpečné prostredie, zabezpečuje mu potrebnú odbornú lekársku starostlivosť. Šetreniami
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, a preto je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej
povinnosti otca, táto je limitovaná jeho zárobkovými možnosťami. Aj keď má maloleté dieťa, vzhľadom

na svoj zdravotný stav, zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou, terapiami a cestovnými
nákladmi, je potrebné prihliadať aj na možnosti otca podieľať sa na týchto výdavkoch. Vo vzťahu ku styku
otca s maloletým dieťaťom uviedol, že tento bol problematický počas celého obdobia súdneho konania.
Stretnutia otca s dieťaťom, ktoré sa v období od novembra 2022 do júla 2023 realizovali v Súkromnom
centre poradenstva a prevencie Nosko Health Ružomberok za účasti pracovníkov centra, prebiehali
v poriadku, otec rešpektoval pokyny pracovníčok zariadenia. Neskôr sa matka odmietala na stretnutia

s dieťaťom dostaviť, čo odôvodňovala zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa. Okresný súd však jej
dôvody neakceptoval a je nariadený výkon rozhodnutia - matke bola pozastavená výplata rodinných
prídavkov. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúklo dňa 12.04.2024 rodičom
možnosť realizovať stretnutie rodičov a dieťaťa na pôde úradu. Napriek tomu, že sa stretnutie otca so
synom neraz nerealizovalo dlhší čas, dieťa na otca reagovalo pozitívne. Podľa kolízneho opatrovníka

je potrebné, aby sa vzťah otca a syna do budúcnosti budoval a rozvíjal, čo je obsiahnuté v súdnom
rozhodnutí o prechodnej úprave styku. Je potrebné, aby malo dieťa možnosť poznať prostredie otca,
čo bude zabezpečené realizáciou stretnutí v jeho domácom prostredí. Matka napriek skutočnosti, že
má s dieťaťom obvyklý pobyt v obci F., má naďalej väzbu na okres G., kde bývajú jej synovia z
predchádzajúceho vzťahu, jej rodičia a ďalší rodinní príslušníci. Navrhol rozsudok okresného súdu

potvrdiť ako vecne správny.

19. Okresná prokuratúra Ružomberok vo vyjadrení k odvolaniam rodičov (č.l. 1297 spisu) uviedla, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné, majúce oporu v dostatočne
podrobnom vykonanom dokazovaní. Postup okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia,

považovala za zákonný. Rozhodnutie je plne v záujme maloletého dieťaťa, a preto ho navrhla potvrdiť.

20. Otec prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 1290 spisu) k matkou namietanej
určenej výške výživného uviedol, že okresný súd túto výšku jasne odôvodnil. Výživné zohľadňuje jeho
príjmy, zárobkové schopnosti a potreby maloletého dieťaťa. Výživné navrhované matkou vo výške

250,- Eur, je vzhľadom na jeho príjmy nereálne. Pokiaľ sa počas celého konania snažila vykresliť
otca ako osobu s patologickými sklonmi, ktoré by mohli ohrozovať maloleté dieťa, tak žiadne z týchto
tvrdení nebolo preukázané, ani jeden zo znalcov neoznačil otca za nebezpečného pre maloleté dieťa.
Znalec Mgr. Moravčík odporúčal pravidelný styk otca so synom v záujme jeho zdravého vývoja.
Samotná skutočnosť, že matka nedostala od znalcov také odpovede o jeho zdravotnom stave, ako

očakávala, neznamená potrebu ďalšieho dokazovania v tomto smere. Ak matka namieta realizáciu
styku otca s maloletým dieťaťom bez jej prítomnosti, tak táto potreba z vykonaného dokazovania
nevyplynula. Maloleté dieťa počas stretnutí v zariadení Nosko centrum a na ÚPSVaR Ružomberok
reagovalo na otca pozitívne, tešilo sa z jeho prítomnosti, matku si mnohokrát nevšímalo, pričom otec
s ním vedel komunikovať a prispôsobiť sa jeho potrebám. Vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi

rodičmi by prítomnosť matky pri stretnutiach pôsobila rušivo. V konaní nebolo preukázané, že by otec
trpel psychickou poruchou ovplyvňujúcou jeho schopnosť postarať sa o syna. Samotné navštevovanie
psychiatrickej ambulancie ho z výkonu rodičovských práv nevylučuje. Tvrdenie matky, že rozsudok je
nevykonateľný, podľa otca skôr naznačuje to, že ho nemieni rešpektovať, podobne ako pri doteraz
vydaných neodkladných opatreniach. Matka si pri odsťahovaní sa do F. v okrese C. musela byť vedomá,

že to ovplyvní realizáciu rodičovských práv otca, a preto považoval za nespravodlivé, aby sám znášal
náklady vyplývajúce z jej rozhodnutia, ktoré navyše znamenalo odsťahovanie dieťaťa bez jeho súhlasu.
K námietke matky, že jej nebola doručená zápisnica z pojednávania v čase podania odvolania, otec
uviedol, že matka k nej mala prístup počas plynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie matky bolo
datované 17. septembra 2024, pričom právny zástupca otca prevzal zápisnicu v ten deň o 10:00 hod..

Otec predpokladá, že právny zástupca matky ju mohol prevziať najneskôr v rovnakom čase, pričom
tak urobil až 19. septembra 2024. Tiež poukázal na to, že z pojednávania bola vyhotovená zvuková
nahrávka nielen súdom, ale aj právnym zástupcom matky, čo jej umožňovalo pripomenúť si skutočnosti
prednesené na pojednávaní.21. Vyjadrenie otca k odvolaniu matky a vyjadrenie kolízneho opatrovníka boli postupom okresného
súdu, a to podaniami zo dňa 11.10.2024, doručené na vyjadrenie matke prostredníctvom právneho

zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej prokuratúre Ružomberok (čl. 1293 – 1296 spisu) a
vyjadrenie Okresnej prokuratúry k odvolaniam otca a matky bolo doručené na vyjadrenie ostatným
účastníkom konania, resp. ich zástupcom (čl. 1302 – 1304 spisu).

22. Kolízny opatrovník v podaniach na č.l. 1300, 1305 spisu uviedol, že nemá k vyjadreniu otca ani k

vyjadreniu okresnej prokuratúry žiadne pripomienky a zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

23. Otec prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení na č.l. 1309 spisu uviedol, že zotrváva na odvolaní,
ako aj na všetkých v ňom uvedených skutočnostiach s tým, že pokiaľ by odvolací súd považoval výrok
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky za správny, súhlasí s výškou výživného,
ako aj s úpravou styku. Osobitne zdôraznil, že aj kolízny opatrovník sa pozitívne vyjadril o doterajšom

priebehu styku otca so synom, hoci bol tento len veľmi obmedzený. Preto mal za to, že je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa, aby sa styk čo najskôr obnovil, aspoň v rozsahu určenom súdom. Podľa otca
súčasným dlhodobým odlúčením trpí nielen on, ale aj maloleté dieťa, čo si matka zjavne neuvedomuje.

24. Vyjadrenie otca a vyjadrenie kolízneho opatrovníka k vyjadreniam k odvolaniu okresný súd

podaniami zo dňa 13.11.2024 (čl.1311 – 1314) zaslal právnemu zástupcovi matky, Okresnej prokuratúre
a kolíznemu opatrovníkovi na vedomie.

25. Do rozhodnutia odvolacieho súdu ďalšie podania účastníkov, respektíve ich zástupcov
nenasledovali.

26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote
osobami na to oprávnenými, a to rodičmi maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 rozsudok

okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III., IV., V., VI. a súvisiacim výrokom VII. a rozsudok
okresného súdu vo výrokoch I., III. a IV. o zverení maloletého, o určenom výživnom, zameškanom
výživnom potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správny podľa ust.§ 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku V. o úprave styku zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch VI., VII. o trovách štátu a o povinnosti
matky a otca nahradiť trovy konania štátu v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného
konania rušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom a matkou
maloletého dieťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 15CoP/206/2024-1375 zo dňa 11.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.06.2025 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

28. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolaniepodanérodičmimaloletéhodieťaťaprotirozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmbolupravenývýkon

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

29. Matka podaným odvolaním napadla výroky III., IV. a V. rozsudku, podstatou ktorého boli
námietky týkajúce sa nedostatočne, nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pre nevykonanie
všetkých matkou navrhovaných dôkazov, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podstatou odvolania otca, ktorý napadol výrok I. rozsudku okresného súdu, bola námietka
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vzhľadom na nevykonanie všetkých otcom navrhnutých
dôkazov, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnejstarostlivosti matky. Výroky III. a V. rozsudku o určenej výške výživného a úprave styku otca s maloletým
dieťaťom otec namietal len ako výroky závislé od výroku I.. Námietka otca voči výroku VI., ktorým mu
bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania, spočívala v tvrdení, že na úhradu trov konania štátu

nemal byť zaviazaný z dôvodu, že v konaní bol oslobodený od povinností platenia súdnych poplatkov
a oslobodenie mu nebolo odňaté.

31. Odvolaniami rodičov maloletého dieťaťa nebol napadnutý výrok II. rozsudku okresného súdu, podľa
ktorého obaja rodičia budú maloleté dieťaťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, vo

vzťahu ku ktorému ani odvolací súd nezistil jeho vecnú nesprávnosť, a preto v tejto časti zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

32. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie odvolacích dôvodov rodičov maloletého dieťaťa nebolo
potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo
v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého odvolací súd vychádzal pri

vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani
krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania,
najmä odvolatelia ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA

ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011,
3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania
zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený
okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolaní rodičov,
a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom

k porušeniu práva odvolateľov na spravodlivý súdny proces.

33. Keďže odvolací súd v plnom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, na
základe ktorého okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom ohľadom právne rozhodných
skutočností a zároveň sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu

knapadnutýmvýrokomI.,III.aIV.,základomjehorozhodnutiajeaplikáciaustanovenia§387ods.2CSP.
Preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažucemu sa k výrokom
I., III. a IV.. Súčasne, za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP však považuje za nevyhnutné vyjadriť
sa k podstatným námietkam uplatneným v odvolaniach matky a otca.

34. V procesnej rovine námietka matky o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu
spočívajúcom v nedoručení Zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.08.2024, nebola zhodnotená ako
dôvodná, pretože samo osebe nedoručenie zápisnice ihneď, podľa požiadavky právneho zástupcu
matky uplatnenej matkou v úvode tohto pojednávania, nebolo spôsobilé privodiť matke nemožnosť
dostatočnéhopredneseniaargumentovvodvolacomkonaní.Zobsahuspisovéhomateriálubolozistené,

že právny zástupca matky mal k dispozícii vlastný zvukový záznam z pojednávania (č.l. 1240 rub spisu).
Zápisnica z pojednávania konaného dňa 01.08.2024 bola právnemu zástupcovi matky doručená podľa
doručenky na č.l. 1249 spisu dňa 19.09.2024, t.j. hoc neskôr, avšak v primeranom čase (ešte pred
doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia). Naviac právny zástupca, ako aj matka boli prítomní na
pojednávaní, mali vedomosť o všetkých tvrdeniach a dôkazoch prednesených a vykonaných, ku ktorým

mali právo zaujať stanovisko a bolo rešpektované okresným súdom právo záverečnej reči.

35. Pokiaľ bolo matkou i otcom namietané nedostatočne vykonané dokazovanie, a tým nesprávne
zistený skutkový stav veci okresným súdom, tak krajský súd poukazuje na dokazovanie vykonané
okresným súdom, v ktorej súvislosti zvýrazňuje, že dokazovanie je časť konania, v rámci ktorej súd

získava podstatné skutkové poznatky o veci potrebné pre rozhodnutie. Právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí jeho vykonanie. Súd nie je v civilnom konaní viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci

dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie účastníkov konania. Ak súd v priebehu konania nevykonal
všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno
to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka
konania (NS SR 1Cdo/158/2022). Odvolací súd dodáva, že je to súd, ktorý výsledky vykonanéhodokazovania hodnotí jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach, k čomu zo strany okresného súdu
došlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd v potrebnom rozsahu

vykonal dokazovanie preto, aby mohol vo veci rozhodnúť.

36. Nebol naplnený ani odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože rozhodnutiu súdu prvej inštancie viažucemu sa k výrokom
I., III,. IV. a ani V. nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázanéalebo,žebyvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne právne normy alebo tieto nesprávne vyložil.

37. Vo vzťahu k odvolaním otca napadnutému výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa, krajský súd zvýrazňuje, že v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je to práve
súd, komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa komplexne so zohľadnením
všetkých individuálnych okolností toho - ktorého prípadu. Krajský súd poukazuje na to, že vo veciach
starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa,

nie na záujem rodičov. Dieťa je prioritou. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, aplikovateľné cez §
36 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval
predovšetkým záujem mal. dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, a tiež schopnosť
rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

38.Okresnýsúdprirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičov
(výrok I.) vychádzal zo záverov dvoch znaleckých posudkov – znalca z odboru psychológia, odvetvia
poradenská psychológia a znalkyne z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality, zohľadnil obsah lekárskych posudkov a správ týkajúcich

sazdravotnéhostavumaloletéhodieťaťa,posudkovCentrapsychologickýchslužiebaprevenciePrešov,
ako aj správ príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o pomeroch v
domácnosti matky a otca, spolu s ďalšími relevantnými zisteniami, ktoré zhodnotil vo vzájomných
súvislostiach za rešpektovania ust. § 191 CSP. Odvolací súd konštatuje, že ďalšie dokazovanie v
tomto smere nie je potrebné, pretože vykonané dôkazy plne postačovali na zistenie skutočného stavu

veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o najvhodnejšej forme osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa (výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov, striedavá osobná starostlivosť alebo spoločná
starostlivosť), ako aj o tom, ktorý z rodičov je na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vhodnejší,
prihliadnuc na jeho najlepší záujem.

39. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 23. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že zverenie maloletého do starostlivosti matky je s ohľadom na jeho vek
a zdravotný stav (autistickú poruchu), v jeho najlepšom záujme. Výsledky vykonaného dokazovania
preukázali, že matka disponuje vhodnejšími výchovnými predpokladmi vzhľadom na osobnosť,
povahové vlastnosti, aktuálny psychický stav a vek dieťaťa. Zo záverov znaleckých posudkov vyplývalo,

že maloleté dieťa je primárne naviazané na matku, ktorá mu najlepšie rozumie a je najkompetentnejšia
pri rozpoznávaní jeho potrieb a zvládaní jeho náročných emočných reakcií (odpoveď na otázku č. 11
znaleckého posudku Mgr. Lenky Lipanovej, obdobne odpovede na otázky č. 9 a 12 znaleckého posudku
Mgr. Ivana Moravčíka). Posudzovaním spôsobu výchovy a hodnôt preferovaných jednotlivými rodičmi
bolo konštatované, že matka pristupuje k výchove dieťaťa adekvátnejšie (odpoveď na otázku č. 15

znaleckého posudku Mgr. Lenky Lipanovej a odpoveď na otázku č. 16 znaleckého posudku Mgr. Ivana
Moravčíka). Aj kolízny opatrovník do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.08.2024 potvrdil a poukázal
na matkou riadne zabezpečenú starostlivosť o maloletého, keď uviedol aj to, že ...,,vzhľadom na jeho
zdravotný stav vysoko kvalitne a profesionálne sa snaží pristupovať k starostlivosti o dieťa. V tomto jej
nie je čo vytknúť a vzhľadom na diagnózy je teda v najlepšom záujme dieťaťa, aby t.č. bolo zverené

do starostlivosti matky...“. V zhode s okresným súdom aj odvolací súd zdôrazňuje, že je to matka, ktorá
dlhodobo zabezpečuje výlučnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozumie jeho potrebám a plne vníma a
rešpektuje jeho zdravotný stav, s ohľadom na ktorý sa mu snaží v najväčšej možnej miere zabezpečiť
potrebnú lekársku, psychologickú a terapeutickú starostlivosť.40. Pokiaľ otec v odvolaní namietal skutkový záver okresného súdu v tom, že matka od začiatku
rešpektuje záujmy dieťaťa, pretože zo Správy Súkromného centra poradenstva a prevencie Nosko

Health Prevention (ďalej len Nosko centrum) zo dňa 11.07.2023 vyplýva, že sa matka v oblasti
rešpektovania osobitných potrieb dieťaťa zlepšila, tak odvolací súd uvádza, že v predmetnej správe
(čl. 893 spisu) bolo konštatované, že v porovnaní s predchádzajúcimi stretnutiami bolo na aktuálnom
stretnutí zjavné, že matka s maloletým dieťaťom intenzívne pracuje, maloletý mal rozšírenú slovnú
zásobu prostredníctvom kartičiek, ktoré aktívne a samostatne používal a bol popísaný priebeh stretnutia

maloletéhosotcom.Zobsahusprávyvšakpodľaodvolaciehosúdunemožnobezďalšiehovyvodiť,žeby
matka v období predchádzajúcom tomuto stretnutiu osobitné potreby maloletého dieťaťa nerešpektovala
a nezabezpečovala. Naopak, v konaní bolo preukázané, že matka od počiatku poukazovala na
nesprávny, resp. oneskorený psychomotorický vývoj maloletého dieťaťa a pravidelnými návštevami
odborných ambulancií (neurologickej, logopedickej, psychiatrickej) a absolvovaním ďalších odborných
vyšetreníumožnila,abymaloletémuA.bolavčasdiagnostikovanáautistickáporuchaosobnosti.Naopak,

odvolací súd neprehliadol skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý spočiatku popieral existenciu autizmu
u maloletého dieťaťa, čo však nezodpovedalo realite. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo
vo vzťahu k osobe otca to, že v porovnaní s matkou je rodičovsky menej pružný a prispôsobivý, že nie
celkomadekvátnezotrvávanasvojichočakávaniach,bagatelizujeskutočnosti,apretozhľadiskavýkonu
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, je potrebné, aby výkon osobnej starostlivosti zabezpečoval ten

rodič, ktorý je schopný citlivo vnímať potreby dieťaťa, rešpektovať ich a reálnym konaním zabezpečovať
ich napĺňanie, čo matka spĺňa, a to aj za preukázaného stavu, že dôsledne zabezpečuje starostlivosť
nevyhnutnú na rozvoj kognitívnych a sociálnych zručností maloletého dieťaťa.

41. Z obsahu námietok matky, čo do výrokov III. a IV. rozsudku o výživnom a zameškanom výživnom,

vyplývalo, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu na túto otázku. Ich
preskúmaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky matky proti výške súdom určeného
(bežného) výživného sú nedôvodné.

42. Odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá

trvá až do okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o
rodine). Konkrétna výška výživného závisí od viacerých faktorov. Na strane oprávneného rozhodujú jeho
odôvodnené potreby, zatiaľ čo na strane povinného rodiča sú rozhodujúce jeho možnosti, schopnosti
a majetkové pomery (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživa zahŕňa nielen zabezpečenie základných
životných potrieb dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť či bývanie, ale

aj uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb podporujúcich jeho telesný a duševný rozvoj. Za
odôvodnené potreby sa pritom nepovažujú len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepredvídané
či nepravidelné náklady, ktoré závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, fyzickej a duševnej
vyspelosti a formy prípravy na budúce povolanie. Rozsah odôvodnených potrieb však musí byť vždy
posudzovaný v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto

možnosti obmedzené, vyživovacia povinnosť pokrýva iba základné životné potreby dieťaťa v obvyklej
miere. Naopak, ak sú rodičovské možnosti rozsiahlejšie, medzi odôvodnené potreby môžu patriť aj
ďalšie aspekty zabezpečujúce kvalitu života dieťaťa. Tento princíp vychádza zo zásady, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti sa na strane povinného rodiča nezohľadňujú výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné,

keďže vyživovacia povinnosť má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona
o rodine).

43. Vychádzajúc z uvedených východísk odvolací súd po posúdení rozsudku okresného súdu
v napadnutých výrokoch a k nim sa viažucom odôvodnení v kontexte spisového materiálu dospel

k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci vo vzťahu ku kritériám
rozhodným pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
príjmy otca a jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, nevyhnutné výdavky, majetkové
pomery a jeho celkovú životnú úroveň, ako aj príjmy a výdavky matky a jej podiel na vyživovacej
povinnosti. Zároveň na dostatočne zistený skutkový stav veci aplikoval správne právne ustanovenia a

dospel k správnemu záveru o určenej výške výživného.

44. K nesúhlasu matky s konštatovaním okresného súdu v odseku 26. odôvodnenia rozsudku,
v tom, že riadne nepreukázala výdavky na maloleté dieťa, s tvrdením, že počas konania predkladalaaktuálne doklady o výdavkoch, odvolací súd uvádza, že okresným súdom uvedený spôsob, na
základe ktorého dospel ku skutkovým záverom o rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa,
neznamená nesprávnosť skutkových záverov. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu jasne vyplýva,

že potreby maloletého A. boli považované za opodstatnené nielen v rozsahu bežných výdavkov dieťaťa
primeraných jeho veku, ktoré ani nebolo nutné detailne preukazovať, ale aj v rozsahu zvýšených potrieb
vyplývajúcich zo zdravotného stavu dieťaťa, ktoré zohľadnil vo výške 30,- Eur mesačne na doplatky za
lieky, 30,- Eur za jednu terapiu (osem sedení s polročnou pauzou) a 100,- Eur mesačne na dopravu
za účelom návštev odborných lekárov mimo miesta bydliska (Ružomberok, Prešov, Sabinov, Banská

Bystrica, Košice) a zároveň prihliadol na zvýšené výdavky na pohonné hmoty v prípade realizácie
stretnutí otca s dieťaťom v G.. Čo sa týka matkou predkladaných pokladničných bločkov, tieto síce
preukazovali nákup potravín a ďalších bežných potrieb, avšak nepreukázali všetky mesačné výdavky
vynakladané (len) na maloleté dieťa, a preto súd prvej inštancie nemohol vychádzať výlučne z týchto
dokladov, ale oprávnene ich považoval za príkladmé. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania nie je praktické ani žiadúce, aby účastník konania, v tomto

prípade matka, preukazoval všetky výdavky vynakladané na zabezpečenie bežných potrieb maloletého
dieťaťa. Ako správne uviedol okresný súd, tieto výdavky sú všeobecne známe. Rodič je povinný
preukázať len také výdavky, o ktorých si súd nemôže urobiť skutkový záver na základe všeobecnej
znalosti cien spotrebných tovarov a služieb, alebo výdavky, ktoré sú vzhľadom na špecifické okolnosti
na strane dieťaťa vynakladané vo väčšom rozsahu, než je obvyklé (napr. zvýšená spotreba oblečenia,

plienok či hygienických potrieb v dôsledku zdravotného stavu dieťaťa).

45. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti určenú súdom prvej inštancie, odvolací súd súhlasí so
závermi vyjadrenými okresným súdom v odsekoch 25. a 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
a konštatuje, že bola stanovená správne, zohľadňujúc všetky zákonné kritériá vyplývajúce z § 62 ods.

2 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť sa na
jednej strane určuje na základe odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, no na druhej strane jej výšku
výrazne ovplyvňujú možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, ktoré sa v prípade zamestnaného
rodiča odzrkadľujú najmä vo výške jeho čistého mesačného príjmu. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že priemerný mesačný príjem otca sa v období, za ktoré bola určovaná vyživovacia povinnosť,

pohyboval okolo 900,- Eur, ktorý zahŕňal príjmy zo zamestnania u zamestnávateľov Cargo Slovakia, a.s.,
vspoločnostiKaufland,akoajuzamestnávateľaotcaaktuálnehovčaserozhodnutiasúduprvejinštancie
- Poľnohospodárskeho družstva v Ludrovej a výšku tohto príjmu žiaden z účastníkov nespochybnil
ani nerozporoval. Prihliadnuc na nevyhnutné výdavky otca, ako ich zistil súd prvej inštancie a vyjadril
v odseku 21. odôvodnenia, ktoré predstavovali približne 460,- Eur mesačne (hypotéka 141,- Eur, splátky

spotrebných úverov vo výške 94,- Eur a 86,- Eur, poplatky za Orange 31,- Eur, elektrina 28,- Eur,
palivo na kalendárny rok 700,- Eur, čo mesačne predstavuje 60,- Eur, zálohové platby za vodu 5,05
Eur, zákonná poistka na automobil 124,- Eur ročne, čo mesačne predstavuje 10,- Eur) a zohľadniac
aj nevyhnutné výdavky otca na stravu, oblečenie, obuv, hygienu a minimálnu zdravotnú starostlivosť
vo výške 250,- Eur, ktorú odvolací súd považuje za minimálne potrebnú na zabezpečenie základných

životných potrieb, potom určená výška výživného 190,- Eur mesačne je primeraná možnostiam a
schopnostiam otca. Odvolací súd k úplnosti poukazuje na to, že výdavky otca na splátky hypotekárneho
a spotrebných úverov je potrebné hodnotiť ako výdavky nevyhnutné, keďže uvedené úvery boli použité
na nadobudnutie a rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú otec využíva na bývanie a vzhľadom na to, že
nebolo preukázané, že ide o neprimerane drahú nehnuteľnosť, alebo že otec má možnosť ekonomicky

výhodnejšieho bývania bez úveru a bolo potrebné brať do úvahy aj výdavky na cestovné, ktoré otcovi
vzniknú v súvislosti so stykom s maloletým dieťaťom. Výška výživného určená okresným súdom
zodpovedá zároveň zákonnému kritériu (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine), podľa ktorého má dieťa právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

46. Odvolací súd ako nedôvodnú zhodnotil námietku matky, že okresný súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadilmetodikouurčovaniavýživného,tzv.tabuľkovýmvýživným,atoprávezdôvodu,akobolo
už vyššie uvedené, že súd prvej inštancie zohľadňoval všetky zákonné kritériá vyplývajúce z § 62 ods.
2 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú
úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na

všetkyokolnostiprípadu,práveMetodikaprevýpočetvýživnéhozverejnenáMinisterstvomspravodlivosti
SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, má za cieľ zjednocovanie procesných postupov
a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade
existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 6 až 9 rokov, predstavuje primerané výživnécca 20% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čiže pokiaľ okresný súd bral do
úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať okresným súdom určené výživné
v sume 190,- Eur mesačne za primerané.

47. Odvolací súd nemá výhrady voči určeniu počiatku vyživovacej povinnosti otca od 12. apríla 2024,
rešpektujúc návrh matky. Okresný súd správne určil výšku nedoplatku na výživnom za obdobie od 12.
apríla 2024 do 31. júla 2024 v sume 327,- Eur po zohľadnení otcom plateného výživného, ktorý povolil
zaplatiť podľa § 232 ods. 3 CSP v určenej dlhšej lehote, a to do 30.09.2024. Podľa nespochybneného

vyjadrenia otca v priebehu odvolacieho konania, bolo zameškané výživné už uhradené.

48. Matka ďalej nesúhlasila s výrokom V. rozsudku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a
namietala, nedostatočne vykonané dokazovanie za účelom preukázania, či styk otca s maloletým
dieťaťom nepredstavuje riziko s ohľadom na možnú sexuálnu deviáciu otca, existencia ktorej nebola v
konaní preukázaná znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom z príslušného odboru.

Otec v odvolaní napadol výrok V. výlučne v súvislosti s odvolaním proti výroku I. rozsudku, s rozsahom
úpravy styku súhlasil, avšak požadoval úpravu doplniť tak, aby styk prebiehal bez prítomnosti tretích
osôb, konkrétne druha matky maloletého dieťaťa.

49. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti,

má taktiež právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na
budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami
z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Zákon
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví
styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane

maloletéhodieťaťaakojehovek,zdravotnýstav,vzťahkrodičovi,ktorýhonemávstarostlivosti,doterajší
spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich
časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová
odlúčenosť, citová naviazanosť.

50. Odvolací súd posúdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku V. vo svetle uvedených
odvolacích námietok a i v tejto časti dospel k záveru, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie
pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a vykonané dôkazy správne vyhodnotil –
jednak každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov prihliadal na
všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, a takto zistený skutkový stav správne posúdil.

Rozhodnutie okresného súdu o určení styku bolo prijaté v súlade s najlepším záujmom maloletého
dieťaťa. K podozreniu matky na prítomnosť sexuálnej deviácie otca, odvolací súd poukazuje na časový
okamih, tohto matkou uvádzaného tvrdenia, ako aj na okolnosti, tomu predchádzajúce. Z obsahu
spisového materiálu vyplynulo, že pred začatím konania, v čase jeho začatia, ako aj po jeho začatí,
a to minimálne do januára 2022, starostlivosť o maloleté dieťa vykonávali obaja rodičia striedavo, v

nepravidelných intervaloch s prevahou starostlivosti matky. Konflikty medzi rodičmi vyplývali výlučne
z ich vzájomne problematického vzťahu a nevhodnej komunikácie. Zo skutkových záverov okresného
súdu, ktoré neboli účastníkmi spochybnené, a preberá ich aj odvolací súd, vyplynulo, že všetky konania
vedené na podklade vzájomných trestných oznámení podaných matkou a otcom maloletého dieťaťa,
vrátane trestného oznámenia matky pre podozrenie z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201b

ods. 1 Trestného zákona, skončili odmietnutím, respektíve zastavením trestného konania, pričom obaja
rodičia uznali, že obvinenia závažným spôsobom narušili ich vzájomné vzťahy. V kontexte vykonaných
dôkazov, najmä správ z Nosko centra, bolo preukázané, že všetky stretnutia otca s maloletým dieťaťom
(a to po dlhšej dobe nerealizácie styku) prebiehali pozitívne z hľadiska správania maloletého dieťaťa
aj otca. Maloletý bol počas všetkých stretnutí pokojný, na otca sa usmieval a prejavoval záujem o

hru s ním. Bolo preukázané, že otec sa počas stretnutí vedel maloletému dostatočne venovať, bol
pozorný k jeho potrebám a vždy správne pochopil, čo mu maloletý svojím správaním naznačoval. Obaja
na seba vzájomne reagovali pozitívne. Zo správ tiež vyplynulo, že maloletý počas stretnutí ani raz
nehľadal matku, a preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku
27. odôvodnenia, že otec nepredstavuje pre maloleté dieťa nebezpečenstvo. V tejto súvislosti odvolací

súdpoukazuje ajnaskutočnosť,žeotecvminulostizabezpečovalstarostlivosťomaloletéhovpodstatne
väčšom rozsahu, než je súčasná určená úprava styku, pričom maloleté dieťa bolo v tom čase výrazne
menšie. Matka v minulosti spôsob, akým otec starostlivosť vykonával, nenamietala.51. K poukazu matky na bagatelizovanie zdravotného stavu maloletého dieťaťa zo strany otca,
odvolací súd uvádza, že otec tak, ako konštatoval aj prvoinštančný súd, síce s dostatočnou vážnosťou
nepristupoval k zdravotnému stavu maloletého, avšak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

došlo u neho k posunu v jeho postoji, uvedomil si, že maloleté dieťa vyžaduje odlišný prístup než
bežné deti, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by naďalej lekársky preukázaný zdravotný stav
maloletého popieral. K tvrdeniu matky, že sa otec doteraz nezúčastňoval terapií, ktoré s maloletým
absolvovala v CPPaP Prešov, ako aj, že nepozná techniky práce na rozvoji jeho kognitívnych a
sociálnych zručností, tak krajský súd konštatuje, že táto skutočnosť sama osebe vzhľadom na rozsah

úpravy styku nepredstavuje dôvod, pre ktorý by kontakt otca so synom nemohol prebiehať. Vzhľadom
k tomu, že maloleté dieťa bude aj naďalej tráviť prevažnú väčšinu času s matkou, je podstatné, aby
potrebné techniky a prácu s maloletým ovládala najmä ona, avšak nič nebráni tomu, aby sa i otec do
tohto procesu zapojil, čo však predpokladá zmenu postoja rodičov voči sebe, a to práve s ohľadom na
záujem dieťaťa.

52. Ak matka poukazovala na to, že po stretnutí otca s maloletým dieťaťom v Nosko centre dňa 9.
novembra 2022 došlo k regresu v správaní dieťaťa, ktorý vnímala ako priamoúmerný uskutočnenému
stretnutiu s otcom, tak odvolací súd v zhode s vyjadrením kolízneho opatrovníka uvedeným v Správe zo
šetrenia pomerov zo dňa 30. januára 2023 (čl. 669 spisu) konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že
regres v správaní maloletého dieťaťa nastal, ak aj k nemu došlo, že nastal práve a výlučne v dôsledku

stretnutia s otcom.

53. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že ideálnym stavom pre maloleté dieťa je vyrastať v
starostlivosti oboch rodičov – otca aj matky. V prípade, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a súd
zistil dôvod na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti iba jedného z nich, spolupôsobenie

druhého rodiča na výchove dieťaťa zostáva naďalej veľmi dôležité pre jeho priaznivý vývoj. Maloleté
dieťa má právo na výchovné pôsobenie oboch svojich rodičov. Je nepochybné, že rodič svoje výchovné
pôsobenie najlepšie realizuje svojou prítomnosťou. Preto pokiaľ nie sú zistené skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali pozastavenie alebo obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností, čo v danom
prípade nenastalo, nie je dôvod na to, aby rodičovi, v priamej starostlivosti ktorého maloleté dieťa nie

je, bol styk s ním zakázaný alebo neprimerane obmedzovaný (uznesenie Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS
665/2014 zo dňa 25.11.2014). Citový vzťah a väzby medzi maloletým dieťaťom a rodičom sa najlepšie
vytvárajú práve v priamej prítomnosti rodiča. Je potrebné mať na zreteli to, že akákoľvek deformácia
vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.

54. Námietka matky, že nie je schopná zabezpečiť dovoz a odvoz maloletého na styk do miesta
bydliska otca, a preto je rozsudok okresného súdu v časti úpravy styku nevykonateľný, nie je
dôvodná a ani namieste. Odvolací súd súhlasí s určeným spôsobom odovzdávania a preberania
maloletého dieťaťa na styk s okresným súdom, pretože rovnomerne a spravodlivo rozdeľuje povinnosti
spojené s odovzdávaním a preberaním maloletého dieťaťa medzi oboch rodičov. Vzdialenosť medzi

bydliskami rodičov nemôže byť na ťarchu iba jednému z nich, a to ani z časového, ani z finančného
hľadiska. Tento princíp platí obzvlášť v prípadoch, keď primárny rodič (rodič, ktorý má maloleté dieťa
v osobnej starostlivosti) bez predchádzajúceho súhlasu druhého rodiča presťahuje maloleté dieťa na
väčšiu vzdialenosť od bydliska druhého rodiča. Nezávisle od toho, či druhý rodič následne (hoci aj
konkludentne) s presťahovaním súhlasil, presťahovanie sťažilo podmienky realizácie styku z hľadiska

časového, finančného a z pohľadu samotnej prepravy maloletého dieťaťa (primerane Nálezy Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 1279/21 zo dňa 16. 8. 2021, bod 17; sp. zn. IV. ÚS 4156/19 zo dňa 2. 9.
2020, body 21-24; sp. zn. I. ÚS 2996/17 zo dňa 29. 5. 2018, bod 35., ktoré možno pri obdobnej právnej
úprave aplikovať aj na slovenskú právnu úpravu). V danom prípade došlo k zväčšeniu vzdialenosti
medzi bydliskom matky a maloletého dieťaťa a bydliskom otca v dôsledku konania matky, ktorá sa

s maloletým dieťaťom presťahovala bez predchádzajúceho súhlasu otca, a preto na aplikácii princípu
rovnomerného rozdelenia povinností spojených so stykom medzi oboch rodičov nič nemení skutočnosť,
že matka má v porovnaní s otcom nižší príjem. Bola to totiž matka, ktorá svojím rozhodnutím a konaním
spôsobila zvýšenie výdavkov potrebných na realizáciu styku otca s maloletým dieťaťom, a preto nemôže
spravodlivo požadovať, aby náklady súvisiace so stykom znášal výlučne otec. Zároveň odvolací súd

poukazuje na to, že matka tvrdenie o úplnej nemožnosti zabezpečenia dovozu a odvozu maloletého
dieťaťa ani nepreukázala. Za dôležitý a správnosť rozhodnutia okresného súdu podporujúci argument
odvolací súd tiež považuje skutočnosť, že v prípadoch, keď dopravu maloletého dieťaťa na styk budezabezpečovať otec, bude jeho plnohodnotný čas styku s dieťaťom skrátený o čas strávený cestovaním
z a do bydliska maloletého.

55. Návrh otca v odvolaní o doplnenie výroku o styku s maloletým dieťaťom o povinnosť zabezpečiť
neprítomnosť tretích osôb pri jeho odovzdávaní a preberaní, a to vzhľadom na konflikty medzi ním a
druhom matky, ku ktorým dochádzalo v minulosti, odvolací súd nepovažoval za dôvodný a nevyhnutný.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že správanie otca voči matke maloletého nebolo v
minulosti vždy korektné, čo si musí uvedomiť aj otec a svoje konanie hodnotiť sebakriticky. Odvolací

súd však konštatuje istý vývoj vzťahov, s tým, že práve v záujme maloletého dieťaťa je, aby boli obe
strany schopné byť spoluprítomné bez slovných alebo fyzických konfliktov. Táto pozitívna dynamika sa
už prejavilaajpristykuotcasmaloletýmdieťaťom,ktorývjednomprípadeprebeholpriamovdomácnosti
matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou rodičov je sledovanie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa, čo zahŕňa snahu o vzájomný rešpekt a spoluprácu pri zabezpečovaní jeho potrieb.
Takúto rodičovskú zodpovednosť nemožno suplovať súdnym rozhodnutím.

56. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vymedzil trvanie prechodnej úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom určením konkrétneho dátumu skončenia prechodnej úpravy styku (31. decembra 2024) a
dátumu začiatku ďalšej úpravy styku (od 1. januára 2025) ( už však uplynula a doposiaľ platila
úprava styku podľa nariadeného neodkladného opatrenia), tak z dôvodu zachovania okresným súdom

stanoveného prechodného obdobia (päť mesiacov počnúc dňom vyhlásenia rozsudku okresného súdu),
bolo potrebné pristúpiť k zmene úpravy (fakticky len formálnej), a to v zmene období (dátumov).
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. o úprave styku otca s maloletým totiž nie je predbežne
vykonateľný, preto sa prechodná úprava styku bude môcť začať realizovať až po právoplatnosti
rozsudku. Vzhľadom na to krajský súd postupom podľa § 388 CSP pristúpil k zmene výroku V. rozsudku,

ktorá sa však týkala výlučne vymedzenia obdobia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

57. Z vyššie uvedených záverov a za konštatovania, že okresný súd zohľadnil konkrétnosti samej veci
a vo výsledku vecne správne rozhodol, preto pokiaľ aj matka podala odvolanie do výrokov III. IV. a V.
a otec podal odvolanie čo do výroku I., III., V., VI., bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch

I., III., IV. o zverení, výživnom, zameškanom výživnom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Aj ak
vo výroku V. došlo k zmene postupom § 388 CSP, táto zmena bola len formálnou, pretože pri vecne
správne určenom styku otca s maloletým a jeho rozsahu, išlo len o zmenu v období (v dátumoch).

58. Otec podaným odvolaním napadol výrok VI. rozsudku, ktorým bola štátu priznaná náhrada trov

konania a uložená otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1012,41 Eur
a namietal jeho vecnú nesprávnosť.

59. Odvolací súd upriamuje pozornosť na nižšie citované zákonné ustanovenia.

60. Podľa § 49 ods. 1, 2 a 3 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi,
ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý
nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa
pomeru účastníctva na veci a na konaní.

61. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

62. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

63. Podľa § 58 ods. 2 CMP o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu
môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

64. Výkladom citovaného ustanovenia § 57 CMP a contrario je potrebné dospieť k záveru, že o trovách
konania štátu musí súd rozhodnúť aj bez návrhu. V mimosporových konaniach sa vzhľadom na ich
osobitnú povahu neuplatňuje zásada úspechu pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania (s
výnimkou ustanovenia § 53 CMP). Preto je trovy dokazovania, ktoré platil štát, nevyhnutné považovaťza spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
V konaní starostlivosti súdu o maloletých je tento pomer medzi rodičmi maloletých detí rovnaký. Pri
rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania je primárne potrebné vychádzať zo samotného

predmetu konania a postavenia účastníkov konania. Súčasne však platí, že aj v tomto prípade je možné
aplikovať § 55 CMP, a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy konania,
ktoré platil štát, nahradili účastníci konania alebo len niektorý z nich.

65. Pri posudzovaní, či existujú dôvody pre iné, než rovnocenné rozdelenie platenia trov štátu medzi

účastníkov konania, by súd nemal ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery
účastníkov, ale mal by prihliadať aj na okolnosti prejednávanej veci, z ktorých vyplýva dôvod vzniku trov
štátu, a tým je riadne zistenie skutočného stavu veci. Ak trovy štátu vznikli v súvislosti so znaleckým
dokazovaním, nemožno vo výnimočných odôvodnených prípadoch vylúčiť ani zohľadnenie výsledkov
znaleckého dokazovania, s ohľadom na postoj účastníkov k predmetu konania. V prípade, že sa súd
mieni odchýliť od základnej zásady, podľa ktorej trovy štátu hradia účastníci konania podľa pomeru

účastníctva na veci, je vždy nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

66. Vychádzajúc zo zásady úplnej apelácie, odvolací súd preskúmal správnosť výroku VI. a s ním
súvisiaceho výroku VII. rozsudku okresného súdu, pričom tak urobil aj z iných dôvodov, než ktoré boli
uvedené v odvolaní otca. Pri svojom prieskume vychádzal aj z vyššie uvedených právnych východísk.

67. Z odseku 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že celkovú výšku trov konania
súvisiacich so znaleckým dokazovaním určil okresný súd na sumu 2160,59 Eur. Z toho trovy štátu
zahŕňali znalečné vyplatené zo štátneho rozpočtu znalcovi Mgr. Ivanovi Moravčíkovi za znalecký
posudok vo výške 300,32 Eur (vyúčtované znalečné 800,32 Eur mínus preddavok uhradený otcom vo

výške 500,- Eur) a za jeho výsluch na pojednávaní vo výške 68,19 Eur. Znalkyni Mgr. Lenke Lipanovej
bolo vyplatené znalečné za znalecký posudok vo výške 1292,08 Eur, hradené zo štátneho rozpočtu.
Okresný súd ďalej skonštatoval, že štátu vznikli trovy znalečného vo výške 1585,59 Eur. Keďže otec
maloletého dieťaťa zaplatil na preddavkoch sumu 500,- Eur a matka sumu 75 Eur, štát má voči otcovi
maloletého dieťaťa nárok na sumu 1012,41 Eur (1512,41 Eur mínus 500,- Eur) a voči matke nárok na

sumu 573,18 Eur (648,18 Eur mínus 75,- Eur). Z výpočtu uskutočneného okresným súdom však vyplýva
rozpor medzi celkovou výškou trov štátu a súhrnnou sumou, ktorú majú účastníci ako náhradu týchto
trov zaplatiť.

68. Okresný súd následne rozdelil povinnosť nahradiť trovy štátu medzi matku a otca maloletého dieťaťa

v pomere 70 % otec a 30 % matka, s prihliadnutím na skutočnosť, že matka sa nemôže zamestnať,
nakoľkoposkytujecelodennústarostlivosťomaloletédieťa. Zuvedenéhovyplýva,žeokresný
súd sa pri určení povinnosti rodičov nahradiť trovy konania štátu odchýlil od základnej zásady platenia
trov podľa pomeru účastníctva na konaní (§ 49 ods. 3 CMP). Z rozhodnutia možno vyvodiť, že tento
odklon bol motivovaný rozdielnou výškou príjmu rodičov maloletého dieťaťa, avšak v takom prípade mal

okresný súd náležite odôvodniť aj určenie rozsahu podielu jednotlivých účastníkov na náhrade trov štátu
(v predmetnom prípade otec 70% a matka 30%), ktoré odôvodnenie absentuje. Zároveň okresný súd v
rozsudku nevysvetlil a nevyporiadal sa s tým, prečo otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu napriek
tomu, že bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

69. Vo vyššie uvedených aspektoch je tak rozsudok okresného súdu nedostatočne odôvodnený,
a tým nepreskúmateľný, čo znemožňuje uskutočniť jeho riadny prieskum odvolacím súdom, a preto
odvolaciemu súdu nezostávalo iné, len napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. a s ním
súvisiacim výrokom VII. v spojení so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania zrušiť podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391

ods. 1 CSP.

70. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

71. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie (prvoinštančného, odvolacieho vrátane
trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní)v novom rozhodnutí
o veci.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.